Lu Ning, Čína

V júni 2022 naša cirkev čelila rozsiahlemu zatýkaniu zo strany ČKS. Keď som zistila, že bratov a sestry v mojom okolí zatýkajú jedného po druhom, pocítila som nesmierny smútok. Zároveň som sa bála aj o svoju vlastnú bezpečnosť a pomyslela som si: „Bola som v kontakte s viacerými zatknutými bratmi a sestrami. S niektorými som dokonca konala svoje povinnosti a cestovala v rovnakom aute. Ak polícia skontroluje záznamy z bezpečnostných kamier, nemám šancu vyhnúť sa tomu, aby ma do toho zatiahli. Mám lupus a nohy mám opuchnuté. Ak by ma polícia zatkla a mučila, moje telo by to v žiadnom prípade nevydržalo. Navyše by som vo väzení nemohla poriadne jesť ani spať. Zdravie mám v chatrnom stave, takže aj keby ma polícia neubila na smrť, zomrela by som vo väzení na chorobu. Ak zomriem, stratím šancu na spásu.“ Pri pomyslení na to som sa v srdci cítila celkom vystrašená. Jedného dňa som išla doručiť list vodkyni, sestre Zhao Yan. Povedala mi, že keď bola vonku, všimla si, že ju zrejme niekto sledoval. Neskôr obišla mnoho rôznych miest a domov sa vrátila až vtedy, keď sa presvedčila, že jej toho človeka podarilo striasť. Keď som to počula, trochu som znervóznela. Pomyslela som si: „Musím jej doručovať listy dvakrát-trikrát denne. Ak ju sledujú, nezatiahnu do toho aj mňa?“ Chcela som sa niekam skryť a už viac listy nedoručovať. Potom som si však uvedomila, že v takomto nepriaznivom prostredí vodcovia nemohli vykonávať svoju prácu osobne. Mnohé úlohy sa museli riešiť prostredníctvom listov. Ak by sa listy nedoručovali vodcom včas, práca by sa zdržala. Premýšľala som o tom a rozhodla som sa, že musím jednoducho nabrať odvahu a naďalej konať túto povinnosť. Okrem odosielania a prijímania listov som tiež polievala nováčikov. Miesto stretnutí pre nováčikov raz navštívila sestra, ktorú zatkli. Keďže sme nemohli nájsť vhodnú hostiteľskú rodinu a stretnutia nováčikov nemohli byť prerušené, po zvážení celkovej situácie sme sa rozhodli, že toto miesto stretnutí sa môže naďalej využívať, ak budeme pozorne dohliadať na situáciu. Pokračovali sme v stretávaní sa tam. Bála som sa však, že ak by sa polícia dozvedela o tomto mieste stretnutí, mohla by kedykoľvek prísť a zatknúť nás. Počas stretnutí som nedokázala upokojiť svoje srdce. V tom čase boli niektorí nováčikovia zaneprázdnení prácou a iní čelili prenasledovaniu zo strany svojich rodín. Nepremýšľala som nad tým, ako hovoriť v duchovnom spoločenstve, aby som vyriešila stav nováčikov. Keď som išla na stretnutia, robila som to len formálne. Postupne sa prestali pravidelne stretávať. Neskôr som si uvedomila, že môj vlastný stav nebol správny a začala som hľadať pravdu, aby som vyriešila svoje vlastné problémy.

Počas svojich duchovných pobožností som si prečítala tieto Božie slová: „Keď formálne začínam svoje dielo, všetci ľudia sa pohybujú tak, ako sa pohybujem Ja, takže ľudia vo vesmíre sú zaneprázdnení spolu so Mnou, celý vesmír je v stave ‚jasotu‘ a človeka poháňam dopredu. V dôsledku toho je aj samotný veľký červený drak Mnou uvrhnutý do stavu chaosu a nervóznej neistoty. Slúži Môjmu dielu a napriek svojej neochote nie je schopný nasledovať svoje vlastné túžby, pričom mu neostáva nič iné, len Ma nechať ovládať, ako sa Mi zachce. Vo všetkých Mojich plánoch je veľký červený drak Mojím protipólom, Mojím nepriateľom, a predsa je aj Mojím služobníkom, a preto som nikdy nezľavil zo svojich ‚požiadaviek‘ voči nemu. Preto sa posledná etapa Môjho diela, diela Môjho vtelenia ukončí v jeho dome – to je prínosnejšie na to, aby Mi veľký červený drak mohol riadne poskytovať službu, prostredníctvom ktorej si ho podmaním a zavŕšim svoj plán. Zatiaľ čo Ja konám, všetci anjeli sa so Mnou púšťajú do rozhodujúceho boja a v poslednej etape sa odhodlajú uspokojiť Moje úmysly, aby sa Mi ľudia na zemi poddali ako anjeli, aby nemali túžbu vzdorovať Mi a aby nepodnikali nič, čo by Ma zradilo. To je dynamika Môjho diela naprieč celým vesmírom.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie slová celému vesmíru, 29. kapitola) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že veľký červený drak je predmetom služby v Božom diele. Boh využíva prenasledovanie veľkým červeným drakom na to, aby odhalil všetky druhy ľudí. Časom sa odhalí, kto je kúkoľ a kto pšenica. Ľudia, ktorí skutočne veria v Boha a majú skutočnú vieru v Boha, dokážu vytrvať v konaní svojej povinnosti bez ohľadu na to, akému prostrediu čelia alebo aké nebezpečné je ich prostredie. Tí, ktorí v Boha v skutočnosti neveria, sa pri zatýkaní a prenasledovaní stanú bojazlivými a ustúpia. Videla som, že keď som čelila nebezpečnému prostrediu, pre bojazlivosť a strach som už ani nechcela konať svoju povinnosť a neustále som sa chcela niekam skryť. Jediné, na čo som myslela, bola moja osobná bezpečnosť. Vôbec som nebrala ohľad na prácu cirkvi. Pri polievaní nováčikov som bola dokonca povrchná. Nebolo moje správanie zradou Boha? Ak by som takto pokračovala, nebola by som kúkoľom, ktorý bude odviaty?

Prečítala som si ďalšie Božie slová: „Bez ohľadu na to, aký ‚nesmierne mocný‘ je satan, aký je trúfalý a ambiciózny, aká veľká je jeho schopnosť spôsobovať škodu, aké rozsiahle sú jeho schopnosti kaziť a lákať človeka, aké chytré sú triky a intrigy, ktorými zastrašuje človeka, alebo aké rozmanité sú formy jeho existencie, nikdy nedokázal stvoriť jedinú živú bytosť, stanoviť zákony alebo pravidlá pre existenciu všetkých vecí, ani vládnuť či mať zvrchovanosť nad akýmkoľvek predmetom, či už živým alebo neživým. Vo vesmíre a na oblohe neexistuje jediná osoba ani vec, ktorá ním bola privedená k bytiu alebo ktorá existuje vďaka nemu; neexistuje jediná osoba ani vec, ktorá je pod jeho zvrchovanosťou alebo ktorú ovláda. Naopak, nielenže musí existovať pod Božou nadvládou, ale musí aj poslúchať všetky Božie príkazy a nariadenia. Bez Božieho dovolenia sa satan nemôže len tak ľahko dotknúť ani kvapky vody či zrnka piesku na zemi; bez Božieho dovolenia sa satan nemôže zahrávať ani s mravcami na zemi, nieto ešte s ľudstvom, ktoré stvoril Boh.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že všetky veci a udalosti sú v Božích rukách. Nech už satan besnie ako len chce, bez Božieho dovolenia sa neodváži konať svojvoľne. Pomyslela som na Jóbovu skúsenosť. Keď satan uzavrel s Bohom stávku, Boh mu nedovolil vziať Jóbovi život, a preto sa satan neodvážil takto konať. Koná len v medziach, ktoré mu Boh dovolí, a neodváži sa ich prekročiť ani o vlások. Videla som, že som neporozumela Božej zvrchovanosti. Neustále som mala pocit, že ak sa budem skrývať doma, nezatknú ma, zatiaľ čo pri práci vonku mi hrozí zatknutie. Keď som potrebovala doručiť niekoľko listov za deň alebo ísť poliať nováčikov, v srdci som tomu odolávala. Mala som pocit, že ak to budem neustále robiť, hrozí mi, že ma bude sledovať polícia a potom ma zatknú. Po prečítaní Božích slov som porozumela tomu, že hoci každý deň prechádzam popod mnoho rôznych bezpečnostných kamier, polícia ma bez Božieho dovolenia aj tak nemôže zatknúť. Pomyslela som na skúsenosť jednej sestry. Polícia ju zastavila na kontrolnom stanovišti a chystala sa ju zatknúť. Zdalo sa, že nemá šancu uniknúť, ale hladko prekĺzla priamo pred ich očami. V Boha som verila už mnoho rokov, ale nemala som skutočné porozumenie Božej všemohúcnosti, zvrchovanosti a autority. Keď som čelila nebezpečnému prostrediu, chcela som sa mu vyhnúť a ukryť sa, aby som samu seba ochránila, tak ako korytnačka, ktorá sa stiahne do svojho panciera. Mala som príliš málo viery! Keď som premýšľala o Božích slovách, môj stav sa trochu zlepšil. Neskôr, keď som opäť išla doručovať listy, už som sa tak nebála. Chcela som len doručiť listy čo najrýchlejšie, aby sa práca cirkvi nezdržiavala. Keď som pri polievaní nováčikov mala bojazlivé myšlienky, vedome som sa modlila k Bohu a prosila Ho, aby ochránil moje srdce, aby sa mohlo upokojiť. V srdci som sa sústredila na premýšľanie o Božích slovách a vo svojom duchovnom spoločenstve som ich spájala s problémami nováčikov. Všetci povedali, že si zo stretnutí niečo odniesli; opäť sa dokázali pravidelne stretávať.

Neskôr som uvažovala o sebe. Prečo som vždy myslela len na svoju vlastnú bezpečnosť, len čo som čelila nebezpečnému prostrediu? Prečítala som si tieto Božie slová: „Dá sa v prostredí pevninskej Číny vyhnúť podstúpeniu akýchkoľvek rizík a zabezpečiť, aby sa pri konaní povinnosti nestalo nič zlé? To nemôže zaručiť ani ten najopatrnejší človek. Ale opatrnosť je nevyhnutná. Byť vopred dobre pripravený trochu zlepší situáciu a môže to pomôcť minimalizovať straty, keď sa niečo pokazí. Ak sa človek vôbec nepripraví, straty budú značné. Je vám jasný rozdiel medzi týmito dvoma situáciami? Bez ohľadu na to, či ide o zhromaždenia alebo vykonávanie akéhokoľvek druhu povinnosti, je teda najlepšie byť opatrný a treba prijať určité preventívne opatrenia. Keď svoju povinnosť vykonáva verný človek, dokáže premýšľať o niečo komplexnejšie a dôkladnejšie. Chce tieto veci zariadiť čo najlepšie, aby sa v prípade, že sa niečo pokazí, minimalizovali straty, a cíti, že tento výsledok musí dosiahnuť. Niekto, komu chýba vernosť, o týchto veciach neuvažuje. Myslí si, že na týchto veciach nezáleží, a nepovažuje ich za svoju zodpovednosť alebo povinnosť. Keď sa niečo pokazí, necíti žiadne výčitky. To je prejav nedostatku vernosti. Antikristi neprejavujú žiadnu vernosť Bohu. Keď sa im pridelí práca, prijmú ju celkom radostne a urobia pár pekných vyhlásení, no keď príde nebezpečenstvo, utečú najrýchlejšie; sú prví, ktorí sa rozbehnú, prví, ktorí unikajú. To ukazuje, že ich sebeckosť a opovrhnutiahodnosť sú obzvlášť vážne. Nemajú vôbec žiadny zmysel pre zodpovednosť a vernosť. Keď čelia problému, vedia len, ako utiecť a ako sa skryť, a myslia len na to, ako sa chrániť, nikdy neberú ohľad na svoje zodpovednosti a povinnosti. Pre svoju vlastnú osobnú bezpečnosť antikristi neustále prejavujú svoju sebeckú a opovrhnutiahodnú prirodzenosť. Neuprednostňujú prácu Božieho domu ani svoje vlastné povinnosti. Tým menej uprednostňujú záujmy Božieho domu. Namiesto toho uprednostňujú svoju vlastnú bezpečnosť.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Druhá časť)) Božie slová odhaľujú, akí sú antikristi obzvlášť sebeckí a opovrhnutiahodní. Bez ohľadu na to, čomu čelia, myslia len na svoj osobný prospech. Najmä vtedy, keď čelia nebezpečnému prostrediu a objaví sa čo i len najmenší náznak nebezpečenstva, prvá vec, na ktorú pomyslia, je ich osobná bezpečnosť. Vôbec neberú ohľad na to, či tým utrpí práca cirkvi. Videla som, že povaha, ktorú som odhaľovala, bola rovnaká ako povaha antikrista. Tentoraz bolo zatknutých mnoho bratov a sestier. Moja prvá myšlienka bola tá, že som s niektorými zo zatknutých ľudí bola v kontakte, a preto je ohrozená moja vlastná bezpečnosť. Keď vodcovia zariadili, aby som doručovala listy, bála som sa, že ma zatknú a polícia ma ubije na smrť. Potom by som v budúcnosti nemala dobrý výsledok ani konečný osud. Cítila som, že vykonávaním tejto povinnosti sa vystavujem smrteľnému nebezpečenstvu: zahŕňalo to príliš veľké riziko. Takže som túto povinnosť chcela odmietnuť. Neskôr, hoci sa navonok zdalo, že som sa podriadila, nútila som sa do toho. Len čo sa objavil čo i len najmenší náznak nebezpečenstva, stala som sa bojazlivou a vystrašenou a vždy som sa chcela niekam skryť. Plne som si uvedomovala, že polievanie nováčikov bolo súčasťou mojej povinnosti. Avšak pre bojazlivosť a strach som nedokázala upokojiť svoje srdce a stretávať sa s nováčikmi. To znamenalo, že problémy nováčikov sa nemohli vyriešiť a preto žili v negativite a neprejavovali ochotu zúčastňovať sa stretnutí. Na každom kroku som myslela na svoju vlastnú bezpečnosť a na to, ako sa ochrániť. Prácu cirkvi a život-vstup svojich bratov a sestier som odsunula bokom. Naozaj som nemala žiadnu ľudskú prirodzenosť! Bola som taká sebecká a opovrhnutiahodná! Z hĺbky srdca som cítila výčitky svedomia. Bola som ochotná vzdať sa osobného prospechu a vykonávať svoju povinnosť bez ohľadu na to, či ma zatknú, alebo nie. Pri pomyslení na to som v srdci cítila oveľa väčší pokoj.

Neskôr ku mne prichádzali ďalšie a ďalšie správy o zatýkaní bratov a sestier a v srdci som opäť cítila napätie. Jeden zo zatknutých bratov vedel o niekoľkých miestach stretnutí. Dokonca som ho pred niekoľkými dňami vzala na miesto stretnutí a nebola som si istá, či ma niekto nevidel a nesledoval. Cítila som, že ma môžu kedykoľvek zatknúť. Keby ma zatkli, tak aj keby ma neubili na smrť, zomrela by som vo väzení na chorobu. Čím viac som o tom premýšľala, tým viac som sa bála a opäť som sa chcela niekam ukryť. Ale potom mi napadla iná myšlienka: „Ak odídem, čo bude s prácou tu? Nemôžem žiť takým sebeckým a opovrhnutiahodným spôsobom ako antikrist. Nemôžem ignorovať prácu cirkvi, aby som ochránila samu seba.“ Hoci som navonok vykonávala svoju povinnosť, v srdci som bola stále bojazlivá a vystrašená. Raz počas svojej duchovnej pobožnosti som si prečítala tieto Božie slová: „V pevninskej Číne všetok Boží vyvolený národ zažil potláčanie a zatýkanie zo strany veľkého červeného draka a zažil aj niektoré pokušenia. Bez ohľadu na to, koľkokrát boli slabí a zlyhali, všetci, ktorí sa dokážu usilovať o pravdu, postupne vyrástli v duchovnom postavení a majú vstup do života. Ak opäť narazia na prostredia a pokušenia, ktoré zažili v minulosti, budú mať určitú vieru. Ak ich ich skúsenosť privedie do bodu, kde sa jedného dňa nebudú báť smrti a budú jasne vidieť, že život a smrť ľudí sú skutočne v Božích rukách a sú ovládané a usporiadané Bohom, neznamená to, že ich viera sa stala väčšou? Rovnako ako vo veku Starého zákona – prečo levy nepohrýzli Daniela, keď bol hodený do jamy levovej? Bolo to preto, lebo mal vieru, že Boh nedovolí levom, aby ho pohrýzli. Čo si potom Daniel myslel vo svojom srdci? Nesťažoval sa na Boha. Vo svojom srdci povedal: ‚Boh ma hodil do jamy levovej. Ja aj levy sme stvorenia. Ak Boh dovolí, aby ma zožrali, potom by som mal zomrieť. Ak to Boh nedovolí, levy ma nezožerú. To dokazuje, že by som mal stále žiť v Božích rukách a môj život ešte nie je na konci – nemal by som zomrieť. To je určené Stvoriteľom.‘ Keď Daniel narazil na túto záležitosť, po prvé, nezaprel Božie meno; po druhé, nemal podozrenie voči tomu, čo Boh urobil, nesúdil a neodsudzoval Boha ani Mu nevzdoroval a bol schopný podriadiť sa Božím usporiadaniam. Satan bol takto porazený a ponížený. Aké teda boli Danielove činy a prejavy? Boli svedectvom. Len keď budeš mať také duchovné postavenie, stretneš sa s takými skúškami. Aj keď ťa Boh umiestni do jamy levovej, nebudeš sa báť a levy sa neodvážia ťa zožrať. To dokazuje, že máš pravú vieru a že si sa vydal na cestu zdokonaľovania. Životný rast je presne takýto. Byť hodený do jamy levovej je tiež skúška, rovnako ako keď bol Jób zbavený obrovského bohatstva. Aký bol Jóbov prejav? (Podriadenosť.) Prečo sa dokázal podriadiť? Bolo to preto, lebo Jób nemal pochybnosti o tom, čo Boh urobil. Či Boh udelil odmeny alebo ich vzal, pre Jóba to bolo v poriadku. Aj keď Boh jeden deň dal a na druhý vzal, Jób sa aj tak podriadil. Nech už Boh konal akokoľvek, pre Jóba to bolo v poriadku; dokázal dovoliť Bohu, aby ovládal podľa svojej vôle, a podriadiť sa Mu. Bol v súlade s Bohom. Bez ohľadu na to, ako Boh konal, aj keby sa s ním Boh zahrával, stále by sa dokázal podriadiť. … Pravá viera zahŕňa pravú podriadenosť a pravá podriadenosť vedie k pravej viere. Ak máš pravú vieru a dokážeš dosiahnuť pravú podriadenosť, aká skúška ťa môže poraziť? Aké prostredie ťa môže poraziť? Žiadne ťa nemôže poraziť. Aj keď budeš hodený do jamy levovej, levy sa neodvážia ťa zožrať. Nie je to dobrá vec? (Áno.)“ (Božie duchovné spoločenstvo) Z Božích slov som pochopila, že ak veríte v Boha v Číne, v ateistickej krajine, nemôžete sa vyhnúť zatýkaniu a prenasledovaniu. Avšak bez ohľadu na to, aké nebezpečné je prostredie, ak dokážete nasadiť svoje životy bez strachu zo smrti, to znamená mať skutočnú vieru v Boha. Je to presne ako s Danielom. Veril v Božiu zvrchovanosť a mal vieru v Boha. Keď ho hodili do jamy levovej, nesťažoval sa Bohu. Či už by žil alebo zomrel, vydal sa na milosť Božiemu ovládaniu. Boh spôsobil, že sme zažili toto prenasledovanie a súženie, aby vďaka tomu mohla byť naša skutočná viera v Boha zdokonalená. Mala by som byť ako Daniel a vložiť svoj život alebo smrť do Božích rúk. Ak by Boh dovolil, aby ma polícia zatkla, potom by som sa podriadila Božiemu usporiadaniu. Ak by Boh nedovolil, aby ma zatkli, bola som ochotná dobre vykonávať svoju povinnosť.

Neskôr som počula cirkevný chválospev, ktorý ma naozaj dojal.

Nasledujúc Krista sa nikdy neobzriem späť, aj keby som mal zomrieť

Syn človeka posledných dní vyjadruje pravdu a prebúdza nespočetné srdcia. Vidím, že všetky Božie slová sú pravda, preto Ho nasledujem. Satan, veľký červený drak, šialene utláča a zatýka Boží vyvolený ľud. Tí, ktorí nasledujú Krista a konajú svoje povinnosti, tak robia s nasadením svojich životov. Jedného dňa môžem byť zatknutý a prenasledovaný za svedectvo o Bohu. Vo svojom srdci jasne chápem, že toto je prenasledovanie pre spravodlivosť. Jedného dňa môžem byť zatknutý a uväznený za kázanie evanjelia. Toto je utrpenie, ktoré Boh ustanovil pre tých, ktorí Ho nasledujú. Neviem, ako dlho ešte môžem kráčať po tejto ceste kázania evanjelia, ale kým žijem, budem hlásať Božie slová a svedčiť o Kristovi. Vydávam sa len preto, aby som sa usiloval o pravdu a dokončil Božie poverenie. V tomto živote nasledovanie Krista a svedectvo o Ňom napĺňajú moje srdce hrdosťou. Aj keby som nemohol vidieť deň, keď sa kráľovstvo uskutoční, to, že dnes môžem podať svedectvo a ponížiť satana, mi stačí. Boh je so mnou v prenasledovaní a súžení; On je mojou oporou. Možno môj život zmizne ako pominuteľný ohňostroj, ale zomrieť ako mučeník pre Boha znamená podať zvučné svedectvo. Venoval som svoju skromnú silu na šírenie evanjelia o kráľovstve. Nemám žiadne sťažnosti a nič neľutujem. Keďže môžem podať svedectvo o Bohu, môj život nebol márny. Toto je Božie ustanovenie a ja Mu vzdávam chválu a vďaku.

…

Nasledujme Baránka a spievajme nové piesne

Túto pieseň som počúvala stále dookola. Inšpirovalo ma, no zároveň som sa hanbila. Moji bratia a sestry boli pripravení obetovať svoje životy, aby kázali evanjelium a podávali svedectvo o Bohu. Aj keby nakoniec zomreli ako mučeníci, pevne by vytrvali vo svojom svedectve. Ja som naproti tomu čelila iba potenciálnemu ohrozeniu svojej bezpečnosti – nešlo o žiadne obetovanie života. Ale aj tak som sa tak zľakla, že som už viac nechcela vykonávať svoje povinnosti. V porovnaní s týmito bratmi a sestrami som nebola ničím. Príliš mi záležalo na vlastnej koži! Pomyslela som na učeníkov vo Veku milosti, ktorí si vytrpeli toľko prenasledovania, aby podali svedectvo o diele Pána Ježiša. Nikdy však neprestali kázať evanjelium ani podávať svedectvo o Bohu z toho dôvodu, že by sa báli smrti. Nakoniec podstúpili mučenícku smrť pre Boha. Hoci ich telo zomrelo, ich duše nezomreli; žili ďalej iným spôsobom. Ich svedectvo získalo Božie schválenie a ich smrť bola hodnotná a zmysluplná. Naopak, ľudia, ktorí boli bojazliví, vystrašení a ktorým záležalo len na záchrane vlastnej kože, sa stali Judášmi a zradili Boha, aby si zachránili vlastné životy. Hoci nejaký čas žili ďalej, ich duch, duše aj telá boli nakoniec zničené na celú večnosť. Keď som tomu porozumela, už som nebola bojazlivá a obmedzovaná smrťou. Ak by ma jedného dňa naozaj zatkli, bolo by to svedectvo, ktoré by som mala podať. Radšej by som zomrela, ako by som sa mala stať Judášom a zradiť Boha. Pomyslela som na pasáž Božích slov: „Bez ohľadu na to, čo od teba Boh vyžaduje, musíš sa o to len usilovať celou svojou silou a ja dúfam, že v týchto posledných dňoch budete schopní pred Ním splniť svoju vernosť Bohu. Pokiaľ budeš vidieť, že Boh sa na svojom tróne spokojne usmieva, potom aj keby bola táto chvíľa stanoveným časom tvojej smrti, môžeš sa zasmiať i usmiať, keď zavrieš oči.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Odhalenie tajomstiev „Božie slová celému vesmíru“, 41. kapitola) Nech čelím akémukoľvek prostrediu, som stvorená bytosť a mala by som si dobre vykonávať svoju povinnosť. Musím nasledovať Boha a dobre vykonávať svoju povinnosť, aj keby som za to mala položiť život. Neskôr som svoju povinnosť vykonávala normálne. Rýchlo som informovala hostiteľské rodiny, u ktorých bol ten zatknutý brat, aby sa mohli presťahovať. Kvôli tomu neboli do toho zatiahnutí žiadni ďalší bratia a sestry. Keď boli niektorí bratia a sestry v zlom stave, pretože sa báli zatknutia, vyhľadala som ich a hovorila s nimi v duchovnom spoločenstve. Keďže čoraz viac ľudí prijímalo Božie dielo posledných dní, vodcovia ma požiadali, aby som týchto nováčikov polievala. Aktívne som spolupracovala.

Prostredníctvom tejto skúsenosti som získala určité pochopenie Božej autority a mojej vlastnej sebeckej a opovrhnutiahodnej satanskej prirodzenosti. Z hĺbky srdca ďakujem Všemohúcemu Bohu!