V auguste 2022 som spolupracovala s Liu Xuan a Zhang Qi na tvorbe videí. Keďže som bola v tvorbe videí nováčikom a nechápala som niektoré princípy, vodkyňa tímu Liu Xuan mi často pomáhala. Boli sme približne v rovnakom veku a mali sme spoločné záujmy, takže sme sa rýchlo zoznámili a mali sme dobrý vzťah.

Raz sa Zhang Qi pri tvorbe videa stretla so zložitými problémami a požiadala o pomoc Liu Xuan. Liu Xuan problémy analyzovala a diskutovala s ňou o nich, ale dokončené video Zhang Qi malo stále nejaké nedostatky. Liu Xuan vtedy pohŕdavo povedala: „Už sme o tom diskutovali včera a ty si aj tak urobila takéto video!“ Keď som videla, že Zhang Qi sa cíti trochu obmedzovaná, má sklonenú hlavu a nič nehovorí, pomyslela som si: „Prístup Liu Xuan by Zhang Qi ublížil. Keď narazíme na problémy, mali by sme pokojne komunikovať – viac by to prispelo k zlepšeniam v budúcnosti.“ Rozmýšľala som, že to Li Xuan spomeniem, váhala som však a premýšľala: „Ak to Liu Xuan akceptuje, je to v poriadku. Ale ak nie a odvrkne mi, čím ma postaví do nepríjemnej pozície, bude to pre mňa také trápne! Čo ak si Liu Xuan bude myslieť, že som na strane Zhang Qi, a prestane ma mať rada? Ako s ňou budem v budúcnosti vychádzať? Zabudni na to. Možno bude lepšie nič nehovoriť.“ Neskôr si aj Liu Xuan uvedomila, že zjavila arogantnú povahu, ale len to jednoducho uznala bez toho, aby samu seba skutočne pochopila. Premýšľala som, že s ňou budem mať duchovné spoločenstvo. Keď som však mala slová na jazyku, opäť som zaváhala: „Už priznala, že bola arogantná. Ak na to znova poukážem a budem s ňou mať duchovné spoločenstvo, bude si myslieť, že na ňu mám priveľké požiadavky? Čo ak začne byť voči mne zaujatá? Radšej to nechaj tak.“ A takto to prešlo. Ešte raz sa stalo, že náš tím natočil video, ktoré nebolo dosť dobré. Liu Xuan nás ako vodkyňa tímu neviedla k tomu, aby sme pátrali po príčine. O niekoľko dní neskôr ostatní bratia a sestry vykonali analýzu a komunikovali s nami na základe princípov. Až potom som si uvedomila, kde je problém. Navrhla som, aby sme sa rýchlo učili o tomto aspekte technických zručností. Liu Xuan to však nebrala vážne. Povedala, že tento aspekt technických zručností predtým študovala a už ho pozná, takže nezariadila, aby sme sa o ňom učili. Všimla som si jej ležérny postoj k technickému štúdiu. Zjavne nebola zdatná, ale bola samoľúba a nechcela sa učiť. A ako vodkyňa tímu nezhrnula odchýlky. Chcela som sa s ňou porozprávať o jej problémoch, ale potom mi napadlo: „Bude sa Liu Xuan cítiť trápne, ak to poviem? Čo ak zraním jej pýchu a ona začne byť voči mne zaujatá?“ Takže som jej nič nepovedala a opäť som mlčala. Keď sa ma neskôr naša nadriadená opýtala na môj stav, chcela som jej tieto veci napísať. Ale obávala som sa: „Ak to Liu Xuan uvidí, povie si, že som ju podrazila namiesto toho, aby som ju do očí upozornila na jej problémy, a že som využila písanie o svojom stave na to, aby som nahlásila jej problémy? Ak bude mať Liu Xuan na mňa negatívne názory, ako s ňou budem v budúcnosti vychádzať?“ Pri týchto obavách som sa o problémoch Liu Xuan vôbec nezmienila. Navonok sme sa s Liu Xuan rozprávali a smiali, ale vždy, keď som potrebovala poukázať na jej problémy, neustále som si domýšľala jej reakciu. Aj keď som jasne videla jej problémy, neodvážila som sa hovoriť úprimne. Bolo to také úbohé a dusivé! V tom období som sa často modlila k Bohu, prosiac Ho o osvietenie a vedenie, aby som pochopila samu seba a vymanila sa z pút svojej skazenej povahy.

Jedného dňa Liu Xuan počas komunikácie o našich stavoch spomenula, že medzi nami nie je úprimné spoločenstvo. Poukázala na to, že mám sklon byť pochlebovačom, a povedala, že zriedkavo upozorňujem na jej problémy, hoci ich vidím. Povedala, že aj ona potrebuje, aby ju ostatní opravovali a pomáhali jej, a keď rozprávala, smutne plakala. Keď som počula jej slová, pocítila som hlboké výčitky svedomia a bolesť. Ukázalo sa, že v jej očiach som taký pochlebovač a že nie je taká odolná voči pravde, ako som si myslela. Prečo som sa neodhodlala niečo povedať, aby som poukázala na jej problémy alebo ich zjavila? Jedla a pila som Božie slová zamerané na tento problém. Prečítala som si úryvok Božích slov: „Keď sa stýkaš s bratmi a sestrami, musíš im odhaliť svoje srdce a zdôveriť sa im, aby ti to prinieslo úžitok. Pri vykonávaní svojej povinnosti je ešte dôležitejšie odhaliť svoje srdce a zdôveriť sa ľuďom; len tak budete dobre spolupracovať. … Pri interakcii dvoch ľudí dôjde niekedy k stretu ich osobností, prípadne sa nezhodujú ich rodinné prostredia, zázemia či finančná situácia. Ak však títo dvaja dokážu obnažiť svoje srdcia jeden druhému a celkom otvorene hovoriť o svojich problémoch, komunikovať bez lží a klamstiev a dokážu si navzájom ukázať srdcia, potom sa takto dokážu stať naozajstnými priateľmi, čo znamená, že sa stanú dôvernými priateľmi. Možno, že keď ten druhý človek bude mať nejaké ťažkosti, vyhľadá teba a nikoho iného a bude veriť, že len ty mu dokážeš pomôcť. Aj keď mu vynadáš, nebude ti oponovať, pretože vie, že si čestný človek s úprimným srdcom. Dôveruje ti, takže bude schopný rozumieť ti bez ohľadu na to, čo povieš, alebo ako sa k nemu správaš. Môžete byť takýmito ľuďmi? Ste takýmito ľuďmi? Ak nie, potom nie si čestným človekom. Keď sa stýkaš s druhými, musíš najprv dosiahnuť, aby vnímali tvoje pravé srdce a úprimnosť. Ak sú niečie slová pri rozprávaní, spolupráci a kontakte s inými povrchné, veľkolepé, zdvorilostné, lichotivé, nezodpovedné a vymyslené, alebo ak hovorí len preto, aby si získal priazeň druhého, potom jeho slovám chýba akákoľvek dôveryhodnosť a nie sú ani najmenej úprimné. Je to ich spôsob interakcie s ostatnými, bez ohľadu na to, kto tí ostatní sú. Taký človek nemá úprimné srdce. Nie je to čestný človek.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Len čestný človek môže žiť pravú ľudskú podobu) Z Božích slov som pochopila, že aj keď som videla, ako Liu Xuan obmedzuje ostatných svojou arogantnou povahou a k technickému štúdiu pristupuje ležérne, nepovedala som nič, aby som ju opravila alebo jej pomohla. Bolo to pre moju nečestnú prirodzenosť a prílišnú obozretnosť voči ostatným. Obávala som sa, že ak Liu Xuan moje návrhy neakceptuje a začne byť voči mne zaujatá, zničí to náš vzájomný vzťah. Spomínam si, že keď Liu Xuan videla moje problémy, obvykle na ne priamo poukázala, čo mi skutočne pomáhalo. Ja som k nej však bola taká zdržanlivá. Aj keď som identifikovala jej problémy, nikdy som o nich nehovorila v duchovnom spoločenstve ani som na ne nepoukázala, iba som sa bez akejkoľvek úprimnosti pretvarovala. Bola som naozaj nečestná! Myslela som si, že poukazovať na problémy iných je neprístojné a že im to ublíži. Bol to však nesprávny názor. Keď vidíme, že iní ľudia zjavujú svoje skazenosti, v skutočnosti by sme mali byť proste úprimní, otvoriť im svoje srdce a okamžite poukázať na ich problémy. To im pomôže uvažovať o sebe a napraviť odchýlky a zabráni to aj stratám v cirkevnej práci. Je to spôsob, ako pomôcť druhým. Uvedomila som si, že moje názory na veci boli úplne skreslené a vôbec neboli v súlade s pravdou. Neskôr som Liu Xuan povedala o jej problémoch, ktoré som videla. Aj nadriadená napísala, aby som jej pomohla duchovným spoločenstvom.

Po nejakom čase začala Liu Xuan do istej miery chápať svoju arogantnú povahu a prevzala iniciatívu, aby nás viedla pri osvojovaní technických zručností. Zvýšila sa aj efektívnosť našich povinností. Pri pohľade na tieto výsledky som sa veľmi hanbila a mala výčitky svedomia. Keby som sa ozvala skôr, Liu Xuan si svoje problémy mohla uvedomiť skôr, čo by prospelo našej harmonickej spolupráci aj komunikácii v oblasti technických zručností. S ľútosťou som uvažovala a kládla si otázky: Prečo som nikdy, keď som si všimla problémy iných, nedokázala prehovoriť, hoci som mala slová na jazyku? Aká skazená povaha v pozadí ma ovláda? Jedného dňa som si prečítala dva úryvky Božích slov: „Keď ľudia nepreberajú žiadnu zodpovednosť voči svojim povinnostiam, konajú ich povrchne, správajú sa ako pochlebovači a nebránia záujmy Božieho domu, aká je to povaha? Ide o prefíkanosť, je to povaha satana. Najvýznamnejším aspektom ľudských filozofií pre svetské záležitosti je prefíkanosť. Ľudia si myslia, že ak nie sú prefíkaní, môžu uraziť ostatných a nedokážu sa ochrániť; myslia si, že musia byť dostatočne prefíkaní, aby nikomu neublížili ani nikoho neurazili, čím sa udržia v bezpečí, ochránia svoje živobytie a získajú pevnú pozíciu medzi ostatnými ľuďmi. Všetci neveriaci žijú podľa satanových filozofií. Všetko sú to pochlebovači a nikoho neurážajú. Prišiel si do Božieho domu, čítal si Božie slovo a počúval kázne Božieho domu, tak prečo nie si schopný praktizovať pravdu, hovoriť zo srdca a byť čestným človekom? Prečo si vždy pochlebovačom? Pochlebovači chránia len svoje vlastné záujmy, a nie záujmy cirkvi. Keď vidia, že niekto pácha zlo a poškodzuje záujmy cirkvi, ignorujú to. Sú radi, že sú pochlebovačmi, a nikoho neurážajú. To je nezodpovedné a takýto človek je príliš prefíkaný a nedôveryhodný.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) „Podľa všetkého sa slová antikristov javia ako mimoriadne milé, kultivované a vyberané. Bez ohľadu na to, kto porušuje princíp alebo narúša a vyrušuje cirkevnú prácu, antikrist týchto ľudí neodhaľuje ani nekritizuje; zatvára oči a necháva ľudí, aby si mysleli, že je vo všetkom veľkorysý. Nehľadiac na to, aké skazenosti ľudia odhalia a aké zlé skutky vykonajú, antikrist je chápavý a tolerantný. Nerozčuľuje sa ani nezúri, nenahnevá sa na ľudí a neobviní ich, keď urobia niečo zlé a poškodia záujmy Božieho domu. Bez ohľadu na to, kto pácha zlo a vyrušuje prácu cirkvi, nevenuje tomu pozornosť, akoby sa ho to netýkalo, a nikdy nikoho pre niečo také neurazí. O čo sa antikristi starajú najviac? O to, koľkí ľudia majú o nich vysokú mienku a koľkí ich vidia, keď trpia, a chvália ich za to. Antikristi veria, že utrpenie nikdy nesmie byť zbytočné; bez ohľadu na to, aké ťažkosti znášajú, akú cenu platia, aké dobré skutky robia, akí sú starostliví, ohľaduplní a milujúci voči iným, to všetko musia robiť pred ostatnými, aby to videlo viac ľudí. A aký je ich cieľ, keď tak konajú? Kúpiť si priazeň ľudí, zariadiť, aby viac ľudí v srdci schvaľovalo ich činy, ich správanie a ich charakter a dalo im palec hore. Existujú dokonca aj antikristi, ktorí skúšajú vytvoriť o sebe obraz ‚dobrého človeka‘ prostredníctvom tohto navonok dobrého správania, aby k nim prichádzalo viac ľudí hľadať pomoc.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Desiata časť)) Božie slová tak jasne odhaľujú pravdu! Keď ľudia s nečestnými a ľstivými povahami vidia, že iní zjavujú skazenosť alebo narúšajú cirkevnú prácu, nikdy na to nepoukážu a neodhalia ich. Navonok sa zdajú byť tolerantní a trpezliví, ale ich skutočným cieľom je používať vonkajšiu láskavosť, aby si ostatní mysleli, že sú milujúci a ohľaduplní, čím si ľudí získajú na svoju stranu a kúpia si ich priazeň. Ich prirodzenosť je mimoriadne podlá. Rovnako ako ja, keď som videla, ako Liu Xuan pohŕda Zhang Qi a obmedzuje ju, a videla som, že Liu Xuan ako vodkyňa nášho tímu nezorganizovala technické štúdium a zdržovala prácu, chcela som poukázať na jej problémy. Keď som však mala slová na jazyku, prehltla som ich v obave, že Liu Xuan by to nemusela prijať a začala by byť voči mne zaujatá, čo by sťažilo našu budúcu komunikáciu. Tak som vždy zostala ticho. Dokonca aj keď som písala o svojom stave, obávala som sa, že keď to Liu Xuan uvidí, môže si myslieť, že za jej chrbtom hlásim jej problémy, tak som ju nespomenula. Navonok som nikoho neurážala a pôsobila som celkom priateľsky, ale mojím skutočným úmyslom bolo udržať si s Liu Xuan dobrý vzťah. Aby o mne mala v mysli naďalej pozitívny obraz, nedokázala som sa prinútiť povedať niečo skutočne úprimné alebo prospešné. Nebrala som ohľad na to, či utrpí vstup bratov a sestier do života alebo či sa preto zdrží práca cirkvi. Bola som taká sebecká, opovrhnutiahodná, úlisná a nečestná! Bola som naozaj úplný pochlebovač! Ako by som sa mohla nehnusiť Bohu a nebyť Mu odporná?

Neskôr som si prečítala ďalšie Božie slová: „Vo filozofiách pre svetské záležitosti existuje jedna zásada, ktorá hovorí: ‚Nevšímať si chyby dobrých priateľov je základom dlhého a dobrého priateľstva.‘ Znamená to, že na to, aby sme si udržali priateľstvo, musíme mlčať o problémoch našich priateľov, aj keď ich jasne vidíme – že by sme sa mali riadiť princípmi, podľa ktorých by sme ľuďom nemali uštedrovať údery do tváre ani verejne upozorňovať na ich nedostatky. Ľudia budú jeden druhého klamať, skrývať sa pred sebou, intrigovať a hoci im je úplne jasné, aký je ten druhý človek, nepovedia to na rovinu, ale používajú rafinované metódy, aby si udržali svoj priateľský vzťah. Prečo by niekto chcel udržiavať takéto vzťahy? Je to o tom, že ľudia si v tejto spoločnosti, v svojej skupine, nechcú narobiť nepriateľov, čo by neraz znamenalo vystaviť sa nebezpečným situáciám. S vedomím, že keď budeš verejne upozorňovať na nedostatky dotyčného človeka alebo mu ublížiš, stane sa tvojím nepriateľom a ty sa do takej situácie nechceš dostať, použiješ zásadu filozofií pre svetské záležitosti, ktorá hovorí: ‚Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak poukazuješ na iných, nepoukazuj na ich nedostatky.‘ Vzhľadom na túto skutočnosť, sú dvaja ľudia skutočnými priateľmi, ak majú takýto vzťah? (Nie.) Nie sú skutočnými priateľmi a už vôbec nie dôverníkmi. O aký vzťah teda presne ide? Nie je to základný spoločenský vzťah? (Je.) Ľudia v takýchto spoločenských vzťahoch nedokážu ponúknuť svoje city ani viesť hlboké rozhovory či hovoriť o čomkoľvek, o čom chcú. Nemôžu nahlas povedať, čo majú na srdci, ani rozprávať o problémoch, ktoré jeden v druhom vidia, či vysloviť niečo, čo by druhému prospelo. Namiesto toho si vyberajú pekné slová, aby si zachovali priazeň toho druhého. Neodvážia sa povedať pravdu ani sa držať princípov, aby k nim ostatní nezačali byť nevraživí. Keď človeka nikto neohrozuje, nežije sa mu relatívne ľahko a pokojne? Nie je to cieľom ľudí, keď presadzujú príslovie ‚Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak poukazuješ na iných, nepoukazuj na ich nedostatky‘? (Je.) Jednoznačne ide o rafinovaný spôsob existencie s obranným prvkom, ktorého cieľom je sebazáchova. Ľudia, ktorí takto žijú, nemajú dôverníkov, blízkych priateľov, s ktorými môžu hovoriť o čomkoľvek. Zaujímajú voči sebe obranný, vypočítavý a strategický postoj a každý si zo vzťahu berie, čo potrebuje. Nie je to tak? Základným cieľom príslovia ‚Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak poukazuješ na iných, nepoukazuj na ich nedostatky‘ je neurážať druhých a nenarobiť si nepriateľov, chrániť samého seba tým, že nikomu neublížime. Je to technika a metóda, ktorú si človek osvojí, aby mu nik neublížil. Je pri pohľade na podstatu týchto niekoľkých zásad požiadavka na ľudské morálne správanie ‚Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak poukazuješ na iných, nepoukazuj na ich nedostatky‘ vznešená? Je pozitívna? (Nie.) Čo teda ľudí učí? Že nesmieš nikoho nahnevať ani mu ublížiť, inak v konečnom dôsledku ublížia tebe; a tiež, že by si nemal nikomu dôverovať. Ak ublížiš ktorémukoľvek zo svojich dobrých priateľov, priateľstvo sa potichu začne meniť: z tvojho dobrého, blízkeho priateľa sa stane cudzí človek alebo nepriateľ. Keď sa ľudia naučia takto konať, aké problémy sa tým vyriešia? Hoci si takýmto konaním nevytvoríš nepriateľov a dokonca sa ich počet môže o niečo znížiť, začnú ťa ľudia obdivovať a uznávať, a budú ťa navždy považovať za priateľa? Spĺňalo by to v plnej miere štandard morálneho správania? V tom najlepšom prípade to nie je nič viac ako len filozofia pre svetské záležitosti.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Čo znamená usilovať sa o pravdu (8)) Z Božích slov som pochopila, že príslovia ako „Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak kritizuješ iných, nekritizuj ich za ich nedostatky“, „Nevšímať si chyby dobrých priateľov je základom dlhého a dobrého priateľstva“, „Rozprávaj pekne a v súlade s pocitmi a myslením druhých, úprimnosť ostatných totiž rozčuľuje“ a „Je lepšie povedať menej, keď vieš, že niečo nie je v poriadku“, sú satanské filozofie pre svetské záležitosti. Satan tieto myšlienky vštepuje ľuďom, aby verili, že ak chcú obstáť v spoločnosti, musia udržiavať vzťahy s ľuďmi, vždy si zachovať tvár pre druhých a byť úlisní a pochlebovační. V opačnom prípade budú vylúčení. Keď sa ľudia pri komunikácii s ostatnými spoliehajú na tieto filozofie pre svetské záležitosti, začnú byť voči sebe podozrievaví a odmietaví. Keď hovoria alebo niečo robia, neustále si všímajú tón a výrazy druhých a na povrchu sa správajú istým spôsobom, pričom svoje skutočné myšlienky skrývajú. Nikdy nehovoria úprimne ani srdečne, sú čoraz pokryteckejší a podlejší a žijú bez dôstojnosti a integrity. Vždy som sa bála poukázať na problémy Liu Xuan len preto, lebo ma ovplyvňovali tieto satanské filozofie pre svetské záležitosti. Verila som, že aby som si udržala dobré vzťahy s ľuďmi a zabezpečila si medzi nimi svoje miesto, musím byť vo svojich slovách a činoch opatrná a nikdy nemám hovoriť nič, čo sa druhým nepáči, ani poukazovať na ich nedostatky a chyby. Myslela som si, že si pred ostatnými musím zachovať tvár. Inak by som ich urazila a narobila si nepriateľov. Skôr než som uverila v Boha, s ľuďmi som komunikovala týmto spôsobom – vždy som bola opatrná, všímala som si ich tón a výrazy a bola som voči nim podozrievavá a ostražitá. Dokonca ani najbližšej rodine či najlepším priateľom som nepoukazovala na ich problémy zo strachu, že ma nebudú mať radi a izolujú ma. Hoci mi ľudia hovorili, že som milá, v skutočnosti som žila veľmi únavný život. Keď som uverila v Boha, s bratmi a sestrami som komunikovala rovnakým spôsobom, bez úprimného srdca. Jasne som videla problémy Liu Xuan, ale aby som si s ňou udržala vzťah, nikdy som ju na ne neupozornila a svoje skutočné myšlienky som si nechala pre seba. Navonok som s ňou vychádzala dobre a mohli sme sa rozprávať o všetkom. Žijúc podľa týchto satanských filozofií som sa vydala strednou cestou. Snažila som sa nikoho neuraziť a pri komunikácii s ľuďmi som si vždy všímala ich tón a výrazy. Tým som nielen škodila Liu Xuan a zdržiavala prácu, ale navyše som sa cítila obmedzovaná a nešťastná. Nakoniec by ma Boh iba zavrhol a vyradil. Boh má rád čestných ľudí. Dúfa, že s druhými dokážeme komunikovať otvorene a úprimne a hovoriť spolu od srdca. Tí, ktorí sa usilujú o pravdu, sa tiež radšej stýkajú s čestnými ľuďmi. Život podľa satanských filozofií môže dočasne pomôcť udržať vzťahy s ľuďmi, ale vôbec nie je udržateľný. Tí, ktorí sa usilujú o pravdu a milujú ju, nakoniec takýchto ľudí rozlíšia a odmietnu. Spoliehajúc sa na tieto filozofie pre svetské záležitosti som nielenže nedokázala udržať vzťah s Liu Xuan, ale stratila som aj jej dôveru. Nakoniec ma nazvala pochlebovačom a povedala, že pri komunikácii s druhými nemám úprimné srdce. Keď som o tom uvažovala, uvedomila som si, aká som bola hlúpa, keď som si tieto satanské filozofie osvojila ako svoj spôsob zaobchádzania so svetom. Videla som, ako hlboko ma satan skazil, a uvedomila som si, že skutočne potrebujem Božiu spásu. Rozhodla som sa prestať žiť takýto sebecký a nečestný život.

Neskôr som sa začala pýtať: Ako mám vychádzať s druhými? Ako mám hovoriť a konať, aby som sa zosúladila s Božím úmyslom? Prečítala som si úryvok Božích slov: „Čo by malo byť základom reči a konania ľudí? Božie slová. Aké sú teda požiadavky a normy, ktoré má Boh pre reč a konanie ľudí? (Aby boli pre ľudí konštruktívne.) Presne tak. Najpodstatnejšie je, že musíš hovoriť pravdu, hovoriť úprimne a prinášať úžitok ostatným. Tvoja reč musí ľudí prinajmenšom povznášať, a nie ich klamať, zavádzať, zosmiešňovať, osočovať, vysmievať či posmievať sa im, obmedzovať ich, odhaľovať ich slabosti alebo im ubližovať. To je prejav normálnej ľudskej prirodzenosti. Je to cnosť ľudskej prirodzenosti. … ako sa dá vyjadrovať konštruktívne? Prevažne povzbudzovaním, usmerňovaním, vedením, nabádaním, pochopením a utešovaním. V určitých zvláštnych prípadoch je tiež potrebné priamo odhaliť chyby druhých ľudí a orezávať ich, aby získali poznatky o pravde a túžili sa kajať. Len potom dosiahneme patričný účinok. Tento spôsob praktizovania je pre ľudí veľkým prínosom. Je to pre nich skutočná pomoc a je to pre nich aj konštruktívne, pravda? Povedzme, že si napríklad mimoriadne svojhlavý a arogantný. Nikdy si si to neuvedomil, no niekto, kto ťa dobre pozná, zrazu príde a povie, že máš tento problém. Pomyslíš si: ‚Som svojhlavý? Som arogantný? Nikto iný sa mi to neodvážil povedať, ale on mi rozumie. To, že niečo také mohol povedať, naznačuje, že je to naozaj pravda. Musím o tom nejaký čas uvažovať.‘ Potom tomuto človeku povieš: ‚Ostatní ľudia mi hovoria len pekné veci, chvália ma, nikto sa so mnou nikdy nezhovára osobne, nikto nikdy nepoukázal na tieto moje nedostatky a problémy. Iba ty si mi to bol schopný povedať, zhovárať sa so mnou osobne. Bolo to také skvelé, veľmi mi to pomohlo.‘ To je rozhovor od srdca k srdcu, však? Druhý človek ti kúsok po kúsku oznamuje, čo má na srdci, čo si o tebe myslí, aké má skúsenosti s tým, že mal v tejto záležitosti predstavy, domnienky, negativitu a slabosť, a ako sa tomu dokázal vyhnúť hľadaním pravdy. Toto je rozhovor od srdca k srdcu; je to spoločenstvo duší. A na akom princípe je celkovo založené rozprávanie? Je to toto: Povedz, čo máš na srdci, a hovor o svojich skutočných skúsenostiach a o tom, čo si naozaj myslíš. Tieto slová sú pre ľudí najprospešnejšie, zabezpečujú ich, pomáhajú im, sú pozitívne.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Čo znamená usilovať sa o pravdu (3)) Z Božích slov som pochopila, že ak si mám s ľuďmi vytvoriť normálny vzťah, musím sa k druhým správať podľa princípov Božích slov. Keď vidím, že niekto zjavuje skazenosť, bráni práci alebo koná proti princípom, mala by som na to okamžite poukázať. Bude to prospešné pre prácu aj pre vstup daného človeka do života. Len takýmto správaním môžem dodržiavať princípy, žiť otvorene a úprimne a mať ľudskú prirodzenosť a zmysel pre spravodlivosť. Niekedy, hoci to ľudia nedokážu okamžite prijať, ak sa usilujú o pravdu, budú ju hľadať a potom o sebe uvažovať. Nebudú znechutení ani odmietaví, ale budú mi vďační za pomoc. Ak sa o pravdu neusilujú alebo ju neprijímajú, aj to ich zjaví a pomôže mi to k určitému rozlíšeniu. Nemala by som sa sústrediť len na zachovanie vlastnej tváre. To, o čo by som sa mala starať, je Boží postoj ku mne, či moje konanie uspokojuje Boha a či dodržiavam princípy a zaobchádzam s ľuďmi podľa pravdy v Božích slovách. Keď uvažujem o minulosti, vždy som s ľuďmi komunikovala na základe filozofií pre svetské záležitosti. Moje slová a činy boli neustále obmedzované a žila som v stave útlaku bez akejkoľvek úľavy. Takto by som nikdy nebola schopná dosiahnuť pravdu a satan by ma navždy spútal a zotročil. V tomto momente som pochopila, že by som sa k ľuďom mala správať podľa Božích slov, komunikovať s nimi úprimne a čestne, hovoriť zo srdca a vravieť veci, ktoré sú prospešné pre druhých. Či už druhých orezávam, niečo im vyčítam alebo s nimi pokojne hovorím v duchovnom spoločenstve o pravde, mala by som k nim pristupovať s pravým srdcom. Takto môžu byť moje vzťahy s druhými normálne a trvalé a ja sa môžem zbaviť útlaku a získať voľnosť a slobodu.

Keď sme neskôr diskutovali o niektorých problémoch v našich videách, Liu Xuan pri poukazovaní na problémy druhých vždy vyjadrovala len svoje názory. Zriedka hovorila v duchovnom spoločenstve o princípoch. Počas zhromaždení len málokedy otvorene hovorila o skazenosti, ktorú zjavovala, a zriedka sa nám zverila s problémami, s ktorými sa stretla pri svojej práci. Ostatní si preto mysleli, že mala veľmi skoro duchovné postavenie a pracovnú spôsobilosť, čo ich viedlo k tomu, aby k nej vzhliadali. Cítila som, že to každému škodí, a chcela som ju na to upozorniť. Keď som však mala prehovoriť, zaváhala som a rozmýšľala: „Ak to poviem, rozčúli sa? Ak to bude mať vplyv na vzťah medzi nami, sťaží to našu budúcu komunikáciu?“ Uvedomila som si, že budem opäť pochlebovačom, aby som si udržala vzťah s ostatnými. Preto som sa okamžite modlila k Bohu a prosila o silu praktizovať pravdu a vzdorovať sama sebe. Po modlitbe som si spomenula na úryvok Božích slov: „Ak všetci hovoria o poznaní učenia alebo o teoretických poznatkoch, ale nehovoria nič o poznatkoch získaných na základe skutočných skúseností; a ak sa pri duchovnom spoločenstve o pravde zdráhajú rozprávať o svojom osobnom živote, o svojich problémoch z reálneho života a o svojom vlastnom vnútornom svete, ako potom môže prísť k naozajstnej komunikácii? Ako tam môže existovať reálna dôvera? … Ak ľudia nemajú verbálnu či duchovnú komunikáciu, potom medzi nimi nemôže vzniknúť intimita a nemôžu si navzájom prospievať alebo pomáhať. Zažili ste to, však? Ak sa ti tvoj priateľ so všetkým zdôverí, nahlas vyjadrí všetko, čo si myslí, a zverí sa ti s akýmkoľvek utrpením alebo šťastím, ktoré prežíva, nebudeš mať k nemu obzvlášť blízko? Dôvod, prečo je ochotný povedať ti tieto veci, je ten, že aj ty si sa mu zveril so svojimi najvnútornejšími myšlienkami. Ste si výnimočne blízki a vďaka tomu dokážete tak dobre spolu vychádzať a vzájomne si pomáhať. Bratia a sestry v cirkvi by bez takejto komunikácie a výmeny názorov medzi sebou nemohli spolu harmonicky vychádzať a bolo by pre nich nemožné dobre spolupracovať pri vykonávaní svojich povinností. Preto si duchovné spoločenstvo o pravde vyžaduje duchovnú komunikáciu a schopnosť hovoriť zo srdca. To je jeden z princípov, ktoré človek musí mať, aby bol čestným človekom.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Najzákladnejšia prax, ako byť úprimným človekom) Božie slová ma prebudili. Premýšľala som o tom, že keďže som s Liu Xuan komunikovala na základe filozofií pre svetské záležitosti, nikdy som jej skutočne neotvorila svoje srdce ani nepomohla. Nikdy som s ňou nehovorila v duchovnom spoločenstve ani nepoukázala na jej problémy a priniesla jej iba klamstvo a ujmu. Preto ma ľudia nemali radi a Boh ma nenávidel. Uvedomila som si, že už nemôžem ďalej byť sebeckým, nečestným pochlebovačom a musím byť čestným človekom podľa Božích slov a hovoriť o problémoch, ktoré vidím. Na druhý deň, keď sme hovorili o našich stavoch, som Liu Xuan upozornila, že nikdy nehovorila o svojej skazenosti, že sa nesústredí na to, aby v našich povinnostiach všetkých viedla k princípom, a že by to mohlo ľahko spôsobiť, že ostatní k nej začnú vzhliadať. Zároveň som ju varovala, že takéto konanie povinností nie je správna cesta. Keď si to Liu Xuan vypočula, uvedomila si vážnosť svojho problému a bola ochotná hľadať pravdu a uvažovať sebe. Neskôr sa z tejto skúsenosti poučila. Začala sa viac zameriavať na to, aby s nami komunikovala o princípoch, a často hovorila o svojej skazenosti. Náš vzťah sa preto nepokazil. Naopak, mali sme k sebe bližšie. Keď som niekedy nedokázala rozlíšiť svoj vlastný stav, komunikácia s Liu Xuan mi pomohla trochu pochopiť samu seba. Úprimne som cítila, že vychádzať s ľuďmi a otvoriť svoje srdce druhým podľa Božích slov nepomáha len ostatným, ale je to prospešné aj pre mňa. Počas toho obdobia sme dosiahli pokrok v našom vstupe do života aj v našich technických zručnostiach. Zlepšila sa aj efektívnosť našich povinností a skutočne sme cítili Božie vedenie. Keď uvažujem o minulosti, v dôsledku toho, že som s Liu Xuan vychádzala na základe filozofií pre svetské záležitosti, bol môj život príliš bolestivý a vyčerpávajúci. Neplnila som si ani záväzky pri udržiavaní cirkevnej práce. Keď to porovnám so súčasnosťou, keď som čestným človekom podľa Božieho slova a hovorím zo srdca, cítim Božie vedenie a v srdci zažívam pocit ľahkosti a uvoľnenia. Je v tom sladkosť a radosť, ktorá sa ťažko opisuje. Chápem tiež, že normálne vzťahy medzi bratmi a sestrami by nemali zahŕňať žiadne podozrievanie ani prekážky. Mali by sme sa k sebe správať úprimne a navzájom si pomáhať a podporovať sa vo vstupe do života a v povinnostiach. Prospieva to druhým, nám aj cirkevnej práci. Práve Božie slovo ma naučilo, ako vychádzať s druhými, a som za to Bohu z celého srdca úprimne vďačná.