Už odmladi som milovala pozeranie romantických filmov a vždy som hlavným postavám veľmi závidela ich ľúbostné vzťahy. Uverila som preto, že nič ma neurobí šťastnejšou než milujúci manžel, ktorý sa o mňa bude starať. Svojho budúceho manžela som spoznala v sedemnástich. Výzorom presne zodpovedal môjmu vkusu, bol pomerne úprimný a počas spoločne stráveného času som videla, aký je ku mne starostlivý a pozorný, takže sme sa jednoducho vzali. Po svadbe bol ku mne môj muž naďalej veľmi dobrý a mimoriadne ústretový. Vykonával práce okolo domu a kúpil mi všetko, čo som chcela. Keď som bola niekedy nešťastná, utešil ma a toleroval moju zlú náladu. V duchu som si vravela, aké mám šťastie, že mám takéhoto muža, ktorý sa o mňa takto stará a miluje ma, a preto som bola odhodlaná strážiť si naše manželstvo.

Počas pandémie v roku 2019 mi moja mama zvestovala evanjelium o Božom diele posledných dní. Následne som začala konať svoju povinnosť najlepšie, ako som vedela. Jedného dňa, keď ku nám prišli bratia a sestry na zhromaždenie, sa môj manžel znenazdajky vrátil domov. Keď ich tam všetkých uvidel, veľmi sa rozčúlil a zlomyseľne sa im vyhrážal: „Ak sa to bude ešte opakovať, zavolám políciu!“ Potom vyletel von a tresol dverami. Nikdy som ho nevidela takého nahnevaného, akoby bol zrazu niekým celkom iným. Skutočne ma naľakalo, keď som videla, ako môj manžel odporuje mojej viere a pomyslela som si: „Čo mám robiť? Skutočne zavolá políciu, ak nás opäť prichytí? Vyčistí mi žalúdok, keď sa vráti večer domov? Ako mu to vysvetlím bez toho, aby som ohrozila náš vzťah?“ V tom čase mi jedna cirkevná vodkyňa v duchovnom spoločenstve povedala o svojej vlastnej skúsenosti a prečítala mi nasledujúci úryvok Božích slov: „V každom kroku diela, ktoré Boh koná na ľuďoch, sa navonok zdá, že ide o vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi, akoby to bol výsledok ľudských opatrení alebo ľudského vyrušovania. V zákulisí je však každý krok diela a všetko, čo sa deje, stávka satana uzavretá pred Bohom a vyžaduje si, aby ľudia stáli pevne za svojím svedectvom o Bohu.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len milovať Boha znamená skutočne veriť v Boha) Po čítaní Božích slov som si uvedomila, že navonok sa síce zdá, že mi bráni môj manžel, no v skutočnosti to bol satan, ktorý vo mne skrze manželovu hrozbu vyvolával obavy a strach a dokonca chcel, aby som sa odcudzila Bohu, zradila Ho a zriekla sa svojej viery a povinnosti, aby som udržala náš vzťah. To, že nás môj manžel prichytil na zhromaždení, dovolil Boh. Boh dúfal, že si budem v tej situácii pevne stáť za svojím svedectvom a ja musím stáť na strane Boha a nepodvoliť sa satanovi. Len čo som pochopila Božie úmysly, pocítila som novú vieru. Keď môj muž prišiel domov, naozaj veľmi zúril. Povedal, že namontuje sledovací kamerový systém a ak ma ešte raz prichytí, zavolá políciu a rozvedie sa so mnou. Keď som ho počula, premohol ma nesmierny smútok a po tvári mi prúdom stekali slzy. Vtom som si spomenula na tieto Božie slová: „Všetko, čo sa deje, je stávka satana uzavretá pred Bohom a vyžaduje si, aby ľudia stáli pevne za svojím svedectvom o Bohu.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len milovať Boha znamená skutočne veriť v Boha) Satan ma chcel cez môjho manžela prinútiť prestať veriť v Boha. Musela som jeho diabolský plán prekuknúť. Rázne som teda vyhlásila: „Ak máš obavy, že ťa moja viera dostane do problémov, nemôžem ťa nútiť, aby si so mnou zostal. Ak sa chceš rozviesť, nech je teda tak, pretože ja sa svojej viery nemôžem vzdať.“ Od zlosti sa mu oči podliali krvou a päsťami búšil do postele. Aj keď som sa vtedy možno svojmu mužovi nepodvolila, bála som sa rozvodu a nechcela som, aby moja viera stála v ceste nášmu vzťahu.

Od toho momentu prestal so mnou pekne zaobchádzať a neustále na mňa vyskakoval a vo všetkom ma kritizoval. „Čo robíš celé dni doma? Ako môže niekto v tvojom veku veriť v Boha?“ Raz ma chytil pod krk a povedal mi: „Zaškrtím ťa a pozriem sa na to, či ti tvoj Boh príde na pomoc!“ Keď som v tú noc myslela na to, aký býval ku mne manžel láskavý a ako ma teraz dennodenne za všetko kritizuje, pretože verím v Boha, cítila som veľkú krivdu a rozplakala som sa. Nasledujúce ráno som mala oči ešte opuchnuté od plaču, no môj muž pri pohľade na mňa nijak nereagoval. Keď som premýšľala o tom, že keby som neverila v Boha, takto by sa ku mne nesprával, trochu som zaváhala. Hneď som však pomyslela na to, že Boh prišiel konať svoje dielo a spasiť ľudstvo a že musím dobre praktizovať vieru a kráčať po správnej ceste. Preto som vedela, že sa kvôli manželovi nemôžem zriecť svojej viery. Nechcela som však prísť ani o naše manželstvo. Potom som starostlivo udržiavala náš vzťah a vymýšľala spôsoby, ako si získať mužovu priazeň. Keďže som vedela, že ho moja viera odrádza, snažila som sa pred ním skryť svoje knihy s Božími slovami a po zhromaždeniach som izbu vyupratovala, aby po stretnutí neostala žiadna stopa. Bez ohľadu na to, aká som bola ustatá zo starostlivosti o svoje dieťa, vždy som si našla čas upratať dom a navariť. Duchovným pobožnostiam som sa venovala len vtedy, keď môj muž nebol doma, lebo som sa bála, že ma bude kritizovať. Niekedy, keď pracoval nadčas, som využila príležitosť na čítanie Božích slov, ale nedokázala som sa sústrediť, lebo som sa bála, že sa vráti domov skôr. Vždy som bola jedným uchom pri dverách a len čo sa otvorili, v panike som zavrela počítač a knihy odložila preč. Môj manžel ma už potom neprichytil pri praktizovaní viery ani čítaní Božích slov a jeho postoj ku mne sa postupne zlepšoval. V roku 2021, keď bolo moje dieťa kúsok staršie, začala sa oňho starať moja svokra a ja som mohla začať polievať nováčikov. Onedlho ma zvolili za diakonku pre polievanie. Keďže som vo svojej povinnosti niesla bremeno, v marci 2023 ma zvolili za cirkevnú vodkyňu. Ako vodkyňa som musela organizovať zhromaždenia a moja pracovná záťaž sa zvýšila. Niekedy som musela na otázky v listoch odpovedať v noci, ale skutočne som sa neodvážila to vtedy robiť. Pomyslela som si: „On nevie, že stále praktizujem vieru a konám svoju povinnosť. Náš vzťah sa práve začal zlepšovať, ale keby zistil, že stále verím a konám povinnosť, nezačal by znova na mne deň čo deň hľadať chyby, ako predtým? Ak nemôžem pracovať v noci, nevadí, proste budem robiť viac cez deň.“ Keďže som sa neodvážila na listy odpovedať v noci a cez deň som mala zhromaždenia, neprečítané listy sa mi začali kopiť. Práca cirkvi na odstraňovaní a vypudzovaní meškala a aj postup našej práce na evanjeliu sa spomalil. Sama som tým bola veľmi znepokojená, ale pomyslela som si: „Žijú s nami moji svokrovci, čo mám teda robiť, ak sa dozvedia o mojej viere a spoja sa s mojím mužom, aby ma otravovali alebo aby ho povzbudili v rozvode?“ O manželstvo som nechcela prísť, a tak som sa pri konaní povinnosti cítila obmedzovaná.

Raz, počas jedného zhromaždenia, som počula tento úryvok z Božích slov. „Niektorí ľudia sú po uzavretí manželstva pripravení zasvätiť svojmu manželskému životu všetko, čo môžu, a pripravujú sa, že sa budú usilovať, že budú bojovať a tvrdo pracovať pre svoje manželstvo. Niektorí zúfalo zarábajú peniaze a trpia a, samozrejme, ešte viac ľudí zveruje svoje životné šťastie partnerovi. Veria, že to, či budú v živote šťastní a radostní, závisí od toho, aký je ich partner, či je to dobrý človek; či sa jeho osobnosť a záujmy zhodujú s ich vlastnými; či je to niekto, kto dokáže položiť jedlo na stôl a viesť rodinu; či je to niekto, kto im v budúcnosti dokáže zabezpečiť základné potreby a poskytne im šťastnú, stabilnú a skvelú rodinu; a či je to niekto, kto ich dokáže utešiť, keď sa stretnú s akoukoľvek bolesťou, súžením, zlyhaním alebo neúspechom. Aby si tieto veci overili, venujú svojmu partnerovi počas spoločného života osobitnú pozornosť. S veľkou pozornosťou a starostlivosťou pozorujú a zaznamenávajú myšlienky, názory, reč a správanie svojho partnera, každý jeho pohyb, ako aj všetky jeho silné a slabé stránky. Podrobne si pamätajú všetky myšlienky, názory, slová a správanie, ktoré im partner v živote zjavil, aby mu mohli lepšie porozumieť. Zároveň dúfajú, že partner ich tiež lepšie pochopí, vpustia svojho partnera do svojho srdca a sami sa vpustia do srdca svojho partnera, aby sa mohli navzájom lepšie obmedzovať alebo aby mohli byť prvým človekom, ktorý sa objaví pred ich partnerom vždy, keď sa niečo stane, prvým človekom, ktorý mu pomôže, prvým človekom, ktorý sa ho zastane, podporí ho a povzbudí a bude mu pevnou oporou. V takýchto životných situáciách sa manžel a manželka zriedkakedy snažia rozoznať, aký človek je ich partner, žijú úplne vo svojich pocitoch k partnerovi a používajú svoje city na to, aby sa o partnera starali, tolerovali ho, zvládali všetky jeho chyby, nedostatky a úsilia, dokonca až do tej miery, že reagujú na každé jeho zavolanie. Manžel napríklad povie svojej žene: ‚Tie tvoje zhromaždenia trvajú príliš dlho. Choď tam len na pol hodiny a potom príď domov.‘ Ona odpovie: ‚Vynasnažím sa.‘ Je jasné, že nabudúce pôjde na zhromaždenie na pol hodinu a potom sa vráti domov. Jej manžel vtedy povie: ‚To už je lepšie. Nabudúce sa choď len ukázať a potom sa vráť.‘ A ona odpovie: ‚Aha, takže až tak veľmi ti chýbam! Dobre, vynasnažím sa.‘ Je isté, že keď pôjde na ďalšie zhromaždenie, tak ho nesklame a vráti sa domov približne po desiatich minútach. Jej manžel je veľmi spokojný a šťastný a povie: ‚To je lepšie!‘ Ak manžel chce, aby išla na východ, neodváži sa ísť na západ; ak chce, aby sa smiala, neodváži sa plakať. Vidí ju, ako číta Božie slová a počúva chválospevy, a vôbec sa mu to nepáči, cíti sa znechutený a vraví: ‚Načo je dobré celý čas čítať tie slová a spievať tie piesne? Nemôžeš jednoducho nečítať tie slová a nespievať tie piesne, keď som doma?‘ Ona odpovie: ‚Dobre, dobre, už ich nebudem čítať.‘ Už sa neodvažuje čítať Božie slová ani počúvať chválospevy. Na základe manželových požiadaviek nakoniec pochopí, že sa mu nepáči, že verí v Boha ani že číta Božie slová, a tak mu robí spoločnosť, keď je doma, pozerajú spolu televíziu, jedia, rozprávajú sa a ona dokonca počúva, ako si muž ventiluje svoje ponosy. Urobí preňho čokoľvek, len aby bol šťastný. Verí, že toto sú povinnosti, ktoré by mala manželka plniť. Kedy teda číta Božie slová? Počká, kým jej manžel odíde z domu, potom za ním zamkne dvere a náhlivo začne čítať. Keď počuje niekoho pri dverách, rýchlo odloží knihu a je taká vystrašená, že sa ju už neodváži čítať ďalej. Keď otvorí dvere, vidí, že jej manžel sa ešte nevracia – bol to falošný poplach, a tak číta ďalej. Ako tak pokračuje v čítaní, cíti sa ako na ihlách, je nervózna a bojazlivá a myslí si: ‚Čo ak sa naozaj vráti domov? Radšej už nebudem čítať. Zavolám mu a spýtam sa, kde je a kedy sa vráti.‘ Tak mu zavolá a on povie: ‚Dnes mám dosť veľa práce, takže možno prídem až o tretej alebo štvrtej.‘ To ju síce upokojí, no dokáže sa jej myseľ ešte utíšiť, aby mohla čítať Božie slová? Nedokáže; jej myseľ bola vyrušená. Ponáhľa sa pred Boha, aby sa modlila, a čo hovorí? Hovorí azda, že jej viere v Boha chýba dôvera a že sa bojí manžela a nedokáže upokojiť svoju myseľ, aby čítala Božie slová? Cíti, že tieto veci nemôže povedať, a preto nemá Bohu čo povedať. Potom však zatvorí oči a zopne ruky. Upokojí sa a už sa necíti taká rozrušená, a tak si ide prečítať Božie slová, no nevníma ich. Pomyslí si: ‚Kde som to pred chvíľou prestala? Kam som sa dostala vo svojom rozjímaní? Úplne som stratila tok myšlienok.‘ Čím viac o tom premýšľa, tým viac ju to rozčuľuje a znepokojuje: ‚Dnes už jednoducho nebudem čítať. Svet sa nezrúti, ak tentoraz vynechám duchovnú pobožnosť.‘ Čo si myslíte? Vyvíja sa jej život dobre? (Nie.) Je to manželské trápenie, alebo manželské šťastie? (Trápenie.)“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu I. Ako sa usilovať o pravdu (11)) Božie slová odhalili presne stav, v ktorom som bola. Je úplne prirodzené a oprávnené, keď ľudia praktizujú vieru a vykonávajú svoje povinnosti. Keď mi však môj muž bránil, neprekážalo mi odsunúť svoju povinnosť bokom a robiť všetko, čo bolo v mojich silách, nech si získam jeho priazeň, aby som udržala náš vzťah, naďalej si užívala jeho starostlivosť a pozornosť a aby som neprišla o naše manželstvo. Môj muž nemal rád, keď som praktizovala vieru, a tak som sa neodvážila jesť a piť Božie slová v čase, keď bol doma. Keď som počula, že sa vracia, vyľakala som sa a v panike som svoje knihy ukryla. Nebyť môjho muža, po príchode večer domov som mohla pravidelne vykonávať duchovné pobožnosti, preveriť chyby vo svojej práci, jedením a pitím Božích slov vyriešiť svoju skazenú povahu a vo svojom živote rýchlejšie rásť. Bolo by to prospešné aj pre moju povinnosť. Ja som ale v záujme zachovania šťastného manželstva odsunula svoju povinnosť a usilovanie sa o pravdu bokom a sotva som doma vykonávala nejaké duchovné pobožnosti. Nedokázala som odolať určitým zlým svetským trendom, a tak som sa často nechávala uniesť sledovaním videí a filmov od nevercov. Môj vzťah s Bohom sa odcudzil a môj vstup do života utrpel ujmu. V noci som navyše ani nebola schopná odpovedať včas na listy, a tak sa veľká časť našej práce omeškala a nedokončila sa, pokým nás neprišla vodkyňa skontrolovať a zatlačiť na nás. Videla som, že sa starám len o seba. Pokým som dokázala udržať svoje manželstvo, netrápilo ma, či sú záujmy cirkvi ohrozené, v dôsledku čoho sa mnoho projektov omeškalo. Naozaj som nemala svedomie ani rozum, a bola som sebecká a opovrhnutiahodná.

Potom som uvidela tento úryvok. „Boh pre teba ustanovil manželstvo len preto, aby si sa naučil plniť si svoje záväzky, naučil sa žiť v pokoji s druhým človekom a zdieľať spoločný život, aby si zažil, aký je spoločný život s partnerom a ako zvládať všetky veci, s ktorými sa spoločne stretnete, aby bol tvoj život bohatší a rôznorodejší. Nepredáva ťa však do manželstva a, samozrejme, nepredáva ťa ani tvojmu partnerovi, aby si bol jeho otrokom. Nie si jeho otrokom a on nie je tvojím pánom. Ste si rovní. Máš voči svojmu partnerovi len záväzky manželky alebo manžela, a keď si tieto záväzky plníš, Boh ťa považuje za uspokojivú manželku alebo manžela. Tvoj partner nemá nič, čo nemáš aj ty, a ty nie si horší ako tvoj partner. Ak veríš v Boha a usiluješ sa o pravdu, dokážeš vykonávať svoju povinnosť, často sa zúčastňuješ na zhromaždeniach, čítaš a modlíš sa Božie slová a prichádzaš pred Boha, potom sú to veci, ktoré Boh prijíma a ktoré by stvorená bytosť mala robiť, a je to normálny život, ktorý by stvorená bytosť mala žiť. Nie je na tom nič zahanbujúce a nemusíš mať ani pocit, že svojmu partnerovi niečo dlhuješ, pretože žiješ takýmto spôsobom života – nič mu nedlhuješ. … Čo sa týka telesných vzťahov, okrem rodičov je ti na tomto svete najbližší tvoj manželský partner. No keďže veríš v Boha, správa sa k tebe ako k nepriateľovi, útočí na teba a prenasleduje ťa. Namieta voči tvojej účasti na zhromaždeniach, a ak počuje nejaké klebety, príde domov, aby ťa karhal a týral. Aj keď sa modlíš alebo čítaš Božie slová doma a vôbec to neovplyvňuje normálnosť jeho života, aj tak ťa bude karhať, odporovať ti a dokonca ťa biť. Povedz mi, čo je to za vec? Nie je to démon? Je to človek, ktorý ti je najbližší? Zaslúži si niekto takýto, aby si si voči nemu plnil hocijaký záväzok? (Nie.) Nie, nezaslúži! A tak niektorí ľudia, ktorí sú v takomto manželstve, sú svojmu partnerovi stále naporúdzi a sú ochotní obetovať všetko, obetovať čas, ktorý by mali stráviť vykonávaním svojej povinnosti, príležitosť vykonávať svoju povinnosť a dokonca aj svoju príležitosť dosiahnuť spásu. Nemali by robiť tieto veci a prinajmenšom by sa mali vzdať takýchto myšlienok.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu I. Ako sa usilovať o pravdu (11)) Vďaka čítaniu Božích slov som sa dozvedela, že Boh ustanovil manželstvo preto, aby ľuďom pomohol naučiť sa spolunažívať v pokoji, robiť si navzájom spoločnosť, starať sa jeden o druhého a naučiť sa plniť si záväzky. Ide o to, aby mal človek niekoho, s kým sa môže poradiť v ťažkostiach, niekoho, s kým môže riešiť problémy v rámci manželstva. Boh ma do manželstva nepredáva a ja nie som manželovou otrokyňou. Všetci sme stvorené bytosti, sme si rovní. Po tom, čo som uverila v Boha, som sa stále zo všetkých síl snažila o svojho muža starať. Keď ho postretli ťažkosti, stála som po jeho boku, keď ochorel, opatrovala som ho a úplne som si splnila záväzok voči nášmu manželstvu a nič som mu nedlhovala. V skutočnosti to bol on, kto na mne neustále hľadal chyby a hrozil mi rozvodom. Naše manželstvo si nevážil a ja som sa ho ešte ako hlupaňa snažila udržať, dokonca ma obmedzoval a ja som sa neodvážila praktizovať vieru ani usilovať sa o pravdu. Aká som len bola hlúpa! Po prečítaní Božích slov som v sebe mala oveľa jasnejšie. Keď som sa účastnila zhromaždení mimo domu alebo doma jedla a pila Božie slová, vôbec som ho neobťažovala. No môj muž ma nielenže nepodporil, ale neustále na mňa tlačil a bránil mi, vyhrážal sa rozvodom a tým, že zavolá políciu. Týmto ukázal, akú má chabú ľudskú prirodzenosť a že je vo svojej podstate démonom. Nezaslúžil si, aká som k nemu bola dobrá a určite by som sa pre neho nemala zriecť jedenia a pitia Božích slov, usilovania sa o pravdu, konania povinnosti a dokonca príležitosti byť spasená. Po príchode domov mi napadlo: „Už sa viac nemôžem nechať obmedzovať svojím mužom.“ Hneď na ďalší deň som začala konať svoju povinnosť u nás doma. Keď som začala prakticky spolupracovať, manžel prestal protestovať. Jasné, že sem-tam si nejakú čudnú poznámku neodpustil, ale ja som už viac nebola obmedzovaná a mohla som svoju povinnosť konať normálne.

Neskôr som uvažovala nad tým, prečo som kládla taký dôraz na šťastné manželstvo a dokonca ho pokladala za svoje hlavné životné úsilie. Uvidela som dva úryvky Božích slov. „Niektoré názory na manželstvo sa najprv stanú populárnymi v spoločnosti a potom sa v rôznych literárnych dielach objavujú myšlienky a názory autorov týkajúce sa manželstva; keď sa tieto literárne diela premenia na televízne programy a filmy pre filmové plátno, ešte živšie vykresľujú rôzne názory ľudí na manželstvo a ich rôzne úsilia, ideály a túžby v súvislosti s manželstvom. Či už viac alebo menej, nápadne alebo nenápadne, tieto veci sú vám neustále vštepované. Skôr než si vytvoríte presnú koncepciu manželstva, tieto spoločenské názory a posolstvá o manželstve vo vás vytvoria predbežné úsudky a vy ich prijmete; potom si začnete predstavovať, aké bude vaše vlastné manželstvo a aká bude vaša druhá polovička. Či už tieto posolstvá prijímaš prostredníctvom televíznych programov, filmov a románov, alebo prostredníctvom svojich spoločenských kruhov a ľudí v tvojom živote – bez ohľadu na zdroj pochádzajú všetky tieto posolstvá od ľudí, spoločnosti a sveta alebo, presnejšie povedané, vyvíjajú a rozvíjajú sa z podlých trendov. Samozrejme, aby sme sa vyjadrili ešte presnejšie, pochádzajú od satana. Nie je to tak? (Je.) … Tieto názory spoločnosti na manželstvo – tieto veci, ktoré prenikajú do myšlienok ľudí a do hĺbky ich duše – sa týkajú predovšetkým romantickej lásky. Tieto názory sú ľuďom vštepované, v dôsledku čoho si vytvárajú rôzne fantázie o manželstve. Napríklad fantazírujú o tom, kto bude človek, ktorého milujú, aký to bude typ človeka a aké sú ich požiadavky na manželského partnera. Zo spoločnosti prichádzajú najmä mnohotvárne posolstvá, ktoré hovoria, že daného človeka určite musia milovať a že tento človek im musí lásku opätovať, že len to je pravá romantická láska, že len pravá romantická láska môže viesť k manželstvu, že len manželstvo založené na romantickej láske je dobré a šťastné a že manželstvo bez romantickej lásky je nemorálne.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu I. Ako sa usilovať o pravdu (10)) „Mnohí ľudia podmieňujú svoje životné šťastie manželstvom a ich cieľom pri usilovaní sa o šťastie je usilovanie sa o šťastie a dokonalosť manželstva. Veria, že ak je ich manželstvo šťastné a oni sú šťastní so svojím partnerom, potom budú mať šťastný život, a preto považujú šťastie v manželstve za celoživotné poslanie, ktoré treba napĺňať neustálou snahou. … Preto keď Boží dom vyžaduje, aby tí, ktorí sa nadovšetko usilujú o šťastie manželstva, opustili svoje domovy a odišli na vzdialené miesto šíriť evanjelium a vykonávať svoju povinnosť, často sa cítia frustrovaní, bezmocní a dokonca znepokojení skutočnosťou, že čoskoro môžu stratiť svoje manželské šťastie. Niektorí ľudia opúšťajú alebo odmietajú vykonávanie svojej povinnosti, aby si udržali manželské šťastie, a niektorí dokonca odmietajú dôležité opatrenia Božieho domu. Sú aj takí, ktorí sa často snažia spoznať pocity svojho manželského partnera, aby si udržali manželské šťastie. Ak sa ich manželský partner cíti mierne nespokojný alebo prejaví čo i len náznak nevôle alebo nespokojnosti s ich vierou, s cestou viery v Boha, ktorou sa vydali, a s vykonávaním ich povinnosti, okamžite zmenia smer a urobia ústupky. Aby si udržali svoje manželské šťastie, často robia svojmu manželskému partnerovi ústupky, aj keď to znamená vzdať sa šancí na vykonávanie svojej povinnosti a vzdať sa času na zhromaždenia, čítanie Božích slov a vykonávanie duchovných pobožností, aby ukázali svojmu manželskému partnerovi, že sú tu, aby sa ich manželský partner necítil sám a osamelý a aby cítil ich lásku; radšej urobia toto, ako by mali stratiť lásku svojho manželského partnera alebo byť bez nej. Je to preto, lebo majú pocit, že ak sa vzdajú lásky svojho manželského partnera pre svoju vieru alebo cestu viery v Boha, ktorou sa vydali, potom to znamená, že opustili svoje manželské šťastie, že už viac nebudú schopní cítiť toto manželské šťastie a že potom budú niekým osamelým, poľutovaniahodným a úbohým. Čo to znamená byť niekým úbohým a poľutovaniahodným? Znamená to byť niekým, kto nemá lásku alebo zbožňovanie druhého. Títo ľudia síce rozumejú nejakému učeniu a významu toho, že Boh koná svoje dielo spásy, a, samozrejme, rozumejú, že ako stvorená bytosť by mali vykonávať povinnosť stvorenej bytosti, no keďže zverujú svojmu manželskému partnerovi svoje vlastné šťastie a, samozrejme, zároveň robia svoje šťastie závislým od svojho manželského šťastia, aj keď rozumejú a vedia, čo by mali robiť, tak stále nedokážu upustiť od svojho úsilia o manželské šťastie. Mylne vidia úsilie o manželské šťastie ako poslanie, o ktoré by sa mali v tomto živote usilovať, a mylne vidia úsilie o manželské šťastie ako poslanie, o ktoré by sa mala usilovať a ktoré by mala naplniť stvorená bytosť. Nie je to chyba? (Áno, je.)“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu I. Ako sa usilovať o pravdu (11)) Božie slová odhalili, ako tieto absurdné názory ľudí na manželstvo pochádzajú od satana. Spomínam si, že keď som bola malá, v celom susedstve vyhrávali ľúbostné piesne. Vždy keď som ich začula, dúfala som, že budem mať šťastné manželstvo a snívala som o ňom. Myšlienky a názory, ako „kým nás smrť nerozdelí“ a „ruka v ruke spolu zostarneme“, boli postupne vštepované do môjho presvedčenia. Uverila som, že ma môj manžel bude sprevádzať celým životom a že nič nie je dôležitejšie, ako mať muža, ktorý by ma miloval a staral sa o mňa. Keď som uverila v Boha, prečítala som si veľa Božích slov o vykonávaní povinností, a v princípe som vedela, že mám šťastie, že som sa narodila v posledných dňoch, že ako stvorená bytosť sa mám v živote usilovať hlavne o plnenie svojej povinnosti a že to je tá najzmysluplnejšia vec zo všetkých. Mňa však zväzovali a spútavali tieto svetské myšlienky a názory. Myslela som si, že manžel by ma mal sprevádzať po celý môj život a že manželstvo bez lásky by bolo úbohé a smutné. Keď ma teda môj manžel prestal milovať a starať sa o mňa pre moju vieru, proste som to nedokázala zniesť. Desila som sa toho, že ak sa mi manželstvo rozpadne, skončím v poľutovaniahodnom stave, keď nebudem mať nikoho, kto by ma ľúbil a staral sa o mňa. Všetkými spôsobmi som sa preto snažila získať späť jeho lásku. Keď som videla, že je proti mojej viere, podvolila som sa a bola som ochotná venovať menej času jedeniu a pitiu Božích slov a oddialiť prácu cirkvi v záujme udržania svojho manželstva. Bola som vážne sebecká a opovrhnutiahodná! Spomenula som si, ako sa môj manžel úplne zmenil, odkedy som začala veriť v Boha, a ako na mne neprestajne hľadal chyby. Uvedomila som si, že to, ako sa ku mne dobre správal, nebola pravá láska. Bola to len pretvárka založená výlučne na mojej schopnosti dať mu potomka a postarať sa o domácnosť. Keď však moja viera ohrozila jeho záujmy, strhol si masku a zjavil sa ako démon. Romantická láska a šťastné manželstvo nie sú nič iné než podvod vytvorený satanom, aby ľudí preľstil a chytil ich do pasce. Keby som svoju povinnosť stále brala na ľahkú váhu, pretože som sa snažila udržať si manželstvo, nikdy by som nedosiahla pravdu a Boh by ma nakoniec vyradil.

V júni 2023 ma zvolili za oblastnú vodkyňu. Vedela som, že to bolo Božie povýšenie, ale po mesiaci konania povinnosti som si všimla, že ma často sleduje nejaká podozrivá osoba. Jediným spôsobom, ako si v tejto situácii bezpečne konať povinnosť, bolo odísť z domu. Vedela som však, že ak to spravím, môj manžel sa so mnou asi rozvedie, a tak ma premohli obavy a váhavosť. Pri hľadaní som našla tieto dva úryvky z Božích slov: „Bez ohľadu na to, akú úlohu zohrávaš v rodine alebo v spoločnosti – či už ako manželka, manžel, dieťa, rodič, zamestnanec alebo čokoľvek iné –, a bez ohľadu na to, či tvoja úloha v manželskom živote je alebo nie je dôležitá, pred Bohom máš len jednu identitu, a to ako stvorená bytosť. Pred Bohom nemáš druhú identitu. Preto, keď ťa Boží dom povolá, je to čas, keď by si mal splniť svoje poslanie. To znamená, že ako stvorená bytosť by si nemal plniť svoje poslanie len vtedy, keď je splnená podmienka zachovania tvojho manželského šťastia a integrity manželstva, ale ide skôr o to, že pokiaľ si stvorenou bytosťou, tak poslanie, ktoré ti Boh udeľuje a zveruje, by sa malo plniť bezpodmienečne; bez ohľadu na okolnosti je vždy tvojou povinnosťou uprednostniť poslanie, ktoré ti zveril Boh, zatiaľ čo poslanie a povinnosti, ktoré ti udeľuje manželstvo, sú druhoradé. Poslanie, ktoré by si mal splniť ako stvorená bytosť a ktoré ti Boh udelil, by malo byť vždy tvojou najvyššou prioritou za akýchkoľvek podmienok a okolností. Preto bez ohľadu na to, ako veľmi si želáš zachovať šťastie vo svojom manželstve, aká je tvoja manželská situácia alebo akú vysokú cenu platí tvoj partner za vaše manželstvo, nič z toho nie je dôvodom na odmietnutie poslania, ktoré ti zveril Boh.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu I. Ako sa usilovať o pravdu (10)) „Ak tvoje úsilie o manželské šťastie ovplyvňuje, marí alebo dokonca ničí vykonávanie tvojej povinnosti stvorenej bytosti, potom by si mal opustiť nielen svoje úsilie o manželské šťastie, ale aj celé svoje manželstvo. Aký je konečný účel a význam duchovného spoločenstva o týchto otázkach? Ide o to, aby ti manželské šťastie nebránilo v krokoch, nezväzovalo ruky, neoslepovalo oči, neskresľovalo zrak, nevyrušovalo a nezamestnávalo myseľ; je to preto, aby ti úsilie o manželské šťastie nezaplnilo životnú cestu a nezaplnilo život, a aby si správne pristupoval k záväzkom a povinnostiam, ktoré by si mal plniť v manželstve, a robil správne rozhodnutia týkajúce sa záväzkov a povinností, ktoré by si mal plniť. Lepší spôsob praktizovania je venovať viac času a energie svojej povinnosti, vykonávať povinnosť, ktorú by si mal vykonávať, a splniť poslanie, ktoré ti Boh zveril. Nikdy nesmieš zabudnúť, že si stvorená bytosť, že to Boh ťa viedol životom až do tohto okamihu, že to Boh ti dal manželstvo a rodinu, že to Boh ti udelil zodpovednosť, ktorú by si mal plniť v rámci manželstva, že to nie si ty, kto si vybral manželstvo, a že si sa nezosobášil z ničoho nič alebo že si môžeš udržať manželské šťastie tým, že sa budeš spoliehať na svoje vlastné schopnosti a silu.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu I. Ako sa usilovať o pravdu (10)) Vďaka čítaniu Božích slov som si uvedomila, že hoci som vo svojej vlastnej domácnosti bola manželkou a matkou, bola som tiež stvorenou bytosťou, ktorú stvoril Boh, a keď mi pridelili povinnosť, musela som ju bezvýhradne prijať a urobiť z nej svoju hlavnú prioritu. Plniť si povinnosť ako stvorená bytosť je mojím jediným poslaním v živote. Boh ma obdaril životom, nielenže stvoril nebo, zem a všetko, zásobuje ľudstvo všetkým, čo potrebuje, ale tiež vyjadruje všetky pravdy, aby ľudstvo spasil, učí nás, ako sa správať a ako uniknúť pred pustošením satanovou skazenosťou a ako žiť pravú ľudskú podobu. Ak by som odmietla svoju povinnosť, aby som si udržala manželstvo, bolo by to nesmierne bezohľadné a nerozumné. Keby to nebrzdilo moju povinnosť stvorenej bytosti, mohla by som si plniť svoje záväzky v rámci manželstva, ale keďže moje úsilie o šťastné manželstvo ovplyvňovalo moju povinnosť, musela som svoj manželský zväzok odsunúť bokom, vložiť viac energie a času do vykonávania povinnosti stvorenej bytosti, a prestať sa nechať brzdiť svojím manželstvom. V tom momente som jasne pochopila, že musím prestať obetovať pokrok vo svojej povinnosti, aby som si udržala manželstvo. Rozhodla som sa teda opustiť domov a konať svoju povinnosť. Keď som svojmu mužovi načrtla, že musím odísť z domu a na nejaký čas sa ukryť, okamžite požadoval rozvod. Povedal: „Vedel by som na teba pár rokov počkať, keby ťa zatkli a uväznili, ale ak odídeš z domu, končím.“ Jeho reakcia ma veľmi sklamala. Nemohla som pochopiť, že môj muž by bol radšej keby ma zatkli a uväznili, než by ma mal nechať ukryť sa. Pochopila som, že môj muž má podstatu, ktorá nenávidí Boha. Utrela som si slzy a rázne odvetila: „Človeka stvoril Boh, a preto by sme Ho mali uctievať. Ak ma zatknú, po prepustení budem aj tak ďalej veriť. Ak to dokážeš prijať, môžeme spolu zostať, ak nie, každý z nás pôjde jednoducho svojou cestou.“ Hneď na ďalší deň sme podpísali rozvodové papiere.

Teraz, keď už nežijem doma a môj muž mi viac nebráni, mám dokonca viac času na čítanie Božích slov a konanie svojej povinnosti. Pri problémoch sa môžem vždy hneď obrátiť na bratov a sestry, hovoriť s nimi v duchovnom spoločenstve a hľadať. Keď vo svojej povinnosti odhalím skazenú povahu a moji bratia a sestry na ňu poukážu, mám teraz viac času na to, aby som sa stíšila a uvažovala. Taktiež mám viac času na kontrolovanie práce a pohotovú nápravu problémov, ktoré nájdem. V dôsledku toho sme v našej práci začali dosahovať lepšie výsledky. Teraz vidím, že som kedysi žila podľa názorov a myšlienok, ktoré mi vštepil satan. Stratila som veľa príležitostí na získanie pravdy a svoju povinnosť som nekonala dobre. Jedine vďaka vedeniu Božích slov som sa dokázala vyslobodiť z pút a obmedzení manželstva. Bohu vďaka!