Všetci ste uprostred skúšania a zušľachťovania. Ako by ste mali milovať Boha počas zušľachťovania? Po zušľachtení dokážu ľudia skutočne velebiť Boha a počas zušľachťovania môžu vidieť, že majú veľké nedostatky. Čím intenzívnejšie je tvoje zušľachťovanie, tým viac si schopný zrieknuť sa tela, a čím intenzívnejšie je zušľachťovanie ľudí, tým väčšia je ich láska k Bohu. Toto by ste mali pochopiť. Prečo musia byť ľudia zušľachtení? Aký účinok to má priniesť? Aký význam má Božie dielo zušľachťovania človeka? Ak skutočne hľadáš Boha, tak po zažití Jeho zušľachťovania do určitej miery pocítiš, že je nesmierne dobré a mimoriadne potrebné. Ako má človek milovať Boha počas zušľachťovania? Pomocou odhodlania milovať Boha, aby prijal Jeho zušľachťovanie: počas zušľachťovania sa vo vnútri trápiš, akoby ti v srdci niekto krútil nožom, ale si ochotný uspokojiť Boha svojím srdcom milujúcim Boha a nie si ochotný zaujímať sa o svoje telo. Praktizovať Božiu lásku znamená práve toto. Vnútorne ťa to bolí a tvoje utrpenie už dosiahlo istý limit, ale stále si ochotný predstúpiť pred Boha a modliť sa: „Ó, Bože! Nemôžem Ťa opustiť. Hoci je vo mne temnota, chcem Ťa uspokojiť, Ty poznáš moje srdce a chcel by som, aby si do mňa vložil viac svojej lásky.“ Toto je praktizovanie počas zušľachťovania. Ak použiješ svoje srdce milujúce Boha ako základ, zušľachťovanie ťa môže priviesť bližšie k Bohu a môže ťa s Ním zblížiť. Keďže veríš v Boha, musíš Mu svoje srdce odovzdať. Ak obetuješ a položíš svoje srdce pred Boha, potom počas zušľachťovania bude pre teba nemožné zaprieť Boha alebo Ho opustiť. Takto bude tvoj vzťah s Bohom čoraz bližší a prirodzenejší a tvoje spojenie s Bohom bude čoraz častejšie. Ak to vždy budeš takto praktizovať, potom budeš tráviť viac času v Božom svetle a viac času pod vedením Jeho slov. Aj tvoja povaha sa bude stále viac a viac meniť a tvoje poznanie bude každým dňom narastať. Keď príde deň, keď ťa odrazu zastihnú Božie skúšky, budeš nielen schopný stáť po Božom boku, ale budeš schopný aj vydávať svedectvo o Bohu. V tom čase už budeš ako Jób a Peter. Keď budeš vydávať svedectvo o Bohu, potom Ho budeš skutočne milovať a rád za Neho položíš svoj život, budeš Božím svedkom a niekým, koho Boh miluje. Láska, ktorá prešla zušľachtením, je silná, nie slabá. Bez ohľadu na to, kedy a ako ťa Boh podrobí svojim skúškam, budeš môcť zahodiť svoje obavy z toho, či budeš žiť, alebo zomrieš, s radosťou všetko odložíš pre Boha a s radosťou pre Neho všetko vydržíš – vtedy bude tvoja láska čistá a tvoja viera skutočná. Len vtedy budeš niekým, koho Boh skutočne miluje a koho Boh skutočne zdokonalil.

Ak sa ľudia dostanú do moci satana, znamená to, že v sebe nemajú lásku k Bohu a ich predchádzajúce vízie, láska a odhodlanie sa vytratili. Kedysi ľudia cítili, že majú trpieť pre Boha, ale dnes si myslia, že je to hanba, a nemajú núdzu o sťažnosti. Toto je dielo satana, znak toho, že človek sa dostal do satanovej moci. Ak natrafíš na takúto situáciu, musíš sa modliť a čo najskôr to zvrátiť – to ťa ochráni pred satanovými útokmi. Práve počas trpkého zušľachťovania sa človek najľahšie dostane pod vplyv satana, takže ako by si mal počas takéhoto zušľachťovania milovať Boha? Mal by si pozbierať svoju vôľu, položiť svoje srdce pred Boha a venovať Mu všetok svoj čas až do poslednej chvíle. Bez ohľadu na to, ako ťa Boh zušľachťuje, mal by si byť schopný uviesť pravdu do praxe, aby si uspokojil Božiu vôľu, a mal by si sa pustiť do hľadania Boha a usilovať sa o spojenie s Ním. Čím pasívnejší budeš v takýchto chvíľach, tým negatívnejší budeš a tým ľahšie budeš opäť upadať. Keď treba, aby si plnil svoju úlohu, hoci si ju neplníš práve najlepšie, robíš všetko, čo môžeš, a používaš pri tom len svoje srdce milujúce Boha; bez ohľadu na to, čo hovoria druhí – či hovoria, že si si počínal dobre, alebo zle –, máš správne úmysly a nie si samospravodlivý, pretože konáš v Božom mene. Keď si ostatní mylne vysvetľujú tvoje činy, môžeš sa modliť k Bohu a povedať: „Ó, Bože! Nežiadam, aby ma iní tolerovali alebo sa ku mne správali dobre, ani aby ma chápali alebo schvaľovali. Prosím len o to, aby som Ťa mohol milovať vo svojom srdci, aby som mal pokoj v srdci a aby moje svedomie bolo čisté. Nežiadam, aby ma iní chválili alebo si ma vysoko vážili; snažím sa len o to, aby som Ťa zo srdca uspokojil; slúžim svojmu poslaniu tým, že robím všetko, čo môžem, a hoci som hlúpy, nerozumný, mám slabú kvalitu a som slepý, viem, že si milý, a som ochotný Ti venovať všetko, čo mám.“ Len čo sa začneš takto modliť, prejaví sa tvoje srdce milujúce Boha a v srdci pocítiš oveľa väčšiu úľavu. Praktizovanie lásky k Bohu znamená práve toto. Keď to budeš skúšať, dvakrát zlyháš a raz sa ti to podarí, prípadne päťkrát zlyháš a dvakrát sa ti to podarí, a keď to budeš takto skúšať, len uprostred neúspechu uvidíš Božiu milotu a objavíš, čo ti vnútorne chýba. Keď sa nabudúce ocitneš v takýchto situáciách, mal by si sa mať na pozore, zvážiť svoje kroky a častejšie sa modliť. Postupne si osvojíš schopnosť zvíťaziť v takýchto situáciách. Keď sa tak stane, tvoje modlitby boli účinné. Keď uvidíš, že sa ti to tentoraz podarilo, budeš vnútorne spokojný, a keď sa budeš modliť, budeš cítiť Boha a to, že prítomnosť Ducha Svätého ťa neopustila – len vtedy budeš vedieť, ako v tebe Boh pôsobí. Praktizovanie týmto spôsobom ti ukáže cestu k prežívaniu. Ak túto pravdu nebudeš uvádzať do praxe, potom v tebe nebude Duch Svätý. Ak však pravdu uvedieš do praxe, keď narazíš na veci, aké skutočne sú, potom, hoci ťa to bude vnútorne bolieť, Duch Svätý bude následne s tebou a pri modlení budeš cítiť Božiu prítomnosť. Budeš mať silu praktizovať Božie slová, počas stretávania sa s bratmi a sestrami ťa nebude nič ťažiť na svedomí a budeš sa cítiť pokojný, vďaka čomu budeš môcť vyjaviť, čo si vykonal. Bez ohľadu na to, čo hovoria iní, ty dokážeš mať normálny vzťah s Bohom, ostatní ťa nebudú obmedzovať, povznesieš sa nad všetko – a tým dokážeš, že tvoje praktizovanie Božích slov bolo účinné.

Čím je Božie zušľachťovanie intenzívnejšie, tým viac dokáže ľudské srdce milovať Boha. Pre život ľudí je trápenie v ich srdci prospešné, dokážu byť pred Bohom viac v pokoji, ich vzťah s Bohom je bližší a dokážu lepšie vidieť najvyššiu Božiu lásku a Jeho najvyššiu spásu. Peter zažil zušľachťovanie stovkykrát a Jób prešiel viacerými skúškami. Ak chcete, aby vás Boh zdokonalil, aj vy musíte prejsť zušľachťovaním stovkykrát, lebo len keď prejdete týmto procesom a budete sa spoliehať na tento krok, dokážete splniť Božiu vôľu a Boh vás bude môcť zdokonaliť. Zušľachťovanie je najlepší spôsob, akým Boh zdokonaľuje ľudí; iba zušľachťovanie a trpké skúšky môžu v ľudských srdciach prebudiť pravú lásku k Bohu. Bez utrpenia ľuďom chýba pravá láska k Bohu; ak nie sú vnútorne skúšaní, ak nie sú skutočne vystavení zušľachťovaniu, ich srdcia budú vždy len tak blúdiť. Keď už budeš do určitej miery zušľachtený, potom uvidíš svoje vlastné slabosti a ťažkosti, uvidíš, koľko ti toho chýba a že nedokážeš prekonať mnohé problémy, s ktorými sa stretávaš, ba uvidíš i to, aká veľká je tvoja neposlušnosť. Iba počas skúšok dokážu ľudia skutočne spoznať svoj skutočný stav; vďaka skúškam sa ľudia dokážu lepšie zdokonaľovať.

Peter počas svojho života zažil zušľachťovanie stovkykrát a prešiel mnohými bolestivými skúškami. Toto zušľachťovanie sa pre neho stalo základom jeho najvyššej lásky k Bohu a najvýznamnejšou skúsenosťou celého jeho života. To, že dokázal získať najvyššiu lásku k Bohu, bolo v istom zmysle spôsobené jeho odhodlaním milovať Boha; čo je však dôležitejšie, bolo to vďaka zušľachťovaniu a utrpeniu, ktoré podstúpil. Toto utrpenie sa stalo jeho sprievodcom na ceste lásky k Bohu a tým, čo mu najviac utkvelo v pamäti. Ak ľudia pri milovaní Boha neprežívajú bolesť zušľachťovania, potom je ich láska plná nečistôt a ich vlastných záujmov; takáto láska je plná satanových myšlienok a v podstate nie je schopná naplniť Božiu vôľu. Byť odhodlaný milovať Boha nie je to isté, ako skutočne milovať Boha. Aj keď všetko, na čo vo svojom srdci myslia, je kvôli láske a uspokojeniu Boha, a aj keď sa zdá, že ich myšlienky sú úplne oddané Bohu a zbavené akýchkoľvek ľudských myšlienok, napriek tomu, keď sú ich myšlienky predložené pred Boha, On takéto myšlienky nechváli ani nežehná. Aj keď ľudia úplne pochopili všetky pravdy – keď ich všetky spoznali –, nemožno povedať, že je to znakom lásky k Bohu, nemožno povedať, že títo ľudia skutočne Boha milujú. Napriek tomu, že ľudia pochopili mnohé pravdy bez toho, aby prešli zušľachťovaním, nedokážu ich uviesť do praxe; len počas zušľachťovania môžu ľudia pochopiť skutočný význam týchto právd, len vtedy môžu skutočne oceniť ich vnútorný význam. Vtedy, keď to znova skúsia, dokážu pravdy správne uplatňovať v praxi a v súlade s Božou vôľou; vtedy sa ich ľudské predstavy zmiernia, ich ľudská skazenosť sa utlmí a ich ľudské emócie sa oslabia; len vtedy je ich praktizovanie skutočným prejavom lásky k Bohu. Účinok pravdy o Božej láske sa nedosahuje prostredníctvom vysloveného poznania alebo duševnej ochoty a nemožno ho dosiahnuť ani jednoduchým pochopením tejto pravdy. Treba, aby ľudia zaplatili cenu, aby počas zušľachťovania prešli mnohými trpkými skúsenosťami, a až potom sa ich láska stane čistou a podľa Božieho srdca. Boh vo svojej požiadavke, aby Ho človek miloval, nevyžaduje, aby Ho človek miloval pomocou zanietenosti alebo vlastnej vôle; človek Ho môže skutočne milovať len skrze vernosť a používania pravdy pri službe Bohu. Človek však žije uprostred skazenosti, a preto nedokáže používať pravdu a vernosť, aby slúžil Bohu. Je buď príliš zanietený pre Boha, alebo príliš chladný a bezcitný, buď Boha do krajnosti miluje, alebo Ho do krajnosti nenávidí. Tí, ktorí žijú uprostred skazenosti, vždy žijú medzi týmito dvoma extrémami, vždy žijú podľa svojej vlastnej vôle, no pritom veria, že majú pravdu. Hoci som to už viackrát spomínal, ľudia to nedokážu brať vážne, nedokážu úplne pochopiť, aké je to dôležité, a tak žijú uprostred viery v sebaklam, v ilúzii o láske k Bohu, ktorá sa opiera o ich vlastnú vôľu. V priebehu dejín, ako sa ľudstvo vyvíjalo a plynul čas, boli Božie požiadavky na človeka čoraz vyššie a Boh čoraz viac vyžadoval, aby bol človek voči Nemu absolútny. Poznanie Boha zo strany človeka však bolo čoraz nejasnejšie a abstraktnejšie a jeho láska k Bohu bola zároveň čoraz viac nečistá. Stav človeka a všetko, čo človek robí, je v čoraz väčšom rozpore s Božou vôľou, pretože človek je čoraz hlbšie skazený satanom. To si vyžaduje, aby Boh vykonal viac a väčšie dielo spásy. Človek je vo svojich požiadavkách voči Bohu čoraz náročnejší a jeho láska k Bohu sa stále zmenšuje. Ľudia žijú v neposlušnosti, bez pravdy, žijú život bez ľudskej prirodzenosti; nielenže neprechovávajú ani najmenšiu lásku k Bohu, ale hýria neposlušnosťou a vzdorom. Hoci si myslia, že už teraz milujú Boha najväčšou láskou a že už nemôžu byť voči Nemu viac ústretoví, Boh neverí, že je to tak. Je Mu úplne jasné, aká skazená je ľudská láska k Nemu, a nikdy nezmenil svoju mienku o človeku len pre jeho pochlebovanie ani nikdy neodmenil jeho priazeň len pre jeho oddanosť. Na rozdiel od človeka to Boh dokáže rozlišovať: On vie, kto Ho skutočne miluje a kto nie, a namiesto toho, aby Ho premohla horlivosť a stratil sám seba pre momentálne ľudské impulzy, zaobchádza s človekom podľa jeho jadra a správania. Boh je koniec koncov Boh a má svoju dôstojnosť a svoj nadhľad; človek je koniec koncov človek a Božia hlava sa neotočí pre lásku človeka, keď je v rozpore s pravdou. Naopak, Boh pristupuje ku všetkému, čo človek robí, primerane.

Boh vzhľadom na stav človeka a jeho postoj k Nemu vykonal nové dielo a umožnil človeku, aby Ho spoznal a poslúchal, aby Ho miloval a vydával o Ňom svedectvo. Človek teda musí zakúsiť Božie zušľachťovanie, ako aj Jeho súd, zaoberanie a orezávanie, bez ktorých by človek nikdy nepoznal Boha a nikdy by Ho nedokázal skutočne milovať a vydávať o Ňom svedectvo. Božie zušľachťovanie človeka nemá mať len jednostranný účinok, ale mnohostranný účinok. Iba tak Boh koná dielo zušľachťovania u tých, ktorí sú ochotní hľadať pravdu, aby ich odhodlanie a láska boli zdokonalené Bohom. Pre tých, ktorí sú ochotní hľadať pravdu a túžia po Bohu, nie je nič zmysluplnejšie a nič im nepomôže viac ako takéto zušľachťovanie. Človek tak ľahko nespozná ani nepochopí Božiu povahu, pretože Boh je napokon Boh. V konečnom dôsledku nie je možné, aby mal Boh rovnakú povahu ako človek, a preto nie je pre človeka ľahké poznať Jeho povahu. Pravda nie je človeku prirodzene daná a pre tých, ktorí boli skazení satanom, nie je ľahké ju pochopiť. Človeku chýba pravda a odhodlanie uvádzať pravdu do praxe, a ak netrpí a nie je zušľachťovaný alebo súdený, potom sa jeho odhodlanie nikdy nezdokonalí. Pre všetkých ľudí je zušľachťovanie bolestné a veľmi ťažko ho prijímajú – ale práve počas zušľachťovania Boh objasňuje človeku svoju spravodlivú povahu a zverejňuje svoje požiadavky na človeka, poskytuje mu viac osvietenia a viac skutočného orezávania a zaoberania; prostredníctvom porovnávania faktov a pravdy dáva človeku lepšie poznať pravdu i seba samého a umožňuje mu lepšie pochopiť Božiu vôľu, vďaka čomu môže človek dosiahnuť pravdivejšiu a čistejšiu lásku k Bohu. Také sú Božie ciele pri vykonávaní zušľachťovania. Všetko dielo, ktoré Boh koná na človeku, má svoje ciele a význam; Boh nevykonáva bezvýznamné dielo a nevykonáva ani dielo, ktoré je pre človeka bez úžitku. Zušľachťovanie neznamená odstránenie ľudí spred Boha ani ich zničenie v pekle. Skôr znamená, že počas zušľachťovania sa mení povaha človeka, menia sa jeho úmysly, jeho staré názory, mení sa jeho láska k Bohu a mení sa celý jeho život. Zušľachťovanie je skutočnou skúškou človeka a formou skutočnej prípravy a len počas zušľachťovania môže jeho láska plniť svoju prirodzenú úlohu.