Keď som mala šestnásť rokov, diagnostikovali mi trombocytopenickú purpuru a nasledujúci rok systémový lupus erythematosus. Toto ochorenie je nevyliečiteľné a dá sa len kontrolovať liekmi. Od tej chvíle padol na môj život tieň. Musela som byť hospitalizovaná takmer každý rok. Neskôr mi začali opúchať kĺby na končatinách, boleli ma a niekedy bola bolesť taká silná, že som ledva chodila a nemohla som si ani zopnúť vlasy. Keď som sa videla v takomto stave v takom mladom veku, cítila som bolesť a bezmocnosť a pýtala som sa, prečo som musela dostať takú chorobu. Občas bola bolesť taká intenzívna, že som chcela zomrieť, ale nedokázala som to urobiť, keď som videla, ako moja rodina pre mňa tvrdo pracuje a behá okolo mňa. Prežívala som len zo dňa na deň.

V septembri 2012 mi niekto kázal o diele Všemohúceho Boha posledných dní. Keď som počula, že viera v Boha môže priniesť Jeho starostlivosť a ochranu, dalo mi to v mojom zúfalstve iskierku nádeje, a tak som to s radosťou prijala. O rok neskôr sa môj zdravotný stav dosť zlepšil. V srdci som bola Bohu veľmi vďačná a dúfala som, že jedného dňa sa moja choroba úplne vylieči, aby som mohla žiť ako normálny človek. Avšak jedného dňa v apríli 2014 mi zrazu začala nekontrolovateľne tiecť krv z nosa. Krv sa len valila a nič ju nedokázalo zastaviť. Stále som ju utierala vreckovkami a onedlho bola podlaha pokrytá vreckovkami nasiaknutými krvou. Bola som vtedy doma sama. Zaliala ma vlna strachu a rozplakala som sa, vydesená a neistá, čo mám robiť. V tej chvíli som pomyslela na Boha a volala som k Nemu: „Všemohúci Bože, prosím, zachráň ma…“ Stále som volala k Bohu, ale krvácanie z nosa neprestávalo. Zúfalo som hľadela na strop a prvýkrát som cítila, že smrť je veľmi blízko. Pomyslela som si: „Ak mám zomrieť, tak nech. Aj tak tomu neuniknem a smrť by bola vyslobodením…“ Neskôr sa rodičia ponáhľali domov a rýchlo ma odviezli do nemocnice. Počas pobytu v nemocnici som si hovorila: „Nie je viera v Boha predsa o tom, že Boh nad nami drží ochrannú ruku? Teraz verím v Boha, tak ako sa mi niečo také mohlo stať? Ak Boh naozaj existuje, mal urobiť zázrak a zastaviť mi krvácanie z nosa, keď som k Nemu volala. Ale prečo ma Boh neuzdravil? Prečo dopustil, aby sa mi choroba vrátila? Aký má teda zmysel, aby som verila v Boha? To už môžem rovno aj neveriť.“ Keď ma prepustili a prišla som späť domov, vrátila som knihy Božích slov vodcovi a rozhodla som sa prestať veriť v Boha.

Neskôr, keď sa bratia a sestry z cirkvi dozvedeli o mojom stave, prišli mi pomôcť a podporiť ma a prečítali mi pasáž Božích slov: „Keď Jób prechádzal skúškami, Boh a satan sa navzájom stavili. Boh dovolil satanovi, aby Jóba trápil. Hoci ho skúšal Boh, v skutočnosti k nemu prišiel satan. Satanovi šlo o pokúšanie Jóba, ale Jób stál na Božej strane. Keby to tak nebolo, upadol by do pokušenia. Len čo ľudia podľahnú pokušeniu, dostanú sa do nebezpečenstva. Dá sa povedať, že prejsť zušľachtením je skúška od Boha, ale ak nie si v dobrom stave, možno povedať, že je to pokušenie od satana. Ak nemáš jasnú víziu, satan ťa obviní a zatemní v aspekte vízie. Skôr než sa spamätáš, upadneš do pokušenia.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí majú byť zdokonalení, musia prejsť zušľachťovaním) Jedna zo sestier v duchovnom spoločenstve povedala: „Boh v súčasnosti prichádza konať dielo našej spásy, ale satan nás neustále vyrušuje a spôsobuje, že sa nám dejú zlé veci. Jeho cieľom je donútiť nás sťažovať sa na Boha, alebo Ho dokonca poprieť a zanechať, aby nás nakoniec mohol pohltiť. Musíme prekuknúť satanove ľsti. Je to presne tak, ako keď Jób čelil skúškam. Bol to satan, kto obviňoval Jóba v duchovnej sfére, a hovoril, že Jób sa bojí Boha len preto, že mu Boh dal príliš veľa požehnaní, a že keby bolo všetko, čo mal, zničené, určite by Boha zanechal. Potom robil satan všetko preto, aby Jóbovi ublížil, vzal mu deti a jeho obrovský majetok, a dokonca spôsobil, že bol pokrytý boľavými vredmi, a to všetko v snahe prinútiť Jóba, aby zanechal Boha. Jób sa však pevne držal svojej viery v Boha, nesťažoval sa, a dokonca velebil Božie meno, čím si stál pevne za svojím svedectvom o Bohu. Nakoniec satan zahanbene ustúpil. To ukazuje, že satan sa rád zahráva s ľuďmi a ubližuje im, a jeho cieľom je, aby sa ľudia vzdialili od Boha a zradili Ho. Ty si dnes prestala veriť v Boha len preto, že sa ti vrátila choroba. Nepadáš vari priamo do satanovej pasce?“ Keď som si vypočula duchovné spoločenstvo tej sestry, v hlave mi svitlo. Uvedomila som si, že táto choroba bola pre mňa skúškou, aby sa ukázalo, či sa postavím na Božiu stranu, alebo na stranu satana. Keby som naozaj prestala veriť, satanov plán by vyšiel. Pri tomto pomyslení som sa rozhodla naďalej veriť v Boha. A tak som požiadala cirkev o výtlačok knihy Slovo sa zjavuje v tele a začala som doma každý deň s vážnosťou čítať Božie slová. Prostredníctvom čítania Božích slov som porozumela pôvodu chorôb a bolesti človeka. Na počiatku Boh stvoril Adama a Evu, ktorí žili šťastne v rajskej záhrade. Pre satanovo pokúšanie však zjedli ovocie zo stromu poznania dobra a zla. Odvtedy žili v hriechu, a tak vznikli narodenie, starnutie, choroba a smrť. Ako bolo ľudstvo čoraz hlbšie skazené satanom, ľudia sa čoraz viac vzďaľovali od Boha, ich choroby a bolesť sa zhoršovali a ich životy boli čoraz úbohejšie. Tentoraz sa Boh osobne stal telom, aby konal dielo súdu a napomínania, pričom vyjadruje pravdu, aby očistil skazenosť človeka, úplne ho spasil spod satanovej moci, obnovil pôvodnú podobu človeka a priviedol ho ku krásnemu konečnému osudu. V budúcnosti už nebude bolesť ani slzy. Keď som tomu všetkému porozumela, bola som hlboko dojatá. Cítila som, že Božia láska k človeku je veľmi veľká, a rozhodla som sa vážne usilovať o pravdu a zažívať Božie dielo.

Jedného dňa som si prečítala istú pasáž Božích slov a do určitej miery som porozumela nečistotám vo svojej viere, konkrétne svojmu úmyslu usilovať sa o požehnania. Všemohúci Boh hovorí: „Mnohí vo Mňa veria len preto, aby som ich mohol vyliečiť. Mnohí vo Mňa veria len preto, aby som použil svoju moc na vyhnanie nečistých duchov z ich tela. Mnohí vo Mňa veria jednoducho preto, aby odo Mňa mohli dostať pokoj a radosť. Mnohí vo Mňa veria, len aby odo Mňa požadovali viac materiálneho bohatstva. Mnohí vo Mňa veria, len aby strávili tento život v pokoji a vo svete, ktorý príde, žili v bezpečí a zdraví. Mnohí vo Mňa veria, aby sa vyhli utrpeniu pekla a dostali nebeské požehnania. Mnohí vo Mňa veria len kvôli dočasnému pohodliu a nesnažia sa získať nič vo svete, ktorý príde. Keď ľuďom dám svoj hnev a vezmem im všetku radosť a pokoj, ktorý kedysi mali, začnú pochybovať. Keď ľuďom dám utrpenie pekla a vezmem si späť požehnania neba, rozzúria sa. Keď Ma ľudia požiadajú, aby som ich vyliečil, a ja si ich nevšímam a cítim k nim nenávisť, odídu odo Mňa, aby namiesto toho hľadali cestu zlej medicíny a mágie. Keď im zoberiem všetko, čo odo Mňa požadujú, všetci bez stopy zmiznú. Preto hovorím, že ľudia vo Mňa veria, lebo Moja milosť je príliš hojná a pretože je príliš veľa výhod, ktoré možno získať.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Čo vieš o viere?) Po prečítaní Božích slov som cítila, že Boh skutočne podrobne skúma hĺbku nášho srdca. Úplne odhalil môj úmysel usilovať sa vo viere o požehnania. Moja viera v Boha slúžila výlučne na to, aby som od Neho získala milosť a aby ma vyliečil z choroby. Spočiatku som s radosťou prijala Božie dielo posledných dní kvôli uzdraveniu. Keď mi Boh daroval pokoj a požehnania a moje zdravie sa zlepšilo, bola som plná vďaky a chvály voči Nemu. Ale keď sa mi choroba vrátila a krvácanie z nosa sa nezastavilo ani po tom, čo som k Nemu volala, sťažovala som sa, že ma Boh nechráni, a začala som o Ňom pochybovať, dokonca až do takej miery, že som chcela prestať veriť. Uvidela som, že v Boha v skutočnosti vôbec neverím; moja viera bola len o získavaní požehnaní. Brala som Boha ako lekára a to, že som sa v povinnosti vydávala, bolo tiež zamerané na to, aby ma Boh uzdravil. Bola to čistá snaha obchodovať s Bohom; bolo to klamanie Boha! Ľudia boli stvorení Bohom a mali by v Neho veriť a uctievať Ho bez toho, aby sa pokúšali o akékoľvek obchody alebo si kládli požiadavky. Ja som však verila, že keďže v Neho verím, Boh by ma mal uzdraviť. Takže v okamihu, keď sa mi choroba vrátila, sťažovala som sa na Neho a dokonca som Ho zradila a zanechala. Ako som len mohla mať taký nedostatok svedomia a rozumu! Keby Boh nepoužil bratov a sestry, aby mi pomohli a podporili ma, satan by mi ublížil a pohltil ma. Bohu vďaka, že ma spasil! Keď som si to uvedomila, činila som pred Bohom pokánie a vyznala som svoje hriechy. Rozhodla som sa, že už nebudem veriť v Boha s úmyslom získať požehnania, a bola som ochotná vložiť svoju chorobu do Božích rúk a podriadiť sa Jeho ovládaniu a usporiadaniu.

Po prepustení sa mi počet krvných doštičiek takmer vrátil do normálu, ale počas týždenných kontrol stále klesal a na tele sa mi začali objavovať malé modriny. Lekár mi zvýšil lieky na maximálnu dávku, ale môj stav sa stále nelepšil, takže som musela byť opäť hospitalizovaná. Cítila som sa veľmi slabá a ustaraná, a myslela som si: „Snažím sa teraz veriť v Boha správne, tak prečo nedovolí, aby mi stúpol počet krvných doštičiek?“ Uvedomila som si, že kladiem Bohu požiadavky, a tak som sa potichu modlila: „Ó, Bože, viem, že by som Ti nemala klásť požiadavky, ale moje duchovné postavenie je také malé a nikdy sa Ti nedokážem plne podriadiť. Bože, modlím sa, aby si ma viedol a dal mi vieru.“ Potom som si spomenula na Božie slová: „Netráp sa tým, čo bude zajtra a ani tým, aká bude budúcnosť. Len ži každý deň spoliehajúc sa na Mňa a istotne ťa povediem.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 28. kapitola) „Viera je ako most z jedného brvna: tí, ktorí lipnú na živote a boja sa smrti, budú mať ťažkosti cezeň prejsť, ale tí, čo sú pripravení položiť život, môžu prejsť istým krokom a bez obáv. Ak človek prechováva váhavé a bojazlivé myšlienky, je to preto, že ho podviedol satan, ktorý sa obáva, že prekročíme most viery, aby sme vstúpili do Boha. Satan sa všemožne pokúša odovzdať nám svoje myšlienky. V každom okamihu by sme sa mali modliť, aby nás Boh osvetlil a osvietil, v každom okamihu sa na Neho spoliehať, že z nášho vnútra odstráni satanov jed, v každom okamihu sa cvičiť v našom duchu, ako sa k Nemu priblížiť, a nechať Ho vládnuť nad celým naším bytím.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 6. kapitola) Božie slová mi pomohli pochopiť, že tie myšlienky obáv a strachu pochádzajú od satana, a len spoliehaním sa na Boha v každom čase a ochotou riskovať svoj život môžem odvrhnúť svoju zbabelosť a zvíťaziť nad satanom. Božie slová mi dodali vieru. Boh má zvrchovanosť nad všetkým a všetko riadi. Moja choroba je v Jeho rukách. Nech sa stane čokoľvek, pritom, ako to budem zažívať, som ochotná spoliehať sa na Boha. S Bohom po boku sa nemám čoho báť. Pre takého bezvýznamného človeka, ako som ja, sužovaného chorobou, je možnosť predstúpiť dnes pred Boha a užívať si Jeho slová už sama o sebe Jeho milosťou a povýšením. Aj keby som mala jedného dňa zomrieť, môj život by nebol zbytočný. Keď som si to uvedomila, moje srdce už nebolo také ustarané ani vystrašené. Už som bola ochotná podriadiť sa Božej zvrchovanosti a pokračovala som v každodennom čítaní Božích slov ako zvyčajne. Neskôr mi lekár znížil dávku liekov a na moje prekvapenie mi počet krvných doštičiek skutočne stúpol. Čoskoro nato ma prepustili z nemocnice. V srdci som donekonečna ďakovala Bohu. Videla som, že Boh má vo všetkom posledné slovo, a moja viera v Neho rástla. Potom mi počet krvných doštičiek z mesiaca na mesiac stúpal a o niekoľko mesiacov neskôr bol úplne v normále. Nemohla som inak, než žasnúť nad Božou všemohúcnosťou a hlboko som si uvedomovala, že Boh má zvrchovanosť nad všetkým. Moje srdce bolo naplnené nekonečnou vďačnosťou voči Nemu.

Neskôr som si prečítala ďalšie dve pasáže Božích slov a získala som nové porozumenie o svojich problémoch. Všemohúci Boh hovorí: „V predstavách človeka musí Boh vždy ukazovať znamenia a zázraky, musí vždy uzdravovať chorých a vyháňať démonov a vždy musí byť ako Ježiš. Tentoraz však Boh taký vôbec nie je. Ak by Boh počas posledných dní stále ukazoval znamenia a zázraky a stále by vyháňal démonov a uzdravoval chorých, ak by robil presne to isté ako Ježiš, potom by Boh opakoval to isté dielo a Ježišovo dielo by nemalo žiaden význam či hodnotu. … Prečo je dnešné Božie dielo iné ako dielo Ježišovo? Prečo Boh dnes neukazuje znamenia a zázraky, nevyháňa démonov a neuzdravuje chorých? Pokiaľ by bolo Ježišovo dielo rovnaké ako dielo konané počas Veku zákona, mohol by Ježiš reprezentovať Boha Veku milosti? Mohol by dokončiť dielo ukrižovania? Keby, ako vo Veku zákona, Ježiš vošiel do chrámu a zachovával sobotu, potom by Ho nikto neprenasledoval a všetci by Ho prijali. Ak by to tak bolo, mohol byť ukrižovaný? Mohol by dokončiť dielo vykúpenia? Aký zmysel by malo, keby vtelený Boh posledných dní ukazoval znamenia a zázraky, ako to robil Ježiš? Iba ak Boh počas posledných dní vykoná ďalšiu časť svojho diela, tú, ktorá predstavuje časť Jeho plánu riadenia, môže človek získať hlbšie poznanie Boha, a len potom môže byť Boží plán riadenia dokončený.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Poznanie súčasného Božieho diela) „Dnes by vám všetkým malo byť jasné, že v posledných dňoch je to predovšetkým skutočnosť, že ‚Slovo sa telom stáva‘, čo Boh vykonáva. Prostredníctvom svojho skutočného pôsobenia na zemi spôsobuje, že Ho človek spoznáva, prichádza s Ním do styku a vidí Jeho praktické skutky. Spôsobuje, že človek jasne vidí, že je schopný ukazovať znamenia a zázraky a že sú aj chvíle, keď toho schopný nie je; to závisí od veku. Z toho môžeš vidieť, že Boh nie je neschopný ukazovať znamenia a zázraky, ale namiesto toho mení svoj spôsob výkonu podľa diela, ktoré treba vykonať, a podľa veku. V súčasnom štádiu diela neukazuje znamenia a zázraky. To, že isté znamenia a zázraky ukázal v Ježišovom veku, bolo preto, lebo Jeho dielo v tom veku bolo iné. Boh dnes toto dielo nekoná a niektorí ľudia veria, že nie je schopný ukazovať znamenia a zázraky, alebo si myslia, že ak znamenia a zázraky neukazuje, potom nie je Bohom. Nie je to chybný záver? Prejavovať znamenia a zázraky Boh schopný je, ale koná v inom veku, a preto také dielo nekoná. Keďže toto je iný vek, a keďže toto je iná etapa Božieho diela, skutky, ktoré Boh vyjavil, sú tiež odlišné. Viera človeka v Boha nie je viera v znamenia a divy, ani viera v zázraky, ale viera v Jeho praktické dielo v novom veku. Človek spoznáva Boha prostredníctvom spôsobu, akým Boh koná, a toto poznanie v človeku vytvára vieru v Boha, teda vieru v Božie dielo a skutky. … V každom veku Boh objasňuje rôzne skutky. V každom veku objasňuje časť Božích skutkov a dielo každého veku predstavuje jednu časť Božej povahy a jednu časť Božích skutkov. Skutky, ktoré objasňuje, sa menia podľa veku, v ktorom pôsobí, ale všetky dávajú človeku hlbšie poznanie Boha, vieru v Boha, ktorá je pravdivejšia a viac pri zemi. Človek verí v Boha pre všetky Božie skutky, pretože Boh je taký úžasný, taký veľký, pretože je všemohúci a nevyspytateľný.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Poznanie súčasného Božieho diela) Po prečítaní Božích slov som si uvedomila, že predstava, ktorú som počas choroby zjavila, bola presne takáto: viera, že ak je niekto Bohom, mal by robiť znamenia a zázraky, uzdravovať chorých a vyháňať démonov, a ak to nerobí, potom to nie je Boh. Môj pohľad bol taký smiešny a absurdný! Aj satan a zlí duchovia môžu napodobňovať Boha tým, že robia nejaké znamenia a zázraky, aby uzdravili ľudí. Znamená to, že ich možno nazývať Bohom? Nie je to rúhanie sa Bohu? Boh je Stvoriteľ, ktorý vládne a má zvrchovanosť nad všetkým, a dokáže viesť a spasiť ľudstvo. V posledných dňoch sa Boh stal telom, aby vyjadril pravdu a dôkladne spasil ľudstvo. Prijatím súdu a napomínania slov Všemohúceho Boha môžu ľudia odvrhnúť svoju satanskú skazenú povahu, dosiahnuť spásu a byť zdokonalení. Tento druh diela a tieto druhy slov ďaleko prevyšujú autoritu a moc Boha konajúceho znamenia a zázraky, aby uzdravoval chorých a vyháňal démonov. Je to niečo, čo žiadny stvorený človek ani satan či akýkoľvek zlý duch, nedokáže dosiahnuť. Premýšľala som o tom, koľko ľudí dnes určuje, či je niekto Boh, na základe toho, či dokáže uzdravovať chorých alebo robiť zázraky. Keď im satan a zlí duchovia poskytnú nejaké výhody alebo urobia nejaké zázraky, uctievajú ich a považujú satana za pravého Boha, zatiaľ čo zatvárajú dvere pred pravým Bohom, ktorý vyjadruje pravdu a môže spasiť ľudstvo. V dôsledku toho strácajú šancu na spásu. Takýto pohľad je skutočne absurdný a zničujúci! Z Božích slov som tiež porozumela, že uzdravovanie chorých, vyháňanie démonov a konanie znamení a zázrakov bolo dielo, ktoré Boh konal vo Veku milosti. Keby to Boh robil znova v posledných dňoch, bolo by to opakovanie. Keby Boh stále uzdravoval chorých, vyháňal démonov a robil zázraky, potom by všetci verili v Boha a nasledovali Ho len preto, že sa im vyliečili choroby alebo že videli zázrak. To by znemožnilo odhaliť, kto skutočne verí a kto má falošnú vieru, nieto ešte roztriediť každého podľa jeho druhu. Tentoraz Boh vo svojom diele nekoná ani jedno znamenie či zázrak, čo môže lepšie odhaliť skazené povahy ľudí a viac to prispieva k ich premene a očisteniu. Vezmite si napríklad mňa. Keby Boh naozaj splnil každú moju prosbu a úplne ma uzdravil, nikdy by som neuvažovala o svojich chybných pohľadoch na vieru ani o svojom opovrhnutiahodnom úmysle pokúšať sa obchodovať s Bohom. Naďalej by som Boha obmedzovala na základe vlastných predstáv a domnienok. Pri takejto viere by som nikdy nezískala pravdu a život, moja skazená povaha by sa nezmenila a nakoniec by som bola vyradená. Hoci som počas tejto choroby trpela určitou fyzickou bolesťou, prostredníctvom modlitby a spoliehania sa na Boha uprostred môjho utrpenia ma Boh svojimi slovami osvietil a viedol, čím ma oslobodil od obmedzení mojej choroby a od života v bolesti a strachu. Získala som aj určitú vieru v Boha. Boli to zisky, ktoré by som v pohodlnom prostredí nikdy nemohla dosiahnuť. Skutočne som cítila, že Božie dielo, pri ktorom používa svoje slová na spásu ľudstva, je veľmi praktické a múdre! Keď som tomu porozumela, potichu som sa modlila k Bohu: „Ó, Bože, bez ohľadu na to, čo sa v budúcnosti stane s mojou chorobou, som ochotná zveriť Ti všetko, vážne sa usilovať o pravdu a plniť si svoju povinnosť.“

Potom som čítala viac Božích slov a spoznala som, čo je pravá viera v Boha. Všemohúci Boh hovorí: „‚Veriť v Boha‘ znamená veriť, že Boh existuje. Je to najjednoduchší koncept viery v Boha. Ak to posunieme ešte o krok ďalej, veriť v existenciu Boha nie je to isté, ako skutočne v Boha veriť. Je to skôr akýsi druh jednoduchej viery so silnými náboženskými podtónmi. Skutočná viera v Boha znamená toto: človek na základe viery, že Boh má zvrchovanosť nad všetkým, zažíva Jeho slová a Jeho dielo, a tým odvrhuje svoje skazené povahy, uspokojuje Božie úmysly a spoznáva Ho. Len takúto cestu môžeme nazvať ‚vierou v Boha‘.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Predslov) „Možno si myslíš, že veriť v Boha je len o tom, že trpíš alebo pre Neho robíš veľa vecí, alebo že tvoje telo má pokoj, alebo že všetko v tvojom živote ide ako po masle a že sa vo všetkom cítiš pohodlne a pokojne. Žiadny z týchto účelov by ľudia nemali mať vo svojej viere v Boha. Ak veríš pre tieto účely, tvoje stanovisko je nesprávne a jednoducho nie je možné, aby ťa Boh zdokonalil. Božie skutky, Božia spravodlivá povaha, Jeho múdrosť, Jeho slová a Jeho veľkoleposť a nepochopiteľnosť sú tým, čo by ľudia mali pochopiť. Vďaka tomuto porozumeniu by si mal zo svojho srdca odstrániť svoje osobné požiadavky, nádeje a predstavy. Až keď ich odstrániš, môžeš splniť podmienky, ktoré Boh požaduje. Len prostredníctvom toho môžeš získať život a uspokojiť Boha. Cieľom viery v Boha je uspokojiť Ho a žiť povahu, ktorú vyžaduje, aby sa Jeho skutky a sláva mohli prejaviť prostredníctvom tejto skupiny nehodných ľudí. To je správne stanovisko k viere v Boha a cieľ, o ktorý by si sa mal usilovať. Mal by si mať správny pohľad na vieru v Boha a mal by si sa usilovať získať Božie slová. Musíš jesť a piť Božie slová a musíš žiť pravdu, a predovšetkým musíš vidieť Jeho praktické skutky, Jeho úžasné činy v celom vesmíre, ako aj praktické dielo, ktoré koná v tele. Ľudia môžu prostredníctvom svojich praktických skúseností oceniť, ako na nich Boh koná svoje dielo a aké sú Jeho úmysly voči nim. Cieľom toho všetkého je odstrániť skazenú satanskú povahu ľudí.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí majú byť zdokonalení, musia prejsť zušľachťovaním) „Rozumiete, čo je to viera v Boha? Znamená viera v Boha to, že vidíme znamenia a zázraky? Znamená to vystúpiť do neba? Veriť v Boha nie je vôbec jednoduché. Tieto náboženské praktiky by sa mali zrušiť. Snaha uzdravovať chorých a vyháňať démonov, sústrediť sa na znamenia a zázraky, túžiť po väčšej Božej milosti, pokoji a radosti, hľadanie možností a pohodlia tela – to sú náboženské praktiky a tie sú nejasným druhom viery. Čo je dnes skutočná viera v Boha? Je to prijatie Božieho slova ako svojho života-reality a poznanie Boha z Jeho slova s cieľom dosiahnuť skutočnú lásku k Nemu. Aby bolo jasné: viera v Boha je na to, aby si sa mohol podriadiť Bohu, milovať Ho a plniť povinnosti, ktoré by mala plniť stvorená bytosť. To je cieľom viery v Boha.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie slovo dosiahne všetko) Z Božích slov som sa naučila, že človek by nemal veriť v Boha kvôli telesnému pokoju, a nemal by veriť ani kvôli požehnaniam. Namiesto toho by mal veriť preto, aby jedol a pil viac Božích slov a zažíval Jeho dielo, aby tak odvrhol svoju satanskú skazenú povahu, žil podľa Božích slov a dokázal poznať Boha, podriadiť sa Mu a báť sa Ho; len vtedy môže byť nakoniec Bohom spasený. Môj pohľad na vieru bol však od samého začiatku nesprávny. Chcela som, aby ma Boh uzdravil a dal mi telesný pokoj. Tento druh viery je hmlistá náboženská viera a Boh ju vôbec neuznáva. Myslela som na Jóba. On vo svojej viere nehľadal telesný pokoj. Namiesto toho sa v každodennom živote sústredil na spoznávanie Božej zvrchovanosti a poznávanie Jeho skutkov, a usiloval sa o to, aby sa bál sa Boha a vyhýbal sa zlu. Keď ho postihla telesná choroba, nezhrešil svojimi perami. Radšej znášal extrémnu bolesť, než by sa sťažoval na Boha alebo Ho obviňoval, a stále velebil Božie meno. Jeho viera získala Božie schválenie. Ja som sa však vo svojej viere neusilovala o pravdu; hľadala som len telesný pokoj. Keď sa mi choroba vrátila, moje srdce bolo plné sťažností na Boha, a dokonca som Ho poprela a zradila. S Jóbom som sa nemohla ani len porovnávať. Tento môj život mi dal Boh. Skutočnosť, že môj život nebol počas toho nezastaviteľného krvácania z nosa v ohrození, bola už sama o sebe Božou starostlivosťou a ochranou. A predsa som Bohu neďakovala; namiesto toho som sa na Neho sťažovala a zradila som Ho. Skutočne mi tak veľmi chýbali svedomie a rozum! Okrem toho som túto chorobu dostala ešte predtým, ako som uverila v Boha. Aj keby som neverila, stále by som mala záchvaty. Môj návrat choroby nemal nič spoločné s tým, či verím v Boha, alebo nie. Nemala som sa na Neho sťažovať. Vtedy som pochopila, čo je pravá viera v Boha, a bola som ochotná vážne sa usilovať o pravdu podľa Jeho požiadaviek a zažívať Božie dielo.

Neskôr vždy, keď som zažívala chorobu, zameriavala som sa na uvažovanie o skazenej povahe, ktorú som zjavila, a hľadanie pravdy na jej vyriešenie. Vďaka takémuto praktizovaniu som už nebola taká obmedzovaná svojou chorobou. Bohu vďaka za to, že použil túto chorobu, aby som do istej miery porozumela svojim chybným pohľadom na vieru a že mi pomohol nájsť správnu cestu viery v Boha. Bez ohľadu na to, čo sa v budúcnosti stane s mojím telom, alebo či sa moja choroba vylieči, budem nasledovať Boha a kráčať po ceste usilovania sa o pravdu. Bohu vďaka!