V marci 2023 som konala povinnosť okresnej vodkyne. Keďže som mala veľa záväzkov, často som musela vstávať skoro a ponáhľať sa preč a niekedy som sa domov dostala až za tmy. Po príchode domov som ešte musela vybaviť niekoľko listov a zdalo sa, že práca nemá konca. Niekedy som pri konaní svojich povinností odhalila nejaké skazené povahy. Chcela som jesť a piť Božie slová, aby som to vyriešila, ale stále som mala pocit, že pobožnosti by mi zabrali priveľa času. Po určitom čase takéhoto pracovného nasadenia som mala pocit, že som vo vstupe do života nedosiahla veľký pokrok, a moje srdce sa vždy cítilo prázdne. Keďže som sa sústreďovala len na prácu a nevenovala pozornosť vstupu do života, môj duch postupne otupel. Keď som sa stretla s problémami, nevedela som hľadať pravdu a počas zhromaždení som sa nemohla podeliť o žiadne porozumenia. Vedela som, že môj vzťah s Bohom nie je normálny, takže som sa cítila trochu vystrašená a cítila som sa v kríze. Ak by sa v mojom živote-povahe nič nezmenilo, potom by bolo jedno, nakoľko to vyzerá, že bežím či trpím, stále by som sa nestretla s Božím schválením. Preto som už viac nechcela konať svoje povinnosti ako vodkyňa. Myslela som si, že táto povinnosť je príliš náročná a nemám čas usilovať sa o pravdu, aby som vyriešila svoju skazenú povahu. Počas tohto obdobia som sa síce nevzdala svojich povinností, stratila som však motiváciu a pri svojich povinnostiach som takmer prestala mať zmysel pre bremeno. Neskôr som si všimla, že bratia a sestry, ktorí konali povinnosti založené na textoch, často čítajú Božie slová a skúsenostné svedectvá, ktoré napísali iní bratia a sestry. Myslela som si, že by bolo celkom dobré konať textové povinnosti a že z tejto povinnosti človek môže získať viac než z konania iných. Preto som dúfala, že jedného dňa budem môcť aj ja konať textové povinnosti, keďže by mi to pomohlo so vstupom do života a zväčšilo moju nádej na spásu.

V jeden novembrový deň vrchné vedenie vyhlásilo naliehavú potrebu po pracovníkoch, ktorí by pracovali na textoch. Keďže som bola pri riadení textovej práce do istej miery efektívna, chceli mi túto povinnosť prideliť. Táto správa ma veľmi potešila, pretože som si myslela, že konanie tejto povinnosti mi určite pomôže so vstupom do života, a cítila som, že túto príležitosť musím využiť. Až keď som začala skutočne spolupracovať, na moje prekvapenie som si uvedomila, že okrem preverovania článkov musím aj kultivovať ľudí, ako aj riešiť problémy súvisiace so vstupom bratov a sestier do života. Zistila som, že pracovná náplň nie je pri tejto povinnosti o nič menšia než v prípade vodcu. Navyše, keďže som sa práve začala školiť a nepoznala som princípy ani prácu, vždy som musela vykonať nekonečné množstvo úloh. Keďže mojou prioritou bolo konať prácu dobre, mala som pocit, že ranné pobožnosti sú stratou času, a po večeroch som musela pracovať aj nadčasy, aby som vyberala články. Ocitla som sa v kolobehu každodennej práce a prestala som sa sústreďovať na skúmanie skazeností, ktoré som zjavila. Niekedy, keď som si uvedomila, že môj stav je zlý, chcela som jesť a piť Božie slová, aby som to vyriešila, ale vždy, keď som myslela na všetku tú prácu, ktorá ma čaká, záležitosť vstupu do života som odsunula. Pôvodne som si myslela, že konanie textových povinností mi so vstupom do života pomôže, ale teraz som si nedokázala nájsť čas ani na pobožnosti. Keby som bola naďalej každý deň takáto zaneprázdnená, ako by som mala čas hľadať pravdu a riešiť svoje problémy? Ako by som mohla byť spasená bez zmeny vo svojom živote-povahe? Čím viac som o tom premýšľala, tým som bola smutnejšia a dokonca som ľutovala, že som túto povinnosť vzala. Najmä keď som videla skúsenostné svedectvá niektorých bratov a sestier vo forme videí zverejnených na internete, pocítila som hlboký nepokoj, pretože som niekoľko rokov verila v Boha bez toho, aby som napísala jediné skúsenostné svedectvo, a stále som nevyriešila žiadny aspekt svojej skazenej povahy. Aký zmysel mala moja každodenná zaneprázdnenosť? Nemohla som si pomôcť, musela som sa sťažovať. Myslela som si, že vodcovia mi pridelili nevhodnú povinnosť a že mi to bráni v usilovaní sa o pravdu a v príležitosti na spásu. Vedela som, že nie je správne takto uvažovať, a tak som sa v srdci modlila k Bohu: „Bože, stále mám pocit, že som príliš zaneprázdnená svojimi povinnosťami, aby som sa usilovala o pravdu. Viem, že takto zmýšľať je nesprávne, ale stále príliš nechápem samu seba. Prosím, osvieť ma a veď a pomôž mi pochopiť moje problémy.“

Počas jedného zhromaždenia som si prečítala úryvok Božích slov. „Niektorí ľudia vždy vravia, že sú veľmi zaneprázdnení svojimi povinnosťami a že nemajú čas usilovať sa o pravdu. To neobstojí. Niekto, kto sa usiluje o pravdu, môže robiť akúkoľvek prácu, no len čo narazí na problém, bude hľadať pravdu, aby ho vyriešil a prišiel k pochopeniu a získaniu pravdy. To je istota. Mnohí si myslia, že pravda sa dá pochopiť len každodenným zhromažďovaním. To nemôže byť viac nesprávne. Pravda nie je vec, ktorú možno pochopiť len zhromažďovaním a počúvaním kázní; človek tiež potrebuje praktizovať a zažívať Božie slová a potrebuje aj ten proces objavovania a riešenia problémov. Kľúčové je, že sa musí naučiť hľadať pravdu. Tí, ktorí nemilujú pravdu, ju nehľadajú, nech sa im prihodí akýkoľvek problém; milovníci pravdy ju hľadajú, bez ohľadu na to, akí sú zaneprázdnení svojimi povinnosťami. Môžeme teda s istotou povedať, že tí ľudia, ktorí sa stále sťažujú, že sú takí zaneprázdnení svojimi povinnosťami, že nemajú čas sa zhromažďovať, a preto musia odložiť svoje úsilie o pravdu, nie sú milovníkmi pravdy. Sú to ľudia absurdného chápania, ktorí nemajú duchovné porozumenie. … To, či sa niekto usiluje o pravdu, nezávisí od toho, do akej miery je zaneprázdnený svojou povinnosťou alebo koľko má času; závisí to od toho, či miluje pravdu v srdci. Faktom je, že každý má rovnaké množstvo času. Rozdiel je v tom, kde ho každý človek trávi. Je možné, že každý, kto hovorí, že nemá čas na usilovanie sa o pravdu, trávi svoj čas telesnými pôžitkami alebo je zaneprázdnený nejakým vonkajším úsilím. Netrávi ten čas hľadaním pravdy, aby vyriešil problémy. Takto sa správajú ľudia, ktorí sú vo svojom usilovaní sa o pravdu nedbalí. Tým sa odďaľuje veľká záležitosť ich vstupu do života.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Čo znamená usilovať sa o pravdu (3)) Z Božích slov som videla, že môj pocit prílišnej zaneprázdnenosti povinnosťami na to, aby som sa mohla sústreďovať na vstup do života, pramení zo základného problému, že nemilujem pravdu. Kedysi som mala ako vodkyňa veľa práce a mala som pocit, že nemám čas čítať Božie slová, aby som vyriešila svoju skazenú povahu, preto som chcela konať len jednoúčelovú povinnosť. Po prechode na textovú povinnosť som však stále cítila, že som v tejto povinnosti príliš zaneprázdnená a že to ovplyvňuje môj vstup do života a bráni mi to v príležitosti na spásu. Po prečítaní Božích slov som si uvedomila, že moje výhovorky sú úplne nepodložené. Tí, ktorí milujú pravdu a usilujú sa o ňu, ju môžu hľadať a uvažovať nad sebou v každej situácii, a môžu sa z nej poučiť. Ale tí, ktorí pravdu nemilujú, sa na hľadanie pravdy v žiadnej situácii nesústreďujú a vždy si nájdu najrôznejšie výhovorky, aby sa o ňu neusilovali. Myslela som na mnohých bratov a sestry, ktorí sú vodcami a nadriadenými. Aj oni sú každý deň zaneprázdnení prácou, no napriek tomu majú čas hľadať pravdu a sústreďovať sa na svoj vstup do života. Ako keď jedna vodkyňa prišla do nášho tímu, aby skontrolovala prácu – videla som, že je zodpovedná za našu prácu a zároveň riadi aj iné úlohy. Každý deň bola oveľa zaneprázdnenejšia než ja, no napriek tomu si dokázala nájsť čas na pobožnosti a rozjímanie nad Božími slovami. Navyše, vypočuť si, ako sa s nami podelila o svoje skúsenostné zisky z orezania, bolo pre nás tiež prospešné. Videla som, že ostatní môžu hľadať pravdu a učiť sa z okolností, ktorým čelia, čo vedie k pokroku v živote. Spomenula som si aj na niektorých jednotlivcov, s ktorými som sa stretla predtým a ktorí konali jednoúčelové povinnosti. Boli spokojní už s tým, že každý deň dokončili úlohy, ktoré mali na starosti, a potom zvyšok času venovali telesným záležitostiam. Očividne mali dostatok času na premýšľanie o Božích slovách a hľadanie pravdy, no napriek tomu nemali zmysel pre bremeno svojho vstupu do života. Nevenovali pozornosť pripomienkam druhých a dokonca im odolávali. Vo svetle týchto skutočností som videla, že moje presvedčenie, že zaneprázdnenosť povinnosťami znamená, že človek nemá čas na usilovanie sa o pravdu, bolo v zásadnom rozpore s pravdou a bolo úplne absurdné. Rovnako ako teraz, keď som konala povinnosti súvisiace s textami a preverovala skúsenostné svedectvá – každý článok, ktorý som skontrolovala, sa týkal pravdy, prečo som však mala stále pocit, že nemám čas sústreďovať sa na vstup do života? Hlavnou príčinou bolo to, že som nemilovala pravdu, dokonca som obviňovala vodcov, že ma poverili nevhodnou povinnosťou, čo bolo jednoducho nezmyselné a iracionálne. Bola som naozaj niekto, koho Boh odhalil ako človeka s absurdným chápaním a nedostatkom duchovného porozumenia!

Neskôr som si prečítala niekoľko Božích slov a pochopila som, ako dosiahnuť vstup do života počas konania našich povinností. Všemohúci Boh hovorí: „Bez ohľadu na to, ako veľmi sú ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu, zaneprázdnení svojimi povinnosťami, stále môžu hľadať pravdu, aby vyriešili problémy, ktoré ich postihli. Môžu tiež vyhľadávať duchovné spoločenstvo o veciach, ktoré sú im nejasné vo vypočutých kázňach, každý deň utíšiť svoje srdce a zamyslieť sa nad tým, ako sa im darilo, a potom uvažovať o Božích slovách a sledovať videá o skúsenostných svedectvách. Budú mať z toho úžitok. Bez ohľadu na to, ako veľmi sú zaneprázdnení svojimi povinnosťami, vôbec im to nebráni vo vstupe do života, ani ho neodďaľuje. Pre ľudí, ktorí milujú pravdu, je prirodzené praktizovať týmto spôsobom. Ľudia, ktorí pravdu nemilujú, ju nehľadajú a nie sú ochotní sa pred Bohom stíšiť, aby sa nad sebou zamysleli a spoznali samých seba, bez ohľadu na to, či sú zaneprázdnení svojou povinnosťou a aké problémy ich postihnú. Takže bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú zaneprázdnení svojou povinnosťou, neusilujú sa o pravdu. Skutočnosť je taká, že ak má niekto srdce usilujúce sa o pravdu, túži po pravde a nesie bremeno vstupu do života a zmeny povahy, potom sa v srdci priblíži k Bohu a bude sa k Nemu modliť, nech je akokoľvek zaneprázdnený svojou povinnosťou. Určite získa časť osvietenia a jasu Ducha Svätého a jeho život bude neustále rásť. Ak niekto nemiluje pravdu a nenesie žiadne bremeno vstupu do života alebo zmeny povahy, alebo ak sa o tieto veci nezaujíma, nemôže nič získať. Uvažovať o výlevoch skazenosti človeka je niečo, čo možno robiť kdekoľvek a kedykoľvek. Ak napríklad niekto vylial skazenosť pri vykonávaní svojej povinnosti, musí sa v srdci modliť k Bohu a uvažovať o sebe, poznať svoju skazenú povahu a hľadať pravdu, aby to vyriešil. Ide o záležitosť srdca, nemá to žiaden vplyv na plnenie danej úlohy. Je to ľahké urobiť? To závisí od toho, či si niekým, kto sa usiluje o pravdu. Ľudia, ktorí nemilujú pravdu, nemajú záujem o záležitosti týkajúce sa životného rastu. Takéto veci neberú do úvahy. Iba ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu, sú ochotní venovať sa životnému rastu. Iba oni často uvažujú o problémoch, ktoré skutočne existujú, a o tom, ako hľadať pravdu na vyriešenie týchto problémov. V skutočnosti je proces riešenia problémov a proces usilovania sa o pravdu to isté. Ak sa človek pri vykonávaní svojej povinnosti neustále sústreďuje na hľadanie pravdy, aby vyriešil problémy, a za niekoľko rokov takéhoto praktizovania ich vyriešil pomerne veľa, potom je jeho vykonávanie povinnosti určite na úrovni. Takíto ľudia majú oveľa menej výlevov skazenosti a pri vykonávaní svojich povinností získali veľa pravdivých skúseností. Dokážu teda svedčiť o Bohu. Ako prechádzajú takíto ľudia skúsenosťou, ktorá sa začala, keď sa prvýkrát ujali svojej povinnosti, až kým neboli schopní svedčiť o Bohu? Robia to tak, že sa spoliehajú na hľadanie pravdy, aby vyriešili problémy. Preto bez ohľadu na to, akí sú ľudia usilujúci sa o pravdu zaneprázdnení svojimi povinnosťami, budú hľadať pravdu, aby vyriešili problémy a uspeli vo vykonávaní svojich povinností podľa princípov, a budú schopní praktizovať pravdu a podriadiť sa Bohu. To je proces vstupu do života a je to aj proces vstupu do pravdy-reality.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Čo znamená usilovať sa o pravdu (3)) V minulosti som si vždy myslela, že pobožnosti si vyžadujú dostatok času na jedenie a pitie Božích slov a na uvažovanie nad vlastnými problémami a ich pochopenie a že to je spôsob, ako sa sústreďovať na vstup do života. Preto som sa vždy, keď som bola zaneprázdnená svojimi povinnosťami, sústreďovala len na prácu a záležitosť vstupu do života som odkladala bokom. Svoj vstup do života som oddelila od svojich povinností. Pravdou je, že pobožnosti by sa nemali riadiť nariadeniami a tí, ktorí majú zmysel pre bremeno svojho vstupu do života a milujú pravdu, sa môžu poučiť bez ohľadu na svoju zaneprázdnenosť. Tak ako keď človek koná povinnosť vodcov a pracovníkov, každý deň sa stretne s množstvom ľudí, udalostí a vecí. Bratia a sestry niekedy žijú v ťažkostiach alebo na ich povinnosti vplývajú ich skazené povahy. Vodcovia a pracovníci vtedy musia uvažovať o svojich stavoch a hľadať Božie slová, ktoré im ich pomôžu vyriešiť. Niekedy, keď vidia, že bratia a sestry zjavujú vážne skazené povahy a narúšajú a vyrušujú prácu cirkvi, musia ich odhaliť a orezať. Pri konaní textových povinností navyše každý preverovaný článok zahŕňa určitý aspekt pravdy, ktorý môže vyriešiť nejaký aspekt skazenej povahy. Ak človek niektoré veci jasne nechápe, musí aktívne hľadať pravdu, aby mohol podľa princípov vyhľadávať vhodné články. Všetky tieto veci sa týkajú vstupu do života. Počas kontaktu so sestrami, s ktorými som spolupracovala, som navyše nebola vo svojich povinnostiach dosť efektívna, lebo som nechápala princípy. Zistila som, že sa zaujímam o svoju slávu a povesť a porovnávam sa so sestrami. Musela som urýchlene hľadať pravdu, aby som vyriešila svoju skazenú povahu a mohla som sa tak rýchlo ponoriť do svojich povinností. Okrem toho je tiež veľmi dôležité využiť voľné chvíle na stíšenie sa pred Bohom a rozjímanie o Jeho slovách. Dokonca aj čas strávený umývaním riadu, jedením alebo rozprávaním možno využiť na rozjímanie o Božích slovách alebo na uvažovanie nad skazenosťami, ktoré človek počas dňa zjavuje. V povinnostiach človeka je toľko oblastí, v ktorých potrebuje hľadať pravdu a poučiť sa. Keď som potom konala svoje povinnosti, praktizovala som podľa Božích slov a niekedy, keď bolo veľa práce, vstala som o niečo skôr alebo som využila obedňajšiu prestávku na písanie poznámok k pobožnostiam alebo článkov. Vďaka takémuto praktizovaniu som mala pocit, že mám s Bohom bližší vzťah. Pri preverovaní článkov som čítala skúsenostné porozumenia svojich bratov a sestier a vo svetle ich problémov som vedome uvažovala nad svojimi vlastnými. Niekedy som prostredníctvom čítania ich skúsenostných porozumení získala jasnejší pohľad na svoje vlastné problémy a zakaždým som zistila, že som dokázala niečo získať. Postupne som cítila, že mám ostrejšieho ducha, a skutočne som si uvedomila, že vstup do života a povinnosti sú prepojené. Čoraz viac som cítila, že konanie tejto povinnosti je úžasné, a aj keď to bolo náročné, pomohlo mi to vyriešiť moju skazenú povahu. Stala som sa ochotnou pokračovať v praktizovaní a sústreďovaní sa na vstup do života v tejto povinnosti.

Jedného dňa som si prečítala úryvok Božích slov v skúsenostnom svedectve, ktoré mi pomohlo získať ešte hlbší pohľad na môj stav. Všemohúci Boh hovorí: „Ľudia veria v Boha, aby boli požehnaní, odmenení, korunovaní. Nie je toto v srdci každého človeka? Popravde je. Hoci o tom často nerozprávajú, a dokonca skrývajú svoju pohnútku a túžbu získať požehnania, táto túžba a pohnútka hlboko v ľudských srdciach bola vždy neochvejná. Bez ohľadu na to, v akom rozsahu rozumejú duchovnej teórii, aké majú skúsenostné poznatky, akú povinnosť dokážu vykonať, koľko utrpenia znášajú alebo akú vysokú cenu platia, nikdy sa nevzdajú pohnútky získať požehnania, ktoré majú ukryté hlboko vo svojich srdciach, a neustále potichu drú na ich naplnení. Nie je toto ukryté kdesi v hlbinách ľudských sŕdc? Ako by ste sa cítili bez tejto pohnútky získať požehnania? S akým postojom by ste si vykonávali svoju povinnosť a nasledovali Boha? Čo by sa z ľudí stalo, keby sa zbavili tejto pohnútky získavať požehnania, ktorú skrývajú vo svojich srdciach? Je možné, že z mnohých ľudí by sa stali negativisti a niektorí by nemali motiváciu plniť si povinnosti. Stratili by záujem o svoju vieru v Boha, ako keby sa ich duša rozplynula. Vyzerali by, akoby im vytrhli srdce z hrude. Preto hovorím, že pohnútka získať požehnania je niečo, čo je skryté hlboko v ľudských srdciach.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Šesť ukazovateľov rastu života) Berúc do úvahy Božie slová som si uvedomila, že za mojím odolávaním a negativitou bola sebecká túžba po požehnaniach. Celý čas som verila, že na mojej túžbe usilovať sa o pravdu a sústreďovať sa na vstup do života nie je nič zlé. Až vďaka odhaleniu Božích slov som si uvedomila, že som sa nechala zaviesť vlastnou fasádou. Keď si spomeniem na to, keď som prvýkrát našla Boha, podriadila som sa akejkoľvek povinnosti, ktorú pre mňa cirkev pripravila, a pôsobila som aktívne a nadšene. Neskôr som nechala svoju rodinu a deti a hoci sa moje srdce trápilo a bolelo ma, dúfala som, že v budúcnosti dostanem požehnania. Preto som odhodlane odložila bokom manželstvo a rodinu, aby som všetok svoj čas venovala svojim povinnostiam. Pri pohľade späť som videla, že mojou motiváciou bola túžba po požehnaniach. Myslela som si, že keď odídem z domu, aby som konala svoje povinnosti, budem mať viac príležitostí na praktizovanie, čo by v budúcnosti zväčšilo moje nádeje na spásu. Keď som konala svoje povinnosti ako vodkyňa, cítila som, že táto povinnosť ma každý deň tak zamestnáva, že nemám čas jesť a piť Božie slová a že nech zdanlivo pracujem akokoľvek tvrdo, bez žiadnej zmeny v mojom živote-povahe by som bola nakoniec zjavená a vyradená. Cítila som, že moje povinnosti vodkyne neprospievajú mojej spáse a požehnaniam, tak som rozmýšľala, že prejdem na jednoúčelovú povinnosť. Ale nečakane som si ani po prevzatí textových povinností stále nevedela nájsť čas na riadne jedenie a pitie Božích slov, takže som pociťovala ľútosť. Myslela som si, že táto povinnosť mi bráni v usilovaní sa o pravdu a spásu, a cítila som sa ublížene a ubolene. Bola som proste ochotná konať akúkoľvek povinnosť, o ktorej som si myslela, že mi umožní získať požehnania, odolávala som povinnostiam, o ktorých som si myslela, že mi neumožnia získať požehnania, a stala som sa voči nim negatívnou. Dokonca som sa sťažovala na vodcov za to, že mi priradili povinnosti, ktoré mi nevyhovovali, čím som sa nepodriadila Božej zvrchovanosti a opatreniam. Uvažujúc nad príležitosťami, ktoré mi Boh dal, aby som konala svoje povinnosti, som si uvedomila, že ma mali povzbudiť, aby som sa sústreďovala na hľadanie pravdy s cieľom vyriešiť svoju skazenú povahu. Napriek tomu som nevedela, čo je pre mňa dobré, a nedokázala som si vážiť takúto cennú príležitosť na praktizovanie. Neustále som kalkulovala, či by som mohla získať požehnania. Bola som taká ohavná a opovrhnutiahodná. Ak by som sa nenapravila, čoskoro by som skončila zjavená a vyradená! Tak som sa modlila k Bohu: „Bože, ďakujem Ti, že si zariadil takúto situáciu, aby si ma zjavil a pomohol mi vidieť moje nedostatky. Som ochotná zmeniť svoj nesprávny pohľad na usilovanie sa a podriadiť sa Tvojim ovládaniam a opatreniam. Prosím, veď ma.“

Hoci som stále zaneprázdnená svojimi povinnosťami, už sa necítim ublížená ani skľúčená. Snažím sa sústreďovať na zaznamenávanie poznatkov a ziskov, ktoré dosahujem pri konaní svojich povinností, a skazeností, ktoré odhaľujem, a so zmyslom pre bremeno sa modlím k Bohu a prosím o Jeho osvietenie a vedenie. Postupne nad sebou uvažujem a spoznávam sa. Počas svojich pobožností sledujem videá so skúsenostnými svedectvami, ktoré riešia moje problémy, snažím sa každý deň venovať nejaký čas uvažovaniu nad sebou a hľadaniu pravdy a každý mesiac sa snažím napísať skúsenostné svedectvo. Jedného dňa som videla, že skúsenostné svedectvo, ktoré som napísala, bolo sfilmované a zverejnené na webovej stránke. Bola som taká nadšená. Neskôr som videla, že o moju skúsenosť sa podelilo mnoho bratov a sestier, čo tiež vyriešilo problémy s ich vstupom do života. Uvedomila som si, že písanie skúsenostných svedectiev by mohlo prospieť aj iným s rovnakými problémami a že je to skutočne cenné a zmysluplné. To ešte viac posilnilo moje odhodlanie usilovať sa o pravdu.

Vďaka tomu, že som si týmto prešla, som si skutočne uvedomila, že usilovať sa o vstup do života pri konaní povinností naozaj nie je ťažké a že ak sa zmenia naše postoje a budeme skutočne spolupracovať, Boh nás osvieti a povedie. Veľmi to prospieva nášmu usilovaniu sa o pravdu a spásu! Som vďačná za Božie vedenie, ktoré mi umožnilo dosiahnuť tieto zisky.