Musíte spoznať vízie Božieho diela a pochopiť jeho všeobecné smerovanie. To je pozitívny vstup. Keď si správne osvojíš pravdu o víziách, tvoj vstup bude bezpečný. Bez ohľadu na to, ako sa Božie dielo zmení, zostaneš v svojom srdci pevný, budeš mať jasno o víziách, ako aj o cieli svojho vstupu a svojho snaženia. Takto sa v tebe všetky skúsenosti a vedomosti prehĺbia a spresnia. Keď raz pochopíš širší obraz v jeho celosti, v živote neutrpíš straty ani nezablúdiš. Ak si neosvojíš tieto štádiá diela, budeš na každom kroku trpieť stratami a bude ti trvať aj viac než pár dní, kým veci zvrátiš, a ani za niekoľko týždňov sa nedokážeš vrátiť na správnu cestu. Nespôsobí to oneskorenie? Na ceste k pozitívnemu vstupu a v praxi je toho veľa, čo musíte zvládnuť. Pokiaľ ide o vízie Božieho diela, musíš pochopiť toto: význam Jeho diela podmanenia, budúcu cestu k zdokonaleniu, čo sa má dosiahnuť prežívaním skúšok a utrpenia, význam súdu a napomínania, princípy, ktoré stoja za pôsobením Ducha Svätého, a princípy, ktoré stoja za zdokonalením a podmanením. Toto všetko patrí k pravde vízií. Zvyšok tvoria tri etapy diela vo Veku zákona, Veku milosti a Veku kráľovstva, ako aj budúce svedectvo. Aj tie patria k pravde vízií a sú tým najpodstatnejším a najdôležitejším. Dnes je toho toľko, čo by ste mali vnímať a praktizovať, a je to rozvrstvenejšie a rozsiahlejšie. Ak tieto pravdy nepoznáš, svedčí to o tom, že si ešte nedosiahol vstup. Poznanie pravdy je u ľudí zväčša príliš povrchné. Nedokážu praktizovať niektoré základné pravdy a nevedia si poradiť ani s jednoduchými vecami. Príčinou toho, že ľudia nie sú schopní praktizovať pravdu, je ich vzdorovitá povaha a príliš povrchné a jednostranné poznanie dnešného diela. Dosiahnuť zdokonalenie tak pre ľudí nie je ľahké. Si príliš vzdorovitý a zachovávaš si príliš veľa zo svojho starého ja, nedokážeš stáť na strane pravdy a nie si schopný praktizovať ani tie najzrejmejšie pravdy. Takíto ľudia nemôžu byť spasení a sú to tí, ktorí neboli podmanení. Ak tvoj vstup nemá podrobnosti ani ciele, rast bude k tebe prichádzať pomaly. Ak tvoj vstup nemá ani len najmenšiu realitu, tvoje snaženie bude márne. Ak si nie si vedomý podstaty pravdy, nezmeníš sa. Rast v živote človeka a zmeny v jeho povahe sa dosahujú vstupom do reality, a navyše vstupom do rozsiahlych skúseností. Ak pri svojom vstupovaní do reality zažiješ veľa rozsiahlych skúseností, budeš mať veľa skutočného poznania a vstúpiš, tvoja povaha sa rýchlo zmení. Aj keď teraz nemáš v praxi úplne jasno, musíš mať jasno aspoň vo víziách Božieho diela. V opačnom prípade nedokážeš vstúpiť. Vstúpiť môžeš až vtedy, keď spoznáš pravdu. Len ak ťa Duch Svätý osvieti v tvojej skúsenosti, nadobudneš hlbšie pochopenie pravdy a tvoj vstup bude hlbší. Musíte spoznať Božie dielo.

Na začiatku, po stvorení ľudstva, Izraeliti slúžili ako základ Božieho diela. Celý Izrael bol základom Jahveho diela na zemi. Jahveho dielo spočívalo v tom, že bol priamym vodcom a pastierom človeka: stanovil mu zákony, aby človek mohol žiť svoj normálny život a na zemi normálne uctievať Jahveho. Boha vo Veku zákona človek nemohol ani vidieť, ani sa ho dotknúť. Keďže všetko, čo robil, spočívalo v tom, že viedol prvých ľudí, ktorých skazil satan, učil ich a bol ich pastierom, Jeho slová obsahovali len zákony, prikázania a normy ľudského správania a neposkytovali ľuďom životné pravdy. Izraeliti pod Jeho vedením neboli úplne skazení satanom. Jeho dielo zákona bolo len prvou etapou diela spásy, samotným počiatkom diela spásy, a nemali prakticky nič spoločné so zmenami v životnej povahe človeka. V počiatkoch diela spásy preto nebolo potrebné, aby sa pri svojom diele v Izraeli vtelil. Potreboval teda prostriedok – nástroj, prostredníctvom ktorého by sa spojil s človekom. Tak boli medzi stvorenými bytosťami ustanovení tí, ktorí hovorili a konali v Jahveho mene, a medzi ľudí prišli synovia človeka a proroci. Synovia človeka pôsobili medzi ľuďmi v Jahveho mene. To, že ich Jahve nazval „synmi človeka“, znamená, že títo ľudia ustanovovali zákony v Jeho mene. Boli tiež kňazmi medzi izraelským ľudom, kňazmi, na ktorých Jahve dohliadal a chránil ich a v ktorých pôsobil Jahveho Duch. Boli vodcami ľudí a priamo slúžili Jahvemu. Proroci zase v Jahveho mene hovorili k ľudu všetkých krajín a kmeňov a tiež prorokovali Jahveho dielo. Či už synovia človeka, alebo proroci, všetci boli povolaní priamo Jahveho Duchom a niesli v sebe Jahveho dielo. Medzi ľuďmi boli tými, ktorí priamo zastupovali Jahveho. Svoje dielo konali len preto, že ich Jahve povolal, a nie preto, že boli telom, do ktorého sa vtelil sám Duch Svätý. Hoci boli teda podobní v tom, že hovorili a konali v mene Boha, títo synovia človeka a proroci vo Veku zákona neboli telom vteleného Boha. Božie dielo vo Veku milosti a v poslednej etape bolo vykonané presne naopak, pretože dielo spásy a súdu človeka konal sám vtelený Boh, takže jednoducho nebolo potrebné znovu povolať prorokov a synov človeka, aby konali v Jeho mene. V očiach človeka nie sú medzi podstatou a spôsobom ich konania žiadne podstatné rozdiely. A práve preto si ľudia neustále zamieňajú konanie vteleného Boha s konaním prorokov a synov človeka. Výzor vteleného Boha bol v podstate rovnaký ako výzor prorokov a synov človeka. A vtelený Boh bol dokonca ešte normálnejší a praktickejší než proroci. Preto ich človek nedokáže rozlíšiť. Človek sa zameriava len na výzor a vôbec si neuvedomuje, že hoci sú si podobní v tom, ako konajú a hovoria, je medzi nimi zásadný rozdiel. Keďže schopnosť človeka rozlišovať je príliš slabá, nedokáže rozlíšiť jednoduché veci, a už vôbec nie niečo také zložité. Keď proroci a ľudia, ktorých používal Duch Svätý, hovorili a konali, šlo o konanie povinnosti človeka, bolo to určenie stvorenej bytosti a niečo, čo má človek robiť. Slová a konanie vteleného Boha však mali napĺňať Jeho službu. Hoci Jeho vonkajšia podoba bola podobou stvorenej bytosti, Jeho dielo nespočívalo v tom, aby vykonával svoju úlohu, ale aby konal svoju službu. Pojem „povinnosť“ sa používa v súvislosti so stvorenými bytosťami, zatiaľ čo o „službe“ sa hovorí v súvislosti s telom vteleného Boha. Medzi týmito dvoma pojmami je podstatný rozdiel a nemožno ich zamieňať. Dielo človeka spočíva len v tom, aby si plnil svoju povinnosť, zatiaľ čo dielo Boha spočíva v tom, že koná svoju službu a riadi. Preto hoci mnohých apoštolov používal Duch Svätý a hoci Ním boli mnohí proroci naplnení, svojimi skutkami a slovami len plnili svoje povinnosti ako stvorené bytosti. Ich proroctvá mohli prevyšovať životnú cestu, o ktorej hovoril vtelený Boh, a ich ľudská prirodzenosť mohla dokonca presiahnuť ľudskú prirodzenosť vteleného Boha, stále si však plnili svoju povinnosť, a nenapĺňali službu. Ľudská povinnosť sa vzťahuje na určenie človeka. Je to to, čo je pre človeka dosiahnuteľné. Služba, ktorú koná vtelený Boh, však súvisí s Jeho riadením, a to je pre človeka nedosiahnuteľné. Či už vtelený Boh hovorí, koná, alebo zjavuje zázraky, vykonáva veľké dielo uprostred svojho riadenia, a takéto dielo nemôže namiesto Neho vykonať človek. Dielo človeka spočíva len v tom, že si ako stvorená bytosť plní svoju povinnosť v danej etape diela, ktoré riadi Boh. Bez Božieho riadenia, to znamená, keby služba vteleného Boha zanikla, zanikla by aj povinnosť stvorenej bytosti. Božia služba spočíva v tom, že Boh riadi človeka, zatiaľ čo človek plnením svojej povinnosti napĺňa požiadavky Stvoriteľa, čo nijako nemožno považovať za konanie služby. Pre vrodené jadro Boha – pre Jeho Ducha – je Božím dielom Jeho riadenie, ale pre vteleného Boha, ktorý má vonkajšiu podobu stvorenej bytosti, je Jeho dielom vykonávanie služby. Všetko, čo robí, je vykonávaním Jeho služby. Všetko, čo môže urobiť človek, je vydať zo seba to najlepšie v rámci Božieho riadenia a pod Jeho vedením.

Plnenie povinnosti je v skutočnosti naplnením všetkého, čo je človeku vlastné, teda toho, čo je pre človeka možné. Vtedy je jeho povinnosť splnená. Ľudské nedostatky pri službe Bohu sa postupne zmenšujú tým, ako človek nadobúda skúsenosti a podrobuje sa súdu. Plneniu povinnosti to nebráni ani neovplyvňuje. Tí, ktorí prestanú Bohu slúžiť alebo sa vzdajú a ustúpia, pretože sa boja, že by ich služba Bohu mohla mať nedostatky, sú zo všetkých najzbabelejší. Ak ľudia nedokážu pri službe Bohu vyjadriť to, čo by mali, alebo dosiahnuť to, čo je pre nich vrodene možné, a namiesto toho konajú mechanicky, stratili určenie, ktoré by stvorená bytosť mala mať. Takýchto ľudí poznáme ako „tuctových“, sú zbytočným nepodarkom. Ako ich vôbec možno nazývať stvorenými bytosťami? Nie sú to skazené bytosti, ktoré navonok žiaria, ale vnútri sú prehnité? Ak sa človek nazýva Bohom, a predsa nie je schopný vyjadriť božskú prirodzenosť, konať dielo samotného Boha alebo zastupovať Boha, nepochybne Bohom nie je, pretože nemá Božie jadro, a to, čo Boh môže vrodene dosiahnuť, v ňom neexistuje. Ak človek stratí to, čo dokáže vrodene dosiahnuť, nemožno ho už považovať za človeka a nie je hodný toho, aby sa nazýval stvorenou bytosťou, ani toho, aby predstúpil pred Boha a slúžil Mu. Nie je hodný ani toho, aby prijímal Božiu milosť, ani toho, aby naňho Boh dohliadal, chránil ho a zdokonaľoval. Mnohí, ktorí stratili Božiu dôveru, strácajú aj Božiu milosť. Svoje zlé skutky nielenže nenávidia, ale bezostyšne šíria myšlienku, že Božia cesta je nesprávna, a tí vzdorovití dokonca popierajú existenciu Boha. Ako môžu mať títo ľudia, ktorí sú posadnutí takouto vzdorovitosťou, právo požívať Božiu milosť? Tí, ktorí si neplnia svoju povinnosť, sa proti Bohu veľmi búria a veľa Mu dlhujú, a predsa sa obracajú a pranierujú Boha, že sa mýli. Ako by mohol byť takýto človeka hodný zdokonalenia? Nie je to cesta k tomu, aby bol vyhnaný a potrestaný? Ľudia, ktorí si neplnia svoju povinnosť pred Bohom, sú už vinní z tých najohavnejších zločinov, za ktoré je aj smrť nedostatočným trestom, a predsa majú tú opovážlivosť sporiť sa s Bohom a pasovať sa s Ním. Akú cenu má zdokonaľovanie takýchto ľudí? Keď si ľudia neplnia svoju povinnosť, mali by cítiť vinu a podlžnosť. Mali by nenávidieť svoju slabosť a neužitočnosťou, svojou vzdorovitosťou a skazenosťou, a tiež by mali odovzdať svoj život Bohu. Len vtedy sú to stvorené bytosti, ktoré skutočne milujú Boha, a len takíto ľudia sú hodní požívať Božie požehnanie a zasľúbenie a byť Ním zdokonalení. A čo väčšina z vás? Ako sa správate k Bohu, ktorý žije medzi vami? Ako si pred Ním plníte svoju povinnosť? Urobili ste všetko, k čomu ste boli povolaní, aj na úkor vlastného života? Čo ste obetovali? Nedostali ste odo Mňa veľa? Dokážete to rozpoznať? Ako veľmi ste Mi verní? Ako Mi slúžite? A čím všetkým som vás obdaril a čo som pre vás urobil? Zmerali ste to všetko? Posúdili ste to všetko a porovnali to s tým malým svedomím, ktoré je vo vás? Koho by mohli byť vaše slová a skutky hodné? Je možné, že táto vaša nepatrná obeť je hodná všetkého, čím som vás obdaril? Nemám inú možnosť a som vám oddaný celým srdcom, no vy v sebe ukrývate podlé úmysly a ste voči Mne vlažní. Toto je miera vašich povinností, vaše jediné určenie. Nie je to tak? Neviete, že ste úplne zlyhali pri plnení povinnosti stvorenej bytosti? Ako vás možno považovať za stvorené bytosti? Nie je vám jasné, čo vyjadrujete a prežívate? Nesplnili ste si svoju povinnosť, ale chcete získať zhovievavosť a štedrú Božiu milosť. Takáto milosť nie je pre takých bezcenných a nízkych, ako ste vy, ale pre tých, ktorí nič nežiadajú a radi sa obetujú. Tuctoví ľudia ako vy sú úplne nehodní toho, aby sa tešili z nebeskej milosti. Vaše dni budú sprevádzať len útrapy a nekonečné tresty! Ak Mi nedokážete byť verní, váš osud bude plný utrpenia. Ak nedokážete stáť za Mojimi slovami a Mojím dielom, vašou odmenou bude trest. Všetka milosť, požehnanie a nádherný život v kráľovstve nebudú mať s vami nič spoločné. Toto je koniec, ktorý si zaslúžite a dôsledok vášho vlastného konania! Tí, ktorí sú nevedomí a arogantní, sa nielenže nesnažia a ani si neplnia svoju povinnosť, ale ešte aj vystierajú ruky k milosti, akoby si to, o čo žiadajú, zaslúžili. A keď nedostanú to, o čo žiadajú, stále viac upúšťajú od svojej vernosti. Ako možno takýchto ľudí považovať za rozumných? Máte úbohé kvality a ste bez rozumu, úplne neschopní plniť si povinnosť, ktorá vám v diele riadenia prináleží. Vaša hodnota sa už poriadne prepadla. Už vaša neschopnosť odvďačiť sa Mi za to, že som vám preukázal takú milosť, je činom obrovského vzdoru, ktorý stačí na to, aby som vás zavrhol a ukázal vašu zbabelosť, neschopnosť, podlosť a bezcennosť. Čo vás oprávňuje vystierať ruky? To, že nedokážete byť ani v najmenšom nápomocní pri Mojom diele, nie ste schopní byť verní a svedčiť o Mne, sú vaše poklesky a zlyhania. Vy však na Mňa útočíte, hovoríte o Mne nepravdy a ponosujete sa, že som nespravodlivý. To je vaša vernosť? To je vaša láska? Čo okrem toho dokážete? Ako ste prispeli k celému dielu, ktoré bolo vykonané? Koľko úsilia ste vynaložili? Prejavil som už veľkú zhovievavosť tým, že som vás neobviňoval, no vy sa Mi stále bezostyšne ospravedlňujete a tajne sa na Mňa sťažujete. Je vo vás aspoň štipka ľudskej prirodzenosti? Aj keď je povinnosť človeka poškvrnená ľudskou mysľou a ľudskými predstavami, musíte si plniť svoju povinnosť a preukázať svoju vernosť. Nečistoty v konaní človeka sú otázkou jeho kvality, ale ak človek nekoná svoju povinnosť, svedčí to o jeho vzdorovitosti. Medzi povinnosťou človeka a tým, či je požehnaný, alebo zatratený, nie je žiadna súvislosť. Povinnosť je to, čo má človek plniť. Je to jeho poslanie zoslané z neba a nemalo by závisieť od odmeny, podmienok alebo dôvodov. Len vtedy si človek plní svoju povinnosť. Byť požehnaný znamená, keď sa niekto po tom, ako zakúsi súd, stane dokonalým a teší sa z Božieho požehnania. Byť zatratený znamená, že sa nezmení povaha niekoho, kto zakúsil napomínanie a súd. Vtedy sa nestane dokonalým, ale bude potrestaný. No bez ohľadu na požehnanie alebo zatratenie majú stvorené bytosti konať svoju povinnosť, robiť to, čo musia a čoho sú schopné. To je to najmenšie, čo by mal robiť človek, ktorý sa usiluje o Boha. Nemal by si plniť povinnosť len preto, aby si bol požehnaný, a nemal by si odmietať konať zo strachu, že budeš zatratený. Chcem vám povedať toto: Človek by mal konať svoju povinnosť a ak toho nie je schopný, je to jeho vzdorovitosť. Človek sa postupne mení práve pri tom, ako koná svoju povinnosť, a práve v tomto procese preukazuje svoju vernosť. Čím viac si teda dokážeš plniť svoju povinnosť, tým viac pravdy dostaneš a tým skutočnejší bude tvoj výraz. Tí, ktorí svoju povinnosť plnia iba mechanicky a nehľadajú pravdu, budú napokon odvrhnutí, pretože takíto ľudia nekonajú svoju povinnosť v praktizovaní pravdy a nepraktizujú pravdu pri vykonávaní svojej povinnosti. Sú to tí, ktorí zostanú nezmenení a budú zatratení. Nečisté sú nielen ich výrazy, ale zlé je aj všetko, čo vyjadrujú.

Vo Veku milosti Ježiš tiež vyslovil mnoho slov a vykonal mnoho skutkov. V čom sa líšil od Izaiáša? A v čom od Daniela? Bol prorokom? Prečo sa o ňom hovorí, že je Kristus? Aký je medzi nimi rozdiel? Všetko to boli ľudia, ktorí hovorili, a ich slová sa človeku zdali viac-menej rovnaké. Všetci hovorili slová a konali skutky. Starozmluvní proroci vyslovovali proroctvá a mohol to robiť aj Ježiš. Prečo je to tak? Rozdiel spočíva v prirodzenosti diela. Aby si to mohol rozlíšiť, nemôžeš posudzovať prirodzenosť ich tela a nemal by si posudzovať ani hĺbku či povrchnosť ich slov. Vždy musíš najprv posúdiť ich dielo a účinky, ktoré dosahuje v človeku. Proroctvá, ktoré kedysi vyslovili proroci, nedávali človeku život. Vnuknutia, ktoré dostali takí ako Izaiáš a Daniel, boli tiež len proroctvami, a nie cestou života. Keby sa Jahve priamo nezjavil, nikto by nemohol vykonať toto dielo, ktoré nie je pre smrteľníkov možné. Aj Ježiš vyslovil mnoho slov, no tieto slová boli životnou cestou, na ktorej mohol človek nájsť cestu k praxi. To znamená, že po prvé, mohol dať človeku život, pretože Ježiš je život. Po druhé, vedel zvrátiť skreslené aspekty človeka, po tretie, Jeho dielo mohlo byť nástupcom Jahveho diela, aby vek pokračoval, po štvrté, vedel pochopiť potreby človeka a porozumieť tomu, čo človeku chýba, a po piate, mohol nastoliť nový vek a ukončiť starý. Preto sa nazýva Bohom a Kristom. Líši sa nielen od Izaiáša, ale aj od všetkých ostatných prorokov. Vezmime si Izaiáša na porovnanie s dielom prorokov. Po prvé, nedokázal dať človeku život. Po druhé, nedokázal nastoliť nový vek. Konal pod Jahveho vedením, a nie preto, aby nastolil nový vek. Po tretie, slová, ktoré hovoril, ho presahovali. Dostával zjavenia priamo od Božieho Ducha a ostatní by im nerozumeli, ani keby ich počuli. Už len týchto pár vecí stačí, aby sme dokázali, že jeho slová neboli viac než proroctvá, nič viac než časť diela, ktoré konal v službe pre Jahveho. Nemohol však Jahveho zastupovať úplne. Bol Jahveho sluhom, nástrojom v Jahveho diele. Konal len vo Veku zákona a v rozsahu Jahveho diela, nepôsobil mimo Veku zákona. Naopak, Ježišove dielo bolo iné. Prekročil rozsah Jahveho diela: pôsobil ako vtelený Boh a podstúpil ukrižovanie, aby vykúpil celé ľudstvo. To znamená, že vykonal nové dielo okrem toho, ktoré vykonal Jahve. Bolo to nastolenie nového veku. Okrem toho dokázal hovoriť o tom, čo človek nemohol dosiahnuť. Jeho dielo bolo dielom v rámci Božieho riadenia a týkalo sa celého ľudstva. Nepôsobil len v niekoľkých ľuďoch a svojím dielom neviedol len obmedzený počet ľudí. To, ako sa Boh vtelil do človeka, ako Duch posielal zjavenia a zostúpil na človeka, aby konal dielo, je niečo, čo človek nemôže vidieť ani sa toho dotknúť. Je úplne nemožné, aby tieto pravdy slúžili ako dôkaz, že On je vteleným Bohom. Rozlišovať možno len medzi slovami a Božím dielom, ktoré sú pre človeka hmatateľné. Iba to je skutočné. Je to preto, že záležitosti Ducha nie sú pre teba viditeľné, jasne ich pozná len sám Boh a ani vtelené Božie telo nepozná všetko. To, či je Bohom, môžeš overiť len podľa diela, ktoré vykonal. Z Jeho diela možno vidieť, že po prvé, dokáže zahájiť nový vek, a po druhé, dokáže dať človeku život a ukázať mu cestu, ktorou má ísť. To postačuje na potvrdenie toho, že je sám Boh. Prinajmenšom dielo, ktoré koná, môže plne reprezentovať Božieho Ducha a na tomto diele možno vidieť, že je v Ňom Boží Duch. Keďže dielo, ktoré vtelený Boh vykonal, malo predovšetkým nastoliť nový vek, viesť nové dielo a otvoriť nový svet, už len to stačí na potvrdenie toho, že je sám Boh. Tým sa líši od Izaiáša, Daniela a ostatných veľkých prorokov. Izaiáš, Daniel a ostatní patrili k vysoko vzdelaným a kultivovaným ľuďom, boli to výnimoční muži pod Jahveho vedením. Aj v tele vteleného Boha bolo poznanie a nechýbal mu rozum, ale Jeho ľudská prirodzenosť bola úplne normálne. Bol to obyčajný človek a voľným okom sa na Jeho ľudskej prirodzenosti nedalo rozpoznať nič zvláštne ani odhaliť nič iné ako v ľudskej prirodzenosti ostatných. Nebol vôbec nadprirodzený ani jedinečný a nemal žiadne vyššie vzdelanie, vedomosti ani znalosť teórií. Život, o ktorom hovoril, a cesta, po ktorej viedol, neboli získané teóriami, vedomosťami, životnými skúsenosťami alebo výchovou v rodine. Boli skôr priamym pôsobením Ducha, ktorý je dielom vteleného tela. Práve preto, že človek má o Bohu veľké predstavy, a najmä preto, že tieto predstavy obsahujú príliš mnoho nejasného a nadprirodzeného, normálny Boh s ľudskou slabosťou, ktorý nemôže zjavovať znamenia a konať zázraky, v očiach človeka určite nie je Bohom. Nie sú to mylné ľudské predstavy? Keby vtelené telo Boha nebolo normálnym človekom, ako by sa potom dalo povedať, že sa stal telom? Byť telom znamená byť obyčajným, normálnym človekom. Keby bol transcendentnou bytosťou, nebol by telom. Aby vtelený Boh dokázal, že je telom, musel mať normálne telo. Takto sa jednoducho zavŕšil význam vtelenia. U prorokov a synov človeka to však takto nebolo. Boli to obdarení ľudia, ktorých používal Duch Svätý. V ľudských očiach bola ich ľudská prirodzenosť mimoriadne veľká a vykonali mnoho skutkov, ktoré presahovali normálnu ľudskú prirodzenosť. Preto ich človek považoval za Boha. Teraz to vy všetci musíte jasne pochopiť, pretože práve toto všetkých ľudí v minulosti najviac miatlo. Vtelenie je navyše to najzáhadnejšie zo všetkého a vtelený Boh je pre človeka najťažšie prijateľný. To, čo hovorím, vás privádza k naplneniu vášho určenia a k vášmu pochopeniu tajomstva vtelenia. Všetko to súvisí s Božím riadením a s víziami. Ak tomu porozumiete, bude vám to na prospech pri získavaní vedomostí o víziách, teda o Božom diele riadenia. Takto tiež pochopíte veľa o povinnosti, ktorú majú vykonávať rôzni ľudia. Aj keď vám tieto slová priamo neukazujú cestu, sú veľkou pomocou pri vašom vstupe, pretože vo vašich terajších životoch veľmi chýbajú vízie, a to bude závažnou prekážkou, ktorá vám zabráni vstúpiť. Ak to nedokážete pochopiť, nebudete mať žiadnu motiváciu, ktorá by váš vstup hnala vpred. A ako vám takéto snaženie umožní konať svoju povinnosť poriadne?