V roku 2022 ma cirkevná vodkyňa poverila, aby som polievala niekoľkých nových veriacich, ktorí mali dosť dobrú kvalitu. V duchu mi to lichotilo a cítila som, že si ma vodcovia natoľko vážia, že zo všetkých polievačov vybrali pre túto povinnosť mňa na úkor ostatných. To musí znamenať, že sa mi darí celkom dobre. O dva mesiace neskôr sa k nášmu tímu pripojila nová sestra – Chen Dan. Mala celkom dobrú kvalitu, mala schopnosť rozumieť a rýchlo napredovala. Pri polievaní nových veriacich v duchovnom spoločenstve celkom jasne a dôkladne hovorila o pravdách a dokázala sa aj dobre vyjadrovať a podávať svoje duchovné spoločenstvo jasným a štruktúrovaným spôsobom. Okamžite som vycítila krízu a pomyslela som si: „Chen Dan má dobrú kvalitu a tak rýchlo napreduje. Ak to tak bude pokračovať, neprekoná ma? Ak sa to stane, bude to znamenať, že nie som taká dobrá ako ona. Aká dôstojnosť mi potom zostane?“ S týmto vedomím som si tajne zaumienila, že budem tvrdo pracovať, aby som si osvojila pravdy a zlepšila svoje vyjadrovacie schopnosti, a bola som odhodlaná nedopustiť, aby ma prekonala, nech sa deje čokoľvek. Avšak bez ohľadu na to, ako veľmi som sa snažila, môj pokrok bol minimálny. Čím viac som sa pri riešení problémov chcela dobre vyjadriť, tým viac som strácala niť a nedokázala som využiť ani tie vyjadrovacie schopnosti, ktoré som už mala. Keď som videla, ako Chen Dan dokáže hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravdách pri riešení problémov, cítila som sa veľmi znechutená. Onedlho Chen Dan vybrali za vodkyňu tímu. Bola som plná závisti a cítila som, že moja hrdosť je úplne zlomená. Z celého srdca som ju nenávidela a mala som pocit, že to bola jej prítomnosť, čo ma tak rozladila. Každý deň som potom bola zronená, chýbalo mi nadšenie pre povinnosť a dokonca som sa sťažovala Bohu, že mi nedal takú dobrú kvalitu, akú mala ona. Niekedy, keď pre mňa Chen Dan pripravila určité úlohy, som nespolupracovala a nešťastne som sa na ňu pozrela. Keď ma upozornila na moje problémy pri polievaní, mala som chuť odolávať jej a povedala som niekoľko dosť ostrých slov. Neskôr pribudli do nášho tímu ďalšie dve sestry. Keď som videla, že hľadajú pomoc u Chen Dan a nie u mňa, bola to pre mňa studená sprcha. Veľmi ma to rozladilo a dávala som to za vinu tomu, že ma zatieňuje, takže moja žiarlivosť na ňu ešte zosilnela. Ako vodkyňa tímu bola Chen Dan zodpovedná za všakovaké rôzne úlohy. Keď toho mala priveľa, požiadala ma, aby som jej pomohla kultivovať nových veriacich. Pomyslela som si: „Ak budem dobre kultivovať nových veriacich, nezískaš všetku chválu ty?“ Preto som jej odmietavo povedala: „Ty si vodkyňa tímu, kultivovanie nových veriacich je tvojou úlohou.“ Počas jedného zhromaždenia Chen Dan v duchovnom spoločenstve povedala, že byť vodkyňou tímu je náročné a že zvažuje odstúpiť z tejto funkcie. Keď som to počula, namiesto toho, aby som uvažovala o sebe, som mala radosť z jej ťažkostí, v duchu som sa jej vysmievala a pomyslela som si: „Nemala by si byť vo všetkom lepšia ako ja? Potom by si mala všetko zvládnuť.“ Dokonca som sa viackrát ponúkla, že odstúpim. Nakoniec som bola zo svojej pozície prepustená, pretože moja žiarlivosť na jej schopnosti zle vplývala na tím.

Počas svojej pobožnosti som si prečítala úryvok z Božích slov: „Verejné potláčanie ľudí, ich vylučovanie, útoky na ľudí a odhaľovanie problémov ľudí zo strany antikristov sú vždy cielené. Niet pochýb o tom, že používajú takéto prostriedky na to, aby sa zamerali na tých, ktorí sa usilujú o pravdu a ktorí ich dokážu rozoznať. Zlomením týchto ľudí docielia posilnenie svojej vlastnej pozície. Takéto útočenie na ľudí a ich vylučovanie má zlomyseľnú prirodzenosť. V ich jazyku a spôsobe reči je badať agresiu: odhaľovanie, odsudzovanie, ohováranie a zlé osočovanie. Dokonca prekrúcajú fakty, hovoria o pozitívnych veciach, akoby boli negatívne, a o negatívnych, akoby boli pozitívne. Takéto prekrúcanie čierneho na biele a zamieňanie správneho s nesprávnym napĺňa cieľ antikristov poraziť ľudí a zničiť ich meno. Aké zmýšľanie vedie k tomuto útoku na odporcov a ich vylúčeniu? Väčšinou to pramení zo závistlivého zmýšľania. V zlomyseľnej povahe so sebou závisť nesie silnú nenávisť; a v dôsledku svojej závistlivosti antikristi útočia na ľudí a vylučujú ich. Ak sú antikristi v takejto situácii odhalení a nahlásení, stratia svoje postavenie a utrpia útok vo svojej mysli, nepodriadia sa ani sa z toho nebudú tešiť a bude pre nich ešte ľahšie vytvoriť si silné zmýšľanie o pomste. Pomsta je druh zmýšľania a tiež druh skazenej povahy. Keď antikristi vidia, že to, čo niekto urobil, im uškodilo, že iní sú schopnejší než oni, alebo že vyjadrenia a návrhy niekoho iného sú lepšie alebo múdrejšie než ich vlastné a všetci s vyjadreniami a návrhmi tohto človeka súhlasia, antikristi cítia, že ich pozícia je ohrozená, v ich srdci sa objaví závisť a nenávisť, a tak útočia a mstia sa. Keď sa antikristi mstia, zvyčajne zasadia svojmu cieľu preventívny úder. Sú iniciatívni v útočení na ľudí a lámaní ľudí, až kým sa druhá strana nepodriadi. Až potom majú pocit, že vypustili paru. Aké sú ďalšie prejavy útočenia na ľudí a ich vylučovania? (Znevažovanie druhých.) Znevažovanie druhých je jedným zo spôsobov, ako sa to prejavuje; bez ohľadu na to, akú dobrú prácu odvedieš, antikristi ťa budú aj tak znevažovať alebo odsudzovať, až kým nebudeš negatívny a slabý a nedokážeš stáť. Potom budú šťastní a dosiahnu svoj cieľ.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Druhý bod: Útočia na odporcov a vylučujú ich) Boh odhalil, že antikristovia majú zlomyseľné povahy, žiarlivé srdcia a silnú túžbu po postavení. Len čo sa niekto v ich okolí javí lepší ako oni a ohrozuje ich postavenie, antikristovia sa stávajú žiarlivými a pestujú si pomstychtivé zmýšľanie. Aby si zabezpečili postavenie, môžu používať rôzne taktiky na potlačenie a vylúčenie tých, ktorí nesúhlasia. Spomenula som si, že len čo Chen Dan prišla, pri pohľade na jej dobrú kvalitu a na to, ako ma vo všetkých ohľadoch prekonáva a ešte aj priťahuje členov tímu, ktorí si ju veľmi vážia, som sa cítila hrozne. Verila som, že to bola Chen Dan, kto ma tak rozladil, a tak žiarlivosť a odpor, ktoré som voči nej prechovávala, nekontrolovateľne prepukli. Neskôr, keď mi Chen Dan priradila nejaké úlohy, nespolupracovala som, namrzene som sa na ňu pozrela a prehovorila k nej nevrlým tónom, čo tiež ovplyvnilo jej stav. Niekedy, keď sme diskutovali o problémoch, zámerne som sa držala svojich vlastných názorov a nechcela som sa ich vzdať, hoci som vedela, že to, čo Chen Dan povedala, je v súlade s princípmi, a dokonca som podnecovala ostatných, aby sme sa proti nej spolčili, čo spôsobilo zdržania v práci. Vedela som, že práce je veľa a že Chen Dan ako nováčik v úlohe vodkyne tímu určite čelí mnohým výzvam, ale zo žiarlivosti som úmyselne zdržiavala tým, že som nechcela konať svoju povinnosť, a tak som jej to sťažovala a chcela spôsobiť jej pád. Keď som sa zamyslela nad týmito prvkami správania, uvedomila som si, že som presne ako antikrist s príliš silnou túžbou po postavení. Uvedomila som si, že keď niekto ohrozil moje postavenie, cítila som žiarlivosť a pomstychtivosť a úplne som ignorovala prácu cirkvi. Uvedomila som si, že moja povaha je zlá a chýba mi ľudská prirodzenosť. Spomenula som si, že keď som sa v tejto povinnosti zaúčala ja, vodcovia špeciálne zabezpečili niekoho, aby nás viedol a pomáhal nám, aby sme rýchlo pochopili princípy a dobre si plnili svoje povinnosti. Cirkev ma takto podporovala a kultivovala, ale ja som nešla správnou cestou a hľadala som slávu a zisk. Všemožne som sa snažila zbaviť svojej konkurencie a vyrušiť prácu cirkvi. Naozaj som bola odporná!

Potom som si prečítala ďalší úryvok z Božích slov: „Ak niekto hovorí, že miluje pravdu a že sa usiluje o pravdu, ale v podstate sa usiluje o to, aby sa odlíšil, predviedol, aby o ňom mali ľudia vysokú mienku a aby dosiahol svoje vlastné záujmy, a svoju povinnosť nevykonáva preto, aby sa podriadil Bohu alebo Ho uspokojil, ale namiesto toho ju vykonáva v snahe o dosiahnutie slávy, zisku a postavenia, potom je jeho úsilie nelegitímne. Pokiaľ ide o prácu cirkvi, je v takom prípade jeho konanie prekážkou alebo ju pomáha posúvať dopredu? Jednoznačne je prekážkou, neposúva ju dopredu. Niektorí ľudia sa oháňajú tým, že konajú prácu cirkvi, no usilujú sa o svoju osobnú slávu, zisk a postavenie, idú si po svojom, vytvárajú si svoju vlastnú malú skupinu, svoje vlastné malé kráľovstvo – koná takýto človek svoju povinnosť? Všetka práca, ktorú konajú, v podstate narúša, vyrušuje a zhoršuje prácu cirkvi. Aký je dôsledok ich úsilia o slávu, zisk a postavenie? Po prvé, má to vplyv na to, ako Boží vyvolený národ normálne je a pije Božie slovo a chápe pravdu, bráni mu to vo vstupe do života, nedovoľuje mu to vstúpiť na správnu cestu viery v Boha a privádza ho to na nesprávnu cestu – a to vyvoleným škodí a privádza ich do záhuby. A čo to v konečnom dôsledku robí s prácou cirkvi? Je to vyrušovanie, zhoršenie a rozvracanie. Toto prináša úsilie ľudí o slávu, zisk a postavenie. Keď takto konajú svoju povinnosť, nemožno to nazvať kráčaním po ceste antikrista? Keď Boh žiada, aby ľudia odložili bokom slávu, zisk a postavenie, neznamená to, že ľudí zbavuje práva na voľbu; je to skôr preto, lebo ľudia pri úsilí o slávu, zisk a postavenie narúšajú a vyrušujú prácu cirkvi a vstup Božieho vyvoleného národa do života, a dokonca môžu mať vplyv na to, aby viac ľudí jedlo a pilo Božie slová, pochopilo pravdu, a tak dosiahlo Božiu spásu. To je nesporný fakt. Keď sa ľudia usilujú o vlastnú slávu, zisk a postavenie, je isté, že sa nebudú usilovať o pravdu a nebudú verne plniť svoju povinnosť. Budú hovoriť a konať len pre slávu, zisk a postavenie a všetka práca, ktorú konajú, je bez najmenšej výnimky pre tieto veci. Správať sa a konať takýmto spôsobom bezpochyby znamená kráčať po ceste antikristov; je to narúšanie a vyrušovanie Božieho diela a všetky rôzne dôsledky takéhoto správania a konania bránia šíreniu evanjelia o kráľovstve a vykonávaniu Božej vôle v cirkvi. S istotou teda možno povedať, že cesta, po ktorej kráčajú tí, čo sa usilujú o slávu, zisk a postavenie, je cestou odolávania Bohu. Je to úmyselné odolávanie Bohu a Jeho odmietanie – je to spolupráca so satanom pri odolávaní Bohu a stavanie sa Mu na odpor. Taká je prirodzenosť ľudského úsilia o slávu, zisk a postavenie. Problém s ľuďmi, ktorí sa usilujú o svoje vlastné záujmy, je ten, že ciele, o ktoré sa usilujú, sú cieľmi satana – sú to ciele, ktoré sú podlé a nespravodlivé. Keď sa ľudia usilujú o osobné záujmy, ako sú sláva, zisk a postavenie, nevedomky sa stávajú nástrojom satana, stávajú sa pre satana ventilom a navyše sa stávajú stelesnením satana. V cirkvi zohrávajú negatívnu úlohu; voči práci cirkvi, normálnemu cirkevnému životu a normálnemu úsiliu Božieho vyvoleného národa je ich účinok vyrušujúci a škodlivý; majú nepriaznivý a negatívny účinok.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Prvá časť)) Kedysi som si myslela, že hľadanie povesti a postavenia je len osobným zlyhaním pri usilovaní sa o pravdu a že by to spôsobilo len straty vo vlastnom živote človeka bez ovplyvnenia ostatných. Vždy som to považovala za menšie odhalenie skazenosti a myslela som si, že tento typ skazenosti má každý a že sa to nedá zmeniť zo dňa na deň a musí sa to robiť postupne. Nechápala som, prečo Boh tak nenávidí honbu za povesťou a postavením. Po prečítaní tohto úryvku Božích slov som si uvedomila, že honba za povesťou a postavením nepoškodzuje iba vlastný život človeka, ale aj narúša prácu cirkvi. Chen Dan bola vodkyňou tímu a ja som ju mala v jej práci podporovať a spolupracovať s ňou. Zo žiarlivosti som však zámerne nespolupracovala s jej pracovnými opatreniami a sťažovala som jej situáciu, čo ovplyvnilo prácu na polievaní. Hoci som pri diskusii o problémoch vedela, že jej duchovné spoločenstvo je správne, bála som sa, že keď ju budem počúvať, budem vyzerať ako tá horšia a stratím tvár. A tak som sa tvrdohlavo držala svojich vlastných názorov, čo viedlo k oneskoreniu prác. Dokonca som zámerne prekážala, ničila nástroje a odmietala spolupracovať ešte aj vo veciach, ktoré som urobiť mohla, čím som prácu posúvala na Chen Dan, aby som na ňu vyvíjala tlak. Navonok to vyzeralo, akoby som s ostatnými súťažila o slávu a zisk, ale v skutočnosti som odolávala Bohu. Uspokojovala som svoju márnivosť za cenu zdržiavania práce cirkvi. Až teraz som pochopila, že mnohí antikristi nie sú vypudení preto, lebo sa usilujú o povesť a postavenie alebo majú skazené povahy, ale preto, lebo v honbe za slávou a postavením spravia všetko, aby potlačili iných a dali im zabrať, vyrušujú prácu v Božom dome a páchajú mnoho zlých skutkov. Prirodzenosť mojich činov bola rovnaká ako u antikristov. Ak by som sa nekajala, nakoniec by ma vypudili z cirkvi za množstvo mojich zlých skutkov. Keď som o tom uvažovala, dostala som strach. V tom čase som sa cítila trochu skormútená a premýšľala som, či ešte aj po všetkom tom zle, čo som spravila, mám nádej na spásu a či Boh používa túto situáciu, aby ma zjavil a vyradil.

Neskôr som si prečítala jeden úryvok z Božích slov: „Dnes ste nielen schopní pozerať sa na Boha, ale čo je dôležitejšie, prijali ste napomínanie a súd. Prijali ste skutočne hlbokú spásu, čo znamená, že ste prijali najväčšiu Božiu lásku. Boh vás vo všetkom, čo robí, skutočne miluje. Nemá zlý úmysel. Súdi vás kvôli vašim hriechom, aby ste sami seba preskúmali a prijali Jeho obrovskú spásu. Toto všetko sa vykonáva kvôli tomu, aby sa človek stal úplným. Boh od začiatku do konca koná, čo môže, aby človeka spasil, a netúži úplne zničiť ľudí, ktorých vytvoril svojimi vlastnými rukami. Dnes prišiel medzi vás konať dielo. Nie je toto ešte väčšia spása? Keby vás nenávidel, konal by napriek tomu dielo takého rozsahu, aby vás osobne viedol? Prečo by mal tak trpieť? Nie je pravda, že Boh vás nenávidí alebo že má voči vám zlé úmysly. Mali by ste vedieť, že Božia láska je tá najskutočnejšia láska. Boh musí ľudí spasiť prostredníctvom súdu len preto, lebo sú vzdorovití. Ak by to tak nebolo, ich spása by nebola možná.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vnútorná pravda o diele podmanenia (4)) Po prečítaní Božích slov som sa cítila hlboko dotknutá a uvedomila som si, aká som bola nerozumná. Dôvodom môjho dnešného prepustenia bolo, že som hľadala slávu a zisk a nekráčala po správnej ceste, ale konala zlo a vyrušovala prácu cirkvi. Mala by som preto rsdšej prijať disciplinovanie a karhanie, a nie nechápať Boží úmysel. Uvažovala som aj nad tým, prečo som bola schopná páchať také zlé skutky. Okrem toho, že som mala silnú túžbu po povesti a postavení, mi úplne chýbalo bohabojné srdce. Vždy, keď sa udialo niečo, čo ohrozovalo moju povesť a moje postavenie, mala som sklon konať svojvoľne, konať zlo a odolávať Bohu. Tiež som si prečítala ďalší úryvok z Božích slov: „Ak teda existuje človek, ktorý má bohabojné srdce, ako sa bude správať? (Nebude konať ľahkovážne ani svojvoľne.) Tieto dve slová sú celkom vhodné. Ako teda uvediete do praxe, aby človek nekonal ľahkovážne ani svojvoľne? (Mali by sme mať hľadajúce srdce.) Keď sú niektorí ľudia konfrontovaní s problémom, hľadajú odpoveď u iných, no keď ten druhý hovorí podľa pravdy, neprijímajú ju, nie sú schopní poslúchnuť a v srdci si myslia: ‚Zvyčajne som lepší ako on. Ak tentoraz počúvnem jeho návrh, nebude to vyzerať, že je mi nadradený? Nie, nemôžem ho v tejto záležitosti počúvnuť. Jednoducho to urobím po svojom.‘ Potom si nájdu dôvod a zámienku, aby mohli odmietnuť uhol pohľadu druhého človeka. Čo je to za povahu, keď človek vidí niekoho, kto je lepší ako on, a snaží sa ho potopiť, šíri o ňom klebety alebo používa opovrhnutiahodné prostriedky, aby ho očiernil a podkopal jeho povesť – dokonca ho pošliapal – s cieľom ochrániť svoje vlastné miesto v mysli ľudí? Nie je to len arogancia a namyslenosť, je to povaha satana, je to zlomyseľná povaha. To, že tento človek dokáže napadnúť a znepriateliť si ľudí, ktorí sú lepší a silnejší ako on, je zákerné a podlé. A to, že sa nezastaví pred ničím, aby ľudí potopil, ukazuje, že je v ňom veľa z diabla! Keďže žije podľa povahy satana, má sklon znevažovať ľudí, snažiť sa ich falošne obviniť a sťažovať im veci. Nie je to vari páchanie zla? A keď takto žije, stále si myslí, že je v poriadku, že je dobrý človek – no keď vidí niekoho lepšieho ako on, má sklon spôsobovať mu problémy a šliapať po ňom. O čo tu ide? Nie sú vari ľudia, ktorí sú schopní páchať takéto zlé skutky, bezohľadní a svojhlaví? Takíto ľudia myslia len na svoje vlastné záujmy, berú do úvahy len svoje vlastné pocity a jediné, čo chcú, je dosiahnuť svoje vlastné túžby, ambície a ciele. Nestarajú sa o to, koľko škôd spôsobujú práci cirkvi, a radšej by obetovali záujmy Božieho domu, aby ochránili svoje postavenie v mysli ľudí a svoju vlastnú povesť. Nie sú takíto ľudia arogantní a samospravodliví, sebeckí a odporní? Takíto ľudia sú nielen arogantní a samospravodliví, ale sú aj mimoriadne sebeckí a odporní. Vôbec neberú ohľad na Božie úmysly. Majú takíto ľudia bohabojné srdce? Vôbec nemajú bohabojné srdce. Preto konajú svojvoľne a robia, čo sa im zachce, bez akéhokoľvek pocitu viny, bez akéhokoľvek strachu, obáv alebo znepokojenia a bez zváženia následkov. Práve to často robia a tak sa vždy správali. Aká je prirodzenosť tohto správania? Mierne povedané, títo ľudia sú príliš žiarliví a majú príliš silnú túžbu po osobnej povesti a postavení; sú príliš nečestní a zákerní. Povedané drsnejšie, podstata problému spočíva v tom, že títo ľudia vôbec nemajú bohabojné srdce. Neboja sa Boha, veria, že sú nanajvýš dôležití, a každý aspekt seba považujú za vyšší, ako je Boh, a vyšší, ako je pravda. V ich srdci Boh nie je hodný zmienky, je bezvýznamný a nemá tam vôbec žiadne postavenie. Môžu tí, ktorí vo svojom srdci nemajú miesto pre Boha a ktorí nemajú bohabojné srdce, uvádzať pravdu do praxe? Rozhodne nie. Keď teda zvyčajne veselo chodia okolo, zamestnávajú sa a vynakladajú dosť veľa energie, čo robia? Títo ľudia dokonca tvrdia, že zanechali všetko, aby sa vydávali Bohu a veľa trpeli, no v skutočnosti je motívom, princípom a cieľom všetkých ich činov ich vlastné postavenie a prestíž a ochrana všetkých ich záujmov. Povedali by ste, že takýto človek je hrozný, alebo nepovedali? Akí ľudia veria v Boha už mnoho rokov, ale nemajú bohabojné srdce? Nie sú arogantní? Nie sú to satani? A ktorým veciam najviac chýba bohabojné srdce? Okrem zvierat sú to zlí ľudia a antikristi, diabli a satanovo plemä.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Päť podmienok, ktoré treba splniť, aby sme sa vydali na správnu cestu viery v Boha) Pri prečítaní Božích slov som pocítila hlbokú bolesť v srdci a videla, že som presne taký typ človeka, akého Boh odhalil – človek bez bohabojného srdca. Boh povedal, že iba zvery, zlí ľudia, antikristi, diabli a satan vôbec nemajú bohabojné srdce, a ja som cítila, ako Boh takýchto ľudí nechce a nenávidí. Keď som o tom premýšľala, hoci som verila v Boha, v srdci som pre Neho nemala miesto; vždy som uprednostňovala svoju vlastnú povesť a postavenie a dokonca som šla tak ďaleko, že som ostatných akýmikoľvek prostriedkami potláčala a vylučovala. Keď som videla, že Chen Dan má lepšiu kvalitu ako ja, začala som žiarliť a vo všetkom som sa s ňou porovnávala. Potom, ako sa Chen Dan stala vodkyňou tímu, som mala pocit, že keď mi prideľuje úlohy, poškodzuje to moju hrdosť, keďže som prácu na polievaní robila dlhšie ako ona. Zámerne som s ňou preto odmietla spolupracovať a sťažovala som jej to. Ešte aj počas diskusií som si vždy zachovávala tvár tým, že som odmietala prijať jej vhodné návrhy. Bála som sa, že ak by som na ňu dala, vyzerala by som, že som od nej horšia. Nakoniec, keď som videla, že ma prekonala v každom ohľade a ja ju nemôžem zatieniť, som cítila, že v tíme nemám šancu vyniknúť, a tak som začala zámerne prekážať a odmietala som konať svoju povinnosť. To odhalilo, že v mojom srdci nie je bázeň pred Bohom a chýba mi ľudská prirodzenosť. Keby som mala v srdci čo len najmenšiu bázeň pred Bohom, nerobila by som také zlé skutky a neodvážila by som sa ani vybiť si svoje frustrácie na práci cirkvi. Nielenže som si nekonala svoje povinnosti úprimne, ale ešte som aj vyrušila iných pri ich práci a prácu cirkvi. Ako by to mohlo nevyvolať u Boha odpor? Toto prepustenie bolo výsledkom toho, že na mňa doľahla Božia spravodlivá povaha – sama som si to privodila. Cítila som hlbokú ľútosť, obviňovala som sa a v tichosti som sa modlila k Bohu, vyznávala sa a činila pokánie.

Potom som sa snažila prísť na to, ako vyriešiť svoj problém so závisťou voči tým, ktorí sú talentovaní a schopní, a ako sa vysporiadať so svojou ambíciou usilovať sa o dobré meno a postavenie. Jedného dňa som si prečítala Božie slová: „Dary a schopnosti, s ktorými sa ľudia rodia, sú dané od Boha. Boh ich predurčil už dávno. Ak ťa Boh urobil hlúpym, potom má tvoja hlúposť zmysel. Ak ťa urobil bystrým, tak je zmysel v tvojej bystrosti. Bez ohľadu na to, aké talenty ti Boh nadelil, aké sú tvoje silné stránky alebo aký vysoký máš inteligenčný kvocient, to všetko má pre Boha určitý význam. Všetky tieto veci boli Ním predurčené. Boh už dávno ustanovil úlohu, ktorú v živote zohrávaš, i povinnosť, ktorú konáš. Niektorí ľudia vidia, že iní majú silné stránky, ktoré im chýbajú, a sú preto nespokojní. Chcú to zmeniť tak, že sa budú viac učiť, viac vidieť a viac sa snažiť. Napriek ich usilovnosti sú však ich možnosti obmedzené a im sa nikdy nepodarí prekonať tých, ktorí majú nadanie či skúsenosti. Môžeš bojovať, koľko len chceš, ale aj tak je to zbytočné. Boh ustanovil, kým budeš, a nikto to nemôže nijak zmeniť. Svoje úsilie by si mal venovať tomu, v čom si dobrý. Mal by si vykonávať takú povinnosť, na ktorú sa hodíš, nech už je to čokoľvek. Nesnaž sa nasilu presadiť v oblastiach, na ktoré tvoje schopnosti nestačia, a nezáviď ostatným. Každý má svoju funkciu. Nemysli si, že môžeš robiť všetko dobre alebo že si dokonalejší či lepší ako ostatní, a nechci vždy nahradiť ostatných a predvádzať sa. To sú znaky skazenej povahy. … Keď máš takúto povahu, neustále sa snažíš ostatných podkopať, získať pred nimi náskok, manipulovať s nimi a brať im. Si veľmi závistlivý, nikomu sa nepodvolíš a vždy sa snažíš odlíšiť od davu. Vedie to však k problémom. Takto koná satan. Ak naozaj túžiš byť prijateľnou stvorenou bytosťou, tak nenasleduj vlastné sny. Snažiť sa byť nadradený a schopnejší, ako naozaj si, aby si dosiahol svoje ciele, je zlé. Mal by si sa naučiť podriadiť sa Božím ovládaniam a usporiadaniam a mal by si stáť pevne na mieste, ktoré by mala ľudská bytosť zaujať; iba to je prejavom rozumu.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Princípy, ktorými by sa malo riadiť správanie človeka) Po prečítaní tých slov som v srdci cítila dojatie. Uvedomila som si, že vždy, keď som sa stretla s ľuďmi dobrej kvality, mala som tendenciu žiarliť a porovnávať sa s nimi a nekontrolovateľne som sa hnala za povesťou a postavením. Toto správanie malo pôvod v mojej arogantnej povahe, ktorá spočívala v tom, že som vo všetkom chcela prekonať ostatných. Avšak kvalita a dary, ktoré mám, sú predurčené Bohom, a je v tom dobrý Boží úmysel. Moja arogantná povaha spôsobila, že som sa vždy usilovala o povesť a postavenie, a keby som naozaj mala takú skvelú kvalitu, ktovie, aká arogantná by som bola. Možno ma nakoniec vypudia z cirkvi za to, že pácham tak veľa zla a idem cestou antikrista. Božie predurčenie mojej priemernej kvality je pre mňa formou ochrany. Okrem toho Boh od nás nevyžaduje, aby sme boli superhrdinami alebo veľkými ľuďmi a aby sme boli vo všetkom lepší ako ostatní. Boh oceňuje, keď vzhľadom na svoje postavenie a kvalitu plne využívame to, čo môžeme urobiť, a sústredíme sa na dobré plnenie svojich povinností s úprimným srdcom. Chen Dan mala lepšiu kvalitu a jej povinnosťou bolo pomáhať riadiť celkovú prácu ako vodkyňa tímu. Mala som ju podporovať a kooperovať s ňou, učiť sa z jej silných stránok a harmonicky s ňou spolupracovať, aby som mohla lepšie vykonávať svoju povinnosť. Bez ohľadu na to, či sú naše kvality dobré alebo zlé, všetci máme spoločný cieľ – dobre si plniť svoje povinnosti, a to je to najdôležitejšie. Moje neustále porovnávanie sa a súťaženie s ostatnými bolo v skutočnosti odolávaním Bohu a nepodriadením sa Božej zvrchovanosti a Jeho opatreniam a viedlo ma len k tomu, aby som trpela satanovými mukami. Keď som uvažovala o tom, ako som si nevážila príležitosť konať svoje povinnosti a namiesto toho som sa sústreďovala na boj a súťaženie s ostatnými, bolo mi to trochu ľúto.

O niekoľko mesiacov neskôr ma vodcovia priradili k Chen Dan a ďalším. Spočiatku som mala trochu obavy, pretože som sa bála, že by som opäť mohla odhaliť skazené povahy. Vedela som však aj to, že túto situáciu zariadil Boh a že je pre mňa príležitosťou na pokánie; nechcela som Boha sklamať, a tak som sa tomu musela postaviť tvárou v tvár. Vedome som sa viac modlila k Bohu, prosila Ho o ochranu, aby som mohla žiť v Jeho prítomnosti, a neustále som si pripomínala, aby som nehľadala slávu a zisk a neporovnávala sa s ostatnými. Raz som si na to spomenula, keď som si všimla, že jedna sestra robí výrazné pokroky, a ja som sa hneď cítila trochu stratená a znepokojená. Bála som sa, že ma tá sestra predbehne a ja sa stanem najhoršou v tíme a stratím tvár. Rýchlo som si uvedomila, že sa znova porovnávam s ostatnými, a vedome som sa v srdci modlila k Bohu. Spomenula som si na Božie slová, ktoré som predtým čítala: „Ak si naozaj želáš dobre vykonávať svoju povinnosť, musíš si najprv nájsť správnu pozíciu a potom robiť, čo môžeš, celým svojím srdcom, celou svojou mysľou, celou svojou silou a robiť to najlepšie, čo vieš. To je uspokojivé a takéto vykonávanie povinnosti má určitú mieru čistoty. To je to, čo by mala robiť skutočná stvorená bytosť. Najprv musíš pochopiť, čo je skutočná stvorená bytosť: skutočná stvorená bytosť nie je nadčlovek, ale človek, ktorý žije poctivo a prakticky na zemi; nie je vôbec mimoriadny a ani v najmenšom výnimočný, ale rovnaký ako každý bežný človek. Ak si želáš vždy prevyšovať ostatných, zaujímať vyššie miesto než oni, potom je to zapríčinené tvojou arogantnou satanskou povahou a je to klam spôsobený tvojou ambíciou. V skutočnosti to nemôžeš dosiahnuť a je to pre teba nemožné. Boh ti nedal taký talent ani zručnosť, ani ti nedal takú podstatu. Nezabúdaj, že si bežným členom ľudstva a nijako sa nelíšiš od ostatných, hoci tvoj vzhľad, rodina a výchova môžu byť odlišné a môžu existovať určité rozdiely v tvojich talentoch a daroch. Nezabudni však na toto: Bez ohľadu na to, aký si jedinečný, je to len v týchto drobných ohľadoch a tvoja skazená povaha je rovnaká ako u ostatných. Postoj, ktorý by si mal mať, a princípy, ktoré musíš dodržiavať pri vykonávaní svojej povinnosti, sú rovnaké ako u ostatných. Ľudia sa líšia iba svojimi silnými stránkami a darmi.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Princípy, ktorými by sa malo riadiť správanie človeka) Božie slová mi pomohli pochopiť, že som obyčajná stvorená bytosť, normálny človek. Je normálne mať veci, ktoré neviem, alebo oblasti, v ktorých nie som taká dobrá ako ostatní. To, že som začala praktizovať polievanie nových veriacich skôr, neznamenalo, že by som mala byť v každom ohľade lepšia ako ostatní. Takéto uvažovanie bolo arogantné a nerozumné. Boh odo mňa vyžaduje, aby som bola normálnym človekom, aby som svedomito robila všetko, čo je v mojich silách, a plne využívala svoje schopnosti vzhľadom na svoje postavenie a svoju kvalitu. Okrem toho dal Boh jednotlivým ľuďom rôzne kvality a prednosti. Spoločnou prácou môžeme vzájomne dopĺňať svoje silné a slabé stránky a harmonicky spolupracovať, čo je prospešné pre povinnosť. Ak má nejaká sestra schopnosti, ktoré ja nemám, mala by som sa od nej učiť. Aj to je spôsob, ako Boh kompenzuje moje nedostatky. Keď som si uvedomila Boží úmysel, prinieslo mi to pocit úľavy a postupne som sa vo svojich povinnostiach skoncentrovala. Keď som sa opäť stretla s Chen Dan, bola som schopná podporiť jej prácu a v harmónii s ňou spolupracovať. Keď som sa stretla s vecami, ktorým som nerozumela, bola som ochotná odložiť svoju pýchu a hľadať radu u nej. Pri takomto praktizovaní som mala pocit, že som uvoľnená a pokojná, a spravila som aj určitý pokrok v konaní svojich povinností. Som za to Bohu vďačná!