Barbara, Laos

V roku 2022 som bola zvolená za členku okresnej rozhodovacej skupiny a zodpovedala som za prácu niekoľkých cirkví. Keďže ovládam jazyk miao a čínštinu, často som pomáhala bratom a sestrám s prekladom, a tak som nemala veľa času sledovať cirkevnú prácu. Bola som veľmi znepokojená. Niektorí cirkevní vodcovia sa ešte len zaúčali a nevedeli, ako majú vykonávať svoju prácu. Keby som čo najskôr nerozvíjala cirkevných vodcov, väčšinu práce by som musela robiť sama, čo by bolo veľmi hektické a únavné. Cítila som, že veľmi odolávam. Keď ma niekto požiadal o preklad, chcela som ho ignorovať, ak sa to netýkalo práce cirkví, za ktoré som zodpovedala.

Koncom roka 2022 sa konali voľby na pozície vodcu a zástupcu vodcu okresnej rozhodovacej skupiny. Pomyslela som si: „Už teraz toho mám veľa, keď zodpovedám za prácu týchto cirkví. Ak ma zvolia za vodkyňu skupiny, rozsah mojej zodpovednosti bude ešte väčší, a nebudem mať tak ešte viac práce? Keby ma nezvolili, bolo by to dobré. Nemusela by som si robiť toľko starostí a moje telo by nebolo také unavené.“ Keď však vyhlásili výsledky hlasovania, zvolili ma za vodkyňu okresnej rozhodovacej skupiny. Rýchlo som sa začala vyhovárať a povedala som: „Som niekto, kto nenesie bremeno. Som lenivá a nevykonávam skutočnú prácu. Som tiež dosť nečestná.“ Dokonca som uviedla príklady svojej nečestnosti. Potom som povedala: „Som mladá a nestála a nehodím sa za vodkyňu skupiny. Nech to robí iný brat alebo sestra.“ Jedna sestra povedala: „Ešte si ani nezačala konať svoju povinnosť a už robíš kompromisy. Už teraz ťa obmedzuje a zväzuje telo.“ Keď som to počula, zasiahlo ma to priamo do srdca. Po stretnutí som sa v srdci cítila veľmi skľúčená. Vedela som, že vyhýbanie sa povinnosti je vzdorovanie Bohu a že moje srdce Mu nie je podriadené. Neskôr som nad sebou uvažovala. Spomenula som si na úryvok Božích slov. Všemohúci Boh hovorí: „Najdôležitejším prejavom čestného človeka je hľadanie a praktizovanie pravdy vo všetkých záležitostiach – to je kľúčové. Hovoríš, že si čestný, ale Božie slová vždy tlačíš do úzadia a proste si robíš, čo chceš. Je toto prejavom čestného človeka? Hovoríš: ‚Hoci je moja kvalita chabá, mám čestné srdce.‘ A predsa, keď ti pripadne nejaká povinnosť, bojíš sa utrpenia a zodpovednosti, ak ju nekonáš dobre, a tak sa vyhováraš, aby si sa jej vyhol, alebo navrhuješ, aby ju konal niekto iný. Je toto prejavom čestného človeka? Zjavne nie je. Ako by sa teda mal správať čestný človek? Mal by sa podriadiť Božím opatreniam, byť oddaný povinnosti, ktorú má vykonávať, a snažiť sa uspokojiť Božie úmysly. To sa prejavuje niekoľkými spôsobmi: Jedným z nich je prijať svoju povinnosť s čestným srdcom, neprihliadať na svoje telesné záujmy, nebyť v nej polovičatý a neintrigovať vo svoj vlastný prospech. To sú prejavy čestnosti. Ďalším je vložiť celé svoje srdce a silu do dobrého vykonávania svojej povinnosti, správne plniť úlohy, ktoré ti zveril Boží dom, a vložiť do svojej povinnosti srdce a lásku, aby si uspokojil Boha. Takto sa prejavuje čestný človek pri vykonávaní svojej povinnosti. Ak rozumieš a vieš, čo máš robiť, ale nerobíš to, potom do svojej povinnosti nevkladáš celé svoje srdce a všetku svoju silu. Namiesto toho si prefíkaný a ulievaš sa. Sú ľudia, ktorí takto konajú svoje povinnosti, čestní? Rozhodne nie. Boh nepoužíva takýchto slizkých a nečestných ľudí; musia byť vyradení. Boh na vykonávanie povinností používa len čestných ľudí. Aj verní robotníci musia byť čestní. Ľudia, ktorí konajú neustále povrchne, sú prefíkaní a ulievajú sa, sú všetci nečestní a všetci sú to démoni. Nikto z nich skutočne neverí v Boha a všetci budú vyradení. Niektorí ľudia si myslia: ‚Byť čestným človekom je naozaj ľahké. Stačí len hovoriť pravdu a neklamať.‘ Čo si o tomto názore myslíš? Znamená byť čestným človekom niečo tak úzko vymedzené? Rozhodne nie. Musíš otvoriť svoje srdce a dať ho Bohu; to je postoj, aký by mal mať čestný človek. Preto je čestné srdce veľmi vzácne. Čo to naznačuje? Že čestné srdce dokáže riadiť tvoje správanie a zmeniť tvoj stav. Môže ťa viesť k tomu, aby si robil správne rozhodnutia, podriadil sa Bohu a získal Jeho schválenie. Takéto srdce je skutočne vzácne. Ak máš takéto čestné srdce, je to presne stav, v akom by si mal žiť, tak by si sa mal správať a tak by si mal zo seba vydať všetko.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Z Božích slov som videla, že bez ohľadu na to, akú povinnosť má čestný človek vykonávať, či je to pre neho prospešné alebo nie, alebo ako veľmi bude jeho telo trpieť, prijme ju s čestným srdcom. Potom urobí všetko pre to, aby ju vykonal, ako najlepšie vie, bez ohľadu na vlastné záujmy a bude myslieť len na to, ako uspokojiť Boha. Iba takýto človek je čestným človekom, ktorého Boh miluje. Chcela som utiecť a stiahnuť sa z volieb, pretože som nechcela trpieť ani platiť cenu. Keď ma zvolili za vodkyňu skupiny, nechcelo sa mi to robiť, lebo som vedela, že je to veľmi dôležitá povinnosť a budem zodpovedná za množstvo úloh, a že na to, aby som ju robila dobre, bude musieť moje telo veľa trpieť a budem si musieť robiť veľa starostí. Snažila som sa jej teda vyhnúť a ako výhovorky som použila svoju mladosť, nestálosť a nečestnú povahu, pričom som tvrdila, že sa nehodím za vodkyňu skupiny. Boží dom ma tak dlho rozvíjal, ale v rozhodujúcej chvíli som sa vyhla svojej povinnosti. Naozaj mi chýbalo svedomie a rozum. Bola som naozaj taká sebecká a nečestná! Ako stvorená bytosť som nechcela konať ani povinnosť, ktorú by som mala konať. Aký zmysel má takýto život? V tom čase som si spomenula na verše z jedného chválospevu: „Ľudia neposkytujú Bohu ani tú najmenšiu útechu a On dodnes od ľudstva nedostal skutočnú lásku.“ Tiekli mi slzy a vyhľadala som si tento chválospev Božích slov.

Božia láska k ľudstvu je pravá a skutočná

1  Božia láska k ľudstvu sa prejavuje najmä tým, že sa stáva telom, aby konal svoje dielo a osobne ľudí spasil – hovorí s ľuďmi tvárou v tvár a žije s nimi tvárou v tvár. Nie je tam ani ten najmenší odstup a nie je tam nič falošné; je to úplne skutočné. Jeho spása ľudstva, pri ktorej zašiel až tak ďaleko, že sa stal telom a strávil s ľuďmi vo svete bolestné roky, pramení výlučne z Jeho lásky a milosrdenstva k ľudstvu.

2  Božia láska k ľudstvu je bezpodmienečná a nežiada nič na oplátku. Čo by mohol získať od človeka? Ľudia sú voči Bohu chladní. Kto dokáže pristupovať k Bohu ako k Bohu? Ľudia neposkytujú Bohu ani tú najmenšiu útechu a On dodnes od ľudstva nedostal skutočnú lásku. Boh len nezištne dáva a nezištne zaopatruje.

Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Poznáš Božiu lásku k ľudstvu?

Po vypočutí chválospevu som bola veľmi dojatá a cítila som sa trochu previnilo. Slzy mi neprestávali tiecť. Božia láska je taká pravá a skutočná. Boh je taký vznešený, svätý a veľký, a predsa sa v záujme spásy ľudstva osobne stal telom, aby prišiel do ľudského sveta, žil po boku skazeného ľudstva, vyjadril pravdu, aby ľudí zaopatril a viedol, a vytváral rôzne prostredia na zušľachtenie a očistenie ľudí. Boh sa človeku venuje celým srdcom. Ja som však bola neochotná niesť ťažké bremeno pri konaní svojej povinnosti a nebola som ochotná zaplatiť ani malú cenu či čo i len trošku trpieť. Cítila som sa voči Bohu taká dlžná. Boh mi toho dal toľko, ale ja som nebrala ohľad na Jeho úmysel a zohľadňovala som len vlastné záujmy, pričom som sa vyhýbala svojej povinnosti z obavy, že moje telo bude trpieť. Naozaj mi úplne chýbalo svedomie!

Prečítala som si ďalší úryvok Božích slov. Všemohúci Boh hovorí: „Bez ohľadu na to, aký druh povinnosti vykonávaš a aké Božie poverenie prijímaš, Jeho požiadavky na teba sa nemenia. Keď už pochopíš Božie požiadavky, máš praktizovať, konať svoju povinnosť a plniť Božie poverenie pre teba podľa Jeho požiadaviek tak, ako im rozumieš, bez ohľadu na to, či je vedľa teba, alebo ťa podrobne skúma. Len tak sa môžeš skutočne stať majstrom všetkých vecí, na ktorého sa Boh môže spoľahnúť, ktorý je na požadovanej úrovni a ktorý je hoden Jeho poverenia. … Len sa sústreď na Božie slová a požiadavky, usiluj sa o pravdu, dobre vykonávaj svoju povinnosť, uspokoj Božie úmysly a vyhni sa sklamaniu šiestich tisícov rokov Božieho čakania a šiestich tisícov rokov Božieho očakávania. Dopraj Bohu trochu útechy. Dovoľ Mu, aby v tebe videl nádej, a aby sa v tebe splnili Jeho želania. Povedz Mi, zaobchádzal by s tebou Boh nespravodlivo, keby si to urobil? Samozrejme, že nie!“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Prečo sa musí človek usilovať o pravdu) Z Božích slov som cítila, že Božím úmyslom je, aby sme sa usilovali o pravdu, dobre konali svoje povinnosti, podriadili sa Bohu, zverili svoje srdcia Bohu, boli s Ním jednej mysle a stali sa stvorenými bytosťami na požadovanej úrovni. Toto Boh túži vidieť najviac. Keď som bola zvolená za vodkyňu okresnej rozhodovacej skupiny, Boh dúfal, že budem pri konaní svojej povinnosti hľadať pravdu a praktizovať duchovné spoločenstvo o pravde na riešenie problémov. Okrem toho chcel, aby som si tú prácu vzala k srdcu a niesla za ňu zodpovednosť, aby som nakoniec dokázala dobre konať svoju povinnosť, získať pravdu a byť spasená Bohom. Keď som to pochopila, cítila som hlboké výčitky svedomia. Ľutovala som, že som si nevážila príležitosť, ktorú mi Boh dal, a že som neprijala svoju povinnosť. Ako veľmi som dúfala, že mi Boh dá ďalšiu šancu! Rozhodla som sa, že ak dostanem ďalšiu šancu, určite sa podriadim a už nikdy nebudem takto vzdorovať Bohu. Preto som sa modlila k Bohu: „Drahý Bože, som ochotná podriadiť sa všetkým Tvojim opatreniam. V budúcnosti som ochotná prijať a dobre konať akúkoľvek povinnosť.“ Vyšší vodcovia neskôr nesúhlasili s mojím odstúpením a nechali ma naďalej byť vodkyňou skupiny. Bola som nesmierne šťastná. Boh poznal moje srdce a dal mi ďalšiu šancu – musela som si ju vážiť! Potom som začala aktívne sledovať prácu a každý večer po skončení zhromaždení som s bratmi a sestrami v rozhodovacej skupine zhrnula problémy v práci. Hoci bolo niekedy veľa práce a moje telo bolo trochu unavené, nevyhýbala som sa svojej povinnosti ako predtým.

V roku 2023 sa konali voľby vodcov a diakonov, keďže niektoré cirkvi boli reorganizované, a moje pracovné zaťaženie sa výrazne zvýšilo. Každý deň som bola zaneprázdnená do neskorých hodín. V tom čase som jednoducho mala pocit, že je to príliš veľká záťaž a príliš únavné. Čoskoro nato sa v cirkvi konalo nové kolo volieb a chcela som využiť túto príležitosť, aby som sa vzdala pozície v okresnej rozhodovacej skupine a namiesto toho robila ľahšiu povinnosť. Vtedy som si uvedomila, že chcem opäť brať ohľad na svoje telo, a v srdci som volala k Bohu, aby ma viedol, aby som mohla praktizovať pravdu. Vtedy mi napadli dva chválospevy Božích slov.

Boh si cení tých, ktorí Ho počúvajú a podriaďujú sa Mu

Bohu je jedno, či je človek dôležitý, alebo nedôležitý, pokiaľ Ho počúva, podriaďuje sa Jeho pokynom a tomu, čo mu zverí, a spolupracuje na Jeho diele, vôli a pláne, aby sa mohli bez problémov splniť, potom je takéto správanie hodné Jeho spomienky a prijatia Jeho požehnania. Boh si takýchto ľudí cení a veľmi si váži ich konanie, lásku a náklonnosť voči Nemu. Taký je Boží postoj.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh I

To, na čom Bohu záleží, je srdce človeka

Keď totiž človek prijíma to, čo mu Boh zveruje, Boh má svoju normu, podľa ktorej posudzuje, či je jeho konanie dobré, alebo zlé, či sa podriaďuje, či uspokojuje Božie úmysly a či sú jeho činy adekvátne. Boha zaujíma predovšetkým srdce človeka, nie jeho konanie na povrchu. Nie je to tak, že Boh by mal niekoho požehnať, pokiaľ niečo robí, bez ohľadu na to, ako to robí. Ide o mylné pochopenie Boha zo strany ľudí. Boh sa nepozerá len na konečný výsledok vecí, ale väčší dôraz kladie na to, aké je srdce človeka a aký je jeho postoj počas vývoja vecí. Hľadí na to, či je v ľudskom srdci podriadenosť, ohľaduplnosť a túžba uspokojiť Boha.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh I

Božie slová ma naozaj dojali, najmä keď som čítala: „Boh sa nepozerá len na konečný výsledok vecí, ale väčší dôraz kladie na to, aké je srdce človeka a aký je jeho postoj počas vývoja vecí. Hľadí na to, či je v ľudskom srdci podriadenosť, ohľaduplnosť a túžba uspokojiť Boha.“ Pochopila som, že to, na čom Bohu záleží, je ľudské srdce. Keď sa stane čokoľvek, Boh chce vidieť, či sú srdcia ľudí podriadené a ohľaduplné voči Bohu a či ľudia dokážu zanechať vlastné záujmy, aby uspokojili Boha. Vždy, keď ma čakala dôležitá práca alebo som čelila voľbám, nemyslela som na to, ako uspokojiť Božie úmysly, ale len na to, ako sa vyhnúť utrpeniu tela a ako na seba prevziať menej zodpovednosti. Naozaj mi tak chýbalo svedomie, bola som taká sebecká a opovrhnutiahodná! Teraz sa v cirkvi konali nové voľby a ja som musela mať aspoň podriadený postoj. Ak by ma zvolili, bolo by to moje vyvýšenie Bohom. Ak by ma nezvolili, bolo by to pre mňa ponaučenie. V každom prípade by som sa mala podriadiť. Keď som si to pomyslela, moje srdce sa veľmi upokojilo a zúčastnila som sa volieb. Nakoniec som bola zvolená za členku okresnej rozhodovacej skupiny, a moje srdce sa dokázalo podriadiť.

Neskôr som si prečítala úryvok Božích slov a pochopila som, prečo som neustále brala ohľad na telo a vyhýbala sa svojej povinnosti. Všemohúci Boh hovorí: „Pokiaľ ide o telo, čím lepšie s ním zaobchádzaš, tým bude chamtivejšie. Je správne, aby telo znieslo trochu utrpenia, a keď ho znesie, je ľahké kráčať po správnej ceste a venovať sa tomu, čo má človek robiť. Ak človek vyrastá v dobrom rodinnom prostredí, vždy si užíva pohodlie a nikdy veľa netrpí, stane sa krehkým, neschopným zniesť čo i len trochu utrpenia. Pre takýchto ľudí je ťažké niečo dosiahnuť a môže sa stať, že nedosiahnu vôbec nič. Pre takýchto ľudí je tiež ťažké získať pravdu vo svojej viere v Boha. Ak sa stretnú s prírodnými katastrofami alebo katastrofami spôsobenými človekom, budú obviňovať Nebo a všetkých okrem seba, sťažovať sa na Boha, popierať Ho a stanú sa úplne nerozumnými a neprístupnými argumentom. Postupom času budú len čoraz skazenejší. Existuje veľa takýchto príkladov? Môžeš vidieť, že v neveriacom svete je veľa spevákov a filmových hviezd, ktorí predtým, ako sa stali slávnymi, celkom dokázali znášať útrapy a venovali sa svojej práci. Len čo však získajú slávu a začnú zarábať veľké peniaze, nekráčajú správnou cestou. Niektorí z nich berú drogy, niektorí spáchajú samovraždu a zomrú mladí. Čo to spôsobuje? Ich hmotné pôžitky sú príliš prehnané, sú príliš pohodlní a nevedia, ako získať väčšie potešenie alebo väčšie vzrušenie. Niektorí z nich pri hľadaní vyššej úrovne vzrušenia a pôžitku siahnu po drogách a keď ich užívajú dlhý čas, nedokážu skončiť. Niektorí zomrú na nadmerné užívanie drog a iní, nevediac, ako sa od toho oslobodiť, nakoniec jednoducho spáchajú samovraždu. Takýchto príkladov je veľmi veľa. Bez ohľadu na to, ako dobre sa stravuješ, ako dobre sa obliekaš, aký máš pekný dom, ako veľmi si užívaš alebo aký pohodlný je tvoj život, a bez ohľadu na to, ako naplno sú uspokojené tvoje túžby, nakoniec je to len samá prázdnota a výsledkom je zničenie. Je toto šťastie, o ktoré sa usilujú neverci, skutočným šťastím? V skutočnosti to nie je šťastie. Je to ľudská predstava, je to forma skazenosti a je to cesta, ktorou sa ľudia stávajú skazenými. Takzvané šťastie, o ktoré sa ľudia usilujú, je falošné. V skutočnosti je to utrpenie. Nie je to cieľ, o ktorý by sa ľudia mali usilovať, ani v tom nespočíva hodnota života. Niektoré spôsoby a metódy, ktorými satan kazí ľudí, spočívajú v tom, že ich vedú k tomu, aby si za svoj cieľ stanovili uspokojenie tela a oddávanie sa žiadostivosti. Týmto spôsobom satan ľudí otupuje, láka a kazí, dáva im pocit, akoby to bolo šťastie, a vedie ich k tomu, aby sa hnali za týmto cieľom. Ľudia veria, že získanie týchto vecí znamená získať šťastie, takže robia všetko, čo je v ich silách, aby sa usilovali o tento cieľ. Potom, keď ho získajú, však necítia šťastie, ale skôr prázdnotu a bolesť. To dokazuje, že to nie je správna cesta; je to cesta k smrti.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Z Božích slov som pochopila, že dôvodom, prečo som neustále túžila po pohodlí, bolo to, že som mala problém so svojimi myšlienkami a názormi. Od útleho veku som bola hlboko ovplyvňovaná a formovaná spoločnosťou a svojou rodinou a verila som, že usilovať sa o telesné pohodlie znamená byť k sebe dobrá. Často som počula ľudí hovoriť: „Ľudia by mali žiť pre seba, aby bolo ich telu pohodlne a dobre. Nemali by žiť pre druhých. Tak je to rozumné.“ Aj moji rodičia často hovorievali: „Čokoľvek robíme, je to preto, aby sme si užívali pohodlný život bez utrpenia a únavy. Nie je zmyslom života užívať si ho?“ Pomaly som tieto chybné názory prijala. Stali sa princípmi, podľa ktorých som konala, a cieľmi môjho úsilia. Keď som chodila do školy, chcela som sa učiť len jednoduché veci. Nechcela som študovať nič, čo si vyžadovalo intelektuálne schopnosti. Napríklad som sa veľmi neochotne učila predmety ako matematika, ktoré sa mi zdali mentálne náročné. Keď som začala veriť v Boha, hoci som v cirkvi konala svoje povinnosti, stále som sa usilovala o telesné pohodlie. Nebola som ochotná niesť ťažké bremeno pri konaní svojej povinnosti a nechcela som konnať povinnosti, ktoré zahŕňali duševné úsilie alebo telesné utrpenie. Chcela som robiť len ľahké a nenáročné povinnosti. Hneď ako boli potrebné náročné povinnosti alebo tie, ktoré zahŕňali veľké pracovné zaťaženie, chcela som sa im vyhnúť. Napríklad, keď ma prvýkrát zvolili za vodkyňu okresnej rozhodovacej skupiny, bála som sa, že práca vodkyne skupiny bude zahŕňať veľa práce a budem fyzicky unavená, a tak som si našla mnoho výhovoriek a zámerne som spomenula svoju skazenosť a nedostatky, aby všetci súhlasili s tým, že nebudem vodkyňou skupiny. Pri ďalších voľbách som stále brala ohľad na svoje telo a dokonca som chcela odstúpiť zo svojej pozície v rozhodovacej skupine. Myslela som len na svoje vlastné telesné záujmy, nikdy som nebrala ohľad na Božie úmysly a neustále som sa vyhýbala svojej povinnosti, aby moje telo netrpelo. Takéto správanie bolo vzdorovanie Bohu a zrádzanie Boha. Keby som nečinila pokánie, nakoniec by som nielenže nezískala pravdu a nezmenila svoje skazené povahy, ale mohla by som jedine upadnúť do pohromy a byť zničená. Ako povedal Boh: „Niektoré spôsoby a metódy, ktorými satan kazí ľudí, ich nútia ako cieľ hľadať uspokojenie tela a oddávať sa žiadostivosti. Týmto spôsobom satan ľudí otupuje, láka a kazí, dáva im pocit, akoby to bolo šťastie, a vedie ich k tomu, aby sa hnali za týmto cieľom. Ľudia veria, že získanie týchto vecí znamená získať šťastie, takže robia všetko, čo je v ich silách, aby sa usilovali o tento cieľ. Potom, keď ho získajú, však necítia šťastie, ale skôr prázdnotu a bolesť. To dokazuje, že to nie je správna cesta; je to cesta k smrti.“ Satan pokúša a kazí ľudí úsilím o telesné pohodlie a núti ich veriť, že šťastie môže priniesť len uspokojenie tela. V skutočnosti, bez ohľadu na to, ako pohodlne sa človek má alebo ako si užíva telo, v hĺbke srdca sa stále cíti prázdny a úbohý. Vždy som sa usilovala o telesné pohodlie a nechcela som konať povinnosti, ktoré zahŕňali veľké pracovné zaťaženie. Myslela som si, že takto budem mať viac času na oddych alebo na veci, ktoré ma bavia. Keď som sa však vyhla svojej povinnosti, moje srdce nebolo pokojné, ale naopak, upadla som do hlbokého trápenia a sebaobviňovania. Tento pocit sa nedá opísať slovami. Vedela som, že keďže som vzdorovala Bohu, stratila som Jeho prítomnosť. Zistila som, že usilovať sa o telesné pohodlie nie je správna cesta a ľudí to povedie len k tomu, aby boli čoraz zvrhlejší a čoraz viac odolávali Bohu.

V apríli 2024 bola z dôvodu potrieb práce kázateľka v mojej oblasti zodpovednosti preložená na iné miesto, aby tam vykonávala svoje povinnosti. Musela som dočasne prevziať prácu, za ktorú bola zodpovedná, a trochu som sa obávala. Bolo tam toľko práce – bude to také únavné! Uvedomila som si, že chcem opäť brať ohľad na svoje telo, a v tichosti som sa modlila k Bohu, aby ma viedol, aby som sa dokázala podriadiť. Neskôr som si prečítala úryvok Božích slov a našla som cestu praktizovania. Všemohúci Boh hovorí: „Každý dospelý musí niesť zodpovednosti dospelého človeka bez ohľadu na to, akému tlaku čelí, napríklad ťažkostiam, chorobám a dokonca rôznym problémom. Toto sú veci, ktoré by mal každý zažiť a zniesť; takýto je život normálneho človeka. Ak nedokážeš zniesť tlak, vydržať utrpenie alebo ustáť údery, znamená to, že nemáš vytrvalosť ani odhodlanie a si príliš krehký a neužitočný. Každý – či už v spoločnosti alebo v Božom dome – musí vo svojom živote znášať toto utrpenie. Je to zodpovednosť, ktorú by mal niesť každý dospelý, bremeno, ktoré by mal mať na pleciach, a nikto sa tomu nemôže vyhnúť. A nemal by si sa tomu snažiť vyhnúť ani ty. Ak chceš vždy uniknúť alebo sa oslobodiť od všetkého tohto utrpenia, potom sa prejaví tvoje potláčanie emócií a bude ťa navždy zväzovať. Ak však dokážeš toto všetko správne pochopiť a prijať a považovať to za nevyhnutnú súčasť svojho života a existencie, potom si už kvôli týmto problémom nebudeš vytvárať negatívne emócie. V jednom ohľade sa musíš naučiť niesť zodpovednosti a záväzky, ktoré by dospelí mali mať a ktoré by mali na seba vziať. V druhom ohľade by si sa mal vo svojom životnom a pracovnom prostredí naučiť spolunažívať s ostatnými harmonicky a v rámci normálnej ľudskej prirodzenosti. Nerob si jednoducho to, čo sa ti zachce. Aký je účel harmonického spolunažívania? Je to lepšie vykonanie práce, záväzkov a zodpovedností, ktoré by si ako dospelý mal plniť. Bez ohľadu na to, akú prácu alebo akú povinnosť konáš, keď čelíš nebezpečenstvu, keď čelíš vyrušovaniu a škodám zo strany satanových síl, musíš byť schopný minimalizovať straty, aby boli výsledky tvojej práce a povinnosti lepšie. To je to, čo by mal dosiahnuť niekto s odhodlaním. Ak máš normálnu ľudskú prirodzenosť, mal by si to pri práci dosiahnuť. Pokiaľ ide o pracovný tlak, či už prichádza Zhora alebo z Božieho domu, alebo ak je to tlak, ktorý na teba vyvíjajú bratia a sestry, je to niečo, čo by si mal niesť. Nemôžeš povedať: ‚Nebudem to robiť kvôli tlaku. Pri konaní svojej povinnosti a práci v Božom dome hľadám len voľno, ľahkosť, šťastie a pohodlie.‘ To nepôjde, normálny dospelý človek by nemal mať takúto myšlienku a Boží dom nie je miestom, kde by si sa mal oddávať pohodliu. Každý človek berie na seba vo svojom živote a práci určité množstvo tlaku a rizika. V akejkoľvek práci, najmä pri konaní svojej povinnosti v Božom dome, by si sa mal usilovať o optimálne výsledky. Zo širšieho hľadiska je to Božie učenie a požiadavka. Z užšieho hľadiska je to postoj, názor, štandard a princíp, ktorý by mal mať každý človek vo svojom počínaní a konaní. Keď konáš povinnosť v Božom dome, musíš sa naučiť dodržiavať ustanovenia a systémy Božieho domu a musíš sa naučiť dodržiavať pravidlá a počínať si slušne. To je nevyhnutná súčasť počínania človeka.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (5)) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že ako dospelí máme všetci svoje vlastné zodpovednosti a záväzky, či už v Božom dome alebo vo svete neveriacich. To je to, čo by mal normálny človek vziať na seba. V procese konania povinnosti, hoci telo musí trpieť, platiť cenu a znášať určitý tlak, to všetko sú povinnosti, ktoré musia dospelí niesť na pleciach. Nemôžem sa báť utrpenia, ani sa nemôžem vyhýbať povinnostiam, keď vidím, že sú ťažké. Robiť to znamená, že človeku príliš chýba svedomie a ľudská prirodzenosť. Preto som sa vedome modlila k Bohu, aby som dokázala vzdorovať telu, a pomaly som sa dokázala podriadiť.

Vďaka tejto skúsenosti som pochopila, že hoci moje telo pri práci v cirkvi trpí a cíti sa unavené, veľa som získala. Uvedomila som si, že keď ma niečo postretne, musím hľadať pravdu-princípy, a moja ľudská prirodzenosť tiež výrazne dozrela, od neustáleho spoliehania sa na iných na začiatku až po to, že som sa teraz naučila pracovať samostatne. Keď majú bratia a sestry ťažkosti alebo predstavy, dokážem tiež nájsť príslušné pravdy, o ktorých môžem viesť duchovné spoločenstvo a vyriešiť ich. Hoci je moje pracovné zaťaženie väčšie ako predtým, tiež som veľa nadobudla a získala. To všetko je zvláštna milosť od Boha. Bohu vďaka!