Bola som zodpovedná za práce niekoľkých cirkví na polievaní. Vedela som, že možnosť konať túto povinnosť bola Božím povýšením a milosťou, a chcela som ju konať dobre, aby som sa odvďačila za Božiu lásku. Keďže som však neniesla žiadne bremeno, prácu som odďaľovala. Potom som o sebe neuvažovala a klamala som, aby som ochránila svoju povesť a postavenie. Vo svetle faktov som videla, že som nečestná a nedôveryhodná osoba.

Iba nedávno bola situácia príšerná a mnoho bratov a sestier zatkli. Napísal mi vrchný vodca a naliehal, aby som nováčikom viac hovorila v duchovnom spoločenstve o pravde o víziách, aby mohli pochopiť Božie dielo a stáť pevne v tejto hroznej situácii. Keď som list dostala, okamžite som s polievačmi hovorila v duchovnom spoločenstve o realizácii, ale neskôr som už túto prácu nesledovala. Myslela som si, že keď som s polievačmi hovorila v duchovnom spoločenstve, oni takisto prehovoria s nováčikmi a keďže z cirkví, za ktoré som bola zodpovedná, ešte nikoho nezatkli, nemali by byť žiadne veľké problémy. Krátko potom však nečakane postihli tri cirkvi, za ktoré som bola zodpovedná, rozsiahle zatýkania. Vodca mi opäť napísal a pýtal sa, koľko nováčikov v jednotlivých cirkvách pravidelne navštevuje zhromaždenia, koľko z nich sa nezhromažďuje pravidelne pre príšernú situáciu, koľko nováčikov zatkli a koľkých nemal kto polievať. Chcel, aby som mu rýchlo v odpovedi poskytla tieto údaje. Keď som dostala tento list, uvedomila som si: „Hoci som túto úlohu realizovala, podrobne som ju ďalej nesledovala. Ako mám odpovedať, keď nemám predstavu o podrobnostiach, ktoré vodca požaduje? Čo si o mne pomyslí, keď mu poviem pravdu? Povie, že nekonám skutočnú prácu? Ako by som mohla vyjsť medzi ľudí, ak ma oreže? Nie, nemôžem povedať pravdu.“ Sedela som pri počítači, premýšľala o svojich možnostiach a nevedela som, ako odpovedať. Nakoniec som dostala nápad. Vodcovi som napísala: „Vykonali sme polievanie nováčikov na tému pravdy o víziách a ďalej to sledujeme.“ Potom som náhlivo začala prácu sledovať. Rozmýšľala som: „Keď sa vodca znova opýta, podám mu správu o situácii, ktorú som práve sledovala. Takto sa nedozvie, že som bola nezodpovedná a prácu som nesledovala.“ Neskôr, keď som skutočne išla k polievačom, aby som zistila podrobnosti o situácii, prišla som na to, že hoci s nováčikmi hovorili v duchovnom spoločenstve, nič nedosiahli a ani oni nemali v situáciách nováčikov jasno. Keď som sa to dozvedela, konečne som si uvedomila, že to všetko bolo preto, lebo som neniesla žiadne bremená a v skutočnosti som prácu nesledovala, a vstup nováčikov do života sa oddialil. Stále som však nehľadala pravdu ani o sebe neuvažovala, takže situácia zostala rovnaká.

Krátko nato s nami vrchný vodca zorganizoval stretnutie, aby sa dozvedel podrobnosti o práci na polievaní, o tom, za koľko nováčikov zodpovedá každý polievač, ako riešia ťažkosti a predstavy nováčikov, či sú pri rozvíjaní nováčikov pozorní a podobne. Vtedy som pocítila úzkosť. Pomyslela som si: „Dúfam, že sa vodca nebude pýtať najprv mňa. Nejakú prácu som ešte celkom nezrealizovala a bolo by veľmi trápne, keby som niekoľko podrobností nevedela vysvetliť!“ Veci sa však odohrali presne tak, ako som sa obávala, a vodca sa pýtal najprv mňa. Nemala som inú možnosť a musela som sa tváriť pokojne, ale vo vnútri som chcela jednoducho utiecť. Pomyslela som si: „Čo ak sa bude pýtať na priveľa podrobností, ktoré nedokážem vysvetliť, nebude to vyzerať, že som nekonala žiadnu skutočnú prácu? To by bolo také ponižujúce! Pozerali by sa na mňa vodca a ostatní spolupracovníci zvrchu?“ Vodca začal niekoľkými otázkami, ktoré som len s veľkou námahou postupne zodpovedala. Keď sa však opýtal na polievanie nováčikov sestrou Yang Fan, spanikárila som a pomyslela som si: „Neviem nič o práci Yang Fan s nováčikmi, som v koncoch, čo mám povedať? Ak budem k vodcovi úprimná a poviem, že neviem, odvetí vari: ‚Tak dlho si zodpovedná za polievanie a nevieš ani také základné údaje – ako si robíš svoju prácu?‘ Nebolo by to pre neho sklamaním a nehľadel by na mňa preto zvrchu?“ S týmito myšlienkami som vodcovi len nahlásila nejakú predchádzajúcu prácu Yang Fan na polievaní. Z pocitu viny a úzkosti, že som to povedala, mi búšilo srdce a tvár mi horela. Aj keď sa mi podarilo blafovaním sa z tejto situácie dostať a ochrániť svoju povesť a postavenie, naplnil ma pocit viny a nedefinovateľnej bolesti: „Vari to nie je do očí bijúca lož? Som taký pokrytec!“ V tú noc som ležala v posteli, prehadzovala som sa a nemohla som zaspať. Bola som plná ľútosti nad klamstvami, ktoré som vyslovila. Svoje slová som už však nemohla vziať späť – bolo to ako plakať na rozliatym mliekom. Bolo príliš neskoro otvoriť sa a vyjsť s pravdou von. Keby sa to vodca dozvedel, nazval by ma klamárkou? Tieto myšlienky sa mi preháňali hlavou a nedokázala som nabrať odvahu otvoriť sa. Cítila som, že nemám žiadnu integritu ani dôstojnosť, že som ako skutočný pokrytec. Srdce mi búšilo od úzkosti, akoby som mala v bruchu motýle. Stále som sa pýtala samej seba: „Prečo som nebola schopná povedať vodcovi pravdu? Aký zmysel má táto nečestnosť?“ Čím viac som na to myslela, tým väčšiu vinu som cítila, a tak som sa v srdci modlila k Bohu: „Ó, Bože! Keď sa dnes vodca pýtal na podrobnosti o práci, očividne som ich nepoznala, ale keďže som sa bála, že na mňa budú ľudia hľadieť zvrchu a stratím tvár, bezočivo som klamala a vodcu podviedla. Ó, Bože! Som taká nečestná, prosím, daj mi odvahu, aby som bola čistá a otvorená a žila ako čestný človek.“

Jedného dňa som si pozrela video so skúsenostným svedectvom s názvom „Bolesť z klamstiev.“ Bol v ňom úryvok Božích slov, ktorý ma naozaj dojal. Všemohúci Boh hovorí: „Ľudia vo svojich každodenných životoch často hovoria nezmysly, klamú a rozprávajú veci, ktoré sú neznalé, hlúpe a vyjadrujú obranný postoj. Väčšinu z nich vyslovia v márnomyseľnosti a z hrdosti, aby uspokojili vlastné egá. Rozprávanie takýchto neprávd zjavuje ich skazené povahy. … Tvojich lží je už priveľa. Každé slovo, ktoré vyriekneš, je znehodnotené a neúprimné a ani jedno nemožno považovať za pravdivé alebo čestné. Hoci pri klamaní nemáš pocit, že si stratil tvár, hlboko vo svojom vnútri sa cítiš zahanbený. Obviňuje ťa vlastné svedomie, máš o sebe nízku mienku a myslíš si: ‚Prečo je môj život taký úbohý? Je také ťažké hovoriť pravdu? Musím sa pre svoju hrdosť uchyľovať ku klamstvám? Prečo je môj život taký namáhavý?‘ Nemusíš mať namáhavý život. Ak dokážeš byť čestným človekom, môžeš mať uvoľnený a slobodný život bez obmedzení. Ty si si však zvolil, že budeš klamaním podporovať svoju hrdosť a márnomyseľnosť. V dôsledku toho je tvoja existencia únavná a úbohá a spôsobil si si to sám. Človek si môže klamstvami dodávať pocit hrdosti, no čo je to za hrdosť? Len čosi prázdne a úplne bezcenné. Klamať znamená zapredať svoj charakter a dôstojnosť. Človeka to oberá o dôstojnosť a charakter; Bohu sa to nepáči a je Mu to odporné. Stojí to za to? Nie. Je to správna cesta? Nie, nie je. Ľudia, ktorí často klamú, žijú podľa svojich satanských pováh a v moci satana. Nežijú vo svetle ani v Božej prítomnosti. Neustále premýšľaš o tom, ako klamať, a keď zaklameš, musíš rozmýšľať, ako to klamstvo zakryť. A keď ho nezakryješ dostatočne a dôjde k jeho odhaleniu, musíš si lámať hlavu a pokúsiť sa napraviť protirečenia, aby bolo tvoje klamstvo hodnoverné. Nie je takýto spôsob života únavný? Je to vyčerpávajúce. Stojí to za to? Nie, nestojí. Úporne sa snažiť vymyslieť klamstvo a potom ho zakrývať, a to všetko pre pýchu, márnivosť a postavenie, aký to má zmysel? Nakoniec sa zamyslíš a pomyslíš si: ‚Načo je to dobré? Je príliš vyčerpávajúce klamať a musieť svoje klamstvá zakrývať. Ak sa budem takto správať, nebude to fungovať; bolo by jednoduchšie, keby som sa jednoducho stal čestným človekom.‘ Túžiš sa stať čestným človekom, ale nedokážeš sa vzdať svojej pýchy, márnivosti a osobných záujmov. Preto sa môžeš uchýliť len k tomu, že budeš klamať, aby si si tieto veci udržal. Ak si niekto, kto miluje pravdu, znesieš rôzne ťažkosti, aby si ju mohol praktizovať. Aj keď to znamená obetovať svoju povesť, postavenie a znášať posmech a ponižovanie zo strany ostatných, nebude ti to vadiť – ak dokážeš praktizovať pravdu a uspokojiť Boha, stačí to. Tí, ktorí milujú pravdu, si volia jej praktizovanie a čestnosť. To je správna cesta a Boh ju žehná. Ak človek nemiluje pravdu, čo si zvolí? Zvolí si používanie klamstiev na zachovanie svojej povesti, postavenia, dôstojnosti a charakteru. Radšej by klamal a vybral si, aby ho Boh nenávidel a odmietal. Takíto ľudia odmietajú pravdu a Boha. Volia vlastnú povesť a postavenie; chcú klamať. Nestarajú sa, či má Boh radosť alebo či ich zachráni. Môže Boh takýchto ľudí napriek tomu zachrániť? Určite nie, pretože si zvolili nesprávnu cestu. Môžu žiť len na základe klamstiev a podvádzania; môžu žiť len bolestivé životy, v ktorých klamú, zakrývajú klamstvá a lámu si hlavu nad tým, ako sa každý deň obránia. Ak si myslíš, že pomocou klamstiev si udržíš povesť, postavenie, márnomyseľnosť a hrdosť, po ktorých bažíš, si úplne na omyle. Klamaním si márnomyseľnosť, hrdosť, dôstojnosť a charakter neudržíš, čo je však vážnejšie, nevyužiješ príležitosť praktizovať pravdu a byť čestným človekom. Aj keď sa ti v tej chvíli podarí ochrániť svoju povesť, postavenie, márnomyseľnosť a hrdosť, obetoval si pravdu a zradil si Boha. To znamená, že si úplne stratil možnosť, aby ťa Boh zachránil a zdokonalil, čo je tá najväčšia strata a dôvod na celoživotnú ľútosť. Klamári to však nikdy nepochopia.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Len čestný človek môže žiť pravú ľudskú podobu) Božie slová odhalili presne môj stav. Aby som ochránila svoju márnivosť a pýchu a zabránila ľuďom hľadieť na mňa zvrchu, rozhodla som sa radšej ich oklamať a podviesť, obetovať svoju integritu a dôstojnosť, než by som mala povedať pravdu. Vodca mi napísal v súvislosti s najnovšou sériou zatýkaní, aby sa opýtal, koľko nováčikov v oblasti, za ktorú som bola zodpovedná, sa pravidelne zhromažďuje a koľko nie. Pýtal sa aj na najnovšie výsledky polievania a podpory nováčikov. Tieto úlohy som evidentne nesledovala a vo svojej správe vodcovi som mala byť úprimná. Aby som však ochránila svoju márnivosť a postavenie, klamala som a povedala, že to už sledujem. Počas stretnutia sa ma vodca opýtal na polievanie nováčikov zo strany Yang Fan. Podrobnosti som nepoznala, tak som proste bezočivo zaklamala. Nahlásila som staré informácie, akoby boli aktuálne, aby som sa z toho blafovaním dostala. Hoci som si uvedomovala, že klamem, a cítila som vinu, stále som sa nechcela otvoriť. Aby na mňa ostatní nehľadeli zvrchu, klamala som zas a znova. Bola som taká úlisná a nečestná! Nemohla som sa prestať pýtať samej seba: „Nie si vari veriaca?“ Pravý veriaci dokáže hovoriť pravdu, byť úprimný a mať integritu a dôstojnosť. Bez ohľadu na situáciu má odvahu pozrieť sa pravde do očí a nazvať veci pravým menom. Hoci vďaka takémuto praktizovaniu ostatní vidia naše slabiny a nedostatky, praktizovanie pravdy a otvorený život tešia Boha a umožňujú druhým, aby nám dôverovali. Ja som však klamala, aby som ochránila svoju povesť a postavenie, chýbala mi akákoľvek integrita a dôstojnosť a nedokázala som žiť ani podľa minimálnych požiadaviek na ľudské správanie. Boh mi dal milosť a príležitosť konať prácu na polievaní v nádeji, že s Ním budem schopná úprimne spolupracovať a správne polievať nováčikov, ktorí skutočne veria v Boha. Aj týmto mi Boh dával možnosť praktizovať, aby som získala pravdu, ale mne sa Boží úprimný úmysel nepodarilo naplniť. Nielenže som vo svojej povinnosti neniesla žiadne bremeno, ale rozhodla som sa klamať namiesto toho, aby som pri problémoch praktizovala pravdu. Boha som skutočne sklamala. Čím viac som o tom premýšľala, tým viac som sa hnevala a nenávidela sa za to, že som bola taká nečestná.

Neskôr som hľadala v Božom slove, aby som svojmu klamstvu a podvádzaniu prišla na koreň. Prečítala som si úryvok Božích slov: „Keď sú antikristi odhalení a orezávaní, ako prvé začnú hľadať rôzne argumenty na svoju obranu, začnú hľadať najrôznejšie výhovorky, aby sa pokúsili dostať z kaše, a tak dosiahli svoj cieľ vyhnúť sa zodpovednosti, a aby sa im podarilo získať odpustenie. Antikristi sa najviac boja toho, že Boží vyvolený národ prekukne ich charakter, ich slabosti a chyby, ich Achillovu pätu, ich pravú kvalitu a pracovnú schopnosť – takže sa zo všetkých síl snažia pekne prezentovať, aby zakryli svoje nedostatky, problémy a skazené povahy. Keď je ich zlé konanie demaskované a odhalené, ako prvé si túto skutočnosť nepriznajú ani ju neprijmú, ani neurobia maximum pre to, aby svoje chyby odčinili či vynahradili. Namiesto toho sa snažia vymyslieť rôzne metódy, ako ich zakryť, aby balamutili a zavádzali tých, ktorí sú do ich konania zasvätení, aby Boží vyvolený národ nevidel pravú tvár veci, aby sa nedozvedel, ako ich konanie poškodilo Boží dom, ako veľmi narušili a vyrušili dielo cirkvi. Samozrejme, najviac sa boja toho, že to zistí Najvyšší, pretože keď sa to dozvie, bude sa nimi zaoberať podľa princípu, všetko sa pre nich skončí a určite budú vylúčení a vyradení. Keď je teda zlé konanie antikristov odhalené, ako prvé sa nezamyslia nad tým, kde pochybili, kde porušili princípy, prečo urobili, čo urobili, akou povahou sa nechali viesť, aké boli ich zámery, aký bol v tom čase ich stav, či za to mohla spurnosť alebo poškrvenenie ich zámerov. Namiesto toho, aby tieto veci rozobrali, ani nehovoriac o tom, aby sa nad nimi zamysleli, lámu si hlavu nad tým, ako zakryť pravdivé skutočnosti. Zároveň robia všetko pre to, aby sa obhájili a ospravedlnili pred Božím vyvoleným národom s cieľom ho obalamutiť, pričom veľké problémy vykresľujú ako malé a malé ako nepodstatné a blafovaním sa snažia dostať z problémov, aby mohli zostať v Božom dome, bezohľadne páchať prehrešky a zneužívať svoju moc, ďalej zavádzať a ovládať ľudí a dosahovať, aby ich obdivovali a robili, čo im prikážu, na uspokojenie svojich ambícií a túžob.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Jedenásty bod) Z odhalenia Božích slov som videla, že keď sú v práci antikristov odchýlky alebo medzery, namiesto toho, aby sa poučili a problémy a odchýlky vo svojej práci ihneď napravili, snažia sa všemožne klamať, zakrývať pravdu a zabrániť vodcom, aby sa dozvedeli o problémoch a medzerách v ich práci. Snažia sa používať triky a úskoky, aby si získali dôveru iných. To je podlá povaha antikristov. Vari to, čo som zjavila, nebola povaha antikrista? Keď prišiel vodca, aby dohliadal na moju prácu a sledoval ju, veľa prác som neurobila, ale nielenže som mu neoznámila skutočnú situáciu, ešte som aj zatajila pravdu a oklamala ho. Zo všetkých síl som sa snažila zakryť pravdu, že som nerobila skutočnú prácu. Keď vodca neskôr preveroval polievanie nováčikov, ktoré vykonával každý polievač, keďže som nerobila skutočnú prácu a nepoznala konkrétne detaily, opäť som klamala a nahlásila predchádzajúcu prácu na polievaní ako nedávno vykonanú prácu, aby som vodcu odbila. Dobre som si uvedomovala, že som svojím konaním bola nečestná a neúprimná, ale aby som si udržala dobrý dojem, ktorý vodca zo mňa mal, bezočivo som klamala, aby som ho podviedla. Videla som, že povaha, ktorú som zjavila, bola rovnako podlá a opovrhnutiahodná ako povaha antikrista. To, že sa vodca zaujímal o moju prácu, svedčilo o tom, že je zodpovedný, a vďaka tomu mohol rýchlo objaviť odchýlky a problémy v mojej práci. O problémoch v práci som mlčala a vodcovi som zahrala divadlo, aby som v ňom vzbudila falošný dojem, že robím skutočnú prácu. Vodca sa v dôsledku toho nemohol dozvedieť pravdu a problémy v mojej práci zostali nevyriešené. Týmto konaním som bránila práci cirkvi. Videla som, že zakrývať pravdu, a tak vodcovi zabrániť, aby dohliadal na prácu, bolo vo svojej podstate oveľa horšie ako nekonať skutočnú prácu. Keď som si to uvedomila, mala som pocit, že mi hrozí nebezpečenstvo. Nemala som bohabojné srdce a kráčala som po ceste antikrista. V duchu som sa modlila k Bohu a kajala: „Ó, Bože, v dôsledku odhalenia v Tvojich slovách vidím, že moja povaha je podlá a opovrhnutiahodná a moje srdce je plné strachu. Prosím, veď ma, aby som odvrhla túto skazenú povahu a prijala dohľad iných.“

Neskôr som si prečítala úryvok Božích slov: „To, že Boh žiada od ľudí, aby boli úprimní, dokazuje, že skutočne nenávidí a nemá rád nečestných ľudí. Božia nechuť k nečestným ľuďom je nechuťou k ich spôsobu konania, k ich povahám, k ich úmyslom a podvodným metódam; nič z toho nemá Boh rád. Ak nečestní ľudia dokážu prijať pravdu, priznajú si svoje klamlivé povahy a sú ochotní prijať Božiu spásu, potom majú aj oni nádej, že budú spasení – Boh totiž zaobchádza so všetkými ľuďmi rovnako, podobne ako pravda. Ak sa teda chceme stať ľuďmi, ktorí sa páčia Bohu, najprv musíme zmeniť svoje princípy správania. Už nemôžeme žiť podľa satanských filozofií, už si nemôžeme vystačiť s klamstvami a podvodmi. Musíme odhodiť všetky lži a stať sa čestnými ľuďmi. Potom sa zmení aj Boží pohľad na nás. Predtým sa ľudia v rámci nažívania s inými vždy spoliehali na klamstvá, pretvárku a podvody a považovali satanské filozofie za základ svojej existencie, za svoj život a za základ svojho vlastného správania. Bolo to niečo, čo Boh neznášal. Ak medzi nevercami hovoríš úprimne a si pravdovravný a čestný človek, budú ťa ohovárať, súdiť a opustia ťa. A tak nasleduješ svetské trendy a žiješ podľa satanských filozofií; si čoraz zručnejší v klamaní a čoraz nečestnejší. Učíš sa tiež používať rafinované prostriedky na to, aby si dosiahol svoje ciele a ochránil seba samého. V satanovom svete sa ti darí stále viac a v dôsledku toho upadáš čoraz hlbšie do hriechu, až sa z neho nedokážeš vymaniť. V Božom dome je to presne naopak. Čím viac budeš klamať a hrať klamlivé hry, tým väčšia je pravdepodobnosť, že Boží vyvolený ľud ťa bude mať plné zuby a opustí ťa. Ak odmietaš činiť pokánie, stále sa držíš satanských filozofií a logiky a používaš fígle a dômyselné schémy, aby si sa zamaskoval a neprezradil, potom je veľmi pravdepodobné, že budeš odhalený a vyradený. Je to preto, lebo Boh neznáša nečestných ľudí. V Božom dome sa môže dariť len čestným ľuďom a nečestní ľudia budú napokon opustení a vyradení. To všetko vopred určil Boh. Iba čestní ľudia môžu mať podiel na nebeskom kráľovstve. Ak sa nesnažíš byť čestným človekom, ak nezažívaš a nepraktizuješ usilovanie sa o pravdu, ak neodhalíš svoju vlastnú škaredosť a ak sa neobnažíš, potom nikdy nebudeš môcť prijať dielo Ducha Svätého a získať Boží súhlas.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Najzákladnejšia prax, ako byť úprimným človekom) Z Božích slov som videla, že Boh má rád čestných ľudí, že čestní ľudia majú odvahu čeliť svojim slabinám a nedostatkom, že dokážu byť pravdovravní, neklamú ľudí ani Boha, a keď čelia problémom, dokážu hľadať a praktizovať pravdu. Takýchto ľudí Boh privádza do kráľovstva, aby žili večne. Boh neznáša klamárov, podvodníkov a tých, ktorí používajú úskoky. Takíto ľudia sú nečestní a diabolskí. Ako hovorí Biblia: „Vaším otcom je diabol a vy budete plniť jeho žiadostivé túžby. Od začiatku bol vrahom a nezostal v pravde, pretože v ňom niet pravdy. Keď klame, hovorí zo seba, lebo je klamár a otec klamstva.“ (Jn 8, 44) Videla som, že všetci klamári sú diabli. Diabli sú nepriateľmi Boha a Boh ich nenávidí. Boh takýchto ľudí v žiadnom prípade nespasí. Rozhoduje o tom Božia spravodlivá a verná podstata. Vo svojej povinnosti som klamala, aby som ochránila svoju márnivosť a postavenie, a snažila som sa zakryť nedostatky vo svojej práci. Takéto konanie znamenalo, že som zrádzala pravdu, stála na strane satana a odolávala Bohu. Navyše, keďže sa pri konaní povinností v cirkvi spolieham na zatajovanie a pretvárku, pravdu nemôžem dlho zakrývať. Napokon dôjde k odhaleniu mnohých odchýlok v práci a keď sa všetci dozvedia pravdu, rozlíšia ma a odmietnu, čím by som rozbila akékoľvek zdanie o mojej prípadnej integrite a dôstojnosti, a moje šance na pokánie by boli zničené. Keď uvažujem o tých antikristoch, je jedno, koľko zlých vecí urobia alebo ako veľmi uškodia dielu Božieho domu, nikdy neuvažujú ani sa nekajajú a ak niekto dohliada na ich prácu alebo ju skúma, využívajú celý rad úskokov, aby ho oklamali a zakryli pravdu, čím ukazujú, že vôbec neprijímajú pravdu. Nakoniec sú pre všetko zlo, ktoré páchajú, z cirkvi vypudení. Tí, ktorí majú odvahu byť otvorení a dokážu praktizovať pravdu, sú v Božích očiach čestní a sú tými, ktorí budú spasení a ktorí zotrvajú. Naopak, tí, ktorí sa snažia oklamať Boha pre osobný zisk, sú nesmierne hlúpi a nečestní a Boh ich nakoniec vyradí.

Neskôr som si prečítala viac Božích slov: „Keď ľudia konajú svoju povinnosť alebo akúkoľvek prácu pred Bohom, ich srdce musí byť čisté: musí byť ako nádoba s čerstvou vodou – krištáľovo čisté, bez nečistoty. Aký postoj je teda správny? Nech robíš čokoľvek, si schopný hovoriť s ostatnými v duchovnom spoločenstve o všetkom, čo máš na srdci, o akýchkoľvek myšlienkach, ktoré môžeš mať. Ak niekto povie, že tvoj spôsob robenia vecí nebude fungovať, a navrhne niečo iné, a ty máš pocit, že je to celkom dobrý nápad, potom sa vzdáš svojho spôsobu a budeš robiť veci podľa toho, čo si myslí ten druhý. Vďaka tomu všetci vidia, že dokážeš prijať návrhy iných, vybrať si správnu cestu, konať podľa princípov a transparentne a jasne. V tvojom srdci nie je temnota a konáš a hovoríš úprimne, pričom sa spoliehaš na postoj založený na úprimnosti. Nazývaš veci pravým menom. Ak to tak je, tak to tak je; ak to tak nie je, tak to tak nie je. Žiadne triky, žiadne tajomstvá, len veľmi transparentný človek.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Boh dúfa, že k svojim povinnostiam pristupujeme s úprimným srdcom, že budeme hovoriť v súlade s faktami a vo všetkom prijmeme Jeho podrobné skúmanie. Keď sa vodca opäť vypytoval na moju prácu, rozhodla som sa povedať pravdu, ak som nekonala skutočnú prácu, mať odvahu čeliť svojim problémom, prestať klamať, aby som ochránila svoju povesť a postavenie, a praktizovať, ako byť čestným človekom. Neskôr som sa vodcovi iniciatívne zdôverila s tým, že som klamala kvôli svojej povesti a postaveniu. Vodca po mojom otvorení hovoril v duchovnom spoločenstve o svojich vlastných skúsenostiach, aby mi pomohol. Vďaka takémuto praktizovaniu som sa cítila oveľa slobodnejšie. Potom som dodržiavala rady vodcu, aby som urýchlene napravila odchýlky vo svojej práci, napríklad rýchlym prepustením nevhodných polievačov, podrobným rozhovorom s polievačmi v duchovnom spoločenstve o ich povinnostiach a potom som sledovala pokrok v ich práci a dohliadala naň. Keď som sa takto zapojila do detailov, v práci bolo badať jasné zlepšenie.

Týždeň nato poslal vodca list, v ktorom sa ma pýtal na moje rozvíjanie polievačov. Po prijatí tohto listu som si uvedomila, že som bola taká zaneprázdnená sledovaním inej práce, že som celkom prehliadla rozvíjanie personálu a nevedela som, koľko ľudí je možné rozvíjať. Ako som mala zareagovať? Čo by si o mne vodca pomyslel, keby sa dozvedel, že som zanedbávala takú dôležitú prácu? Povedal by, že som nekonala skutočnú prácu? Premýšľala som: „Čo keby som mu odpovedala, že zatiaľ túto prácu ešte sledujem? Takto sa nedozvie pravdu.“ Keď som takto premýšľala, zrazu som si uvedomila: „Nechcem opäť len klamať, aby som ochránila svoju povesť a postavenie?“ Tak som sa vo svojom vnútri modlila k Bohu: „Ó, Bože! Už nechcem klamať ani podvádzať. Túto úlohu som nesplnila, lebo som bola nezodpovedná. Som ochotná to vodcovi čestne oznámiť.“ Po modlitbe som pocítila hlboký pokoj. Premýšľala som o tom, že Boh má rád čestných ľudí, ktorí vedia pomenovať veci pravým menom, že sa musím k veciam postaviť pokojne, nie zatajovať pravdu, a že bez ohľadu na to, čo si o mne vodca myslí, musím praktizovať, ako byť čestným človekom. Tak som vodcovi povedala pravdu: „Nevenovala som dostatočnú pozornosť výchove talentov, ale som ochotná to odteraz zmeniť.“ Potom som začala túto úlohu skutočne vykonávať a o niekoľko dní som našla dvoch ľudí, ktorých bolo možné rozvíjať. Keď mi potom vodca opäť napísal, aby som preskúmala a sledovala inú prácu, aj keď niektoré úlohy neprinášali dobré výsledky, bola som ochotná sa k tomu postaviť pokojne a tieto veci poctivo nahlásiť. Hoci stále nedokážem spĺňať kritériá čestného človeka, som ochotná usilovať sa o pravdu, praktizovať podľa Božieho slova a postupne odvrhnúť svoju nečestnú povahu.