Od staroveku sa v Číne hovorí: „žena sa krášli pre svojho obdivovateľa.“ Mnohé ženy, aby ukázali svoj pôvab a potešili mužov, ktorí ich obdivujú, sa snažia parádiť. Ja som nebola výnimkou. Keď som mala sedemnásť rokov, prijali ma na odbornú školu v hlavnom meste provincie. Opustila som svoje vidiecke rodné mesto a prišla som študovať do veľkomesta. Všetko bolo také nové a úžasné. Počas štúdia som spoznala svojho priateľa a často sme sa rozprávali a stretávali. Aby som naňho urobila dobrý dojem, vždy som si pri našich stretnutiach dávala veľmi záležať na svojom vzhľade. Často ma tiež brával na stretnutia so svojou rodinou a priateľmi. Všetci ma mali veľmi radi a často ma chválili za moju krásu a šarm. Zakaždým, keď mi zložili kompliment, môjho priateľa to veľmi potešilo. Hovoril, že je na mňa hrdý, keď ma berie von, takže ma vždy rád brával so sebou, kamkoľvek išiel. Vtedy sme boli nerozluční. Neskôr sme sa vzali. Na začiatku bol ku mne veľmi ohľaduplný. Pamätám si, že keď som bola tehotná, mávala som veľmi silné ranné nevoľnosti a nemohla som nič jesť ani piť. Keď bol v práci, vždy na mňa myslel, a kedykoľvek mal čas, prišiel domov, aby sa o mňa postaral. Cítila som naozajstný pokoj. Po narodení nášho dieťaťa sa však môj život obrátil naruby. Moja postava sa zmenila a už som nebola taká štíhla ani krásna ako predtým. Každý deň som bola až do vyhorenia zaneprázdnená starostlivosťou o naše dieťa a nemala som čas ani náladu sa parádiť. Keď môj manžel videl, ako som sa zmenila z mladého dievčaťa na unavenú, zostarnutú ženu v domácnosti, jeho postoj ku mne už nebol taký istý. Už ma nebrával von a namiesto toho trávil takmer každý deň s kamarátmi a so mnou doma býval málokedy. Kedykoľvek som chcela, aby išiel so mnou a naším dieťaťom von relaxovať, nechcelo sa mu, ale ak zavolali jeho priatelia, okamžite bez váhania odišiel. Rád choval psy a raz som poriadne nezavrela dvere a kým som nedávala pozor, pes vybehol von a nevrátil sa. Nahneval sa na mňa pre to a dva dni neprišiel domov. Takýchto incidentov bolo veľa. Mala som pocit, že mu na mne vôbec nezáleží, a cítila som hlbokú bolesť. Spočiatku som nechápala, prečo sa postoj môjho manžela ku mne tak veľmi zmenil. Jedného dňa ku mne prišla bratrancova manželka a zašla až tak ďaleko, že sa mi vysmievala a povedala: „Pozrela si sa v poslednom čase do zrkadla? Vyzeráš tak zanedbane – ktorý muž by ťa chcel? Vieš, prečo tvoj manžel nerád chodí domov? Ani ja by som nechodila, keby som sa musela vracať k takej tvári, ako je tvoja.“ Jej slová ma naozaj zranili. Ukázalo sa, že manžel sa ku mne takto správa preto, lebo už nie som taká krásna ako predtým a omrzela som ho. Bola som preňho príťažou, ktorú sa však nedokázal prinútiť odvrhnúť. Cítila som veľmi veľkú bolesť, ale nevedela som, ako túto situáciu zachrániť. Neskôr som sa rozhodla začať tým, že sa pokúsim zmeniť svoju postavu. Začala som sa zameriavať na skrášľovacie procedúry a chudnutie. Aby som schudla, často som brala tabletky na chudnutie a kupovala si tvarujúcu bielizeň. Dokonca som chodila na akupunktúru a bankovanie. Skúšala som všelijaké metódy na chudnutie. Pretože som to s chudnutím preháňala, často som mala závraty a bolo mi nevoľno, a keď to bolo naozaj zlé, v posteli som sa nedokázala ani pohnúť. Bola som nesmierne utrápená a nechcela som sa takto ničiť, ale keď som pomyslela na to, že získam späť manželovo srdce, zaťala som zuby a toto trápenie som vydržala. Moje úsilie sa vyplatilo – vďaka vytrvalosti v režime chudnutia som nakoniec výrazne schudla. Manžel sa na mňa začal pozerať inak a správal sa ku mne oveľa lepšie ako predtým. Niekedy ma dokonca brával na stretnutia so svojimi priateľmi. Zdalo sa, že moje dávno stratené šťastie sa konečne vrátilo, a bola som nesmierne šťastná. V srdci som si bola ešte istejšia, že príslovie „žena sa krášli pre svojho obdivovateľa“ má zmysel.

Dobré časy však netrvali dlho. Moje zmeny sa v manželových očiach zdali byť len prechodnou novinkou a časom sa vrátil k starým zvykom a tak ako predtým, len zriedka so mnou trávil čas doma. Aj keď nemal žiadne spoločenské aktivity, doma buď len spal, alebo pozeral televíziu a takmer nikdy o mňa neprejavil záujem, ani sa so mnou len tak neporozprával. Bola som hlboko zarmútená a sklamaná. Vtedy som sa vzdala práce, prerušila všetky kontakty so svojimi spoločenskými kruhmi a všetky svoje nádeje som vkladala doňho. Pre manžela som nielen prevzala všetky domáce práce, ale starala som sa aj o mladých a starnúcich členov našej rodiny a popri tom som sa sústredila na chudnutie a skrášľovacie procedúry, aby som si získala jeho srdce. Ale na oplátku sa mi od neho dostali len ľahostajnosť a apatia. Často som sa cítila osamelá, bezmocná, ubolená a bez nádeje. Toľkokrát som kráčala sama po ceste alebo popri rieke a naozaj som to chcela všetko ukončiť. Ale keď som pomyslela na svoje malé dieťa a starnúcich rodičov, jednoducho som sa nedokázala vzdať. Znova a znova som vzhliadala k oblohe a v srdci som neustále kričala: „Ó, Nebesia! Prečo je môj život taký bolestivý? Čo mám robiť?“

Neskôr ku mne prišla Božia spása v posledných dňoch a tým, že som na zhromaždeniach s bratmi a sestrami jedla a pila Božie slová, som pochopila, že Boh dňom i nocou bdie nad ľudstvom, ale že ľudstvo bolo skazené satanom. Nevieme, odkiaľ prichádzame, kam ideme, a už vôbec nie, ako žiť. Môžeme len bezmocne zápasiť v bolesti. To všetko preto, že nepočúvame Božie slová a vzdialili sme sa od Jeho starostlivosti, a to spôsobil satan, ktorý nás zavádza a ubližuje nám. Tiež som si uvedomila, že ako stvorená bytosť by sa človek mal usilovať o pravdu a plniť si svoje povinnosti a že len vtedy má život zmysel. Keď som videla bratov a sestry kázať evanjelium, konať svoje povinnosti a žiť každý deň naplnený a radostný život, tak veľmi som im závidela. Moje dni sa točili okolo prác v kuchyni a môjho manžela. Žila som priemerný život a výsledkom bolo, že som nič nezískala a zostala som pošliapaná, posiata ranami a zavalená neznesiteľnou bolesťou. Akú hodnotu alebo zmysel mal takýto život? Skúmala som svoje srdce a pýtala som sa samej seba: „Je toto naozaj život, ktorý chcem? Nie. Nie, nie je. Nemôžem takto žiť.“ A tak som začala konať svoje povinnosti v cirkvi.

Vtedy som neuvažovala o tom, či je myšlienka, že „žena sa krášli pre svojho obdivovateľa“, správna, ani som nepremýšľala nad tým, či bolo moje úsilie problematické. Až neskôr, keď som čítala, ako Boh odhaľuje mylné aspekty príslovia „žena sa krášli pre svojho obdivovateľa“, som začala spomínať na všetko, čo sa mi stalo, a uvažovať a chápať, aké absurdné a smiešne bolo moje úsilie v minulosti. Všemohúci Boh hovorí: „Samotné príslovie ‚Žena sa vyparádi pre svojho obdivovateľa‘ stavia ženy do nerovnocenného postavenia voči mužom. Vyžaduje od žien, aby sa parádili, aby potešili mužov, aby žili pre mužské šťastie a aby sa cítili poctené vždy, keď sa niekomu páčia a keď ich niekto obdivuje. To je nerovnocenné; už len toto je skutočným odrazom nízkeho postavenia žien. Zmyslom príslovia ‚Žena sa vyparádi pre svojho obdivovateľa‘ je, že či už sa žena páči iným pre svoj dobrý vzhľad, alebo priťahuje náklonnosť mužov, pretože sa vie skrášliť tak, aby lahodila oku, mala by sa preto cítiť šťastná a poctená. Už len toto je degradácia žien. Toto príslovie hovorí ženám, že hodnotou ich existencie, zdrojom ich šťastia je to, aby existoval niekto, komu sa páčia, a že ak taký niekto nie je, mali by sa cítiť nešťastné a rozrušené a musia uvažovať o tom, prečo sa nikomu nepáčia a či ako ženy nežijú bezcenný a neúspešný život. Nie je teda príslovie ‚Žena sa vyparádi pre svojho obdivovateľa‘ degradáciou žien? (Áno.) Nie je vo fráze ‚Žena sa vyparádi pre svojho obdivovateľa‘ obdivovateľom zvyčajne muža? Samotné toto príslovie stavia mužov do pozície pánov, nad ženy. Znamená to, že žena by sa mala cítiť poctená tým, že sa páči mužovi – pánovi – a že ju oceňuje. Ak sa mužovi – pánovi – nepáči, potom s ňou niečo nie je v poriadku, nie je hodná lásky, v živote zlyhala a nie je hodná byť ženou. Vidíš, to nebadateľne povyšuje postavenie mužov, čo im umožňuje šliapať ženám po krku a týčiť sa nad nimi. V tom spočíva chyba v prísloví ‚Žena sa vyparádi pre svojho obdivovateľa‘.“ (Slovo, zv. VII: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (14)) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že fráza „žena sa krášli pre svojho obdivovateľa“ je vo svojej podstate nesprávna. Tým, že stavia mužov nad ženy, nepochybne ženy zhadzuje. Spôsobuje, že ženy podvedome vnímajú mužov ako svoju hlavu, myslia si, že životy žien by sa mali točiť okolo mužov, a že sú šťastné, keď si získajú priazeň a obdiv mužov. Táto myšlienka vedie ženy k tomu, aby si mysleli, že bez priazne a obdivu muža nemá ich život žiadnu hodnotu, akoby ženy v podstate žili len pre potešenie mužov. Tento názor je taký absurdný a nespravodlivý voči ženám. Už od dospievania som bola týmto príslovím hlboko ovplyvnená. Verila som, že ak si žena dokáže získať mužovu náklonnosť, jej život bude šťastný a bezstarostný. Preto som dlho snívala o tom, že si nájdem manžela, ktorý ma bude milovať a starať sa o mňa, a myslela som si, že držať sa s ním za ruky počas spoločného starnutia je jediný spôsob, ako žiť skutočne šťastný život. Neskôr som stretla svojho súčasného manžela a v tom čase som bola mladá, krásna, mala som dobrú postavu a veľmi som sa mu páčila. Kedykoľvek mal čas, vzal ma von zabaviť sa, a brával ma aj na stretnutia so svojou rodinou a priateľmi. Všetci chválili môj vzhľad a vďaka tomu ma ešte viac zbožňoval. Bola som ponorená do tejto nádhernej lásky a cítila som sa neuveriteľne šťastná. Aby som udržala lásku sviežu, pri každom stretnutí som si dávala veľmi záležať na svojom vzhľade, aby videl moju najpríťažlivejšiu stránku. Po svadbe som porodila dieťa a z mladého dievčaťa som sa zmenila na unavenú, zostarnutú ženu v domácnosti. Postoj môjho manžela ku mne sa zhoršil, a jeho obdiv sa pomaly menil na opovrhnutie. Aby som si získala manželovu priazeň a udržala naše šťastné manželstvo, podstupovala som skrášľovacie procedúry, chudla som a skúšala som všetko možné, aby som sa zmenila. Aj keď to znamenalo, že som si ničila zdravie, bolo mi to jedno. Keď som videla, že sa postoj môjho manžela ku mne zlepšil, cítila som sa naozaj spokojná, a čoraz viac som vnímala príslovie „žena sa krášli pre svojho obdivovateľa“ ako kľúč k udržaniu nášho manželstva. Prevzala som aj všetky domáce práce, udržiavala som dom v bezchybnej čistote a krásne som sa obliekala. Celé svoje srdce a myseľ som venovala manželovi, ale na oplátku som dostala len jeho ľahostajnosť. Mala som pocit, že v živote už nie je žiadna nádej, a už sa mi ani nechcelo žiť. Tým, že som jedla a pila Božie slová, som pochopila, že všetko toto utrpenie, ktoré som znášala, na mňa uvalil satan. Riadila som sa satanskou herézou a bludom, že „žena sa krášli pre svojho obdivovateľa“, a všetok čas som trávila snahou prísť na to, ako ho potešiť a udržať si jeho srdce, pričom som svoje šťastie urobila závislým od manžela. Ale na oplátku všetko, čo som dostala, bola len bolesť a horkosť. Bola som taká pochabá a hlúpa!

Potom som si prečítala ďalší úryvok Božích slov, vďaka ktorému som ešte jasnejšie videla pomýlenosť príslovia „žena sa krášli pre svojho obdivovateľa“. Všemohúci Boh hovorí: „Páčia sa mužom ženy len pre ich vzhľad a ozdoby? Alebo sa im ženy páčia len preto, že vidia, že sú jemné, cnostné, dôstojné a pôvabné? Páčia sa mužom ženy len preto, aby potešili ich oči? (Nie, je to na uspokojenie sexuálnej túžby tela.) Aký je potom účel toho, že sa ženy snažia potešiť mužov a urobiť ich šťastnými? (Je to tiež na oddávanie sa sexuálnej túžbe tela.) To znamená, že muži aj ženy majú voči sebe navzájom potreby a najzákladnejšou z týchto potrieb je sexuálna túžba tela. Mužova potreba ženy nespočíva len v tom, že sa mu páči jej vzhľad, ale chce ju na základe toho získať fyzickým spôsobom – povedané otvorenejšie, získať jej telo, aby uspokojil svoju vlastnú sexuálnu túžbu. Preto je účelom príslovia ‚Žena sa vyparádi pre svojho obdivovateľa‘ v skutočnosti uspokojenie mužskej sexuálnej túžby. Vyžaduje od žien, aby nielen svojím vzhľadom a ozdobami lahodili mužom, ale aby aj uspokojovali mužskú sexuálnu túžbu. Nie je to veľmi nízky spôsob života? Ak si ženy stále myslia, že toto príslovie je správne, že je to niečo, čo by mali napĺňať a čoho by sa mali držať, potom degradujú samy seba. Muži majú voči ženám sexuálne potreby a chcú sa hrať s ich telami; ak sa ženy namiesto toho, aby to považovali za opovrhnutiahodné a nenávideniahodné, stále parádia pre svojich obdivovateľov a cítia, že je to najväčšia pocta ich života, tá najvyššia pocta, nedegradujú potom samy seba? (Áno.) To ženy úplne zbavuje ich práv. Nielenže ich to zbavuje práva na existenciu, dôstojnosti a ľudských práv, ale tiež si v dôsledku toho myslia, že je to tá najväčšia pocta. Nie je to kruté? Je to vyslovene kruté! Okrem toho, že žena nemá žiadnu autonómiu a vôbec žiadne ľudské práva, šťastie, radosť a potešenie môže dosiahnuť len na základe toho, že poteší mužov a plne ich uspokojí. Bez ohľadu na to, akým neľudským zaobchádzaním ženy trpia, vyžaduje sa od nich, aby na to boli stále hrdé. Nie je to zneužívanie a ničenie žien? Či už moderné alebo staroveké ženy, všetky berú príslovie ‚Žena sa vyparádi pre svojho obdivovateľa‘ za svoje motto, za svoj životný cieľ. Nie je to úplne nesprávne? Nie je to trik, ktorý satan používa na zneužívanie a zavádzanie ľudí? (Áno.) … Účel toho, prečo ľudia hovoria ‚Žena sa vyparádi pre svojho obdivovateľa‘, rozhodne nie je taký jednoduchý, ako keď muž oceňuje ženu. Mužov to stavia úplne do pozície, v ktorej sa týčia nad ženami. Presnejšie povedané, toto príslovie vzniklo v duchu toho, že muži sú nadradení a ženy sú podradené. Okrem toho je realita taká, že ženy sú v akomkoľvek spoločenskom systéme zraniteľnou skupinou, na ktorú sa pozerá ako na prívesky a hračky mužov. Preto je príslovie ‚Žena sa vyparádi pre svojho obdivovateľa‘ absolútnou potupou pre všetky ženy. Ak ženy toto príslovie obzvlášť schvaľujú, je to pre ne smutné a človek by mal cítiť opovrhnutie voči všetkým ženám, ktoré ho schvaľujú.“ (Slovo, zv. VII: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (14)) Z Božích slov som jasne videla, že či už majú muži radi ženy, alebo sa ženy snažia potešiť mužov, ich cieľom je hovieť telesným túžbam. Skazené ľudstvo nemá správny pohľad na život a nevie, ako si plniť svoje povinnosti, aby udržalo normálny manželský život. Keď sa muži a ženy dajú dokopy, ide väčšinou o uvoľnenie ich telesných túžob. Ženy, aby uspokojili túžby mužov, musia vynaložiť veľké úsilie, aby sa ozdobili a pokúsili sa potešiť mužov. Muži sa pritom so ženami zahrávajú a očakávajú, že sa budú pre ich potešenie skrášľovať. Táto logika je úplne absurdná. Je to čisto satanov trik, ako pošliapať a zničiť ženy! Keby to všetko Boh neodhalil, stále by som si myslela, že toto príslovie je správne. Aká som len bola skutočne pochabá a úbohá! Keď som bola mladá, krásna a mala som dobrú postavu, ak som išla von s manželom, zvyšovalo to jeho prestíž a bohato to uspokojovalo jeho márnivosť, takže sa ku mne správal dobre. Po pôrode som nebola taká štíhla a krásna ako predtým, a tak sa ukázala jeho pravá tvár. Jeho niekdajší obdiv a náklonnosť sa postupne zmenili na opovrhnutie a chlad. Aby som získala späť manželovo srdce, snažila som sa vymyslieť spôsoby, ako ho potešiť, a skúšala som všetko možné, aby som sa skrášlila a schudla. Ale toto ho uspokojilo len ako dočasná novinka a vôbec to nepomohlo zlepšiť náš manželský život. Žili sme pod jednou strechou, ale bolo to, akoby sme si boli cudzí. Ten pocit vo mne často vyvolával úzkosť a spôsoboval mi bolesť, dokonca ma privádzal k myšlienkam na ukončenie života. Až po prečítaní Božích slov som sa zamyslela a uvedomila som si, že manželova niekdajšia náklonnosť ku mne nebola skutočná. Páčilo sa mu len to, ako vyzerám. Povedané na rovinu, páčila som sa mu len pre svoju mladosť a krásu a keď moja krása pominula a postava sa zmenila, všetko jeho opovrhnutie a chlad sa odhalili. Nikdy mu na mne skutočne nezáležalo a nechápal, ako si plniť povinnosti manžela. Ako by mohlo byť takéto manželstvo šťastné? Svoj pohľad na život a hodnoty som spojila s potešovaním manžela a mylne som si myslela, že získaním manželovej priazne si udržím jeho srdce a že len tak bude môj život šťastný a radostný. Výsledkom bolo, že som sa trýznila až do neznesiteľného utrpenia. To všetko bolo spôsobené mojimi mylnými názormi, ktoré stáli za mojím úsilím. Až vtedy som jasne videla, že ak žena žije podľa myšlienky „žena sa krášli pre svojho obdivovateľa“, môže byť len oklamaná satanom a nakoniec sa stať jeho obeťou. Je to naozaj žalostné a tragické!

Čítala som viac Božích slov a pochopila som, ako sa správne pozerať na vzťah medzi mužmi a ženami. Všemohúci Boh hovorí: „Vidíte teraz jasne, či je príslovie ‚Žena sa vyparádi pre svojho obdivovateľa‘ správne alebo nie? (Je nesprávne.) Toto príslovie nie je pozitívna vec, ani to nie je správna myšlienka či názor. Pozrite sa do Biblie a do slov, ktoré vyjadril Boh – je tam nejaká veta, ktorá by ženám hovorila, že by sa mali parádiť pre tých, ktorí ich obdivujú? Je tam nejaká veta, ktorá by rozdeľovala postavenie mužov a žien na úrovne a hovorila by, že muži sú nad ženami? Nie, nie je. V Biblii je v knihe Genezis zaznamenané, že žena je kosť z mužových kostí a telo z jeho tela. Muži aj ženy sú ľudské bytosti stvorené Bohom; pred Bohom sú si rovní, bez rozdelenia na úrovne, bez rozlišovania na nadradených a podriadených. Rozdeľovanie ľudí na nadradených a podriadených a rozlišovanie úrovní postavenia je niečo, čo robí satan; je to skutočný dôkaz satanovho útlaku a prenasledovania žien. Odkedy Boh na počiatku stvoril ľudstvo, muži a ženy si boli v Božích očiach rovní. Sú to stvorené bytosti a objekty Božej spásy. Boh nikdy nepovedal, že muži sú nadradení a ženy podriadené, ani nepovedal, že by muži mali byť hlavou žien alebo ich pánmi, že by sa muži mali vyvyšovať nad ženy, že by muži mali mať v akejkoľvek práci prednosť pred ženami, alebo že muži majú vlastné názory a sú oporou, zatiaľ čo ženy by mali mužov viac počúvať. Boh nikdy také veci nepovedal. Len kvôli satanovej skazenosti vznikli medzi ľuďmi reči o tom, že muži sú nadradení a ženy podriadené, a potom sa tento trend sformoval v celej spoločnosti a v celom ľudstve, pričom neustále podriaďoval ženy mužskej autorite. Kvôli nedostatočnému porozumeniu pravde sa ženy po svojom ovplyvnení a zavádzaní rôznymi zlými trendmi satana cítia sa byť druhoradé voči mužom, alebo majú pocit, že majú nižšie postavenie ako muži. Preto až do dnešného dňa mnohé ženy stále veria, že príslovie ‚Žena sa vyparádi pre svojho obdivovateľa‘ je správne. To je veľmi smutné. Ak ľudia nerozumejú pravde, sú v mnohých konkrétnych záležitostiach stále zavádzaní a ovládaní rôznymi myšlienkami a názormi satana. Dokonca aj táto drobná záležitosť je veľmi názorná, nie je to tak? (Áno.) … Ako členky stvoreného ľudstva sa ženy líšia od mužov len v pohlaví a fyziológii; v iných aspektoch nie sú vôbec žiadne rozdiely. V Božích očiach nie sú medzi mužmi a ženami vôbec žiadne rozdiely v postavení. Boh nikdy, za žiadnych okolností, nekládol na ženy iné požiadavky ako tie, ktoré kladie na mužov. V aspektoch, ako sú počet ľudí, ktorých si Boh vyvolí, nádej na spásu, ich príležitosti vykonávať povinnosti, povinnosti, ktoré môžu vykonávať, a práca, ktorú môžu robiť, sú ženy v podstate rovnocenné mužom; ženy nie sú menejcenné ako muži. Toto je skutočná situácia.“ (Slovo, zv. VII: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (14)) Z Božích slov som pochopila, že či už muž alebo žena, všetci ľudia sú stvorené bytosti a pred Bohom sú si rovní. Neexistuje nič také ako nadradenosť mužov alebo podradenosť žien. Boh stvoril muža a ženu a zariadil pre nich manželstvo a rodinu, dúfajúc, že ľudia sa budú navzájom sprevádzať a plniť si svoje zodpovednosti. Ale satan vštepuje ľuďom herézy a bludy ako „žena sa krášli pre svojho obdivovateľa“ a „muži sú nadradení ženám“, s cieľom potláčať a prenasledovať ženy. V minulosti som vždy žila podľa mylnej predstavy, že „žena sa krášli pre svojho obdivovateľa“, a manžela som považovala za svoju oporu a za svoje všetko. Lámala som si hlavu nad spôsobmi, ako ho potešiť, a dokonca som sa kvôli nemu neustále menila. Ale veci nedopadli tak, ako som si predstavovala, a bez ohľadu na to, ako som sa snažila ho potešiť, nikdy som nezískala jeho skutočnú náklonnosť a odcudzili sme sa. Sťažovala som sa, že mu na mne nezáleží ani ma nemiluje, a on sa sťažoval, že mu nerozumiem. Nebola medzi nami žiadna láska ani ohľaduplnosť, začali sme k sebe cítiť odpor a náš vzťah postupne smeroval k rozpadu. Ale tým, že som jedla a pila Božie slová, som pochopila, že v rodinnom živote si ako manželka musím len plniť svoje povinnosti a nemala by som sa sústrediť na to, ako si udržať manželovo srdce, ani sa nemusím snažiť robiť všetko možné, aby som ho potešila. Robiť to znamená ničiť samu seba. Manžel a manželka sú si rovní a každý má svoje vlastné povinnosti a záväzky. To znamená, že v rámci manželstva ustanoveného Bohom by si mali navzájom plniť svoje povinnosti a podporovať sa v každej fáze života.

Z Božích slov som pochopila aj jednu z najdôležitejších právd: Ako stvorená bytosť by mal človek plniť poverenie a poslanie, ktoré mu dal Boh. To je skutočný zmysel a hodnota života a je to aj to najsprávnejšie úsilie. Presne ako hovorí Boh: „Aká je hodnota ľudského života? Slúži len na oddávanie sa telesným pôžitkom, ako sú jedenie, pitie a zábava? (Nie, neslúži.) Tak na čo potom slúži? Podeľte sa o svoje myšlienky. (Človek by mal vo svojom živote dosiahnuť prinajmenšom splnenie povinnosti stvorenej bytosti.) Správne. … V jednom ohľade ide o plnenie povinnosti stvorenej bytosti. V inom ohľade ide o to, aby ste robili dobre všetko, čoho ste schopní, a všetko, čo dokážete dosiahnuť, aby ste dospeli aspoň k bodu, keď vás vaše svedomie neobviňuje, keď sa môžete zmieriť s vlastným svedomím a byť prijateľní v očiach druhých. Ak pôjdeme ešte o krok ďalej, počas celého života, bez ohľadu na to, do akej rodiny si sa narodil, aké máš vzdelanie alebo akú máš kvalitu, musíš uvažovať nad tým, akým najdôležitejším pravdám by ľudia mali v živote porozumieť. Napríklad akou cestou by mali ľudia kráčať a zároveň ako by mali žiť, aby ich život bol zmysluplný. Mal by si aspoň trochu preskúmať pravú hodnotu života, nemôžeš žiť tento život nadarmo a nemôžeš prísť nadarmo na túto zem. V ďalšom ohľade musíš počas svojho života plniť svoje poslanie; to je najdôležitejšie. Nebudeme hovoriť o splnení významného poslania, povinnosti alebo zodpovednosti, no mal by si aspoň niečo dosiahnuť. V cirkvi napríklad niektorí ľudia vkladajú všetko svoje úsilie do povinnosti kázania evanjelia, vynakladajú energiu celých svojich životov, platia vysokú cenu a získavajú mnohých ľudí. Vďaka tomu majú pocit, že svoje životy neprežili zbytočne, že ich životy majú hodnotu a prinášajú im útechu. Keď čelia chorobe a smrti alebo keď rekapitulujú celé svoje životy, zamýšľajú sa nad všetkým, čo kedy urobili, nad cestou, po ktorej kráčali, a vo svojich srdciach nachádzajú útechu; neobviňujú sami seba ani nepociťujú ľútosť. Niektorí ľudia vynakladajú maximálne úsilie, keď slúžia ako cirkevní vodcovia alebo sú zodpovední za určitú stránku práce. Robia maximum, vynakladajú všetku svoju silu, vydávajú všetku krv svojho srdca a platia cenu za prácu, ktorú vykonávajú. Prostredníctvom ich polievania, vedenia, pomoci a podpory sa mnohí ľudia, ktorí sú uprostred negativity a slabostí, stávajú silnými a stoja pevne, necúvnu, ale sa vracajú do Božej prítomnosti a nakoniec o Bohu dokonca podávajú svedectvo. V období svojho vodcovstva navyše splnia mnoho významných úloh, vyčisťujú nemálo zlých ľudí, chránia mnohých z Božieho vyvoleného ľudu a získajú späť niekoľko významných strát. Všetko toto a ešte viac sa deje počas ich vodcovstva. Pri spätnom pohľade na cestu, ktorou kráčali, na prácu, ktorú vykonali, a cenu, ktorú za tie roky zaplatili, necítia žiadnu ľútosť ani obvinenia. Necítia žiadne výčitky svedomia z toho, že robia tieto veci, a veria, že žili hodnotný život, v srdciach pociťujú ľahkosť a útechu. Aké je to nádherné! Nie je to ovocie, ktoré získali? (Áno.) Tento pocit pokoja a útechy a táto neprítomnosť ľútosti sú výsledkom a plodmi usilovania sa o pozitívne veci a pravdu. Neurčujme ľuďom vysoké štandardy. Posúďme situáciu, v ktorej človek čelí úlohe, ktorú by vo svojom živote mal alebo chcel urobiť. Keď nájde svoje miesto, pevne zaujme a drží svoju pozíciu, zažíva veľké bolesti, platí daň a venuje všetku svoju energiu, aby dosiahol a zavŕšil to, na čom mal pracovať a čo mal dokončiť. Keď nakoniec stojí pred Bohom, aby sa zodpovedal, pociťuje relatívnu spokojnosť a v srdci nemá vinu ani ľútosť. Má pocit spokojnosti a zadosťučinenia, že prežil hodnotný život.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (6)) Myslela som na to, koľko žien žije pre svojich manželov a celý život sa snažia potešiť svojich manželov. Hoci sa im možno darí dobre udržiavať manželstvo a rodinu, nevedia, prečo by mal človek žiť ani ako žiť život, ktorý má skutočnú hodnotu. Bez toho, aby to vedeli, aký zmysel majú ich životy? Nežijú nakoniec zbytočne? Spomínala som na to, ako som sa kedysi usilovala o manželské šťastie. Robila som všelijaké nezmyselné veci, len aby som sa pokúsila potešiť manžela, a znášala som toľko zbytočného utrpenia, ale čo som nakoniec získala okrem zničeného tela? Keď sa nad tým zamyslím, tá skúsenosť sa mi naozaj vryla do pamäti. Bolo to dno môjho života a čas, keď som bola najviac beznádejná a ubolená. Boli to Božie slová, vďaka ktorým som pochopila, že skazené ľudstvo je naplnené satanskými povahami, naplnené žiadostivosťou, a vôbec nevie, čo je v skutočnosti láska, nieto ešte, ako si udržať vlastné manželstvo. Ľudia sa navzájom len využívajú a klamú. Neexistuje žiadna skutočná láska. Iba Božia láska k ľudstvu je nezištná, bez kalkulácií a bez požiadaviek. Je to tá najpravdivejšia a najskutočnejšia láska. Ak žena žije len preto, aby potešila svojho manžela, bez toho, aby sa usilovala o pravdu alebo konala povinnosť stvorenej bytosti, potom je takýto život skutočne prízemný!

Teraz som opustila domov, aby som konala svoju povinnosť, a v procese konania svojej povinnosti sa zameriavam na skúmanie toho, aké mám skazené povahy a mylné myšlienky a názory, a vedome hľadám pravdu, aby som ich vyriešila. Cítim, že len takýto život má zmysel. Ďakujem Bohu, že ma vyviedol z mylnej myšlienky a názoru, že „žena sa krášli pre svojho obdivovateľa“!