Zhang Di, Čína

Koncom novembra 2023 som spolupracovala s dvomi sestrami a dohliadala na prácu na polievaní v niekoľkých cirkvách. Vždy, keď sme zhŕňali odchýlky a problémy v našej práci, som cítila veľký tlak. Moje pracovné schopnosti neboli veľmi dobré a problémy som si všímala pomaly. Nebola som taká pohotová a nemala som takú dobrú úroveň schopností ako tie dve sestry, s ktorými som spolupracovala. Niekedy sa napríklad nováčikovia nestretávali pravidelne, polievači zvykli spomenúť niekoľko objektívnych dôvodov a poukazovať len na problémy nováčikov, no neuvažovali nad tým, či sa sami vo svojich povinnostiach nejako neodchýlili. Keďže mi chýbala rozlišovacia schopnosť, riadila som sa len tým, čo povedali polievači, a zameriavala som sa na nováčikov. Sestry, s ktorými som spolupracovala, však dokázali analyzovať detaily problémov, ktoré polievači spomenuli, a prišli na koreň problémov. To viedlo k efektívnejšiemu riešeniu problémov. Vždy keď som sa porovnávala so sestrami, pripadala som si neschopná, a hoci sestry nič nepovedali, cítila som sa trápne. Neustále som sa obávala: „Čo si o mne pomyslia? Povedia, že som ani po istom období výcviku neurobila veľký pokrok? Budú si myslieť, že nemám dosť vysokú kvalitu?“ Vždy keď sme zhŕňali našu prácu, cítila som sa veľmi zovretá. A bola som veľmi neochotná čeliť týmto situáciám.

Jedného dňa v januári 2024 sme sa zišli, aby sme si zhrnuli prácu. Pomyslela som si: „Tentoraz nemôžem hovoriť v duchovnom spoločenstve ako prvá. Počkám, kým sestry povedia svoje zhrnutia, a potom budem hovoriť ako posledná. Keď zhrnú väčšinu bodov, ak sa vyskytnú spoločné problémy, ja na konci podám len stručné zhrnutie. Takto neuvidia, aká naozaj som.“ Takže keď sa sestra An Ran spýtala, kto povie svoje zhrnutie ako prvý, mlčala som. Potom An Ran začala podrobne zhŕňať každú cirkev a každý problém. Čím podrobnejšie boli jej zhrnutia, tým viac som bola nervózna a premýšľala som: „Keď An Ran podá také dôkladné zhrnutie, nebudem ja so svojím jednoduchým duchovným spoločenstvom vyzerať neschopne? Povedia, že nemám prehľad a mám nízku kvalitu?“ Nemohla som sa sústrediť na problémy, ktoré An Ran zhŕňala, pretože som bola veľmi nepokojná. Po chvíli An Ran dohovorila a po nej pokračovala Yang Xi. Hoci zhrnutie Yang Xi nebolo také dôkladné ako to od An Ran, dokázala poukázať na niektoré kľúčové problémy v práci na polievaní. V tej chvíli som bola naozaj nervózna a mala som pocit, akoby čas plynul rýchlo. Netrvalo dlho a Yang Xi tiež skončila. Povedala: „Problémy v týchto cirkvách sú dosť podobné.“ An Ran súhlasila a povedala: „Pravda.“ Keď som počula sestry toto povedať, chopila som sa príležitosti a pomyslela som si: „Keďže všetky hovoria, že problémy sú podobné, znamená to, že ja nemusím podať zhrnutie? Takto sa nemusím strápniť svojím jednoduchým hovorením v duchovnom spoločenstve.“ Rýchlo som využila príležitosť a povedala som: „Moje zhrnutie je o tých istých problémoch, ako boli tie vaše.“ Pozrela som sa na hodiny a videla som, že už je po polnoci a obidve vyzerajú trochu unavené. Tak som si pomyslela: „Teraz, keď sú obidve ospalé, aj keby si všimli, že moje zhrnutie je jednoduché, možno si pomyslia, že to len preto, lebo nemám jasnú hlavu. Takto si to môžem odbiť.“ Tak som povedala: „Už je príliš neskoro a dobre mi to nemyslí. Moje zhrnutie je podobné ako vaše, tak to poviem len v hrubých črtách.“ Ale An Ran nečakane povedala: „Teraz tým zhrnutím nedosiahneme dobré výsledky, nechajme to na zajtra ráno.“ Ale potom som si pomyslela: „Zajtra ráno, keď budú všetky čulejšie hneď uvidia, aké prosté je moje zhrnutie. Čo si o mne potom pomyslia? Bude pre mňa lepšie, ak to zhrnutie urobím teraz, lebo aj keď bude jednoduché, možno si to nevšimnú. Takto si môžem aspoň trochu zachovať tvár.“ Rýchlo som povedala: „Dokončime to zhrnutie dnes večer, zajtra ráno máme inú prácu.“ Sestry na to nič nepovedali a ospalo ďalej počúvali moje zhrnutie. Keď som dohovorila, konečne som pocítila úľavu.

Neskôr som sa podelila o túto skúsenosť počas jedného stretnutia, na ktorom som hovorila o svojom stave. Počas rozprávania som si uvedomila, ako veľmi som sa zamotala len pre zhrnutie práce! Moje partnerské sestry ma na to tiež upozornili so slovami: „Pozri sa, ako sa ti z toľkého premýšľania zamotali myšlienky! Vieš, prečo si nedokázala nájsť problémy? Jednoducho preto, lebo si sa sústredila na ochranu svojho imidžu, a nie na svoju riadnu úlohu.“ To, čo sestry povedali, bola naozaj pravda. V poslednom čase bola efektivita našej práce nízka a ja som nepremýšľala nad tým, ako jasne zhrnúť problémy a odchýlky a dosiahnuť efektívne riešenia, ani som neuvažovala o tom, ako moje partnerské sestry objavujú a zhŕňajú problémy, a neučila som sa od nich. Namiesto toho som všetky myšlienky sústredila na to, ako si chrániť imidž a postavenie. V tej chvíli som si spomenula na článok so skúsenostným svedectvom, ktorý som čítala pár dní predtým a v ktorom bol citovaný úryvok Božích slov, ktorý rozoberal stav veľmi podobný môjmu. Rýchlo som si ho vyhľadala a prečítala. Všemohúci Boh hovorí: „Antikristi majú nečestnú ľudskú prirodzenosť, čo znamená, že nie sú ani v najmenšom pravdovravní. Všetko, čo hovoria a robia, je znečistené a obsahuje ich vlastné úmysly a ciele a v tom všetkom sa skrývajú ich nevysloviteľné a nevýslovné intrigy a úklady. Preto sú slová a činy antikristov príliš znečistené a príliš plné falošnosti. Bez ohľadu na to, koľko hovoria, je nemožné vedieť, ktoré z ich slov sú pravdivé, ktoré sú falošné, ktoré sú správne a ktoré sú nesprávne. Je to preto, lebo sú nečestní a ich myseľ je mimoriadne zložitá, plná zákerných úkladov a prešpikovaná intrigami. Nič z toho, čo hovoria, nie je priamočiare. Nehovoria, že jedna je jedna, dve sú dve, áno je áno a nie je nie. Namiesto toho vo všetkých záležitostiach chodia okolo horúcej kaše a v mysli si všetko niekoľkokrát premyslia, vyhodnocujú následky, zvažujú klady a zápory zo všetkých strán. Potom jazykovo upravia to, čo chcú povedať, takže všetko, čo povedia, znie dosť ťažkopádne. Čestní ľudia nikdy nerozumejú, čo hovoria, a ľahko sa nimi nechajú oklamať a podviesť, a pre každého, kto s takými ľuďmi hovorí a komunikuje, je to únavná a namáhavá skúsenosť. Nikdy nepovedia, že jedna je jedna a dve sú dve, nikdy nepovedia, čo si myslia, a nikdy neopíšu veci tak, ako sú. Všetko, čo povedia, je nevyspytateľné a ciele a úmysly ich činov sú veľmi zložité. Ak sa pravda prevalí – ak ich ostatní ľudia prekuknú a prídu im na to – rýchlo si vymyslia ďalšie klamstvo, aby sa z toho vykrútili.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Exkurz štvrtý: Zhrnutie charakteru antikristov a ich povahy-podstaty (Prvá časť)) Boh odhalil určitý typ ľudí s povahou antikrista. V ich slovách a skutkoch chýba akýkoľvek prvok čestnosti, vždy konajú s osobnými úmyslami a cieľmi a myšlienky majú celé zamotané. Dokonca aj jednoduchá vec sa pri nich skomplikuje. Ich povaha je veľmi nečestná. Bola som presne ten typ človeka, ktorého Boh odhaľuje. Keďže som počas zhrnutia práce nenašla veľa problémov, obávala som sa, že pre jednoduchosť môjho duchovného spoločenstva sa na mňa ostatné sestry budú pozerať zvrchu, a tak mi v hlave začali víriť plány a úklady. Myslela som si, že môžem počkať, kým sestry skončia, a potom na konci len všeobecne hovoriť v duchovnom spoločenstve. Keď som videla, že sestry našli odchýlky a kľúčové problémy v práci, chcela som zabrániť tomu, aby zistili, aké prosté je moje chápanie problému, a nechcela som sa strápniť. A hoci existovali problémy, ktoré som si nevšimla, aj tak som súhlasila s poznámkami sestier a tvrdila, že moje zhrnutie je rovnaké ako ich. Dokonca som sa rozhodla urobiť zhrnutie vtedy, keď boli obidve ospalé, v snahe vzbudiť v nich dojem, že jednoduchosť môjho zhrnutia nie je moja chyba, ale skôr dôsledok neskorej hodiny a nejasnej mysle. Keď An Ran navrhla, aby sme zhrnutie urobili na druhý deň pre lepšie výsledky, bála som sa, že ak si nechám túto príležitosť ujsť, nebudem to vedieť uhrať, a tak som trvala na tom, že zhrnutie urobíme v ten večer, tvrdiac, že odklad by zdržal prácu na ďalší deň. Uvedomila som si, že v mojich myšlienkach, slovách a skutkoch nebola ani stopa po čestnosti, a že moja myseľ sa úplne zamotala. V skutočnosti, bez ohľadu na to, koľko problémov by som našla, mala som hovoriť úprimne, a ak boli problémy, ktoré som nenašla, mohla som hľadať vlastné odchýlky a potom problémy doplniť. Ale ja som celú záležitosť príliš skomplikovala. Cítila som potrebu zvažovať každé slovo dlho predtým, ako som ho vyslovila, a všetky moje myšlienky sa točili okolo toho, ako si zachovať tvár. Moja myseľ bola plná zradných úkladov a bola som taká nečestná!

Neskôr som prostredníctvom jedenia a pitia Božích slov trochu pochopila, prečo som nečestná, a tiež prirodzenosť a dôsledky nečestnosti. Všemohúci Boh hovorí: „Čo poviete – nie je pre ľudí, ktorí klamú, život vyčerpávajúci? Po celý čas klamú, potom klamú ešte viac, aby svoje klamstvá zakryli, a podvádzajú. Sami seba takto vyčerpávajú. Vedia, že takýto život je vyčerpávajúci – prečo by teda aj tak chceli klamať a nechceli by byť čestnými ľuďmi? Zamysleli ste sa niekedy nad touto otázkou? Je to dôsledok toho, že ľudí oklame ich satanská prirodzenosť; zabráni im v tom, aby sa zbavili takého života a takejto povahy. Sú ochotní nechať sa takto oklamať a takto žiť; nechcú praktizovať pravdu a kráčať cestou svetla. Myslíš si, že takýto spôsob života je vyčerpávajúci a takéto konanie nie je potrebné – ľudia, ktorí klamú, si však myslia, že je nanajvýš potrebné. Myslia si, že ak by takto nekonali, ponížilo by ich to, ublížilo by to aj ich imidžu, povesti a záujmom a priveľa by stratili. Tieto veci si cenia, cenia si svoj vlastný imidž, povesť a postavenie. To je pravá tvár ľudí, ktorí nemilujú pravdu. Stručne povedané, keď ľudia nechcú byť čestnými ľuďmi ani nechcú praktizovať pravdu, je to preto, lebo pravdu nemilujú. Vo svojich srdciach si cenia veci ako povesť a postavenie; radi nasledujú svetské trendy a žijú v moci satana. Je to problém ich prirodzenosti. V súčasnosti existujú ľudia, ktorí roky veria v Boha, vypočuli si množstvo kázní a vedia, čo všetko viera v Boha zahŕňa. Napriek tomu však nepraktizujú pravdu a ani o chlp sa nezmenili – prečo je to tak? Je to preto, lebo nemilujú pravdu. Aj keď troške pravdy rozumejú, stále ju nedokážu praktizovať. Je jedno, koľko rokov takíto ľudia veria v Boha, bude to pre nich zbytočné. Môžu byť ľudia, ktorí nemilujú pravdu, spasení? Je to úplne nemožné. Nemilovať pravdu je problém srdca človeka, problém jeho prirodzenosti. Nedá sa to vyriešiť. To, či niekto môže alebo nemôže byť spasený vo svojej viere, závisí hlavne od toho, či miluje pravdu. Len tí, ktorí milujú pravdu, môžu pravdu prijať; len oni môžu podstúpiť útrapy a zaplatiť cenu v záujme pravdy a len oni sa môžu modliť k Bohu a spoliehať sa na Neho. Len oni môžu hľadať pravdu, uvažovať o sebe a spoznávať sa prostredníctvom svojich skúseností, mať odvahu vzdorovať telu a dosiahnuť praktizovanie pravdy a podriadenosť Bohu. Iba tí, ktorí milujú pravdu, sa o ňu môžu takto usilovať, kráčať po ceste spásy a získať Božie schválenie. Iná cesta ako táto neexistuje. Pre tých, ktorí nemilujú pravdu, je veľmi ťažké ju prijať. Je to preto, lebo zo svojej prirodzenosti majú odpor k pravde a nenávidia ju. Keby chceli prestať odolávať Bohu alebo nekonať zlo, bolo by to pre nich veľmi ťažké, pretože sú zo satana a už sa stali diablami a nepriateľmi Boha. Boh spasí ľudstvo, nespasí diablov ani satana. Niektorí ľudia kladú otázky, ako napríklad: ‚Ja naozaj rozumiem pravde. Len ju nedokážem uviesť do praxe. Čo mám robiť?‘ To je niekto, kto nemiluje pravdu. Ak niekto nemiluje pravdu, potom ju nedokáže uviesť do praxe, aj keď jej rozumie, pretože v srdci to nie je ochotný urobiť a nemá rád pravdu. Takýto človek je nespasiteľný. Niektorí ľudia hovoria: ‚Zdá sa mi, že ako čestný človek prichádzaš o veľa, preto ním nechcem byť. Nečestní ľudia nikdy o nič neprichádzajú – dokonca profitujú z toho, že využívajú druhých. Preto by som bol radšej nečestným človekom. Nie som ochotný dovoliť, aby ostatní poznali moje súkromné záležitosti, aby ma pochopili alebo mi porozumeli. Môj osud by mal byť v mojich vlastných rukách.‘ Tak nech sa páči, skús to a uvidíš. Uvidíš, aký výsledok nakoniec dosiahneš; uvidíš, kto pôjde do pekla a kto bude nakoniec potrestaný.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Najzákladnejšie praktizovanie toho, ako byť čestným človekom) Po prečítaní Božích slov som si uvedomila, že nečestní ľudia vo svojej podstate nemilujú pravdu a nie sú ochotní praktizovať čestnosť. Celé dni špekulujú a klamú, aby si ochránili imidž a postavenie, a preto je ich život plný únavy a bolesti. To všetko je spôsobené trýznením a úskokmi ich satanskej prirodzenosti. Zhrnutie práce na identifikáciu problémov a odchýlok malo slúžiť na zlepšenie práce na polievaní do budúcna, ale ja som sa vždy obávala, že pre jednoduchosť môjho zhrnutia sa na mňa sestry budú pozerať zvrchu, a tak som neustále špekulovala a intrigovala. Hoci som zjavne nenašla žiadne problémy, neodvážila som sa otvorene povedať pravdu. Sestry, s ktorými som spolupracovala, navrhli, že ak má zhrnutie priniesť výsledky, mali by sme ho robiť vtedy, keď máme dostatok energie. Vedela som, že návrh sestry by práci prospel, no aj tak som sa uchýlila k úskokom, aby som si zachovala tvár. Bola som taká nečestná! Navonok sa zdalo, že intrigujem proti iným ľuďom, ale v podstate som sa snažila oklamať Boha. Presne ako povedali moje partnerské sestry, počas zhrnutia práce som sa nesústredila riadne na vykonávanú úlohu, ani som zhrnutie nevyužívala na nájdenie problémov a odchýlok, aby som prácu do budúcna zlepšila. Namiesto toho som myslela len na svoj osobný imidž a postavenie a úzkostlivo som intrigovala, aby som zakryla svoje nedostatky. Nielenže bol môj spôsob života vyčerpávajúci, ale nemohla som získať ani Božie osvietenie či vedenie. V skutočnosti som nebola nečestná a falošná len počas tohto konkrétneho zhrnutia. Dokonca aj počas bežných diskusií som často konala nečestne, aby som neodhalila svoje nedostatky. V prípade problémov, ktoré som ja nezistila, som len zopakovala to, čo povedali sestry, alebo som si našla nejaký dôstojne znejúci dôvod na ospravedlnenie. Premýšľala som o tom, ako Boh vyjadril toľko právd, vedúc nás k tomu, aby sme sa usilovali o pravdu, boli čestní a žili skutočnú ľudskú podobu, ale ja som neustále išla proti Božím požiadavkám a žila podľa svojej satanskej povahy. Navonok som si nasadila pevnú masku, aby moje partnerské sestry nevideli moje nedostatky a mohla som si tak na chvíľu udržať zdanie imidžu a postavenia. Ale Boh všetko podrobne skúma. Nečestná povaha, ktorú som zjavovala, spolu s mojím opovrhnutiahodným úmyslom chrániť si svoje záujmy spôsobili, že Boh ma nenávidel a neznášal. Spomenula som si, čo povedal Pán Ježiš: „Vravím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako malé deti, nikdy nevstúpite do nebeského kráľovstva.“ (Mt 18, 3) Božia povaha je spravodlivá a svätá a On schvaľuje tých, ktorí sú jednoduchí a čestní. Ak by som naďalej žila podľa svojej nečestnej povahy a stále sa pokúšala klamať ľudí a Boha bez toho, aby som praktizovala čestnosť, nakoniec by ma Boh opustil a vyradil.

Neskôr som našla cestu praktizovania a vstup prostredníctvom Božích slov. Všemohúci Boh hovorí: „To, že Boh vyžaduje od ľudí, aby boli úprimní, dokazuje, že skutočne nenávidí nečestných ľudí a nemá ich rád. Božia nechuť k nečestným ľuďom je nechuťou k ich spôsobu konania, k ich povahám a tiež k ich úmyslom a podvodným praktikám; nič z toho nemá Boh rád. Ak nečestní ľudia dokážu prijať pravdu, priznajú si svoju klamlivú povahu a sú ochotní prijať Božiu spásu a praktizovať pravdu, aby sa stali čestnými ľuďmi, potom majú aj oni nádej, že budú spasení, Boh totiž nie je voči nikomu zaujatý a pravda tiež nie. Ak sa teda chceme stať ľuďmi, ktorí sú Bohu milí, najprv musíme zmeniť svoje princípy počínania, prestať žiť podľa satanských filozofií, prestať sa spoliehať na klamstvá a podvody, aby sme žili svoj život a odvrhnúť všetky lži a pokúšať sa byť čestnými ľuďmi. Potom sa zmení aj Boží pohľad na nás. Predtým sa ľudia v rámci nažívania s inými vždy spoliehali na klamstvá, pretvárku a podvody a považovali satanské filozofie za základ svojej existencie, za svoj život a za základ svojho vlastného správania. Bolo to niečo, čo Boh neznášal. Ak medzi nevercami hovoríš pravdu a pokúšaš sa byť čestným človekom, budú ťa ohovárať, súdiť a odmietať. A tak nasleduješ svetské trendy a žiješ podľa satanských filozofií; si čoraz zručnejší v klamaní a čoraz nečestnejší. Používaš tiež rafinované prostriedky na to, aby si dosiahol svoje ciele a tým ochránil seba samého. V satanovom svete sa ti darí stále viac a v dôsledku toho upadáš čoraz hlbšie do hriechu a nedokážeš sa z neho vymaniť. V Božom dome je to presne naopak. Čím zručnejší si v klamaní a podvádzaní, tým väčší odpor k tebe bude mať Boží vyvolený národ a tým viac ťa bude odmietať. Ak odmietaš činiť pokánie, stále sa držíš satanských filozofií a logiky a používaš aj úklady, fígle a dômyselné taktiky, aby si sa maskoval a pretvaroval, potom je veľmi pravdepodobné, že budeš odhalený a vyradený. Je to preto, lebo Boh neznáša nečestných ľudí. V Božom dome sa môže dariť len čestným ľuďom a všetci nečestní ľudia budú napokon odmietnutí a vyradení. To už dávno vopred ustanovil Boh. Iba čestní ľudia môžu mať podiel na nebeskom kráľovstve. Ak sa nesnažíš byť čestným človekom, ak nezažívaš a nepraktizuješ usilovanie sa o pravdu, ak neodhalíš svoju vlastnú škaredosť a ak sa neobnažíš, potom nikdy nebudeš môcť prijať dielo Ducha Svätého a získať Boží súhlas.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Najzákladnejšie praktizovanie toho, ako byť čestným človekom) Po prečítaní Božích slov som si uvedomila, že Boh od nás vyžaduje, aby sme praktizovali pravdu a boli čestní ľudia. V rôznych situáciách musíme byť schopní prijať Božie podrobné skúmanie, musíme zmeniť svoje úmysly od základu, keď hovoríme a konáme, a nemali by sme klamať ostatných ani Boha, aby sme si chránili vlastné telesné záujmy, imidž alebo postavenie. Namiesto toho by sme mali praktizovať pravdu a učiť sa byť čestnými ľuďmi. Keď hovoríme a konáme, musíme byť priami a čestní, bez akéhokoľvek zatajovania alebo pokrytectva. Len takí ľudia môžu získať Božie schválenie. Do budúcna som musela praktizovať čestnosť, už som viac nemohla maskovať ani zakrývať svoje nedostatky, musela som povedať toľko, koľko som vedela, a keď sa moje nedostatky a slabosti odhalili, musela som si zhrnúť svoje odchýlky a učiť sa zo silných stránok iných. Neskôr, keď prišiel čas podeliť sa o názory pri sumarizovaní práce so sestrami, som sa cítila menej obmedzovaná. Povedala som, keď som niečomu nerozumela, a otvorila som sa a požiadala sestry o pomoc. Sestry sa na mňa nepozerali zvrchu, ba naopak, viedli ma a pomáhali mi. S ich pomocou som lepšie pochopila koreň niektorých problémov a tiež som začala nachádzať spôsoby zhrnutia práce a riešenie problémov.

Neskôr som hľadala spôsoby, ako praktizovať a vstúpiť, pokiaľ ide o tento problém: Vždy som si myslela, že mám nižšiu kvalitu ako moje partnerské sestry, a najmä, že pri sumarizácii nedokážem identifikovať problémy tak ako sestry, preto som sa pri spolupráci s nimi vždy cítila obmedzovaná. Prečítala som si úryvok z Božích slov: „V ďalšom verši piesne sa hovorí: ‚Hoci je moja kvalita chabá, mám čestné srdce.‘ Tieto slová znejú veľmi reálne a hovoria o požiadavke, ktorú Boh kladie na ľudí. Aká je to požiadavka? Že ak ľuďom chýba kvalita, nie je to koniec sveta, ale musia mať čestné srdce, a ak ho majú, budú môcť získať Božie schválenie. Bez ohľadu na tvoju situáciu alebo pôvod, musíš byť čestným človekom, hovoriť čestne, konať čestne, byť schopný vykonávať svoju povinnosť celým svojím srdcom a mysľou, byť oddaný svojej povinnosti, nevyhľadávať skratky, nebyť úskočným alebo zradným človekom, neklamať ani nepodvádzať a nehovoriť v kruhoch. Musíš konať podľa pravdy a byť niekým, kto sa usiluje o pravdu. Mnoho ľudí si myslí, že majú chabú kvalitu a že nikdy neplnia svoju povinnosť dobre alebo na požadovanej úrovni. V tom, čo robia, zo seba vydávajú to najlepšie, ale nikdy nedokážu pochopiť princípy a stále nedokážu dosiahnuť veľmi dobré výsledky. V konečnom dôsledku sa môžu len sťažovať, že majú príliš chabú kvalitu, a stávajú sa negatívnymi. Neexistuje teda žiadna cesta vpred, keď má človek chabú kvalitu? Mať chabú kvalitu nie je smrteľná choroba a Boh nikdy nepovedal, že nespasí ľudí, ktorí majú chabú kvalitu. Ako Boh už raz povedal, zarmucujú Ho tí, ktorí sú čestní, ale nevedomí. Čo znamená byť nevedomý? Nevedomosť v mnohých prípadoch pochádza z chabej kvality. Keď majú ľudia chabú kvalitu, majú plytké chápanie pravdy. Nie je dostatočne konkrétne ani praktické a často sa obmedzuje na povrchné alebo doslovné chápanie – obmedzuje sa na učenie a predpisy. Preto nedokážu jasne vidieť mnohé problémy a nikdy nedokážu pochopiť princípy pri vykonávaní svojej povinnosti alebo ju vykonávať dobre. Nechce teda Boh ľudí s chabou kvalitou? (Chce.) Akú cestu a smer Boh ľuďom ukazuje? (Cestu čestného človeka.) Môžeš byť čestným človekom len preto, že to povieš? (Nie, musíme mať prejavy čestného človeka.) Ako sa prejavuje čestný človek? Po prvé, nemá pochybnosti o Božích slovách. To je jeden z prejavov čestného človeka. Okrem toho je najdôležitejším prejavom hľadanie a praktizovanie pravdy vo všetkých záležitostiach – to je kľúčové. Hovoríš, že si čestný, ale Božie slová vždy tlačíš do úzadia a proste si robíš, čo chceš. Je toto prejavom čestného človeka? Hovoríš: ‚Hoci je moja kvalita chabá, mám čestné srdce.‘ A predsa, keď ti pripadne nejaká povinnosť, bojíš sa utrpenia a zodpovednosti, ak ju nekonáš dobre, a tak sa vyhováraš, aby si sa jej vyhol, alebo navrhuješ, aby ju konal niekto iný. Je toto prejavom čestného človeka? Zjavne nie je. Ako by sa teda mal správať čestný človek? Mal by sa podriadiť Božím opatreniam, byť oddaný povinnosti, ktorú má vykonávať, a snažiť sa uspokojiť Božie úmysly. To sa prejavuje niekoľkými spôsobmi: Jedným z nich je prijať svoju povinnosť s čestným srdcom, neprihliadať na svoje telesné záujmy, nebyť v nej polovičatý a neintrigovať vo svoj vlastný prospech. To sú prejavy čestnosti. Ďalším je vložiť celé svoje srdce a silu do dobrého vykonávania svojej povinnosti, správne plniť úlohy, ktoré ti zveril Boží dom, a vložiť do svojej povinnosti srdce a lásku, aby si uspokojil Boha. Takto sa prejavuje čestný človek pri vykonávaní svojej povinnosti.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Božie slová boli ako teplý prúd, ktorý mi utešoval srdce, a ukázali mi cestu praktizovania. Boh hovorí, že mať nízku kvalitu nie je najväčší problém a že sa pozerá hlavne na to, či má človek pri konaní svojej povinnosti čestné srdce a či dokáže verne konať svoju povinnosť a spolupracovať podľa svojich najlepších schopností. Aj keď narazíme na niečo, čomu nerozumieme alebo čo nevieme robiť, mali by sme sa viac modliť k Bohu a hľadať Jeho vedenie, sústrediť sa na hľadanie pravdy-princípov vo všetkých veciach a byť v duchovnom spoločenstve s bratmi a sestrami, s ktorými spolupracujeme. Keď získame pochopenie, mali by sme praktizovať podľa pravdy-princípov a nechrániť si osobné záujmy, imidž ani postavenie, a mali by sme sa snažiť čo najlepšie spolupracovať tam, kde môžeme. To je čestná ľudská podoba, ktorú Boh chce, aby sme žili, a je to tiež cesta praktizovania, ktorú nám Boh ukázal, aby sme dobre konali svoje povinnosti. Vlastne, sestry, s ktorými som spolupracovala, dokázali nájsť drobné problémy a odchýlky nielen preto, že mali lepšiu kvalitu, ale aj preto, že vynaložili úsilie a naozaj nad vecami premýšľali. Moja kvalita bola priemerná, počas sumarizácie práce som mala nepokojné srdce a stále som premýšľala nad tým, ako si ochrániť povesť a postavenie, namiesto sústredenia na prácu. Okrem toho bol aj môj postoj k povinnosti nesprávny a premýšľanie nad problémami ma vyčerpávalo, takže sa mi nechcelo vynakladať úsilie. V dôsledku toho som dokázala nájsť len veľmi málo problémov a nedokázala som ani naplno využiť schopnosti, ktoré som mala. V skutočnosti sestry, s ktorými som spolupracovala, dobre poznali moju kvalitu, ale nikdy sa na mňa nepozerali zvrchu pre moju slabú kvalitu. Namiesto toho ma často povzbudzovali, aby som správne vnímala svoje nedostatky a viac prejavovala svoje silné stránky. Keď si na mne všimli problémy, trpezlivo ma viedli a pomáhali mi, a učili ma, ako sa pozerať na veci na základe Božích slov a pravdy. Vďaka ich trpezlivej pomoci som našla nejaké cesty vo svojej práci. Boh zariadil, aby som pri svojej povinnosti spolupracovala s týmito sestrami, takže som s vďačným srdcom musela harmonicky spolupracovať, aby sme spoločne plnili naše povinnosti a uspokojili Boha. Už som viac nemohla byť obmedzovaná svojou slabou kvalitou a musela som napraviť svoje úmysly a využiť svoje silné stránky.

Keď som praktizovala a vstupovala podľa Božích slov, dokázala som si upokojiť myseľ a dôkladne premýšľať pri zhrnutí práce alebo diskusiách o problémoch. Niekedy som prebrala iniciatívu a vyjadrila svoje názory, povedala som to, čo som vedela. Hoci to odhalilo mnohé moje nedostatky a cítila som sa trochu trápne, teraz som dokázala tejto záležitosti správne čeliť. Praktizovanie čestnosti ma urobilo šťastnou a dalo mi pocit voľnosti a slobody. Bohu vďaka!