Kedysi som mala šťastnú rodinu a manžela, ktorý bol ku mne veľmi láskavý. Ľutovala som jedine to, že som dlhé roky po svadbe nemala deti. Navštívila som mnoho vychýrených lekárov a minula kopu peňazí, no všetko márne. Väčšinu svojho času som preto trávila v stave bolesti a zúfalstva. Jedného dňa v roku 2015 ku mne prišla istá sestra, aby sa stretla s mojou svokrou. Podelila sa so mnou o evanjelium Všemohúceho Boha posledných dní a prečítala mi mnohé z Jeho slov. Z Božích slov som pochopila, že Boh stvoril človeka a má ľudské osudy vo svojich rukách, že dal človeku všetko, čo má, a že predurčuje aj to, kedy ľudia budú mať deti. Postupne sa mi podarilo vymaniť z vlastnej bolesti, už som sa necítila smutná za to, že nemám deti, a mala som omnoho veselšiu náladu než predtým. Neskôr sa mi narodilo dieťa. Môj manžel v tom čase podporoval našu vieru, hoci on sám v Boha neveril. Boli sme šťastná a harmonická rodina a susedia nám veľmi závideli.

Dobré časy však netrvali dlho. Manželovi rodičia si v roku 2017 pozreli hanobenie a očierňovanie Cirkvi Všemohúceho Boha, ktoré vtedy v televízii šírila ČKS, a uvideli, že ČKS utláča a zatýka tých, ktorí veria vo Všemohúceho Boha. Zo strachu pred zatknutím si už ďalej netrúfali hostiť bratov a sestry a potom sa ma pokúsili presvedčiť, aby som prestala veriť tiež. Môj svokor raz zahlásil vážnym tónom: „Videl som v televízii, že ČKS všade zatýka ľudí, ktorí veria vo Všemohúceho Boha. Veľa ich už aj zatkli a počul som, že ich ihneď po zatknutí mučia, že od dospelých až po deti trpí celá rodina –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ všetci –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ a že deti týchto ľudí v budúcnosti nebudú môcť ísť na vysokú školu, vstúpiť do armády ani byť štátnymi úradníkmi. Pre dobro tejto rodiny nedovoľ, aby sa v našom dome ďalej zhromažďovali tvoji bratia a sestry. Mala by si prestať veriť aj ty!“ Svokra po ňom súhlasne opakovala a hovorila: „Je jedna sestra, po ktorej pátra ČKS. Je na úteku a ani teraz sa ešte stále nemôže vrátiť domov. Jej syn sa prihlásil do armády, no pretože jeho mama verí vo Všemohúceho Boha, neobstál pri politickej previerke a neprijali ho. ČKS teraz robí také tvrdé opatrenia. Mala by si prestať veriť!“ Keď som ich slová začula, pomyslela som si: „Ľudí stvoril Boh a je správne, aby sme Ho vyznávali. Vari Ho nezrádzame, ak v Neho zo strachu z prenasledovania prestaneme veriť?“ Povedala som preto: „Tým, že sa zhromažďujeme, aby sme čítali Božie slová a aby sme v živote kráčali po správnej ceste, veríme v Boha. Nerobíme nič nezákonné. Dôvodom, prečo ČKS zatýka a prenasleduje veriacich, je, že je to ateistická strana, ktorá odoláva Bohu. V budúcnosti si len musíme dať väčší pozor.“ Svokra odvetila: „Veriť v Boha je síce dobrá vec, no snažiť sa bojovať proti ČKS je zbytočné. ČKS ľuďom nedovoľuje veriť, a ak na viere trváš a jedného dňa ťa zatknú, je s touto rodinou koniec!“ Uvidela som, že sa s nimi nedá dohodnúť, a tak som už nič viac nepovedala. Neskôr sa fámami ČKS nechal zaviesť aj môj manžel, ktorý sa bál, že ma moja viera dostane za mreže a že do toho zapletú rodinu, a často mi preto bránil chodiť na zhromaždenia a konať svoju povinnosť. Drasticky sa pritom zmenil aj postoj, ktorý ku mne mala moja svokra. Nielenže mi prestala pomáhať s dieťaťom, no ešte ma aj špehovala. Vždy, keď som sa vybrala na nejaké zhromaždenie, to povedala môjmu manželovi, ktorý sa na mňa neraz nahneval a vyhrážal sa, že ak na ne budem chodiť aj ďalej, tak bratov a sestry vyhľadá, aby si s nimi vyrovnal účty. Celá moja rodina mi bránila veriť v Boha a nikto mi nepomáhal s dieťaťom. Nemohla som chodiť na zhromaždenia ani konať povinnosť a cítila som sa veľmi slabo a utrápene. Vo svojom smútku som často plakala a netušila som, kedy sa tieto dni skončia. Niekedy som si dokonca pomyslela: „Ak ich vypočujem a prestanem chodiť na zhromaždenia, neprestanú aj tieto hádky? Môže sa naša rodina vrátiť k šťastnému životu, aký sme mali predtým?“ Vedela som však, že takéto zmýšľanie nie je správne. Nemohla som sa im zavďačiť zradou Boha. Ak by som to spravila, skutočne by mi chýbalo svedomie.

Neskôr som si prečítala úryvok Božích slov a môj stav sa trochu zmenil. Boh hovorí: „Dnes väčšine ľudí také poznanie chýba. Nazdávajú sa, že trpieť nestojí za to, že svet sa ich zriekol, že ich domáci život sužujú problémy, Boh ich nemiluje a ich vyhliadky sú pochmúrne. Utrpenie niektorých ľudí prerastie do extrému a ich myšlienky sa obracajú k smrti. Toto nie je skutočná láska k Bohu. Takí ľudia sú zbabelci, nemajú žiadnu vytrvalosť, sú slabí a bezmocní! Boh prahne po tom, aby Ho človek miloval, ale čím viac Ho človek miluje, tým väčšie je jeho utrpenie, a čím viac Ho človek miluje, tým väčším skúškam čelí. Ak Ho miluješ, potom ťa postretne každý prejav utrpenia. A ak Ho nemiluješ, potom možno všetko v tvojom živote pôjde hladko a všetko naokolo teba bude pokojné. Keď miluješ Boha, pocítiš, že mnohé z toho, čo ťa obklopuje, je neprekonateľné, a keďže je tvoje duchovné postavenie primalé, budeš zušľachtený. Navyše nebudeš schopný uspokojiť Boha a vždy budeš cítiť, že Božie úmysly sú príliš vznešené, že sú mimo dosahu človeka. Preto budeš zušľachtený – lebo sa v tebe skrýva veľa slabosti a veľa toho, čo nedokáže uspokojiť Božie úmysly, a tak budeš zušľachtený vnútorne. Musíte jasne vidieť, že očistu možno dosiahnuť len zušľachťovaním. A tak počas týchto posledných dní musíte priniesť svedectvo o Bohu. Nehľadiac na veľkosť vášho utrpenia, mali by ste kráčať až do úplného konca a aj pri poslednom nádychu musíte byť stále verní Bohu, vydaní Mu na milosť. Iba to znamená skutočne milovať Boha a iba to je silné a hlasné svedectvo.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Iba ak zažijete bolestné skúšky, môžete spoznať Božiu milotu) Čítanie Božích slov ma hlboko dojalo. Moja rodina uverila fámam ČKS, prenasledovala ma, bránila mojej viere v Boha a nútila ma robiť kompromisy. Bola som taká slabá a tak veľmi mi chýbalo duchovné postavenie. Komunistická strana odoláva Bohu a viera v Boha, nasledovanie Boha a kráčanie po správnej životnej ceste teda v krajine, ktorej vládne, určite budú plné prekážok. Aj prenasledovanie zo strany mojej rodiny pre mňa bolo skúškou, ktorá mala ukázať, či stojím na strane Boha alebo satana. Keď som nad tým premýšľala, rozhodla som sa, že nech už ma moja rodina prenasleduje akokoľvek, nikdy nespravím kompromis a bez ohľadu na to, koľko budem trpieť, budem až do konca nasledovať Boha. Neskôr som sa aj s dieťaťom presťahovala, a tak už som viac nebola pod drobnohľadom manželovej rodiny. Manžel bol navyše počas dňa v práci, takže sa zdržiaval mimo domu a ja som mohla znova chodiť na zhromaždenia aj konať povinnosť. Bola som veľmi šťastná.

Neskôr sa so mnou prišla stretnúť sestra Chen Ping, no manžel to zistil a vyhnal ju a potom mi nahnevane povedal: „Už viac nedovolím, aby sa v našom dome zhromažďovali títo ľudia. Ak by na to prišla polícia, utrpela by celá naša rodina. A ak ich tu ešte raz nájdem, tak tú políciu zavolám!“ Bola som rozzúrená a oponovala som mu, no nezáležalo na tom, čo som povedala. Manžel mi veriť v Boha nedovolil. Pomyslela som na to, ako už ku mne sestra Chen Ping nemohla chodiť na zhromaždenia a ako som také malé dieťa ako to moje nemohla brať na zhromaždenia a konať svoju povinnosť. Pocítila som v sebe slabosť a zdalo sa mi, že je cesta viery príliš ťažká; že by som možno na chvíľu mala prestať s konaním povinnosti, počkať, až moje dieťa vyrastie, a potom začať znova. Neskôr som si prečítala Božie slová a trochu som sa naučila rozlišovať svoj stav. Boh hovorí: „Keď Boh koná svoje dielo, stará sa o človeka a díva sa na neho, a keď si ho obľúbi a schvaľuje ho, satan je mu v pätách v snahe zavádzať ho a spôsobiť mu ujmu. Keď si Boh želá tohto človeka získať, satan urobí všetko, čo je v jeho moci, aby Bohu prekážal, a na to, aby dosiahol svoj skrytý cieľ, používa rôzne podlé úskoky s úmyslom pokúšať, vyrušiť a poškodiť dielo Boha. Aký je to cieľ? Nechce, aby Boh niekoho získal; chce sa zmocniť tých, ktorých si chce získať Boh, chce ich ovládať, prevziať nad nimi moc, aby ho uctievali, aby sa k nemu pridali pri páchaní zlých skutkov a odporovali Bohu. Nie je to satanov nepoctivý motív? Často hovoríte, aký je satan podlý, nedobrý, ale videli ste ho? Vidíte, aké zlé je ľudstvo; nevideli ste však, aký zlý je skutočný satan. Pokiaľ však ide o Jóba, jasne ste videli, aký je satan podlý. Táto záležitosť veľmi jasne ukázala satanovu ohavnú tvár a jeho podstatu. Súperí s Bohom, plazí sa za Ním s cieľom zničiť celé dielo, ktoré chce Boh vykonať, zmocniť sa tých, ktorých chce Boh získať, a ovládať ich, úplne ich vyhubiť. Ak nebudú vyhubení, stanú sa majetkom satana, aby ich využil – to je jeho cieľ.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný IV) Vďaka Božím slovám som jasne uvidela zlo a odpornosť satana. Boh koná dielo, aby ľudí spasil, no satan sa zo všetkých síl snaží zabrániť tomu, aby Ho nasledovali. Vymýšľa všetky možné fámy, aby očiernil Cirkev Všemohúceho Boha, zaobchádza s veriacimi ako s najhoršími štátnymi zločincami, ktorých zatýka a prenasleduje, a ešte do toho aj zaťahuje rodiny kresťanov a zastrašuje našich neveriacich príbuzných, ktorých využíva na to, aby nás vyrušovali vo viere a bránili nám v nej. Odporným zámerom veľkého červeného draka, ktorý toto všetko robí, je prinútiť nás, aby sme zradili Boha a spolu s tým aj išli do pekla. Moji príbuzní sa báli zatknutia ČKS a netrúfli si veriť v Boha, a tak sa spolčili, aby v tom zabránili aj mne. Keď som čelila prenasledovaniu, cítila som sa slabá a chcela som zanechať povinnosť, aby som ochránila svoju malú šťastnú rodinku. No to by znamenalo spadnúť do satanovej pasce! Keď som to pochopila, rozhodla som sa, že bez ohľadu na to, aká ťažká cesta ma bude čakať, nebudem robiť kompromisy a že sa musím spoliehať na Boha, aby som si pevne stála za svojím svedectvom. Neskôr som svoje dieťa potajomky brala na zhromaždenia. Na moje príjemné prekvapenie zaspalo hneď, ako sme dorazili do sestrinho domu, a zobudilo sa až po tom, čo sa zhromaždenie skončilo, takže som sa ich mohla účastniť s pokojnou mysľou. Po čase ma zvolili za cirkevnú vodkyňu, a pretože práca v cirkvi bola veľmi hektická, poslala som svojho syna do škôlky a pokračovala v konaní svojej povinnosti.

V roku 2018 spustila ČKS ďalšiu špeciálnu operáciu, ktorá si brala za terč Cirkev Všemohúceho Boha, a všetky ulice boli polepené plagátmi s nápismi „Tvrdý zásah proti Cirkvi Všemohúceho Boha“ a „Nestiahneme jednotky, kým sa čistka neskončí“. Z reproduktorov v obytných štvrtiach sa od rána do večera dookola ozývali oznamy s cieľom vyburcovať verejnosť, aby za odmenu v hodnote 2 000 jüanov za každé zatknutie nahlasovali veriacich vo Všemohúceho Boha. Mnohých bratov a sestry v tom čase zatkli a nad mestom sa vznášali temné mraky a panika. Môj manžel sa bál, že ma zatknú, a začal ma prenasledovať ešte krutejšie. Jedného dňa mi vo chvíli, keď som sa chystala odísť, povedal: „Nemysli si, že neviem, že potajme chodíš na zhromaždenia. Vidím, aká si zaneprázdnená. Iste už musíš byť vodkyňou! Polícia vyslovene zatýka tých, ktorí veria vo Všemohúceho Boha. Len sa pozri, v uliciach sú všade sledovacie kamery a zariadenia a policajti by ťa mohli každú chvíľu chytiť. Nedovolím, aby si ďalej verila, inak nás stiahneš spolu so sebou! Musíš mi hneď teraz napísať záruku, v ktorej sa zaviažeš, že už nebudeš veriť vo Všemohúceho Boha. Ak ju nenapíšeš, vyhodím ťa z tohto domu a už naše dieťa nikdy neuvidíš!“ Jeho slová ma šokovali. Iba diabli z ČKS by človeka nútili napísať záruku, že nebude veriť v Boha. No nie je on diabol! Rozhodne som odvetila: „Všemohúci Boh je Spasiteľ, ktorý prišiel spasiť ľudstvo. Nikdy nezradím Boha, a už vôbec nenapíšem nejakú záruku!“ Manžel bol z toho zlosťou celý bez seba, takže ma ľavou rukou chytil pod krk a pravou mi uštedril dve tvrdé facky. Tvár sa mi okamžite rozhorela bolesťou a nekontrolovateľne mi po nej stekali slzy. Za všetky tie roky spoločného života ma manžel nikdy neudrel, no v ten deň mi dal facku, pretože uveril fámam ČKS. Cítila som sa taká zranená a slabá. Cez slzy som sa modlila k Bohu a prosila som Ho, aby mi dal vieru a silu, a keďže bol čas ísť na zhromaždenie, našla som si výhovorku na odchod. Manžel ma však zastavil a povedal: „Jediné, čo dnes budem robiť, je, že ťa budem sledovať. Ak sa opovážiš ísť na zhromaždenie, zavolám políciu a dám vás všetkých zatknúť!“

Aj po tom som si však našla spôsob, ako sa na zhromaždení zúčastniť. Keď môj manžel videl, že ho nepočúvam, tak o mne pred mojimi rodičmi a príbuznými povedal strašné veci a snažil sa dosiahnuť, že na mňa rodina bude naliehať, aby som neverila. Moja mama povedala: „Viem, aká je. Odkedy prišla do tvojho domu, nikdy sa s tebou nehádala a spravila všetko, čo mala. Však len verí v Boha. Čo je na tom zlé?“ Aj môj brat sa ho snažil presvedčiť. Manžel pri pohľade na to, ako sa moja rodina odmieta pridať na jeho stranu, vybuchol. Našiel môj MP5 prehrávač, na ktorom som si prehrávala Božie slová, a rozbil ho. A tiež roztrhal Bibliu a potom rozbil sklenené dvere do kúpeľne, väčšinu nášho riadu a ešte pár ďalších vecí. Keď sa o tom dozvedeli moji svokrovci, ponáhľali sa ku mne domov a nahnevane ma kritizovali so slovami: „Komunistická strana ľuďom nedovoľuje, aby verili v Boha. Nemôžeš s tým skrátka prestať? Ak stále trváš na viere v Boha a chytia ťa, privedie to celú našu rodinu do nešťastia. Tvoj muž už nikdy nedostane žiadnu stavebnú zákazku, zhabú nám majetok a potom celá rodina nebude mať na živobytie. Toto všetko sa dnes končí! Zbav sa tých kníh a prestaň veriť!“ Svokra tiež nútila svokra, aby šiel k Chen Ping a pomstil sa jej. Pomyslela som na to, že Chen Ping zodpovedá za cirkevnú prácu, a keby sa jej niečo stalo, ovplyvnilo by to celú cirkev, a nahnevane som povedala: „Veriť v Boha je moje vlastné rozhodnutie. Neobťažujte za to druhých naokolo. Odteraz už sem nebude chodiť a ja nebudem chodiť za ňou.“ Keď ma to počuli hovoriť, mysleli si, že som spravila kompromis, a odišli. Lenže môj manžel ju neskôr aj tak išiel otravovať k nej domov a nenechal jej inú možnosť, ako opustiť dom, aby konala svoju povinnosť. Pri myšlienke na to, že Chen Ping sa mojou vinou nemohla vrátiť domov, som sa cítila naozaj previnilo a nepríjemne a myslela som aj na to, ako som pre prenasledovanie zo strany svojej rodiny nemohla kontaktovať bratov a sestry. Trávila som svoje dni v stave hlbokého útlaku. Pri čítaní Božích slov som musela byť opatrná a bála som sa, že na to manžel príde, a keď som sa pozrela na našu veľkú izbu, pripadala som si ako vták chytený v klietke. Život bol síce pohodlný, no necítila som žiadne šťastie. Ako veľmi som si priala môcť veriť v Boha a slobodne čítať Jeho slová!

Onedlho nato môj manžel povedal: „Kamarát z policajnej stanice povedal, že vláda proti vám veriacim vo Všemohúceho Boha spúšťa špeciálnu operáciu a že keď vás raz chytia, tak vás už žiadne peniaze nezachránia. Nielenže budeš vnútorne trpieť ty sama, no stiahneš so sebou aj celú našu rodinu. Vláda chce zakázať všetky náboženské presvedčenia. Chystá sa zničiť ešte aj Cirkev troch samostatností. Myslíš, že môžeš žiť dobrý život, keď nebudeš počúvať ČKS? Viera v Boha je v Číne rozsudkom smrti. Nechcem pre tvoju vieru žiť v ustavičnom strachu a úzkosti. Máš dve možnosti: Prvá: vzdáš sa svojej viery a ostaneš doma, aby si sa starala o nášho syna. Ak to spravíš, budeš tejto rodine veliť a ja ťa vo všetkom počúvnem. A druhá: udržíš si vieru, no zanecháš svojho syna a opustíš tento dom s prázdnymi rukami.“ Bolo mi jasné, že sa naše manželstvo skončilo. Pociťovala som veľký smútok a pri myšlienke na to, že sa moje dieťa v takom mladom veku bude musieť odlúčiť od mamy, som sa cítila mimoriadne slabá a mlčky som plakala. Keď som čelila blížiacemu sa rozpadu svojej rodiny, minulosť mi prebleskla hlavou ako scény z filmu. Mohla by som sa naozaj vzdať rodiny, ktorú som celé roky s takou snahou budovala? Odchod sa mi pritom zdal ešte desaťtisíckrát ťažší, keď som si predstavila, že budem odlúčená od svojho dieťaťa a nebudem môcť vidieť, ako dospieva. V srdci som cítila takú bolesť, akoby mi doň rezali nožom, a pripadala som si ako vo sne. V mojom bolestivom zápase mi v hlave skrsla myšlienka: „Ak prestanem veriť v Boha, manžel sa so mnou nerozvedie, budem môcť tráviť čas po boku svojho dieťaťa a celá rodina sa bude môcť vrátiť do starých koľají a žiť v šťastnej rodinnej blaženosti.“ Keď som takto premýšľala, uvedomila som si, že išlo o zradu Boha. Spomenula som si, ako som v čase, keď som v Neho neverila, trávila svoje dni v temnej prázdnote a že to bol práve Boh, kto ma zachránil z tohto mora utrpenia, keď ma zaopatril pravdou a dal mi možnosť dosiahnuť spásu. Ak by som sa kvôli rodine rozhodla zradiť Boha, nebola by som hodná Jeho spásy! V srdci som sa k Nemu preto modlila: „Bože, nechcem Ťa zradiť. Chcem v Teba veriť, konať svoju povinnosť a splatiť Tvoju lásku, no nedokážem opustiť svoje dieťa. Som taká slabá. Prosím, daj mi vieru a silu.“ Po modlitbe som si vybavila chválospev s názvom „Pre pravdu by si mal zanechať všetko“:

1  Za pravdu musíš znášať ťažkosti, musíš sa jej obetovať, strpieť pre ňu poníženie, a aby si získal viac pravdy, musíš viac trpieť. Toto by si mal urobiť. Pravdu nesmieš odhodiť pre potešenie z harmonického rodinného života a nesmieš stratiť celoživotnú dôstojnosť a integritu pre chvíľkový pôžitok.

2  Mal by si sa usilovať o všetko, čo je krásne a dobré, a v živote by si sa mal usilovať o cestu, ktorá je zmysluplnejšia. Ak vedieš takýto neslušný život a neusiluješ sa o žiadne ciele, nemrháš svojím životom? Čo môžeš z takého života získať? Mal by si zanechať všetky telesné pôžitky kvôli jednej pravde a nemal by si odhodiť všetky pravdy kvôli malému pôžitku. Takíto ľudia nemajú integritu ani dôstojnosť. Ich existencia nemá zmysel!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznatky o napomínaní a súde

Skrz osvietenie a vedenie Božích slov som pochopila, že nemôžem zradiť Boha, aby som si uchovala svoju rodinu. Predstavila som si, ako Boh s cieľom spasiť ľudí pred mocou satana znáša ohromné poníženie, pretože sa stáva telom, aby medzi ľuďmi hovoril a konal dielo, a ako Ho sužujú všetky možné útrapy. Boh svojou obetou zaplatil nesmiernu cenu. Ak by som Ho kvôli šťastiu svojej rodiny zradila, v čom by som mala nejaké svedomie alebo ľudskú dôstojnosť? Moje úsilie o pravdu a Božiu spásu sú v mojej viere v Boha tou správnou životnou cestou a akékoľvek utrpenie, ktoré znesiem preto, aby som získala pravdu, stojí za to. Nezáleží na telesnom potešení ani na pohodlnom živote – to všetko je prázdne. Jedine dosiahnutím pravdy môže byť človek spasený a ďalej žiť. Nemala by som kvôli dieťaťu a rodine zahadzovať pravdu a zrádzať Boha. Musela som byť silná, usilovať sa o pravdu, splatiť Božiu lásku a žiť zmysluplný život. V tej chvíli mi to všetko odrazu bolo jasné. Bez ohľadu na to, ako veľmi na mňa manžel tlačil, by som nikdy nespravila nič, čím by som zradila Boha. Môj manžel ma tlačil do rozvodu, pretože sa bál, že by som ho po mojom zatknutí stiahla so sebou. Konal tak, aby chránil svoje vlastné záujmy. Pochopila som, že len Boh skutočne miluje ľudí. Kde je medzi ľuďmi láska? Vzťahy, ktoré medzi sebou majú, poháňajú iba osobné záujmy, a len čo v rámci týchto záujmov nie je čo získať, stávajú sa nepriateľskými. Manžel dobre vedel, že je viera v Boha tou správnou cestou, no aj tak sa postavil na stranu ČKS, aby na mňa vyvíjal tlak. Jeho podstata spočívala v odolávaní Bohu a on svojím nasledovaním ČKS kráčal po ceste záhuby a zničenia. Medzitým som však ja svojou vierou v Boha a tým, že som sa usilovala o pravdu, kráčala po ceste spásy. Naše cesty boli zásadne odlišné. Spoločný život by znamenal akurát to, že na mňa bude tlačiť a ja nebudem mať žiadnu možnosť slobodne veriť v Boha ani usilovať sa o pravdu. Pokojne som preto povedala: „Keďže navrhuješ rozvod, súhlasím.“ Manžel sa uškrnul a povedal: „Keď sa raz rozvedieme, tak už svoje dieťa nikdy neuvidíš, a ak sa dozviem, že si si poň prišla, tak zavolám políciu a dám vás všetkých zatknúť!“ Následne k nám prišla moja svokra a snažila sa ma presvedčiť so slovami: „Stačí, že prestaneš veriť v Boha, a môžeš si to dieťa zobrať, kam len budeš chcieť. Môžeš žiť dobrý život! Navyše je taký malý – ako ho zvládneš opustiť?“ Keď som jej slová počula, bolo to, akoby mi do srdca zabodla nôž. Pomyslela som si: „Odkedy sa narodil, nikdy nebol bezo mňa. Kto sa oňho v budúcnosti postará? Bude trpieť? Budú ho druhí šikanovať? Čo ak ochorie a nebude sa oňho mať kto postarať?“ Čím viac som o tom premýšľala, tým viac to bolelo. Potom som si vybavila Božie slová: „Vždy budem utešovať všetkých, ktorí vnímajú Moje úmysly a nedovolím, aby trpeli alebo utŕžili ujmu. Teraz je rozhodujúce vedieť konať v súlade s Mojimi úmyslami. Tí, ktorí tak robia, určite prijmú Moje požehnania a dostanú sa pod Moju ochranu. Kto sa dokáže pre Mňa skutočne a úplne oddať a všetko pre Mňa obetovať? Všetci ste ľahostajní; vaše myšlienky krúžia dookola, myslíte na domov, na vonkajší svet, na jedlo a oblečenie. Napriek skutočnosti, že si tu predo Mnou a robíš veci pre Mňa, v hĺbke duše stále myslíš na svoju manželku, deti a rodičov doma. Sú všetky tieto veci tvojím majetkom? Prečo ich nezveríš do Mojich rúk? Nemáš vo Mňa dostatočnú vieru? Alebo sa bojíš, že pre teba vykonám nevhodné opatrenia? Prečo sa vždy obávaš o svoju pokrvnú rodinu a cnie sa ti po tvojich blízkych? Mám Ja určité miesto v tvojom srdci?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 59. kapitola) „Zodpovednosť rodičov v živote ich detí spočíva okrem ich narodenia a výchovy len v tom, že im poskytnú formálne prostredie, v ktorom budú vyrastať, pretože na osud človeka nemá vplyv nič okrem predurčenia Stvoriteľa. Nikto nemôže kontrolovať, aká budúcnosť ho čaká. Je to predurčené dávno dopredu a ani rodičia nemôžu zmeniť osud svojho dieťaťa. Pokiaľ ide o osud, každý je nezávislý a každý má svoj vlastný osud. Rodičia teda nemôžu odvrátiť osud dieťaťa ani mať najmenší vplyv na to, akú úlohu v živote zohrá. Dalo by sa povedať, že rodina, do ktorej sa človek narodí, a prostredie, v ktorom vyrastá, nie sú ničím iným ako predpokladmi na naplnenie jeho životného poslania. V žiadnom prípade neurčujú životný osud človeka ani druh osudu, v rámci ktorého človek napĺňa svoje poslanie.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III) Božie slová mi dodali vieru a silu. Spomenula som si, ako som v dôsledku choroby bola dlhé roky neplodná, ako si s tým nevedeli dať rady ani vychýrení lekári a že to boli práve Božie slová, ktoré mi priniesli svetlo, keď som žila v temnote a bolesti. Umožnili mi pochopiť Božiu zvrchovanosť a predurčenie a pomohli mi zbaviť sa bolesti. Neskôr sa mi zázračne narodilo dieťa. Moja rodina a moje dieťa sú darmi od Boha. Vždy som si myslela, že sa o svoje dieťa dokážem dobre postarať, a nikdy som ho nezverila do Božích rúk. Božie slová ma prinútili pochopiť, že to je vlastne Boh, kto nad každým človekom bdie a kto ho udržiava a zaopatruje. Osud môjho dieťaťa je v Božích rukách a Boh preňho všetko opatrí. Jeho osud a to, či bude trpieť, sú všetko veci, ktoré predurčuje Boh. Nie je to tak, že sa oňho dokážem dobre postarať len preto, že som doma, a ani jeho zdravie a bezpečnosť neviem zaručiť len tým, že každý deň budem pri ňom. Mala by som všetko okolo svojho dieťaťa zveriť Bohu a zamerať sa na konanie povinnosti. Keď som takto zmýšľala, upustila som od niektorých svojich obáv o svoje dieťa a moje srdce už viac netrpelo takou veľkou bolesťou. Svorka sa na mňa síce ešte stále sťažovala, no ja som sa s ňou nechcela hádať a v duchu som si hovorila: „Očividne je to tvoj syn, ktorý chce rozvod, aby ochránil sám seba, a ty pritom tvrdíš, že kvôli viere v Boha zanechávam svoju rodinu a dieťa. Nevidíš, že úplne prekrúcaš pravdu?“

Pomyslela som aj na brata, po ktorom pre jeho vieru párala ČKS. Riskoval život, aby sa potajme vrátil domov a staral o svojho starého chromého otca, len aby ho potom ČKS lapila a ubila na smrť. V čom veriaci zanechávali svoje rodiny? Nebolo to práve kruté prenasledovanie kresťanov zo strany ČKS, ktoré viedlo k takýmto výsledkom? Spomenula som si na jeden úryvok z Božích slov: „Už tisíce rokov to je krajina špiny. Je neznesiteľne špinavá, oplýva biedou, vyčíňajú v nej duchovia, podvádzajú a klamú, vznášajú nepodložené obvinenia, sú bezcitní a zlí a dupocú po tomto meste duchov, ktoré po nich ostáva posiate mŕtvymi telami. Zápach rozkladu sa šíri po krajine a napĺňa vzduch a krajina je prísne strážená. Kto vidí svet, ktorý je za oblohou? Diabol pevne spútava celé ľudské telo, zastiera mu obe oči a uzamyká mu pery. Kráľ diablov besní už tisíce rokov, až dodnes, keď stále pozorne stráži mesto duchov, akoby to bol nepreniknuteľný palác démonov. Táto svorka strážnych psov medzitým uprene hľadí, oči sa im lesknú, veľmi sa boja, že ich Boh prekvapí bez varovania a všetkých ich vykynoží a oni zostanú bez miesta pokoja a šťastia. Ako by mohli obyvatelia takéhoto mesta duchov vôbec niekedy uzrieť Boha? Okúsili niekedy Božiu nehu a milotu? Ako si vážia záležitosti ľudského sveta? Kto z nich vie pochopiť horlivé Božie úmysly? Niet sa čo diviť, že vtelený Boh zostáva úplne skrytý: ako by v tejto temnej spoločnosti, kde sú démoni nemilosrdní a neľudskí, mohol kráľ diablov, ktorý zabíja ľudí bez mihnutia oka, tolerovať existenciu Boha, ktorý je milý, láskavý a tiež svätý? Ako by mohol tlieskať a jasať nad Jeho príchodom? Títo lokaji! Odplácajú láskavosť nenávisťou, už dávno sa začali správať k Bohu ako k nepriateľovi, zneužívajú Ho, sú nanajvýš barbarskí, nemajú k Bohu najmenšiu úctu, plienia a rabujú, stratili už všetok cit pre morálku, idú proti svedomiu a až do bezvedomia pokúšajú nevinných. Predkovia starovekých? Milovaní vodcovia? Všetci sa stavajú proti Bohu! Ich zásahy zanechali všetko pod nebom v temnote a chaose! Náboženská sloboda? Legitímne práva a záujmy občanov? Všetko sú to triky, ktoré majú zamaskovať hriech!“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (8)) Pri rozjímaní nad Božími slovami som pochopila, že ČKS je skutočne zlý démon, ktorý odoláva Bohu a škodí ľuďom. Predstiera, že podporuje náboženské slobody, no potajme horúčkovito odoláva Bohu a zajíma a prenasleduje Jeho vyvolený národ. Skutočne by mala byť prekliata a zatratená! Boh sa vtelil, aby na zemi vyjadril pravdu a očistil a spasil ľudí, no ČKS horúčkovito vyvoláva vyrušenia a narušenia. S cieľom pochytať a prenasledovať Boží vyvolený národ a zlikvidovať Božie dielo v priebehu rokov nielenže uskutočnila rôzne špeciálne operácie, aby potlačila Cirkev Všemohúceho Boha, no ešte aj v uliciach používa elektronické sledovanie mobilných telefónov a inštaluje špehovacie zariadenia, aby sledovala a zajala bratov a sestry. Mnohí bratia a sestry sú nútení stať sa bezdomovcami a odlúčiť sa od svojich rodín a viacerých bratov a sestry už lapili, mučili vo väzení a dokonca ubili na smrť. ČKS tiež rodiny kresťanov zbavuje práva pracovať a chodiť do školy, podnecuje a rozdúchava rodinné konflikty a spôsobuje rozpad nespočetného množstva rodín. Naozaj je podlá a zlá! Moja kedysi šťastná rodina sa pre fámy a potláčanie zo strany ČKS rozbila a rozdelila. ČKS je démonická skupina, ktorá odoláva Bohu, ubližuje ľuďom a požiera ich! Tým, že som si prešla týmto prenasledovaním, som navyše uvidela, že sa Božia múdrosť uplatňuje na základe satanových úkladov. Ani šialené prenasledovanie zo strany ČKS neotriaslo odhodlaním Božieho vyvoleného národa nasledovať Ho. Naopak, čoraz viac a viac ľudí prijalo Božiu spásu posledných dní a Božie evanjelium posledných dní sa rozšírilo do mnohých zámorských krajín. To, čo pochádza od Boha, bude určite prekvitať! Pomyslela som na to, ako je mnoho ľudí ešte stále zaslepených fámami ČKS a ako žijú v satanovej moci a nevedia o Božej spáse posledných dní. Je mojou zodpovednosťou a úlohou podeliť sa o Božie evanjelium posledných dní s tými, ktorí túžia po Jeho zjavení. Dala som si pred Bohom predsavzatie, že Ho budem až do konca nasledovať a šíriť evanjelium, aby som splatila Jeho lásku. Neskôr som s manželom prešla rozvodovým konaním.

Keď sa dnes obzriem na svoju skúsenosť, vidím, že hoci som stratila rodinu, môj život už nie je taký pohodlný ako predtým a nemôžem svoje noci aj dni tráviť so svojím dieťaťom, pochopila som niektoré pravdy a naučila som sa rozlišovať. Môcť predstúpiť pred Boha, konať svoju povinnosť ako stvorená bytosť a svedčiť o Božej spáse posledných dní je dnes veľmi hodnotné a zmysluplné! Nikdy to rozhodnutie neoľutujem.