Xiao Yuxin, Čína

V polovici júla 2023 som v cirkvi vykonávala povinnosť pri práci s textom, kde som spolupracovala s dvoma ďalšími sestrami: jednou bola nová členka tímu Wang Xue a druhou Lin Xi. Koncom augusta vodcovia požiadali Lin Xi, aby dočasne prevzala inú úlohu, a tak sme v tíme ostali len ja a Wang Xue. Zvyčajne, keď s nami nadriadená prediskutovala prácu, požiadala ma, aby som realizovala a riešila náročnejšie úlohy, a Wang Xue pridelila tie jednoduchšie. Spočiatku som k tomu dokázala pristupovať správne, ale ako čas plynul, musela som sa starať o veľa práce v tíme, a nadriadená mi vždy prideľovala ťažšie úlohy, ktoré si vyžadovali veľa času a úsilia, aby boli urobené poriadne. V dôsledku toho som mala veľmi málo voľného času a v srdci som sa cítila trochu nevyrovnane a začala som sa sťažovať: „Prečo sa všetky ťažké úlohy prideľujú mne? Hoci sa Wang Xue nezaúča dlho a ešte nemá pevne osvojené princípy, už predtým vykonávala povinnosť pri práci s textom a má v nej základy. Nemohla by sa cvičiť aj na trochu náročnejších úlohách? Keď je všetko pridelené mne, celý deň mi z toho stresu ide prasknúť hlava a je príliš únavné takto konať svoju povinnosť!“ Čím viac som o tom premýšľala, tým viac som bola rozrušená.

Jedného dňa ma vodcovia požiadali, aby som napísala niekoľko listov na realizáciu jednej úlohy s textom, čo bolo dosť súrne. Pustila som sa do toho a v rýchlom slede som napísala dva listy, čo si vyžiadalo dosť premýšľania. Keď som listy dopísala, s úľavou som si vydýchla a pomyslela som si: „Ešte treba napísať jeden komunikačný list, a nech sa na to človek pozrie akokoľvek, je rad na Wang Xue, aby ho napísala. Takto to budem mať aj ja voľnejšie.“ Nečakala som však, že nadriadená ma opäť určí na napísanie komunikačného listu, a v srdci som cítila veľké odolávanie. „Prečo zase ja? Prečo nedáte Wang Xue cvičiť písanie komunikačných listov? Len tak je to spravodlivé a rozumné! Hoci má Wang Xue v odborných zručnostiach isté nedostatky, nemohla by som to, čo napíše, len doplniť a vylepšiť? Tak by som ušetrila trochu energie.“ Nadriadená však už rozhodla o usporiadaní, takže som to nemohla naozaj odmietnuť. V tých dňoch, kedykoľvek som si spomenula na to, ako mi nadriadená stále prideľuje nejakú prácu, a že väčšinou išlo o prácu, ktorá si vyžadovala veľa premýšľania, cítila som sa stiesnene a podráždene a priala som si, aby sa Lin Xi čoskoro vrátila, aby som to mala trochu voľnejšie. Potom som už pri konaní povinností nebola taká aktívna ako predtým. Mala som pocit, že keďže sme v tíme len dve, tak pokiaľ nezaháľam a každý deň stihnem urobiť trochu práce, bude to stačiť. Takto nebudem ani taká unavená. Keďže som v nárokoch na seba poľavila a neplánovala som veci dôsledne, veci, ktoré sa dali dokončiť v ten istý deň, sa odkladali na ďalší, a často mi dokonca prichádzala na um myšlienka, že túto povinnosť nechcem vykonávať. Hoci som si uvedomovala, že môj postoj k povinnosti nie je správny, a čítala som aj niektoré Božie slová o konaní povinnosti, nikdy som vážne neuvažovala o vlastných problémoch a tieto stavy sa nevyriešili. Keď sme spoločne diskutovali o práci, nechcelo sa mi ani nič hovoriť, zo strachu, že nadriadená uvidí, že mám nejaké nápady, a pridelí mi to. Neskôr som uvažovala o svojom postoji k povinnosti. Hoci som robila to, čo mi nadriadená pridelila, v srdci som mala stále veľa sťažností. Boh neschvaľuje, keď si svoje povinnosti plníme tak neochotne. Modlila som sa k Bohu o svojom stave, aby ma osvietil a viedol k tomu, aby som dokázala uvažovať o sebe a porozumieť si.

Keď som počas duchovných pobožností uvažovala o sebe, čítala som tieto Božie slová: „Povinnosti sú veľmi rozsiahle a zahŕňajú mnoho oblastí, no bez ohľadu na to, akú povinnosť plníš, ide skrátka o tvoj záväzok a niečo, čo by si mal robiť. Pokiaľ to budeš vykonávať dobre svojím srdcom, Boh ťa schváli a uzná ťa za niekoho, kto naozaj verí v Boha. Bez ohľadu na to, kým si, ak sa stále snažíš vyhýbať svojej povinnosti alebo sa pred ňou skrývaš, potom je tu istý problém. Mierne povedané, si príliš lenivý, príliš úskočný, zaháľaš, zbožňuješ ničnerobenie a nenávidíš prácu. Vážnejšie povedané, nemáš záujem plniť si svoju povinnosť a nemáš žiadnu oddanosť a podriadenosť. Ak nedokážeš uniesť ani prácu spočívajúcu vo fyzickej námahe, čo dokážeš urobiť? Čo si schopný urobiť poriadne? Ak je človek naozaj oddaný a má zmysel pre zodpovednosť, pokiaľ ide o jeho povinnosť, potom – pokiaľ to vyžaduje Boh a potrebuje to Boží dom – nebude si vyberať a urobí všetko, o čo ho požiadajú. Nie je jedným z princípov plnenia si povinností urobiť dobre a uniesť to, čo človek môže a mal by urobiť? (Áno.) … Všetko sa ľahšie povie, ako urobí. Keď sa ľudia naozaj pustia do nejakej úlohy, v jednom ohľade je rozhodujúci ich charakter a v druhom ohľade to, či milujú pravdu alebo nie. Hovorme najprv o charaktere. Ak má človek dobrý charakter, vidí vo všetkom pozitívnu stránku. Dokáže prijímať a chápať veci z pozitívnej perspektívy a na základe pravdy. To znamená, že jeho srdce, charakter a duch sú bezúhonné – to je z hľadiska charakteru. Ďalej si povedzme o ďalšom aspekte – či človek miluje pravdu alebo nie. Milovanie pravdy znamená byť schopný prijať pravdu, čo znamená, že bez ohľadu na to, či chápeš Božie slová alebo nie, a či rozumieš Božiemu úmyslu alebo nie, bez ohľadu na to, či sú tvoj pohľad a názor na prácu a na povinnosť, ktorú máš vykonávať, a tvoj postoj k nim v súlade s pravdou, stále si schopný prijať to od Boha. Ak si podriadený a úprimný, potom to stačí, oprávňuje ťa to vykonávať svoju povinnosť a je to minimálna požiadavka. Ak si podriadený a úprimný, potom pri konaní práce nebudeš povrchný a nebudeš nečestne poľavovať, ale vložíš do toho celé svoje srdce a silu. Ak je vnútorný stav človeka zlý a rastie v ňom negativita, potom to vedie k strate elánu a ľudia chcú byť povrchní. Ak vo svojom srdci dobre vie, že jeho stav nie je správny, no i napriek tomu sa to nesnaží vyriešiť hľadaním pravdy, potom takýto druh človeka nemiluje pravdu – je ochotný plniť si povinnosť len do určitej miery, ale nechce vyvinúť úsilie alebo znášať ťažkosti a neustále sa snaží nečestne poľavovať. V skutočnosti to už Boh všetko podrobne preskúmal – prečo si teda týchto ľudí nevšíma? Boh len čaká, kým sa Jeho vyvolený ľud prebudí, rozpozná a odhalí týchto ľudí a vyradí ich. Takíto ľudia si však stále myslia: ‚Pozrite, aký som šikovný. Jeme rovnaké jedlo, ale po práci ste úplne vyčerpaní a ja nie som unavený ani trochu. Ja som ten múdry. Nepracujem tak tvrdo; každý, kto tvrdo pracuje, je idiot.‘ Je správne, že sa takto pozerajú na čestných ľudí? Nie. V skutočnosti ľudia, ktorí pri konaní svojej povinnosti tvrdo pracujú, praktizujú pravdu a uspokojujú Boha, takže sú zo všetkých najmúdrejší. Prečo sú múdri? Hovoria: ‚Nerobím nič, čo odo mňa Boh nežiada, a robím všetko, čo odo mňa žiada. Robím všetko, čo odo mňa žiada, vkladám do toho svoje srdce a všetku svoju energiu a vôbec to nerobím len naoko. Nerobím to pre žiadneho človeka, robím to pre Boha. Boh ma tak veľmi miluje; mal by som to robiť, aby som Boha uspokojil.‘ Toto je správny postoj. Výsledkom je, že keď cirkev odstraňuje ľudí, tí, ktorí sú pri konaní svojej povinnosti úskoční, sú všetci vyradení, zatiaľ čo čestní ľudia, ktorí prijímajú Božie podrobné skúmanie, zostávajú. Stavy týchto čestných ľudí sa neustále zlepšujú a Boh ich chráni vo všetkom, čo ich postihne. A čím si zaslúžia túto ochranu? Pretože sú vo svojom srdci čestní. Pri konaní svojej povinnosti sa neboja ťažkostí ani vyčerpania, a nie sú vyberaví v ničom, čo im je zverené. Nepýtajú sa prečo, len robia, čo sa im povie, poslúchajú bez toho, aby vykonávali akékoľvek vyšetrovanie alebo analýzu, alebo brali do úvahy čokoľvek iné. Nerobia žiadne kalkulácie a sú schopní poslušnosti vo všetkých veciach. Ich vnútorný stav je vždy veľmi normálny. Keď čelia nebezpečenstvu, Boh ich chráni, ak ich postihne choroba alebo mor; Boh ich tiež chráni a v budúcnosti si budú užívať len požehnania. Niektorí ľudia túto vec jednoducho nedokážu správne pochopiť. Keď vidia čestných ľudí ochotne znášať ťažkosti a vyčerpanie pri konaní povinnosti, považujú týchto čestných ľudí za hlúpych. Povedzte Mi, je toto hlúposť? Toto je úprimnosť, toto je pravá viera. Bez pravej viery existuje veľa vecí, ktoré človek nikdy nemôže skutočne pochopiť alebo vysvetliť. Iba tí, ktorí rozumejú pravde, tí, ktorí vždy žijú pred Bohom a majú s Ním normálny vzťah, a tí, ktorí sa skutočne podriaďujú Bohu a úprimne sa Ho boja, vedia vo svojom srdci najjasnejšie, čo sa v skutočnosti deje.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Desiaty bod (Štvrtá časť)) Boh odhaľuje, že tí, ktorí konajú svoju povinnosť, ale nechcú trpieť ani zaplatiť cenu a vždy sa snažia uniknúť, sú ľudia, ktorí sú leniví, milujú pohodlie a nenávidia prácu. Takíto ľudia nemajú ľudskú prirodzenosť a nie sú verní pri konaní svojich povinností. V porovnaní s Božími slovami som uvažovala o svojom vlastnom stave a správaní. Po tom, čo bola Lin Xi preložená, sme v tíme ostali len ja a Wang Xue. Hoci som bola spočiatku ochotná niesť svoju povinnosť, ako čas plynul, musela som sa starať o množstvo úloh a nadriadená mi neustále prideľovala náročnejšie úlohy, ktoré si odo mňa vyžadovali vynaložiť úsilie a zaplatiť cenu, z čoho mi každý deň išla prasknúť hlava od stresu. Začala som si myslieť, že konanie povinnosti týmto spôsobom zahŕňa príliš veľa utrpenia, a tak som sa sťažovala a reptala. Aby som ušetrila svoje telo pred utrpením a vyčerpaním, neustále som premýšľala o tom, že prácu presuniem na Wang Xue, aby som to mala voľnejšie, ale nadriadená zariadila, aby som všetky náročné úlohy robila ja. Keď záujmy môjho tela nemohli byť naplnené, cítila som odolávanie a nespokojnosť. Hoci som tú prácu robila, robila som ju len preto, že som nemala na výber, a v srdci som úzkostlivo očakávala čas, keď sa vráti Lin Xi, aby sme sa mohli podeliť o prácu a ja by som musela menej trpieť. Keď sme spoločne diskutovali o práci, správala som sa úskočne a nevyjadrovala som svoje názory zo strachu, že ma nadriadená požiada, aby som urobila viac práce. Dokonca som túto povinnosť nechcela vykonávať. Videla som, že som presne ten typ lenivého človeka, ktorý miluje pohodlie a nenávidí prácu, ktorého Boh odhalil. Tí, ktorí verne konajú svoju povinnosť, považujú svoju povinnosť za súčasť svojich základných zodpovedností. Bez ohľadu na to, koľko musia trpieť alebo akú cenu musia zaplatiť, iniciatívne vezmú na plecia bremeno všetkého, čo majú urobiť, a vložia do práce svoje srdce a myseľ. Nie sú leniví ani úskoční a svedomito preberajú zodpovednosť za to, aby svoju povinnosť vykonávali dobre. To je upokojujúce pre človeka a uspokojujúce pre Boha. Ja som však na druhej strane pri konaní svojej povinnosti vždy brala ohľad na telo. Bola som lenivá a úskočná a nedokázala som do svojej povinnosti vložiť celé srdce a myseľ. Videla som, že som človek so zlým charakterom, ktorý využíval zámienku konania povinnosti na to, aby sa oddával pohodliu a priživoval sa na Božom dome. Bola som príliš opovrhnutiahodná a odporná! Boh mi dal príležitosť konať povinnosť a získať pravdu, ale ja som brala ohľad na telo a nevážila som si to. Keď sa táto príležitosť stratí, bude príliš neskoro na ľútosť. Už som takto nemohla pristupovať k svojej povinnosti. Musela som to rýchlo zmeniť.

Neskôr sa s nami nadriadená stretla a prečítala nám nejaké Božie slová. Jedna pasáž sa veľmi konkrétne týkala môjho stavu. Všemohúci Boh hovorí: „Skôr než ľudia zažijú Božie dielo a porozumejú pravde, zmocňuje sa ich a zvnútra ich ovláda satanova prirodzenosť. Čo konkrétne zahŕňa táto prirodzenosť? Napríklad, prečo si sebecký? Prečo si chrániš svoje postavenie? Prečo si taký ovplyvnený svojimi pocitmi? Prečo sa ti páčia tie nespravodlivé a zlé veci? Na základe čoho sa ti takéto veci páčia? Odkiaľ tieto veci pochádzajú? Prečo sa ti páčia a prijímaš ich? Teraz ste už všetci porozumeli, že hlavným dôvodom je to, že v človeku sú satanove jedy. Čo sú teda satanove jedy? Ako môžu byť vyjadrené? Ak sa napríklad opýtaš: ‚Ako by mali ľudia žiť? Pre čo by mali ľudia žiť?‘, všetci odpovedia: ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert.‘ Len táto jediná veta vyjadruje samotný koreň problému. Satanova filozofia a logika sa stali životom ľudí. Bez ohľadu na to, o čo sa ľudia usilujú, v skutočnosti to robia pre seba – a tak všetci žijú pre seba. ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert‘ – to je životná filozofia človeka a predstavuje aj ľudskú prirodzenosť. Tieto slová sa už stali prirodzenosťou skazeného ľudstva a sú pravým obrazom satanskej prirodzenosti skazeného ľudstva. Táto satanská prirodzenosť sa úplne stala základom existencie skazeného ľudstva. Skazené ľudstvo žije podľa tohto satanovho jedu už niekoľko tisíc rokov až dodnes.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako kráčať Petrovou cestou) Po prečítaní Božích slov som pochopila niečo o koreni mojej neochoty niesť bremená. Vždy som žila podľa satanských pravidiel prežitia, ako napríklad „Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert“ a „Nedať sa ukrátiť“. Tieto veci boli hlboko zakorenené v mojom srdci a stali sa mojou prirodzenosťou. Tým, že som žila podľa týchto satanských jedov, stávala som sa čoraz sebeckejšou a opovrhnutiahodnejšou, a vo svojom počínaní a vo všetkom, čo som robila, som zohľadňovala záujmy svojho tela. Na začiatku sme pracovali tri a všetky sme sa mohli podeliť o prácu. Nebolo to pre telo príliš únavné a mohla som normálne pracovať. Keď však Lin Xi odišla konať iné povinnosti, odhalila sa moja sebecká a opovrhnutiahodná prirodzenosť. Keď nadriadená zariadila, aby som robila náročnejšiu prácu, cítila som odolávanie a sťažovala som sa, a mala som pocit, že ma ukracujú. Svoju povinnosť som jednoducho vôbec nepovažovala za svoju zodpovednosť. V skutočnosti som povinnosť pri práci s textom vykonávala už dlho a osvojila som si niektoré princípy. Bolo správne, aby som sa ujala väčšieho množstva práce: bola to povinnosť, ktorú som mala konať. Bola som však sebecká a opovrhnutiahodná a nechcela som trpieť. Nebola som ochotná vynaložiť plné úsilie a nebrala som ohľad na výsledky práce. Naozaj som nemala vôbec žiadny zmysel pre zodpovednosť. Užívala som si polievanie a zaopatrenie Božími slovami, ale úprimne som sa nevydávala Bohu, aby som splatila Jeho lásku. Keď sa povinnosť dostala do rozporu s mojimi telesnými záujmami, nebrala som ohľad na prácu cirkvi a dokonca som si nechcela plniť svoju povinnosť a zodpovednosti. Bola som jednoducho príliš sebecká a opovrhnutiahodná! Premýšľala som o tom, že povinnosť pochádza od Boha, a tak tvoj postoj k povinnosti je tvojím postojom k Bohu. Chcieť odmietnuť svoju povinnosť a vyhýbať sa zodpovednostiam je zrádzanie Boha! Keď som si to pomyslela, bola som veľmi rozrušená a plná výčitiek svedomia. Bola som ochotná činiť pokánie pred Bohom a plniť povinnosť, ktorú som mala plniť, a byť človekom so svedomím a rozumom.

Neskôr sa mi nadriadená otvorila a hovorila so mnou v duchovnom spoločenstve o tom, že usporiadanie práce týmto spôsobom bolo urobené predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že Wang Xue sa práve začala zaúčať a potrebuje čas na oboznámenie sa s prácou, zatiaľ čo ja som túto povinnosť vykonávala už dlho a bola som lepšie oboznámená so všetkými jej aspektmi vrátane odborných zručností. Preto zariadila, aby som robila viac. Nadriadená mi tiež prečítala Božie slová: „Ak sa usilujete o pravdu, mali by ste zmeniť spôsob, akým robíte veci. Mali by ste zanechať vlastné záujmy a osobné úmysly a túžby. Keď robíte veci, mali by ste najprv spoločne hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a porozumieť Božím úmyslom a požiadavkám, a až potom si rozdeliť prácu medzi sebou s ohľadom na to, kto je v čom dobrý a kto v čom zlý. Mali by ste na seba vziať to, čo ste schopní robiť, a pevne sa držať svojej povinnosti. Nebojujte o veci ani po nich nechniapajte. Musíte sa naučiť robiť kompromisy a byť tolerantní. Ak niekto práve začal vykonávať povinnosť alebo si zručnosti v danej oblasti osvojil len nedávno, ale na niektoré úlohy nestačí, nesmieš ho nútiť. Musíš mu prideliť úlohy, ktoré sú o niečo ľahšie. Vďaka tomu ľahšie dosiahne výsledky pri vykonávaní svojej povinnosti. To znamená byť tolerantný, trpezlivý a zásadový. Je to súčasť toho, čo by mala mať normálna ľudská prirodzenosť; je to to, čo Boh od ľudí vyžaduje a čo by ľudia mali praktizovať. Ak si v nejakej oblasti pomerne zručný a pracuješ v nej dlhšie ako väčšina ostatných, potom by ti mala byť pridelená náročnejšia práca. Mal by si to prijať od Boha a podriadiť sa. Nebuď prieberčivý a nesťažuj sa, hovoriac: ‚Prečo si na mňa zasadli? Ľahké úlohy dávajú iným ľuďom a mne dávajú tie ťažké. Snažia sa mi sťažiť život?‘ Čo myslíš tým, že sa ti ‚snažia sťažiť život‘? Pracovné opatrenia sú prispôsobené každému človeku; tí, ktorí sú schopnejší, robia viac. Ak si sa veľa naučil a Boh ti veľa dal, mal by si dostať ťažšie bremeno – nie preto, aby ti sťažili život, ale preto, lebo je to pre teba presne vhodné. Je to tvoja povinnosť, tak sa nesnaž vyberať si, nehovor nie a nesnaž sa z toho vykrútiť. Prečo si myslíš, že je to ťažké? Skutočnosť je taká, že keby si do toho vložil trochu srdca, úlohu by si úplne zvládol. Tvoj pohľad, že je to ťažké, že je to zaujaté zaobchádzanie, že si na teba zámerne zasadli – to je odhalenie skazenej povahy. Je to odmietnutie konať svoju povinnosť, neprijatie od Boha. To nie je praktizovanie pravdy. Keď si pri vykonávaní svojej povinnosti vyberáš, robíš len to, čo je ľahké a jednoduché, robíš len to, vďaka čomu vyzeráš dobre, je to skazená satanská povaha. To, že nedokážeš prijať svoju povinnosť alebo sa podriadiť, dokazuje, že stále vzdoruješ Bohu, že Mu odporuješ a odmietaš Jeho opatrenia a požiadavky a vyhýbaš sa im. To je skazená povaha. Čo by si mal urobiť, keď si uvedomíš, že ide o skazenú povahu? Ak máš pocit, že úlohy zadané iným sa dajú ľahko splniť, zatiaľ čo tými, ktoré sú zadané tebe, sa zaoberáš dlhý čas a vyžadujú si od teba úsilie pri štúdiu, a si preto nespokojný, je správne, že sa cítiš nešťastný? Určite nie. Čo by si teda mal robiť, keď cítiš, že to nie je správne? Ak odolávaš a hovoríš: ‚Zakaždým, keď rozdeľujú prácu, dajú mi tú, ktorá je ťažká, špinavá a náročná, a iným dajú tú, ktorá je ľahká, jednoduchá a je na očiach. Myslia si, že som len niekto, koho môžu komandovať? To nie je spravodlivý spôsob rozdeľovania práce!‘ – ak takto zmýšľaš, je to nesprávne. Bez ohľadu na to, či existujú nejaké odchýlky v rozdeľovaní práce, alebo či je rozdelená rozumne alebo nie, čo je to, čo Boh podrobne skúma? To, čo podrobne skúma, je srdce človeka. Pozerá sa na to, či má niekto v srdci podriadenosť, či dokáže na seba vziať nejaké bremená pre Boha a či Boha miluje. Merané podľa Božích požiadaviek sú tvoje výhovorky neplatné, tvoje vykonávanie povinnosti nie je na požadovanej úrovni a chýba ti pravda-realita. Nemáš vôbec žiadnu podriadenosť a sťažuješ sa, keď robíš zopár náročných alebo špinavých úloh. V čom je tu problém? Po prvé, tvoj spôsob myslenia je nesprávny. Čo to znamená? Znamená to, že tvoj postoj k tvojej povinnosti je nesprávny. Ak stále myslíš na svoju vlastnú tvár a záujmy, neberieš ohľad na Božie úmysly a nemáš vôbec žiadnu podriadenosť, potom to nie je správny postoj, ktorý by si mal mať k svojej povinnosti. Keby si sa úprimne vydal Bohu a mal srdce milujúce Boha, ako by si pristupoval k úlohám, ktoré sú špinavé, náročné alebo ťažké? Tvoj spôsob myslenia by bol iný: Rozhodol by si sa robiť všetko, čo je ťažké, a vyhľadával by si ťažké bremená, ktoré by si niesol. Vzal by si na seba to, čo iní ľudia nie sú ochotní robiť, a robil by si to výlučne z lásky k Bohu a aby si Ho uspokojil. Robil by si to s radosťou, bez náznaku sťažností. To, čo je špinavé, náročné a ťažké, ukazuje ľudí takých, akí sú. V čom sa líšiš od ľudí, ktorí prijímajú len ľahké a viditeľné úlohy? Nie si oveľa lepší ako oni. Nie je to tak? Takto musíš tieto veci vidieť. Takže to, čo najviac odhaľuje ľudí takých, akí sú, je vykonávanie ich povinnosti. Niektorí ľudia väčšinu času hovoria veľké veci a tvrdia, že sú ochotní milovať Boha a podriadiť sa Mu, ale keď pri vykonávaní svojej povinnosti narazia na ťažkosti, vypustia zo seba všelijaké sťažnosti a negatívne slová. Je zrejmé, že sú to pokrytci. Ak je niekto milovníkom pravdy, potom keď čelí ťažkostiam pri vykonávaní svojej povinnosti, bude sa modliť k Bohu a hľadať pravdu, pričom bude k svojej povinnosti pristupovať vážne, aj keď nie je vhodne usporiadaná. Nebude sa sťažovať, ani keď bude čeliť ťažkým, špinavým alebo náročným úlohám, a dokáže svoje úlohy robiť dobre a vykonávať svoju povinnosť dobre, so srdcom podriadeným Bohu. Nachádza v tom veľkú radosť a Boh je utešený, keď to vidí. Toto je typ človeka, ktorý sa stretáva s Božím schválením. Ak sa niekto stane pichľavým a podráždeným, len čo sa stretne so špinavými, ťažkými alebo náročnými úlohami, a nedovolí nikomu, aby ho kritizoval, takýto človek nie je niekým, kto sa úprimne vydáva Bohu. Môže byť len zjavený a vyradený.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Božie slová ma zahanbili. Premýšľala som o tom, že cirkev ma dlhé roky rozvíjala na vykonávanie povinnosti pri práci s textom, a že som v porovnaní s Wang Xue rozumela viacerým princípom. Bolo mojou zodpovednosťou vziať na seba bremeno náročnejších úloh, ktoré mi boli pridelené, a nemala som sa snažiť odvrávať a vyhýbať sa tomu. Nadriadená to takto usporiadala s ohľadom na potreby práce cirkvi, a toto usporiadanie bolo rozumné. Wang Xue sa práve začala zaúčať a ešte stále sa oboznamovala s princípmi. Keby jej bola pridelená náročná a zložitá práca, spomalilo by to postup práce a spôsobilo jej to stres. Takže by jej najprv mali byť pridelené jednoduchšie úlohy, aby sa mohla zaučiť, a keď pochopí viac z rôznych princípov, bude schopná zvládnuť ťažšie úlohy, keď jej budú pridelené. Ja som však na to ani v najmenšom nebrala ohľad a dokonca som bola nespokojná. Naozaj mi priveľmi chýbali ľudská prirodzenosť a rozum! Teraz som pochopila, že pri konaní povinnosti musíme chrániť záujmy cirkvi, naučiť sa byť voči sebe tolerantní a chápaví a všetci si plniť svoju časť povinností. Takouto spoluprácou sa práca dá vykonať dobre. Kedysi som si myslela, že je nespravodlivé, že mi nadriadená vždy prideľuje ťažké úlohy. Teraz som si uvedomila, že tento pohľad na vec bol nesprávny. Pri konaní povinnosti neexistuje nič také ako robiť viac alebo menej, alebo či je to spravodlivé alebo nespravodlivé. Boh pozná duchovné postavenie a kvalitu každého z nás, a vie, koľko dokážeme urobiť. Bremeno je požehnaním od Boha a tiež príležitosťou, ktorú Boh dáva ľuďom, aby sa mohli cvičiť. Hoci vykonávanie viacerých ťažších úloh si vyžaduje dôkladné premýšľanie a zvažovanie, môže vás to tiež prinútiť viac premýšľať o princípoch a zlepšiť úroveň vašich odborných zručností. Okrem toho, ak vo svojej povinnosti prevezmete väčší tlak, môžete sa tiež vycvičiť k tomu, aby ste mali srdce ochotné prevziať zodpovednosť. To všetko sú dobré veci. Ja som však žila podľa svojej sebeckej a opovrhnutiahodnej satanskej povahy, nevidela som Božie úporné úmysly, a dokonca som neustále chcela uniknúť zo svojej povinnosti. Naozaj som nevedela, čo je pre mňa dobré, a sklamala som Božie úmysly. S vedením Božích slov som svoj stav trochu zmenila, a pomyslela som si, že teraz sa musím podriadiť a držať sa svojej povinnosti.

Neskôr bola Wang Xue dočasne pridelená na inú úlohu a ja som sa musela postarať o veľa vecí. Musela som si naplánovať každodenné úlohy a ideálne ich dokončiť v ten istý deň. Každý jeden deň mi išla prasknúť hlava od stresu a zúfalo som sa tešila na skorý návrat Lin Xi, aby som to mala voľnejšie. Keď som o tom premýšľala, spomenula som si na niekoľko Božích slov, ktoré som predtým čítala: „Každý dospelý musí niesť zodpovednosti dospelého človeka bez ohľadu na to, akému tlaku čelí, napríklad ťažkostiam, chorobám a dokonca rôznym problémom – to sú veci, ktoré by mal každý zažiť a zniesť. Sú súčasťou života normálneho človeka. Ak nedokážeš zniesť tlak, vydržať utrpenie alebo ustáť údery, znamená to, že nemáš vytrvalosť ani odhodlanie a si príliš krehký a naničhodný. Každý – či už v spoločnosti alebo v Božom dome – musí vo svojom živote znášať toto utrpenie. Je to zodpovednosť, ktorú by mal niesť každý dospelý, bremeno, ktoré by mal mať na pleciach, a nikto sa tomu nemôže vyhnúť. A nemal by si sa tomu snažiť vyhnúť ani ty. Ak chceš vždy uniknúť alebo sa oslobodiť od všetkého tohto utrpenia, potom sa prejaví tvoje potláčanie emócií a bude ťa navždy zväzovať. Ak však dokážeš toto všetko správne pochopiť a prijať a považovať to za nevyhnutnú súčasť svojho života a existencie, potom si už kvôli týmto problémom nebudeš vytvárať negatívne emócie. V jednom ohľade sa musíš naučiť niesť zodpovednosti a záväzky, ktoré by dospelí mali mať a ktoré by mali na seba vziať. V druhom ohľade by si sa mal vo svojom životnom a pracovnom prostredí naučiť spolunažívať s ostatnými harmonicky a v rámci normálnej ľudskej prirodzenosti. Nerob si jednoducho to, čo sa ti zachce. Aký je účel harmonického spolunažívania? Je to lepšie vykonanie práce, záväzkov a zodpovedností, ktoré by si ako dospelý mal plniť. Bez ohľadu na to, akú prácu alebo akú povinnosť konáš, keď čelíš nebezpečenstvu, keď čelíš vyrušovaniu a škodám zo strany satanových síl, musíš byť schopný minimalizovať straty, aby boli výsledky tvojej práce a povinnosti lepšie. To je to, čo by mal dosiahnuť niekto s odhodlaním. Ak máš normálnu ľudskú prirodzenosť, mal by si to pri práci dosiahnuť. Pokiaľ ide o pracovný tlak, či už prichádza Zhora alebo z Božieho domu, alebo ak je to tlak, ktorý na teba vyvíjajú bratia a sestry, je to niečo, čo by si mal zniesť. Nemôžeš povedať: ‚Nebudem to robiť kvôli tlaku. Pri konaní svojej povinnosti a práci v Božom dome hľadám len voľno, ľahkosť, šťastie a pohodlie.‘ To nepôjde, normálny dospelý človek by nemal mať takúto myšlienku a Boží dom nie je miestom, kde by si sa mal oddávať pohodliu. Každý človek berie na seba vo svojom živote a práci určité množstvo tlaku a rizika. V akejkoľvek práci, najmä pri konaní svojej povinnosti v Božom dome, by si sa mal usilovať o optimálne výsledky. Zo širšieho hľadiska je to Božie učenie a požiadavka. Z užšieho hľadiska je to postoj, názor, štandard a princíp, ktorý by mal mať každý človek vo svojom počínaní a konaní. Keď konáš povinnosť v Božom dome, musíš sa naučiť dodržiavať ustanovenia a systémy Božieho domu a musíš sa naučiť dodržiavať pravidlá a počínať si slušne. To je nevyhnutná súčasť počínania človeka.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (5)) Z Božích slov som porozumela, že Boh dúfa, že si budeme počínať podľa Jeho požiadaviek, a že ako dospelí by sme mali niesť zodpovednosť, ktorú majú niesť dospelí, naplniť svoje srdcia správnymi vecami a robiť svoju riadnu prácu. Keď preberáme úlohu, mali by sme mať zmysel pre zodpovednosť, a bez ohľadu na to, s akými problémami alebo ťažkosťami sa stretneme, mali by sme sa modliť a spoliehať na Boha a hľadať pravdu na ich vyriešenie, pričom dokončíme všetky veci, ktoré môžeme urobiť dobre. To by mali robiť ľudia so svedomím a rozumom. Premýšľala som o tom, ako mi Boh za posledné dva mesiace pripravil toto prostredie. Na jednej strane to odhalilo moju sebeckú a opovrhnutiahodnú skazenú povahu, a tiež ma to naučilo, ako niesť bremeno, prevziať zodpovednosť a byť človekom, ktorý má svedomie a rozum. Nemohla som sklamať Boží úmysel. Musela som sa spoliehať na Boha a vzdorovať telu, aby som svoju povinnosť konala dobre. Potom som si napravila zmýšľanie a naplánovala som si, čo budem každý deň robiť. Hoci mám veľa práce a času je málo, dokážem pri konaní svojej povinnosti upokojiť svoje srdce. Niekedy si vykonanie niektorých náročných úloh vyžaduje veľa premýšľania a uvažovania, ale považujem ich za príležitosti na získanie pravdy a vstúpenie do princípov, takže na konci každého dňa mám pocit, že som niečo získala. Na vlastnej koži som zažila, že keď praktizujem podľa Božích slov, moje srdce je pokojné a vyrovnané. Prostredie, ktoré ma v tých dvoch mesiacoch postihlo, bolo pre mňa zjavením a zároveň Božou spásou. Vo svojom srdci ticho vzdávam vďaku a chválu Bohu.