Slová Všemohúceho Boha posledných dní

Odkedy ľudstvo vynašlo spoločenské vedy, myseľ človeka sa zaoberá vedou a poznatkami. Z vedy a poznatkov sa potom stali nástroje na ovládanie ľudstva a človek už viac nemá dostatok priestoru na uctievanie Boha ani priaznivú situáciu na takéto uctievanie. Boh klesol v srdci človeka na ešte nižšie miesto. Bez Boha v srdci je vnútorný svet človeka ponurý, beznádejný a prázdny. Mnohí vedci z oblasti spoločenských vied, historici a politici následne začali prichádzať s teóriami spoločenskej vedy, evolúcie ľudstva a s ďalšími teóriami, ktoré protirečia pravde o Božom stvorení človeka, aby vyplnili srdce a myseľ ľudstva. A takto počet tých, ktorí veria, že Boh stvoril všetko, ešte viac klesol a pribudlo tých, ktorí veria evolučnej teórii. Čoraz viac ľudí považuje záznamy o Božom diele a Božích slovách z éry Starého zákona za mýty a legendy. Do srdca sa im vkradol nezáujem o Božiu vznešenosť a veľkosť, o dogmu, že Boh existuje a má zvrchovanosť nad všetkým. Prežitie ľudstva a osud krajín a národov pre nich už nie sú dôležité a človek žije v prázdnom svete, zaujatý iba jedlom, pitím a vyhľadávaním pôžitkov. … Len málo ľudí sa dnes snaží zistiť, kde Boh v súčasnosti vykonáva svoje dielo alebo ako ovláda a určuje konečný osud človeka. A ľudská civilizácia je takto čoraz menej schopná držať sa želaní človeka. Veľa ľudí si dokonca uvedomuje, že žijú v takomto svete, a preto sú menej šťastní ako tí, ktorí už zomreli. Dokonca aj ľudia v krajinách, ktoré bývali veľmi civilizované, vyjadrujú takéto sťažnosti. Bez Božieho vedenia je totiž jedno, ako veľmi si vládcovia a sociológovia lámu hlavu s cieľom zachovať ľudskú civilizáciu – je to úplne márne. Nikto nedokáže vyplniť prázdnotu v srdci človeka, pretože nikto nemôže byť životom človeka a žiadna sociálna teória nevymaní človeka z prázdnoty, ktorá ho sužuje. Veda, poznatky, sloboda, demokracia, voľný čas, pohodlie: to všetko prináša človeku len dočasnú útechu. Napriek tomu, že má tieto veci, stále hreší a oplakáva neprávosti v spoločnosti. Tieto veci nedokážu obmedziť túžbu človeka po objavovaní. Je to spôsobené tým, že človeka stvoril Boh a nezmyselné obete a bádanie človeka vedú iba k väčšiemu nešťastiu a nútia človeka byť v neustálom strachu, bez poňatia o tom, ako čeliť budúcnosti ľudstva alebo ceste, ktorá sa pred ním nachádza. Človek sa dokonca začína báť vedy a poznatkov a ešte viac sa bojí pocitu prázdnoty. Bez ohľadu na to, či žiješ v slobodnej krajine, alebo v krajine bez ľudských práv, v tomto svete aj tak v konečnom dôsledku neunikneš osudu ľudstva. Či si vládcom, alebo ovládaným, nedokážeš uniknúť túžbe skúmať osud, záhady a konečný osud ľudstva a už vôbec nie si schopný uniknúť pred ohromujúcim pocitom prázdnoty. Takéto javy, ktoré sú spoločné pre celé ľudstvo, nazývajú sociológovia sociálne javy. Nenašiel sa však nikto, kto by tieto problémy vyriešil. Človek je v konečnom dôsledku len človek a žiadny človek nedokáže nahradiť miesto a život Boha. Ľudstvo nepotrebuje iba spravodlivú spoločnosť, v ktorej má každý čo jesť a všetci sú si rovní a slobodní. Potrebuje, aby mu Boh dal spásu a život. Iba keď Boh poskytne človeku život a spásu, môžu sa vyriešiť jeho potreby, jeho túžba po bádaní a duchovná prázdnota. Ak ľudia z nejakej krajiny alebo národa nedokážu prijať Božiu spásu a starostlivosť, takáto krajina alebo národ sa vydá na cestu úpadku smerom k temnote a Boh ich zničí.

Je možné, že tvoja krajina dnes prosperuje, no ak dovolíš svojim ľuďom, aby sa odvrátili od Boha, bude mať čoraz menej Božieho požehnania. Civilizácia tvojej krajiny sa bude čoraz viac rozpadať pod nohami a ľudia onedlho povstanú proti Bohu a budú preklínať nebesá. A tak, bez toho, aby o tom človek vedel, bude osud krajiny spečatený. Boh pozdvihne silné krajiny, aby čelili krajinám, ktoré preklial, ba dokonca ich môže vymazať z povrchu zemského. Vzostup a pád krajiny alebo národa závisí od toho, či ich vládcovia uctievajú Boha a či vedú svojich ľudí k tomu, aby boli bližšie k Bohu a uctievali Ho. No keďže tých, ktorí Boha skutočne hľadajú a uctievajú, je čoraz menej, Boh v tejto záverečnej epoche prejavuje špeciálnu láskavosť krajinám, v ktorých je kresťanstvo štátnym náboženstvom. Tieto krajiny zoskupuje do relatívne spravodlivého svetového tábora, zatiaľ čo ateistické štáty a tie, ktoré neuctievajú pravého Boha, sa stávajú oponentmi tohto spolku. Boh má takto nielen miesto medzi ľuďmi, na ktorom môže vykonávať svoje dielo, ale zároveň získava krajiny, ktoré dokážu mať spravodlivú autoritu, a umožňuje uvaľovanie sankcií a obmedzení na krajiny, ktoré Mu odporujú. Napriek tomu Boha neuctieva viac ľudí, pretože človek zblúdil priďaleko od Boha a na príliš dlhý čas na Neho zabudol. Na zemi zostanú iba krajiny, v ktorých vládne spravodlivosť a ktoré odolávajú nespravodlivosti. To je však ďaleko od Božích prianí, pretože vládcovia žiadnej krajiny nedovolia Bohu, aby vládol ich ľuďom, a žiadna politická strana nespojí svojich ľudí, aby uctievali Boha. Boh stratil svoje oprávnené miesto v srdci každej krajiny, národa a vládnucej strany, ba dokonca aj v srdci každého človeka. Aj keď v tomto svete existujú spravodlivé sily, vláda, v ktorej Boh nemá miesto v srdci človeka, je krehká. Bez Božieho požehnania sa politická scéna ocitne v chaose a nedokáže odolať jedinému úderu. Ľudstvo je bez Božieho požehnania ako bez slnka. Bez ohľadu na to, ako usilovne pracujú vládcovia v prospech svojich ľudí a koľko spravodlivých konferencií ľudstvo usporiada, nič z toho nepovedie k zvratu ani nezmení osud ľudstva. Človek verí, že krajina, v ktorej majú ľudia čo jesť a čo si obliecť a v ktorej žijú spoločne v mieri, je dobrá a dobre riadená. Boh si to však nemyslí. Takú krajinu, v ktorej Ho nikto neuctieva, zničí. Spôsob myslenia človeka je v príliš veľkom rozpore s Božím myslením. Ak teda hlava krajiny neuctieva Boha, jej osud bude tragický a táto krajina nebude mať konečný osud.

Boh sa nepodieľa na politike človeka, no ovláda osud krajiny a národa. Boh ovláda tento svet a celý vesmír. Osud človeka a Boží plán sú úzko prepojené a žiadny človek, krajina ani národ sa nevyhnú Božej zvrchovanosti. Ak chce človek poznať svoj osud, musí predstúpiť pred Boha. Boh sa postará o to, aby tí, ktorí Ho nasledujú a uctievajú, prosperovali, a tým, ktorí Mu odolávajú a odmietajú Ho, privodí skazu a záhubu.

Spomeňte si na scénu z Biblie, keď Boh zničil Sodomu a keď sa Lótova žena premenila na soľný stĺp. Zamyslite sa nad tým, ako ľudia z Ninive odetí do vrecoviny a posypaní popolom oľutovali svoje hriechy, a spomeňte si, čo nasledovalo, keď Židia pred 2 000 rokmi pribili Ježiša na kríž. Boli vyhnaní z Izraela a rozutekali sa do krajín po celom svete. Mnohých z nich zabili a celý židovský národ bol vystavený bezprecedentnej bolesti vyhladenia svojej krajiny. Pribili Boha na kríž – dopustili sa ohavného hriechu – a Boh ich za to odsúdil. Museli zaplatiť za to, čo urobili, a znášať dôsledky svojich činov. Odsúdili Boha, odmietli Ho, preto ich mohol stihnúť len jeden osud: Boží trest. Bol to krutý dôsledok a katastrofa, do ktorej krajinu a národ priviedli ich vládcovia.

Dnes sa Boh vrátil na svet, aby vykonal svoje dielo. Najprv sa zastavil v ukážkovej diktatúre – v Číne, neochvejnej bašte ateizmu. Boh si svojou múdrosťou a silou získal skupinu ľudí. Počas tohto obdobia na Neho všetkými prostriedkami poľovala vládnuca strana Číny a veľmi trpel. Nemal kde skloniť hlavu, nenašiel útočisko. Napriek tomu stále pokračuje v tom, čo chce urobiť – používa svoj hlas a šíri evanjelium. Nikto nemôže pochopiť Božiu všemohúcnosť. V Číne, ktorá považuje Boha za svojho nepriateľa, Boh nikdy neprestal vykonávať svoje dielo. Jeho dielo a slovo namiesto toho prijalo viac ľudí, pretože Boh v maximálnej možnej miere prináša spásu každému príslušníkovi ľudstva. Veríme, že žiadna krajina ani sila nemôže stáť v ceste tomu, čo chce Boh dosiahnuť. Tých, ktorí kladú prekážky Jeho dielu, odporujú Jeho slovu a narúšajú a kazia Jeho plán, Boh nakoniec potrestá. Kto popiera Božie dielo, pôjde do pekla. Štát, ktorý popiera Božie dielo, bude zničený. Každý národ, ktorý odporuje Božiemu dielu, bude vymazaný zo zemského povrchu a prestane existovať.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 2: Boh vládne osudu celého ľudstva

Poznatky o starovekej kultúre a histórii trvajúcej niekoľko tisíc rokov zablokovali myslenie, predstavy a duševný rozhľad človeka natoľko, až sa stali nepriepustnými a nerozložiteľnými^[1]. Ľudia žijú v osemnástom kruhu pekla, kde, akoby zahnaní Bohom do temnice, nikdy neuzrú svetlo. Feudálne myslenie tak utláča ľudí, že sotva dýchajú a dusia sa. Nemajú ani štipku sily odporovať, len mlčky trpia a trpia… Nikto sa nikdy neodvážil bojovať alebo sa postaviť za spravodlivosť a nestrannosť. Ľudia jednoducho žijú horšie ako zvieratá, bití a týraní feudálnou morálkou, deň čo deň a rok čo rok. Nikdy im nenapadlo hľadať Boha, aby si mohli užívať šťastie v ľudskom svete. Ľudia akoby boli ubití do takej miery, že sú ako opadané jesenné lístie, zvädnuté, vysušené a žltohnedé. Už dávno stratili pamäť, žijú bezmocní v pekle zvanom ľudský svet a čakajú na príchod posledného dňa, aby zahynuli spolu s týmto peklom, akoby posledný deň, po ktorom túžia, bol dňom, keď sa človek dočká pokojného oddychu. Feudálna morálka doviedla život človeka do „podsvetia“, čím ešte viac oslabila silu človeka vzdorovať. Rôzne typy útlaku nútia človeka k tomu, aby sa krok za krokom prepadal hlbšie do „podsvetia“, čoraz ďalej a ďalej od Boha, až sa dnes stal pre Boha úplným cudzincom, a keď sa stretnú, človek sa Mu rýchlo vyhne. Človek na Neho neberie ohľad a necháva Ho stáť osamoteného bokom, akoby Ho nikdy predtým nepoznal a nevidel. … Poznatky o starovekej kultúre nenápadne ukradli človeka z Božej prítomnosti a vydali ho kráľovi diablov a jeho potomstvu. Štyri knihy a päť klasických textov^[a] preniesli myslenie a predstavy človeka do ďalšieho veku vzdoru, v dôsledku čoho človek ešte viac než predtým obdivuje autorov Kníh/Klasických textov, a preto si vytvára ešte nepresnejšie predstavy o Bohu. Človek nevie o tom, že kráľ diablov bezcitne vyhnal Boha z jeho srdca a naplnil ho triumfálnou škodoradosťou. Odvtedy má človek škaredú dušu a vzhľad kráľa diablov. Nenávisť k Bohu naplnila jeho hruď a zlomyseľná zákernosť kráľa diablov sa v človeku šírila deň za dňom, až kým ho úplne nepohltila. Človeku už nezostal ani kúsok slobody a nemal nijakú možnosť vymaniť sa z osídiel kráľa diablov. Nemal inú možnosť, ako sa nechať na mieste zajať, vzdať sa a podriadene padnúť v jeho prítomnosti. Kedysi dávno, keď boli ľudské srdce a duša ešte v plienkach, kráľ diablov zasadil do človeka semeno nádoru ateizmu a učil ho takým bludom ako: „Študuj vedu a techniku, realizuj štyri modernizácie, na svete neexistuje nič také ako Boh.“ Pri každej príležitosti navyše kričí: „Spoliehajme sa na našu usilovnú prácu pri budovaní krásnej vlasti“ a žiada od každého človeka, aby sa od detstva pripravoval na vernú službu svojej krajine. Človek bol nevedomky privedený do jeho prítomnosti, kde si kráľ diablov bez váhania prisvojil všetky zásluhy (teda zásluhy patriace Bohu za to, že drží celé ľudstvo vo svojich rukách). Nikdy nemal pocit hanby. Navyše sa bezostyšne zmocnil Božieho ľudu a vtiahol ho späť do svojho domu, kde vyskočil na stôl ako myš a prinútil človeka, aby sa mu klaňal ako Bohu. Aký zúfalec! Vykrikuje škandalózne, šokujúce veci, ako napríklad: „Na svete nie je nič také ako Boh. Vietor vzniká premenami podliehajúcimi prírodným zákonom; dážď vzniká, keď sa vodná para pri nízkej teplote kondenzuje na kvapky, ktoré padajú na zem; zemetrasenie je chvenie zemského povrchu v dôsledku geologických zmien; sucho je dôsledkom suchého vzduchu spôsobeného nukleónovými trhlinami na povrchu Slnka. Ide o prírodné javy. Kde je v tom všetkom vyššia moc?“ Nájdu sa dokonca aj takí, ktorí vykrikujú výroky, ako je tento, výroky, ktoré by nemali zaznievať: „Človek sa v dávnej minulosti vyvinul z opíc a dnešný svet je výsledkom po sebe nasledujúcich primitívnych spoločností, ktoré začali približne pred jedným eónom. To, či krajina bude prekvitať, alebo upadať, je plne v rukách jej obyvateľov.“ Satan v zákulisí núti človeka, aby si ho zavesil na stenu alebo položil na stôl, vzdával mu hold a prinášal obety. Keď kričí: „Boh neexistuje“, zároveň sa stavia do úlohy Boha, bez okolkov Ho vytláča za hranice zeme a stojac na Jeho mieste preberá úlohu kráľa diablov. Aké nezmyselné! Človek ho musí nenávidieť až do špiku kostí. Zdá sa, že Boh a on sú úhlavnými nepriateľmi a že títo dvaja nemôžu spolu existovať. Plánuje vyhnať Boha, zatiaľ čo sa slobodne potuluje mimo dosahu zákona^[2]. Taký je to kráľ diablov! Ako možno tolerovať jeho existenciu? Nedá si pokoj, kým nenarobí v Božom diele poriadny chaos a nezanechá ho celé v úplnom zmätku^[3], akoby sa chcel stavať proti Bohu až do trpkého konca – kým buď ryba neumrie, alebo sa sieť nepretrhne, zámerne sa stavia proti Bohu a tlačí sa stále bližšie. Jeho ohavná tvár sa už dávno úplne odhalila, teraz je pomliaždená a dobitá^[4] a v žalostnom stave, no napriek tomu vo svojej nenávisti voči Bohu nepoľavuje, akoby sa nenávisť nahromadená v jeho srdci dala zmierniť len tým, že pohltí Boha v jednom kuse. Ako môžeme tolerovať tohto Božieho nepriateľa? Naše životné želanie sa naplní jedine ak bude zničený a úplné vyhladený. Ako mu môžeme dovoliť, aby naďalej bezuzdne vyčíňal? Skazil človeka do takej miery, že človek nepozná nebeské slnko, stal sa otupeným a necitlivým. Človek stratil normálny ľudský rozum. Prečo neobetujeme celú svoju bytosť, aby sme ho zničili a spálili, zbavili sa tak všetkých starostí o budúcnosť a umožnili Božiemu dielu skôr dosiahnuť neslýchanú nádheru? Táto banda darebákov prišla do sveta ľudí a uvrhla ho do chaosu. Priviedli všetkých ľudí na okraj priepasti a tajne ich plánujú zhodiť dolu, aby ich rozbili na kusy a potom mohli zožrať ich mŕtvoly. Márne dúfajú, že sa im podarí rozložiť Boží plán a pustiť sa s Ním do zápasu, pričom všetko stavajú na jediný hod kockou^[5]. Nie je to vôbec jednoduché! Kríž bol predsa pripravený pre kráľa diablov, ktorý je vinný z tých najodpornejších zločinov. Boh na kríž nepatrí. Už ho odhodil bokom pre diabla. Boh už dávno zvíťazil a viac nesmúti nad hriechmi ľudstva, ale prinesie celému ľudstvu spásu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (7)

Poznámky pod čiarou:

1. „Nerozložiteľní“ sa tu myslí ako satira, znamená to, že ľudia sú ustrnutí vo svojich vedomostiach, kultúre a duchovnom rozhľade.

2. „Slobodne sa potuluje mimo dosahu zákona“ naznačuje, že diabol sa besnie a vyčíňa.

3. „V úplnom zmätku“ odkazuje na to, ako je diablovo násilné správanie neznesiteľné na pohľad.

4. „Pomliaždená a dobitá“ odkazuje na mrzkú tvár kráľa diablov.

5. „Všetko stavajú na jediný hod kockou“ znamená vložiť všetky peniaze na jedinú stávku v nádeji na výhru. Je to metafora pre diablove zlovestné a nekalé plány. Výraz sa používa posmešne.

a. Štyri knihy a päť klasických textov sú smerodajné knihy konfucianizmu v Číne.

Po niekoľkých tisícoch rokov skazenosti je človek ochromený a otupený. Stal sa z neho démon, ktorý odporuje Bohu až do tej miery, že sa vzdorovitosť človeka voči Bohu zdokumentovala v historických knihách. Dokonca ani sám človek nedokáže úplne vysvetliť svoje vzdorovité správanie, pretože satan človeka hlboko skazil a zviedol ho na scestie, a tak nevie, kam sa má obrátiť. Dokonca aj dnes človek stále zrádza Boha. Keď človek vidí Boha, zrádza Ho, a keď Ho nevidí, aj tak Ho zrádza. Naďalej Ho zrádzajú aj tí, ktorí boli svedkami Božej kliatby a Božieho hnevu. A tak hovorím, že ľudský rozum stratil svoju pôvodnú funkciu, rovnako ako aj svedomie človeka. Človek, na ktorého sa pozerám, je zviera v ľudskom šate, je to jedovatý had, a bez ohľadu na to, ako úboho sa snaží tváriť pred Mojimi očami, nikdy k nemu nebudem milosrdný, pretože človek nedokáže vidieť rozdiely medzi čiernou a bielou, medzi pravdou a nepravdou. Ľudský rozum je taký otupený, no i napriek tomu túži po požehnaní. Ľudská prirodzenosť je taká hanebná, ale napriek tomu túži po zvrchovanosti kráľa. Komu by mohol človek kraľovať s takýmto rozumom? Ako by mohol s takou ľudskou prirodzenosťou sedieť na tróne? Človek sa vôbec nehanbí! Je to namyslený úbožiak! Navrhujem tým, ktorí chcú získať požehnanie, aby najskôr zobrali zrkadlo a pozreli sa na svoj vlastný škaredý odraz – si hodný byť kráľom? Vyzeráš ako niekto, kto by mohol získať požehnanie? Tvoja povaha sa ani trochu nezmenila a do praxe si neuviedol ani kúsok pravdy, a predsa túžiš po nádhernom zajtrajšku. Klameš sám seba! Človeka, ktorý sa narodil do takejto špinavej krajiny, vážne skazila spoločnosť. Podľahol vplyvu feudálnej etiky a vzdelával sa na „inštitúciách vyššieho vzdelávania“. Spiatočnícke myslenie, skazená morálka, podradný pohľad na život, opovrhnutiahodná filozofia pre svetské záležitosti, úplne bezcenná existencia a zvrátený životný štýl a zvyky – to všetko vážne zasiahlo srdce človeka a vážne podkopalo a nalomilo jeho svedomie. Výsledkom toho je, že sa človek čoraz viac vzďaľuje od Boha a čoraz viac Mu odporuje. Ľudská povaha je každým dňom podlejšia a niet jedinej osoby, ktorá by sa pre Boha niečoho ochotne vzdala, niet jedinej osoby, ktorá by sa Mu ochotne podriadila, a niet jedinej osoby, ktorá by ochotne hľadala Božie zjavenie. Namiesto toho je človek v moci satana, a tak hľadá iba potešenie a oddáva sa skazenosti tela v krajine bahna. Aj keď tí, ktorí žijú v temnote, počujú pravdu, ani nepomyslia na to, že by ju uviedli do praxe, a nemajú vôľu hľadať Boha, hoci uvideli Jeho zjavenie. Ako by mohlo dostať tak skazené ľudstvo nejakú šancu na spásu? Ako by mohlo tak dekadentné ľudstvo žiť vo svetle?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Nezmeniť svoju povahu znamená byť nepriateľom Boha

Ľudia nie sú nikým iným ako Mojimi nepriateľmi. Ľudia sú tí zlí, ktorí sa vzpierajú a vzdorujú Mi. Ľudia nie sú ničím iným ako potomstvom diabla, ktorého som preklial. Ľudia nie sú ničím ako potomkami archanjela, ktorý Ma zradil. Ľudia nie sú ničím iným ako dedičstvom diabla, ktorého som dávno odvrhol, a odvtedy je Mojím nezmieriteľným nepriateľom. Obloha nad celým ľudstvom je kalná a tmavá, bez najmenšieho náznaku svetla a ľudský svet sa ponoril do ponurej tmy, takže človek, ktorý v ňom žije, nedokáže vidieť ani svoju ruku natiahnutú pred vlastnou tvárou, či slnko, keď zodvihne hlavu. Bahnitá cesta plná výmoľov sa kľukatí pod jeho nohami. Celá krajina je posiata mŕtvolami. Temné zákutia sú plné ľudských pozostatkov, v chladných a tienistých kútoch sa usadili davy démonov. A všade v ľudskom svete sa pohybujú hordy démonov. Potomkovia najrôznejších zverí, pokrytí špinou, sú zomknutí v urputnom boji, z ktorého sa ozýva srdcervúci zvuk. Kam pôjde človek hľadať životné šťastie v takýchto časoch, v takomto svete, v takomto „pozemskom raji“? Kde by mohol človek nájsť svoj životný konečný osud? Ľudstvo už dávno pošliapali satanove nohy, od začiatku bolo len akýmsi hercom, ktorý stvárňoval obraz satana. Viac než to, ľudstvo je stelesnením satana a slúži ako hlasný a jasný dôkaz, ktorý podáva svedectvo o satanovi. Ako môže taká ľudská rasa, taká tlupa zdegenerovanej spodiny, taký potomok tejto skazenej ľudskej rodiny podávať svedectvo o Bohu? Odkiaľ pochádza Moja sláva? Kde je možné začať hovoriť o Mojom svedectve? Nepriateľ, ktorý skazil ľudstvo a postavil sa Mi, už ľudstvo vzal a pošpinil ho – to ľudstvo, ktoré som stvoril dávno predtým a ktoré bolo naplnené Mojou slávou a Mojím žitím. Obral Ma o Moju slávu a do človeka vpustil jed plný satanovho hnusu a šťavy z ovocia stromu poznania dobra a zla. Na počiatku som stvoril ľudstvo. To znamená, že som stvoril Adama, predka ľudstva. Obdaril som ho tvarom a obrazom, prekypoval energiou, vitalitou, a navyše bol v spoločnosti Mojej slávy. Bol to slávny deň, keď som stvoril človeka. Potom som z Adamovho tela stvoril Evu a aj ona bola predkom človeka, a tak ľudia, ktorých som stvoril, mali Môj dych a prekypovali Mojou slávou. Adam sa pôvodne narodil z Mojej ruky a predstavoval Môj obraz. Pôvodným zámerom pri stvorení „Adama“ bolo stvoriť bytosť, ktorá by niesla Moju životnú energiu, Moju slávu, mala tvar, obraz, ducha a dych. On bol jedinou stvorenou bytosťou s duchom, ktorá Ma mohla reprezentovať, niesť Môj obraz a prijímať Môj dych. Na počiatku bola Eva druhým človekom obdareným dychom, ktorej stvorenie ustanovil. Pôvodným zámerom pri stvorení „Evy“ bolo stvorenie bytosti, ktorá bude pokračovať v Mojej sláve, bude niesť Moju vitalitu, a navyše bude obdarená Mojou slávou. Eva vzišla z Adama, a tak aj ona niesla Môj obraz a bola druhým človekom stvoreným na Môj obraz. Pôvodne mala „Eva“ slúžiť ako živá bytosť s duchom z mäsa a kostí, Moje druhé svedectvo, ako aj Môj druhý obraz medzi ľudstvom. Boli to predkovia ľudstva, čistý a vzácny poklad človeka, a od začiatku to boli živé bytosti obdarené duchom. Avšak diabol pošliapal a zajal potomstvo ľudských predkov, ponoril ľudský svet do úplnej temnoty a spôsobil, že potomstvo viac neverí v Moju existenciu. Ešte odpornejšie je, že tak ako diabol kazí ľudí a pošliapava ich, kruto vytrháva Moju slávu, Moje svedectvo, vitalitu, ktorú som im dal, dych a život, ktorý som do nich vdýchol, všetku Moju slávu v ľudskom svete a všetku krv srdca, ktorú som za ľudstvo vylial. Ľudstvo už nežije vo svetle. Ľudia stratili všetko, čím som ich obdaril, a odhodili slávu, ktorú som im dal. Ako môžu uznať, že som Pánom všetkých stvorených bytostí? Ako môžu naďalej veriť v Moju existenciu v nebi? Ako môžu objaviť prejavy Mojej slávy na zemi? Ako môžu títo vnuci a vnučky brať Boha, ktorého sa ich vlastní predkovia báli, za Pána, ktorý ich stvoril? Títo úbohí vnuci a vnučky veľkoryso „odovzdali“ diablovi slávu, obraz a svedectvo, ktoré som dal Adamovi a Eve, ako aj život, ktorým som ľudstvo obdaril, a na ktorom závisí ich existencia. Vôbec si neuvedomujú prítomnosť diabla a dávajú mu všetku Moju slávu. Nie sú teda „spodinou“? Ako môže také ľudstvo, takí zlí démoni, také chodiace mŕtvoly, také satanské postavy a Moji nepriatelia ctiť Moju slávu? Získam späť svoju slávu, získam späť svoje svedectvo, ktoré existuje medzi ľuďmi, a všetko, čo Mi kedysi patrilo a čo som dal ľudstvu už dávno. Úplne si ľudstvo podmaním. Mal by si však vedieť, že ľudia, ktorých som stvoril, boli svätí a niesli Môj obraz a Moju slávu. Nepatrili satanovi, ani ich nepošliapal. Boli Mojím čistým prejavom bez najmenšej stopy satanovho jedu. A tak ľudstvu oznamujem, že chcem len to, čo som stvoril svojou rukou, svätých, ktorých milujem, a ktorí nepatria nikomu inému. Budem sa z nich tešiť a pokladať ich za svoju slávu. Avšak nechcem ľudstvo skazené satanom, ktoré je dnes v područí satana, a už nie je Mojím pôvodným stvorením. Pretože mám v úmysle získať späť svoju slávu, ktorá v ľudskom svete existuje. Úplne si podmaním tých, ktorí medzi ľudstvom prežili na dôkaz Mojej slávy pri porážke satana. Jedine svoje svedectvo považujem za vykryštalizovanie svojho Ja, ako predmet Môjho potešenia. To je Môj úmysel.

Trvalo desaťtisíce rokov, kým sa ľudstvo dostalo tam, kde je dnes, ale ľudstvo, ktoré som stvoril na začiatku, už dávno podľahlo úpadku. Ľudstvo už nie je ľudstvom, po ktorom túžim, a preto si v Mojich očiach ľudia už viac nezaslúžia pomenovanie ľudstvo. Je to skôr spodina ľudstva v zajatí satana, zhnité chodiace mŕtvoly obývané satanom, ktorými sa satan sám odieva. Ľudia neveria v Moju existenciu, ani nevítajú Môj príchod. Ľudstvo len s nevôľou reaguje na Moje požiadavky, dočasne na nich pristupuje, a úprimne so Mnou nezdieľa radosti a bolesti života. Ľudia Ma považujú za nevyspytateľného, neochotne sa na Mňa usmievajú, líškajú sa tomu, kto je pri moci, pretože nevedia nič o Mojom diele, a už vôbec nie o Mojich súčasných úmysloch. Budem k vám úprimný. Keď nadíde deň, tí, ktorí Ma uctievajú, ľahšie znesú utrpenie ako vy. Sila vašej viery vo Mňa v skutočnosti neprekračuje Jóbovu vieru, dokonca ju prekračuje aj viera židovských farizejov. Keď nastane deň ohňa, budete trpieť oveľa horšie než farizeji, keď ich pokarhal Ježiš, než 250 muži, ktorí sa vzbúrili proti Mojžišovi, a viac než v Sodome v horiacich zničujúcich plameňoch.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Čo znamená byť skutočným človekom

Tí, ktorí sú z diabla, žijú všetci sami pre seba. Ich pohľad na život a mravné zásady je odvodený hlavne zo satanových slov, ako sú napríklad: „Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert“, „Človek umiera pre bohatstvo tak ako vtáci pre zrno“ a podobné mylné predstavy. Všetky tieto slová, ktoré hovoria tí diabolskí králi, veľké postavy a filozofi, sa stali podstatou ľudského života. Ľudským životom sa stala hlavne väčšina slov Konfucia, ktorého Číňania ospevovali ako „mudrca“. Potom sú tu aj slávne budhistické a taoistické príslovia a často citované klasické slová rôznych slávnych postáv. Sú to všetko súhrny satanových filozofií a satanovej prirodzenosti a tiež najlepšie ilustrácie a vysvetlenia jeho prirodzenosti. Všetky tieto jedy, ktoré boli vštepené do srdca človeka, pochádzajú od satana a ani ich najmenšia časť nepochádza od Boha. Takéto diabolské slová sú zároveň v priamom protiklade k Božiemu slovu. Je úplne jasné, že reality všetkých pozitívnych vecí pochádzajú od Boha, a všetky negatívne veci, ktoré človeka otravujú, pochádzajú od satana. Prirodzenosť človeka a to, komu patrí, teda dokážeš rozpoznať, keď sa pozrieš na jeho názor na život a na jeho hodnoty. Satan kazí ľudí prostredníctvom vzdelania a vplyvu národných vlád, slávnych ľudí a velikánov. Ich diabolské slová sa stali životom a prirodzenosťou človeka. „Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert“, je dobre známe satanské príslovie, ktoré bolo vštepené každému a stalo sa životom človeka. Existujú aj iné slová filozofie pre svetské záležitosti, ktoré sú podobné. Satan využíva tradičnú kultúru každého národa na to, aby ľudí vychovával, zavádzal a kazil, čím spôsobuje, že ľudstvo sa rúti do bezhraničnej priepasti zničenia a je ňou pohltené, a nakoniec sú ľudia Bohom zničení, pretože slúžia satanovi a vzdorujú Bohu.

Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako spoznať prirodzenosť človeka

Satan používa najrôznejšie vedecké zistenia a závery, aby človeka zavádzal, a okrem toho používa vedu ako prostriedok vykonávania nehanebného ničenia a využívania životného prostredia, ktoré dal človeku Boh. Robí to pod zámienkou, že ak človek vykonáva vedecký výskum, jeho životné prostredie a kvalita života sa budú nepretržite zlepšovať, a že účelom vedeckého rozvoja je uspokojovať denne sa zväčšujúce materiálne potreby ľudí a ich potrebu neustále zlepšovať svoju kvalitu života. Toto je teoretický základ satanovho rozvoja vedy. Čo však veda priniesla ľudstvu? Nie je naše životné prostredie a životné prostredie celého ľudstva znečistené? Nie je znečistený vzduch, ktorý človek dýcha? Nie je znečistená voda, ktorú pijeme? Je potrava, ktorú jeme, stále organická a prírodná? Väčšina obilnín a zeleniny je geneticky modifikovaná, pri ich pestovaní sa používa hnojivo a niektoré odrody vznikli pomocou vedy. Zelenina a ovocie, ktoré jeme, už nie sú prírodného pôvodu. Dokonca ani vajcia prírodného pôvodu sa nehľadajú ľahko a už nechutia ako kedysi, keďže už boli spracované satanovou takzvanou vedou. Keď sa na to pozrieme všeobecne, celá atmosféra bola zničená a znečistená. Takzvané vedecké úspechy zničili pohoria, jazerá, lesy, rieky, oceány a všetko nad zemou i pod ňou. Stručne povedané, celé prírodné prostredie, životné prostredie, ktoré dal ľudstvu Boh, zničila a zruinovala takzvaná veda. Hoci mnoho ľudí dostalo to, v čo vždy dúfalo, pokiaľ ide o kvalitu života, ktorú hľadajú, a uspokojili svoje túžby a telo, prostredie, v ktorom človek žije, v podstate zničili a zruinovali rôzne „úspechy“, ktoré priniesla veda. Teraz už viac nemáme právo nadýchnuť sa čistého vzduchu. Nie je to pre človeka smutné? Môžeme ešte hovoriť o nejakom šťastí pre človeka, keď musí žiť v takomto priestore? Tento priestor a životné prostredie, v ktorom človek žije, od samého začiatku stvoril pre človeka Boh. Vodu, ktorú ľudia pijú, vzduch, ktorý dýchajú, rôzne potraviny, ktoré jedia, ako aj rastliny a živé bytosti, a dokonca aj pohoria, jazerá a oceány – každú časť tohto životného prostredia dal človeku Boh. Je to prirodzené a prebieha to v súlade s prírodným zákonom, ktorý stanovil Boh. Bez vedy by ľudia stále používali metódy, ktoré im udelil Boh, vedeli by sa tešiť zo všetkého, čo je pôvodné a prírodné, a boli by šťastní. Toto všetko však teraz zruinoval satan. Základný životný priestor človeka už nie je pôvodný. Nikto však nevie prísť na to, čo to spôsobilo alebo ako k tomu došlo, a veľa ľudí pristupuje k vede a chápe ju prostredníctvom myšlienok, ktoré im vštepil satan. Nie je to úplne ohavné a poľutovaniahodné? Keďže satan teraz prevzal priestor, v ktorom ľudia existujú, ako aj ich životné prostredie, a skazil ich, aby sa dostali do tohto stavu, a keďže ľudstvo sa naďalej vyvíja týmto spôsobom, je potrebné, aby Boh týchto ľudí osobne zničil? Ak sa ľudia budú vyvíjať takto, akým smerom sa vydajú? (Budú vyhubení.) Ako budú vyhubení? Ľudia okrem nenásytného hľadania slávy a zisku nepretržite vykonávajú vedecký výskum, veľmi sa do výskumu zahlbujú a potom neustále konajú tak, aby uspokojili vlastné materiálne potreby a túžby. Aké to má potom pre človeka dôsledky? V prvom rade sa naruší ekologická rovnováha, toto nevyvážené prostredie vtedy znečistí a poškodí telá a vnútorné orgány ľudí a po svete sa rozšíria rôzne infekčné choroby a epidémie. Nie je pravda, že to je teraz situácia, nad ktorou človek nemá kontrolu? Teraz, keď to chápete, dokážete si uvedomiť, ako to pre ľudstvo skončí, ak nebude nasledovať Boha, ale bude vždy týmto spôsobom nasledovať satana – s použitím vedomostí na neustále obohacovanie sa, s použitím vedy na neustále skúmanie budúcnosti ľudského života a s použitím tejto metódy na ďalší život? Ľudstvo prirodzene vyhynie – ľudstvo sa krok za krokom blíži k zničeniu, k vlastnému zničeniu! Neničí týmto ľudstvo samé seba? A nie je to azda dôsledok vedeckého pokroku? Teraz sa zdá, ako keby bola veda nejaký zázračný elixír, ktorý satan pripravil pre človeka, takže keď sa pokúsite rozlišovať veci, robíte to v hmlistom opare. Bez ohľadu na to, ako pozorne sa dívate, nevidíte veci jasne, a bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažíte, nedokážete ich pochopiť. Satan však používa meno vedy, aby povzbudil tvoj apetít a vodil ťa za nos – krok za krokom – smerom k priepasti a smrti. A keďže je to tak, ľudia jasne uvidia, že k zničeniu človeka v skutočnosti došlo rukou satana – satan je osnovateľ.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI