V rámci svojich skúseností sa Peter stretol so stovkami skúšok. Hoci dnešní ľudia poznajú pojem skúška, sú zmätení, pokiaľ ide o jeho skutočný význam a okolnosti. Boh zoceľuje odhodlanie ľudí, zušľachťuje ich dôveru a zdokonaľuje každú ich časť, a to sa dosahuje predovšetkým skúškami, ktoré sú tiež skrytým dielom Ducha Svätého. Zdá sa, akoby Boh ľudí opustil, a preto, ak si nebudú dávať pozor, budú tieto skúšky považovať za pokušenia satana. V skutočnosti mnohé skúšky možno považovať za pokušenia a to je princíp a pravidlo, podľa ktorého Boh koná. Ak ľudia skutočne žijú v Božej prítomnosti, budú takéto veci považovať za skúšky od Boha a nenechajú si ich ujsť. Ak niekto hovorí, že keď je s ním Boh, satan sa k nemu určite nepriblíži, nie je to celkom správne. Ak by to tak bolo, ako by sa dalo vysvetliť, že Ježiš čelil pokušeniam po štyridsaťdňovom pôste na púšti? Ak si teda ľudia skutočne napravia svoje názory na vieru v Boha, uvidia mnohé veci oveľa jasnejšie a ich chápanie nebude skreslené a mylné. Ak je niekto skutočne rozhodnutý nechať sa Bohom zdokonaliť, musí pristupovať ku všetkým záležitostiam, ktoré ho čakajú, z rôznych uhlov pohľadu, bez toho, aby sa prikláňal doľava alebo doprava. Ak nepoznáš Božie dielo, nebudeš vedieť, ako s Bohom spolupracovať. Ak nepoznáš princípy Božieho diela a nevieš, ako satan pôsobí v človeku, nebudeš mať žiadnu cestu k praktizovaniu viery. Samotná horlivá snaha ti neumožní dosiahnuť výsledky, ktoré požaduje Boh. Takýto spôsob prežívania je podobný ako u Vavrinca: vôbec nerozlišuje a sústreďuje sa len na skúsenosť, pričom si vôbec neuvedomuje, čo je satanovo dielo, čo je dielo Ducha Svätého, v akom stave je človek bez Božej prítomnosti a akých ľudí chce Boh zdokonaliť. Aké zásady by sme si mali osvojiť pri zaobchádzaní s rôznymi typmi ľudí, ako uchopiť Božiu vôľu v prítomnosti, ako poznať Božiu povahu a ku ktorým ľuďom, okolnostiam a vekovým skupinám smeruje Božie milosrdenstvo, majestát a spravodlivosť – nerozlišuje nič z toho. Ak ľudia nemajú viacero vízií ako základ svojich skúseností, potom život neprichádza do úvahy a skúsenosť už vôbec; môžu sa naďalej nerozumne podriaďovať a všetko znášať. Takýchto ľudí je veľmi ťažké zdokonaliť. Dá sa povedať, že ak nemáš žiadne z vízií, o ktorých sa hovorí vyššie, je to dostatočný dôkaz toho, že si kretén, si ako soľný stĺp, ktorý stále stojí v Izraeli. Takíto ľudia sú zbytoční, na nič sa nehodia! Niektorí ľudia sa vždy len slepo podriaďujú, vždy poznajú sami seba a pri riešení nových vecí vždy používajú svoje vlastné spôsoby alebo používajú „múdrosť“ na riešenie triviálnych vecí nehodných zmienky. Takíto ľudia sú bez schopnosti rozlišovania a akoby ich prirodzenosťou bolo zmieriť sa s tým, že si ich niekto doberá, a sú stále rovnakí, nikdy sa nezmenia. Takíto ľudia sú hlupáci, ktorým chýba čo i len najmenšia schopnosť rozlišovania. Nikdy sa nesnažia prijať opatrenia primerané okolnostiam alebo rôznym ľuďom. Takíto ľudia nemajú skúsenosti. Videl som niektorých ľudí, ktorí sú takí spútaní svojím vedomím o sebe samých, že keď sa stretnú s ľuďmi posadnutými pôsobením zlých duchov, sklonia hlavu a vyznajú svoje hriechy, pričom sa neodvážia vstať a odsúdiť ich. A keď sa stretnú s očividným pôsobením Ducha Svätého, neodvážia sa poslúchnuť. Veria, že aj zlí duchovia sú v rukách Božích, a nemajú ani najmenšiu odvahu postaviť sa im na odpor. Takíto ľudia robia Bohu hanbu a sú úplne neschopní niesť pre Neho ťažké bremeno. Takíto hlupáci nerobia žiadne rozdiely. Takýto spôsob prežívania by preto mal byť očistený, pretože je v Božích očiach neudržateľný.

Boh skutočne koná v ľuďoch veľa práce, niekedy ich skúša, niekedy vytvára prostredie, aby ich umiernil, a niekedy hovorí slová, aby ich viedol a napravil ich nedostatky. Niekedy Duch Svätý vedie ľudí do prostredia, ktoré im Boh pripravil, aby nevedomky objavili mnohé veci, ktoré im chýbajú. Prostredníctvom toho, čo ľudia hovoria a robia, ako sa správajú k iným a ako riešia veci, bez toho, aby o tom vedeli, ich Duch Svätý osvecuje a dáva im poznať mnohé veci, ktorým predtým nerozumeli. Okrem toho im umožňuje vidieť mnohé veci a ľudí jasnejšie, vďaka čomu pochopia mnoho vecí, ktorých si predtým neboli vedomí. Keď sa zaoberáš svetom, postupne začneš rozoznávať veci tohto sveta a skôr, ako prídeš na koniec svojej cesty, môžeš dospieť k záveru: „Je skutočne ťažké byť človekom.“ Ak stráviš nejaký čas získavaním skúseností pred Bohom a začneš chápať Božie dielo a Jeho povahu, nevedomky získaš veľa pochopenia a úroveň tvojho duchovného postavenia bude postupne rásť. Lepšie pochopíš mnohé duchovné veci a budeš mať jasnejšie najmä v Božom diele. Prijmeš Božie slová, Božie dielo, každý Boží čin, Božiu povahu a to, čím Boh je a čo má, ako svoj vlastný život. Ak sa budeš iba potulovať svetom, tvoje krídla budú stále rásť a tvoj odpor voči Bohu bude stále väčší; ako ťa potom môže Boh použiť? Pretože je v tebe príliš veľa „podľa môjho názoru“, Boh ťa nepoužíva. Čím viac budeš v Božej prítomnosti, tým viac zážitkov a skúseností získaš. Ak ešte stále žiješ vo svete ako zviera – ústami vyznávaš vieru v Boha, ale srdcom si niekde inde – a ak ešte stále študuješ svetské filozofie, aby si sa uživil, nebude potom všetka tvoja predchádzajúca práca zbytočná? Preto čím viac sú ľudia v Božej prítomnosti, tým ľahšie ich Boh zdokonalí. Toto je cesta, ktorou Duch Svätý koná svoje dielo. Ak to nepochopíš, bude pre teba nemožné vstúpiť na správnu cestu a o zdokonalení Bohom nemôže byť ani reči. Nebudeš môcť viesť normálny duchovný život, budeš ako hendikepovaný a budeš mať len svoju vlastnú tvrdú prácu a žiadne Božie dielo. Nie je chyba v tvojom prežívaní? Nemusíš sa nevyhnutne modliť, aby si sa ocitol v Božej prítomnosti. Niekedy sa do Božej prítomnosti dostaneš, keď rozjímaš o Bohu alebo uvažuješ o Jeho diele, inokedy, keď sa zaoberáš nejakou záležitosťou, a niekedy tým, že sa ti zjaví nejaká udalosť. Väčšina ľudí sa pýta: „Nie som v Božej prítomnosti, keď sa často modlím?“ Mnohí ľudia sa „v Božej prítomnosti“ donekonečna modlia. A aj keď majú modlitby stále na perách, v skutočnosti v Božej prítomnosti nežijú. Toto je jediný prostriedok, ktorým si takíto ľudia môžu zachovať svoje podmienky v Božej prítomnosti. Sú úplne neschopní používať svoje srdce na to, aby boli stále v spojení s Bohom, a nie sú schopní ani predstúpiť pred Boha prostredníctvom prežívania, či už prostredníctvom rozjímania, tichého premýšľania alebo používania mysle na to, aby sa zaoberali Bohom vo svojom srdci tým, že si uvedomujú Božie bremeno. Ústami sa len modlia k Bohu v nebi. Srdcia väčšiny ľudí sú zbavené Boha a s Bohom sú len vtedy, keď sa k Nemu priblížia. Väčšinou Boh s nimi vôbec nie je. Nie je to prejav toho, že nemajú Boha v srdci? Ak by Boha vo svojom srdci skutočne mali, mohli by azda robiť veci, ktoré robia lupiči a zvery? Ak sa človek skutočne bojí Boha, svoje pravé srdce privedie do kontaktu s Bohom a jeho myšlienky a predstavy budú vždy súvisieť s Božími slovami. Nebudú robiť chyby v reči ani v konaní a neurobia nič, čo by bolo zjavne proti Bohu. To je štandard pre veriaceho človeka.