Kedysi som na prácu s textom dohliadala spolu s Li Xin, no neskôr ju nahradili, pretože nebola schopná reálnej práce. Nedokázala sa s tým, že ju nahradili, zmieriť a ďalej súperila o postavenie a konkurovala mi. Bolo mi jasné, že má ku mne zlý postoj – keď som k nej hovorila, nevšímala si ma, a pri diskutovaní o práci nebola iniciatívna, čo viedlo k tomu, že sa pokrok niektorých projektov oneskoril. Navyše sa posmievala nedostatkom v mojej práci, zvykla sa predo mnou chvastať, ako kedysi pracovala ona, a hanlivými poznámkami upozorňovala na moju skazenosť. Cítila som sa trocha obmedzene a nemohla som sa zbaviť domnienky, že sa príliš starám o to, aby som nestratila tvár. Myslela som, že ako pracovníčka nie som až taká schopná ako ona a že sa na prácu vodkyne skupiny nehodím. Zostala som trochu negatívna a dokonca som zvažovala, že odstúpim a nechám Li Xin, aby po mne prevzala vedenie. Neskôr sa môj stav trocha zlepšil až vďaka duchovnému spoločenstvu a pomoci mojej vodkyne, no pri práci s Li Xin som sa stále cítila obmedzene. Keď vodkyňa neskôr zistila, že Li Xin vie byť svojhlavá, často súperí o postavenie, útočí na ostatných a vylučuje ich, rozobrala jej problémy a odhalila ich. Spočiatku som sa k Li Xin dokázala zachovať správne a s láskou som jej pomáhala a navádzala ju k tomu, aby nad svojimi problémami uvažovala, no keď som si potom prečítala, čo napísala do svojej úvahy, praskli mi nervy. Uviedla, že ma nielenže napádala a vylučovala rovno pred mojimi očami, no ešte ma aj za chrbtom kritizovala pred ostatnými členmi a vodkyňou. Veľmi ma to rozrušilo a trápilo a lámala som si hlavu nad tým, ako sa ku mne mohla takto správať. Neničila mi za chrbtom moju povesť? Po tom, čo som sa s ňou láskavo rozprávala v duchovnom spoločenstve a pomáhala jej, keď bola negatívna a slabá, som považovala za neprijateľné, aby sa ku mne správala takto. Pripadala som si taká hlúpa za to, že som k nej bola tolerantná a trpezlivá a uvažovala len o sebe, a začala som k nej cítiť istú nenávisť. Prečo som ľuďom vždy odpúšťala? Nevyzerala som potom ako neschopný slaboch? Tento raz som jej už tak ľahko nemohla odpustiť. Musela som jej ukázať, že viem byť aj tvrdá a že sa so mnou neradno zahrávať.

Tie dva dni som bola mimoriadne skľúčená a utápala som sa v pocitoch zlosti a nenávisti. Miestami, keď sa mi Li Xin pokúšala rozprávať o práci, som aj chcela viesť normálny rozhovor ako predtým, no vtedy mi myseľ zaplavili spomienky na to, čo sa stalo, a zmocnilo sa ma horlivé presvedčenie: „Nemôžem s ňou tak ľahko robiť kompromisy. Musím byť tvrdá. Na dobrého človeka čaká iba šikana, tak ako sa poslušný kôň nevyhne tomu, aby na ňom niekto jazdil. Nemôže mať dojem, že som príliš láskavá a milá. Správala sa ku mne tak strašne, tak prečo by som jej to nedala trocha pocítiť?“ Potom som zakaždým, keď sa mi prihovorila, odpovedala normálne, no nasadila chladný výraz a bola trochu odmeraná a vyhýbala som sa očnému kontaktu. V tom čase som bola hrozne nervózna a chcela som byť iba sama, v pokoji a tichu. Snažila som sa na to nemyslieť, no predsa som sa tých myšlienok nemohla zbaviť. Aj keď som tieto negatívne emócie neskôr potlačila a s Li Xin som sa vedela normálne rozprávať o práci, vždy som mala chuť vybiť si na nej všetku svoju frustráciu, nenávisť a zlosť. Dosť ma to znepokojovalo a trápilo a netušila som, ako tento svoj stav dať do poriadku. Jediné, čo mi ostávalo, bolo predložiť svoje najtajnejšie myšlienky Bohu a znova a znova sa k Nemu modliť: „Ó, Bože, som tak strašne nahnevaná za to, čo mi spravila. Do istej miery ju vlastne nenávidím a dokonca túžim po pomste. Bože, nechcem, aby mi život riadila moja skazená povaha. Chcem sa k nej správať normálne, no proste to nezvládam. Mám príliš nízke duchovné postavenie. Pomôž mi, prosím, a veď ma.“

Neskôr som natrafila na tento úryvok z Božích slov: „Ak ti niekto predtým ublížil a ty s ním zaobchádzaš rovnako, je to v súlade s pravdou-princípmi? Ak sa mu preto, že ti ublížil – a ublížil ti veľmi – pokúsiš spravodlivými alebo hanebnými prostriedkami odplatiť a potrestať ho, podľa nevercov je to spravodlivé a rozumné a nie je na tom čo kritizovať; ale čo je toto za konanie? Je to horkokrvnosť. Ublížil ti, čo je konanie zjavujúce skazenú satanskú povahu, ale ak sa mu pomstíš, nebudeš konať rovnako? Tvoje zmýšľanie, východisko a zdroj tvojej odplaty sú rovnaké ako jeho; nie je v tom žiadny rozdiel. Takže charakter tvojich činov je určite horkokrvný, prirodzený a satanský. Keďže toto tvoje konanie je satanské a horkokrvné, nemal by si ho zmeniť? Mal by sa zmeniť zdroj, úmysly a motivácie tvojho konania? (Áno.) Ako ich zmeníš? Ak je to, čo sa ti stane, niečo malé, hoci je ti to nepríjemné, tak keď sa to nedotýka tvojich vlastných záujmov ani ti to veľmi neubližuje, ani to v tebe nevyvoláva nenávisť, ani ťa to nenúti riskovať život, aby si sa pomstil, potom môžeš svoju nenávisť odložiť bez toho, aby si sa spoliehal na horkokrvnosť; skôr sa môžeš spoliehať na svoju racionálnosť a ľudskú prirodzenosť, vďaka ktorej túto záležitosť zvládneš správne a pokojne. Svojej protistrane môžeš túto záležitosť vysvetliť na rovinu a úprimne a vyriešiť svoju nenávisť. Ak je však táto nenávisť príliš hlboká, až taká, že sa dostaneš do bodu, že chceš odvetu a pociťuješ trpkú nenávisť, môžeš byť potom stále trpezlivý? Keď sa dokážete nespoliehať na horkokrvnosť a viete pokojne povedať: ‚Musím byť racionálny. Musím žiť podľa svojho svedomia a rozumu a žiť podľa pravdy-princípov. Na zlo nemôžem odpovedať zlom, musím si stáť pevne za svojím svedectvom a zahanbiť satana‘, nie je to iný stav? (Je.) Aké druhy stavov ste mali v minulosti? Ak ti niekto iný niečo ukradne alebo zje, nespôsobí to nejakú veľkú, hlbokú nenávisť, takže nebudeš považovať za potrebné ísť sa s ním pre túto záležitosť hádať, až kým nebudeš v tvári červený – je to pod tvoju úroveň a nestojí ti to za to. V takejto situácii dokážeš záležitosť zvládnuť racionálne. Je schopnosť racionálne zvládnuť záležitosť rovnocenná s praktizovaním pravdy? Je to rovnocenné tomu, keď máš v tejto záležitosti pravdu-realitu? Rozhodne nie. Racionalita a praktizovanie pravdy sú dve odlišné veci. Ak sa stretneš s niečím, čo ťa obzvlášť rozzúri, ale dokážeš to zvládnuť racionálne a pokojne bez toho, aby si zjavil horkokrvnosť alebo skazenosť – vyžaduje si to, aby si chápal pravdu-princípy a spoliehal sa na múdrosť, aby si sa tým mohol zaoberať. Ak sa v takejto situácii nemodlíte k Bohu alebo nehľadáte pravdu, ľahko sa vo vás prejaví horkokrvnosť – či dokonca násilie. Ak nehľadáte pravdu, iba prijímate ľudské metódy a danou záležitosťou sa zaoberáte podľa svojich vlastných preferencií, potom ju nemôžete vyriešiť tým, že budete kázať trochu učenia alebo si sadnete a obnažíte svoje srdce. Nie je to také jednoduché.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Skutočnú premenu môže priniesť len vyriešenie vlastnej skazenej povahy) Ako som tak premýšľala nad Božími slovami, začala som sa cítiť dosť previnilo. Keďže som si myslela, že Li Xin svojou otvorenou kritikou poškvrnila moju dobrú povesť, chcela som sa jej pomstiť a znepríjemniť jej život. V čom sa moje činy líšili od tých jej? Nedovoľovala som azda, aby moje správanie ovládali moje emócie a skazená povaha? A nebol koreňom toho všetkého satan? Nepraktizovala som pravdu! Vždy som sa považovala za celkom láskavého a prijímajúceho človeka a k ľuďom som sa normálne nesprávala malicherne ani vypočítavo. Až s čítaním Božích slov som si uvedomila, že to nie je moje skutočné duchovné postavenie. Malicherná som nebola len v záležitostiach, na ktorých som nemala podiel. Nepovažovala som za potrebné nechať sa príliš vtiahnuť do triviálnych a bezvýznamných situácií. Keby som bola malicherná, vyzerala by som nedôstojne a obmedzene. Týmito otázkami som sa dokázala zaoberať s rozumom a pôsobiť pri tom veľkoryso a zhovievavo. Keď mala ku mne Li Xin zlý postoj, spočiatku som sa s tým vedela vysporiadať správne a porozumieť jej situácii. Mala som pocit, že zjavovať skazenosť je pre ňu normálne, a naučila som sa byť celkom zhovievavá. No keď som sa dozvedela, že ma kritizovala pred ostatnými členmi tímu aj vodkyňou, brala som to ako veľkú urážku mojej dôstojnosti a jednoducho som to už ďalej nemohla uniesť. Začala som sa utápať v hneve a nenávisti. Videla som, že v skutočnosti nie som trpezlivá ani tolerantná. Božie slová hovoria: „Ak sa stretneš s niečím, čo ťa obzvlášť rozzúri, ale dokážeš to zvládnuť racionálne a pokojne bez toho, aby si zjavil horkokrvnosť alebo skazenosť – vyžaduje si to, aby si chápal pravdu-princípy a spoliehal sa na múdrosť, aby si sa tým mohol zaoberať.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Skutočnú premenu môže priniesť len vyriešenie vlastnej skazenej povahy) Pomyslela som si: „Aké pravdy musím pochopiť, aby som sa zbavila týchto nenávistných emócií?“

Pri hľadaní som natrafila na tento úryvok z Božích slov: „Útok a odplata sú jedným z druhov konania a zjavenia, ktorý pochádza zo zlomyseľnej satanskej prirodzenosti. Je to tiež druh skazenej povahy. Ľudia uvažujú takto: ‚Ak ku mne nie si láskavý, urobím ti zle! Ak so mnou nebudeš zaobchádzať dôstojne, prečo by som ja mal zaobchádzať dôstojne s tebou?‘ Čo je to za myslenie? Nie je to pomstychtivý spôsob myslenia? Nie je to z pohľadu bežného človeka oprávnená perspektíva? Neobstojí? ‚Nezaútočím, pokiaľ nebudem napadnutý; ak budem napadnutý, určite podniknem protiútok‘ a ‚Odplácam sa ti rovnakou mincou‘ – neverci medzi sebou často hovoria takéto veci. Medzi nimi sú to všetko odôvodnenia, ktoré obstoja a sú plne v súlade s ľudskými predstavami. Ako by však tieto slová mali vnímať tí, ktorí veria v Boha a usilujú sa o pravdu? Sú tieto myšlienky správne? (Nie.) Prečo nie sú správne? Ako by sa mali rozlišovať? Odkiaľ tieto veci pochádzajú? (Od satana.) Pochádzajú od satana, o tom niet pochýb. Z ktorých satanských pováh vychádzajú? Vychádzajú zo zlomyseľnej prirodzenosti satana. Je v nich jed a pravá tvár satana vo všetkej jeho zlomyseľnosti a ohavnosti. Obsahujú tento druh prirodzenosti-podstaty. Aký je charakter pohľadov, myšlienok, zjavení, rečí a dokonca činov, ktoré obsahujú tento druh prirodzenosti-podstaty? Bezpochyby je to skazená ľudská povaha – je to povaha satana. Sú tieto satanské veci v súlade s Božími slovami? Sú v súlade s pravdou? Majú základ v Božích slovách? (Nie.) Sú to skutky, ktoré by mali robiť nasledovníci Boha, a myšlienky a názory, ktoré by mali mať? Sú tieto myšlienky a spôsoby konania v súlade s pravdou? (Nie.) Keď vidíme, že tieto veci nie sú v súlade s pravdou, sú v súlade so svedomím a s rozumom normálnej ľudskej prirodzenosti? (Nie.) Teraz môžete jasne vidieť, že tieto veci nie sú v súlade s pravdou ani s normálnou ľudskou prirodzenosťou. Mysleli ste si predtým, že tieto spôsoby konania a myslenia sú vhodné, reprezentatívne a majú opodstatnenie? (Áno.) Tieto satanské myšlienky a teórie majú dominantné postavenie v srdciach ľudí, usmerňujú ich myšlienky, názory, správanie a spôsoby konania, ako aj ich rôzne stavy; môžu teda ľudia pochopiť pravdu? Rozhodne nie. Naopak – vari ľudia nepraktizujú a nedržia sa vecí, ktoré považujú za správne, akoby to bola pravda? Ak sú tieto veci pravdou, prečo potom ich dodržiavanie nevyrieši tvoje praktické problémy? Prečo ich dodržiavanie vo vás nevyvolá skutočnú zmenu napriek tomu, že ste roky verili v Boha? Prečo nie ste schopní používať Božie slová, aby ste rozlíšili tieto filozofie, ktoré pochádzajú od satana? Stále sa držíš týchto satanských filozofií, akoby to bola pravda? Ak skutočne dokážeš rozlišovať, nenašiel si potom koreň problémov? Pretože to, čoho si sa držal, nikdy nebola pravda – skôr to boli satanské omyly a filozofie – v tom spočíva problém. Vy všetci by ste sa mali vydať touto cestou, aby ste preskúmali a podrobne skúmali sami seba; videli, o ktorých veciach v sebe si myslíte, že sú podložené, sú v súlade so zdravým rozumom a svetskou múdrosťou a myslíte si o nich, že ich môžete dať na stôl – nesprávne myšlienky, názory, spôsoby konania a základy, ktoré ste už vo svojom srdci považovali za pravdu a o ktorých si nemyslíte, že sú skazenými povahami.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Skutočnú premenu môže priniesť len vyriešenie vlastnej skazenej povahy) Vďaka čítaniu Božích slov som si uvedomila, že zjavujem zlomyseľnú a zlú povahu. Myslela som si, že to, ako ma Li Xin kritizovala pred ostatnými a poškvrnila moju povesť a moje postavenie, už bolo jednoducho priveľa. Ako sa hovorí: „Na dobrého človeka čaká iba šikana, tak ako sa poslušný kôň nevyhne tomu, aby na ňom niekto jazdil.“ Keby som to nechala tak, ostatní by ma určite označili za úplne bezcenného slabocha a mysleli by si, že sa ku mne môžu správať, ako sa im zapáči. Skrátka som to nemohla nechať bez odozvy a mienila som sa Li Xin pomstiť a ignorovať ju. Tiež som si pomyslela: To Li Xin sa ku mne zachovala zle ako prvá. Žiadna moja reakcia nebude cez čiaru. Prinajmenšom by som jej mala dať pocítiť, aké to je, keď vám niekto ubližuje, aby som nechala voľný priechod svojej frustrácii a skľúčenosti. Ako sa hovorí: „oko za oko a zub za zub“ a „ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva“. Zjavenie Božích slov mi pomohlo pochopiť, že všetky moje myšlienky a názory pramenili z mojej horkokrvnosti, satanskej filozofie a skazenej povahy. V túžbe po pomste som chcela útočiť na každého, kto mi ublížil alebo ma urazil, a ak som sa cítila zle, dala som to isté pocítiť aj svojmu útočníkovi. Uvedomila som si, že som vlastne bola dosť zlomyseľná a zlá. Keď som dovolila, aby mi život diktovala moja skazená povaha, brala som do úvahy len vlastné šťastie a spokojnosť a to, ako chrániť svoje záujmy. Vôbec som sa nepozastavovala nad tým, či sú moje činy v súlade s pravdou alebo či by mohli Li Xin uškodiť. Stala som sa veľmi sebeckou a obmedzenou. Li Xin nad sebou dokázala uvažovať a spoznať samu seba a nazbierala odvahu odhaliť vlastnú skazenosť. Bolo na nej vidno, že túži praktizovať pravdu a kajať sa. Mala som odložiť svoju zaujatosť a zachovať sa k nej správne, no ja som ju nielenže nepovzbudila, no ešte som sa aj upla na jej skazenosť a usilovala som sa jej za ňu pomstiť. A hoci som bola v práve, nebola som nemilosrdná? Keď som si to uvedomila, zmocnil sa ma pocit, že moja ľudská prirodzenosť je dosť biedna. Utápala som sa v nenávisti, a hoci som uspokojila svoju túžbu po pomste, necítila som sa o nič šťastnejšia ani pokojnejšia. Vlastne som sa cítila ešte horšie; cítila som sa vinná a obviňovaná. Na vlastnej koži som zažila, ako život podľa skazenej povahy vedie k osobnému utrpeniu a škodí ľuďom okolo vás. Nemala som sa tak zachovať. A uvedomila som si aj to, že som sa svojimi názormi nijak neodlišovala od nevercov. Myslela som si, že sa môžem ochrániť iba tak, že budem zlo oplácať zlom. V sekulárnom svete môžu byť čestní ľudia často šikanovaní a vtedy môžu len odložiť svoju pýchu a robiť kompromisy. V Božom dome však k šikane nedochádza. Bez ohľadu na to, čo sa nám stane a ako sa k nám iní správajú iní, to všetko sa deje s Božím dovolením a my len musíme nájsť spôsob, ako sa z týchto vecí poučiť a praktizovať pravdu. Mala by som to od Boha prijať a správať sa k Li Xin v súlade s Jeho slovami.

Na ďalší deň som sa pri myšlienke na túto záležitosť stále cítila zle. Nebola som si istá, ako mám s Li Xin komunikovať, a tak som sa modlila k Bohu: „Ó, Bože, viem, že moje správanie k Li Xin by nemalo byť založené na satanských filozofiách, no zároveň týmto veciam rozumiem len veľmi povrchne a chýba mi istý pocit uvoľnenia. Neviem, ako sa mám k Li Xin správať. Bože, prosím, veď ma.“ Potom som narazila na ďalší úryvok. „Boh je hnev a neznesie žiadne urážky na svoju adresu – to však neznamená, že Boží hnev nerozlišuje medzi príčinami alebo že je bezzásadový; na bezpríčinné, náhodné výbuchy hnevu, na hnev nerozlišujúci medzi príčinami má výhradný nárok skazené ľudstvo. Pre človeka s postavením je často náročné ovládať svoju náladu, a tak rád využíva príležitosti na vyjadrenie svojej nespokojnosti a vyventilovanie svojich emócií; často sa rozzúri bez zjavnej príčiny, aby odhalil svoje schopnosti a dal ostatným najavo, že Jeho postavenie a identita sa líšia od postavenia a identity obyčajných ľudí. Samozrejme, aj skazení ľudia bez akéhokoľvek postavenia sa často prestanú ovládať. Ich hnev je nezriedka spôsobený poškodením ich súkromných záujmov. Na ochranu vlastného postavenia a dôstojnosti dajú často voľný priechod svojim emóciám a odkryjú svoju arogantnú povahu. Človek sa rozzúri a dá voľný priechod svojim emóciám, aby obhájil a podporil existenciu hriechu, a takýmto konaním človek vyjadruje svoju nespokojnosť. Prekypuje nečistotami, úkladmi a intrigami, ľudskou skazenosťou a podlosťou a – viac než čímkoľvek iným – divokými ľudskými ambíciami a túžbami.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný II) Po premýšľaní nad Božími slovami som sa cítila celkom zahanbene. Pochopila som, že Božia podstata je spravodlivá a svätá a Boh svoje dielo koná veľmi zásadovým spôsobom. Boží hnev a Jeho milosrdenstvo sú mimoriadne čisté a nepoškvrnené. Vezmite si napríklad to, ako naložil s mestami Sodoma a Ninive. Obe mestá zapreli Boha a prepadli zlu a zhýralosti a Bohu boli ich zlé skutky dávno známe. No aj keď obe mestá mali byť zničené za všetko to zlo, ktoré páchali, na Božích poslov, ktorí ich prišli navštíviť, reagovali diametrálne odlišne. Sodomčania poslov kruto prenasledovali a nenávideli všetky pozitívne veci. Keď si nakoniec pohnevali Božiu povahu, zničila ich horiaca síra. Naopak, Ninivčania uverili Jonášovmu tvrdeniu a riadili sa ním. Keď celé mesto predstúpilo pred Boha, aby sa kajalo a vyznalo svoje hriechy, Boh si to nakoniec rozmyslel a zmiloval sa nad nimi. Boh je veľmi zásadový v tom, ako zaobchádza s ľuďmi. Tých, ktorí sa tvrdohlavo odmietajú kajať, odsúdi a zničí. No keď niekto naozaj oľutuje a vyzná svoje hriechy, Boh okamžite stiahne svoj hnev a prejaví mu milosrdenstvo. Boží prístup k ľudstvu mi ukázal, že nie som ani trochu zásadová v tom, ako konám a ako zaobchádzam s ľuďmi, a že vždy konám len na základe vlastnej skazenej povahy. Keď Li Xin zjavovala skazenosť, no zároveň tým nijak výrazne nepoškodzovala moje záujmy, neopravila som ju ani jej nepomohla, ale nechala som to tak. No keď to mojim záujmom vážne škodilo a ja som to už nemohla uniesť, bola som horkokrvná a chcela som sa jej pomstiť. Nedokázala som jej odpustiť dokonca ani vtedy, keď chcela konať pokánie. Utápala som sa v nenávisti a nosila som v sebe hlbokú nevraživosť. Uvedomila som si, že som sa k nej v oboch prípadoch zachovala na základe svojej skazenej povahy a konala som len v mene vlastných záujmov. Bola som horkokrvná a snažila som sa pomstiť, aby som si zachovala povesť, postavenie a dôstojnosť, a pritom som si na Li Xin vybíjala svoju frustráciu. Moja zlosť a nenávisť boli sebecké a obmedzené, boli satanské. A v tom spočívalo zjavenie mojej skazenej povahy!

Neskôr som narazila aj na ďalšie dva úryvky z Božích slov: „Ak by sa stalo niečo, čo by v tebe vyvolalo nenávisť, ako by si to vnímal? Na základe čoho by si to vnímal? (Na základe Božích slov.) Správne. Ak nevieš, ako tieto veci vnímať podľa Božích slov, potom môžeš byť všade, kde to je možné, len zhovievavý, potláčať svoje rozhorčenie, robiť ústupky a vyčkávať, kým budeš hľadať príležitosti na odplatu – to je cesta, ktorou by si sa vydal. Ak sa chcete usilovať o pravdu, musíte ľudí a veci vnímať podľa Božích slov a pýtať sa sami seba: ‚Prečo sa ku mne tento človek takto správa? Ako sa mi to môže stať? Prečo to môže mať takýto výsledok?‘ Takéto veci by sa mali vnímať podľa Božích slov. Prvá vec, ktorú treba urobiť, je vedieť túto záležitosť prijať od Boha a aktívne prijať, že pochádza od Boha a že je to pre vás niečo užitočné a prospešné. Aby ste mohli túto záležitosť od Boha prijať, musíte ju najprv považovať za vec, ktorú ovláda a riadi Boh. Všetko, čo sa deje pod slnkom, všetko, čo môžeš cítiť, vidieť a počuť – všetko sa deje s Božím dovolením. Keď túto záležitosť od Boha prijmeš, porovnaj ju s Božími slovami a zisti, aký človek je ten, kto túto vec urobil, a aká je podstata tejto záležitosti, bez ohľadu na to, či ti to, čo povedal alebo urobil, ublížilo, či tvoje srdce a duša dostali úder alebo či bol pošliapaný tvoj charakter. Najprv sa pozrite na to, či je daná osoba zlá alebo či je to obyčajná skazená osoba, najprv ju rozlíšte podľa Božích slov a potom rozlíšte túto záležitosť a zaobchádzajte s ňou podľa Božích slov. Nie sú to správne kroky, ktoré treba vykonať? (Áno.) Najprv túto záležitosť od Boha prijmite a ľudí, ktorí sú do nej zapojení, vnímajte podľa Jeho slov, aby ste určili, či sú to obyčajní bratia a sestry, zlí ľudia, antikristi, pochybovači, zlí duchovia, nečistí démoni alebo špióni veľkého červeného draka, a či to, čo urobili, bol všeobecný prejav skazenosti, alebo zlý skutok, ktorý mal zámerne vyrušiť a narušiť. To všetko by sme mali určiť porovnaním s Božími slovami. Posudzovanie vecí podľa Božích slov je najpresnejší a najobjektívnejší spôsob. Ľudí treba rozlišovať a záležitosti riešiť podľa Božích slov. Mal by si sa zamyslieť: ‚Táto udalosť mi veľmi zranila srdce a dušu a zanechala na mne tieň. Čo ma však výskyt tejto udalosti naučil pre môj vstup do života? Aký je Boží úmysel?‘ To ťa privedie k podstate veci, ktorú máš zistiť a pochopiť – to je nasledovanie správnej cesty. Musíš hľadať Boží úmysel tak, že sa zamyslíš: ‚Táto udalosť mi traumatizovala srdce a dušu. Cítim úzkosť a bolesť, ale nemôžem byť negatívny a vyčítavý. Najdôležitejšie je túto udalosť podľa Božích slov rozpoznať, rozlíšiť a rozhodnúť sa, či je pre mňa skutočne prospešná alebo nie. Ak pochádza z Božieho disciplinovania a je prospešná pre môj vstup do života a pochopenie samého seba, mal by som ju prijať a podriadiť sa jej; ak je to pokušenie od satana, mal by som sa modliť k Bohu a pristupovať k nemu múdro.‘ Je takéto hľadanie a zmýšľanie pozitívnym vstupom? Je to vnímanie ľudí a vecí podľa Božích slov? (Áno.) Ďalej platí, že bez ohľadu na to, akou záležitosťou sa zaoberáte, alebo aké problémy sa vyskytnú vo vašich vzťahoch s ľuďmi, mali by ste hľadať relevantné Božie slová, aby ste ich vyriešili.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu I. Čo znamená usilovať sa o pravdu (9)) „Ak si vyberieš správnu cestu, tak keď niekto hovorí spôsobom, ktorý poškodzuje tvoj obraz alebo hrdosť, alebo uráža tvoju integritu a dôstojnosť, môžeš sa rozhodnúť, že budeš tolerantný. Nebudeš sa s ním púšťať do hádok za použitia akéhokoľvek typu jazyka, úmyselne sa zdôvodňovať, dokazovať omyl druhej strany ani na ňu útočiť, v dôsledku čoho v tebe vznikne nenávisť. V čom spočíva podstata a význam tolerancie? Hovoríš: ‚Niektoré veci, ktoré povedal, nie sú v súlade so skutočnosťou, ale taký je každý, pokým nepochopí pravdu a nedosiahne spásu. Aj ja som bol kedysi taký. Teraz, keď chápem pravdu, nekráčam cestou nevercov, ktorí sa hádajú, čo je správne a čo nie, alebo sa zapájajú do filozofie boja – vyberám si toleranciu a zaobchádzanie s druhými s láskou. Niektoré veci, ktoré povedal, nie sú v súlade so skutočnosťou, nevenujem im však pozornosť. Prijímam to, čo dokážem rozpoznať a pochopiť. Prijímam to od Boha, predstupujem pred Neho v modlitbe a žiadam Ho, aby mi pripravil okolnosti, ktoré zjavia moje skazené povahy, umožnia mi spoznať ich podstatu a dajú mi príležitosť začať tieto problémy riešiť, postupne ich prekonávať a vstúpiť do pravdy-reality. Pokiaľ ide o to, kto mi ubližuje svojimi slovami a či sú veci, ktoré hovorí, správne alebo nie, prípadne aké sú jeho úmysly, v jednom ohľade praktizujem rozlišovanie týchto vecí a v druhom ich tolerujem.‘ Ak je tento človek niekým, kto prijíma pravdu, môžeš si s ním pokojne sadnúť a hovoriť v duchovnom spoločenstve. Ak ním nie je, ak je to zlý človek, potom mu nevenuj pozornosť. Počkaj, kým toho dostatočne veľa vykoná, všetci bratia a sestry ho spolu s tebou dôkladne rozlíšia a vodcovia a pracovníci sa ho budú chystať vyčistiť a zaoberať sa ním – vtedy nastane čas, aby ho oslovil Boh, a samozrejme, aj ty sa budeš cítiť potešený. Cestou, ktorú by si si mal vybrať, však vôbec nie je účasť na slovných prestrelkách alebo hádkach so zlými ľuďmi a snaha obhajovať sa. Namiesto toho je to praktizovanie podľa pravdy-princípov, kedykoľvek sa niečo stane. Bez ohľadu na to, či ide o zaobchádzanie s ľuďmi, ktorí ti ublížili, alebo s tými, ktorí ti neublížili a sú pre teba prospešní, princípy praktizovania by mali byť rovnaké.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (15)) Pri čítaní Božích slov mi to bolo ešte jasnejšie a získala som aj niektoré cesty praktizovania. Videla som, že všetko, čo sa nám stane, je s Božím dovolením a my sa z týchto vecí musíme učiť. Boh nás nabáda, aby sme sa k ľuďom správali zásadovo. Keď sa zaoberáme tými, ktorí nám ublížili, nemali by sme sa vždy poddať poníženiu a robiť kompromisy ani sa utápať v nenávisti a snažiť sa pomstiť. Mali by sme skôr prijať túto situáciu od Boha, hľadať v nej Boží úmysel a vyriešiť danú záležitosť v súlade s pravdou-princípmi. Ak niekto odhaľuje skazenosť a omylom nám pri tom svojimi slovami alebo skutkami uškodí, musíme mu preukázať láskyplnú toleranciu a zhovievavosť, využiť jeho kritiku pri uvažovaní o svojich vlastných problémoch a sústrediť sa na svoj vlastný vstup do života. Ak tento človek hovorí a koná s nesprávnymi úmyslami a za naším chrbtom nás kritizuje a napáda, nemôžeme uvažovať len sami o sebe. Musíme zároveň rozlíšiť, aký je to človek a aké má úmysly, a upozorniť na jeho problémy. Ak je ochotný prijať pravdu, konať pokánie a podstúpiť premenu, mali by sme sa k nemu zachovať ako jeho bratia a sestry a ponúknuť mu naše duchovné spoločenstvo a podporu. No ak pravdu ani trochu neprijíma a je to zlosyn a antikrist, treba ho odhaliť, rozlíšiť, strhnúť mu masku a nahlásiť ho v súlade s pravdou a nechať ho pocítiť pohŕdanie a odmietanie. Toto je ten skutočný spôsob, ako sa k ľuďom správať v súlade s pravdou-princípmi. So skazenou povahou Li Xin to bolo pomerne vážne, no prijímala pravdu a bola ochotná konať pokánie aj podstúpiť premenu, takže by som sa k nej mala správať korektne. Musela som byť tolerantná a trpezlivá a odpustiť jej za to, že mi ublížila. A pokiaľ išlo o problémy, ktoré mala, no ktoré si ešte nepriznala, mala by som na ne poukázať a pomôcť jej a viesť ju k tomu, aby spoznala samu seba a vyriešila svoju skazenú povahu. Vďaka tejto skúsenosti som navyše aj ja mohla o sebe uvažovať a spoznať sa. Zistila som, že moje duchovné postavenie je príliš nízke a moja túžba po povesti a postavení zas príliš vysoká. Keď slová Li Xin ohrozovali moje postavenie a povesť, horkokrvne som túžila po pomste a prišla som o rozumnosť, ktorú by normálny človek mal mať. Niektorým kritickým slovám Li Xin síce naozaj chýbala objektivita, no inými rozoznala reálne problémy, ktoré som mala. Napríklad som sa vo svojej povinnosti sústredila skôr na prácu ako na zažívanie Božích slov a nemala som v nej správne nastavené priority a tak podobne. To všetko boli moje nedostatky. Možno som pre kritiku stratila tvár, no pomohla mi jasnejšie rozoznať problémy a prospela aj môjmu vstupu do života. Tak prečo by som Li Xin mala niečo vyčítať a pohŕdať ňou? Čím viac som o tom premýšľala, tým viac ma to dojímalo a moja zaujatosť voči Li Xin sa napokon úplne rozplynula.

Neskôr som sa jej počas zhromaždenia zdôverila o skazenosti, ktorú som objavila, a o svojom vstupe do života. Keď som praktizovala týmto spôsobom, napätie medzi nami zmizlo a konečne som sa k nej dokázala správať tak, ako sa patrilo. Neskôr som si pri spolupráci s Li Xin uvedomila, že jej súperenie o postavenie začalo byť problematické, aj keď si to sama neuvedomovala. Jej kritike na moju adresu občas chýbala objektivita. Snažila som sa jej kritiku od Boha prijať, uvažovať o svojich problémoch, vyhýbať sa snahe o horkokrvnú pomstu a sústrediť sa na rozlišovanie a pozorovanie. No keď som videla, že so skazenou povahou Li Xin je to už vážne, má chabú ľudskú prirodzenosť, opakovane sa jej nedarí konať to pravé pokánie, a navyše spôsobuje vyrušenia a narušenia, nahlásila som jej situáciu vodkyni a Li Xin nakoniec preložili inam. Pri takomto praktizovaní som sa cítila oveľa pokojnejšie a slobodne. Bohu vďaka! Vďaka tejto skúsenosti som zistila, že jedine praktizovaním pravdy a žitím podľa Božích slov môžeme skutočne žiť ľudskú podobu.