Každý príslušník ľudského rodu by mal prijať, že ho skúma Môj Duch, každé svoje slovo a každý svoj čin by mal podrobiť dôslednému skúmaniu a okrem toho by sa mal pozrieť na Moje úžasné skutky. Ako sa cítite v čase príchodu kráľovstva na zem? Keď budú Moji synovia a Môj ľud prúdiť k Môjmu trónu, oficiálne začnem súd pred veľkým bielym trónom. Takže keď osobne začnem svoje dielo na zemi a keď sa bude obdobie súdu chýliť ku koncu, začnem svoje slová adresovať celému vesmíru a celému vesmíru vydám hlas svojho Ducha. Svojimi slovami očistím všetkých ľudí a všetky veci medzi všetkým, čo je na nebi aj na zemi, takže krajina už nebude špinavá a zhýralá, ale stane sa svätým kráľovstvom. Všetky veci obnovím, aby Mi mohli slúžiť, aby už neniesli nádych zeme a neboli poškvrnené jej príchuťou. Človek na zemi neisto pátral po cieli a pôvode Mojich slov a pozoroval Moje skutky, no nik nikdy skutočne nezistil pôvod Mojich slov ani neuzrel obdivuhodnosť v Mojich skutkoch. Až dnes, keď osobne prichádzam medzi ľudí a vyslovujem svoje slová, Ma človek aspoň do istej miery spoznáva, uvoľňuje miesto, ktoré v jeho myšlienkach zaberám „Ja“, a namiesto toho vytvára vo svojom vedomí miesto pre praktického Boha. Človek má svoje predstavy a je nesmierne zvedavý; kto by nechcel vidieť Boha? Kto by sa nechcel stretnúť s Bohom? V srdci človeka však určité miesto zaujíma jedine Boh, ktorého človek vníma ako hmlistého a abstraktného. Kto by si to uvedomil, keby som mu to nepovedal po lopate? Kto by naozaj naisto a bez najmenších pochybností uveril, že skutočne existujem? Medzi „Mnou“ v srdci človeka a „Mnou“ v skutočnosti je nesmierny rozdiel a nik ich nedokáže odlíšiť. Ak by som sa nestal telom, človek by Ma nikdy nespoznal, a keby Ma aj spoznal, nebolo by takéto poznanie aj tak len predstavou? Deň čo deň kráčam medzi nepretržitým tokom ľudí a deň čo deň konám v každom človeku. Keď Ma človek skutočne uvidí, bude Ma môcť spoznať v Mojich slovách a pochopí prostriedky, cez ktoré hovorím, ako aj Moje úmysly.

Keď na zem oficiálne príde kráľovstvo, čo zo všetkého nebude mlčať? Kto zo všetkých ľudí sa nebude báť? Chodím po celom šírom svete a osobne som všetko zariadil. Kto v tomto čase netuší, že Moje skutky sú úžasné? Moje ruky všetko udržiavajú a zároveň som nad všetkým. Nie je dnes Moje vtelenie a Moja osobná prítomnosť medzi ľuďmi pravým zmyslom Mojej pokory a skrytosti? Navonok Mi mnohí ľudia tlieskajú – vraj som dobrý, a velebia Ma – vraj som krásny, ale kto Ma naozaj pozná? Prečo vás dnes žiadam, aby ste Ma spoznali? Nie je Mojím cieľom zahanbiť veľkého červeného draka? Nechcem človeka nútiť, aby Ma velebil, skôr chcem, aby Ma spoznal, vďaka čomu si Ma zamiluje, a tak Ma bude velebiť. Takéto velebenie je hodné svojho mena a nie sú to len prázdne reči; iba takéto velebenie môže dosiahnuť Môj trón a vyletieť do nebies. Keďže človeka pokúšal a skazil satan a zmocnili sa ho predstavy a myslenie, stal som sa telom, aby som si osobne podmanil celé ľudstvo, aby som odkryl všetky ľudské predstavy a rozbil ľudské myslenie. V dôsledku toho sa už človek predo Mnou nepredvádza a už Mi neslúži pomocou vlastných predstáv, a tak sa „Mi“ v ľudských predstavách úplne rozptýlilo. Pri príchode kráľovstva najprv začnem túto etapu diela, a to medzi Mojím ľudom. Keďže ste Môj ľud, ktorý sa narodil v krajine veľkého červeného draka, určite vo vás nie je iba trochu či len časť jedu veľkého červeného draka. Táto etapa Môjho diela sa teda zameriava hlavne na vás, pričom ide o jeden z aspektov významu Môjho vtelenia v Číne. Väčšina ľudí nedokáže pochopiť ani zlomok zo slov, ktoré hovorím, a ak ich aj pochopia, ich chápanie je hmlisté a popletené. To je zlomový bod v metóde, ktorou hovorím. Keby dokázali čítať Moje slová a chápať ich význam všetci ľudia, kto z nich by mohol byť spasený a nebol by uvrhnutý do podsvetia? Keď Ma človek spozná a bude Ma poslúchať, v tom čase budem odpočívať, a práve vtedy bude môcť človek pochopiť význam Mojich slov. Dnes je vaše duchovné postavenie príliš nízke – je takmer žalostne nízke, nestojí ani za to, aby ste ho pozdvihli – nehovoriac o vašich poznatkoch o Mne.

Aj keď vravím, že anjeli začali byť vysielaní, aby pásli Mojich synov a Môj ľud, nik nedokáže pochopiť význam Mojich slov. Keď osobne prichádzam medzi ľudí, anjeli zároveň začínajú konať pastierske dielo a v čase pastierstva anjelov všetci synovia a ľudia nielenže prijímajú skúšky a pastierstvo, ale dokážu tiež na vlastné oči vidieť všakovaké vízie. Keďže konám priamo v božskej prirodzenosti, všetko vstupuje do nového začiatku, a keďže táto božská prirodzenosť pôsobí priamo, ľudská prirodzenosť ju ani trochu neobmedzuje, pričom človeku sa zdá, že pôsobí voľne za nadprirodzených okolností. Pre Mňa je však úplne normálna (človek je presvedčený, že je nadprirodzená, pretože sa s božskou prirodzenosťou nikdy nestretol priamo); nezahŕňa žiadne ľudské predstavy ani nie je poznačená ľudskými myšlienkami. Ľudia to pochopia, až keď všetci nastúpia na správnu cestu; teraz je totiž začiatok a pokiaľ ide o vstup človeka, ten má mnoho nedostatkov, pričom neúspechom a nezrozumiteľnosti sa dá vyhnúť len ťažko. Dnes, keďže som vás priviedol až sem, som vykonal náležité opatrenia a mám svoje vlastné ciele. Keby som vám dnes o nich porozprával, naozaj by ste ich spoznali? Ľudské myšlienky a priania ľudského srdca sú Mi dôverne známe: Kto pre seba nikdy nehľadal východisko? Kto nikdy neuvažoval o svojich vlastných vyhliadkach? A predsa, aj keď je človek obdarený bohatým a oslnivým intelektom, kto dokázal predvídať, že s ohľadom na uplynulé veky bude súčasnosť taká, aká je? Je to naozaj ovocie tvojej vlastnej subjektívnej snahy? Je to odmena za tvoje neúnavné úsilie? Je to ten krásny obraz, ktorý si vytvorila tvoja myseľ? Keby som neviedol všetkých ľudí, kto by sa dokázal odpútať od Mojich opatrení a dokázal by nájsť iné východisko? Priviedli človeka k dnešku jeho predstavy a priania? Mnohí ľudia prežijú celý život bez toho, aby sa im splnili ich priania. Môže za to naozaj ich chybné myslenie? Životy mnohých ľudí napĺňa nečakané šťastie a spokojnosť. Je to naozaj preto, lebo neočakávajú príliš veľa? O koho z celého ľudstva nie je v očiach Všemohúceho postarané? Kto nežije uprostred predurčenia Všemohúceho? Odvíjajú sa život a smrť človeka podľa jeho vlastnej voľby? Ovláda človek svoj vlastný osud? Mnohí ľudia volajú po smrti, a predsa im je vzdialená; mnohí chcú byť tými, ktorí sú v živote silní, boja sa smrti, a predsa sa nevedomky blíži deň ich skonu, ktorý ich uvrhne do priepasti smrti; mnohí upierajú svoj zrak k nebesiam a hlboko vzdychajú; mnohí usedavo plačú a vzlykajú; mnohí zlyhajú v skúškach; a mnohí sa stanú väzňami pokušenia. Aj keď sa nezjavujem osobne, aby Ma mohol človek zreteľne vidieť, mnohí ľudia sa boja uzrieť Moju tvár, nesmierne sa obávajú, že ich skolím a skoncujem s nimi. Pozná Ma človek naozaj alebo nie? Nik to nemôže naisto tvrdiť. Vari to tak nie je? Bojíte sa Ma aj Môjho napomínania, no zároveň Mi otvorene odporujete a súdite Ma. Nie je to tak? Človek Ma nikdy nepoznal preto, lebo nikdy nevidel Moju tvár ani nepočul Môj hlas. A preto, aj keď prebývam v ľudskom srdci, vari jestvuje niekto, v koho srdci nie som hmlistý a nejasný? Jestvujú vôbec takí ľudia, v ktorých srdci som úplne zreteľný? Nechcem, aby Ma ešte aj Môj ľud videl hmlisto a nejasne, a tak sa púšťam do tohto veľdiela.

V tichosti prichádzam medzi ľudí a potom sa poberám preč. Videl Ma už niekto? Môže Ma vidieť slnko pre svoje horiace plamene? Môže Ma vidieť mesiac pre svoj ligotavý jas? Môžu Ma vidieť súhvezdia pre svoju polohu na oblohe? Keď prichádzam, človek o tom nevie a všetko zostáva v nevedomosti, a keď odchádzam, človek si to stále neuvedomuje. Kto môže o Mne vydať svedectvo? Mohla by to byť chvála ľudí na zemi? Mohli by to byť divoko kvitnúce ľalie? Môžu to byť vtáky lietajúce na oblohe? Môžu to byť revúce levy v horách? Nikto o Mne nemôže úplne svedčiť! Nik nemôže vykonať dielo, ktoré vykonám Ja! Aj keby toto dielo vykonal, aký by to malo zmysel? Deň čo deň podrobne sledujem činy mnohých ľudí a skúmam ich srdcia a mysle; nikto nikdy neunikol Môjmu súdu a nikto sa nikdy nezbavil reality Môjho súdu. Stojím nad nebesami a hľadím do diaľky: skolil som nespočetné množstvo ľudí, ale nespočetné množstvo ľudí zároveň žije uprostred Môjho milosrdenstva a láskavosti. Nežijete aj vy za takýchto okolností?

5. marca 1992