V roku 2013 ma polícia zatkla na základe odposluchu telefónu. Ukázali mi fotografie vyšších vodcov a kázali mi, aby som ich identifikovala, a keď som odmietla hovoriť, snažili sa ma zastrašiť a vyhrážali sa mi, že ma dajú na samotku a budú ma mučiť. Vďaka Božiemu vedeniu som sa nebála. Potom som pri každom policajnom výsluchu stála pevne vďaka modlitbám a spoliehaniu sa na Boha, a nezapredala som svojich bratov a sestry. Neskôr som bola odsúdená na tri roky väzenia.

V apríli 2014 ma poslali do ženskej väznice na výkon trestu. Veliteľ väzenského oddelenia mi kázal napísať vyhlásenie o pokání a prisahať, že už nebudem veriť v Boha, ale ja som to odmietla napísať a namiesto toho som mu svedčila o Bohu. Keď videl môj pevný postoj, nechal iné väzenkyne, aby ma týrali, bili a slovne urážali, a nútil ma stáť v malej miestnosti dvanásť hodín denne bez pohnutia. Nohy a chodidlá mi od státia znecitliveli a opuchli a každá minúta mi pripadala ako hodina. Väzenkyne sa mi posmievali, keď videli moje utrpenie, a hovorili: „Povedz svojmu Bohu, nech ťa premení na orla, aby si odtiaľto mohla odletieť!“ V srdci som sa modlila a prosila Ho, aby ma viedol k prekonaniu tohto týrania, a aby som Ho nezradila. Vďaka Božiemu vedeniu som to vydržala. Jedného dňa mi väzenskí dozorcovia položili desať otázok, pričom všetky popierali a očierňovali Boha. To ma úplne rozzúrilo: „Títo diabli sú skutoční majstri vo vymýšľaní klamstiev! Musím vydať svedectvo o Bohu a nedovoliť, aby bolo Jeho meno zneuctené.“ Využila som teda túto príležitosť a odpovedala na otázky Božími slovami, čím som vyvrátila ich bludy. Výsledkom bolo, že to väzenských dozorcov nahnevalo, a na tri dni ma pripravili o obed. Niekedy sa mi od hladu točila hlava a v srdci som volala k Bohu, a prosila Ho, aby posilnil moju vieru, aby som zostala pevne stáť. Spomenula som si na slová Pána Ježiša: „Človek nebude žiť len na chlebe, ale na každom slove, ktoré vychádza z úst Boha.“ (Mt 4, 4) Keď som uvažovala o Božích slovách, už som necítila taký hlad.

Šesť mesiacov pred mojím prepustením nadriadení vyvíjali tlak na väzenské oddelenie, že som na oddelení jediná, ktorá nekonvertovala, a aby sa nepoškodila povesť väznice, tentoraz musím konvertovať. Potom ma podrobili ďalšiemu kolu telesných trestov. Pri teplotách okolo mínus dvadsať stupňov Celzia ma nútili stáť v umyvárni a liali na mňa vodu, dokonca aj do uší. Celé telo som mala premočené, no nedovolili mi prezliecť sa. Neskôr ma vzali do malej miestnosti a nasadili na mňa dve vrahyne, aby ma prinútili podpísať Tri vyhlásenia. Vyhrážali sa, že ak odmietnem, odvedú ma na chodbu bez dozoru, ubijú ma na smrť a potom povedia, že som zomrela prirodzenou smrťou. V srdci som zvádzala boj: „Ak podpíšem, zradím Boha, ale ak nie, nájdu si nové spôsoby, ako ma mučiť. Čo ak ma ubijú na smrť?“ Predtým som počula jednu spoluväzenkyňu hovoriť, že tu zomrela väzenkyňa, a že jej telo odtiahli preč ako mŕtveho psa. Už len pomyslenie na to ma napĺňalo strachom. Keby ma ubili na smrť, nemala by som žiadnu príležitosť na spásu. Potom som si pomyslela: „Nedržím sa len strnulo predpisov, keď nepodpisujem Tri vyhlásenia? Boh sa pozerá na srdce človeka, nielen na jeho vonkajšie správanie. V skutočnosti nechcem zradiť Boha; len používam múdrosť, aby som sa vysporiadala s veľkým červeným drakom.“ A tak som Tri vyhlásenia podpísala. Ale v okamihu podpísania moje srdce naplnila temnota. Napriek tomu som sa utešovala: „V skutočnosti nezrádzam Boha; len používam múdrosť, aby som sa vysporiadala s veľkým červeným drakom.“ Dokonca som im povedala: „V skutočnosti to nepodpisujem. Len spolupracujem na vašej práci.“

V júni 2016 ma prepustili z väzenia. Neskôr som sa z kázne dozvedela, že tí, ktorí podpísali Tri vyhlásenia, prijali znak šelmy a otvorili brány pekla. Zrazu som sa cítila ochromená, akoby obloha sčernela. Konečne som si uvedomila, aké vážne bolo podpísanie Troch vyhlásení a že to urazilo Božiu povahu. Nečakala som, že po toľkých rokoch viery v Boha ukončím svoju cestu viery zradou. Bolesť a zúfalstvo v mojom srdci sa v tej chvíli nedali opísať slovami. V nesmiernom utrpení som dokonca premýšľala o tom, že skočím z budovy a všetko ukončím. Spomenula som si na Božie slová: „Voči tým, ktorí Mi v časoch súženia nepreukázali ani najmenší prejav vernosti, už nebudem milosrdný, lebo Moje milosrdenstvo siaha len tak ďaleko. Okrem toho nemám rád nikoho, kto Ma raz zradil, a už vôbec sa nerád stýkam s tými, ktorí zapredávajú záujmy priateľov. To je Moja povaha, bez ohľadu na to, o akého človeka ide. Musím vám povedať, že druhýkrát neudelím milosť nikomu, kto Mi zlomí srdce, a všetci, ktorí Mi zostali verní, budú mať v Mojom srdci navždy miesto.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Priprav si dostatok dobrých skutkov pre svoj konečný osud) Keď som uvažovala o Božích slovách, cítila som v srdci bodavú bolesť. Božia povaha nestrpí urážku a každý, kto zradí Boha, už nikdy nedostane Jeho milosrdenstvo. Podpísala som Tri vyhlásenia a urazila Božiu povahu, a cítila som, že moja cesta viery sa skončila a že Boh už takého človeka, ako som ja, nespasí. Pri pomyslení na zlý skutok, ktorý som spáchala, ma neznesiteľne bolelo srdce, a priala som si byť opäť uväznená, len aby som odčinila svoj priestupok. V tom čase som bola ako chodiaca mŕtvola. Každý deň som prežívala ako v mrákotách a príliš som sa hanbila modliť k Bohu.

Jedného dňa som uvidela brata, s ktorým som kedysi spolupracovala na filme z produkcie Božieho domu, a cítila som sa ešte viac skľúčená a vinná. Obaja sme verili v Boha, no on konal svoju povinnosť, aby o Ňom svedčil, zatiaľ čo ja som bola vyradená a mala som byť potrestaná. Nenávidela som sa ešte viac za to, že som sa predtým neusilovala o pravdu, a cítila som, že si zaslúžim zomrieť a nie som hodna žiť. Chcela som len žiť zo dňa na deň, a keby som jedného dňa zomrela, bola by to Božia spravodlivosť. V noci som ležala v posteli, prehadzovala sa a nemohla som spať, a na myseľ mi prišli Božie slová: „Keď Mi ľudia vzdorujú, spôsobujem, aby Ma spoznali zvnútra svojej vzdorovitosti. Vzhľadom na starú prirodzenosť ľudstva a vzhľadom na Moje milosrdenstvo, namiesto toho, aby som ľudí usmrtil, dovolím im konať pokánie a začať odznova.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie slová celému vesmíru, 14. kapitola) „Je možné, že tvoj osud sa v skutočnosti nedá zmeniť? Si ochotný zomrieť s takouto ľútosťou?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Podstata a identita človeka) Jasne som cítila, že ma Boh neopustil, a že ma stále volá svojimi slovami a dúfa, že sa Mu budem kajať. Božie láskavé slová boli ako teplý, jemný prúd a naplnili moje srdce teplom. Boh ma nechcel vidieť v negativite a nepochopení, ako upadám do zúfalstva a vzdávam to so sebou. Boh chcel, aby som povstala zo svojho zlyhania a uvažovala o hlavnej príčine svojho pádu. Premýšľala som o tom, ako Boh povedal, že pokánie obyvateľov Ninive si získalo Jeho milosrdenstvo. Boh tiež dúfal, že sa dokážem kajať, začať odznova a opäť kráčať po ceste viery. Cítila som Božiu lásku a spásu a moje srdce bolo naplnené vďačnosťou voči Nemu. A tak som si kľakla a modlila sa: „Ó, Bože, zradila som Ťa a zlomila Ti srdce. Ale Ty si sa nevzdal mojej spásy a stále si mi dal šancu na pokánie. Ďakujem Ti! Ó, Bože, som ochotná sa kajať. Prosím, veď ma, aby som o sebe uvažovala a spoznala sa.“

Neskôr som si prečítala úryvok Božích slov a získala som o sebe určité poznanie. Všemohúci Boh hovorí: „Tým, ktorí sú uprostred tohto súženia, chýba dielo Ducha Svätého a Božie vedenie, ale tí, ktorí boli skutočne podmanení a skutočne sa o Boha usilukú, zostanú nakoniec pevne stáť – sú to tí, čo v sebe nosia ľudskú prirodzenosť a skutočne milujú Boha. Bez ohľadu na Božie konanie platí, že táto skupina víťazov nepríde o vízie a bude aj naďalej uvádzať pravdu do praxe bez toho, aby vo svojom svedectve zlyhala. Oni sú tí, ktorí sa nakoniec dostanú z veľkého súženia. Hoci sa tí, ktorí lovia v kalných vodách, môžu dnes naďalej priživovať, nikto nemá moc uniknúť poslednému súženiu a nikto neunikne záverečnej skúške. Pre tých, čo vytrvajú, predstavuje takéto súženie ohromné zušľachtenie; no pre tých, ktorí lovia v kalných vodách, je to dielo úplného vyradenia. Bez ohľadu na to, ako sú skúšaní, vernosť tých, čo nosia Boha v srdci, zostáva nezmenená. Tí, ktorí Boha v srdci nemajú, však zmenia svoj pohľad na Neho, hneď ako prestane byť Božie dielo pre ich telo výhodné, a dokonca sa od Neho odklonia. Takí sú ľudia, ktorí na konci nezostanú pevne stáť, ktorí hľadajú len Božie požehnania a ktorí nemajú vôbec žiadnu túžbu vydať sa Bohu a zasvätiť sa Mu. Keď sa Božie dielo zavŕši, všetci títo prízemní ľudia budú ‚vyhnaní‘ a nebude im prejavené vôbec žiadne milosrdenstvo. Tí, ktorí nemajú ľudskú prirodzenosť, vôbec nemajú skutočnú lásku voči Bohu. Keď je prostredie pohodlné alebo môžu niečo získať, sú voči Bohu úplne poslušní, ale len čo sú ich túžby ohrozené alebo nakoniec zmarené, okamžite povstanú na odpor. Aj v priebehu jedinej noci sa dokážu zmeniť z usmiateho ‚dobrotivého‘ človeka na divoko vyzerajúceho kata. Nečakane sa začnú k svojmu včerajšiemu dobrodincovi správať ako k úhlavnému nepriateľovi, bez akéhokoľvek dôvodu. Ak títo zlí démoni, ktorí zabíjajú bez mihnutia oka, nebudú vypudení, nestanú sa snáď vážnou skrytou hrozbou?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a praktizovanie človeka) Keď som uvažovala o Božích slovách, uvedomila som si, že som bola sebecký a opovrhnutiahodný človek. Tvárou v tvár hrozbe vrahýň som sa bála, že ak ma zabijú, nebudem spasená, a tak som podpísala Tri vyhlásenia a zradila Boha. Zvyčajne som ústami hovorila, že nezradím Boha, nech by to urobil ktokoľvek iný, a dokonca som sa považovala za niekoho, kto skutočne verí v Boha. Ale keď bol môj život v ohrození, aby som sa ochránila, zachránila som si vlastnú kožu a zradila Boha. Kde bola moja ľudská prirodzenosť? Kde bola moja skutočná viera v Boha? Iba tí, ktorí počas mučenia veľkým červeným drakom dokážu zniesť všetko utrpenie, aby svedčili o Bohu, sú ľudia s ľudskou prirodzenosťou a skutočne veria v Boha. Premýšľala som o tom, ako ma obdaril milosťou Boh v posledných dňoch, aby som patrila medzi tých, ktorí v Neho veria. Čítaním Božích slov som pochopila pravdu o tom, ako bolo ľudstvo skazené satanom, a Boží 6 000-ročný plán riadenia na spásu ľudstva. Prostredníctvom Božích slov som pochopila niektoré pravdy a prenikla do podstaty mnohých vecí, a boli to práve Božie slová, ktoré mi pomohli prekonať tie najťažšie a najbolestivejšie dni vo väzení. Dostala som od Boha tak veľa, ale keď Boh chcel, aby som vydala svedectvo, zradila Ho tým, že som podpísala Tri vyhlásenia, aby som sa ochránila. Spáchala som taký veľký akt zrady a skutočne som si zaslúžila byť prekliata! V tej chvíli som si konečne uvedomila, že za roky viery som vôbec nezískala pravdu a život. Bola som len plevou bez života, tak ako som mohla nepadnúť? Keď som si tieto veci uvedomila, priala som si usilovať sa o pokrok a nebyť už taká negatívna, a často som sa modlila k Bohu, aby som sa kajala. Bez ohľadu na to, aký bude môj výsledok, bola som ochotná konať svoju povinnosť stvorenej bytosti a snažiť sa usilovať o pravdu.

Vo februári 2018 som prevzala povinnosti pri práci s textom a cítila som veľkú vďačnosť, chcela som riadne konať svoju povinnosť a odčiniť svoj predchádzajúci priestupok. Keď som pri konaní svojich povinností pomyslela na zradu, ktorú som spáchala, bolelo ma srdce, a cítila som to ako tŕň zabodnutý v srdci, ktorý mi prinášal veľkú bolesť a vinu. Niekedy som sa pýtala sama seba: „Myslela som si, že keď som podpísala Tri vyhlásenia, použila som múdrosť, aby som sa vysporiadala s políciou, ale ako sa na to pozerá Boh?“ Spomenula som si na slová Pána Ježiša: „Kto Ma pred ľuďmi zaprie, toho aj Ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je v nebi.“ (Mt 10, 33) Keďže som podpísala Tri vyhlásenia a zaprela a zradila Boha pred satanom, Boh ma neuznal za niekoho, kto v Neho verí, pretože moja „múdrosť“ pred pravdou neobstála a bola len klamaním seba aj iných. Múdrosť je pozitívna vec, ktorá pochádza od Boha, a jej používanie je praktizovanie, ktoré chráni záujmy Božieho domu. Ja som však „múdrosť“ použila na svoju ochranu; jej samotnou podstatou bola zrada Boha. Tí, ktorí zapierajú a zrádzajú Boha pred ľuďmi, sú Bohom odsúdení, a Bohu sa hnusí, keď Ho ľudia zrádzajú. To, čo Boh chce, je, aby ľudia o Ňom svedčili pred satanom, aby vždy vyvyšovali Jeho meno a nikdy Ho nezapreli. Ale moja takzvaná „múdrosť“ bola len výhovorkou, aby som si zachránila vlastnú kožu a len si predĺžila svoj úbohý život. Keď som si tieto veci uvedomila, nenávidela som sa ešte viac, a v srdci som tajne prisahala, že keď budem v budúcnosti čeliť podobným situáciám, budem pevne stáť vo svojom svedectve, a už nikdy sa nebudem snažiť zachrániť si vlastnú kožu.

Neskôr som v srdci tiež uvažovala: „Prečo som zlyhala? Prečo niektorí bratia a sestry dokázali zniesť kruté mučenie a stáť pevne, dokonca až na smrť, bez toho, aby zradili Boha, zatiaľ čo ja som Ho zradila? Čo bolo koreňom môjho zlyhania?“ Po úvahe som si uvedomila, že som si príliš cenila svoj život. Zradila som Boha zo strachu pred smrťou a stratila som svoje svedectvo. Jedného dňa som si prečítala úryvok Božích slov a pochopila som, ako čeliť smrti. Všemohúci Boh hovorí: „Ako zomreli učeníci Pána Ježiša? Niektorých z nich ukameňovali, iných vliekli za koňom, ukrižovali dolu hlavou alebo ich rozštvrtilo päť koní – postretli ich rôzne formy smrti. Aký bol dôvod ich smrti? Bolo to to, že spáchali nejaký zločin a boli potom popravení podľa zákona? Nie. Hlásali Pánovo evanjelium, ale ľudia vo svete ho neprijali a namiesto toho ich odsudzovali, a bili, osočovali ich, ba dokonca ich usmrcovali – takto boli umučení. … Lepšie povedané, takto zomreli a odišli ich telá. Bol to spôsob ich odchodu z ľudského sveta, čo však neznamenalo, že ich výsledok bol rovnaký. Bez ohľadu spôsob ich smrti a odchodu alebo ako to prebehlo, Boh takto neurčil konečné výsledky týchto životov, týchto stvorených bytostí. To je niečo, čo musíš jasne vidieť. Naopak, bol to presne spôsob, ktorým odsúdili tento svet a svedčili o Božích skutkoch. Tieto stvorené bytosti použili svoje najcennejšie životy – posledný okamih svojich životov –, aby svedčili o Božích skutkoch a veľkej Božej moci a aby oznámili satanovi a svetu, že Božie skutky sú správne, že Pán Ježiš je Boh, že On je Pán a Božie vtelené telo. Do poslednej chvíle svojho života nikdy nezapreli meno Pána Ježiša. Nebola to forma súdu tohto sveta? Pomocou svojich životov oznámili svetu a dokázali ľuďom, že Pán Ježiš je Pán, že Pán Ježiš je Kristus, Božie vtelené telo, že dielo vykúpenia celého ľudstva, ktoré vykonal, umožňuje tomuto ľudstvu žiť ďalej – táto skutočnosť je naveky nemenná. Do akej miery si vykonali svoju povinnosť tí, ktorí boli umučení za hlásanie evanjelia Pána Ježiša? Bolo to do najväčšej možnej miery? Ako sa táto najväčšia možná miera prejavila? (Obetovali svoje životy.) Správne, zaplatili svojimi životmi. Rodina, bohatstvo a materiálne statky tohto života sú všetko vonkajšie veci. Jediná vec, ktorá súvisí s ja, je život. Pre každého živého človeka je život to najhodnotnejšie a najvzácnejšie a títo ľudia vlastne dokázali obetovať to najvzácnejšie, čo mali – život –, aby potvrdili Božiu lásku k ľudstvu a svedčili o nej. Až do dňa svojej smrti nezapreli Božie meno ani Božie dielo a posledné chvíle svojho života využili na to, aby svedčili o tejto skutočnosti – nie je to najvyššia forma svedectva? Toto je najlepší spôsob, ako vykonávať svoju povinnosť; takto sa má plniť zodpovednosť človeka. Svojej zodpovednosti sa nezbavili, ani keď sa im satan vyhrážal, zastrašoval ich a napokon ich prinútil zaplatiť svojimi životmi. Toto je splnenie povinnosti v najvyššej možnej miere. Čo tým chcem povedať? Chcem povedať, aby ste o Bohu svedčili a šírili Jeho evanjelium rovnakou metódou? Nemusíš to nevyhnutne urobiť, musíš však porozumieť tomu, že je to tvoja zodpovednosť a že ak to Boh bude od teba potrebovať, mal by si to prijať ako niečo, čo si zaviazaný urobiť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Kázanie evanjelia je povinnosť, ktorú musia plniť všetci veriaci) Božie slová sa dotkli môjho srdca. Učeníci, ktorí nasledovali Pána Ježiša, zomreli mučeníckou smrťou rôznymi spôsobmi za hlásanie Pánovho evanjelia; ich smrť bola súdom nad touto zlou generáciou, a svedčili o Bohu za cenu vlastných životov. Toto je pre satana najväčšie poníženie. Splnili svoju zodpovednosť, boli pravými stvorenými bytosťami a Boh ich schválil. Hoci ich telá umreli, ich duše sa vrátili k Bohu. Tí, ktorí si chcú zachrániť vlastnú kožu a boja sa smrti, aj keď žijú, sú ako chodiace mŕtvoly bez života a po smrti musia ešte znášať večný trest. Ako povedal Pán Ježiš: „Lebo každý, kto si chce zachrániť život, oň príde, no ten, kto príde o život pre Mňa, ho nájde.“ (Mt 16, 25) Vždy, keď som sa obzrela späť na to, ako som zradila Boha, aby som sa ochránila, keď som čelila hrozbe smrti, srdce ma bolelo od viny a moja duša bola veľmi trýznená. Táto bolesť bola oveľa horšia ako telesné utrpenie. Tiež som pochopila, že osud človeka je v Božích rukách, a že veľký červený drak nemôže rozhodovať o mojom živote alebo smrti. Ak ma jedného dňa veľký červený drak umučí na smrť, aj to bude s Božím dovolením a bude to Ním predurčené. Mala by som sa podriadiť Božiemu ovládaniu a usporiadaniam. Zomrieť pre uspokojenie Boha je zmysluplné.

Jednej noci v decembri 2023 som dostala list od vyšších vodcov, v ktorom sa písalo, že budú vyšetrovať tých, ktorí predtým podpísali Tri vyhlásenia. Keď som ten list uvidela, zostala som ohromená, a myslela som na to, ako som podpísala Tri vyhlásenia. Najmä po tom, čo som videla Božie slová, ktoré hovorili: „Nie sú tí, ktorí podpisujú „tri vyhlásenia“, práve tými, ktorí pod sebou odpálili bombu a rozmetali sa na márne kúsky?“ (Slovo, zv. VII: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (5)) Mala som pocit, že som naozaj skončila a že môj život viery sa skončil. Cítila som beznádej. Vedela som, že podpísaním Troch vyhlásení a zradením Boha som predurčená na peklo a trest. Cítila som, že bez ohľadu na to, ako so mnou Boží dom naloží, bude to oprávnené, a že aj smrť by bola mojou spravodlivou odplatou. V tú noc som nemala energiu riešiť problémy v práci. Nemala som vôbec žiadnu silu a celú noc som nepovedala ani slovo. V nasledujúcich dňoch som nemohla jesť ani spať, a kedykoľvek som pomyslela na svoje previnenie, mala som pocit, že nemám žiadny dobrý výsledok ani konečný osud. Cítila som sa bezútešne a nemala som chuť nič robiť. Len som čakala, kým mi cirkev oznámi, že som bola vyčistená. V bolesti a zúfalstve som sa modlila k Bohu a prosila Ho, aby ma osvietil a viedol k pochopeniu Jeho úmyslu.

Na druhý deň som vo videu so skúsenostným svedectvom uvidela citovaný úryvok Božích slov a získala som určité pochopenie Božích úmyslov. Všemohúci Boh hovorí: „Väčšina ľudí spáchala priestupok a určitým spôsobom sa pošpinila. Niektorí ľudia napríklad odolávali Bohu a hovorili rúhavé veci; niektorí ľudia odmietli Božie poverenie, nevykonávali svoju povinnosť a Boh ich zavrhol; niektorí ľudia zradili Boha, keď čelili pokušeniam; niektorí zradili Boha podpísaním ‚troch listov‘, keď ich zatkli; niektorí kradli obety; niektorí premrhali obety; niektorí často narúšali cirkevný život a spôsobovali škodu Božiemu vyvolenému ľudu; niektorí vytvorili tlupy a hrubo zaobchádzali s ostatnými, čím narobili v cirkvi neporiadok; niektorí často šírili predstavy a smrť, čím škodili bratom a sestrám; a niektorí sa venovali smilstvu a promiskuite a mali hrozný vplyv. Postačí, keď povieme, že každý má svoje priestupky a škvrny. Niektorí ľudia sú však schopní prijať pravdu a činiť pokánie, kým iní nie a skôr zomrú, než by sa kajali. S ľuďmi by sa teda malo zaobchádzať podľa ich prirodzenosti-podstaty a ich sústavného správania. Tí, ktorí dokážu činiť pokánie, sú tí, ktorí skutočne veria v Boha; no čo sa týka tých, ktorí nečinia skutočné pokánie, tí, ktorí by mali byť vyčistení a vypudení, tí budú vyčistení a vypudení. Niektorí ľudia sú zlí, niektorí nevedomí, iní hlúpi a ďalší sú zvery. Každý je iný. Niektorí zlí ľudia sú posadnutí zlými duchmi, zatiaľ čo iní sú lokajmi satana a diablov. Niektorí sú od prírody obzvlášť zlovestní, zatiaľ čo iní sú mimoriadne nečestní, niektorí sú veľmi chamtiví, pokiaľ ide o peniaze, a ďalší majú radi sexuálnu promiskuitu. Správanie každého človeka je iné, takže všetkých ľudí je potrebné vnímať komplexne podľa ich prirodzeností a konzistentného správania. … Božie zaobchádzanie s každým človekom vychádza zo skutočnej situácie týkajúcej sa okolnosti a zázemia daného človeka v danom čase, ako aj z jeho činov a správania a jeho prirodzenosti-podstaty. Boh nikdy nikomu neukrivdí. To je jedna stránka Božej spravodlivosti.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Keď som uvažovala o Božích slovách, bola som hlboko dojatá. Boží dom zaobchádza s ľuďmi podľa princípov a Božia povaha má v sebe majestát a hnev, aj láskavosť a milosrdenstvo. Podpísala som Tri vyhlásenia a spáchala hriech rúhania, ktorý je neodpustiteľný v tomto živote aj vo svete, ktorý príde. Po zrade Boha bolo moje srdce temné a utápala som sa v mučivej bolesti, žila som ako chodiaca mŕtvola. Toto bola Božia spravodlivosť. Ale Boh ma neopustil a prostredníctvom svojich slov ma osvietil a viedol, čím mi umožnil vyjsť z negativity a nepochopenia. Cítila som, že v Božej spravodlivej povahe je aj Božie milosrdenstvo a spása. Boh rozhoduje o výsledkoch ľudí na základe okolností ich konania, ich prirodzenosti-podstaty a ich bežného správania, ako aj na základe toho, či sa skutočne kajali alebo nie. Keď som si spomenula na to, ako ma chytili a mučili, a vo chvíli telesnej slabosti, keď bol môj život ohrozený, som zradila Boha, a potom ma naplnila ľútosť a vina. Cirkev videla, že mám určité pochopenie seba samej a pokánie, a dala mi šancu konať svojui povinnosť. Odvtedy sa neustále snažím plniť si svoju povinnosť čo najlepšie. Naopak, medzi tými, ktorí podpísali Tri vyhlásenia, konali svoje povinnosti neustále zle tí, ktorí boli vyčistení, a po zradení Boha sa skutočne nekajali ani si neplnili svoje povinnosti riadne. Takíto ľudia sú tí, ktorých Boh zjavuje a vyraďuje. Boh povedal, že tí, ktorí podpíšu Tri vyhlásenia, sú úplne zničení a páchajú smrteľný hriech. Ale Boh zaobchádza s ľuďmi na základe ich prirodzenosti-podstaty a pokánia. Po podpísaní Troch vyhlásení som v srdci cítila hlbokú ľútosť a výčitky svedomia. Boh použil svoje slová, aby ma súdil a napomínal, čím mi umožnil pochopiť povahu a dôsledky podpísania Troch vyhlásení, spoznať, že Božia spravodlivá povaha nestrpí urážku, vypestovať si srdce, ktoré sa bojí Boha, a mať pravé pokánie. Toto mi umožnilo naplno zažiť to, čo Boh povedal v: „Božie milosrdenstvo a tolerancia nie sú výnimočné – pravé ľudské pokánie výnimočné je.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný II)

Potom som si prečítala ďalšiu pasáž Božích slov, ktorá presne súvisela s mojím stavom. Všemohúci Boh hovorí: „Všetci ľudia veria v Boha, aby získali požehnania, odmeny a koruny. Nemá každý človek v srdci tento úmysel? V skutočnosti ho má každý človek. Je to fakt. Hoci o tom ľudia často nehovoria a dokonca zakrývajú svoj úmysel a túžbu získať požehnania, táto túžba, tento úmysel a pohnútka, ktoré ležia hlboko v srdciach ľudí, nikdy nezakolísali. Bez ohľadu na to, koľko duchovnej teórie ľudia chápu, aké skúsenostné poznanie majú, akú povinnosť dokážu konať, koľko utrpenia znesú alebo akú veľkú cenu zaplatia, nikdy sa nevzdávajú úmyslu získať požehnania, ktorý majú skrytý hlboko v srdciach, a vždy sa potichu namáhajú a drú v jeho službách. Nie je táto vec ukrytá najhlbšie v srdciach ľudí? Ako by ste sa cítili bez tohto úmyslu získať požehnania? S akým postojom by ste konali svoju povinnosť a nasledovali Boha? Čo by sa stalo s ľuďmi, keby bol tento úmysel získať požehnania, ktorý je skrytý v ich srdciach, úplne vykorenený? Je možné, že mnohí ľudia by sa stali negatívnymi a že niektorí by stratili motiváciu vo svojich povinnostiach a stratili by záujem o svoju vieru v Boha. Pôsobili by, akoby stratili svoje duše, a vyzerali by, akoby im vzali srdcia. Preto hovorím, že úmysel získať požehnania je skrytý hlboko v srdciach ľudí. Možno pri konaní svojej povinnosti alebo živote v cirkvi cítia, že pochopili niektoré pravdy a sú schopní opustiť svoje rodiny a s radosťou sa vydať Bohu, a že teraz majú poznanie o svojom úmysle získať požehnania, opustili tento úmysel a už ich neovláda ani neobmedzuje. Potom si myslia, že už nemajú úmysel získať požehnania, ale Boh si myslí niečo iné. Ľudia sa na veci pozerajú len povrchne. Bez skúšok majú zo seba dobrý pocit. Pokiaľ neopustia cirkev alebo nepoprú Božie meno a vytrvajú vo vydávaní sa Bohu, veria, že sa zmenili. Cítia, že pri výkone svojej povinnosti už ich nepoháňa nadšenie či chvíľkové impulzy. Namiesto toho veria, že sa môžu usilovať o pravdu a že môžu neustále hľadať a praktizovať pravdu pri konaní svojej povinnosti, aby sa ich skazené povahy očistili a dosiahli nejakú skutočnú zmenu. Keď sa však stanú veci, ktoré priamo súvisia s ich konečným osudom a výsledkom, aké majú prejavy? Ich skutočná situácia sa úplne odhalí.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Šesť ukazovateľov rastu života) Boh odhalil môj presný stav. Počas týchto rokov som si myslela, že som sa prestala usilovať o požehnania, ale túžba po požehnaniach bola ukrytá hlboko v mojom srdci, a nebyť zjavenia faktov, by som si stále myslela, že som sa v tomto ohľade zmenila. Počas týchto rokov som vďaka Božiemu milosrdenstvu konala svoje povinnosti v cirkvi, takže som sa stále držala falošnej nádeje, a myslela som si, že mi Boh možno odpustil. Vo svojich povinnostiach som trpela a platila cenu, znášala som chorobu, aby som v povinnostiach vytrvala, a tak som si myslela, že som verná Bohu. Ale keď som videla, že výsledkom pre tých, ktorí podpíšu Tri vyhlásenia, je peklo, zostala som ochromená, a keď som videla, že moje nádeje na požehnania sú úplne zmarené, stratila som chuť konať svoje povinnosti a nechcela som ani dbať na cirkevnú prácu. Tvárou v tvár faktom som videla, že sa stále snažím uzatvárať obchody s Bohom a že utrpenie v povinnosti znášam len pre požehnania. Videla som, ako hlboko je vo mne zakorenený úmysel získať požehnania. Ďakovala som Bohu za Jeho zjavenie, vďaka ktorému som spoznala samu seba a ktoré tiež inšpirovalo moje odhodlanie usilovať sa o pravdu. Potom som sa rozhodla zveriť sa Bohu, a vedela som, že bez ohľadu na to, ako so mnou Boh zaobchádza, musím sa podriadiť a plniť si povinnosti, ktoré mám. Modlila som sa k Bohu: „Bože, vzhľadom na priestupky, ktorých som sa dopustila, som už dávno mala byť odstránená. Počas týchto rokov som si zadarmo užívala toľko polievania a zaopatrenia Tvojimi slovami a získala som celkom dosť. Aj keby si ma teraz vyhnal, budem Ti stále ďakovať. Bože! Chcem Ťa nasledovať navždy a už nebudem túžiť po žiadnych požehnaniach.“ Spomenula som si na Božie slová: „Nežiadam žiadne požehnanie. Žiadam len, aby som dokázal kráčať po ceste, po ktorej by som mal kráčať podľa Božích úmyslov.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Cesta… (6)) Keď som uvažovala o Božích slovách, neubránila som sa slzám. Moje srdce sa naplnilo vďačnosťou voči Bohu a môj duch sa cítil oslobodený ako nikdy predtým.

Jedného dňa som dostala list od vyšších vodcov. Vzhľadom na okolnosti môjho podpísania Troch vyhlásení a môjho dôsledného plnenia povinností v mojej viere, mi dali príležitosť na pokánie, a povedali mi, aby som konala svoje povinnosti s pokojom v duši. Keď som ten list dostala, bola som hlboko dojatá. Cítila som, že Božia spravodlivá povaha voči ľuďom je súd a spása, a to všetko preto, aby som mohla kráčať po správnej ceste usilovania sa o pravdu. V tej chvíli sa moje nepochopenia Boha vyriešili. Zároveň som nenávidela aj svoju vlastnú klamlivosť a nepochopenie Božích úporných úmyslov, a ešte viac som si uvedomila, koľko svojej krvi srdca do mňa investoval. Čítala som Božie slová: „Boh vás dnes súdi, napomína a odsudzuje, musíš však vedieť, že zmyslom tvojho odsúdenia je to, aby si sa spoznal. Odsudzuje, preklína, súdi a napomína, aby si sa mohol spoznať, aby sa mohla zmeniť tvoja povaha a tiež aby si mohol poznať svoju hodnotu a videl, že všetky Božie činy sú spravodlivé a v súlade s Jeho povahou a požiadavkami Jeho diela, ako aj to, že koná podľa svojho plánu spásy človeka a že je to spravodlivý Boh, ktorý človeka miluje, zachraňuje, súdi a napomína.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Mal by si odložiť bokom požehnania postavenia a pochopiť Boží úmysel, ktorým je spása človeka) Tento úryvok Božieho slova som čítala už mnohokrát predtým, ale nikdy som mu skutočne neporozumela. Teraz, po tejto skúsenosti, som si uvedomila, že v tom, čo Boh robí, nie je žiadna nenávisť voči ľuďom. Bez ohľadu na to, ako Boh koná, aj keď to zahŕňa odsúdenie alebo preklínanie, je to na očistenie ľudí, na ich oslobodenie od obmedzení a otroctva skazených pováh, a na záchranu ľudí z moci satana. Zjavenie Božej spravodlivej povahy ľuďom je pre nich najväčšou spásou. Som ochotná usilovať sa o pravdu a snažiť sa splniť Božie požiadavky. Bez ohľadu na môj výsledok, aj keby som mohla pre Stvoriteľa len pracovať, som ochotná a spokojná. Bohu vďaka!