V roku 2017 som v cirkvi pracovala na tvorbe videí a zvolili ma za vedúcu tímu. Jedného dňa som sa dozvedela, že zo sestry Li Min a brata Chen Bin sa stali nadriadení. Pocítila som roztrpčenie a pomyslela som si: „Nerobia videá tak dlho ako ja a nemajú ani rovnako dobré zručnosti. Tak prečo z nich spravili nadriadených a mňa vodca ani nezvážil? Kedysi som bola Li Mininou vedúcou tímu a teraz na moju prácu dohliada ona. Ako sa pred ňou mám odteraz ukazovať? Budú si bratia a sestry myslieť, že na ňu nemám? Nebudem preto vyzerať úplne neschopne?“ Keď som nad tým premýšľala, zmocnila sa ma strašná nechuť a negativita a nedokázala som v sebe nazbierať energiu, aby som čokoľvek spravila. Vodca mi neskôr na jednom zhromaždení oznámil, že treba vybrať ďalšieho nadriadeného, a nakoniec vybrali brata Lin Huiho. Ten výsledok ma zarazil. Všetkých, s ktorými som vo svojich povinnostiach spolupracovala, jedného po druhom povyšovali a rozvíjali, no ja som stále trčala na tom istom mieste. Vari som neuviazla na samom dne? Lin Hui ani len nerobil videá tak dlho ako ja, no oni ho teraz zvolili za nadriadeného. Cítila som sa tak trápne. Mohla byť naozaj pravda, že som skrátka neschopná? Čím viac som o tom premýšľala, tým horšie som sa cítila a nemohla som sa ubrániť slzám. Vtom som si zrazu vybavila vodcovo tvrdenie, že Lin Hui vo svojej povinnosti dosiahol výsledky, a zamyslela som sa: „Žeby Lin Huia zvolili za nadriadeného, pretože jeho povinnosť dosiahla dobré výsledky? Ak sa budem viacej snažiť a platiť vyššiu cenu, aby sa pracovné výsledky zlepšili, možno budem povýšená a rozvíjaná aj ja. Ľudia mnou už potom nebudú pohŕdať.“ Moja motivácia sa s tou myšlienkou opäť vrátila

a ja som sa od tej chvíle každý deň vrhala do tvorby videí a pracovala nadčasy, aby som tlačila na pokrok. Jedného dňa si vodca pozrel videá, ktoré sme spravili, a povedal, že sú celkom dobré a že sme spravili pokrok. Dokonca nám dal dokončiť isté dôležité úlohy a požiadal nás, nech ich dokončíme včas. Keď som videla, ako sa práca konečne zlepšuje a vodca si nás váži, cítila som sa naozaj šťastná. Myslela som si, že ak vo svojej snahe budem pokračovať a rýchlo spravím veľa dobrých videí, možno dostanem príležitosť byť povýšená a rozvíjaná aj ja. Na to, aby som to urýchlila, som dokonca nechala sestry v tíme, aby so mnou každý deň pracovali nadčasy. No keďže som príliš dychtila po rýchlom úspechu, vo svojich povinnostiach som nehľadala princípy, nespojila som všetkých dohromady, aby sme si spolu osvojili techniky alebo zhrnuli problémy v práci, a iba som tlačila na pokrok, takže videá mali zlú kvalitu a museli sa opakovane prerábať. Zle na tom bola aj morálka sestier, ktoré sa vo svojich zručnostiach nezlepšovali, pretože sa nič neučili a nedošlo ani k žiadnemu zhrnutiu. Keď sa v ich povinnostiach vyskytli ťažkosti, nevedeli, ako ďalej, ich stavy sa neustále zhoršovali a ony boli čoraz pomalšie. No ja som ich namiesto uvažovania o sebe či hľadania pravdy, nech tieto problémy vyriešim, vinila za to, že vo svojich povinnostiach neprinášali dobré výsledky, odďaľovali pokrok a ovplyvňovali moju šancu vyniknúť. Dokonca som sa do nich navážala. Občas som si síce uvedomila, že som v zlom stave a musím preto pouvažovať a zmeniť ho, no pri myšlienke na slabé pracovné výsledky som mala pocit, že ak nebudem tvrdo pracovať, aby som výsledky zlepšila, vodca si určite pomyslí, že som ako vedúca tímu neschopná, takže ma nielenže nepovýšia, no možno aj prepustia. Keď som na to pomyslela, obracala som sa, akoby som bola na baterky, a neustále som tlačila na pokrok. Jednoducho som sa nemohla zastaviť.

No keďže som vo svojej povinnosti nehľadala princípy ani nekonala žiadnu skutočnú prácu, vážne som ovplyvnila postup práce na videách. Netrvalo dlho a vodca ma prepustil. Cítila som sa trochu ukrivdene. Myslela som, že som vo svojej povinnosti platila vysokú cenu, tak prečo mi hovorili, že nekonám skutočnú prácu? Po svojom prepustení som bola plná bolesti a modlila som sa k Bohu: „Bože, prepustili ma a stratila som príležitosť pracovať na videách. Veď ma, prosím, aby som porozumela Tvojmu úmyslu.“ Pri jednej zo svojich pobožností som narazila na jeden úryvok z Božích slov: „Bez ohľadu na prostredia, ktoré sa objavia – obzvlášť tvárou v tvár nepriazni a najmä vtedy, keď Boh zjavuje alebo odhaľuje ľudí – prvá vec, ktorú by mal človek urobiť, je predstúpiť pred Boha, aby nad sebou uvažoval a preskúmal svoje slová a skutky a svoju skazenú povahu, namiesto toho, aby skúmal, študoval a súdil, či sú Božie slová a činy správne alebo nie. Ak zostaneš na svojom správnom mieste, mal by si presne vedieť, čo by si mal robiť. Ľudia majú skazenú povahu a nerozumejú pravde. To nie je až taký veľký problém. No keď majú ľudia skazenú povahu a nerozumejú pravde a napriek tomu nehľadajú pravdu – vtedy majú veľký problém.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Desiaty bod (Tretia časť)) Z Božích slov som pochopila, že moje prepustenie bolo súčasťou Božej zvrchovanosti a opatrení, a aj keď som Jeho úmyslu ešte celkom nerozumela, musela som sa podriadiť, úprimne hľadať pravdu a uvažovať nad sebou.

Neskôr som si prečítala jeden úryvok z Božích slov a trochu som svojim problémom porozumela. Boh hovorí: „Ak sa antikristom útočí alebo siaha na ich povesť alebo postavenie, berú to ešte vážnejšie, ako keby sa niekto pokúšal pripraviť ich o život. Bez ohľadu na to, koľko kázní si vypočujú alebo koľko Božích slov prečítajú, nebudú cítiť smútok ani ľútosť nad tým, že nikdy nepraktizovali pravdu a vydali sa na cestu antikristov, ba ani nad tým, že majú prirodzenosť-podstatu antikristov. Namiesto toho si neustále lámu hlavu nad tým, ako získať postavenie a zlepšiť svoju povesť. Dá sa povedať, že všetko, čo antikristi robia, robia preto, aby sa predvádzali pred ostatnými, a nerobia to pred Bohom. Prečo to hovorím? Pretože títo ľudia sú tak zaľúbení do postavenia, že ho považujú za svoj život, za svoj celoživotný cieľ. Okrem toho, keďže tak veľmi milujú postavenie, nikdy neveria v existenciu pravdy a dokonca sa dá povedať, že v sebe nemajú vôbec žiadnu vieru v Božiu existenciu. Preto bez ohľadu na to, ako kalkulujú, aby získali reputáciu a postavenie, a bez ohľadu na to, ako sa snažia používať falošné vystupovanie, aby oklamali ľudí a Boha, v hĺbke srdca nemajú žiadne povedomie ani výčitky a už vonkoncom žiadnu úzkosť. Vo svojom neustálom úsilí o povesť a postavenie tiež nehanebne popierajú to, čo urobil Boh. Prečo to hovorím? Antikristi v hĺbke srdca veria: ‚Všetku povesť a postavenie si človek získava vlastnou snahou. Iba získaním pevnej opory medzi ľuďmi a získaním povesti a postavenia sa môžu tešiť z božích požehnaní. Život má hodnotu iba vtedy, keď ľudia získajú absolútnu moc a postavenie. Iba to znamená žiť ako človek. Naproti tomu by bolo zbytočné žiť spôsobom, o ktorom sa hovorí v božom slove – podriadiť sa božej zvrchovanosti a božím opatreniam vo všetkom, ochotne sa postaviť do pozície stvorenej bytosti a žiť ako normálny človek – k takému človeku by nikto nevzhliadal. Postavenie, povesť a šťastie si človek musí vydobyť vlastnými snahami; musí o ne bojovať a uchopiť ich s pozitívnym a aktívnym prístupom. Nikto iný ti ich nedá – pasívne vyčkávanie môže viesť len k neúspechu.‘ Takto kalkulujú antikristi. Taká je povaha antikristov.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Tretia časť)) Boh odhaľuje, že pre antikristov sú povesť a postavenie celý ich život. Vo všetkom, čo robia, berú ohľad len na to, ako si získať postavenie a úctu a obdiv druhých. Nezáleží na tom, ako veľmi prekážajú alebo škodia cirkevnej práci. Nikdy nad sebou neuvažujú ani sa nekajajú. Pri úvahách nad svojím vlastným správaním som pochopila, že aj ja som sa veľmi sústreďovala na povesť a postavenie. Keď som videla, ako bratov a sestry, s ktorými som spolupracovala, vybrali za nadriadených, cítila som sa vyvedená z miery. Myslela som si, že postačí, ak sa viac posnažím, zaplatím vyššiu cenu a dosiahnem dobré výsledky, a povýšia a budú si ceniť aj mňa. Pre svoje úsilie o povesť a postavenie som vo svojej povinnosti nehľadala princípy ani neorganizovala študijné stretnutia, kde by všetci zlepšovali svoje zručnosti, a keďže som kvôli túžbe po rýchlych výsledkoch všetkých neustále nútila, aby každý deň pracovali dlho do noci, videá sa museli niekoľkokrát prerábať a práca sa vážne zdržala. Ako vedúca tímu som navyše pri pohľade na problémy v práci mala prebrať iniciatívu, aby som bratov a sestry viedla k zhŕňaniu týchto odchýlok a hľadaniu pravdy-princípov na riešenie skutočných problémov. Keď boli sestry v zlých stavoch, mala som sa s nimi v duchovnom spoločenstve porozprávať, aby som im pomohla, pretože to bola moja zodpovednosť. No ja som žiadnu skutočnú prácu nekonala. Záležalo mi jedine na dosahovaní výsledkov a tom, aby ma ostatní obdivovali, a vôbec som sa nestarala o vstup bratov a sestier do života ani o to, či práca cirkvi utrpela straty. Žila som v stave, v ktorom som sa usilovala o povesť a postavenie, a moje srdce bolo v temnote, útlaku a bolesti. Dokonca som v snahe udržať krok pokladala úvahy a pobožnosti za plytvanie časom a iba som v práci naďalej tvrdohlavo drela. Bolo jedno, ako veľmi sa ma iní snažili upozorniť – až do svojho prepustenia som ostávala ľahostajná. Uvidela som, že som sa v srdci stala celkom neoblomnou. Moja túžba po povesti a postavení bola príliš veľká a spôsobovala, že som mala odpor k pravde a vážila si slávu, zisk a postavenie. Cesta, po ktorej som kráčala, bola cestou antikrista. Keď som si to uvedomila, zmocnil sa ma hlboký pocit zadlženosti, a tak som sa pomodlila k Bohu: „Bože, už viac nechcem žiť podľa svojej skazenej povahy. Chcem sa pred Tebou kajať.“

Neskôr som si prečítala ďalšie Božie slová a trochu som porozumela pôvodu svojho sústavného úsilia o povesť a postavenie. Všemohúci Boh hovorí: „Satan používa slávu a zisk, aby ovládal myšlienky človeka, až kým ľudia dokážu myslieť len na slávu a zisk. Usilujú sa o slávu a zisk, prežívajú útrapy kvôli sláve a zisku, znášajú ponižovanie kvôli sláve a zisku, obetujú všetko, čo majú, kvôli sláve a zisku a vynesú akýkoľvek súd alebo prijmú akékoľvek rozhodnutie, aby dosiahli slávu a zisk. Satan takto ľudí spútava neviditeľnými putami a keď majú tieto putá na sebe, nemajú silu ani odvahu ich zhodiť. Nevedomky nosia tieto putá a len s veľkými ťažkosťami sa vlečú vpred. Ľudstvo sa pre túto slávu a zisk vyhýba Bohu, zrádza Ho a je čoraz podlejšie. Uprostred satanovej slávy a zisku preto týmto spôsobom dochádza k ničeniu jednej generácie za druhou. Keď sa teraz pozrieme na satanovo konanie, nie sú jeho nekalé motívy načisto ohavné? Možno dnes ešte stále nemáte jeho nekalé motívy prečítané, pretože si myslíte, že bez slávy a zisku sa nedá žiť. Myslíte si, že keby ľudia slávu a zisk zanechali, už by nevideli cestu vpred, nevideli by svoje ciele, že ich budúcnosť by bola temná, nejasná a ponurá. Pomaly si však všetci jedného dňa uvedomíte, že sláva a zisk sú masívne putá, ktoré satan používa, aby človeka zviazal. Keď príde ten deň, úplne odoláš satanovej nadvláde a putám, ktoré satan používa, aby ťa zviazal. Keď nastane čas, že si budeš želať odhodiť všetky veci, ktoré do teba satan vštepil, potom sa od satana náhle odpútaš a budeš skutočne nenávidieť všetko, čo ti priniesol. Až potom ľudstvo dosiahne skutočnú lásku a túžbu po Bohu.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI) Vďaka odhaleniu v Božích slovách som trochu porozumela satanovým opovrhnutiahodným metódam a podlým úmyslom kaziť ľudí pomocou slávy a zisku. Satan používa slávu a zisk, aby ľudí spútal a ublížil im, čím ich núti vzdialiť sa od Boha a zradiť Ho. Keď som sa obzrela do minulosti, uvedomila som si, že ma už odmalička ovplyvňovali satanova výchova a formovanie. Pokladala som jeho filozofie ako „človek zanecháva svoje meno všade, kde sa zdržiava, tak ako vták zanecháva svoje volanie všade, kde lieta“ a „človek sa derie hore, voda tečie dole“ za heslá, ktorými sa musím riadiť. Moja povaha bola čoraz arogantnejšia a bez ohľadu na to, kde som bola, som odmietala zaostávať a neustále chcela, aby ma ostatní obdivovali. Spomenula som si, ako som predtým chodila do práce a videla, ako moji rovesníci s vyšším vzdelaním, než mám ja, môžu v danej spoločnosti pracovať ako úradníci, zatiaľ čo ja som s tým svojím nižším robila len istú podradnú prácu. Odmietala som žiť takýto priemerný život a vo voľnom čase som preto usilovne študovala. Dúfala som, že si jedného dňa samoštúdiom vyslúžim diplom a nájdem si dobrú prácu, aby som pred ostatnými vyzerala pôsobivo. Týmito satanskými filozofiami pre svetské záležitosti som pritom žila ešte aj po tom, čo som našla Boha. Myslela som si, že byť v cirkvi vodcom alebo nadriadeným a získať si schválenie a úctu bratov a sestier je tým jediným spôsobom, ako mať zmysluplný život. A tak som pri pohľade na to, ako bratov a sestry povyšujú, cítila závisť a žiarlivosť. V nádeji, že niečo rýchlo dosiahnem, aby vodcovia rozvíjali aj mňa, som tvrdo pracovala a s cieľom dosiahnuť svoje ambície a túžby a urýchliť pokrok som nemala problém prinútiť sestry, aby so mnou ostali hore dlho do noci. Keď som videla, že sú v zlých stavoch, nielenže som im nepomohla, no ešte som nimi aj pohŕdala. Dokonca som sa občas nahnevala a navážala som sa do nich. Bola som naozaj úplne sebecká a ľahostajná. Vo svojom úsilí o povesť a postavenie som žila bez akejkoľvek ľudskej podoby. Nielenže som ublížila bratom a sestrám, ale aj spôsobila straty cirkevnej práci. Keďže som nekonala žiadnu skutočnú prácu, usilovala som sa iba o povesť a postavenie a hnala ma túžba po rýchlom úspechu, vážne som zdržala pokrok práce na videách a nakoniec ma prepustili. Pochopila som, že žitie podľa satanových filozofií a lží a úsilie o významnosť povedú len k ešte hlbšej skazenosti, vzbure a odolávaniu Bohu. Nakoniec by som tým akurát ublížila sebe samej. Keď som sa teraz obzrela späť, cítila som, že moje niekdajšie úsilie vyniknúť a spôsob, akým som pevne lipla na povesti a postavení, boli naozaj hlúpe.

Neskôr som si prečítala ďalšie Božie slová a dokázala som racionálne prijať, že ma nezvolili za nadriadenú. Boh hovorí: „Ak si o sebe myslíš, že sa hodíš za vodcu, že máš talent, kvalitu a ľudskú prirodzenosť pre vodcovstvo, ale Boží dom ťa nepovýšil a bratia a sestry ťa nezvolili, ako by si mal k tej záležitosti pristupovať? K dispozícii je cesta praktizovania, ktorou sa môžeš vydať. Musíš sám seba dôkladne poznať. Pozri sa a over, či za tým nie je tvoj problém s vlastnou ľudskou prirodzenosťou, alebo to, že odhalenie nejakej stránky tvojej skazenej povahy ľudí odpudzuje; alebo to, že nemáš pravdu-realitu a nie si pre druhých presvedčivý, alebo že vykonávanie tvojej povinnosti nie je podľa normy. Musíš uvažovať o všetkých týchto veciach a zistiť, v čom presne spočívajú tvoje nedostatky. … Ak máš naozaj bremeno a máš taký zmysel pre zodpovednosť a chceš niesť náklad, potom sa ponáhľaj a trénuj. Zameriavaj sa na praktizovanie pravdy a začni konať podľa princípov. Keď raz získaš životné skúsenosti a dokážeš písať články so svedectvom, bude to znamenať, že si skutočne vyrástol. A ak dokážeš podávať svedectvo o Bohu, potom určite môžeš získať pôsobenie Ducha Svätého. Ak na teba pôsobí Duch Svätý, znamená to, že Boh na teba nahliada s priazňou, a keď ťa vedie Duch Svätý, tvoja príležitosť nastane čoskoro. Teraz možno máš bremeno, ale tvoje duchovné postavenie je nedostatočné a tvoje životné skúsenosti sú príliš plytké, takže aj keby si sa stal vodcom, mal by si tendenciu padnúť. Musíš sa usilovať o vstup do života, najskôr vyriešiť svoje výstredné túžby, ochotne byť nasledovníkom a skutočne sa podriadiť Bohu, bez sťažovania sa na čokoľvek, čo On ovláda alebo pripraví. Keď budeš mať také duchovné postavenie, tvoja príležitosť príde. To, že chceš na seba vziať ťažké bremeno a že to bremeno máš, je dobrá vec. Je to prejav toho, že máš aktívne srdce, ktoré hľadá, ako dosiahnuť pokrok, a že chceš byť ohľaduplný k Božím úmyslom a nasledovať Božiu vôľu. Nie je to ambícia, ale pravé bremeno; je to zodpovednosť tých, ktorí sa usilujú o pravdu, a je to cieľ ich úsilia. Nemáš žiadne sebecké pohnútky a nejde ti o seba, ale aby si podal svedectvo o Bohu a uspokojil Ho – to je to, čo Boh najviac požehnáva, a On pre teba urobí vhodné opatrenia. … Božím úmyslom je získať viac ľudí, ktorí o Ňom môžu svedčiť; to preto, aby sa zdokonalili všetci, ktorí Ho milujú, a aby sa čo najskôr skompletizovala skupina ľudí, ktorí sú s Ním jedného srdca a jednej mysle. V Božom dome majú preto veľké vyhliadky všetci, ktorí sa usilujú o pravdu, a vyhliadky tých, ktorí úprimne milujú Boha, sú neobmedzené. Boží úmysel by mal pochopiť každý. Mať toto bremeno je vskutku pozitívna vec a je to niečo, čo by mali mať ľudia so svedomím a rozumom, ale nie každý bude nevyhnutne schopný vziať na seba ťažký náklad. Odkiaľ sa berie tento nesúlad? Bez ohľadu na to, aké sú tvoje silné stránky alebo schopnosti a aký vysoký je tvoj inteligenčný kvocient, rozhodujúce je tvoje úsilie a cesta, ktorou kráčaš.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (6)) Z Božích slov som pochopila, že cirkev má na povyšovanie a rozvíjanie nadriadených v rôznych oblastiach práce princípy. Nie je to tak, že by niekoho povýšila alebo rozvíjala len preto, že prejavuje isté nadšenie alebo má určité dary. Človek by mal prinajmenšom mať to správne srdce, musí mať zmysel pre bremeno svojej povinnosti a musí byť schopný chrániť prácu cirkvi. Navyše musí mať určitú kvalitu a dokázať riešiť skutočné problémy. Takíto ľudia sú v službe nadriadených užitoční pre prácu a spĺňajú kritériá na povýšenie a rozvíjanie. Napríklad Chen Bin a Lin Hui sa nedokázali stať nadriadenými iba preto, lebo vo svojich povinnostiach boli efektívni, ale aj preto, lebo v nich mali zmysel pre bremeno a vedeli vyriešiť niektoré skutočné problémy a konať podľa princípov. Ak má istý človek nedostatočnú kvalitu, nechráni prácu cirkvi a namiesto toho sa usiluje len o osobný zisk, tak aj po svojom zvolení za nadriadeného bude iba zdržiavať cirkevnú prácu a ubližovať bratom a sestrám. Rovnako, ako keď som sa pri konaní svojej povinnosti neustále usilovala o povesť a postavenie. Keď moja túžba po postavení ostala neuspokojená, stala som sa negatívnou a slabou, konala som svoje povinnosti povrchne a nebrala som žiaden ohľad na záujmy cirkvi. Bratia a sestry si ma zvolili za vedúcu tímu, no ja som im nielenže nedokázala pomôcť s ich vstupom do života, ale ich aj viedla k tomu, aby vo svojich povinnostiach porušovali princípy. Ak by ma s mojím druhom ľudskej prirodzenosti naozaj zvolili za nadriadenú, skončila by som na ceste antikrista a Boh by ma vyradil. Skutočnosť, že ma za ňu nezvolili, pre mňa bola Božou ochranou. Naozaj som sa nepoznala a nemala žiadnu sebareflexiu. Keď som tieto veci pochopila, moje srdce sa naplnilo pocitom oslobodenia.

Po niekoľkých mesiacoch mi cirkev vybavila, aby som znova tvorila videá, a požiadala ma, aby som tomu priučila niekoľko sestier. Vodca povedal, že tieto sestry majú dobrú kvalitu a dali by sa cielene rozvíjať, a tak ma poprosil, aby som ich pri tvorbe videí viac usmerňovala. Keď som to počula, trochu ma to rozrušilo. Mala som pocit, že ich pri rozvíjaní uprednostnili, zatiaľ čo ja som bez ohľadu na to, ako sa mi darilo, spĺňala iba vedľajšiu úlohu. Keď som takto zmýšľala, odrazu som si uvedomila, že nie som v správnom stave, a tak som si k tejto záležitosti vyhľadala Božie slová. Prečítala som si tieto: „Bez ohľadu na to, akú povinnosť si dostal, bez ohľadu na to, aká povinnosť sa ti ušla, či je to povinnosť, ktorá so sebou prináša veľkú zodpovednosť, alebo nejaká jednoduchšia, alebo aj keď nie je veľmi význačná, ak si schopný hľadať pravdu a k povinnosti pristupovať podľa pravdy-princípov, potom budeš schopný plniť si povinnosť dobre. V priebehu vykonávania svojich povinností navyše zažiješ rôzne stupne rastu v rámci svojho vstupu do života aj v rámci zmeny povahy. Ak sa však neusiluješ o pravdu a svoju povinnosť považuješ len za svoj vlastný podnik, za svoju vlastnú úlohu, alebo ju považuješ za svoju vlastnú preferenciu či osobnú prácu, potom máš problém.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Čo znamená primerané vykonávanie povinnosti?) Vďaka Božím slovám som pochopila Boží úmysel. Bez ohľadu na to, akú povinnosť konám, je v nej to najdôležitejšie sústreďovať sa na svoj vstup do života a usilovať sa o pravdu, aby som dosiahla zmenu povahy. To je tá správna cesta pri konaní povinnosti. Táto príležitosť konať svoju povinnosť sa mi naskytla iba ťažko a už som ďalej nemohla premýšľať o vlastnej povesti a postavení. Musela som brať ohľad na Boží úmysel, ujať sa tejto zodpovednosti a spoliehať sa na Boha, aby som dobre konala svoju povinnosť. Neskôr som so sestrami často komunikovala, viedla s nimi úprimné rozhovory a vedome skúmala ťažkosti, s ktorými sa vo svojich povinnostiach stretávali. Navyše som každú podrobne usmerňovala na základe jej vlastných nedostatkov. Tri sestry vo svojich technických zručnostiach spravili rýchly pokrok a netrvalo dlho, kým videoprodukciu zvládli úplne samy. Z hĺbky svojho srdca som ďakovala Bohu za Jeho vedenie.

O šesť mesiacov neskôr zvolili za nadriadenú aj mňa, no ja som sa v tejto pozícii nestala namyslenou. Naopak, mala som ťaživý pocit zodpovednosti. Skutočnosť, že môžem mať toto poznanie a zažiť túto premenu, je výsledkom Božích slov. Bohu vďaka!