Keď som bola malá, na moju rodinu sa často pozerali zvysoka, pretože som nemala veľa súrodencov. Rodičia mi vtedy častokrát hovorievali: „Najlepším a najstabilnejším zamestnaním je práca lekára. Lekári majú nielen vysoké platy, ale aj veľké uznanie.“ Vždy, keď do našej dediny prišiel lekár, srdečne ho privítali a prejavovali mu maximálnu úctu. Týchto lekárov som veľmi obdivovala a závidela som im a povedala som si, že musím tvrdo pracovať, aby som sa aj ja raz mohla stať lekárkou, hrdo chodiť po našej dedine a mať úctu. Potom som sa zahrabala do kníh a vrhla sa na štúdium. Za svoje tvrdé úsilie som bola odmenená, keď som neskôr spravila skúšky na provinčnú čínsku akadémiu medicíny. Po jej skončení som sa zamestnala ako lekárka v okresnej nemocnici, presne ako som si to priala. Od tej chvíle som sa v živote akoby posunula na vyššiu úroveň. Mala som nielen dobrý plat, ale všetci moji rovesníci mi závideli a obdivovali ma, priatelia, príbuzní a známi ma vyhľadávali, keď boli chorí, a vždy, keď som sa vrátila do svojej dediny, prijali ma srdečne a úctivo. Aj moji rodičia pociťovali hrdosť. Veľmi sa mi páčilo, že ma takto uznávajú a celkom to nakoplo moju márnivosť. Mala som pocit, že všetko, čo som obetovala, sa mi konečne vrátilo. Počas nadobúdania skúseností som sa stretla s mnohými bohatými a vplyvnými ľuďmi trpiacimi najrôznejšími chorobami, ktoré im spôsobovali neuveriteľné utrpenie. Niektorí prišli s ťažkými akútnymi ochoreniami, no lekári sa mohli len bezmocne prizerať, ako umierajú. Nemohla som sa ubrániť myšlienke, že zoči-voči smrti sú naše životy celkom krehké a bezmocné. Vyvolávalo to vo mne zvláštny pocit duchovnej prázdnoty. Začala som sa pýtať, aký je zmysel života a načo žijem.

Koncom roka 1998 zo štátnych nemocníc odišlo mnoho ľudí a otvorili si súkromnú prax. Pomyslela som si, že ak budem naďalej pracovať v nemocnici, zostane mi terajší plat, takže ak sa chcem dostať na vyššiu úroveň a zarábať viac, musím byť sama sebe pánom. Z nemocnice som teda odišla a otvorila som si vlastnú ordináciu. Potom som si v roku 2000 vypočula evanjelium Všemohúceho Boha posledných dní. Videla som, že Boh povedal: „Osud človeka ovládajú Božie ruky. Nedokážeš sa sám ovládať. Napriek tomu, že sa človek z vlastnej iniciatívy vždy náhli a je zaneprázdnený, nie je schopný ovládať seba samého. Ak by si poznal svoje vlastné vyhliadky, ak by si mohol ovládať svoj vlastný osud, bol by si naďalej stvorenou bytosťou?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Obnoviť normálny život človeka a priviesť ho do nádherného konečného osudu) Vďaka Božím slovám som si uvedomila, že život a smrť človeka sú v Božích rukách a nikto neovláda svoj osud. Keď uplynie počet rokov, ktoré vám Boh pridelil, nezáleží na tom, koľko peňazí, moci alebo vplyvu máte. Prostredníctvom jedenia a pitia Božích slov a cirkevného života som si tiež uvedomila, že sa nemôžem usilovať len o materiálne veci, vysoké postavenie a telesné pôžitky. Najdôležitejšie bolo plniť si svoju povinnosť ako stvorená bytosť a usilovať sa o pravdu, hromadenie dobrých skutkov a dosiahnutie spásy. Ujala som sa teda povinnosti, ktorú som v cirkvi mohla konať. Chodila som s bratmi a sestrami na zhromaždenia, hovorili sme v duchovnom spoločenstve o Božích slovách a cítila som sa naplnená a šťastná. Spočiatku som viedla len zhromaždenie malej skupiny a nebola som až taká zaneprázdnená. Neskôr ma zvolili za cirkevnú vodkyňu. Vedela som, že Boh ma tým pozdvihol a dal mi možnosť vzdelávať sa a získať pravdu. Tešila som sa z toľkého prísunu Božích slov, takže som mala mať svedomie a splatiť Bohu Jeho lásku. Vedela som však aj to, že byť vodkyňou znamená veľa práce a veľkú zodpovednosť, a že tomu budem musieť vydať všetok svoj čas. Tým pádom by som nemohla pracovať vo svojej ordinácii. Tejto práci som venovala polovicu svojho života, takže som sa bránila predstave, že sa jej jednoducho vzdám. Myšlienky mi blúdili kade-tade a pociťovala som rozporuplnosť a zúfalstvo. Vo svojej bolesti som sa modlila k Bohu: „Ó, Bože! V tejto situácii teraz prežívam strašné chvíle. Nechcem prísť o túto povinnosť, ale moje duchovné postavenie je nízke a nedokážem prekonať slabosť svojho tela. Prosím, veď ma a daj mi vieru a silu.“

Počas hľadania som myslela na to, ako Boh hovorí: „Ak si túto šancu necháš uniknúť pomedzi prsty, budeš to ľutovať po celý život.“ Rýchlo som si vyhľadala nasledujúci úryvok, aby som si ho prečítala. Všemohúci Boh hovorí: „Niektorí nie sú ochotní spolupracovať s inými v službe Bohu, dokonca ani keď sú k tomu povolaní; sú to leniví ľudia, ktorí si chcú len užívať pohodlie. Čím viac od teba budú žiadať, aby si slúžil v spolupráci s inými, tým viac skúseností získaš. Keďže budeš niesť viac bremien a skúseností, získaš viac príležitostí na zdokonalenie. Ak teda dokážeš úprimne slúžiť Bohu, potom budeš mať na pamäti Božie bremeno; tým pádom dostaneš viac príležitostí, aby ťa Boh zdokonalil. Práve takáto skupina ľudí sa dnes zdokonaľuje. Čím viac sa ťa bude dotýkať Duch Svätý, tým viac času budeš venovať tomu, aby si dbal na Božie bremeno. O to väčšmi ťa bude Boh zdokonaľovať a získavať si ťa – až sa napokon staneš človekom, ktorého Boh použije. Dnes existujú ľudia, ktorí nenesú žiadne bremená cirkvi. Títo ľudia sú leniví a nedbalí. Starajú sa len o svoje telo. Títo ľudia sú nesmierne sebeckí a zaslepení. Ak to nevidíš jasne, nebudeš niesť žiadne bremeno. Čím väčší ohľad budeš brať na Božie úmysly, tým väčšie bremeno ti Boh zverí. Sebeckí ľudia nie sú ochotní niečo také trpieť. Nie sú ochotní zaplatiť cenu a preto prídu o príležitosť, aby ich Boh zdokonalil. Neškodia tým sami sebe? … Preto by ste mali dbať na Božie bremeno tu a teraz; nemali by ste čakať, kým Boh zjaví svoju spravodlivú povahu všetkým ľuďom a až potom začať dbať na Božie bremeno. Nebude potom príliš neskoro? Teraz je vhodná príležitosť, aby ťa Boh zdokonalil. Ak si túto šancu necháš uniknúť pomedzi prsty, budeš to ľutovať po celý život, tak ako keď Mojžiš nemohol vojsť do dobrej kanaánskej krajiny a ľutoval to po zvyšok svojho života. Zomrel s výčitkami svedomia.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Berte ohľad na Božie úmysly, aby ste dosiahli dokonalosť) Vďaka Božím slovám som si uvedomila, že len tí, ktorí berú ohľad na Božie úmysly a prijímajú Božie poverenie, budú mať viac príležitostí na to, aby ich Boh zdokonalil. Tí, ktorí nie sú ochotní brať ohľad na Božie úmysly, sú sebeckí a Boh ich nezdokonalí. Práca na evanjeliu vstúpila do kľúčového obdobia veľkého rozmachu a skutočnosť, že cirkev mi dala takú dôležitú povinnosť, je výnimočnou Božou priazňou a pozdvihnutím. Ja som však na Božie úmysly neprihliadala a namiesto toho som sa starala len o svoje telo a zarábanie peňazí, aby ma ostatní uznávali. Aká som bola bezohľadná! Vari som neverila v Boha a nenasledovala Ho, nejedla a nepila Jeho slová a nekonala svoju povinnosť, aby som dosiahla pravdu a spásu? Boh mi dal skvelú príležitosť, aby som sa prostredníctvom tejto povinnosti vzdelávala a dosiahla pravdu. Nebolo by som hlúpe nevyužiť ju? Ak by Boh svoje dielo dokončil skôr, než by som ju prijala, svoju príležitosť by som premeškala. Potom by som to veľmi ľutovala. Bola by som ako Mojžiš, ktorý z diaľky videl Kanaan, ale nemohol doň vstúpiť a celý život to ľutoval. Musela som sa podriadiť Bohu a najprv prijať povinnosť. Mohla som nájsť niekoho, kto by ma zatiaľ v ordinácii zastúpil. Keď som sa rozhodla, povinnosť vodkyne som prijala.

Potom som väčšinu času venovala svojej povinnosti a keď som mala voľnú chvíľu, ponáhľala som sa do ordinácie. Spočiatku sa nám darilo udržať si pacientov, ale čas plynul a ja som v ordinácii často nebola, takže ľudia začali chodiť inam, pretože ma nemohli zastihnúť. Do našej ordinácie chodilo čoraz menej pacientov a ledva sme ju dokázali udržať. Kedysi som mala vysoký životný štandard, ostatní si ma vážili a obdivovali ma a keď mali moji priatelia a príbuzní problémy, vyhľadali ma, ale teraz ma každý z nich kritizoval, že vedenie ordinácie zanedbávam a že nevedia, čo celý deň robím. Ich postoj ku mne sa celkom zmenil. Pri pomyslení na to, ako ma kedysi rešpektovali a obdivovali a teraz sa mi každý vysmieval, som mala v emóciách zmätok – ten pocit je ťažké opísať. Pomyslela som si: „Nie je to tak, že nedokážem zarábať peniaze, mám schopnosti, takže ak by som veci dobre riadila, určite by som mala veľa pacientov. Opäť by som mohla mať nadštandardný životný štýl a materiálny komfort, znovu si získať úctu a obdiv ostatných a mať v živote prestíž.“ Uvažovala som aj o tom, že som v Boha neverila dlho, moje duchovné postavenie bolo nízke a nechápala som veľa pravdy, takže možno som len potrebovala konať povinnosť, ktorá zodpovedala mojim schopnostiam. Chcela som prejsť na menej náročnú povinnosť. Potom by som mala viac času na svoju prácu a neovplyvnilo by to ani moju povinnosť, ani ordináciu. Následne som však vo svojej povinnosti prestala niesť bremeno. Začala som v nej byť povrchná a na zhromaždeniach som nebola zanietená. Pamätám si, že počas jedného zhromaždenia som myslela len na svoju ordináciu. Koľko pacientov sme v ten deň prijali? Prišli tí, ktorí sa objednali? Aby som mala viac času venovať sa svojej ordinácii, pred vyhotovením správy som situáciu nepochopila dôkladne, len som vyššiemu vodcovi odovzdala jej stručné znenie. Keďže v nej chýbali podrobnosti, musela som ju prepracovať. Neprijala som ani zodpovednosť za prácu na polievaní. Niektorí nováčikovia dokonca odišli, pretože neboli polievaní. Vyšší vodca so mnou niekoľkokrát hovoril v duchovnom spoločenstve a snažil sa mi s týmto problémom pomôcť. Pociťovala som dosť veľkú vinu, niekoľko ráz som sa modlila k Bohu a predsavzala som si, že budem vzdorovať svojmu telu a dobre konať svoju povinnosť, no moja ordinácia nakoniec moju pozornosť vždy rozptýlila. Stále som si pred Bohom dávala predsavzatia a porušovala ich a čoraz viac som sa od Neho vzďaľovala. Často som sa cítila nevysvetliteľne prázdna a vystrašená. Niekoľkokrát som chcela ordináciu zanechať, ale potom som premýšľala o tom, ako by na mňa ľudia znova pozerali cez prsty a jednoducho som sa k tomu nedokázala prinútiť. Keď vyšší vodca videl, že neviem napraviť svoj stav a že práca preto mešká, prepustil ma.

Po prepustení som bola veľmi nešťastná. Zjedla a vypila som toľko Božích slov a bolo mi jasné, že usilovať sa o pravdu a dobre konať svoju povinnosť je správna životná cesta, nedokázala som sa však vzdať svojej ordinácie a dobre konať svoju povinnosť. Pociťovala som veľkú vinu a obrovský dlh voči Bohu. Modlila som sa k Nemu so slovami: „Ó, Bože, som taká vzdorovitá a toľko Ti toho dlhujem. Ó, Bože, prosím Ťa, osloboď ma z okov bohatstva, aby som si mohla plniť svoju povinnosť a splatiť Tvoju lásku.“

Po modlitbe som si spomenula na názov jednej kapitoly Božích slov: „Komu si verný?“ Spýtala som sa sama seba: „Komu som verná? Som verná Bohu?“ Potom som si prečítala úryvok z tejto kapitoly: „Ak by som pred vás hneď teraz položil peniaze a dal vám slobodu vybrať si, pričom by som vás nesúdil za vašu voľbu, väčšina z vás by si vybrala peniaze a zanechala by pravdu. Tí lepší spomedzi vás by sa neochotne vzdali peňazí a vybrali si pravdu, zatiaľ čo tí nerozhodní by schmatli peniaze do jednej ruky a pravdu do druhej. Neukázali by ste sa vari takto v pravom svetle? Ak by ste sa mali rozhodnúť medzi pravdou a čímkoľvek, čomu ste verní, všetci by ste sa rozhodli takto a váš postoj by sa nezmenil. Nie je to tak? Nie je medzi vami veľa takých, ktorí sa prikláňajú raz k tomu, čo je správne, a raz k tomu, čo je nesprávne? V zápase medzi pozitívnym a negatívnym, čiernym a bielym, si určite uvedomujete svoju voľbu medzi rodinou a Bohom, deťmi a Bohom, pokojom a narušením, bohatstvom a chudobou, postavením a obyčajnosťou, podporou a odvrhnutím a tak ďalej. Ak si máte vybrať medzi šťastnou a rozvrátenou rodinou, bez váhania si vyberiete tú šťastnú. Ak si máte vybrať medzi bohatstvom a povinnosťou, znova si vyberiete prvú možnosť, dokonca vám chýba vôľa vrátiť sa na breh. Ak si máte vybrať medzi prepychom a chudobou, vyberiete si prepych. Ak si máte vybrať medzi svojimi synmi, dcérami, manželkami a manželmi, a Mnou, vyberiete si rodinu. A ak si máte vybrať medzi vlastnými predstavami a pravdou, znova si vyberiete prvú možnosť. Zoči-voči všetkým vašim zlým skutkom som jednoducho stratil vieru vo vás. Jednoducho Ma udivuje, že vaše srdcia sú také odolné voči obmäkčeniu. Dlhé roky oddanosti a úsilia Mi očividne nepriniesli nič okrem vášho opustenia a zúfalstva, no každým dňom vo Mne rastie nádej pre vás, pretože som pred všetkými úplne jasne odhalil Môj deň. Vy však vytrvalo hľadáte temné a zlé veci, pričom sa ich odmietate vzdať. Aký bude váš výsledok? Zamysleli ste sa niekedy poriadne nad tým? Ak by ste si raz mali vybrať opäť, ako by ste sa zachovali? Stále by ste trvali na prvej možnosti? Stále by ste Mi prinášali sklamanie a hlboký zármutok? Našlo by sa vo vašich srdciach stále trochu vrúcnosti? Stále by ste netušili, čo robiť, aby ste potešili Moje srdce? Čo si teraz vyberiete? … Aj Ja dúfam, že zabudnem na celú vašu minulosť, hoci je to veľmi náročné. Napriek tomu poznám jeden dobrý spôsob, ako to urobiť: nech budúcnosť nahradí minulosť a nech sa tiene vašej minulosti rozptýlia výmenou za vaše súčasné pravé ja. Preto vás musím požiadať, aby ste sa ešte raz rozhodli: komu ste vlastne verní?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Komu si verný?) Božie slová sa ma hlboko dotkli. Neodhaľovali tieto slová môj súčasný stav, moju súčasnú situáciu? Jasne som vedela, že ako veriaca by som sa mala usilovať o pravdu a plniť svoju povinnosť, aby som uspokojila Boha. Ale zakaždým, keď som si musela vybrať medzi svojou povinnosťou a ordináciou, dobrým životom, úctou a inými telesnými záujmami, vždy som si jednoznačne vybrala to druhé. Bála som sa, že ak si ordináciu neudržím, ľudia sa budú nado mňa povyšovať. V týchto rokoch to navonok vyzeralo tak, že vždy konám svoju povinnosť, ale nikdy som nezanechala svoju túžbu po sláve a zisku a neustále som myslela na to, ako zarobiť veľa peňazí. Svoju povinnosť som preto brala na ľahkú váhu a robila ju len mechanicky. Nedarilo sa mi ani v jednom, ani druhom, čo ma dosť unavovalo a emocionálne vyčerpávalo. Malo to veľmi negatívny vplyv na prácu cirkvi a navyše mi to do života prinieslo straty. Videla som, že nie som verná Bohu, ale skôr satanským veciam, ako sú moje vlastné telo a ctižiadosť. V tom čase som sa často modlila k Bohu: „Ó, Bože! Teraz som ochotná zanechať svoju ordináciu, aby som sa usilovala o pravdu a dobre konala svoju povinnosť. Prosím, daj mi vieru, aby som svoju ordináciu čoskoro predala!“ Okrem modlitby som to všetko začala vysvetľovať aj svojmu manželovi, aby sa pripravil na predaj ordinácie.

V roku 2011 ma vďaka Božiemu pozdvihnutiu opäť zvolili za cirkevnú vodkyňu. Vedela som, že Boh mi dáva ďalšiu príležitosť. Premýšľala som o svojej ľútosti a pociťovala voči Bohu dlh za to, že som sa predtým usilovala o prácu v ordinácii, a rozhodla som sa, že tentoraz budem viac spolupracovať. Rýchlo som sa vrhla na svoju povinnosť, nenechala som sa rozptyľovať bez ohľadu na to, ako sa ordinácii darilo, a snažila som sa nájsť niekoho, kto by ju prevzal. Po vyhotovení zmluvy a počas príprav na jej podpísanie som však mala určité výhrady. Tejto ordinácii som venovala polovicu svojho života. Rozmýšľala som o tom, ako tvrdo som od mladosti pracovala, ako som prekonala nepriazeň osudu, aby som si splnila svoj sen stať sa lekárkou. Ak by som ordináciu predala, rozlúčila by som sa so životom, o ktorý som sa kedysi snažila. Čím viac som o tom premýšľala, tým menšia bola moja ochota vzdať sa jej. Vo vnútri som sa cítila nesmierne prázdna. Potom som natrafila na nasledujúce úryvky z Božích slov: „Mali by ste si vyčistiť hlavy! Čo treba zanechať, aké sú vaše poklady, aké máte smrteľné slabosti, aké prekážky vám stoja v ceste? Premýšľajte o tom viac v duchu a buďte so Mnou v duchovnom spoločenstve. Chcem, aby vaše srdcia ku Mne v tichosti vzhliadali. Neprajem si vaše prázdne slová.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 8. kapitola) „Pre toho, kto je normálny a usiluje sa o lásku k Bohu, je vstup do kráľovstva a zaradenie sa medzi Boží ľud pravou budúcnosťou a životom, ktorý má najvyššiu hodnotu a význam. Nikto nie je požehnaný viac ako ty. Prečo to hovorím? Pretože tí, ktorí neveria v Boha, žijú pre telo a pre satana, no vy dnes žijete pre Boha a preto, aby ste nasledovali Božiu vôľu. Preto hovorím, že vaše životy majú najväčší význam. Len táto skupina ľudí, ktorých si Boh vybral, môže žiť život najvyššieho významu – nikto iný na zemi nedokáže žiť život s takouto hodnotou a zmyslom.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Poznajte najnovšie Božie dielo a nasledujte Jeho kroky) „Musíš mať rovnaké ambície a svedomie ako Peter. Tvoj život musí byť zmysluplný a nesmieš so sebou hrať hry. Ako ľudská bytosť a človek, ktorý sa usiluje o Boha, musíš byť schopný starostlivo zvážiť, ako zaobchádzať so svojím životom, ako by si sa mal obetovať Bohu, ako mať v Neho zmysluplnejšiu vieru a – keďže Boha miluješ – ako by si Ho mal milovať spôsobom, ktorý je čistejší, krajší a lepší.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznatky o napomínaní a súde) Keď som premýšľala nad Božími slovami, uvedomila som si, že svetské postavenie, bohatstvo a telesné pôžitky, o ktoré sa ľudia usilujú, nie sú cnostné ciele. Jedine predstúpiť pred Stvoriteľa, plniť si svoje povinnosti ako stvorené bytosti, usilovať sa o pravdu, odvrhnúť satanské skazené povahy a nakoniec dosiahnuť Božiu spásu a stať sa ľudom Jeho kráľovstva – to je pravá budúcnosť a ten najzmysluplnejší a najhodnotnejší život. Aj keby bolo v mojej ordinácii veľmi rušno, zarobila by som veľa peňazí, získala si väčšiu úctu a moje telo by bolo nakoniec spokojné, stratila by som pravdu, život a Božiu spásu. Nezískala by som Božiu pochvalu a uznanie a všetko by bolo zbytočné. Keď prídu pohromy, žiadne peniaze ani úcta nás nespasia. Takéto usilovanie sa nemá zmysel ani hodnotu. Presne ako povedal Pán Ježiš: „Čo je dobré človeku, ak získa celý svet, ale príde o svoju dušu, alebo čo človek vymení za svoju dušu?“ (Mt 16, 26) Napriek tomu som sa zo všetkých síl usilovala o bohatstvo, slávu a zisk a bola som posadnutá ich hľadaním. Myslela som si, že len ak budem mať tieto veci, budem môcť žiť hodnotný život. Nikdy som sa nesťažovala, bez ohľadu na to, koľko som musela obetovať alebo koľko energie vynaložiť. Bola som taká slepá, hlúpa a krátkozraká! Pomyslela som na Petra. Jeho rodičia chceli, aby sa dal na politiku, ale Peter sa rozhodol zasvätiť svoj život nasledovaniu Boha. Snažil sa Ho spoznať a milovať a Boh ho nakoniec zdokonalil a on získal pochvalu od Stvoriteľa. Peter prežil ten najhodnotnejší a najzmysluplnejší život. Vedela som, že by som ho mala napodobniť, že by som mala zanechať tieto svetské snahy, usilovať sa o pravdu a plniť svoju povinnosť. Potom som už neváhala. Keď som podpísala tú zmluvu, mala som pocit, akoby mi z pliec spadlo neuveriteľné bremeno a pociťovala som ľahkosť a uvoľnenie. Potom som do svojej povinnosti vložila všetko.

Jedného dňa v roku 2015 mi zavolal kolega z nemocnice, kde som kedysi pracovala. Povedal, že riaditeľ súkromnej nemocnice otvára domov opatrovateľských služieb, ktorý bude mať najvyššie hodnotenie v okrese, a opýtal sa ma, či by som tam nechcela pracovať. Vtedy som to okamžite odmietla. O niekoľko dní neskôr mi však zavolal samotný riaditeľ a povedal, že ak preňho pôjdem pracovať, dá mi vlastnú izbu, plat 3 000 jüanov mesačne a môj manžel by tam mohol zadarmo absolvovať rehabilitáciu po mŕtvici. Nemali by sme vlastne žiadne výdavky na život a ešte by sme si mohli zarobiť 3 000 jüanov bez akýchkoľvek záväzkov. Začala som váhať nad svojou predchádzajúcou odpoveďou a povedala som si, že si to ešte premyslím. V tú noc som sa prehadzovala v posteli a nemohla som zaspať. Ak by som ponuku odmietla, prišla by som o úžasnú príležitosť, ale ak by som ju prijala, nemohla by som konať svoju povinnosť. Spomenula som si, aké ťažké a bolestivé bolo, keď som svoj čas delila medzi ordináciu a svoju povinnosť. Boh toho pre mňa toľko obetoval, musela som prestať váhať a obzerať sa späť. Myslela som na Božie slová, ktoré hovoria: „V každom kroku diela, ktoré Boh koná na ľuďoch, sa navonok zdá, že ide o vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi, akoby to bol výsledok ľudských opatrení alebo ľudského vyrušovania. V zákulisí je však každý krok diela a všetko, čo sa deje, stávka satana uzavretá pred Bohom a vyžaduje si, aby ľudia stáli pevne za svojím svedectvom o Bohu.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len milovať Boha znamená skutočne veriť v Boha) Po premýšľaní nad Božími slovami mi bolo jasné, že to, čo navonok vyzeralo len ako obyčajný telefonát medzi bývalými kolegami, bol v skutočnosti duchovný boj. Satan sa ma snažil pokúšať a Boh ma skúšal. Rozhodnutie bolo na mne. Premýšľala som o tom, že keď Lótovu ženu anjeli vyslobodili zo Sodomy, premenila sa však na soľný stĺp, pretože stále myslela na svoj majetok a obzrela sa späť. Bolo pre mňa dosť ťažké vymaniť sa zo satanových pazúrov, nemohla som sa stať symbolom poníženia ako Lótova žena. Keď som si to uvedomila, ponuku som rázne odmietla.

Neskôr som začala uvažovať o tom, prečo ma tieto pokušenia rozptyľovali. Jasne som vedela, že usilovať sa o tieto veci nemá zmysel ani cenu, ale napriek tomu som sa cítila tak rozporuplne a nedokázala som sa ich vzdať. Čo bolo príčinou tohto problému? Uprostred svojho hľadania som natrafila na úryvok z Božích slov: „V skutočnosti je jedno, aké má človek vznešené ideály, aké realistické sú jeho túžby alebo aké správne môžu byť – všetko, čo chce človek dosiahnuť, a všetko, čo hľadá, je neoddeliteľne spojené s dvomi slovami. Tieto dve slová sú veľmi dôležité pre život každého človeka a sú to veci, ktoré má satan v úmysle človeku vštepiť. Ktoré dve slová to sú? ‚Sláva‘ a ‚zisk‘. Satan používa veľmi rafinovanú metódu – metódu, ktorá je v silnej zhode s predstavami ľudí a ktorá vôbec nie je radikálna. Prostredníctvom nej dosahuje, aby ľudia nevedomky prijali jeho spôsob života, jeho pravidlá, podľa ktorých majú žiť, a stanovili si životné ciele a smerovanie. Zároveň nevedomky začnú mať v živote ambície. Bez ohľadu na to, aké veľkolepé sa tieto životné ambície môžu zdať, sú neoddeliteľne spojené so ‚slávou‘ a ‚ziskom‘. Všetko, čo nejaký veľký alebo slávny človek – vlastne každý človek – v živote nasleduje, súvisí len s týmito dvomi slovami: ‚sláva‘ a ‚zisk‘. Ľudia si myslia, že keď raz majú slávu a zisk, môžu z týchto vecí ťažiť, užívať si vysoké postavenie a veľké bohatstvo a vychutnávať si život. Myslia si, že sláva a zisk sú akýmsi kapitálom, ktorý môžu použiť, aby dosiahli život plný pôžitkov a telesnej rozkoše. Kvôli sláve a zisku, po ktorých ľudstvo tak dychtí, ľudia ochotne, aj keď nevedomky, odovzdajú satanovi svoje telá, mysle, všetko, čo majú, svoju budúcnosť a svoj osud. Robia to bez toho, aby na okamih zaváhali, a úplne ignorujú potrebu získať späť všetko, čo odovzdali. Môžu si ľudia nad sebou zachovať kontrolu, keď týmto spôsobom našli útočisko u satana a stali sa voči nemu lojálni? Určite nie. Satan ich úplne a načisto ovláda. Úplne a načisto sa ponorili do bahna a nevedia sa vyslobodiť.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI) „Satan používa slávu a zisk, aby ovládal myšlienky človeka, až kým ľudia dokážu myslieť len na slávu a zisk. Usilujú sa o slávu a zisk, prežívajú útrapy kvôli sláve a zisku, znášajú ponižovanie kvôli sláve a zisku, obetujú všetko, čo majú, kvôli sláve a zisku a vynesú akýkoľvek súd alebo prijmú akékoľvek rozhodnutie, aby dosiahli slávu a zisk. Satan takto ľudí spútava neviditeľnými putami a ľudia nemajú silu ani odvahu ich odhodiť. Nevedomky nosia tieto putá a len s veľkými ťažkosťami sa vlečú vpred. Ľudstvo sa pre túto slávu a zisk vyhýba Bohu, zrádza Ho a je čoraz podlejšie. Uprostred satanovej slávy a zisku preto týmto spôsobom dochádza k ničeniu jednej generácie za druhou.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI) Božie slová mi pomohli uvidieť svetlo a umožnili mi uvedomiť si, že dôvod, prečo som bola taká rozpoltená v tom, či mám zanechať svoju ordináciu, bol ten, že ma ovládali a do pasce vlákali sláva a zisk. Satan používa slávu a zisk na to, aby ľudí skazil a núti ich celý život sa o ne usilovať, a nakoniec ich privedie k tomu, aby pre tieto veci obetovali svoj život. Uvažovala som o tom, ako ma rodičia odmalička učili, že jediný spôsob, ako sa odlíšiť od ostatných, je nájsť si dobrú prácu. Keď som videla, že lekári majú dobrý a stabilný príjem a sú veľmi uznávaní, dala som si za cieľ stať sa lekárkou a neúnavne som na tom pracovala. Po vstupe do viery a po tom, ako som jedla a pila Božie slová, som pochopila, že by som sa vo svojej viere mala usilovať o pravdu a že usilovanie sa o bohatstvo a postavenie je prázdna snaha. No keďže ma spútavali sláva a zisk, stále som si chcela splniť sen o tom, že sa od ostatných odlíšim aj počas vykonávania svojej povinnosti. Keď som bola nútená vybrať si medzi svojou povinnosťou a ordináciou, chcela som prejsť na ľahšiu povinnosť a začala som byť vo svojej povinnosti povrchná, čo škodilo práci cirkvi. Satan ma chcel prinútiť žiť podľa týchto myšlienok a názorov, aby som všetku svoju energiu vložila do usilovania sa o bohatstvo, slávu a zisk. V dôsledku toho som nemala čas ani energiu usilovať sa o pravdu a konať svoju povinnosť a dokonca by som v mene slávy a zisku zradila Boha, čím by som úplne stratila príležitosť na spásu. Takto satan kazí ľudstvo. Slávni ľudia sa celý život usilujú o slávu a zisk, ale keď nakoniec tieto veci dosiahnu, nedokážu zaplniť duchovnú dieru vo svojich srdciach a sú čoraz zvrátenejší. Niektorí z nich dokonca v honbe za opojením siahajú po drogách a niektorí spáchajú samovraždu. Spomenula som si na svojho bývalého kolegu, ktorý bol síce vo svojej nemocnici celkom známy, stále však nebol spokojný a otvoril si vlastnú súkromnú nemocnicu. Neskôr však spôsobil smrť pacienta a prišiel preto o všetky svoje ťažko zarobené úspory, a rodina pacienta mu navyše určila, že musí nosiť smútočné oblečenie a viac než 10 hodín sa klaňať pohrebnému vozidlu s bývalým pacientom. Nakoniec mu to zničilo povesť a manželka s deťmi ho opustili. Ľudia sa celý život usilujú o slávu, zisk a rešpekt, ale čo im tieto veci v skutočnosti dávajú? Len to v danej chvíli živí ich márnivosť a spôsobuje, že sú na tomto pocite závislí a sú ním posadnutí. V dôsledku toho nemajú čas ani energiu na hľadanie Boha a úplne prídu o Božiu spásu. Nie je toto opovrhnutiahodná metóda, ktorou satan trápi a požiera ľudstvo? Božie dielo je už v záverečnej etape, evanjelium o kráľovstve sa rozšírilo po celom svete a len čo sa Božie dielo skončí, už nebudú ďalšie možnosti usilovať sa o pravdu! Na usilovanie sa o pravdu a prežívanie Božieho diela už nezostáva veľa času a aj keby sme do toho vložili všetok svoj čas, dosiahnuť pravdu stále nie je ľahké. Ako som mohla očakávať, že dosiahnem pravdu, keď som polovicu svojho času venovala ordinácii a zvyšnú polovicu usilovaniu sa o pravdu? Keby nebolo Božej spásy a Božieho vedenia, nikdy by som si toto všetko neuvedomila. Satan by ma naďalej trápil a premárnila by som svoju príležitosť na Božiu spásu.

Keď si spomeniem na roky svojej viery, moje telo síce do istej miery trpelo a možno už nemám takú prestíž ako kedysi, no pochopila som niektoré pravdy a zistila som, ako satan kazí ľudstvo a aký život je najhodnotnejší a najzmysluplnejší. Cítim sa oveľa pokojnejšia, uvoľnenejšia a slobodnejšia. To je pocit, ktorý mi nemôže dať žiadna svetská vec. Neskôr už bolo jedno, ako sa ma ľudia snažili nalákať do nových zamestnaní s veľkými výhodami, nikdy viac som nezaváhala. V týchto dňoch som zistila, ako mi usilovanie sa o slávu a zisk škodí, a zanechala som svoju ordináciu, aby som konala svoju povinnosť. Všetko je to vďaka Božej spáse a pre mňa je to tá najlepšia voľba. Bohu vďaka!