Ako veľmi dnes miluješ Boha? Koľko vieš o všetkom, čo Boh v tebe vykonal? Toto sú veci, ktoré by si sa mal naučiť. Keď Boh prišiel na zem, každý Jeho čin v človeku a všetko, čo dovolil, aby človek videl, malo človeka podnietiť, aby Ho miloval a skutočne poznal. To, že človek môže trpieť pre Boha a to, že dokázal zájsť takto ďaleko, je na jednej strane spôsobené Božou láskou a na strane druhej Božou spásou. Navyše, je to kvôli súdu a napomínaniu, ktoré Boh vykonal človeku. Ak ste bez súdu, napomínania a Božích skúšok a ak vám Boh neprivodil utrpenie, tak potom, pri všetkej úprimnosti, skutočne nemilujete Boha. Čím je väčšie Božie dielo v človeku, a čím väčšie je utrpenie človeka, tým očividnejšie je, aké zmysluplné je Božie dielo, a tým viac je srdce človeka schopné skutočne milovať Boha. Ako sa naučíš, ako milovať Boha? Bez útrap a bez zušľachťovania, bez bolestivých skúšok – a navyše ak by všetko, čo Boh dal človeku, bola milosť, láska a milosrdenstvo – dokázal by si dospieť do stavu, keď budeš skutočne milovať Boha? Na jednej strane, počas Božích skúšok človek spoznáva svoje nedostatky a začína vidieť, že je bezvýznamný, opovrhnutiahodný, prízemný, že nemá nič a že je ničím; na druhej strane, Boh vytvára počas svojich skúšok pre človeka okolnosti, vďaka ktorým je jednoduchšie okúsiť milotu Boha. Hoci je bolesť človeka veľká a niekedy neznesiteľná – čo niekedy vedie až k zničujúcemu zármutku – keď ju zažije, človek vidí, aké úžasné je Božie dielo v ňom, a len na týchto základoch sa v ňom zrodí skutočná láska k Bohu. Človek dnes vidí, že len s milosťou, láskou a milosrdenstvom Boha nedokáže skutočne spoznať seba, nieto ešte spoznať podstatu človeka ako takého. Iba skrz Božie zušľachťovanie a súd, a počas samotného procesu zušľachťovania, človek dokáže spoznať svoje nedostatky a vidieť, že nemá nič. Takže láska človeka k Bohu je budovaná na základoch Božieho zušľachťovania a súdu. Ak si užívaš iba Božiu milosť, máš pokojný rodinný život alebo hmotné požehnania, potom si nezískal Boha a tvoju vieru v Boha nemožno považovať za pravú vieru. Boh už prišiel v tele, aby vykonal etapu svojho diela venovanú milosti a už dožičil človeku hmotné požehnania, ale človek sa nezdokonalí iba s pomocou milosti, lásky a milosrdenstva. V rámci svojich skúseností človek okúsi aj niečo z Božej lásky a vidí lásku a milosrdenstvo Boha, ale po určitom čase vidí, že Božia milosť a Jeho láska a milosrdenstvo ho nedokážu zdokonaliť, nedokážu odhaliť to, čo je v človeku skazené a nedokážu človeka zbaviť jeho skazenej povahy, alebo zdokonaliť ľudskú lásku a vieru. Dielo Božej milosti bolo dielom jednej éry a človek sa nemôže spoliehať, že spozná Boha tým, že sa bude tešiť z Jeho milosti.

Akým spôsobom Boh dosiahne dokonalosť človeka? Dosiahne ju svojou spravodlivou povahou. Božiu povahu tvoria predovšetkým spravodlivosť, hnev, majestát, súd a kliatba, pričom Boh človeka zdokonaľuje predovšetkým svojím súdom. Niektorí ľudia nerozumejú a pýtajú sa, prečo Boh dokáže človeka zdokonaliť iba skrz súd a kliatbu. Hovoria: „Ak by Boh preklial človeka, nezahynul by človek? Ak by Boh súdil človeka, nebol by človek zavrhnutý? Tak ako ho i tak dokáže priviesť k dokonalosti?“ Také slová vychádzajú z úst ľudí, ktorí nepoznajú Božie dielo. To, čo Boh preklína, je neposlušnosť človeka, a to, čo súdi, sú hriechy človeka. Hoci hovorí príkro a neoblomne, odkryje všetko, čo je v človeku, odhaľujúc cez tieto nepríjemné slová to, čo je v človeku podstatné, jednako ale cez takýto súd poskytne človeku hlboké poznanie povahy tela, a tak sa človek podriadi Bohu. Telo človeka patrí hriechu a satanovi, je neposlušné a je predmetom Božieho napomínania. A tak, aby Boh dovolil človeku spoznať seba samého, musia ho postihnúť slová Božieho súdu a človek musí byť vystavený najrôznejším spôsobom zušľachťovania, len potom môže byť Božie dielo účinné.

Z toho, čo Boh povedal, vyplýva, že telo človeka už odsúdil. Nie sú potom tieto slová slovami prekliatia? Slová vyrieknuté Bohom odhaľujú pravú tvár človeka, a práve prostredníctvom nich je človek súdený, a keď vidí, že nedokáže uspokojiť vôľu Boha, vo svojom vnútri cíti smútok a výčitky, cíti, že Bohu dlží priveľa a nedokáže dosiahnuť Božiu vôľu. Niekedy ťa Duch Svätý v tvojom vnútri pokarhá, a toto pokarhanie pochádza z Božieho súdu. Niekedy ťa Boh napomína a skryje svoju tvár pred tebou, keď ti nevenuje žiadnu pozornosť a nepôsobí v tebe, nehlučne ťa trestá, aby ťa zušľachtil. Božie dielo v človeku má predovšetkým demonštrovať Jeho spravodlivú povahu. Aké svedectvo napokon človek vydá o Bohu? Človek podáva svedectvo o tom, že Boh je spravodlivý Boh, že Jeho povahou je spravodlivosť, hnev, napomínanie a súd. Človek podáva svedectvo o spravodlivej povahe Boha. Boh súdi, aby človeka zdokonalil, miloval človeka a zachránil ho. Ale čo vlastne obsahuje Jeho láska? Je v nej súd, majestát, hnev a kliatba. Hoci Boh v minulosti človeka preklial, úplne ho neuvrhol do bezodnej jamy, ale takto zušľachťoval vieru človeka. Neodsúdil človeka na smrť, ale konal tak, aby ho zdokonalil. Podstata tela patrí satanovi – Boh to povedal celkom presne – ale skutky vykonané Bohom podľa Jeho slov nie sú naplnené. Uvalí na teba kliatbu preto, aby si Ho mohol milovať a aby si spoznal podstatu tela. Trestá ťa, aby si sa mohol prebrať, aby ti dovolil spoznať nedostatky vo svojom vnútri a aby si poznal úplnú nehodnosť človeka. A tak Božie kliatby, Jeho súd, Jeho majestát a hnev – to všetko má človeka priviesť k dokonalosti. Každý skutok, ktorý Boh dnes koná, a Jeho spravodlivá povaha, ktorú demonštruje vnútri vás – účelom toho všetkého je, aby človeka zdokonalil. Taká je Božia láska.

Podľa tradičných predstáv človeka je Božia láska milosť, milosrdenstvo a pochopenie pre slabosť človeka. Aj tieto veci tvoria Božiu lásku, ale takáto predstava je príliš jednostranná, a nevystihuje hlavný spôsob, ktorým Boh človeka zdokonaľuje. Niektorí ľudia začnú veriť v Boha kvôli chorobe. Táto choroba je pre vás Božou milosťou. Bez nej by ste neverili v Boha. A ak by ste neverili v Boha, potom by ste nezašli takto ďaleko, a tak aj táto milosť je láskou Boha. V čase viery v Ježiša ľudia činili mnoho, čo sa Bohu nepáčilo, pretože nerozumeli pravde, ale i tak má Boh lásku a milosť a On doviedol človeka takto ďaleko. A hoci človek nerozumie ničomu, Boh napriek tomu dovoľuje, aby Ho uctieval, a navyše, práve On priviedol človeka do dnešného dňa. Vari toto nie je Božou láskou? To, čo sa prejavuje v Božej povahe je láska Boha – to je celkom správne. Keď sa budovanie cirkvi zavŕšilo, Boh vykonal etapu svojho diela venovanú služobníkom a vhodil človeka do bezodnej jamy. Slová z čias služobníkov boli všetko kliatby: preklínali tvoje telo, preklínali tvoju skazenú satanskú povahu, a preklínali to, čo na tebe neuspokojuje Božiu vôľu. Dielo vykonávané Bohom počas tejto etapy sa prejavilo ako majestát, krátko po tom Boh vykonal etapu diela zameranú na napomínanie a nastala skúška smrťou. V takomto diele človek videl Boží hnev, majestát, súd a napomínanie, jednako však videl Božiu milosť, Jeho lásku a Jeho milosrdenstvo. Všetko, čo Boh vykonal, a všetko, čo sa prejavilo ako Jeho povaha, bola Božia láska k človeku, a všetko to, čo Boh vykonal, dokázalo naplniť potreby človeka. Urobil to, aby človeka zdokonalil a staral sa o človeka podľa jeho veľkosti. Ak by to Boh neurobil, človek by nedokázal prísť pred Neho a nemohol by spoznať Jeho pravú tvár. Od čias, keď človek začal veriť v Boha, až doposiaľ sa Boh postupne staral o človeka v súlade s jeho významom, a to preto, aby Ho človek postupne vo svojom vnútri spoznával. Až dnes si človek uvedomuje, aký úžasný je Boží súd. Táto etapa diela venovaná služobníkom bola od stvorenia prvým prípadom Božej kliatby. Na človeka bola uvrhnutá kliatba a on sám bol uvrhnutý do bezodnej jamy. Ak by to Boh neurobil, človek by dodnes nezískal pravé poznanie Boha. Len skrze túto kliatbu od Boha prišiel človek riadne do kontaktu s Jeho povahou. Človek bol odhalený skrze skúšku služobníkov. Videl, že jeho lojalita bola neprijateľná, že jeho význam bol nedostatočný, že nedokázal uspokojiť Božiu vôľu, a že jeho tvrdenia o uspokojení Boha za akýchkoľvek okolností boli iba slová. Hoci Boh človeka preklial v etape diela venovanej služobníkom, pri spätnom pohľade bol tento krok Božieho diela úžasný: priniesol veľký zvrat pre človeka a spôsobil veľkú zmenu v charaktere jeho života. Pred érou služobníkov človek vôbec nevedel, ako pristupovať k životu, nerozumel, čo to znamená veriť v Boha, nepoznal múdrosť Božieho diela, ani nerozumel, že Božie dielo môže človeka vystaviť skúškam. Od čias služobníkov dodnes človek vidí, aké podivuhodné je Božie dielo – pre človeka je celkom nepochopiteľné. Človek si s použitím svojho rozumu nedokáže predstaviť, ako Boh koná, a taktiež vidí, aká malá je jeho veľkosť, a že priveľa v ňom je neposlušného. Keď Boh preklial človeka, bolo to preto, aby niečo dosiahol, nie aby odsúdil človeka na smrť. Hoci na človeka uvalil kliatbu, urobil tak skrze slová, a Jeho kliatby v skutočnosti človeka nepostihli, pretože to, čo Boh preklial, bola ľudská neposlušnosť, a tak slová Jeho kliatob boli vyslovené aj preto, aby človeka zdokonalil. Či už Boh človeka súdi alebo preklína, jedno i druhé vedie k dokonalosti človeka: jedno i druhé Boh koná, aby sa to, čo je v človeku nečisté, stalo dokonalým. Týmto spôsobom je človek zušľachťovaný a to, čo je nedostatočné, sa skrze Jeho slov a diela zdokonaľuje. Každý krok Božieho diela – či už sú to ostré slová alebo súd alebo napomínanie – človeka zdokonaľuje a je úplne primeraný. Nikdy počas vekov Boh nevykonal také dielo, ako je toto. Dnes pôsobí vo vás, aby ste ocenili Jeho múdrosť. Hoci ste vo svojom vnútri pociťovali trochu bolesti, vaše srdcia zostávajú neochvejné a pokojné. Je to vaše požehnanie, že si môžete vychutnať túto etapu Božieho diela. Nehľadiac na to, čo dokážete získať v budúcnosti, všetko, čo dnes vidíte z Božieho diela vo vás, je láska. Ak človek nezažije Boží súd a zušľachťovanie, jeho skutky a horlivosť navždy zostanú na povrchu, a jeho povaha zostane navždy nezmenená. Možno toto vnímať ako fakt, že si vás Boh získal? Hoci dnes v človeku zostáva veľa arogancie a márnivosti, povaha človeka je oveľa stabilnejšia než predtým. Boh sa tebou zaoberá preto, aby ťa zachránil. A hoci ťa to počas toho môže trochu bolieť, nastane deň, keď v tvojej povahe dôjde k zmene. Vtedy sa obzrieš a uvidíš, aké múdre je Božie dielo, a vtedy dokážeš skutočne pochopiť Božiu vôľu. Dnes niektorí ľudia tvrdia, že rozumejú Božej vôli, ale nie je to celkom pravda. V skutočnosti hovoria nepravdy, pretože ešte nepochopili, či je Božou vôľou človeka zachrániť alebo prekliať. Možno to teraz nedokážeš vidieť jasne, ale príde čas, keď zočíš, že nadišiel deň Božej slávy a spozoruješ, aké zmysluplné je milovať Boha, aby si spoznával ľudský život, a tvoje telo bude žiť vo svete milujúceho Boha, aby bol tvoj duch oslobodený. Tvoj život bude plný radosti a ty budeš vždy blízko Boha a vzhliadať k Bohu. Vtedy budeš skutočne vedieť, aké je dnes Božie dielo hodnotné.

Dnes väčšine ľudí také poznanie chýba. Nazdávajú sa, že trpieť nestojí za to, že svet sa ich zriekol, že ich domáci život sužujú problémy, Boh ich nemiluje a ich vyhliadky sú pochmúrne. Utrpenie niektorých ľudí prerastie do extrému a ich myšlienky sa obracajú k smrti. Toto nie je skutočná láska k Bohu. Takí ľudia sú zbabelci, nemajú žiaden pud sebazáchovy, sú slabí a bezmocní! Boh prahne po tom, aby Ho človek miloval, ale čím viac Ho človek miluje, tým väčšie je jeho utrpenie, a čím viac Ho človek miluje, tým väčším skúškam čelí. Ak Ho miluješ, potom ťa postretne každý prejav utrpenia. A ak Ho nemiluješ, potom možno všetko v tvojom živote pôjde hladko a všetko naokolo teba bude pokojné. Keď miluješ Boha, pocítiš, že mnohé z toho, čo ťa obklopuje, je neprekonateľné, a pretože si nevýznamný, budeš zušľachtený. Navyše nebudeš schopný uspokojiť Boha a vždy budeš cítiť, že Božia vôľa je príliš vznešená, že je mimo dosahu človeka. Preto budeš zušľachtený – lebo sa v tebe skrýva veľa slabosti a veľa toho, čo nedokáže uspokojiť Božiu vôľu, a tak budeš zušľachtený vnútorne. Musíte jasne vidieť, že očistu možno dosiahnuť len zušľachťovaním. A tak počas týchto posledných dní musíte priniesť svedectvo o Bohu. Nehľadiac na veľkosť vášho utrpenia, mali by ste kráčať až do úplného konca, a aj pri poslednom nádychu musíte byť verní a oddaní Bohu. Iba toto znamená skutočne milovať Boha a iba toto je silné a presvedčivé svedectvo. Keď ťa pokúša satan, mal by si povedať: „Moje srdce patrí Bohu a Boh si ma už získal. Nedokážem ťa uspokojiť, musím zasvätiť všetko k uspokojeniu Boha.“ Čím viac uspokojíš Boha, tým viac ti Boh požehná, a tým silnejšia je tvoja láska k Bohu. A tak budeš mať aj vieru a odhodlanie a budeš cítiť, že nič nie je hodnotnejšie alebo dôležitejšie než život strávený láskou k Bohu. Možno konštatovať, že pokiaľ človek miluje Boha, vyhne sa smútku. Hoci sú chvíle, keď je tvoje telo slabé a sužujú ťa mnohé ozajstné ťažkosti, v týchto chvíľach sa môžeš skutočne spoliehať na Boha, získaš útechu na duchu a budeš cítiť istotu a to, že máš niečo, na čo sa môžeš spoľahnúť. Týmto spôsobom dokážeš prekonať mnohé prekážky a kvôli útrapám, ktoré pociťuješ, sa nebudeš sťažovať na Boha. Namiesto toho budeš chcieť spievať, tancovať a modliť sa, schádzať sa a združovať a premýšľať o Bohu. Budeš cítiť, že všetci ľudia, všetky záležitosti a veci naokolo teba, ktoré pripravil Boh, sú správne. Ak nemiluješ Boha, všetko, k čomu vzhliadaš, ti bude pripadať protivné a nič nepoteší tvoje oči. V duchu nebudeš slobodný, ale utláčaný, tvoje srdce sa vždy bude sťažovať na Boha, vždy budeš cítiť, že trpíš veľkým súžením a že je to veľmi nespravodlivé. Ak sa neusiluješ kvôli šťastiu, ale preto, aby si uspokojil Boha a aby ťa neobviňoval satan, potom ti taká snaha dá veľkú silu milovať Boha. Človek dokáže vykonať všetko, o čom Boh hovoril a všetko, čo koná, dokáže uspokojiť Boha – taká je realita. Usilovať sa o uspokojenie Boha znamená použiť tvoju lásku k Bohu, aby sa Jeho slová uviedli do praxe. Nehľadiac na čas – aj keď iní sú bez sily –, v tvojom vnútri stále tlčie srdce milujúce Boha, ktoré po Bohu hlboko túži a ktorému chýba. To je skutočné duchovné postavenie človeka. Veľkosť tvojho duchovného postavenia závisí od veľkosti tvojho srdca milujúceho Boha, od toho, či vydržíš skúšky, či si slabý, keď ťa postretnú rôzne okolnosti a či dokážeš trvať na svojom, keď ťa odmietnu tvoji bratia a sestry. Keď nastanú tieto skutočnosti, ukáže sa, aké je tvoje srdce milujúce Boha. Z veľkej časti Božieho diela vidieť, že Boh skutočne miluje človeka, hoci oči ľudského ducha sa ešte stále úplne neotvorili a nedokážu jasne vidieť väčšinu Božieho diela a prejavov Jeho vôle, ani mnoho vecí, ktoré sú na Bohu milé. Človek prechováva len málo skutočnej lásky k Bohu. Ty si veril v Boha po celý tento čas a Boh dnes odrezal všetky únikové cesty. Ak budeme uvažovať realisticky, nemáš inú možnosť, iba vykročiť správnou cestou. Správnou cestou, ku ktorej ťa priviedol tvrdý súd a najvyššia spása Boha. Len potom, ako človek okúsi utrpenie a zušľachťovanie, spozná, že Boh je milý. Po doterajšej skúsenosti možno povedať, že človek spoznal časť Božej miloty, ale to stále nestačí, lebo človeku toho chýba priveľa. Človek musí zažiť viac úžasného Božieho diela a viac zušľachťovania utrpením, ktoré pripravil Boh. Len potom sa môže zmeniť povaha ľudského života.