V novembri roku 2021 ma zvolili za cirkevnú vodkyňu. Spočiatku som si myslela, že mi táto povinnosť umožní praktizovať využívanie pravdy na riešenie problémov, čo by urýchlilo moje napredovanie v živote. Hoci som mala veľa nedostatkov, bola som ochotná prijímať a poslúchať. Po istom čase reálneho výcviku som si uvedomila, že cirkevní vodcovia majú na starosti pomerne veľa pracovných úloh. Nielenže museli dohliadať na cirkevný život či prácu na polievaní a evanjeliu, no podieľali sa aj na úlohách, ako je práca s textom a práca na očisťovaní cirkvi. Svoj prvý týždeň som takmer každý deň v duchovnom spoločenstve riešila stavy bratov a sestier na rôznych miestach, kde prebiehali zhromaždenia, a popri tom ešte aj organizovala a vykonávala všetky úlohy. Bola som až po uši zahltená prácou. Keď som sa večer vrátila domov, stále tam na mňa čakalo niekoľko listov a vykonávať túto povinnosť mi pripadalo príliš únavné. Kedy som si mala oddýchnuť? Nielenže som bola fyziky vyčerpaná, no v práci sa ešte aj vyskytli rôzne ťažkosti a problémy a musela som znášať pracovný stres. Sestru, s ktorou som spolupracovala, vtedy zamestnávali rodinné záležitosti, a tak bolo veľa práce, s ktorou mi nemohla pomôcť. Často som sa o to všetko nedokázala postarať sama a šíritelia evanjelia, polievači a bratia a sestry, ktorí mali na starosti prácu s textom, postupne všetci uviedli, že vodcov vídajú len zriedka a nemôžu sa rozprávať o práci. Všetci so mnou boli nespokojní. Myslela som na všetky tie úlohy, ktorým som sa musela venovať – všetko si to vyžadovalo toľko času a energie. Nesmierne som teda závidela bratom a sestrám, ktorí vykonávali povinnosti s jednou pracovnou náplňou a nemuseli sa vyčerpávať a robiť si toľko starostí ako ja. S tou myšlienkou som vo svojej povinnosti začala byť menej iniciatívna ako na začiatku, a niekedy, keď ma vyššie postavení vodcovia požiadali o správu o postupe prác, som sa nenáhlila odpovedať.

Jedného dňa mi vyššie postavený vodca poslal list, v ktorom uvádzal, že na istú úlohu potrebujú technika so základnými počítačovými zručnosťami a estetickým úsudkom. V duchu som sa nemohla dočkať, až sa začnem činiť, a pomyslela som si: „Už som predtým robila videá a mám isté počítačové zručnosti. Vykonávanie povinnosti s jednou pracovnou náplňou by mi navyše umožnilo zamerať sa na jednu profesiu. Mohla by som sa naučiť nové veci a nebolo by to také únavné ani znepokojujúce ako byť vodkyňou.“ Plánovala som teda napísať vyššie postaveným vodcom a oznámiť im, že mám chabú kvalitu aj pracovnú schopnosť a na výkon vodcovských povinností sa preto nehodím. Bola som si vtedy vedomá, že to s mojím stavom nie je v poriadku. Vybavila som si, že keď som sa pri natáčaní videí dostala do ťažkostí, riadne som nezaplatila cenu a neosvojila si odborné zručnosti. Keď som videla, že existuje ďalšia povinnosť bez množstva odborných požiadaviek, poprosila som vodcu, aby mi pridelil inú. Po preložení som s novou povinnosťou spočiatku nemala až také veľké ťažkosti a pri pohľade na výsledky som v práci bola energická. Nároky sa však neskôr zvýšili a ťažkostí, s ktorými som sa stretávala, bolo viac. A keďže som za to nebola ochotná platiť ani tieto ťažkosti prekonať, opäť som chcela zmeniť povinnosť. Nakoniec ma preložili, pretože som v nej dosahovala chabé výsledky. Ako to, že som ju tvárou v tvár ťažkostiam stále chcela zmeniť, keď som teraz vykonávala vodcovské povinnosti? Podobný stav už raz ovplyvnil môj výkon povinnosti a musela som hľadať pravdu, aby som ho čo najskôr vyriešila.

Na ďalšie ráno som si počas duchovnej pobožnosti prečítala úryvok Božích slov, ktorý bol zhodou okolností v súlade s mojím stavom. Všemohúci Boh hovorí: „Mnohí ľudia nechápu pravdu a ani sa o pravdu neusilujú. Ako pristupujú k vykonávaniu povinnosti? Berú to ako nejakú prácu, druh voľnočasovej aktivity alebo ako investíciu svojho záujmu. Neberú to ako poslanie alebo úlohu, ktorú im dal Boh, a ani ako zodpovednosť, ktorú by si mali plniť. O to menej hľadajú, ako pochopiť pravdu alebo Božie úmysly pri vykonávaní svojich povinností, aby mohli svoje povinnosti vykonávať dobre a zavŕšiť Božie poverenie. Niektorí ľudia sa preto v priebehu vykonávania svojich povinností stanú neochotnými, len čo znášajú trochu ťažkostí, a chcú utiecť. Keď ich postretnú nejaké ťažkosti alebo utrpia nejaké neúspechy, stiahnu sa a opäť chcú utiecť. Nehľadajú pravdu; premýšľajú len o úteku. Ak sa stane chyba, skryjú sa do svojho panciera ako korytnačky a čakajú, kedy problém zmizne, aby sa opäť objavili. Takýchto ľudí je veľa. Sú to obzvlášť ľudia, ktorých keď požiadajú o prevzatie zodpovednosti za určitú prácu, neberú do úvahy, ako môžu poskytnúť svoju vernosť alebo ako vykonávať túto povinnosť a konať túto prácu dobre. Namiesto toho berú do úvahy to, ako utiecť pred zodpovednosťou, ako sa vyhnúť orezaniu, ako sa vyhnúť prevzatiu zodpovednosti a ako vyviaznuť bez ujmy, keď sa vyskytnú problémy alebo chyby. V prvom rade berú do úvahy svoju vlastnú únikovú cestu a to, ako uspokojiť svoje vlastné preferencie a záujmy, a nie to, ako vykonávať svoje povinnosti dobre a poskytnúť svoju vernosť. Môžu takíto ľudia získať pravdu? V súvislosti s pravdou, nevynakladajú žiadne úsilie a pokiaľ ide o vykonávanie povinností, neuvádzajú pravdu do praxe. Pre nich je tráva vždy zelenšia na druhej strane plota. Dnes chcú robiť toto, zajtra hento a myslia si, že povinnosti ostatných sú lepšie a ľahšie ako tie ich. A predsa nevynakladajú žiadne úsilie, pokiaľ ide o pravdu. Nepremýšľajú o tom, aké problémy sú s týmito ich nápadmi spojené, a nehľadajú pravdu, aby problémy vyriešili. Ich myseľ sa vždy sústreďuje na to, kedy sa im splnia ich vlastné sny, kto je v centre pozornosti, komu sa dostáva uznanie Zhora, kto robí prácu bez toho, aby ho orezávali a kto je povýšený. Ich mysle sú zaplnené týmito vecami. Môžu ľudia, ktorí stále myslia na tieto veci, vykonávať svoje povinnosti primerane? To nemôžu nikdy dosiahnuť. Čo za ľudia teda vykonávajú svoje povinnosti takto? Sú to ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu? V prvom rade je istá jedna vec: takíto ľudia sa o pravdu neusilujú. Hľadajú spôsob, ako si užiť niekoľko požehnaní, stať sa slávnymi a byť v centre pozornosti v Božom dome, tak, ako im to vystačilo v spoločnosti. Čo sú to za ľudia z hľadiska podstaty? Sú to pochybovači.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Prvá časť)) Čítanie Božích slov ma dojalo. To, čo Boh odhalil, bol presne môj stav. Len čo som pri konaní svojej povinnosti narazila na ťažkosti, chcela som ustúpiť a vyhnúť sa im a neprestajne som dúfala, že sa mi ju podarí vymeniť za ľahšiu. Keď som sa kedysi pri tvorbe videí dostala do ťažkostí, nespoliehala som sa na Boha, aby som si osvojila technické zručnosti a prekonala ich, no tvárou v tvár ťažkostiam som sa radšej scvrkla v domnení, že táto povinnosť je príliš náročná a vyžaduje si priveľa času a energie na štúdium odborných zručností. Pri konaní povinnosti bez toľkých odborných a technických požiadaviek by som sa mala lepšie a nemusela by som toľko trpieť ani byť taká vyčerpaná. Kvôli telesnému uspokojeniu som teda žiadala o pridelenie inej. Keď som však v novej povinnosti narazila na ťažkosti, stále som nechcela trpieť ani platiť cenu a o zmene povinnosti som premýšľala znova. Keďže som nikdy nehľadala pravdu, aby som tento stav vyriešila, na ťažkosti som stále reagovala rovnako, povinnosť mi pripadala príliš ťažká a chcela som si vybrať ľahšiu. Videla som, ako Boh odhalil, že takíto ľudia sa neusilujú o pravdu a nikdy sa nesnažia, nemodlia k Bohu ani nehľadajú pravdu, aby tak vyriešili ťažkosti. Žiadnu zo svojich povinností nikdy nebrali vážne a povinnosti používali len ako prostriedok, aby sa vyhli výsledku v podobe smrti. Boh takýchto ľudí nazval pochybovačmi. Pri pohľade na slovo „pochybovači“ som sa cítila skľúčene a ponížene a napadlo mi: „Cirkev ma tak dlho rozvíjala, no ja sa vo svojej povinnosti bojím trpieť a ustupujem pred ťažkosťami. Žiadnu zo svojich povinností som nedotiahla do konca a nepriniesla som žiadne reálne výsledky. Mám u Boha veľký dlh! Ak svoju povinnosť naďalej nebudem konať s nohami pevne na zemi, nebudem to s pravdou myslieť vážne a nebudem sa v nej vôbec snažiť, tak sa to pre mňa skončí odhalením a vyradením.“ Tým, že ma cirkev rozvíjala ako vodkyňu, mi v skutočnosti dávala šancu absolvovať výcvik. Hoci sa stretávam s mnohými ťažkosťami a problémami a moja práca je hektická a únavná, ak sa môžem modliť k Bohu a tvárou v tvár ťažkostiam a problémom u Neho hľadať, tak tým niečo získam a v živote dosiahnem určitý rast. To je Božie povýšenie! Keď som to pochopila, pri čelení ťažkostiam som bola ochotná vzdorovať svojmu telu a viac hľadať pravdu a pri konaní svojej povinnosti som bola svedomitejšia ako predtým.

O tri mesiace neskôr ma zvolili za okresnú vodkyňu. Pretože som túto povinnosť prebrala iba nedávno, našlo sa veľa problémov, ktoré som nevedela vyriešiť, no keďže som s výcvikom ešte len začala, myslela som, že je normálne nevedieť, čo robiť, a bola som ochotná snažiť sa, aby som vyhovela. Po dvoch mesiacoch som však zbadala, že výsledky práce na polievaní, na ktorú som dohliadala, sú čoraz horšie. Srdce mi ochablo a mala som pocit, že ide o naozaj ťažkú povinnosť. Premýšľala som: „Zhromaždenie s polievačmi som nevynechala takmer nikdy, vždy som dopodrobna vyzvedala, ako sa darí polievaniu každého nováčika, a zariadila som, aby tým slabším poskytli podporu. Prečo sa výsledky nezlepšujú?“ Bola som veľmi negatívna a myslela som si: „Ja tieto reálne problémy vyriešiť neviem. Urobím lepšie, keď prejdem na úzko zameranú povinnosť. S takouto povinnosťou sa budem musieť držať iba svojho podielu práce, nebudem si musieť robiť starosti s celou prevádzkou a nebude to takto také namáhavé ani ťažké.“ S príchodom týchto myšlienok som pri vykonávaní svojej povinnosti začala byť podráždená. Pri pohľade na všetky tie listy, na ktoré som každý deň musela odpovedať, som sa nevedela ubrániť šomraniu a pomyslela som si: „Je vôbec možné odpovedať na toľko listov?“ Nebola som ochotná vyvíjať nejakú snahu a podrobne o tých listoch premýšľať a niektoré z nich som len zbežne preletela, zavrhla ako príliš komplikované a potom odložila a nevenovala im žiadnu pozornosť. Problémy a odchýlky v práci na polievaní som tak vtedy neodhalila a nepreverila včas a prácu to zdržalo. Jedného dňa mi vyššie postavený vodca poslal list, v ktorom písal o početných problémoch s prácou na polievaní, na ktorú sme dohliadali, a tvrdil, že neprináša výsledky. V srdci som tomu odolávala a premýšľala som: „Prečo je s prácou toľko problémov? Prečo ich riešenie nikdy nedotiahnem do konca? A k tomu ešte aj musím byť orezaná, keď robím chyby. Už túto prácu nemôžem robiť!“ Uvedomila som si, že som v nesprávnom stave, a modlila som sa k Bohu: „Bože, len čo narazím na ťažkosti, zmocní sa ma stres, ozve sa vo mne pocit odporu a už nechcem pokračovať v konaní povinnosti. Bože, prosím, veď ma, aby som hľadala pravdu a tento problém vyriešila.“

Pri svojom hľadaní som si spomenula na úryvok Božích slov a s cieľom prečítať si ho som ho vyhľadala. Všemohúci Boh hovorí: „Keď ľudia potrebujú vykonať určitú prácu, o ktorej im v duchovnom spoločenstve hovoril Kristus, a vziať si na starosť konkrétne projekty, môžu sa stretnúť s ťažkosťami. Vykrikovať heslá a hlásať učenie je jednoduché, ale skutočné vykonávanie už také jednoduché nie je. Ľudia musia prinajmenšom vynaložiť úsilie, zaplatiť cenu a stráviť nejaký čas, aby tieto úlohy skutočne vykonali. To zahŕňa hľadanie vhodných jednotlivcov na jednej strane a spoznávanie predmetnej profesie, skúmanie všeobecných poznatkov a teórií súvisiacich s rôznymi odbornými aspektmi, ako aj špecifických metód a prístupov k fungovaniu na druhej strane. Okrem toho môžu naraziť na určité náročné problémy. Normálni ľudia sa pri počúvaní o týchto ťažkostiach zvyčajne cítia trochu vyľakaní a pociťujú istý tlak, ale tí, ktorí sú verní a podriadení Bohu, sa pri ťažkostiach a pocite tlaku potichu v srdci modlia a žiadajú Boha o vedenie, o posilnenie ich viery, o osvietenie a pomoc a tiež o ochranu pred robením chýb, aby si mohli plniť svoju vernosť a vynakladať maximálne úsilie, čím dosiahnu čisté svedomie. Ľudia ako antikristi však takí nie sú. Keď sa od Krista dopočujú o konkrétnych opatreniach v práci, ktoré musia zrealizovať, a že s prácou súvisia určité ťažkosti, vo vnútri začnú pociťovať odolávanie a nie sú ochotní pokračovať. Ako táto neochota vyzerá? Hovoria: ‚Prečo sa mi nikdy neprihodí nič dobré? Prečo mi vždy pridelia problémy a požiadavky? Berú ma ako lenivého alebo ako otroka, ktorému treba rozkazovať? Ja sa tak ľahko manipulovať nenechám! Tebe sa to ľahko hovorí, tak prečo to neskúsiš robiť sám?!‘ Je toto podriadenosť? Je to postoj prijatia? Čo vlastne robia? (Odolávajú, odporujú.) … Ide o to, že keď čelia ťažkostiam, musia znášať fyzické utrpenie a už nemôžu žiť v pohodlí a vtedy začnú odolávať? Je to bezpodmienečné podriadenie sa bez sťažovania? Pri najmenších ťažkostiach sa stávajú neochotnými. Všetkému, čo nechcú robiť, každej práci, ktorú vnímajú ako ťažkú, nežiaducu, ponižujúcu alebo na ktorú sa ostatní pozerajú s pohŕdaním, zúrivo odolávajú, namietajú proti nej a odmietajú ju, pričom neprejavujú ani najmenšiu podriadenosť. Keď sa antikristi stretnú s Kristovými slovami, prikázaniami alebo princípmi, o ktorých hovorí v duchovnom spoločenstve – len čo im to spôsobí ťažkosti alebo sa od nich vyžaduje utrpenie či zaplatenie ceny – ich prvou reakciou je odolávanie a odmietanie, pričom v srdci pociťujú odpor. Keď však ide o veci, ktoré sú ochotní urobiť alebo z ktorých majú prospech, ich postoj nie je rovnaký. Túžbou antikristov je dopriať si pohodlie a vyniknúť, ale potešia sa a prijímajú šťastne a ochotne, keď čelia telesnému utrpeniu, musia zaplatiť cenu alebo dokonca riskujú, že urazia iných? Môžu vtedy dosiahnuť absolútnu podriadenosť? Ani v najmenšom; ich postoj sa vyznačuje úplnou neposlušnosťou a spurnosťou. Keď ľudia ako antikristi čelia veciam, ktoré nechcú robiť, veciam, ktoré nie sú v súlade s ich preferenciami, vkusom alebo vlastnými záujmami, ich postoj ku Kristovým slovám sa stáva postojom absolútneho odmietnutia a odolávania, bez stopy podriadenosti.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Desiaty bod (Štvrtá časť)) Odhalenie Božích slov mi umožnilo pochopiť, že ťažkosti a stres má pri plnení povinností každý a tí, ktorí sa usilujú o pravdu, to od Boha dokážu prijať, modliť sa k Nemu, keď ich obklopujú ťažkosti, hľadať pravdu, aby problémy vyriešili, a náležite vykonávať svoje povinnosti. Antikristi však prahnú po telesnom uspokojení a teší ich vykonávať ľahké povinnosti, ktoré z nich robia stredobod pozornosti. Keď stoja pred povinnosťami, ktoré sú náročné a vyžadujú si, aby telesne trpeli a vyvinuli isté úsilie, nielenže neriešia ťažkosti, no ešte aj odolávajú a vzdorujú. Videla som, že sa správam rovnako ako antikristi. Zaujímalo ma len prahnutie po telesnom uspokojení a vo svojej povinnosti som nechcela platiť cenu. Keď polievanie, ktoré som mala na starosti, neprinieslo výsledky a narazilo na ťažkosti, pokladala som vykonávanie tejto povinnosti za ťažké a chcela som prejsť na inú, aby si moje telo mohlo trochu oddýchnuť. Keď som videla, že každý deň musím odpovedať na kopu listov, odolávala som a šomrajúc som ich skrátka odhadzovala a nevenovala som im pozornosť. Odchýlky v práci sa preto nezvrátili a nevyriešili hneď, čo ovplyvnilo výsledky práce na polievaní. Keď som vykonávala vodcovské povinnosti, mojou hlavnou úlohou bolo dohliadať na prácu na polievaní a získať viac nováčikov, aby svoje korene zapustili na pravej ceste, no ja som túto prácu zanedbávala a brala ju na ľahkú váhu, pri riešení jestvujúcich problémov som nevyvíjala žiadne úsilie a spôsobila som, že práca zastala na mŕtvom bode. Pri takomto konaní povinnosti som naozaj nebola hodná, aby mi ktokoľvek dôveroval. Nemala som žiadnu ľudskú prirodzenosť!

Neskôr som premýšľala: „Prečo si vo svojej povinnosti neustále vyberám ľahké práce a vyhýbam sa tým ťažkým, cúvam pred ťažkosťami a zoči-voči útrapám sa vždy zosypem?“ Prečítala som si Božie slová. „Keď ľudia konajú povinnosť, vždy si vyberajú ľahkú prácu, takú, ktorá nie je namáhavá a ktorá si nevyžaduje čeliť vonkajším živlom. Je to vyberanie si ľahkých prác a vyhýbanie sa tým ťažkým a je to prejav baženia po telesnom pohodlí. Čo ešte? (Sústavné sťažovanie, keď je ich povinnosť trochu ťažká, trochu únavná, keď za to treba zaplatiť.) (Zaoberanie sa jedlom, oblečením a telesnými pôžitkami.) To všetko sú prejavy baženia po telesnom pohodlí. Keď takí ľudia vidia, že úloha je príliš namáhavá alebo riskantná, podstrčia ju niekomu inému; oni sami robia len nenáročnú prácu a vyhovárajú sa, že sú slabej kvality, že im chýba pracovná schopnosť a nemôžu sa tejto úlohy zhostiť – hoci v skutočnosti je to preto, lebo túžia po telesnom pohodlí. … Patrí k nim aj to, keď sa ľudia stále sťažujú na ťažkosti pri konaní svojej povinnosti, keď sa im nechce vynakladať žiadne úsilie a len čo majú chvíľu voľna, hneď odpočívajú, tárajú o nedôležitých veciach alebo sa venujú oddychu a zábave. A keď objem práce narastie a naruší im rytmus a stereotyp ich života, sú s touto povinnosťou nespokojní a nešťastní. Šomrú a sťažujú sa a stávajú sa vo svojej povinnosti povrchnými. Je to túžba po telesnom pohodlí, však? … Sú ľudia, ktorí si užívajú telesné pohodlie, vhodní na konanie povinnosti? Len čo niekto nadhodí tému konania povinnosti alebo hovorí o platení ceny a znášaní utrpenia, stále krútia hlavou. Majú príliš veľa problémov, sú plní sťažností a sú naplnení negativitou. Takíto ľudia sú zbytoční, nemajú kvalifikáciu na konanie svojej povinnosti a mali by byť vyradení.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (2)) „Dnes neveríš slovám, ktoré hovorím, a nevenuješ im pozornosť. Keď však príde deň, keď sa toto dielo rozšíri, a ty uvidíš jeho celistvosť, budeš ľutovať a vtedy zostaneš ohromený. Existujú požehnania, ty sa z nich však nevieš tešiť, a existuje pravda, ty sa však o ňu neusiluješ. Neprivolávaš na seba opovrhnutie? Hoci sa ďalší krok Božieho diela ešte len začne, dnes nie je na požiadavkách, ktoré sa na teba kladú, a na tom, čo máš žiť, nič dodatočné. Je toľko diela a toľko právd; nie sú hodné toho, aby si ich poznal? Nedokážu Božie napomínanie a súd prebudiť tvoju dušu? Nedokážu Božie napomínanie a súd spôsobiť, aby si sa začal nenávidieť? Si spokojný so životom pod vplyvom satana, v pokoji a radosti a s trochou telesného pohodlia? Nie si postavený najnižšie spomedzi všetkých ľudí? Nik nie je hlúpejší než tí, ktorí videli spásu, no neusilujú sa získať ju. Takíto ľudia sa nadmerne oddávajú telu a tešia sa zo satana. Dúfaš, že tvoja viera v Boha nebude zahŕňať žiadne náročné úlohy, utrpenie ani najmenšie ťažkosti. Vždy sa usiluješ o veci, ktoré sú bezcenné, a nepripisuješ žiadnu hodnotu životu. Namiesto toho staviaš svoje vlastné výstredné myšlienky pred pravdu. Si taký bezcenný! Žiješ ako prasa – aký je rozdiel medzi tebou a prasatami či psami? Nie sú všetci, ktorí sa neusilujú o pravdu a namiesto toho milujú telo, iba zvieratá? Nie sú všetci tí mŕtvi bez duší iba chodiacimi mŕtvolami? Koľko slov bolo medzi vami vyslovených? Vykonalo sa medzi vami len malé dielo? Koľko som vám toho poskytol? Tak prečo si to nezískal? Na čo sa chceš sťažovať? Nie je to tak, že si nič nezískal, pretože si príliš zamilovaný do tela? … Zbabelec ako ty, ktorý sa vždy usiluje o telo – máš srdce, máš dušu? Nie si zviera? Dávam ti pravú cestu a nič za to nepýtam, ty sa však neusiluješ. Patríš medzi tých, čo veria v Boha? Dávam ti skutočný ľudský život, no ty sa oň neusiluješ. Nelíšiš sa od prasaťa alebo psa? Prasatá sa neusilujú o život človeka, neusilujú sa o očistenie a nechápu, čo je život. Každý deň, keď sa nažerú, jednoducho spia. Dal som ti pravú cestu, ty si ju však nezískal. Máš prázdne ruky. Si ochotný pokračovať v tomto živote, v živote prasaťa? Aký má význam, aby takíto ľudia žili? Tvoj život je opovrhnutiahodný a nehanebný, žiješ v špine a nemravnosti a neusiluješ sa o žiadne ciele. Nie je tvoj život najhanebnejší zo všetkých? Máš tú drzosť pozerať sa na Boha? Ak budeš mať naďalej takéto skúsenosti, nie je pravda, že nič nezískaš? Dostal si pravú cestu, no to, či ju nakoniec získaš, alebo nie, závisí od tvojho osobného úsilia.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznatky o napomínaní a súde) Keď som dočítala Božie slová, pochopila som, že pri konaní povinnosti cúvam pred ťažkosťami a zoči-voči útrapám sa idem zosypať. Hlavnými príčinami boli moja neochota trpieť, prahnutie po telesnom uspokojení a neochota zaplatiť cenu s cieľom usilovať sa o dosiahnutie pravdy. Keďže vo svojom úsilí som zastávala nesprávny názor, v momente, keď som vo svojej povinnosti narazila na ťažkosti a musela telesne trpieť, som sa cítila nanajvýš utláčaná, utápala som sa v pocitoch krivdy a dokonca som sa svojej povinnosti chcela vyhnúť. Spomenula som si, ako som kedysi ako študentka videla, že spolužiaci sa usilovne učia, aby sa dostali na dobré univerzity a v budúcnosti vynikli, a ako som sa stiahla, len čo som si predstavila utrpenie spojené s namáhavým štúdiom. Neskončila som preto s takým vysokým vzdelaním ako oni. Kedysi som si myslela, že skrátka mám len iné životné hodnoty ako iní a nikdy som netúžila po povesti a postavení. Teraz som konečne pochopila, že to nebolo tým, že by som nemala rada slávu, zisk a postavenie, ale tým, že som žila podľa satanovho zákona prežitia: „Život je príliš krátky, tak k sebe buď dobý.“ Príliš som dbala na svoje telo. A tento satanský zákon prežitia teraz vo mne aj napriek mojej viere v Boha mal stále hlboké korene. Len čo som v práci narazila na ťažkosti, fňukala som, že to nie je fér, a chcela som konať ľahšiu povinnosť. Mala som na starosti polievanie, ktoré súviselo s nováčikmi a ich vstupom do života. Ak nie sú dobre poliati a nemohli položiť základy na pravej ceste, ľahko sa stiahnu, no ja som nebola ochotná zaplatiť cenu ani hľadať pravdu, aby som vo svojej povinnosti vyriešila rôzne ťažkosti, a radšej som sa vyhýbala nepriazni osudu a nebrala do úvahy Boží úmysel ani prácu cirkvi. Bola som nesmierne sebecká a opovrhnutiahodná. Realita je taká, že konanie každej povinnosti v Božom dome si vyžaduje, aby sa človek trochu vydával. Napríklad bratia a sestry, ktorí šíria evanjelium, musia vynakladať úsilie, aby si osvojili pravdy, ktoré s tým súvisia, a zároveň znášať výsmech a urážky potenciálnych prijímateľov evanjelia či dokonca čeliť hrozbe, že ich hocikedy zatknú a prídu o život. Navyše, technické povinnosti sa dajú robiť dobre len vtedy, ak človek obetuje čas a energiu, aby si osvojil odborné zručnosti. Keď bratia a sestry, ktorí sa usilujú o pravdu, čelia takýmto ťažkostiam, dokážu hľadať pravdu a poučiť sa, takže čím dlhšie konajú svoje povinnosti, tým sú v nich lepší a cítia, že všetko ich utrpenie stojí za to. V minulosti som nemala také úsilie ani odhodlanie. Môj postoj k mojej povinnosti pripomínal postoj povaľača; všetkým, čo som robila, som sa chcela len nejak pretĺcť, nič som nedotiahla do konca a nedokončila som žiadnu zo svojich úloh. Ak by som sa ďalej usilovala o telesné uspokojenie a riadne sa neusilovala o pravdu a ak by som netrpela a nezaplatila cenu za dobré konanie povinnosti, neodviedla by som dobrú prácu v žiadnej povinnosti a skutočne by sa zo mňa stal naničhodný odpad, ktorý treba vyradiť.

Neskôr som si prečítala viac Božích slov. „Človek sa musí usilovať žiť život, ktorý má zmysel, a nemal by sa uspokojiť so svojou aktuálnou situáciou. Aby žil Petrov obraz, musí mať jeho poznatky a skúsenosti. Človek sa musí usilovať o veci, ktoré sú vyššie a zmysluplnejšie. Musí sa usilovať o hlbšiu, čistejšiu lásku k Bohu a život, ktorý má hodnotu a zmysel. Len toto je život, len potom bude človek rovnaký ako Peter. Musíš sa zameriavať na to, aby si bol aktívny pri vstupe na pozitívnu stranu, a nesmieš pasívne dovoliť, aby si sa pre chvíľkové uľahčenie vrátil na zlé chodníčky a ignoroval hlbšie, konkrétnejšie a praktickejšie pravdy. Tvoja láska musí byť praktická a musíš nájsť spôsoby, ako sa oslobodiť od tohto zvráteného, bezstarostného života, ktorý sa ničím nelíši od života zvieraťa. Musíš žiť život, ktorý má zmysel a hodnotu a nesmieš sa klamať ani zaobchádzať so svojím životom ako s hračkou. Pre nikoho, kto má snahu milovať Boha, neexistujú nedosiahnuteľné pravdy a spravodlivosť, za ktorými by nemohol pevne stáť. Ako by si mal žiť svoj život? Ako by si mal milovať Boha a využiť túto lásku na uspokojenie Jeho úmyslov? V tvojom živote nie je nič väčšie. V prvom rade musíš mať takéto túžby a vytrvalosť a nemal by si byť ako tí slabosi bez chrbtovej kosti. Musíš sa naučiť, ako prežívať zmysluplný život a zmysluplné pravdy a nemal by si sa k sebe v tomto smere správať ľahostajne. Tvoj život prejde bez toho, aby si si to uvedomil. Budeš mať potom ďalšiu príležitosť milovať Boha? Môže človek milovať Boha, keď je mŕtvy? Musíš mať rovnaké ambície a svedomie ako Peter. Tvoj život musí byť zmysluplný a nesmieš so sebou hrať hry. Ako ľudská bytosť a človek, ktorý sa usiluje o Boha, musíš byť schopný starostlivo zvážiť, ako zaobchádzať so svojím životom, ako by si sa mal obetovať Bohu, ako mať v Neho zmysluplnejšiu vieru a – keďže Boha miluješ – ako by si Ho mal milovať spôsobom, ktorý je čistejší, krajší a lepší.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznatky o napomínaní a súde) Božie slová mi ukázali, že Boh dúfa, že ľudia budú brať usilovanie sa o pravdu ako dôležitú súčasť svojho života. Nebolo by hlúpe, ak by som stratila šancu získať pravdu pre dočasné telesné uspokojenie? Ak ju nezískame a nezmeníme svoju povahu, kým Božie dielo skončí, budeme to ľutovať celý život. Počas môjho pôsobenia vo vodcovských funkciách mi síce veľa chýbalo a moja práca sa spájala s nemalými ťažkosťami a stresom, no získala som tým oveľa viac, ako mi dali povinnosti s jednou pracovnou náplňou. Nielenže to zlepšilo moje pracovné schopnosti, no pochopila som aj niektoré pravdy-princípy. Pochopila som, že tie ťažkosti a stres – to všetko bolo požehnaním od Boha. Rozhodla som sa, že už sa nechcem vyhýbať a unikať svojej povinnosti, pretože prihliadam na svoje telo. Tvárou v tvár ťažkostiam som sa viac modlila, spoliehala na Boha a hľadala pravdu, aby som ich vyriešila. Čoskoro potom som začala hľadať a premýšľať o dôvode, prečo práca na polievaní neprináša výsledky. Vďaka uvažovaniu a prešetreniu som pochopila, že to bolo najmä tým, že som vo svojej povinnosti bola príliš pasívna a nesústredila som sa na prešetrovanie odchýlok. Keď mali nováčikovia problémy, neriešila som ich s odôvodnením, že na to nie som spôsobilá, v dôsledku čoho problémy iba pribúdali a nič neviedlo k riešeniu. Keď som potom v práci skutočne začala platiť cenu, výsledky práce na polievaní sa postupne začali zlepšovať. Na vlastnej koži som zažila ten sladký pocit, keď človek nežije obklopený ťažkosťami a praktizuje v súlade s Božími slovami a mala som ešte väčšiu vieru v prežívanie tejto situácie.

Neskôr ma poverili ešte väčším množstvom práce, v ktorej som sa navyše nevyznala, a mala som isté nedostatky, pokiaľ ide o duchovné spoločenstvo o pravde a riešenie problémov. Bolo to dosť namáhavé, no bola som ochotná vzdorovať svojmu telu a do svojej povinnosti vkladať maximálne úsilie. Výsledky po mesiaci či dvoch práce neboli práve najlepšie, takže som sa cítila trochu znechutene a videlo sa mi, že konanie tejto povinnosti je priťažké a tie predošlé boli uvoľnenejšie. Uvedomila som si, že som v nesprávnom stave, a tak som sa modlila k Bohu a hľadala pravdu, aby som ho vyriešila. Prečítala som si Božie slová: „Všetci tí, ktorí skutočne veria v Boha, sú jednotlivcami, ktorí sa venujú riadnej práci, všetci sú ochotní vykonávať svoje povinnosti, sú schopní vziať na plecia kus práce a robiť ju dobre podľa svojej kvality a predpisov Božieho domu. Samozrejme, spočiatku môže byť náročné prispôsobiť sa tomuto životu. Môžeš sa cítiť fyzicky aj psychicky vyčerpaný. Ak si však naozaj odhodlaný spolupracovať a si ochotný stať sa normálnym a dobrým človekom a dosiahnuť spásu, potom musíš zaplatiť určitú cenu a umožniť Bohu, aby ťa disciplinoval. Keď máš nutkanie byť svojvoľný, musíš tomu vzdorovať a vzdať sa toho, postupne znižovať svoju svojvoľnosť a sebecké túžby. … Nemôžeš povedať: ‚Je to príliš veľký tlak, tak to nebudem robiť. Pri konaní svojej povinnosti a pri práci v Božom dome hľadám len chvíle voľna, pohodu, šťastie a pohodlie.‘ To nebude fungovať; nie je to názor, ktorý by mal mať normálny dospelý človek, a Boží dom nie je pre teba miestom, kde by si sa mal oddávať pohodliu. V živote aj práci berie na seba každý človek určité množstvo tlaku a rizika. Pri akejkoľvek práci a obzvlášť pri vykonávaní svojej povinnosti v Božom dome by si sa mal snažiť o optimálne výsledky. Na vyššej úrovni je to Božie učenie a Jeho požiadavka. Na nižšej úrovni je to prístup, stanovisko, norma a princíp, ktoré by mal vo svojom správaní a konaní prijať každý človek.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (5)) Vďaka čítaniu Božích slov som pochopila, že ako dospelý človek s normálnym rozumom by som sa mala vedieť ujať práce. Aj keď sa v práci niekedy vyskytnú ťažkosti, ktoré si vyžadujú isté utrpenie, je to niečo, čo by som počas úsilia o spásu, mala zažiť. Aj neverci musia veľa trpieť, aby sa uživili. A čo sa týka nás veriacich, utrpenie, ktoré pri vykonávaní svojich povinností znášame, má v našich životoch význam a je pre ne prospešné. Keď som to pochopila, bola som ochotná podriadiť sa a prežívať. Keď som potom vo svojej povinnosti mala veľa ťažkostí, miestami som sa stále cítila trochu skormútene, no odstúpiť od povinnosti som už pre ne nechcela. Naopak, obklopená ťažkosťami som dokázala hľadať Boží úmysel, spraviť všetko pre to, aby som vyhovela, a vo svojej povinnosti správne pristupovať k ťažkostiam a stresu. Zo srdca ďakujem Bohu!