V júni roku 2022 mi vodca povedal, že ČKS nedávno spravila raziu v jednej cirkvi, ktorej práca na evanjeliu teraz nie je účinná, a chcel, aby som tam preto išla ako dozor. Spomenul tiež, že päť alebo šesť evanjelizačných pracovníkov zatkli a bude treba rýchlo vyškoliť nových pracovníkov. Mala som trochu obavy a premýšľala som: „ČKS už teraz na mňa poľuje a dvakrát ma takmer zajali. Ak tam pôjdem a vystavím sa všetkým na oči, bude ma polícia sledovať? Zatknú ma? Ak ma zatknú, budú ma mučiť a umlátia ma na smrť alebo ak nebudem schopná vydržať ich nátlak a presviedčanie a zradím Boha, moja cesta viery v Boha sa definitívne skončí.“ Keď som nad tým premýšľala, nechcela som súhlasiť, no cítila som sa trochu previnilo a uvažovala som: „Verím v Boha už celé roky, no keď príde na lámanie chleba, stále beriem ohľad na vlastné záujmy. Som naozaj vzdorovitá! Nemôžem stále chrániť svoje vlastné záujmy.“ S tou myšlienkou som sa podriadila a túto povinnosť som prijala.

Po príchode do cirkvi som sa dozvedela, že dôvodom, prečo práca na evanjeliu nebola účinná, bolo, že všetci evanjelizační pracovníci žili v stave bojazlivosti. Rýchlo som našla niekoľko Božích slov, o ktoré som sa s bratmi a sestrami podelila v duchovnom spoločenstve, a pomohla som im porozumieť pravdám, ako je Božia autorita, to, že sú ľudský život a smrť v Božích rukách a že šírenie evanjelia je naším poslaním. Keď to počuli, všetkých viera sa posilnila, spoznali svoju sebeckosť a podlosť, mali výčitky svedomia a boli ochotní zvrátiť chod vecí aj poriadne vykonávať prácu na evanjeliu. K Bohu som cítila veľkú vďaku. Práca na evanjeliu sa po istom čase zlepšila. Lenže po piatich mesiacoch nečakane vystopovali a zatkli niekoľkých ďalších bratov a sestry. Polícia vypočúvala aj sestru, ktorá organizovala naše zhromaždenia. Vodca mi potom poslal list s odkazom, že zatkli všetkých spolupracovníkov, s ktorými som bola nedávno v kontakte, a že som teraz v ohrození aj ja, takže by som mala rýchlo odísť. Po dočítaní listu som trochu spanikárila a premýšľala som: „V poslednom čase som spolu s týmito spolupracovníkmi bola takmer neustále vonku a šírila evanjelium. Ak teraz po ich zatknutí polícia skontroluje záznamy z ich sledovania, určite ma nájdu. Musím sa skryť! Nemôžem dovoliť, aby ma polícia chytila!“ Spomenula som si, ako každý rok prišli do môjho domu, aby vyzvedali, kde sa zdržiavam. Ak by ma tentoraz naozaj chytili, určite by ma nepustili. A ak by som nezniesla ich mučenie a nátlak a zradila Boha, nakoniec by nebolo potrestané iba moje telo, ale išla by do pekla aj moja duša. Rozhodla som sa preto, že najdôležitejšie je, aby som sa skryla a chránila. Rýchlo som prenechala všetku svoju nadväzujúcu prácu vodcovi, aj keď som vedela, že niektorí potenciálni prijímatelia evanjelia potrebujú moje kázanie a niektorí nováčikovia zas moje polievanie, a už som sa k týmto veciam v mysli nevracala.

Neskôr som počula, že mnoho bratov a sestier šíri evanjelium a koná svoje povinnosti, a pozrela som sa na seba a to, ako zo strachu pred zatknutím nemám odvahu šíriť evanjelium ani svedčiť o Bohu. Kládla som si otázku, či nie som aj ja kúkoľ zjavený vo veľkom súžení. Čím viac som na to myslela, tým viac som bola rozrušená. Nemohla som jesť ani spať a premýšľala som: „Prečo verím v Boha? Žijem teraz úbohým životom, aby som sa vyhla zatknutiu políciou, a v čase, keď treba rozšíriť evanjelium, sa vôbec neprekonávam a nemám žiadne svedectvo. Naozaj svoju povinnosť zanedbávam!“ Prečítala som si Božie slová: „Teraz žiadam tvoju vernosť a podriadenosť, tvoju lásku a svedectvo. Aj keď v tejto chvíli nevieš, čo je svedectvo alebo láska, mal by si Mi priniesť svoje všetko a dať Mi jediné poklady, ktoré máš – svoju vernosť a podriadenosť. Mal by si vedieť, že svedectvo o Mojej porážke satana spočíva vo vernosti a podriadenosti človeka, rovnako ako svedectvo o Mojom úplnom podmanení človeka. Povinnosťou tvojej viery vo Mňa je svedčiť o Mne, byť verný Mne a nikomu inému a byť podriadený až do konca. Skôr než začnem vykonávať ďalší krok svojho diela, ako budeš o Mne svedčiť? Ako Mi budeš verný a ako sa Mi podriadiš? Venuješ všetku svoju vernosť svojej úlohe, alebo sa jednoducho vzdáš? Podriadil by si sa radšej každému Môjmu opatreniu (aj keby to bola smrť alebo zničenie), alebo by si utiekol v polovici cesty, aby si sa vyhol Môjmu napomínaniu? Napomínam ťa, aby si o Mne svedčil, bol Mi verný a podriadený. Ba čo viac, súčasné napomínanie má odhaliť ďalší krok Môjho diela a umožniť, aby prebiehal nerušene. Preto ťa vyzývam, aby si bol múdry a nezaobchádzal so svojím životom ani so zmyslom svojej existencie ako s bezcenným pieskom. Vieš presne, aké bude Moje ďalšie dielo? Vieš, ako budem v ďalších dňoch konať a ako sa bude Moje dielo vyvíjať? Mal by si poznať význam svojich skúseností s Mojím dielom aj význam svojej viery vo Mňa.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Čo vieš o viere?) Božie slová ma náhle prebudili. Je to pravda. Boh od ľudí chce ich vernosť a podriadenosť a vernosť ľudí treba aj na porazenie satana. No ja som si po tom, čo som zistila, že zatkli mojich spolupracovníkov, robila starosti, že polícia skontroluje záznamy zo sledovania a nájde ma, a tak som sa skryla, myslela na svoje vlastné bezpečie a bez obáv a zmyslu pre zodpovednosť som potenciálnych prijímateľov evanjelia odsunula na vedľajšiu koľaj. Miera pohromy už tak veľmi vzrástla, no niektorí potenciálni prijímatelia evanjelia ešte nepočuli Božie evanjelium a nováčikovia stále nezapustili korene, takže im hrozilo, že odpadnú od viery, no ja som ich bez akéhokoľvek záujmu zanechala. Bola som skutočne nehodná dôvery. Vždy som vravela, že musím byť Bohu verná, no keď som bola konfrontovaná faktami, bola som zjavená. To, čo som predtým hovorila, boli lži, ktorými som Boha chcela oklamať. Boh chce ľudí, ktorí sú schopní počúvať Jeho slová, a tých, ktorí Mu za každých okolností vedia byť verní, no ja som čeliac malému riziku zanechala svoju povinnosť a skryla som sa a nestarala som sa o to, či to ovplyvní životy nováčikov. Uvidela som, že uprostred súženia a skúšok mi celkom chýbali vernosť a svedectvo. Bola som pre Boha takým sklamaním! Pomyslela som na Jóba, ktorého lupiči za jednu noc obrali o obrovské bohatstvo, ktorého pokryli vredy a ktorého dokonca manželka nabádala, aby zanechal Boha, no ktorý v týchto fyzicky aj psychicky bolestivých skúškach miesto obviňovania Boha radšej preklínal sám seba a pevne si stál za svojím svedectvom, čím napokon zahanbil a porazil satana. Spomenula som si aj na Abraháma, ktorý vlastnými rukami zdvihol nôž, aby svojho syna zabil a obetoval Bohu, čím Mu preukázal úplnú podriadenosť. V porovnaní s nimi som nemala ani vernosť, ani podriadenosť. Musela som sa pred Bohom kajať a nasledovať príklady Jóba a Abraháma, pevne si stáť za svojím svedectvom a zahanbovať satana, aj keby ma mali chytiť, mučiť a pripraviť o život. S týmito myšlienkami som získala vieru a silu a rýchlo som vodcovi napísala list, v ktorom som tvrdila, že môžem prestúpiť do inej cirkvi a šíriť tam evanjelium.

Neskôr som prešla do cirkvi Shu Guang. Veľký červený drak však o mesiac neskôr natiahol svoje pazúry aj tam a jednou ranou zatkol tucet bratov a sestier. Dopočula som sa, že nás ako Judáš zapredala jedna sestra a polícia použila fotografiu druhej sestry, aby tento Judáš potvrdil jej totožnosť. Pomyslela som na to, že sme s touto sestrou často bývali spolu. Ak sa na polícii nachádza jej fotografia, nemajú potom odfotenú aj mňa? Keby ju polícia vystopovala, bola by som do toho zapletená rovnako. Navyše som si uvedomila, že nie som tamojšia, a ak by ma chytili, trest by bol vyšší, takže ak nechcem byť ďalšou, ktorú chytia, mala by som sa vyhýbať chodeniu von. Prestala som preto chodiť do kostola a vykonávať prácu na evanjeliu. Neskôr som si znenazdania spomenula, ako som sa po poslednom zatknutí spolupracovníkov z cirkvi na viac ako dvadsať dní prestrašene skryla a zdržala prácu. Ak by som sa pri každom čo i len najmenšom náznaku problémov skryla, ako by som mohla šíriť evanjelium? Keď som nad tým premýšľala, svedomie sa mi naplnilo pocitom viny. Zoči-voči súženiu som nemyslela na to, ako chrániť cirkevnú prácu, ale len na vlastné bezpečie. Bola som naozaj sebecká a opovrhnutiahodná! Neskôr som sa začala stretávať s bratmi a sestrami, aby som im v duchovnom spoločenstve hovorila o tom, ako môžeme byť verní a dobre si plniť povinnosti.

Po určitom čase vykonala ČKS razie v niekoľkých ďalších cirkvách a polícia začala sledovať aj dom, v ktorom sme sa zhromažďovali. Bez vhodného zhromaždiska sme museli improvizovať a stretávať sa buď v dávno opustených domoch, alebo neďaleko cintorínov. Jedného dňa, keď sme sa opäť stretali v jednom opustenom dome, k nám unáhlene pribehla istá sestra a povedala: „Toto miesto už nie je bezpečné. Viac než päťdesiat policajtov včera prišlo prehľadávať domy a prehľadali niekoľko z nich, v ktorých boli uložené knihy Božích slov. Polícia ešte stále zastavuje a kontroluje autá na ceste!“ Keď som to začula, srdce mi začalo byť ako splašené a pomyslela som si: „ČKS sa vyhráža, že ak niekoho z veriacich chytia, zbijú ho na smrť a beztrestne ho zabijú, a padnúť im do rúk preto znamená takmer zaručenú smrť! ČKS ma stíha už odnepamäti, takže ak ma chytia, mám to zbitie na smrť isté.“ Pri tejto myšlienke som sa opäť stiahla a neodvážila sa šíriť evanjelium. Neskôr som si prečítala slová Boha: „Ako zomreli učeníci Pána Ježiša? Niektorých z nich ukameňovali, iných vliekli za koňom, ukrižovali hore nohami alebo ich rozštvrtilo päť koní – postretla ich najrôznejšia smrť. Aký bol dôvod ich smrti? Boli zákonne popravení za svoje zločiny? Nie. Boli odsúdení, bití, karhaní a usmrtení, pretože šírili Pánovo evanjelium a ľudia sveta ich odmietli – takto boli umučení. … Lepšie povedané, takto zomreli a odišli ich telá. Bol to spôsob ich odchodu z ľudského sveta, čo však neznamenalo, že ich výsledok bol rovnaký. Bez ohľadu na to, ako zomreli a odišli alebo ako to prebehlo, Boh takto nedefinoval konečné výsledky týchto životov, týchto stvorených bytostí. To je niečo, čo musíš jasne vidieť. Naopak, to ony použili presne tieto spôsoby na odsúdenie tohto sveta a na to, aby svedčili o Božích skutkoch. Tieto stvorené bytosti použili svoje najcennejšie životy – posledný okamih svojich životov –, aby svedčili o Božích skutkoch a veľkej Božej moci a aby oznámili satanovi a svetu, že Božie skutky sú správne, že Pán Ježiš je Boh, že On je Pán a Božie vtelené telo. Do poslednej chvíle svojho života nikdy nezapreli meno Pána Ježiša. Nebola to forma súdu tohto sveta? Pomocou svojich životov oznámili svetu a potvrdili ľuďom, že Pán Ježiš je Pán, že Pán Ježiš je Kristus, Božie vtelené telo, že vďaka dielu vykúpenia, ktoré vykonal pre celé ľudstvo, môže ľudstvo ďalej žiť – táto skutočnosť je naveky nemenná. Do akej miery si vykonali svoju povinnosť tí, ktorí boli umučení za šírenie evanjelia Pána Ježiša? Bolo to do najväčšej možnej miery? Ako sa táto najväčšia možná miera prejavila? (Obetovali svoje životy.) Správne, zaplatili svojimi životmi. Rodina, bohatstvo a materiálne statky tohto života sú všetko vonkajšie veci. Jediná vec, ktorá súvisí s ja, je život. Pre každého živého človeka je život to najhodnotnejšie a najvzácnejšie a títo ľudia vlastne dokázali obetovať to najvzácnejšie, čo mali – život –, aby potvrdili Božiu lásku k ľudstvu a svedčili o nej. Až do dňa svojej smrti nezapreli Božie meno ani Božie dielo a posledné chvíle svojho života využili na to, aby svedčili o tejto skutočnosti – nie je to najvyššia forma svedectva? Toto je najlepší spôsob, ako vykonávať svoju povinnosť; takto sa má plniť zodpovednosť človeka. Svojej zodpovednosti sa nezbavili, ani keď sa im satan vyhrážal, zastrašoval ich a napokon ich prinútil zaplatiť svojimi životmi. Toto je splnenie povinnosti v najvyššej možnej miere. Čo tým chcem povedať? Chcem povedať, aby ste o Bohu svedčili a šírili Jeho evanjelium rovnakou metódou? Nemusíš to nevyhnutne urobiť, musíš však porozumieť tomu, že je to tvoja zodpovednosť a že ak to Boh bude od teba potrebovať, mal by si to prijať ako niečo, čo si zaviazaný urobiť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Šírenie evanjelia je povinnosť, ku ktorej sú zaviazaní všetci veriaci) Čítanie Božích slov mi dodalo vieru. Osud každého človeka určuje Božia zvrchovanosť a je jedno, na aké okolnosti pri šírení evanjelia narazím, musím presadzovať svoju povinnosť stvorenej bytosti. Spomenula som si na učeníkov Pána Ježiša, ktorí pretrpeli plno prenasledovania a súženia, šírili evanjelium o nebeskom kráľovstve a boli nakoniec pre Pána umučení. Niektorých ukrižovali, iných až na smrť vliekli za koňmi a niektorých zas ukameňovali, no oni nikdy nezanechali svoje poslanie ani povinnosti. Ich telá možno umreli, ale ich duše boli v Božích rukách a cena v podobe ich života, ktorú zaplatili za šírenie evanjelia, si vyslúžila Božie schválenie. Potom som si vybavila slová Pána Ježiša: „A nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale nedokážu zabiť dušu – bojte sa skôr Jeho, ktorý dokáže zničiť dušu aj telo v pekle.“ (Mt 10, 28) Môj život, moja smrť a budúcnosť aj môj osud sú všetky v Božích rukách. Aj keby ma polícia zajala a ubila na smrť, nemôže usmrtiť moju dušu. Smrť tela nie je desivá. Desivé je skrývať sa v obavách o svoj život, keď počujem o istom riziku, netrúfať si konať svoju povinnosť a prísť takýmto úbohým spôsobom života o svedectvo. Ak by som takto žila, nemuseli by ma ani zajať a ja by som na konci Božieho diela beztak bola vyradená. Keď som to pochopila, tak už ma strach zo smrti neobmedzoval.

Jedného dňa som si prečítala ďalší úryvok z Božích slov: „Na čo ešte myslia niektorí antikristi okrem toho, že berú ohľad na vlastnú bezpečnosť? Vravia: ‚Práve teraz je naše prostredie nepriaznivé, takže menej ukazujme tvár a menej šírme evanjelium. Tak je menej pravdepodobné, že nás chytia, a práca cirkvi nebude zničená. Ak sa vyhneme chyteniu, nestaneme sa Judášom a potom budeme môcť zotrvať aj v budúcnosti, však?‘ Neexistujú vari antikristi, ktorí používajú takéto výhovorky na zavádzanie svojich bratov a sestier? … Aké princípy nasledujú? Títo ľudia hovoria: ‚Prešibaný zajac má tri nory. Aby sa zajac ochránil pred útokom predátora, musí si pripraviť tri nory, do ktorých sa môže ukryť. Ak človek narazí na nebezpečenstvo a musí utiecť, no nemá sa kde ukryť, je to prijateľné? Musíme sa učiť od zajacov! Bohom stvorené zvieratá majú túto schopnosť prežitia a ľudia by sa od nich mali učiť.‘ Odkedy prevzali vodcovské úlohy, uvedomili si toto učenie a dokonca veria, že pochopili pravdu. V skutočnosti sú hrozne vystrašení. Len čo sa dopočujú o vodcovi, ktorý bol nahlásený polícii, pretože miesto, kde býval, bolo nebezpečné, alebo o vodcovi, ktorý bol cieľom špiónov veľkého červeného draka, pretože príliš často chodieval von konať svoju povinnosť a stýkal sa s príliš mnohými ľuďmi, a ako títo ľudia nakoniec skončili zatknutí a odsúdení, okamžite sa zľaknú. Pomyslia si: ‚Ó nie, budem ja ten ďalší, kto bude zatknutý? Musím sa z toho poučiť. Nemal by som byť príliš aktívny. Ak sa môžem vyhnúť vykonávaniu niektorých prác cirkvi, nebudem ich robiť. Ak sa môžem vyhnúť ukazovaniu tváre, nebudem ju ukazovať. Čo najviac obmedzím svoju prácu, nebudem chodiť von, nebudem sa s nikým stýkať a zabezpečím, aby nikto nevedel, že som vodca. Kto si dnes môže dovoliť starať sa o niekoho iného? Už len zostať nažive je výzva!‘ Odkedy prevzali úlohu vodcu, nevykonávajú žiadnu prácu, len nosia tašku a skrývajú sa. Žijú v napätí, v neustálom strachu, že ich chytia a odsúdia. Predpokladajme, že začujú niekoho povedať: ‚Ak ťa chytia, zabijú ťa! Keby si nebol vodca, ale len obyčajný veriaci, mohli by ťa prepustiť po zaplatení malej pokuty, ale keďže si vodca, ťažko povedať. Je to príliš nebezpečné! Niektorí vodcovia alebo pracovníci, ktorých chytili, odmietli poskytnúť akékoľvek informácie a polícia ich ubila na smrť.‘ Len čo sa dozvedia o tom, že niekoho ubili na smrť, ich strach ešte zosilnie a začnú sa ešte viac báť pracovať. Každý deň myslia len na to, ako sa vyhnúť dolapeniu, ako sa vyhnúť ukazovaniu svojej tváre, ako sa vyhnúť sledovaniu a ako sa vyhnúť kontaktu so svojimi bratmi a sestrami. Lámu si hlavy premýšľaním o týchto veciach a úplne zabúdajú na svoje povinnosti. Sú títo ľudia verní? Dokážu takíto ľudia zvládnuť akúkoľvek prácu? (Nie, nedokážu.) Takíto ľudia sú len bojazliví a nemôžeme ich rozhodne označiť za antikristov len na základe tohto prejavu, ale aká je prirodzenosť tohto prejavu? Podstatou tohto prejavu je prejav neverca. Neveria, že Boh môže ochrániť bezpečnosť ľudí, a určite neveria, že zasvätiť sa vydávaniu sa Bohu znamená zasvätiť sa pravde a že je to niečo, čo Boh schvaľuje. V srdci sa Boha neboja; obávajú sa len satana a podlých politických strán. Neveria v Božiu existenciu, neveria, že všetko je v Božích rukách, a určite neveria, že Boh schváli človeka, ktorý vydá všetko pre Neho a pre nasledovanie Jeho cesty a ktorý splní Jeho poverenie. Nič z toho nedokážu vidieť. V čo veria? Veria, že ak padnú do rúk veľkého červeného draka, čaká ich zlý koniec, že by mohli byť odsúdení alebo dokonca riskovať stratu života. V srdci berú ohľad len na svoju vlastnú bezpečnosť, a nie na prácu cirkvi. Nie sú to pochybovači? (Áno, sú.) Čo hovorí Biblia? ‚Kto stratí svoj život pre Mňa, ten ho nájde.‘ (Mt 10, 39) Veria týmto slovám? (Nie, neveria.) Ak sa od nich žiada, aby pri konaní svojej povinnosti riskovali, budú sa chcieť skryť a nedovolia, aby ich niekto videl – budú chcieť byť neviditeľní. To je miera, do akej sa boja. Neveria, že Boh je človeku oporou, že všetko je v Božích rukách, že ak sa niečo naozaj pokazí alebo ich skutočne prichytia, Boh to dovolil a že ľudia by mali mať podriadené srdce. Títo ľudia nemajú toto srdce, toto pochopenie ani túto prípravu. Skutočne veria v Boha? (Nie, neveria.) Nie je podstatou tohto prejavu prejav pochybovača? (Áno, je.) Je to tak. Takíto ľudia sú mimoriadne bojazliví, hrozne vystrašení a boja sa fyzického utrpenia a toho, že sa im prihodí niečo zlé. Stávajú sa ustráchanými ako plachí vtáci a už viac nedokážu vykonávať svoju prácu.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Druhá časť)) Boh odhaľuje, že antikristi sú mimoriadne sebeckí a opovrhnutiahodní a vôbec neveria v Božiu zvrchovanosť. Keď sa im niečo stane, vždy myslia na vlastnú bezpečnosť a vlastné vyhliadky a konečné osudy. Záväzky a poslanie stvorenej bytosti v ich srdciach neexistujú. Keď vo svojej viere čelia nebezpečenstvu, schovajú sa. Nezáleží im na cirkevnej práci ani vstupe bratov a sestier do života a ani trochu neberú ohľad na záujmy Božieho domu. Keď som na seba pozrela znova, uvidela som, že som rovnako sebecká a opovrhnutiahodná ako antikrist. Keď mi nič nehrozilo, dokázala som sa vo svojej povinnosti vydávať aj trpieť, no keď prišlo na skutočné nebezpečenstvo a útrapy, skryla som sa ako korytnačka, ktorá aj pri najmenšom náznaku problémov schováva hlavu do svojho panciera. Chcela som sa ukryť na bezpečnom mieste, kde by ma nikto nenašiel, a vôbec som si nevšímala nováčikov a potenciálnych prijímateľov evanjelia. Neskôr som sa dozvedela, že nás zapredal istý Judáš, a znova som brala ohľad na svoju vlastnú bezpečnosť. Bála som sa, že keďže nie som tamojšia, po mojom chytení ma na smrť zbijú alebo zmrzačia, alebo možno neznesiem ich mučenie, zapredám cirkev a stratím svoju príležitosť na spásu, a nechcela som preto vychádzať, aby som kázala evanjelium. Neuznávala som Božiu zvrchovanosť a zoči-voči nebezpečenstvu som svoju povinnosť tlačila do úzadia. Vôbec som nechránila záujmy Božie domu a žila som len v stave bojazlivosti, strachu a sebazáchovy. Bola som takou sebeckou a opovrhnutiahodnou veriacou! Keď som si tieto veci uvedomila, pocítila som ešte väčšiu ľútosť. Pomyslela som si: „Je jedno, v akom prostredí sa ocitnem nabudúce. Musím poriadne konať svoju povinnosť.“

Policajné zatýkanie sa po tomto ešte sprísnilo a vyššie vedenie ma preložilo do inej cirkvi. Len dva mesiace po príchode do tejto cirkvi som si všimla, že mi niekto na bicykel pripevnil sledovacie zariadenie. Pomyslela som si: „Je mi polícia na stope, pretože po ceste sledovala kamerové záznamy? Ak áno, nemám kam utiecť!“ Znovu sa ma zmocnil strach a bála som sa, že ak vyjdem von, polícia ma zatkne. No spomenula som si na predošlé Božie slová a vedela som, že už nemôžem zanechať svoju povinnosť, aby som chránila samu seba, pretože by som stratila svedectvo. Prečítala som si ďalšie Božie slová: „Bez ohľadu na to, aký je satan ‚mocný‘, odvážny a ctižiadostivý, aká veľká je jeho schopnosť spôsobovať škody, aké rozsiahle sú techniky, ktorými kazí a zvádza človeka, aké šikovné sú triky a plány, ktorými zastrašuje človeka, a bez ohľadu na to, aká premenlivá je forma, v ktorej existuje, nikdy nedokázal vytvoriť jedinú živú bytosť, stanoviť zákony a pravidlá existencie všetkých vecí ani vládnuť a ovládať žiaden predmet, či už živý, alebo neživý. Vo vesmíre ani na nebesiach nie je jediná osoba alebo predmet, ktorý by sa z neho zrodil alebo by vďaka nemu existoval. Neexistuje jediná osoba alebo predmet, ktorému by vládol alebo ho ovládal. Naopak, nielenže musí žiť pod Božou nadvládou, ale okrem toho sa musí podriadiť všetkým Božím rozkazom a príkazom. Bez Božieho dovolenia sa satan ťažko môže dotknúť čo i len kvapky vody alebo zrnka piesku na zemi. Bez Božieho dovolenia nemôže pohnúť ani mravcami na zemi, nehovoriac o ľudstve, ktoré Boh stvoril. V Božích očiach má satan menšiu hodnotu ako ľalie na vrchu, vtáky lietajúce vo vzduchu, ryby v mori či červy na zemi. Jeho úlohou uprostred všetkých vecí je všetkému slúžiť, slúžiť ľudstvu a slúžiť Božiemu dielu a Jeho plánu riadenia.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I) Boh je nad všetkým zvrchovaný. Žiadna osoba, udalosť ani vec nemôže prekonať Božiu autoritu. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa satan rozmáha a aký je krutý, nemôže prekonať medze, ktoré mu Boh stanovil. Bez Božieho dovolenia si tieto hranice netrúfne prekročiť, a už vôbec sa nám neodváži ublížiť. Satan je iba pešiakom v Božích rukách, ktorý slúži na to, aby Boží vyvolený národ zdokonaľoval. Uvažovala som o rokoch, ktoré som strávila takmer každodenným šírením evanjelia a pobehovaním pod sledovacími kamerami bez toho, aby ma niekto zatkol. Raz nám na dvere hostiteľského domu zaklopala polícia, no my sme neotvorili a o pol hodinu neskôr sme sa pred odchodom zamaskovali. Policajti, ktorí dolu čakali, nás nespoznali a nám sa podarilo utiecť. Uvidela som, že bez Božieho dovolenia ma polícia chytiť nemôže. Keď som si to uvedomila, rozhodla som sa, že ak Boh dovolí, aby ma zatkli, podriadim sa Jeho ovládaniam a opatreniam a za svedectvo o Ňom položím život.

Neskôr som si prečítala chválospev Božích slov s názvom „Najzmysluplnejší život“: „Si stvorenou bytosťou – samozrejme, mal by si uctievať Boha a usilovať sa o zmysluplný život. Keďže si ľudská bytosť, mal by si sa vydať Bohu a znášať všetko utrpenie! S potešením a bez pochýb by si mal prijať tú trochu utrpenia, ktorej si dnes vystavený, a žiť zmysluplný život, tak ako Jób a Peter. Ste ľudia, ktorí sa usilujú o správnu cestu, ľudia, ktorí sa snažia o zlepšenie. Ste ľudia, ktorí povstali v národe veľkého červeného draka, ľudia, ktorých Boh nazýva spravodlivými. Nie je to snáď ten najzmysluplnejší život?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Praktizovanie (2)) Pri premýšľaní o tomto chválospeve som v srdci pocítila istotu. Dokázať si plniť povinnosť je pre stvorenú bytosť tou najzmysluplnejšou a najcennejšou vecou a Boh na ňu nezabúda. Prechádzanie si opakovaným prenasledovaním a súžením mi umožnilo skutočne vidieť Božiu všemohúcnosť a zvrchovanosť a získať v Neho vieru, aby som rozlíšila zlú podstatu veľkého červeného draka a porozumela svojej vlastnej sebeckej prirodzenosti. No čo je najdôležitejšie, naučila som sa, ako čeliť smrti. Sú to veci, ktoré by som v pohodlnom prostredí získať nemohla. Bohu vďaka!