Zástup Môjho ľudu Ma nadšene zdraví, zástup Môjho ľudu Ma velebí, myriady úst volajú meno jediného pravého Boha, myriady ľudí dvíhajú zrak a pozerajú do diaľky, aby sledovali Moje skutky. Kráľovstvo zostupuje do sveta ľudí. Moja osoba je bohatá a štedrá. Kto by sa z toho neradoval? Kto by netancoval od šťastia? Ó, Sion! Vztýč svoju víťaznú zástavu, aby si Ma oslavoval! Spievaj svoju oslavnú pieseň o víťazstve, aby si ohlasoval Moje sväté meno! Všetko stvorenie zo všetkých končín zeme! Ponáhľaj sa očistiť, aby si sa mohlo stať Mojou obetou! Zástupy hviezd na nebi! Ponáhľajte sa na svoje miesta a ukážte na nebesiach Moju veľkú moc! Načúvam, aby som zámerne počúval hlasy Mojich ľudí na zemi, ktorí svoju nekonečnú lásku a úctu ku Mne vyjadrujú piesňou! V tento deň, keď je všetko stvorenie znovu oživené, zostupujem do sveta ľudí. Práve v tejto chvíli prepukávajú všetky kvety do divokého rozkvetu, všetky vtáky spievajú akoby jedným hlasom, všetko navôkol skáče od radosti! Za zvuku sálv kanónov kráľovstva sa satanovo kráľovstvo rúca vyhladené v burácaní hymny kráľovstva, aby už nikdy viac nepovstalo!

Kto na zemi sa opováži postaviť a vzdorovať? So Svojím zostupom na zem prinášam plamene, prinášam spravodlivý hnev a prinášam všetky pohromy. Pozemské kráľovstvá sú odteraz Mojím kráľovstvom! Po oblohe sa valia a plynú biele mračná. Pod oblohou sa hladiny jazier a riek prudko zvyšujú a radostne chrlia strhujúcu melódiu. Odpočívajúce zvieratá vychádzajú zo svojich brlohov a myriady Mojich ľudí sú Mnou prebudené zo spánku. Konečne nastal deň, na ktorý čakali myriady Mojich ľudí! Obetujú Mi svoje najkrajšie piesne!

V tejto nádhernej chvíli, v tomto rozradostenom čase,

sa všade rozlieha chvála, hore na nebesiach i dolu na zemi! Koho by to nenadchlo?

Čie srdce by sa neodľahčilo? Kto by pri tomto výjave neuronil slzy?

Nebo už nie je nebom dávnych čias, odteraz je to nebo kráľovstva.

Zem už nie je zemou, ktorou bývala, odteraz je svätou zemou.

Po silnom daždi, špinavý starý svet sa zrodí úplne nanovo.

Pohoria sa menia… vody sa menia…

menia sa aj ľudia… všetko sa mení…

Ó, vy tiché hory! Povstaňte a zatancujte Mi!

Ó, vy nehybné vody! Pokračujte v prúdení!

Vy, ľudia, čo sníte sny! Zobuďte sa a už aj vyrazte!

Prišiel som… Ja som Kráľ…

Všetci na vlastné oči uvidia Moju tvár, na vlastné uši začujú Môj hlas,

na vlastnej koži zažije život v kráľovstve…

Aké ľúbezné… aké prekrásne…

Nezabudnuteľné… vskutku nezabudnuteľné…

V spaľujúcich plameňoch Môjho spravodlivého hnevu zápasí veľký červený drak;

v Mojom majestátnom súde odhaľujú diabli svoju pravú podobu;

pri Mojich prísnych slovách pociťujú všetci ľudia hlbokú vnútornú hanbu a nemajú sa kde skryť.

Spomínajú si na minulosť, ako sa Mi posmievali a zosmiešňovali Ma,

ako nikdy nebolo chvíle, kedy by sa nepredvádzali, nebolo času, kedy by Mi nevzdorovali.

A predsa, kto dnes neroní slzy? Kto neodsudzuje sám seba?

Celý vesmírny svet je zaplnený plačom…

zaplnený zvukom jasotu… zaplnený radostnými hlasmi…

Jedinečné potešenie… potešenie, ktoré nemožno s ničím porovnať…

Jemný dážď bubnuje… ťažké vločky poletujúceho snehu…

V ľuďoch sa miesi smútok a radosť… niektorí sa smejú…

niektorí vzlykajú… a niektorí volajú na slávu…

Akoby všetci zabudli… či je toto jar plná dažďa a mrakov,

leto posiate kvitnúcimi kvetmi, jeseň bohatej úrody,

alebo zima studená ako mráz a ľad, nikto nevie…

Po oblohe sú unášané oblaky, na zemi sa búria oceány.

Zástupy Mojich synov mávajú rukami… zástupy Môjho ľudu vstávajú do tanca…

Anjeli pracujú… Anjeli strážia stádo…

Ľudia na zemi pobiehajú sem a tam, a všetky stvorenia na zemi sa množia.