Slová Všemohúceho Boha posledných dní

Boh stvoril ľudí a umiestnil ich na zem. Odvtedy ich vedie. Potom ich zachránil a ponúkol sa ako obeta za hriech ľudstva. Napokon si aj tak musí ľudstvo podmaniť, úplne ľudí zachrániť a prinavrátiť im ich pôvodnú podobu. Toto je dielo, ktoré koná od úplného počiatku – prinavracia ľudstvu jeho pôvodný obraz a podobu. Boh založí svoje kráľovstvo a obnoví pôvodnú podobu ľudí, čo znamená, že obnoví svoju autoritu na zemi a medzi vštkými stvorenými bytosťami. Ľudstvo stratilo svoje bohabojné srdce, ako aj funkciu prislúchajúcu stvoreným bytosťam, po tom, čo ho skazil satan, a stalo sa tak nepriateľom vzdorujúcim voči Bohu. Ľudstvo potom žilo v satanovej moci a plnilo satanove príkazy. Boh preto nemohol konať medzi svojimi stvorenými bytosťami a bolo pre Neho čoraz ťažšie získať si ich strach. Ľudí stvoril Boh, mali by Ho uctievať, no oni sa Mu v skutočnosti obrátili chrbtom a namiesto Neho uctievali satana. Satan sa stal ich modlou. Boh tak stratil svoje postavenie v ich srdciach, čo znamená, že stratil zmysel svojho stvorenia ľudstva. A preto, aby obnovil zmysel svojho stvorenia ľudstva, musí obnoviť jeho pôvodnú podobu a zbaviť ho skazenej povahy. Aby získal ľudí späť od satana, musí ich zbaviť hriechu. Iba takto môže Boh postupne obnoviť ich pôvodnú podobu a funkciu a napokon obnoviť svoje kráľovstvo. Títo synovia vzbury budú nakoniec zničení aj preto, aby mohli ľudia lepšie uctievať Boha a lepšie žiť na zemi. Keďže Boh stvoril ľudí, prinúti ich, aby Ho uctievali. Keďže chce obnoviť pôvodnú funkciu ľudstva, obnoví ho úplne a nefalšovane. Obnovenie Jeho autority znamená, že ľudí prinúti uctievať Ho a podriadiť sa Mu. Znamená to, že Boh zaistí, aby ľudia žili vďaka Nemu a Jeho nepriatelia zahynú v dôsledku Jeho autority. Znamená to, že Boh zabezpečí, aby všetko, čo sa Ho týka, pretrvalo medzi ľuďmi bez toho, aby sa ktokoľvek postavil na odpor. Kráľovstvo, ktoré Boh túži založiť, je Jeho vlastné kráľovstvo. Ľudstvo, po akom prahne, je ľudstvo, ktoré Ho bude uctievať, úplne sa Mu a bude prejavom Jeho slávy. Ak Boh nezachráni skazené ľudstvo, zmysel Jeho stvorenia ľudstva sa vytratí. Už nebude mať medzi ľuďmi žiadnu autoritu a Jeho kráľovstvo už nebude môcť na zemi existovať. Ak Boh nezničí tých nepriateľov, ktorí sú voči Nemu vzdorovití, nebude môcť získať svoju úplnú slávu. Okrem toho nebude môcť ani založiť na zemi svoje kráľovstvo. Toto všetko bude znakom dokončenia Jeho diela a Jeho veľkého úspechu: úplne zničiť spomedzi ľudí tých, ktorí sú voči Nemu vzdorovití, a priviesť do odpočinku tých, ktorí sa stali úplnými. Keď budú ľudia obnovení na svoju pôvodnú podobu a budú si môcť plniť svoje príslušné povinnosti, keď sa budú zdržiavať na svojich vlastných miestach a podriadia sa všetkým Božím nariadeniam, Boh získa na zemi skupinu ľudí, ktorí Ho budú uctievať, a tiež na zemi založí kráľovstvo, ktoré Ho bude uctievať. Získa na zemi večné víťazstvo a všetci tí, ktorí sa Mu postavia na odpor, na celú večnosť zahynú. Obnoví sa tak Jeho pôvodný úmysel pri stvorení ľudstva. Obnoví sa tak Jeho pôvodný úmysel pri stvorení všetkých vecí. Obnoví sa aj Jeho autorita na zemi, medzi všetkými vecami a medzi Jeho nepriateľmi. Budú to symboly Jeho úplného víťazstva. Ľudstvo od toho okamihu vstúpi do odpočinku a začne kráčať životom po správnej ceste. Boh tiež vstúpi do večného odpočinku spolu s ľudstvom a začne večný život, ktorý bude žiť On sám aj ľudia. Nečistota a vzdorovitosť na zemi zmiznú a rozplynie sa aj všetko kvílenie. Na svete zanikne všetko, čo sa stavia proti Bohu. Zostanú len Boh a tí ľudia, ktorým priniesol spásu; zostane len Jeho stvorenstvo.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh a človek vstúpia spolu do odpočinku

Zlí, skazení ľudia! Kedy ťa pohltím? Kedy ťa pochovám v jazere ohňa a síry? Toľkokrát som bol vyhnaný z vašej skupiny, toľkokrát Ma ľudia urážali, zosmiešňovali a hanobili a toľkokrát Ma ľudia otvorene súdili a vzdorovali Mi. Slepí ľudia! Či neviete, že ste len kôpkou bahna v Mojej dlani? Či neviete, že ste iba stvorené bytosti? Teraz sa rozpútal Môj hnev a nikto sa proti nemu neubráni. Ľudia môžu len znovu a znovu prosiť o milosrdenstvo. Keďže však Moje dielo pokročilo až do tejto miery, nikto ho nedokáže zmeniť. Tí, ktorí boli stvorení, sa musia vrátiť do bahna. Nie som nespravodlivý, to vy ste príliš skazení a bezuzdní, pretože sa vás zmocnil satan a stali ste sa jeho nástrojmi. Som samotný svätý Boh; nemôžem byť poškvrnený ani nemôžem vlastniť nečistý chrám. Odteraz sa Moja zúrivá zlosť (silnejšia než hnev) začne valiť na všetky krajiny a národy a napomínať všetkých červov, ktorí zo Mňa vylezú, no nepoznajú Ma. Až do krajnosti nenávidím ľudí a už nebudem mať viac milosrdenstva; skôr ich všetkých zasypem svojimi kliatbami. Už žiadny súcit ani láska, všetko bude spálené do tla a zostane len Moje kráľovstvo, aby Ma Môj ľud chválil v Mojom dome, vzdával Mi slávu a navždy Ma utešoval (to je úloha Môjho ľudu). Moja ruka začne oficiálne napomínať tých, ktorí sú v Mojom dome, ako aj mimo neho. Žiadni zlosynovia neuniknú môjmu zovretiu a súdu; každý musí podstúpiť tieto muky a uctievať Ma. To je Môj majestát, a navyše je to správne ustanovenie, ktoré vyhlasujem zlosynom. Nikto nemôže zachrániť nikoho iného. Ľudia sa o nich môžu iba sami starať, ale bez ohľadu na to, čo spravia, nedokážu uniknúť Mojej napomínajúcej ruke. Tu sa odhaľuje dôvod, prečo bolo povedané, že Moje správne ustanovenia sú kruté; je to skutočnosť, ktorú môžu všetci ľudia vidieť na vlastné oči.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 109. kapitola

Ľudia nie sú nikým iným ako Mojimi nepriateľmi. Ľudia sú tí zlí, ktorí sa vzpierajú a vzdorujú Mi. Ľudia nie sú ničím iným ako potomstvom diabla, ktorého som preklial. Ľudia nie sú ničím ako potomkami archanjela, ktorý Ma zradil. Ľudia nie sú ničím iným ako dedičstvom diabla, ktorého som dávno odvrhol, a odvtedy je Mojím nezmieriteľným nepriateľom. Obloha nad celým ľudstvom je kalná a tmavá, bez najmenšieho náznaku svetla a ľudský svet sa ponoril do ponurej tmy, takže človek, ktorý v ňom žije, nedokáže vidieť ani svoju ruku natiahnutú pred vlastnou tvárou, či slnko, keď zodvihne hlavu. Bahnitá cesta plná výmoľov sa kľukatí pod jeho nohami. Celá krajina je posiata mŕtvolami. Temné zákutia sú plné ľudských pozostatkov, v chladných a tienistých kútoch sa usadili davy démonov. A všade v ľudskom svete sa pohybujú hordy démonov. Potomkovia najrôznejších zverí, pokrytí špinou, sú zomknutí v urputnom boji, z ktorého sa ozýva srdcervúci zvuk. Kam pôjde človek hľadať životné šťastie v takýchto časoch, v takomto svete, v takomto „pozemskom raji“? Kde by mohol človek nájsť svoj životný konečný osud? Ľudstvo už dávno pošliapali satanove nohy, od začiatku bolo len akýmsi hercom, ktorý stvárňoval obraz satana. Viac než to, ľudstvo je stelesnením satana a slúži ako hlasný a jasný dôkaz, ktorý podáva svedectvo o satanovi. Ako môže taká ľudská rasa, taká tlupa zdegenerovanej spodiny, taký potomok tejto skazenej ľudskej rodiny podávať svedectvo o Bohu? Odkiaľ pochádza Moja sláva? Kde je možné začať hovoriť o Mojom svedectve? Nepriateľ, ktorý skazil ľudstvo a postavil sa Mi, už ľudstvo vzal a pošpinil ho – to ľudstvo, ktoré som stvoril dávno predtým a ktoré bolo naplnené Mojou slávou a Mojím žitím. Obral Ma o Moju slávu a do človeka vpustil jed plný satanovho hnusu a šťavy z ovocia stromu poznania dobra a zla. Na počiatku som stvoril ľudstvo. To znamená, že som stvoril Adama, predka ľudstva. Obdaril som ho tvarom a obrazom, prekypoval energiou, vitalitou, a navyše bol v spoločnosti Mojej slávy. Bol to slávny deň, keď som stvoril človeka. Potom som z Adamovho tela stvoril Evu a aj ona bola predkom človeka, a tak ľudia, ktorých som stvoril, mali Môj dych a prekypovali Mojou slávou. Adam sa pôvodne narodil z Mojej ruky a predstavoval Môj obraz. Pôvodným zámerom pri stvorení „Adama“ bolo stvoriť bytosť, ktorá by niesla Moju životnú energiu, Moju slávu, mala tvar, obraz, ducha a dych. On bol jedinou stvorenou bytosťou s duchom, ktorá Ma mohla reprezentovať, niesť Môj obraz a prijímať Môj dych. Na počiatku bola Eva druhým človekom obdareným dychom, ktorej stvorenie ustanovil. Pôvodným zámerom pri stvorení „Evy“ bolo stvorenie bytosti, ktorá bude pokračovať v Mojej sláve, bude niesť Moju vitalitu, a navyše bude obdarená Mojou slávou. Eva vzišla z Adama, a tak aj ona niesla Môj obraz a bola druhým človekom stvoreným na Môj obraz. Pôvodne mala „Eva“ slúžiť ako živá bytosť s duchom z mäsa a kostí, Moje druhé svedectvo, ako aj Môj druhý obraz medzi ľudstvom. Boli to predkovia ľudstva, čistý a vzácny poklad človeka, a od začiatku to boli živé bytosti obdarené duchom. Avšak diabol pošliapal a zajal potomstvo ľudských predkov, ponoril ľudský svet do úplnej temnoty a spôsobil, že potomstvo viac neverí v Moju existenciu. Ešte odpornejšie je, že tak ako diabol kazí ľudí a pošliapava ich, kruto vytrháva Moju slávu, Moje svedectvo, vitalitu, ktorú som im dal, dych a život, ktorý som do nich vdýchol, všetku Moju slávu v ľudskom svete a všetku krv srdca, ktorú som za ľudstvo vylial. Ľudstvo už nežije vo svetle. Ľudia stratili všetko, čím som ich obdaril, a odhodili slávu, ktorú som im dal. Ako môžu uznať, že som Pánom všetkých stvorených bytostí? Ako môžu naďalej veriť v Moju existenciu v nebi? Ako môžu objaviť prejavy Mojej slávy na zemi? Ako môžu títo vnuci a vnučky brať Boha, ktorého sa ich vlastní predkovia báli, za Pána, ktorý ich stvoril? Títo úbohí vnuci a vnučky veľkoryso „odovzdali“ diablovi slávu, obraz a svedectvo, ktoré som dal Adamovi a Eve, ako aj život, ktorým som ľudstvo obdaril, a na ktorom závisí ich existencia. Vôbec si neuvedomujú prítomnosť diabla a dávajú mu všetku Moju slávu. Nie sú teda „spodinou“? Ako môže také ľudstvo, takí zlí démoni, také chodiace mŕtvoly, také satanské postavy a Moji nepriatelia ctiť Moju slávu? Získam späť svoju slávu, získam späť svoje svedectvo, ktoré existuje medzi ľuďmi, a všetko, čo Mi kedysi patrilo a čo som dal ľudstvu už dávno. Úplne si ľudstvo podmaním. Mal by si však vedieť, že ľudia, ktorých som stvoril, boli svätí a niesli Môj obraz a Moju slávu. Nepatrili satanovi, ani ich nepošliapal. Boli Mojím čistým prejavom bez najmenšej stopy satanovho jedu. A tak ľudstvu oznamujem, že chcem len to, čo som stvoril svojou rukou, svätých, ktorých milujem, a ktorí nepatria nikomu inému. Budem sa z nich tešiť a pokladať ich za svoju slávu. Avšak nechcem ľudstvo skazené satanom, ktoré je dnes v područí satana, a už nie je Mojím pôvodným stvorením. Pretože mám v úmysle získať späť svoju slávu, ktorá v ľudskom svete existuje. Úplne si podmaním tých, ktorí medzi ľudstvom prežili na dôkaz Mojej slávy pri porážke satana. Jedine svoje svedectvo považujem za vykryštalizovanie svojho Ja, ako predmet Môjho potešenia. To je Môj úmysel.

Trvalo desaťtisíce rokov, kým sa ľudstvo dostalo tam, kde je dnes, ale ľudstvo, ktoré som stvoril na začiatku, už dávno podľahlo úpadku. Ľudstvo už nie je ľudstvom, po ktorom túžim, a preto si v Mojich očiach ľudia už viac nezaslúžia pomenovanie ľudstvo. Je to skôr spodina ľudstva v zajatí satana, zhnité chodiace mŕtvoly obývané satanom, ktorými sa satan sám odieva. Ľudia neveria v Moju existenciu, ani nevítajú Môj príchod. Ľudstvo len s nevôľou reaguje na Moje požiadavky, dočasne na nich pristupuje, a úprimne so Mnou nezdieľa radosti a bolesti života. Ľudia Ma považujú za nevyspytateľného, neochotne sa na Mňa usmievajú, líškajú sa tomu, kto je pri moci, pretože nevedia nič o Mojom diele, a už vôbec nie o Mojich súčasných úmysloch. Budem k vám úprimný. Keď nadíde deň, tí, ktorí Ma uctievajú, ľahšie znesú utrpenie ako vy. Sila vašej viery vo Mňa v skutočnosti neprekračuje Jóbovu vieru, dokonca ju prekračuje aj viera židovských farizejov. Keď nastane deň ohňa, budete trpieť oveľa horšie než farizeji, keď ich pokarhal Ježiš, než 250 muži, ktorí sa vzbúrili proti Mojžišovi, a viac než v Sodome v horiacich zničujúcich plameňoch.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Čo znamená byť skutočným človekom

Toto ľudstvo sa stalo mimoriadne skazeným. Títo ľudia nevedeli, kto je Boh a odkiaľ sami prišli. Ak si im spomenul Boha, útočili, ohovárali a rúhali sa. Dokonca aj keď Boží služobníci prišli šíriť Jeho varovanie, títo skazení ľudia nielenže neprejavili žiadne známky pokánia a neupustili od svojho podlého správania, ale naopak, bezočivo ubližovali Božím služobníkom. Prejavili a odkryli svoju prirodzenosť-podstatu mimoriadneho nepriateľstva voči Bohu. Vidíme, že vzdor týchto skazených ľudí voči Bohu bol viac než len zjavením ich skazenej povahy, rovnako ako bol viac než len ohováraním či výsmechom, ktoré jednoducho pramenili z nepochopenia pravdy. Príčinou ich podlého správania nebola ani hlúposť, ani nevedomosť; konali takto nie preto, že by boli oklamaní, a už vôbec nie preto, že by boli uvedení do omylu. Ich správanie dosiahlo úroveň do očí bijúceho bezočivého nepriateľstva, odporu a protestovania proti Bohu. Takéto ľudské správanie Boha bezpochyby nazlostilo a ovplyvnilo to aj Jeho povahu – povahu, ktorá sa nesmie uraziť. Preto Boh priamo a otvorene rozpútal svoj hnev a majestát; bolo to skutočné zjavenie Jeho spravodlivej povahy. Boh čelil mestu, ktoré prekypovalo hriechom, a chcel ho zničiť čo najrýchlejšie, aby čo najdôkladnejšie vyhladil ľudí v ňom a všetky ich hriechy, aby obyvatelia tohto mesta prestali existovať a aby sa hriech na tomto mieste prestal množiť. Najrýchlejším a najdôkladnejším spôsobom, ako to urobiť, bolo použiť oheň a spáliť ho. Boží postoj k sodomskému ľudu nebol postojom opustenosti alebo ľahostajnosti. Naopak, Boh použil svoj hnev, majestát a autoritu, aby týchto ľudí potrestal, skolil a úplne zničil. Jeho postoj k nim nebol len postojom fyzického zničenia, ale aj zničenia duše, večného vyhladenia. Toto je skutočný význam toho, čo Boh myslí pod výrazom „prestať existovať“.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný II

Božie zaobchádzanie so všetkými ľuďmi, aj keď sú hlúpi a nevedomí, sa zakladá hlavne na milosrdenstve a tolerancii. Na druhej strane, Jeho hnev zostáva takmer po celý čas a v drvivej väčšine udalostí skrytý a človek ho nepozná. V dôsledku toho človek ťažko uvidí, ako Boh prejavuje svoj hnev, a tiež ho len ťažko pochopí. Preto Boží hnev zľahčuje. Keď človek čelí záverečnému Božiemu dielu a kroku tolerancie a odpustenia človeku – to znamená, keď sa k ľudstvu naposledy dostane Božie milosrdenstvo a Jeho posledné varovanie –, ak ľudia stále používajú tie isté metódy, aby vzdorovali Bohu, a nevynakladajú žiadne úsilie, aby činili pokánie, napravili svoje cesty a prijali Jeho milosrdenstvo, Boh k nim už viac nebude tolerantný a trpezlivý. Vtedy im, naopak, vezme svoje milosrdenstvo. Potom už len zosiela svoj hnev. Svoj hnev môže vyjadriť rôznymi spôsobmi a rôzne metódy môže použiť aj na potrestanie a zničenie ľudí.

Použitie ohňa na zničenie mesta Sodoma je najrýchlejšia Božia metóda úplného vyhladenia ľudstva alebo čohokoľvek iného. Spálenie Sodomčanov zničilo viac než len ich fyzické telá; úplne zničilo ich ducha, dušu i telo, takže obyvatelia mesta prestali jestvovať v hmotnom svete aj vo svete, ktorý je pre človeka neviditeľný. Toto je jeden zo spôsobov, ktorým Boh zjavuje a prejavuje svoj hnev. Tento spôsob zjavenia a prejavu je jedným z aspektov podstaty Božieho hnevu a rovnako je prirodzene aj zjavením podstaty spravodlivej Božej povahy. Keď Boh zosiela svoj hnev, prestáva zjavovať milosrdenstvo alebo láskavosť, pričom viac neprejavuje ani toleranciu či trpezlivosť. Neexistuje osoba, vec ani dôvod, ktorý by Ho dokázal presvedčiť, aby bol naďalej trpezlivý, aby opäť prejavoval milosrdenstvo a udeľoval zhovievavosť. Namiesto toho Boh bez jediného zaváhania zosiela svoj hnev a majestát a robí, čo chce. Robí to rýchlo a čisto v súlade so svojimi prianiami. Takýmto spôsobom zosiela Boh svoj hnev a majestát, ktorý človek nesmie uraziť, a je to tiež prejav jedného z aspektov Jeho spravodlivej povahy. Keď sú ľudia svedkami toho, ako Boh prejavuje záujem a lásku voči človeku, nie sú schopní všimnúť si Jeho hnev, vidieť Jeho majestát ani pocítiť Jeho neznášanlivosť voči urážkam. Tieto veci vždy viedli ľudí k presvedčeniu, že spravodlivá Božia povaha je výhradne jedným z prejavov milosrdenstva, tolerancie a lásky. Keď však človek vidí, ako Boh ničí mesto alebo neznáša ľudstvo, Jeho hnev pri ničení človeka a Jeho majestát umožňujú ľuďom zahliadnuť i druhú stránku Jeho spravodlivej povahy. Je to Božia neznášanlivosť voči urážkam. Božia povaha, ktorá netoleruje žiadne urážky, prevyšuje predstavivosť akejkoľvek stvorenej bytosti, pričom spomedzi nestvorených bytostí nie je nik schopný narušiť ju alebo ovplyvniť; a už vôbec sa nedá zosobniť alebo napodobniť. Tento aspekt Božej povahy by preto malo ľudstvo poznať najviac. Daný druh povahy má iba sám Boh, iba On disponuje týmto druhom povahy. Boh má tento druh spravodlivej povahy, pretože neznáša skazenosť, temnotu, vzdorovitosť a satanove podlé činy – kazenie a požieranie ľudstva –, lebo neznáša všetky hriešne činy, ktoré sú v protiklade s Ním, a pre svoju svätú a nepoškvrnenú podstatu. Práve preto neznesie, aby Mu otvorene odporovala alebo Ho napadla akákoľvek stvorená či nestvorená bytosť. Stačí, aby človek, ktorému Boh dokonca kedysi preukázal milosrdenstvo alebo ktorého si vyvolil, vyprovokoval Jeho povahu a porušil Jeho princípy trpezlivosti a tolerancie, a On bez štipky milosrdenstva či zaváhania rozpúta a zjaví svoju spravodlivú povahu, ktorá netoleruje žiadne urážky.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný II

V Božích očiach existuje hranica Jeho trpezlivosti voči ľudskej skazenosti, nečistote, násiliu a vzdorovitosti všetkého tela. Aká je táto Jeho hranica? Je to tak, ako povedal Boh: „Boh sa pozrel na zem, a hľa, bola skazená, lebo každé telo na zemi bolo skazené.“ Čo znamená veta „lebo každé telo na zemi bolo skazené“? Znamená to, že keď začalo byť správanie všetkých živých bytostí vrátane tých, ktoré nasledovali Boha, vzývali Božie meno, tých, ktoré kedysi prinášali Bohu zápalné obety, slovne uznávali Boha a dokonca Ho chválili už naskrz skazené a Boh ho zbadal, musel ich zničiť. Taká bola Božia hranica. Do akej miery mal teda Boh trpezlivosť s človekom a skazenosťou všetkého tela? Do takej miery, že všetci ľudia, či už Boží nasledovníci alebo neverci, nekráčali po správnej ceste. Do takej miery, že človek nebol len morálne skazený a plný zla, ale dokonca nejestvoval nik, kto by veril v Božiu existenciu. A už vôbec nik neveril, že svet riadi Boh a že Boh môže ľuďom priniesť svetlo a správnu cestu. Do takej miery, že človek pohŕdal Božou existenciou a nedovolil Bohu existovať. Keď sa ľudská skazenosť dostala do tohto bodu, Boh to už nemohol ďalej tolerovať. Čo by ju nahradilo? Príchod Božieho hnevu a trestu.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh I

Boh zosiela svoj hnev, pretože nespravodlivé, negatívne a podlé veci blokujú, narúšajú alebo ničia normálnu činnosť a rozvoj spravodlivých a pozitívnych vecí. Cieľom Božieho hnevu nie je chrániť vlastné postavenie a identitu, ale chrániť existenciu spravodlivých, pozitívnych, krásnych a dobrých vecí, chrániť zákony a poriadok normálneho ľudského prežívania. To je hlavná príčina Božieho hnevu. Boží hnev je veľmi náležitým, prirodzeným a pravým prejavom Jeho povahy. V Jeho hneve nie sú žiadne skryté motívy, klamstvá ani tajné plány, nehovoriac o túžbach, prešibanosti, zlomyseľnosti, násilí, podlosti či iných spoločných vlastnostiach skazeného ľudstva. Skôr než Boh vyšle svoj hnev, už celkom jasne a úplne pochopil podstatu každej veci a už sformuloval presné, jasné definície a závery. Boží cieľ vo všetkom, čo robí, je teda úplne jasný, podobne ako aj Jeho postoj. Nie je popletený, slepý, impulzívny ani ľahostajný a rozhodne nie je bezzásadový. To je praktický aspekt Božieho hnevu a práve vďaka nemu nadobudlo ľudstvo svoju normálnu existenciu. Bez Božieho hnevu by upadlo do abnormálnych životných podmienok a všetko spravodlivé, krásne a dobré by bolo zničené a zaniklo by. Bez Božieho hnevu by boli zákony a pravidlá existencie stvorených bytostí porušené alebo dokonca úplne zničené. Boh od stvorenia človeka neustále používa svoju spravodlivú povahu, aby ochránil a udržal normálnu existenciu ľudstva. Keďže Jeho spravodlivá povaha zahŕňa hnev a majestát, všetci podlí ľudia, veci a predmety a všetko, čo narúša a poškodzuje normálnu existenciu ľudstva, je v dôsledku Jeho hnevu potrestané, obmedzené a zničené. Počas niekoľkých uplynulých tisícročí Boh neustále používal svoju spravodlivú povahu, aby skolil a zničil všetky druhy nečistých a zlých duchov, ktorí odporujú Bohu a pôsobia ako satanovi komplici a prisluhovači v Božom diele riadenia ľudstva. Božie dielo spásy človeka tak vždy postupovalo podľa Jeho plánu. To znamená, že vďaka existencii Božieho hnevu neboli nikdy zničené najspravodlivejšie záležitosti ľudstva.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný II

Moje dielo trvá len šesťtisíc rokov a sľúbil som, že ani vláda zla nad celým ľudstvom nebude trvať dlhšie ako šesťtisíc rokov. To znamená, že už nadišiel čas. Už stačí, už to viac nebudem odkladať: v posledných dňoch porazím satana, vezmem si späť všetku svoju slávu a získam späť všetky duše, ktoré Mi na zemi patria, aby tieto utrápené duše mohli uniknúť bezbrehému utrpeniu, a tak sa zavŕši celé Moje dielo na zemi. Od tohto dňa sa už nikdy nestanem telom na zemi a Môj všeovládajúci Duch už nikdy nebude pôsobiť na zemi. Na zemi urobím len jedno: pretvorím ľudstvo, ľudstvo, ktoré je sväté a je Mojím verným mestom na zemi. Vedzte však, že nezničím celý svet ani celé ľudstvo. Zachovám tú zvyšnú tretinu – tú tretinu, ktorá Ma miluje a ktorú som si úplne podmanil. Zabezpečím, aby táto tretina bola plodná a množila sa na zemi tak, ako to podľa Božieho zákona robili Izraeliti, živiac ich hojnosťou oviec a dobytka a všetkým bohatstvom zeme. Toto ľudstvo so Mnou zostane naveky, nebude to však to žalostne skazené ľudstvo dnešných čias, ale ľudstvo tvorené tými, ktorých som si získal. Takéto ľudstvo nebude poškodené, vyrušené ani posadnuté satanom a bude to jediné ľudstvo, ktoré bude žiť na zemi po tom, čo zvíťazím nad satanom. Je to ľudstvo, ktoré som si dnes podmanil a ktoré si získalo Moje zasľúbenie. A tak ľudstvo, ktoré bolo počas posledných dní podmanené, je tiež ľudstvom, ktoré bude ušetrené a získa Moje večné požehnanie. Bude to jediný dôkaz Môjho triumfu nad satanom a jediná korisť z Môjho boja so satanom. Túto vojnovú korisť som uchránil pred mocou satana a je jediným výsledkom a ovocím Môjho šesťtisícročného plánu riadenia. Ľudia, ktorí ju tvoria, pochádzajú z každého národa a vyznania a zo všetkých miest a krajín v celom vesmíre. Sú rôznych rás, hovoria rôznymi jazykmi, majú rôzne zvyky a farbu pleti a žijú v každom národe a každom vierovyznaní zemegule, a dokonca aj v každom kúte sveta. Nakoniec sa spoja, aby vytvorili kompletné ľudstvo, zhromaždenie ľudí, na ktoré satan svojimi silami nedosiahne. Tí ľudia, ktorých som nespasil a nepodmanil si ich, ticho klesnú do hlbín mora a celú večnosť ich budú spaľovať Moje stravujúce plamene. Vyhladím toto staré, nesmierne skazené ľudstvo, rovnako ako som vyhladil prvorodených synov a dobytok Egypta a ponechal len Izraelitov, ktorí jedli jahňacie mäso, pili jahňaciu krv a označovali si nadpražie dverí jahňacou krvou. Vari nie sú ľudia, ktorých som si podmanil a sú z Mojej rodiny, tiež ľuďmi, ktorí jedia telo Baránka, čiže Moje telo, a pijú krv Baránka, čiže Moju krv, a ktorých som vykúpil a ktorí Ma uctievajú? Nesprevádza takýchto ľudí vždy Moja sláva? Neklesli už tí, ktorí sú bez tela Baránka, čiže bez Môjho tela, do hlbín mora?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Nikto, kto pochádza z tela, nemôže uniknúť dňu hnevu