Keď som bol ešte malý, moji dvaja bratranci už v mladom veku dosiahli úspech, mali autá a domy. Počas každého Nového roka, keď sme navštevovali príbuzných, tí ich neustále chválili a zasypávali obdivnými pohľadmi. Hlboko sa mi do srdca vryli výnimočné dojmy mojich bratrancov. V tom čase bola moja rodina spomedzi príbuzných najchudobnejšia a ľudia nami opovrhovali. Tak som bratancom závidel, že dokázali pútať pozornosť ostatných, kamkoľvek prišli. Cítil som, že len tak sa dá žiť dôstojne a hodnotne. Potajomky som si sľúbil: „V budúcnosti sa určite presadím a niečo dokážem a postarám sa, aby ma príbuzní a priatelia obdivovali.“

V šestnástich rokoch som bol stále naivný a so snami v srdci som sa vydal na svoju pracovnú cestu. Zažil som ťažkosti pri hľadaní práce osamote v neznámom meste Guangzhou, a dokonca som musel spať pri kvetinových záhonoch blízko železničnej stanice, pretože som nemal peniaze. Moje ašpirácie boli krásne, ale realita bola krutá, a bez ohľadu na to, ako tvrdo som pracoval, nikdy som nedokázal zarobiť veľa peňazí. V tom čase mi mama kázala evanjelium Všemohúceho Boha posledných dní a nejaký čas som chodil na zhromaždenia, ale pretože som chcel zarobiť peniaze a žiť lepší život ako ostatní, pokračoval som v práci inde. V roku 2014 som nastúpil do známeho reťazca ako predajca a myslel som si: „Veľa celebrít a bohatých ľudí začína v predaji. Predaj nielenže trénuje ľudí, ale zlepšuje aj obchodné zručnosti.“ S touto myšlienkou som sa vášnivo ponoril do práce. Aby som dosiahol výsledky, často som chodil na služobné cesty do iných provincií a miest, pracoval som dňom i nocou, takmer nikdy som nejedol načas ani poriadne nespal. Ako niekto, kto už trpí kinetózou, som sa z každodenného cestovania cítil malátny a vyčerpaný. V lete, keď som hľadal tovar v nákladnom aute, bol som premočený od potu a nohavice sa mi lepili na nohy, akoby boli čerstvo vypraté. Jednu zimu sa mi rozbilo čelné sklo na aute a prešiel som vyše sto kilometrov v mrazivom vetre a snehu. Keď som vystúpil z auta, bol som taký premrznutý, že som ani nedokázal pevne kráčať. Pevne som veril, že „tí, čo znesú útrapy, môžu jazdiť na Land Roveri“, a že útrapy, ktoré dnes znášam, dláždia cestu k zajtrajšiemu úspechu. Mojím cieľom bolo dosiahnuť svoje sny vlastným úsilím. V podniku som prichádzal do kontaktu s mnohými manažérmi značiek a závidel som tým dokonale oblečeným elitám, pričom som dúfal, že jedného dňa sa aj ja stanem manažérom značiek a získam si obdiv a chválu ostatných.

Dva roky ubehli ako mihnutím oka a konečne ma povýšili na manažéra značiek. Potom som bol niekoľkokrát korunovaný za najlepšieho predajcu oddelenia a získal som ocenenie vynikajúci manažér značiek. Kolegovia sa na mňa pozerali so závisťou a hovorili: „Táto značka bez teba nemôže fungovať.“ Podnikový riaditeľ ma tiež často brával na spoločenské podujatia a často mi nosieval darčeky. Moja márnivosť bola uspokojená a bol som nesmierne šťastný. Cítil som, že moje pracovné schopnosti sú silné a kráčal som s pocitom sebavedomia. Bol som hnaný vlastnými ambíciami a titul manažéra značiek mi už nestačil a chcel som vystúpiť o ďalší stupienok, aby moji bohatí a mocní príbuzní videli, že som lepší ako oni. Pre časté služobné cesty a spoločenské podujatia som sa každý deň cítil úplne opotrebovaný a vyčerpaný a žiadny spánok to nedokázal vynahradiť. Moje kožné ochorenie začalo prepukať a mohol som sa spoliehať len na masti na dočasnú úľavu. Zvažoval som aj to, že pôjdem domov, aby som sa liečil, ale keď som si pomyslel, koľko úsilia som vynaložil, aby som dosiahol to, čo som mal, vedel som, že len čo si vezmem voľno a vrátim sa domov, značku, za ktorú som zodpovedal, by prevzal niekto iný a ja by som stratil svoju manažérsku pozíciu, a všetka sláva a chvála by zmizli. Rozhodol som sa, že sa nemôžem tak ľahko vzdať a že bez ohľadu na to, aké ťažké to bude, musím vytrvať.

Neskôr mi zavolal provinčný manažér z továrne na ryžové rezance, lebo mi chcel zveriť predaj ryžových rezancov pre dve mestá. Pomyslel som si: „Ak sa mi bude dariť, v budúcnosti sa môžem stať provinčným manažérom. Aby som vynikol, musím sa odvážiť zabojovať o vyššiu pozíciu.“ Tak som dal výpoveď v práci, ktorú som mal mnoho rokov, a stal som sa mestským manažérom továrne na ryžové rezance. Keď sa ľudia v dedine dozvedeli, že som sa stal mestským manažérom, so závisťou mi povedali: „Keď sa uchytíš, prosím, zamestnaj u seba moje dieťa.“ Keď som to počul, veľmi ma to potešilo a uspokojilo moju márnivosť. Len som dúfal, že jedného dňa sa stanem provinčným manažérom, a potom, kamkoľvek by som išiel, by ma ostatní nazývali elitou a moji príbuzní by sa na mňa určite pozerali s uznaním. Tieto myšlienky ma naozaj nadchli. Ale nečakane sa stalo niečo nepredvídateľné. Začiatkom roku 2021 celkový predaj továrne výrazne klesol a ja som s úzkosťou sledoval jednu várku ryžových rezancov za druhou, ktorým sa blížil koniec záruky. Okrem toho mi všetky služobné cesty, práca do noci a nepravidelné stravovanie spôsobili gastrointestinálnu dysfunkciu a každodenné hnačky. Ešte horšie bolo, že sa mi výrazne zhoršila psoriáza a pokožka ma neznesiteľne svrbela. Pokožku hlavy mi pokryli hrubé chrasty a neznesiteľne ma pálila, stvrdla tak, že aj žmurkanie bolo ťažké. Prešiel som za liečbou mnohé miesta, ale žiadne lieky a injekcie nezaberali. Tento stav ma mučil až do úplného vyčerpania. Ale so všetkým tým žiaľom, bolesťou a slabosťou som sa nemohol podeliť s ostatnými, pretože som sa bál, že by ma vysmiali alebo znevažovali. Keď som to už nemohol vydržať, zavolal som mame, aby som sa jej posťažoval, a zakaždým mi mama povedala: „Veď prestaň pracovať a vráť sa!“ Ale s tým, ako tvrdo som pracoval, aby som sa dostal na túto pozíciu, ako som sa toho mohol len tak vzdať? Jednoducho som sa s tým nemohol zmieriť. V srdci som mal stále presvedčenie a pamätal som si aforizmus: „Život je ako mravec, ale človek by mal mať odhodlanie ako labuť, a hoci život môže byť tenký ako papier, mal by mať nezdolného ducha.“ Pomyslel som si: „Keďže chcem vyniknúť a dosiahnuť veľké veci, utrpenie je určite nevyhnutné.“ Takto som vydržal až do júna, ale výkonnosť továrne sa stále nezlepšovala. Po nejakom čase sa mi psoriáza naďalej zhoršovala a rozšírila sa mi na celú tvár. Nosil som rúško, keď som navštevoval predajne a organizoval podujatia, a zamestnanci sa mi vyhýbali, keď ma videli. Cítil som sa veľmi skľúčene a myslel som si: „Každý deň som tvrdo bojoval a znášal taký veľký tlak, a predsa toto je výsledok. Stojí môj boj naozaj za to?“ O niekoľko dní neskôr mi zavolal kolega, aby mi povedal, že našej šéfke diagnostikovali rakovinu a lieči sa v nemocnici. Po zložení telefónu som sa dlho nemohol upokojiť. Stál som pred zrkadlom, pozeral sa na svoju tvár pokrytú červenými škvrnami a upadol som do hlbokého zamyslenia: „Provinčná manažérka má len po štyridsiatke; ako sa mohlo niečo tak život ohrozujúce stať tak náhle? Zarobila veľa peňazí a mala svoj podiel na sláve, ale bez ohľadu na to, koľko peňazí zarobila alebo aká bola slávna, zdravie si za ne kúpiť nemohla. Mám len po tridsiatke a moje telo už trpí toľkými problémami. Ak budem takto pokračovať, skončím ako ona? Ak riskujem svoje zdravie, aby som dosiahol takéto výsledky, aký zmysel majú peniaze a uznanie?“ Počas niekoľkých nasledujúcich dní som sa cítil úplne zmätený a bezmocný, akoby som sa v živote nemohol pohnúť vpred. Pod dvojitým tlakom fyzickej bolesti a duševného napätia som dal výpoveď v práci a s ťažkým srdcom som sa rozhodol ísť domov, aby som sa liečil.

Po návrate domov som sa celé dni mračil, cítil som sa zúfalo a premýšľal som: „Po všetkých tých rokoch boja mám pocit, že som opäť na začiatku. Stratil som všetku svoju slávu a zisk a skončil som s telom plným chorôb. Ako môžem ísť ďalej?“ Mama videla, že som nešťastný, tak mi radila. V duchovnom spoločenstve mi vysvetlila, že svoj osud nemôžeme ovládať a že všetko je predurčené Bohom. Potom mi prečítala niekoľko Božích slov. Všemohúci Boh hovorí: „Aké povolanie si človek vyberie a ako sa bude živiť: majú ľudia nejakú kontrolu nad tým, či si vyberú dobre alebo zle? Sú tieto veci v súlade s ich túžbami a rozhodnutiami? Väčšina ľudí si želá nasledovné: menej pracovať a viac zarábať, nenadrieť sa na slnku ani v daždi, dobre sa obliekať, všade žiariť a blyšťať sa, vyvyšovať sa nad ostatných a prinášať česť svojim predkom. Ľudia dúfajú v dokonalosť, ale keď urobia prvé kroky na svojej životnej ceste, postupne si uvedomia, aký nedokonalý je ľudský osud. Po prvý raz skutočne pochopia fakt, že hoci si človek môže robiť smelé plány do budúcnosti a prechovávať odvážne fantázie, nikto nemá schopnosť ani moc uskutočniť svoje sny a nikto nedokáže kontrolovať svoju budúcnosť. Medzi snami a realitou, s ktorou sa človek musí vyrovnať, bude vždy určitý rozdiel. Veci nikdy nie sú také, aké by si ich človek želal, a tvárou v tvár takejto realite ľudia nikdy nemôžu dosiahnuť spokojnosť alebo pohodu. Niektorí sú ochotní zájsť za hranice únosnosti, vynaložiť veľké úsilie a priniesť veľké obete v záujme svojho živobytia a budúcnosti v snahe zmeniť svoj osud. Ale nakoniec, aj keď sa im vlastnou tvrdou prácou podarí uskutočniť svoje sny a túžby, svoj osud nikdy nezmenia a je jedno, ako húževnato sa snažia, nikdy nemôžu prekročiť to, čo im osud pridelil. Bez ohľadu na rozdiely v schopnostiach, inteligencii a sile vôle sú si všetci ľudia rovní pred osudom, ktorý nerozlišuje medzi veľkými a malými, vysokými a nízkymi, vznešenými a úbohými. O tom, aké povolanie človek vykonáva, čím sa živí a koľko bohatstva v živote nazhromaždí, nerozhodujú jeho rodičia, talent, úsilie ani ambície, ale predurčuje to Stvoriteľ.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III) Božie slová sú tak pravdivé. Každý chce žiť dobrý život a tvrdo pracuje, aby to dosiahol, ale o svojom osude nakoniec nemôže človek rozhodnúť sám. Pomyslel som na svojich bratrancov. Oni nepracovali až tak tvrdo, ale aj tak sa dokázali stať vedúcimi v akomkoľvek odvetví, v ktorom pracovali, a mali dobré výhody. Viac ako desať rokov som drel, aby som dosiahol rovnaký úspech ako oni, ale jediné, čo som z toho mal, bola kopa chorôb, a peniaze, ktoré som zarobil, som nakoniec všetky minul na nemocničné poplatky. Potom som si spomenul na jedného bývalého zamestnanca. Jeho výsledky v predaji neboli pôsobivé, ale ako náhradu za presťahovanie dostal viac ako desať domov. Uvedomil som si, že čo sa má stať, to sa stane, a že bez ohľadu na to, ako tvrdo pracujeme, ak nám niečo nie je súdené, je to všetko márne. Osud človeka nie je v jeho rukách a žiadne úsilie ho nemôže zmeniť. Neskôr sa bratia a sestry dozvedeli o mojej situácii a mali so mnou duchovné spoločenstvo, povedali mi, že aj táto choroba bola Božím dopustením, a že bez tohto utrpenia by som sa možno k Bohu nevrátil. Veľmi ma to dojalo. Spomenul som si, že som predtým veril v Boha, ale v úsilí o bohatstvo, slávu a zisk som z cesty zišiel. Keby som neochorel, možno by som stále len tak stratene blúdil po tomto svete. Po všetkých tých rokoch ma Boh stále neopustil a prostredníctvom tejto choroby ma priviedol späť do svojho domu, aby som v Neho naďalej veril. Táto choroba bola pre mňa skutočne Božou spásou a bol som Bohu naozaj vďačný. Potom som sa aktívne zúčastňoval na zhromaždeniach a jedol a pil Božie slová.

Počas jedného zhromaždenia prečítala sestra dva úryvky z Božích slov. Boh hovorí: „Ľudia si myslia, že keď raz majú slávu a zisk, majú kapitál na to, aby si užívali vysoké postavenie a veľké bohatstvo a vychutnávali si život. Myslia si, že keď raz majú slávu a zisk, majú kapitál na to, aby hľadali pôžitok a oddávali sa samopašnej telesnej rozkoši. Kvôli sláve a zisku, po ktorých túžia, ľudia s potešením nevedomky odovzdajú satanovi svoje telá, srdcia a dokonca všetko, čo majú, vrátane svojich vyhliadok a osudov. Robia to bez výhrad, bez toho, aby čo i len na okamih zapochybovali a bez toho, aby vedeli, že majú získať späť všetko, čo raz mali. Môžu si ľudia nad sebou zachovať kontrolu, keď sa odovzdajú satanovi a stanú sa takýmto spôsobom voči nemu verní? Určite nie. Satan ich úplne a načisto ovláda. Úplne a načisto sa ponorili do tohto bahna a nedokážu sa vyslobodiť. Keď sa niekto ponorí do bahna slávy a zisku, už nehľadá to, čo je svetlé, to, čo je spravodlivé, ani veci, ktoré sú krásne a dobré. Je to preto, lebo sláva a zisk sú príliš veľkým lákadlom pre ľudí a sú to veci, o ktoré sa ľudia môžu donekonečna usilovať počas celého života, a dokonca aj počas celej večnosti. Nie je to skutočná situácia?“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI) „Satan používa slávu a zisk, aby ovládal myšlienky ľudí, núti ich myslieť na nič iné, len na tieto dve veci a privádza ich k tomu, že bojujú o slávu a zisk, prežívajú útrapy kvôli sláve a zisku, znášajú ponižovanie a nesú ťažké bremená kvôli sláve a zisku, obetujú všetko, čo majú, kvôli sláve a zisku a vynesú každý súd alebo prijmú akékoľvek rozhodnutie, aby dosiahli slávu a zisk. Satan takto kladie na ľudí neviditeľné putá a s týmito putami na sebe nemajú schopnosť ani odvahu oslobodiť sa. Nevedomky nosia tieto putá, vlečúc sa vpred, krok za krokom, s veľkými ťažkosťami. Ľudstvo sa pre túto slávu a zisk vzďaľuje od Boha, zrádza Ho a je čoraz podlejšie. Uprostred satanovej slávy a zisku týmto spôsobom dochádza k ničeniu jednej generácie za druhou. Keď sa teraz pozrieme na satanovo konanie, nie sú jeho zákerné motívy načisto nenávideniahodné? Možno dnes ešte stále nedokážete prezrieť satanove zákerné motívy, pretože si myslíte, že bez slávy a zisku by život nemal žiadny zmysel a ľudia by už nedokázali vidieť cestu vpred, nedokázali by vidieť svoje ciele a ich budúcnosť by sa stala temnou, nejasnou a ponurou. Pomaly si však všetci jedného dňa uvedomíte, že sláva a zisk sú masívne putá, ktoré satan kladie na človeka. Keď príde ten deň, úplne sa vzoprieš satanovej nadvláde a úplne odoláš putám, ktoré ti priniesol satan. Keď si budeš želať oslobodiť sa od všetkých týchto vecí, ktoré ti satan vštepil, potom sa so satanom úplne rozídeš a budeš skutočne nenávidieť všetko, čo ti satan priniesol. Až potom dosiahneš skutočnú lásku a túžbu po Bohu.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI) Božie slová ma hlboko dojali. Bolo to, akoby som sa práve prebudil zo sna. Uvedomil som si, že sláva a zisk, o ktoré som sa od detstva usiloval, boli pasce nastražené satanom. Kedysi som si myslel, že usilovať sa o slávu a zisk je oprávnené, že žiť neznamená len uspokojiť sa s plným bruchom, ale usilovať sa o slávu a zisk, a že len tak môže človek žiť dôstojne a hodnotne. Teraz som pochopil, že usilovať sa o bohatstvo, slávu a zisk je ako keď moľa letí do plameňa, zdá sa, že všetko, čo vidíš, je jasné, ale keď sa do toho skutočne ponoríš, môžeš prísť o život. Keď som sa obzrel späť, uvedomil som si, že som od mladosti absorboval rôzne satanské ideológie, ako napríklad „človek zanecháva svoje meno všade, kde sa zdržiava, tak ako hus zanecháva svoje volanie všade, kde lieta“ a „človek sa derie hore, voda tečie dole“, „dobrý muž mieri do štyroch kútov sveta“ a tak ďalej. Pod vplyvom týchto názorov som si od raného veku stanovil vznešené ideály a ašpirácie a v tínedžerskom veku som začal cestovať, hľadajúc príležitosti na realizáciu svojich snov. Napriek mnohým neúspechom som sa nikdy nevzdal. Najmä keď som počul to populárne príslovie: „Život je ako mravec, ale človek by mal mať odhodlanie ako labuť, a hoci život môže byť tenký ako papier, mal by mať nezdolného ducha,“ rozhodol som sa urobiť si meno, stať sa známou osobou a získať si obdiv ľudí. Keď sa obzriem späť, bol som hlboko trápený chorobou a mohol som sa spoliehať len na lieky, aby som prežil, ale aby som dosiahol obdiv, o ktorý som sa usiloval, prekonal som mnohé ťažkosti a po niekoľkých rokoch úsilia som sa konečne stal manažérom značiek a získal si obdiv ostatných. Napriek tomu som stále nebol spokojný. Aby som sa stal provinčným manažérom a aby si ma príbuzní začali vážiť, opustil som svoju dlhoročnú prácu, aby som sa stal mestským manažérom. Keď predaj klesol, premýšľal som o všetkých možných riešeniach, každý deň som čelil tlaku a bolesti svojej choroby, zatiaľ čo som skúmal marketingové stratégie. Cítil som sa vyčerpaný a zničený, ale až keď moje telo úplne zlyhalo, dočasne som opustil prácu. Vydal som zo seba všetko a vyčerpal som si zdravie v zúfalom úsilí o slávu a zisk, ale získal som jedine utrpenie. Usilovanie sa o peniaze, slávu a zisk mi naozaj ublížilo! Hoci som vedel, že Boh v posledných dňoch vyjadruje pravdu, aby konal dielo spásy ľudí, sláva a zisk ma vodili za nos a netúžil som obrátiť sa k Bohu. Viac ako desaťročie som strávil usilovaním sa o slávu a zisk a stále viac som sa od Boha vzďaľoval. Keby nebolo tejto choroby, pokračoval by som v tomto úsilí a nakoniec by ma to zničilo. Boli to Božie slová, ktoré mi pomohli jasne vidieť utrpenie spôsobené úsilím o slávu a zisk, a bol som ochotný vzdať sa týchto vecí zo srdca a podriadiť sa Božej zvrchovanosti a Jeho usporiadaniam.

Neskôr som si prečítal ďalšie dva úryvky z Božích slov a moje srdce sa ešte viac rozjasnilo. Všemohúci Boh hovorí: „Vďaka Stvoriteľovej zvrchovanosti a predurčeniu získava osamelá duša, ktorá začala úplne bez ničoho, rodičov a rodinu, šancu stať sa členom ľudského pokolenia a šancu zažiť ľudský život a putovať ľudským svetom; získava tiež šancu zakúsiť Stvoriteľovu zvrchovanosť, spoznať zázraky Stvoriteľovho stvorenia, ba čo viac, možnosť spoznať Stvoriteľovu autoritu a poddať sa jej. Väčšina ľudí sa však skutočne nechopí tejto vzácnej a prchavej príležitosti. Ľudia vyčerpávajú celoživotnú energiu v boji s osudom, celý život sa naháňajú v snahe zabezpečiť svoju rodinu a ponáhľajú sa sem a tam kvôli prestíži a zisku. Ľudia si cenia rodinnú lásku, peniaze, slávu a zisk a považujú ich za najcennejšie veci v živote. Všetci ľudia sa sťažujú na to, že majú neblahý osud, no napriek tomu odsúvajú do úzadia otázky, ktoré by ľudia mali najviac chápať a skúmať: prečo človek žije, ako by mal žiť a aká je hodnota a zmysel ľudského života. Celý svoj život, nech už trvá akokoľvek dlho, sa len ponáhľajú usilovať o slávu a zisk, až kým ich mladosť neopustí a oni nezošedivejú a nezvráskavejú, kým si neuvedomia, že sláva a zisk nedokážu zastaviť nástup ich staroby, že peniaze nezaplnia prázdnotu ich sŕdc, a kým nepochopia, že nikto nemôže uniknúť zákonom narodenia, starnutia, choroby a smrti a že nikto sa nemôže vyhnúť usporiadaniam osudu. Až keď musia čeliť poslednému medzníku života, skutočne pochopia, že aj keď človek vlastní obrovské bohatstvo, aj keď má vznešené postavenie a vysokú pozíciu, stále nemôže uniknúť smrti a musí sa vrátiť do svojho pôvodného postavenia: osamelej duše, ktorá nemá nič.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III) „Ľudia sa celý život naháňajú za peniazmi, slávou a ziskom; považujú tieto veci za záchranné lano, za svoju jedinú oporu, akoby to, že ich majú, znamenalo, že môžu ďalej žiť a uniknúť smrti. Ale až keď majú zomrieť, uvedomia si, ako sú im peniaze, sláva a zisk vzdialené a tvárou v tvár smrti, akí sú slabí a bezmocní, akí sú zraniteľní a akí sú osamelí a bezmocní a nemajú sa kam obrátiť. Uvedomujú si, že život alebo slávu a zisk nemožno vymeniť za život, a že bez ohľadu na to, aký je človek bohatý, bez ohľadu na to, aké má vysoké postavenie, tvárou v tvár smrti sú všetci rovnako chudobní a bezvýznamní. Uvedomujú si, že život si nemožno kúpiť za peniaze, že sláva a zisk nemôžu umožniť človeku, aby unikol smrti, a že ani peniaze, ani sláva a zisk nemôžu predĺžiť život človeka ani o jedinú minútu či sekundu. Čím viac to ľudia cítia, tým viac túžia žiť ďalej; čím viac to ľudia cítia, tým viac sa desia blížiacej sa smrti. Až v tom momente si skutočne uvedomia, že ich život im nepatrí, nemôžu ho ovládať a že človek nemôže rozhodnúť o tom, či bude žiť alebo zomrie – nikto to nemá pod kontrolou.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III) Božie slová duchovného spoločenstva sú také jasné. Peniaze, sláva a zisk nemôžu kúpiť život človeka, ani ho nemôžu uchrániť pred smrťou, a nakoniec je úsilie o tieto veci márne. Kedysi som si myslel, že sláva a zisk môžu dať môjmu životu hodnotu, že tieto veci sú zmysluplné, a tak bolo vždy mojím ideálom dosiahnuť úspech. V priebehu rokov som toľko trpel, aby som získal slávu a zisk. Zdalo sa, že zarábam peniaze, obliekam sa do pekných oblekov a získavam obdiv ostatných, ale až keď som ochorel, uvedomil som si, že peniaze, sláva a zisk, ako aj chvála ostatných, nedokážu zmierniť moje utrpenie, ani mi nemôžu obnoviť zdravie. Pomyslel som na provinčnú manažérku, ktorá v štyridsiatke dostala rakovinu, a na predsedu, ktorý zomrel na chorobu. Obaja mali slávu aj zisk, ale po smrti si nič z toho nemohli vziať so sebou. Napriek tomu, že horúčkovito zarábali obrovské sumy peňazí, zomreli s prázdnymi rukami. Aký význam malo potom usilovať sa o slávu a zisk? Presne ako povedal Pán Ježiš: „Čo je dobré človeku, ak získa celý svet, ale príde o svoju dušu, alebo čo človek vymení za svoju dušu?“ (Mt 16, 26) Kedysi som sa v úsilí o slávu a zisk neustále naháňal a pod pokušením slávy a zisku som sa od Boha stále viac a viac vzďaľoval. Prekonal som toľko utrpenia a ťažkostí, aby som dosiahol slávu a zisk, a moja cesta bola plná žiaľu a bolesti. Ale Božia láska ku mne prišla znova, a napriek tomu, že som Bohu toľké roky vzdoroval, On sa ma stále nevzdal a dovolil mi vrátiť sa do Jeho domu. Už len pri pomyslení na to sa mi tisli slzy do očí a pocity dlhu voči Bohu mi zaplavili srdce. Pomyslel som si, že odteraz musím v Boha riadne veriť a oplatiť Mu Jeho lásku.

Neskôr som konal svoje povinnosti v cirkvi. Raz som čítal úryvok Božích slov: „Stvorené bytosti žijú pod Stvoriteľovou nadvládou a prijímajú všetko, čo im Boh poskytuje a všetko, čo pochádza od Boha, preto by si mali plniť svoje povinnosti a záväzky. Je to úplne prirodzené a oprávnené a bolo to ustanovené Bohom. Na tom možno vidieť, že vykonávať povinnosti stvorenej bytosti je pre ľudí spravodlivejšie, krajšie a vznešenejšie než čokoľvek iné, čo robia počas svojho života na tomto ľudskom svete; medzi ľuďmi neexistuje nič zmysluplnejšie a cennejšie a nič nevnáša väčší zmysel a hodnotu do života stvoreného človeka, než vykonávať povinnosti stvorenej bytosti. … Na základe toho, že stvorené bytosti vykonávajú svoje povinnosti, Stvoriteľ vykonal medzi ľuďmi ešte väčšie dielo a uskutočnil na nich ďalší krok diela. O aké dielo ide? Zaopatruje ľudstvo pravdou a umožňuje mu, aby od Boha získalo pravdu pri vykonávaní svojich povinností, a tým odvrhlo svoje skazené povahy a očistilo sa, uspokojilo Božie úmysly a vydalo sa na správnu cestu života a napokon sa dokázalo báť Boha a vyhýbať sa zlu, dosiahnuť úplnú spásu a už viac nepodliehalo satanovmu súženiu. To je konečný účinok, ktorý Boh zamýšľa dosiahnuť tým, že povedie ľudstvo k vykonávaniu povinností. Takže keď vykonávaš svoju povinnosť, Boh nielenže zariadi, aby si jasne videl jednu vec a do istej miery pochopil pravdu, a nielenže ťa nechá tešiť sa z milosti a požehnaní, ktoré ako stvorená bytosť dostávaš pri vykonávaní svojej povinnosti. Skôr ti umožní, aby si bol očistený a spasený a nakoniec začal žiť vo svetle Stvoriteľovej tváre.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Siedma časť)) Po prečítaní Božích slov som pochopil, že ako stvorená bytosť by som mal konať svoje povinnosti, a že toto je zodpovednosť a záväzok človeka. Len konaním svojich povinností môžem mať príležitosť získať pravdu a život, odvrhnúť svoju skazenú povahu, byť očistený a premenený a nakoniec prijať Božiu spásu. Konať svoje povinnosti dobre je najdôležitejšia a najcennejšia vec v živote. Odvtedy som denne jedol a pil Božie slová a moje srdce sa naplnilo pokojom a radosťou. V priebehu svojich povinností som vždy, keď som odhalil svoju skazenosť, čítal Božie slová, aby som o sebe uvažoval a spoznával sa, a tak riešil svoju skazenú povahu. Všetky tieto veci boli ovocím konania mojich povinností. Po nejakom čase sa mi zlepšilo aj zdravie.

V roku 2022, po Sviatkoch jari, mi zavolal bratranec a povedal, že manažéra mojej bývalej firmy preložili a viceprezident chce, aby som sa vrátil ako manažér. Keď som to od bratranca počul, pomyslel som si: „V tejto firme som tvrdo pracoval mnoho rokov. Ak sa nevrátim, stratím všetky svoje kontakty. Okrem toho je táto značka v oblasti s veľkým potenciálom pre firemný rozvoj a je to manažérska pozícia. Nielenže mi to prinesie prestíž, ale budem aj v kontakte so stredným a vyšším manažmentom, čo mi prinesie slávu a zisk. Toto je pozícia, ktorú mnohí ľudia závidia, a ak ju neprijmem, možno už takú príležitosť nebudem mať. Ale táto práca je veľmi náročná a nemal by som čas čítať Božie slová ani konať svoje povinnosti.“ Potom som si spomenul na bolesť, ktorú mi predtým prinieslo moje úsilie o slávu a zisk, a nechcel som sa vrátiť do svetského sveta, aby ma satan naďalej trápil. Tak som tú pozíciu odmietol. Môj bratranec bol ohromený a stále mi pripomínal, že takáto príležitosť je zriedkavá, a povedal mi, aby som si to premyslel a odpovedal zajtra. V tej chvíli som si pomyslel: „Už som preč z firmy viac ako rok, tak ako to, že ma zrazu chcú opäť za manažéra, keď som práve začal konať svoje povinnosti?“ Jasne som si uvedomil, že toto je satanovo pokušenie, a spomenul som si na to, čo povedal Boh: „Každý krok diela, ktoré Boh koná na ľuďoch, sa navonok zdá ako vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi, akoby to bol výsledok ľudských opatrení alebo ľudského vyrušovania. Za každým krokom diela a za všetkým, čo sa deje, je však stávka satana uzavretá pred Bohom a vyžaduje si to, aby si ľudia stáli pevne za svojím svedectvom o Bohu. Uveďme si príklad, keď bol skúšaný Jób: v zákulisí satan uzavrel stávku s Bohom a to, čo sa prihodilo Jóbovi, boli ľudské skutky a ľudské vyrušovanie. Za každým krokom diela, ktoré Boh na vás koná, je satanova stávka s Bohom – za tým je boj.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len milovať Boha znamená skutočne veriť v Boha) Navonok sa zdalo, že ma bratranec žiada, aby som sa vrátil ako manažér, ale v skutočnosti to bol satanov úskok. Satan sa ma tým snažil stiahnuť späť na cestu úsilia o slávu a zisk. V tom čase som si konal svoju povinnosť polievať druhých a boli tam niekoľkí nováčikovia, ktorí potrebovali polievanie a podporu. Nemohol som sa kvôli práci vzdať svojej povinnosti. Teraz sa Božie dielo chýli ku koncu a je to pre mňa príležitosť, aká sa naskytne len raz za život, že môžem veriť v Boha a konať svoju povinnosť. Svoj čas musím venovať konaniu svojej povinnosti a usilovaniu sa o pravdu. Je to cennejšie ako byť manažérom. Na druhý deň som bratrancovu ponuku odmietol a v srdci som pocítil veľkú úľavu. Hoci teraz nie som manažér a môj život nie je taký očarujúci, môj život je stabilný. Mám jedlo a oblečenie a dá sa s tým vyžiť. Som ochotný stráviť všetky svoje dni konaním svojej povinnosti a úprimným usilovaním sa o pravdu, aby som uspokojil Boha.