554. V Jeho záverečnom diele ukončenia veku je Božia povaha napomínania a súdu, v ktorom odhaľuje všetko, čo je nespravodlivé, aby verejne súdil všetky národy a zdokonalil tých, ktorí Ho milujú úprimným srdcom. Len takáto povaha môže ukončiť tento vek. Posledné dni už nastali. Všetky veci vo stvorení budú oddelené podľa svojho druhu a rozdelené do rôznych kategórií na základe svojej prirodzenosti. To je okamih, keď Boh odhalí človeku Jeho výsledok a konečný osud. Ak ľudia neprejdú napomínaním a súdom, nebude možné odhaliť ich vzdorovitosť a nespravodlivosť. Len skrze napomínanie a súd možno odhaliť výsledok celého stvorenia. Človek ukáže svoju pravú tvár len vtedy, keď ho napomínajú a súdia. Zlé sa priradí k zlému, dobré k dobrému a ľudia budú rozdelení podľa svojho druhu. Skrze napomínanie a súd sa odhalí výsledok celého stvorenia, takže zlo môže byť potrestané a dobro odmenené a všetci ľudia sa odovzdajú Božej nadvláde. Celé toto dielo sa musí dosiahnuť skrze spravodlivé napomínanie a súd. Keďže skazenosť človeka dosiahla svoj vrchol a jeho vzdorovitosť sa stala nesmierne vážnou, len spravodlivá Božia povaha, ktorá sa v zásade skladá z napomínania a súdu a odhalí sa počas posledných dní, môže človeka úplne premeniť a urobiť úplným. Len táto povaha môže odhaliť zlo a prísne tak potrestať všetkých nespravodlivých. Preto je takáto povaha nasiaknutá významom veku a zjavenie a prejavenie Jeho povahy sa uskutočňuje v záujme diela každého nového veku. Nie je to tak, že by Boh odhaľoval svoju povahu svojvoľne a bez významu. Predpokladajme, že Boh by pri zjavovaní výsledku človeka počas posledných dní stále obdarúval človeka nekonečným súcitom a láskou a naďalej by bol voči nemu milujúci, nevystavoval by ho spravodlivému súdu, ale naopak, prejavoval by voči nemu toleranciu, trpezlivosť a odpustenie a omilostil by ho bez ohľadu na to, aké ťažké sú jeho hriechy, bez akéhokoľvek spravodlivého súdu: kedy by sa potom celé Božie riadenie vôbec skončilo? Kedy by takáto povaha mohla priviesť ľudí k náležitému konečnému osudu ľudstva? Vezmite si napríklad sudcu, ktorý je vždy láskavý, sudcu s láskavou tvárou a jemným srdcom. Miluje ľudí bez ohľadu na zločiny, ktorých sa dopustili, a je k nim láskavý a zhovievavý, nech sú akíkoľvek. Kedy bude vôbec schopný vyniesť spravodlivý rozsudok? Počas posledných dní môže len spravodlivý súd rozdeliť ľudí podľa ich druhu a priviesť ich do novej ríše. Takto sa celý vek končí skrze spravodlivú Božiu povahu súdu a napomínania.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vízia Božieho diela (3)

555. Moje meno sa bude šíriť od domu k domu, vo všetkých národoch a na všetky strany a bude znieť z úst dospelých i detí po celom svete vesmíru, to je absolútna pravda. Ja som sám jedinečný Boh a navyše som jediná Božia osoba. Ba čo viac, ja, ako celok tela, som úplným prejavom Boha. Kto sa odváži nebáť sa Ma, kto sa odváži ukázať odpor v očiach a kto sa odváži vysloviť proti Mne slová odporu, určite zomrie na Moje prekliatie a hnev (prekliatie nastane kvôli Môjmu hnevu). Naviac, kto sa opováži nebyť voči Mne lojálny alebo synovský a kto sa opováži pokúsiť sa Ma oklamať, určite zomrie na Moju nenávisť. Moja spravodlivosť, majestát a súd pretrvajú na veky vekov. Spočiatku som bol milujúci a milosrdný, ale to nie je povaha Mojej úplnej božskej prirodzenosti. Spravodlivosť, majestát a súd tvoria len Moju povahu, úplného samotného Boha. Počas Veku milosti som bol milujúci a milosrdný. Kvôli dielu, ktoré som musel dokončiť, som oplýval milujúcou láskavosťou a milosrdenstvom. Neskôr však už nebolo nič také potrebné (a odvtedy už nikdy). Je to všetko spravodlivosť, majestát a súd, a to je úplná povaha Mojej normálnej ľudskej prirodzenosti v spojení s Mojou úplnou božskou prirodzenosťou.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 79. kapitola

556. Na to, aby človek porozumel Božej spravodlivej povahe, musí najprv porozumieť Božím pocitom: čo nenávidí, k čomu má odpor, čo miluje, ku komu je tolerantný a milosrdný, a akému typu človeka udeľuje toto milosrdenstvo. To je jeden z kľúčových bodov. Človek musí taktiež porozumieť tomu, že bez ohľadu na to, aký milujúci je Boh, koľko milosrdenstva a lásky pre ľudí má, netoleruje nikoho, kto urazí Jeho identitu a pozíciu, ani nikoho, kto urazí Jeho dôstojnosť. Hoci Boh ľudí miluje, nerozmaznáva ich. Dáva im svoju lásku, milosrdenstvo, toleranciu, ale nikdy ich nedržal ako vo vatičke. Boh má svoje princípy a svoje hranice. Odhliadnuc od toho, koľko Božej lásky si pocítil alebo aká hlboká táto láska môže byť, k Bohu sa nikdy nesmieš správať tak, ako k inému človeku. Aj keď je pravda, že Boh s ľuďmi zaobchádza nanajvýš dôverne, pokiaľ človek nazerá na Boha tak ako na inú osobu, akoby bol iba ďalšou stvorenou bytosťou, priateľom či objektom uctievania, potom Boh pred ním skryje svoju tvár a opustí ho. Toto je Jeho povaha a ľudia nesmú brať túto záležitosť na ľahkú váhu. Často vídame, že Boh sa o svojej povahe vyjadruje podobnými slovami: Nezáleží na tom, koľko ciest si prešiel, koľko práce si vykonal ani koľko utrpenia si prestál, pokiaľ urazíš Božiu povahu, On sa každému z vás odplatí podľa toho, čo ste vykonali. Znamená to, že Boh s ľuďmi zaobchádza nanajvýš dôverne, ale ľudia s Bohom nesmú zaobchádzať ako s priateľom alebo príbuzným. Nenazývaj Boha svojím „kamošom“. Bez ohľadu na to, koľko lásky si od Neho prijal, koľko tolerancie ti preukázal, s Bohom nikdy nesmieš zaobchádzať ako so svojím kamarátom. Toto je Božia spravodlivá povaha.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VII

557. Božia neznášanlivosť voči urážkam je Jeho jedinečnou podstatou; Boží hnev je Jeho jedinečnou povahou; Boží majestát je Jeho jedinečnou podstatou. Princípom za Božím hnevom je prejav identity a postavenia, ktoré má len On. Je jasné, že tento princíp je tiež symbolom podstaty samého jedinečného Boha. Božia povaha je Jeho vlastnou vrodenou podstatou, ktorá sa postupom času vôbec nemení – a nemenia ju ani zmeny geografickej polohy. Jeho vrodená povaha je Jeho vnútornou podstatou. Bez ohľadu na to, na kom vykonáva svoje dielo, Jeho podstata sa nemení a nemení sa ani Jeho spravodlivá povaha. Keď Boha niekto rozčúli, prejaví svoju vrodenú povahu; vtedy sa princíp za Jeho hnevom nemení a nemenia sa ani Jeho jedinečná identita a postavenie. Nerozčúli sa preto, lebo by sa zmenila Jeho podstata alebo by z Jeho povahy vyplynuli iné prvky, ale preto, lebo ľudský odpor voči Nemu uráža Jeho povahu. Keď človek očividne provokuje Boha, je to vážne spochybňovanie vlastnej Božej identity a postavenia. Z Božieho pohľadu platí, že keď Ho človek spochybňuje, napáda Ho tým a pokúša Jeho hnev. Keď človek odporuje Bohu, napáda Ho, neustále pokúša Boží hnev – pričom práve v takýchto chvíľach hriech bujnie –, Boží hnev sa prirodzene zjaví a prejaví. Preto je prejav Božieho hnevu symbolom toho, že všetky podlé sily zaniknú, a tiež toho, že všetky nepriateľské sily budú zničené. V tom spočíva jedinečnosť spravodlivej Božej povahy a Božieho hnevu. Keď sa spochybňuje Božia dôstojnosť a svätosť, keď sa hatia pre človeka neviditeľné sily spravodlivosti, vtedy Boh prejaví svoj hnev. Vzhľadom na Božiu podstatu sú všetky sily na zemi, ktoré napádajú Boha, odporujú Mu a súperia s Ním, podlé, skazené a nespravodlivé; pochádzajú od satana a aj mu patria. Keďže je Boh spravodlivý, pochádza zo svetla a je dokonale svätý, všetko podlé, skazené a patriace satanovi sa vytratí, keď sa rozpúta Boží hnev.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný II

558. Keď Boh zosiela svoj hnev, podlé sily sú zadržané a podlé veci zničené, zatiaľ čo spravodlivé a pozitívne veci sa tešia Božej starostlivosti a ochrane a môžu pokračovať. Boh zosiela svoj hnev, pretože nespravodlivé, negatívne a podlé veci blokujú, narúšajú alebo ničia normálnu činnosť a rozvoj spravodlivých a pozitívnych vecí. Cieľom Božieho hnevu nie je chrániť vlastné postavenie a identitu, ale chrániť existenciu spravodlivých, pozitívnych, krásnych a dobrých vecí, chrániť zákony a poriadok normálneho ľudského prežívania. To je hlavná príčina Božieho hnevu. Boží hnev je veľmi náležitým, prirodzeným a pravým prejavom Jeho povahy. V Jeho hneve nie sú žiadne skryté motívy, klamstvá ani tajné plány, nehovoriac o túžbach, prešibanosti, zlomyseľnosti, násilí, podlosti či iných spoločných vlastnostiach skazeného ľudstva. Skôr než Boh vyšle svoj hnev, už celkom jasne a úplne pochopil podstatu každej veci a už sformuloval presné, jasné definície a závery. Boží cieľ vo všetkom, čo robí, je teda úplne jasný, podobne ako aj Jeho postoj. Nie je popletený, slepý, impulzívny ani ľahostajný a rozhodne nie je bezzásadový. To je praktický aspekt Božieho hnevu a práve vďaka nemu nadobudlo ľudstvo svoju normálnu existenciu. Bez Božieho hnevu by upadlo do abnormálnych životných podmienok a všetko spravodlivé, krásne a dobré by bolo zničené a zaniklo by. Bez Božieho hnevu by boli zákony a pravidlá existencie stvorených bytostí porušené alebo dokonca úplne zničené. Boh od stvorenia človeka neustále používa svoju spravodlivú povahu, aby ochránil a udržal normálnu existenciu ľudstva. Keďže Jeho spravodlivá povaha zahŕňa hnev a majestát, všetci podlí ľudia, veci a predmety a všetko, čo narúša a poškodzuje normálnu existenciu ľudstva, je v dôsledku Jeho hnevu potrestané, obmedzené a zničené. Počas niekoľkých uplynulých tisícročí Boh neustále používal svoju spravodlivú povahu, aby skolil a zničil všetky druhy nečistých a zlých duchov, ktorí odporujú Bohu a pôsobia ako satanovi komplici a prisluhovači v Božom diele riadenia ľudstva. Božie dielo spásy človeka tak vždy postupovalo podľa Jeho plánu. To znamená, že vďaka existencii Božieho hnevu neboli nikdy zničené najspravodlivejšie záležitosti ľudstva.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný II

559. Božie zaobchádzanie so všetkými ľuďmi, aj keď sú hlúpi a nevedomí, sa zakladá hlavne na milosrdenstve a tolerancii. Na druhej strane, Jeho hnev zostáva takmer po celý čas a v drvivej väčšine udalostí skrytý a človek ho nepozná. V dôsledku toho človek ťažko uvidí, ako Boh prejavuje svoj hnev, a tiež ho len ťažko pochopí. Preto Boží hnev zľahčuje. Keď človek čelí záverečnému Božiemu dielu a kroku tolerancie a odpustenia človeku – to znamená, keď sa k ľudstvu naposledy dostane Božie milosrdenstvo a Jeho posledné varovanie –, ak ľudia stále používajú tie isté metódy, aby vzdorovali Bohu, a nevynakladajú žiadne úsilie, aby činili pokánie, napravili svoje cesty a prijali Jeho milosrdenstvo, Boh k nim už viac nebude tolerantný a trpezlivý. Vtedy im, naopak, vezme svoje milosrdenstvo. Potom už len zosiela svoj hnev. Svoj hnev môže vyjadriť rôznymi spôsobmi a rôzne metódy môže použiť aj na potrestanie a zničenie ľudí.

Použitie ohňa na zničenie mesta Sodoma je najrýchlejšia Božia metóda úplného vyhladenia ľudstva alebo čohokoľvek iného. Spálenie Sodomčanov zničilo viac než len ich fyzické telá; úplne zničilo ich ducha, dušu i telo, takže obyvatelia mesta prestali jestvovať v hmotnom svete aj vo svete, ktorý je pre človeka neviditeľný. Toto je jeden zo spôsobov, ktorým Boh zjavuje a prejavuje svoj hnev. Tento spôsob zjavenia a prejavu je jedným z aspektov podstaty Božieho hnevu a rovnako je prirodzene aj zjavením podstaty spravodlivej Božej povahy. Keď Boh zosiela svoj hnev, prestáva zjavovať milosrdenstvo alebo láskavosť, pričom viac neprejavuje ani toleranciu či trpezlivosť. Neexistuje osoba, vec ani dôvod, ktorý by Ho dokázal presvedčiť, aby bol naďalej trpezlivý, aby opäť prejavoval milosrdenstvo a udeľoval zhovievavosť. Namiesto toho Boh bez jediného zaváhania zosiela svoj hnev a majestát a robí, čo chce. Robí to rýchlo a čisto v súlade so svojimi prianiami. Takýmto spôsobom zosiela Boh svoj hnev a majestát, ktorý človek nesmie uraziť, a je to tiež prejav jedného z aspektov Jeho spravodlivej povahy. Keď sú ľudia svedkami toho, ako Boh prejavuje záujem a lásku voči človeku, nie sú schopní všimnúť si Jeho hnev, vidieť Jeho majestát ani pocítiť Jeho neznášanlivosť voči urážkam. Tieto veci vždy viedli ľudí k presvedčeniu, že spravodlivá Božia povaha je výhradne jedným z prejavov milosrdenstva, tolerancie a lásky. Keď však človek vidí, ako Boh ničí mesto alebo neznáša ľudstvo, Jeho hnev pri ničení človeka a Jeho majestát umožňujú ľuďom zahliadnuť i druhú stránku Jeho spravodlivej povahy. Je to Božia neznášanlivosť voči urážkam. Božia povaha, ktorá netoleruje žiadne urážky, prevyšuje predstavivosť akejkoľvek stvorenej bytosti, pričom spomedzi nestvorených bytostí nie je nik schopný narušiť ju alebo ovplyvniť; a už vôbec sa nedá zosobniť alebo napodobniť. Tento aspekt Božej povahy by preto malo ľudstvo poznať najviac. Daný druh povahy má iba sám Boh, iba On disponuje týmto druhom povahy. Boh má tento druh spravodlivej povahy, pretože neznáša skazenosť, temnotu, vzdorovitosť a satanove podlé činy – kazenie a požieranie ľudstva –, lebo neznáša všetky hriešne činy, ktoré sú v protiklade s Ním, a pre svoju svätú a nepoškvrnenú podstatu. Práve preto neznesie, aby Mu otvorene odporovala alebo Ho napadla akákoľvek stvorená či nestvorená bytosť. Stačí, aby človek, ktorému Boh dokonca kedysi preukázal milosrdenstvo alebo ktorého si vyvolil, vyprovokoval Jeho povahu a porušil Jeho princípy trpezlivosti a tolerancie, a On bez štipky milosrdenstva či zaváhania rozpúta a zjaví svoju spravodlivú povahu, ktorá netoleruje žiadne urážky.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný II

560. Aj keď je vyliatie Božieho hnevu jedným z aspektov prejavu Jeho spravodlivej povahy, Boží hnev v žiadnom prípade nerobí rozdiely, pokiaľ ide o jeho cieľ, a nie je ani bezzásadový. Skôr naopak, vôbec nevzplanie rýchlo a Boh svoj hnev ani majestát nezjavuje ľahko. Okrem toho je Boží hnev pomerne regulovaný a riadený; vôbec sa nedá porovnať s tým, ako zvykne vybuchnúť od zlosti alebo si vybiť svoj hnev človek. V Biblii je zaznamenaných mnoho rozhovorov medzi človekom a Bohom. Slová niektorých jednotlivcov zapojených do rozhovorov boli plytké, nevedomé a detinské, no Boh ich neskolil ani neodsúdil. Najmä počas Jóbovej skúšky, ako sa Boh Jahve správal k trom Jóbovým priateľom a k ostatným po tom, čo si vypočul slová, ktoré adresovali Jóbovi? Odsúdil ich? Hneval sa na nich? Nič také nespravil! Namiesto toho povedal Jóbovi, aby sa za nich úpenlivo prihováral a modlil, a sám Boh si ich chyby nevzal k srdcu. Všetky tieto prípady predstavujú základný Boží postoj k ľudstvu, ku skazenému a nevedomému ľudstvu. Preto rozpútanie Božieho hnevu nie je v žiadnom prípade prejavom Jeho nálady ani spôsobom, ktorým by dal voľný priebeh svojim pocitom. Navzdory tomu, čo si myslia ľudia, Boží hnev nie je úplným výbuchom zlosti. Boh nerozpútava svoj hnev preto, lebo by nedokázal ovládať svoju náladu, alebo preto, že Jeho hnev dosiahol kritický bod a musí sa vyventilovať. Jeho hnev je, naopak, prejavom a skutočným vyjadrením Jeho spravodlivej povahy a symbolickým zjavením Jeho svätej podstaty. Boh je hnev a neznesie žiadne urážky na svoju adresu – to však neznamená, že Boží hnev nerozlišuje medzi príčinami alebo že je bezzásadový; na bezpríčinné, náhodné výbuchy hnevu, na hnev nerozlišujúci medzi príčinami má výhradný nárok skazené ľudstvo. Pre človeka s postavením je často náročné ovládať svoju náladu, a tak rád využíva príležitosti na vyjadrenie svojej nespokojnosti a vyventilovanie svojich emócií; často sa rozzúri bez zjavnej príčiny, aby odhalil svoje schopnosti a dal ostatným najavo, že Jeho postavenie a identita sa líšia od postavenia a identity obyčajných ľudí. Samozrejme, aj skazení ľudia bez akéhokoľvek postavenia sa často prestanú ovládať. Ich hnev je nezriedka spôsobený poškodením ich súkromných záujmov. Na ochranu vlastného postavenia a dôstojnosti dajú často voľný priechod svojim emóciám a odkryjú svoju arogantnú povahu. Človek sa rozzúri a dá voľný priechod svojim emóciám, aby obhájil a podporil existenciu hriechu, a takýmto konaním človek vyjadruje svoju nespokojnosť. Prekypuje nečistotami, úkladmi a intrigami, ľudskou skazenosťou a podlosťou a – viac než čímkoľvek iným – divokými ľudskými ambíciami a túžbami. Keď sa spravodlivosť stretne so zlobou, ľudský hnev nevzplanie na obranu existencie spravodlivosti alebo na jej podporu; naopak, keď sú sily spravodlivosti ohrozené, prenasledované a napádané, človek nadobudne postoj prehliadania, vyhýbania sa alebo úskoku. Keď však človek čelí silám podlosti, jeho postoj je postojom prispôsobenia sa, sklonenia sa a poklonkovania. Preto je ventilovanie človeka únikom pre podlé sily, výrazom prudkého a nezastaviteľného podlého konania telesného človeka. Keď však Boh zošle svoj hnev, všetky podlé sily budú zastavené, všetky hriechy škodiace človeku budú obmedzené, všetky nepriateľské sily brániace Božiemu dielu sa odhalia, budú oddelené a prekliate, zatiaľ čo všetci satanovi komplici, ktorí odporujú Bohu, budú potrestaní a vykorenení. Bez nich bude Božie dielo napredovať bez akýchkoľvek prekážok, Boží plán riadenia sa bude ďalej postupne rozvíjať podľa plánu a Boží vyvolený národ už nebude vyrušovaný a zavádzaný satanom, zatiaľ čo tí, ktorí nasledujú Boha, sa budú tešiť z Božieho vedenia a zabezpečenia v pokojnom a mierumilovnom prostredí. Boží hnev je ochranou, ktorá zamedzuje množeniu a bujneniu všetkých podlých síl, chráni existenciu a šírenie všetkého, čo je spravodlivé a pozitívne, a večne to chráni pred potlačením a rozvrátením.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný II

561. Keď sa zaoberáš každým z Božích činov, musíš si byť najprv istý, že spravodlivá Božia povaha je oslobodená od akýchkoľvek iných prvkov, že je svätá a bezchybná. Medzi tieto činy patrí skolenie, potrestanie a zničenie ľudstva Bohom. Každý z Božích činov sa bez výnimky deje v prísnom súlade s Jeho vrodenou povahou a Jeho plánom a nezahŕňa nič z ľudského poznania, tradície ani filozofie. Každý Boží čin je prejavom Jeho povahy a podstaty, ktorá nesúvisí s ničím, čo patrí skazenému ľudstvu. Ľudstvo si myslí, že len Božia láska, milosrdenstvo a tolerancia voči ľudstvu sú bezchybné, nefalšované a sväté, no nik nevie, že rovnako nefalšovaný je aj Jeho hnev a rozhorčenie. Okrem toho, nik sa nezamýšľa nad otázkami typu: prečo Boh netoleruje urážky alebo prečo je Jeho hnev taký veľký. Niektorí si Boží hnev, naopak, mýlia so zlou náladou, akú majú skazení ľudia, a mylne ho chápu ako hnev skazených ľudí. Dokonca sa nesprávne domnievajú, že Boží hnev je presne ako prirodzené zjavenie skazenej ľudskej povahy a že prúdenie Božieho hnevu je ako hnev skazených ľudí, keď čelia nejakej nešťastnej situácii, a sú presvedčení, že prílev Božieho hnevu je prejavom Jeho nálady. Dúfam, že po tomto rozhovore v duchovnom spoločenstve už nebude mať nikto z vás žiadne mylné predstavy, domnienky ani špekulácie týkajúce sa spravodlivej Božej povahy. Dúfam, že po vypočutí Mojich slov skutočne vo svojich srdciach spoznáte hnev spravodlivej Božej povahy, zavrhnete predošlé mylné chápanie Božieho hnevu a zmeníte vlastné mylné presvedčenia a názory na podstatu Božieho hnevu. Okrem toho dúfam, že si vo svojich srdciach presne zadefinujete Božiu povahu, že už nebudete mať o spravodlivej Božej povahe žiadne pochybnosti a že si pravú Božiu povahu nebudete vykladať na základe ľudského uvažovania alebo predstáv. Spravodlivá Božia povaha je pravá podstata Boha. Nie je to čosi, čo napísal alebo vytvoril človek. Jeho spravodlivá povaha je Jeho spravodlivou povahou a nijako nesúvisí so žiadnou stvorenou bytosťou. Sám Boh je samým Bohom. Nikdy sa nestane stvorenou bytosťou, a keby sa aj stal členom stvorených bytostí, Jeho vrodená povaha a podstata sa nezmenia. Poznať Boha preto nie je to isté, ako poznať nejaký predmet; poznať Boha neznamená niečo rozobrať ani to nie je to isté, ako pochopiť človeka. Pokiaľ človek na poznanie Boha používa svoju predstavu alebo metódu poznania predmetu či pochopenia osoby, potom Boha nikdy nespoznáš. Poznanie Boha nezávisí od skúsenosti alebo predstavivosti, a preto nesmieš Bohu nikdy vnucovať svoju skúsenosť či predstavivosť. Bez ohľadu na to, aké bohaté sú tvoje skúsenosti a predstavivosť, aj tak sú stále obmedzené. Tvoja predstavivosť okrem toho nezodpovedá faktom, a už vôbec nie pravde, a nie je v súlade s pravou Božou povahou a podstatou. Ak sa budeš pri chápaní Božej podstaty spoliehať na svoju predstavivosť, nikdy neuspeješ. Jediná cesta vedie tadiaľto: prijmi všetko, čo pochádza od Boha, a následne to postupne zaži a pochop. Príde deň, keď ťa Boh osvieti, aby si Ho vďaka svojej spolupráci a svojmu hladu a smädu po pravde skutočne pochopil a spoznal.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný II

562. Boh nie je vo svojom konaní nikdy nerozhodný ani váhavý; všetky princípy a zámery za Jeho konaním sú jasné a priehľadné, čisté a bezchybné, pričom nezahŕňajú žiadne triky ani intrigy. Inak povedané, Božia podstata neobsahuje žiadnu temnotu ani podlosť. Boh sa nahneval na Ninivčanov, pretože ich zlé skutky sa dostali pred Jeho zrak; v tom čase Jeho hnev vychádzal z Jeho podstaty. Keď sa však Boží hnev rozplynul a Boh opäť prejavil Ninivčanom svoju toleranciu, všetko, čo zjavil, bolo stále Jeho vlastnou podstatou. Celú túto premenu spôsobila zmena postoja človeka k Bohu. Jeho neurážlivá povaha, Jeho tolerantná podstata ani láskavá a milosrdná podstata sa počas celého tohto obdobia nezmenili. Keď ľudia páchajú zlé činy a urážajú Boha, zošle na nich svoj hnev. Keď budú ľudia skutočne činiť pokánie, Boh zmení názor a Jeho hnev utíchne. Keď budú naďalej tvrdohlavo odporovať Bohu, Jeho hnev neustane a postupne ich bude dusiť, až kým ich nezničí. Taká je podstata Božej povahy. Bez ohľadu na to, čo Boh vyjadruje a zjavuje zo svojej povahy – či už je to Jeho hnev, alebo Jeho milosrdenstvo a láskavosť –, závisí to od správania a konania ľudí, ako aj od ich postoja k Bohu v hĺbke ich srdca. Ak Boh ustavične vystavuje jedného človeka svojmu hnevu, srdce tohto človeka Mu nepochybne odporuje. Keďže tento človek nikdy skutočne nečinil pokánie, nesklonil sa pred Bohom a naozaj v Neho neveril, nikdy nezískal Božie milosrdenstvo a toleranciu. Ak niekto často prijíma Božiu starostlivosť, milosrdenstvo a toleranciu, bezpochyby vo svojom srdci prechováva pravú vieru v Boha a jeho srdce Mu neodporuje. Tento človek často činí pred Bohom ozajstné pokánie. Preto, aj keď na tohto človeka často zostupuje Božie disciplinovanie, Jeho hnev naňho nezostúpi.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný II

563. Bez ohľadu na to, ako sa Boh na Ninivčanov hneval, hneď ako vyhlásili pôst, obliekli si vrecovinu a sadli si do popola, obmäkčilo to Jeho srdce a začal meniť svoj názor. Keď im oznámil, že zničí ich mesto – len chvíľu pred ich vyznaním a pokáním za hriechy –, stále sa na nich hneval. Keď vykonali činy pokánia, Boží hnev na Ninivčanov sa postupne zmenil na milosrdenstvo a toleranciu voči nim. Na súbežnom zjavení týchto dvoch aspektov Božej povahy v tej istej udalosti nie je nič protirečivé. Ako by sme teda mali chápať a poňať tento nedostatok protirečenia? Boh postupne prejavil a zjavil každú z týchto dvoch protikladných podstát, keď Ninivčania činili pokánie, čo im umožnilo vidieť reálnosť a neuraziteľnosť Božej podstaty. Boh použil svoj postoj, aby ľuďom povedal nasledovné: niežeby Boh netoleroval ľudí alebo im nechcel preukázať milosrdenstvo; skôr ide o to, že len zriedka činia pred Bohom skutočné pokánie a len zriedka sa skutočne odvrátia od svojich zlých ciest a zrieknu sa násilia vo svojich rukách. Inak povedané, keď sa Boh na človeka hnevá, dúfa, že človek bude schopný činiť skutočné pokánie – v podstate dúfa, že uvidí skutočnú ľútosť človeka. V takom prípade bude naďalej hojne udeľovať človeku svoje milosrdenstvo a toleranciu. To znamená, že zlé správanie človeka vzbudzuje Boží hnev, zatiaľ čo Božie milosrdenstvo a tolerancia sa udeľujú tým, čo počúvajú Boha a činia pred Ním skutočné pokánie, tým, čo sa dokážu odvrátiť od svojich zlých ciest a zrieknuť sa násilia vo svojich rukách. Boží postoj sa veľmi jasne prejavil v Jeho správaní sa k Ninivčanom: Božie milosrdenstvo a toleranciu nie je vôbec ťažké získať a to, čo Boh vyžaduje, je pravé ľudské pokánie. Pokiaľ sa ľudia odvrátia od svojich zlých ciest a zrieknu sa násilia vo svojich rukách, Boh zmení svoj názor aj postoj k nim.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný II

564. Keď Boh zmenil svoj názor na Ninivčanov, boli Jeho milosrdenstvo a tolerancia falošnou zástierkou? Samozrejme, že nie! Čo teda ukázal prechod medzi týmito dvoma aspektmi Božej povahy počas Božieho riešenia tejto jednej situácie? Božia povaha predstavuje úplný celok – nie je vôbec rozdelená. Bez ohľadu na to, či Boh prejavuje hnev alebo milosrdenstvo a toleranciu voči ľuďom, všetko sú to prejavy Jeho spravodlivej povahy. Božia povaha je živá a jasne viditeľná a Boh mení svoje myšlienky a postoje podľa toho, ako sa veci vyvíjajú. Zmena Jeho postoja voči Ninivčanom informuje ľudstvo o tom, že má svoje vlastné myšlienky a predstavy; nie je to robot ani hlinená figúrka, ale sám živý Boh. Mohol sa na Ninivčanov hnevať, no vďaka ich postojom im tiež mohol odpustiť ich minulosť. Mohol sa rozhodnúť, že na nich zošle nešťastie, no vďaka ich pokániu tiež mohol zmeniť svoje rozhodnutie. Ľudia radi prísne uplatňujú pravidlá a pomocou nich ohraničujú a definujú Boha. Radi tiež používajú vzorce a skúšajú tak pochopiť Božiu povahu. Pokiaľ teda ide o oblasť ľudského myslenia, Boh nemyslí a nemá ani žiadne zásadné predstavy. V skutočnosti sú však Božie myšlienky v stave neustálej premeny v závislosti od zmien vo veciach a v prostredí. Kým sa tieto myšlienky menia, odkrývajú sa rôzne aspekty Božej podstaty. Počas tohto procesu premeny, presne vtedy, keď Boh mení svoj názor, ukazuje ľudstvu pravú existenciu svojho života a to, že Jeho spravodlivá povaha je plná dynamickej vitality. Boh zároveň používa svoje vlastné pravé zjavenia, aby ľudstvu dokázal pravdivosť existencie svojho hnevu a milosrdenstva, svojej láskavej dobroty a tolerancie. Jeho podstata sa zjaví kedykoľvek a kdekoľvek podľa toho, ako sa veci vyvíjajú. Má v sebe leví hnev a materinské milosrdenstvo a toleranciu. Jeho spravodlivá povaha nedovoľuje, aby ju niekto spochybňoval, narúšal, menil či prekrúcal. Medzi všetkými záležitosťami a vecami sa Božia spravodlivá povaha – teda Boží hnev a Božie milosrdenstvo – môže zjaviť kedykoľvek a kdekoľvek. Týmto aspektom dáva životný prejav v každom kúte stvorenia a uskutočňuje ich s vitalitou v každom plynúcom okamihu. Božia spravodlivá povaha nie je obmedzená časom ani priestorom. Inak povedané, neprejavuje ani nezjavuje sa mechanicky na základe časových či priestorových obmedzení, ale s dokonalou ľahkosťou vždy a všade. Keď vidíš, že Boh zmenil názor, prestal prejavovať svoj hnev a rozmyslel si zničenie mesta Ninive, môžeš povedať, že Boh je len milosrdný a láskavý? Môžeš povedať, že Boží hnev pozostáva z prázdnych slov? Keď sa Boh prudko hnevá a odvoláva svoje milosrdenstvo, môžeš povedať, že necíti voči ľudstvu pravú lásku? Tento prudký hnev prejavuje Boh ako odpoveď na zlé ľudské skutky; Jeho hnev nie je chybný. Božie srdce je dojaté v reakcii na ľudské pokánie a práve toto pokánie mení Jeho názor. Keď sa cíti dojatý, keď mení názor a keď prejavuje voči človeku svoje milosrdenstvo a toleranciu, všetko je úplne bezchybné, čisté, nepoškvrnené a nesfalšované. Božia tolerancia je presne týmto: toleranciou, rovnako ako Jeho milosrdenstvo nie je ničím iným než milosrdenstvom. Jeho povaha zjavuje hnev alebo milosrdenstvo a toleranciu v súlade s pokáním človeka a odchýlkami v jeho správaní. Bez ohľadu na to, čo zjaví a prejaví, všetko je čisté a priame; podstata toho je odlišná od podstaty akejkoľvek stvorenej bytosti. Keď Boh prejavuje princípy, ktoré sú základom Jeho činov, sú bez akýchkoľvek chýb či kazov, rovnako ako Jeho myšlienky, nápady a každé Jeho rozhodnutie a každý Jeho čin. Keďže sa Boh takto rozhodol a takto konal, dokončil svoje počiny. Výsledky Jeho počinov sú správne a bezchybné práve preto, že ich zdroj je bezchybný a nepoškvrnený. Boží hnev je bezchybný. Podobne aj Božie milosrdenstvo a tolerancia – ktoré žiadne stvorené bytosti nevlastnia – sú sväté a bezchybné a znesú hĺbavé úvahy a skúsenosti.

Teraz, keď ste porozumeli príbehu o meste Ninive, chápete už druhú stránku podstaty spravodlivej Božej povahy? Vidíte druhú stránku jedinečnej spravodlivej Božej povahy? Má niekto z ľudí takýto druh povahy? Prejavuje niekto takýto druh hnevu, Boží hnev? Disponuje niekto takým milosrdenstvom a toleranciou ako Boh? Kto zo stvorených bytostí dokáže rozpútať taký veľký hnev a rozhodnúť sa zničiť ľudstvo či zoslať naň katastrofu? A kto je spôsobilý udeliť človeku milosrdenstvo, toleranciu a odpustenie, a tak zmeniť svoje predošlé rozhodnutie zničiť človeka? Stvoriteľ vyjadruje svoju spravodlivú povahu prostredníctvom svojich vlastných jedinečných metód a princípov a nepodlieha kontrole ani obmedzeniam stanoveným ľuďmi, udalosťami alebo vecami. Vďaka Jeho jedinečnej povahe nedokáže nik zmeniť Jeho myšlienky či nápady ani Ho nik nedokáže presvedčiť a zmeniť žiadne z Jeho rozhodnutí. Všetko správanie a všetky myšlienky jestvujúce vo všetkých stvorených bytostiach existujú pod dozorom Jeho spravodlivej povahy. Nik nemôže ovplyvniť, či prejaví hnev alebo milosrdenstvo; o tom môže rozhodnúť iba Stvoriteľova podstata – alebo inak povedané, spravodlivá Stvoriteľova povaha. Taká je jedinečná prirodzenosť spravodlivej Stvoriteľovej povahy!

Dokážete prostredníctvom analýzy a pochopenia premeny Božieho postoja k Ninivčanom použiť slovo jedinečný na opísanie milosrdenstva v spravodlivej Božej povahe? Predtým sme povedali, že Boží hnev je jedným z aspektov podstaty Jeho jedinečnej spravodlivej povahy. Teraz ako Jeho spravodlivú povahu definujem dva aspekty – Boží hnev a Božie milosrdenstvo. Spravodlivá Božia povaha je svätá; neznesie urážky ani spochybňovanie; je to niečo, čo nemá žiadna zo stvorených ani nestvorených bytostí. Je jedinečná a zároveň výlučne Božia. To znamená, že Boží hnev je svätý a neuraziteľný. Rovnako aj druhý aspekt spravodlivej Božej povahy – Božie milosrdenstvo – je svätý a nedá sa uraziť. Žiadna zo stvorených ani nestvorených bytostí nemôže nahradiť ani zastupovať Boha v Jeho konaní. Nik Ho nemohol nahradiť alebo zastúpiť ani pri zničení Sodomy či záchrane mesta Ninive. To je pravý výraz jedinečnej spravodlivej Božej povahy.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný II

565. Aj keď mesto Ninive bolo plné rovnako skazených, podlých a násilných ľudí ako Sodoma, vďaka ich pokániu zmenil Boh názor a rozhodol sa nezničiť ich. Keďže spôsob, akým zaobchádzali s Božími slovami a pokynmi, svedčil o postoji, ktorý bol v ostrom rozpore s postojom Sodomčanov, a keďže sa úprimne podriadili Bohu, úprimne ľutovali svoje hriechy a správali sa pravdivo a srdečne vo všetkých ohľadoch, Boh sa nad nimi opäť z celého srdca zľutoval a udelil im zmilovanie. To, čo Boh udeľuje ľudstvu, a Jeho súcit s ľudstvom nemôže nik napodobniť a nie je možné ani to, aby niekto vlastnil Božie milosrdenstvo, Jeho toleranciu alebo úprimné city voči ľudstvu. Nájde sa niekto, koho považuješ za veľkého muža či veľkú ženu, alebo dokonca nadčloveka, kto by z vysokého miesta, z pozície veľkého muža či veľkej ženy, alebo z najvyššieho miesta, toto oznámil ľudstvu alebo stvoreným bytostiam? Kto z ľudí môže poznať stav ľudského života ako svoju dlaň? Kto môže niesť bremeno a zodpovednosť za existenciu ľudstva? Kto je oprávnený vyhlásiť zničenie mesta? A kto je oprávnený odpustiť mestu? Kto môže povedať, že sa zmiluje nad vlastným stvorením? Iba Stvoriteľ! Jedine Stvoriteľ je nežný voči tomuto ľudstvu. Jedine Stvoriteľ mu prejavuje súcit a náklonnosť. Jedine Stvoriteľ voči nemu prechováva skutočnú, nezlomnú náklonnosť. Rovnako iba Stvoriteľ mu môže udeliť milosrdenstvo a iba On sa môže zmilovať nad všetkými svojimi stvorenými bytosťami. Jeho srdce poskočí a zabolí pri každom jednom ľudskom čine: ľudská podlosť a skazenosť Ho hnevajú, deptajú a zarmucujú; nad ľudským pokáním a vierou sa teší, raduje, odpúšťa a jasá; každá Jeho myšlienka a predstava existuje pre ľudstvo a točí sa okolo neho; to, čím je a čo má, sa prejavuje úplne v ľudskom záujme; všetky Jeho emócie sú prepletené s ľudskou existenciou. V ľudskom záujme cestuje a náhli sa; v tichosti odovzdáva každý kúsok svojho života; každú minútu a sekundu svojho života daruje… Nikdy nevedel, ako si ctiť vlastný život, a predsa sa vždy zmiloval nad ľudstvom, ktoré sám stvoril… Tomuto ľudstvu dáva všetko, čo má… Svoje milosrdenstvo a toleranciu udeľuje bezpodmienečne a nič za to neočakáva. Robí to len preto, aby ľudstvo mohlo naďalej žiť pred Jeho zrakom a prijímať Jeho starostlivosť o život. Robí to len preto, aby sa Mu ľudstvo jedného dňa mohlo poddať a uznať, že On je Ten, kto vyživuje existenciu človeka a dáva život celému stvoreniu.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný II

566. Božie milosrdenstvo a tolerancia skutočne existujú, ale Božia svätosť a spravodlivosť, keď rozpúta svoj hnev, tiež človeku ukazujú Božiu stránku, ktorá nestrpí žiadne urážky. Keď je človek plne schopný poslúchať Božie príkazy a koná v súlade s Božími požiadavkami, Boh nešetrí milosrdenstvom voči človeku; keď je človek voči Nemu plný skazenosti, nenávisti a nepriateľstva, Boh je hlboko nahnevaný. Do akej miery sa hlboko hnevá? Jeho hnev bude trvať dovtedy, kým viac neuvidí odpor a zlé skutky človeka, kým sa Mu nestratia z očí. Až potom Boží hnev zmizne. Inými slovami, bez ohľadu na to, o koho ide, ak sa srdce človeka vzdiali od Boha a navždy sa od Neho odvráti, potom sa Boží hnev rozpúta bez prestania a bez ohľadu na to, ako chce tento človek – zdanlivo alebo z hľadiska jeho subjektívnych túžob – uctievať a nasledovať Boha a podriaďovať sa Bohu vo svojom tele alebo v mysli. Keď Boh vypustí svoj hlboký hnev po tom, čo dal človeku dostatok príležitostí, len čo sa rozpúta, nebude už žiadna možnosť, ako ho vziať späť a Boh už nikdy nebude milosrdný a tolerantný voči takémuto ľudstvu. To je jedna stránka Božej povahy, ktorá netoleruje žiadnu urážku. … Je tolerantný a milosrdný k veciam, ktoré sú láskavé, krásne a dobré; k veciam, ktoré sú zlé, hriešne a podlé, pociťuje hlboký, nepretržitý hnev. To sú dva hlavné a najvýznamnejšie aspekty Božej povahy a Boh ich navyše zjavuje od začiatku až do konca: nesmierne milosrdenstvo a hlboký hnev.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh II

567. Ľudia hovoria, že Boh je spravodlivý a pokiaľ Ho človek nasleduje až do úplného konca, určite bude voči nemu nezaujatý, pretože Boh je najspravodlivejší. Ak Ho človek nasleduje do úplného konca, mohol by človeka odvrhnúť? Nie som zaujatý voči žiadnemu človeku a všetkých ľudí súdim svojou spravodlivou povahou, existujú však vhodné podmienky pre požiadavky, ktoré kladiem na človeka, a to, čo požadujem, musia všetci ľudia splniť bez ohľadu na to, kým sú. Nestarám sa, aké sú tvoje spôsobilosti alebo ako dlho ich máš. Starám sa len o to, či kráčaš Mojou cestou a či miluješ pravdu a túžiš po nej. Ak ti pravda chýba a namiesto toho robíš hanbu Môjmu menu a nekonáš podľa Mojej cesty, len nasleduješ bez pozornosti a záujmu, vtedy ťa zrazím k zemi a potrestám ťa za tvoje zlo. Čo potom povieš? Dokážeš povedať, že Boh nie je spravodlivý? Ak si sa dnes podriadil všetkým slovám, ktoré som vyslovil, si druh človeka, ktorého schvaľujem. Hovoríš, že si pri nasledovaní Boha vždy trpel, že si Ho nasledoval za všetkých okolností a prežíval s Ním dobré aj zlé časy. Nežil si však slová, ktoré Boh vyslovil. Želáš si len pobehovať pre Boha sem a tam a každý deň sa Mu vydávať. Nikdy ti nenapadlo žiť život, ktorý má zmysel. Hovoríš tiež: „V každom prípade verím, že Boh je spravodlivý. Trpel som pre Neho, veľa som toho pre Neho spravil a obetoval som sa pre Neho. Tvrdo som drel, hoci som nezískal žiadne uznanie. Určite si ma bude pamätať.“ Je pravda, že Boh je spravodlivý, táto spravodlivosť však nie je pošpinená žiadnymi nečistotami: neobsahuje ľudskú vôľu a nie je pošpinená telom ani ľudskými transakciami. Všetci, ktorí Mu vzdorujú a odporujú, a všetci, ktorí nie sú v súlade s Jeho cestou, budú potrestaní. Nikomu nebude odpustené a nikto nebude ušetrený! Niektorí ľudia hovoria: „Dnes pre Teba pobehujem sem a tam. Keď nadíde koniec, môžeš mi dať malé požehnanie?“ Preto sa ťa pýtam: „Dodržal si Moje slová?“ Spravodlivosť, o ktorej hovoríš, je založená na obchodnej transakcii. Myslíš si len, že Ja som voči všetkým ľuďom spravodlivý a nezaujatý a že všetci, ktorí Ma nasledujú do úplného konca, budú určite spasení a získajú Moje požehnanie. Moje slová, že „všetci, ktorí Ma nasledujú do úplného konca, budú určite spasení“, v sebe ukrývajú skrytý význam: Tí, ktorí Ma nasledujú do úplného konca, sú tí, ktorých úplne získam. Sú to tí, ktorí po tom, ako som ich podmanil, hľadajú pravdu a sú zdokonalení. Čo z toho si dosiahol? Dosiahol si len toľko, že si Ma nasledoval do úplného konca, ale čo ešte? Dodržal si Moje slová? Splnil si jednu z Mojich piatich požiadaviek, nemáš však v úmysle splniť aj zvyšné štyri. Jednoducho si našiel najjednoduchšiu, najľahšiu cestu a nasledoval si ju vo viere, že budeš mať šťastie. Voči takej osobe, ako si ty, je Moja spravodlivá povaha napomínaním a súdom, je to spravodlivá odplata a spravodlivý trest pre všetkých, ktorí konajú zlo. Všetci, ktorí nekráčajú Mojou cestou, budú určite potrestaní, aj keď Ma budú nasledovať až do úplného konca. To je Božia spravodlivosť. Keď sa táto spravodlivosť prejaví v treste pre človeka, človek zostane ako obarený a bude pociťovať ľútosť, že hoci nasledoval Boha, nekráčal Jeho cestou. „V tom čase som pri nasledovaní Boha trpel len trochu, nekráčal som však po Jeho ceste. Čo sú to za výhovorky? Nie je iná možnosť ako byť napomínaný!“ V duchu si však myslí: „V každom prípade som nasledoval do úplného konca, takže aj keď ma budeš napomínať, nemôže to byť príliš prísne napomínanie a po jeho vynútení ma budeš stále chcieť. Viem, že si spravodlivý a nebudeš so mnou takto zaobchádzať naveky. Veď napokon nie som ako tí, ktorí budú odstránení. Tí, ktorí majú byť odstránení, podstúpia ťažké napomínanie, zatiaľ čo moje napomínanie bude ľahšie.“ Spravodlivá povaha nie je taká, ako hovoríš. Nie je to tak, že s tými, ktorí sú dobrí vo vyznávaní svojich hriechov, sa zaobchádza zhovievavejšie. Spravodlivosť je svätosť, je to povaha, ktorá netoleruje urážky človeka, a všetko, čo je špinavé a nezmenilo sa, je terčom Božieho odporu. Spravodlivá Božia povaha nie je zákon, ale správne ustanovenie: je to správne ustanovenie v kráľovstve a toto správne ustanovenie je spravodlivým trestom pre každého, kto nevlastní pravdu a nezmenil sa. Niet tu priestoru na spásu. Pretože keď bude každý človek zatriedený podľa druhu, dobrí budú odmenení a zlí potrestaní. Vtedy bude konečný osud človeka jasný. Je to čas, keď sa skončí dielo spásy, a potom sa už nebude vykonávať dielo spásy človeka a každému, kto pácha zlo, sa dostane odplaty.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznatky o napomínaní a súde

568. Mám milosrdenstvo s tými, ktorí Ma milujú a zapierajú samých seba. Trest, ktorý postihol zlých, je práve dôkazom Mojej spravodlivej povahy a ešte viac svedectvom Môjho hnevu. Keď nadíde pohroma, všetci, ktorí sa Mi postavia na odpor, budú plakať, keď padnú za obeť hladu a moru. Tí, ktorí spáchali rôzne zlé skutky, ale nasledovali Ma mnoho rokov, neuniknú a zaplatia za svoje hriechy; aj oni budú uvrhnutí do nešťastia, aké sa počas miliónov rokov vyskytlo len zriedka, a budú žiť v neustálom stave paniky a strachu. A tí Moji nasledovníci, ktorí Mi preukázali vernosť, sa budú radovať a tlieskať Mojej moci. Zažijú nevýslovnú blaženosť a budú žiť uprostred radosti, akú som ľudstvu nikdy predtým neudelil. Pretože si cením dobré skutky človeka a nenávidím tie zlé. Keď som začal viesť ľudstvo, horlivo som dúfal, že získam skupinu ľudí, ktorí zmýšľajú rovnako ako Ja. Naopak, nikdy nezabudnem na tých, ktorí nemajú rovnaké zmýšľanie ako Ja; v srdci ich vždy budem nenávidieť a čakať na príležitosť, aby som ich prinútil zodpovedať sa za ich zlé skutky, na čo sa s radosťou pozriem. Teraz konečne nastal Môj deň a Ja už nemusím čakať!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Priprav si dostatok dobrých skutkov pre svoj konečný osud