Zatiaľ čo sa dnes snažíte milovať a poznávať Boha, na jednej strane musíte znášať ťažkosti a zušľachťovanie a na druhej strane za to musíte zaplatiť. Niet hlbšej lekcie, ako je lekcia lásky k Bohu. Možno povedať, že lekcia, ktorú sa ľudia naučia počas celého života viery, je lekcia, ako milovať Boha. To znamená, že ak veríš v Boha, musíš Ho aj milovať. Ak v Neho len veríš a nemiluješ Ho, ak si Ho nikdy nepoznal a nikdy si Ho nemiloval pravou láskou, ktorá vychádza zo srdca, tvoja viera v Boha je márna. Ak veríš a nemiluješ Boha, žiješ zbytočne a celý tvoj život je najprízemnejší zo všetkých životov. Ak si počas celého svojho života nikdy nemiloval či neuspokojil Boha, aký zmysel má tvoj život? A aký zmysel má tvoja viera v Boha? Nie je to márna snaha? Takže ak majú ľudia veriť v Boha a milovať Ho, musia zaplatiť istú cenu. Namiesto toho, aby navonok vystupovali určitým spôsobom, mali by hľadať pravé poznanie v hĺbke svojich sŕdc. Ak zbožňuješ spev a tanec, no nedokážeš praktizovať pravdu, dá sa povedať, že miluješ Boha? Milovať Boha si vyžaduje hľadať vo všetkom Božiu vôľu a ponoriť sa do svojho vnútra, ak sa ti niečo stane. Takisto to znamená snažiť sa pochopiť Božiu vôľu a zistiť, ako sa na danú vec díva Boh, čo od teba žiada a ako by si mal dbať na Jeho vôľu. Napríklad, v okamihu, keď sa stane niečo, čo musíš ťažko znášať, mal by si pochopiť, čo je Božia vôľa a ako by si mal o ňu dbať. Nesmieš uspokojiť seba, najskôr odlož svoje záujmy bokom. Nič nie je úbohejšie ako telo. Musíš sa snažiť uspokojiť Boha a splniť si svoju povinnosť. Vďaka takýmto myšlienkam ti Boh potom prinesie mimoriadne osvietenie a útechu nájde aj tvoje srdce. Keď sa ti niečo stane, či už významné alebo bezvýznamné, najprv musíš dať seba stranou a telo musíš považovať za najprízemnejšiu zo všetkých vecí. Čím viac uspokojuješ telo, tým viac slobôd si berie, a ak ho uspokojíš raz, nabudúce si bude pýtať viac. Keď to takto pokračuje, ľudia si telo zamilujú čoraz viac. Telo sa vždy vyznačuje extravagantnými túžbami. Stále si žiada, aby si ho uspokojoval a utešoval zvnútra, či už tým, čo ješ, aké oblečenie nosíš, alebo tým, že strácaš nervy, alebo sa poddávaš vlastným slabostiam a lenivosti… Čím viac uspokojuješ telo, tým sú jeho túžby väčšie a tým zhýralejším sa stáva, až sa dostane do bodu, keď prechováva ešte hlbšie predstavy a vzdoruje Bohu, vystatuje sa a začína pochybovať o Božom diele. Čím viac uspokojuješ telo, tým väčšie sú jeho slabosti. Vždy budeš mať pocit, že s tvojimi slabosťami nikto nesúcití, vždy budeš veriť, že Boh zašiel priďaleko a budeš hovoriť: „Ako môže byť Boh taký krutý? Prečo nenechá ľudí na pokoji?“ Keď ľudia uspokojujú potreby tela a príliš ho stavajú do popredia, ničia tým samých seba. Ak skutočne miluješ Boha a neuspokojuješ telo, uvidíš, že všetko, čo Boh robí, je nanajvýš správne a dobré, a že tvoju vzdorovitosť preklial a tvoju nespravodlivosť právom odsúdil. Nastanú časy, keď ťa Boh bude karhať a disciplinovať a keď vytvorí prostredie, aby ťa skrotil. Tak ťa prinúti, aby si pred Neho predstúpil – a ty budeš mať stále pocit, že to, čo Boh robí, je úžasné. Budeš mať pocit, že utrpenia nie je veľa, a že Boh je skvelý. Ak podľahneš slabostiam tela a budeš tvrdiť, že Boh zachádza priďaleko, budeš stále utrápený a deprimovaný a nebudeš mať v celom Božom diele jasno. Bude sa ti zdať, že Boh vôbec nesúcití s ľudskou slabosťou a neuvedomuje si ľudské ťažkosti. A tak sa budeš stále cítiť úboho a osamelo, akoby si utrpel veľkú krivdu, a vtedy sa začneš sťažovať. Čím viac sa takto podvolíš slabostiam tela, tým viac budeš mať pocit, že Boh zachádza priďaleko, až to bude také zlé, že budeš odmietať Božie dielo, začneš oponovať Bohu a budeš veľmi vzdorovitý. Preto musíš telu vzdorovať, nie sa mu podvoľovať: „Môj manžel (manželka), deti, plány do budúcna, manželstvo, rodina – na ničom z toho nezáleží! V mojom srdci je len Boh a musím sa zo všetkých síl usilovať uspokojiť Boha a nie telo.“ Musíš mať takéto odhodlanie. Ak budeš vždy takýto odhodlaný, budeš môcť praktizovať pravdu a seba odložíš bokom len s minimálnym úsilím. Hovorí sa, že istý farmár raz uvidel na ceste zamrznutého a stuhnutého hada. Zodvihol ho a priložil si ho k hrudi, a keď had ožil, uštipol farmára a ten zomrel. Ľudské telo je ako ten had: jeho jadrom je škodiť životu – a keď sa mu to celkom podarí, tvoj život je stratený. Telo patrí satanovi. Má extravagantné túžby, myslí iba na seba, chce si užívať pohodlie a vychutnávať pôžitok, vyžívať sa v lenivosti a nečinnosti. A keď sa tieto potreby do určitej miery naplnia, napokon ťa úplne pohltí. To znamená, že ak ho tentokrát uspokojíš, nabudúce si bude pýtať viac. Stále má extravagantné túžby a nové požiadavky a využíva tvoje podriadenie sa telu, aby si si ho ešte viac cenil a žil uprostred jeho pohodlia – a ak ho neprekonáš, napokon ťa zničí. To, či získaš život pred Bohom a aký bude tvoj konečný osud, závisí od toho, ako budeš vzdorovať telu. Boh ťa zachránil, vyvolil si ťa a predurčil ťa, no ak dnes nie si ochotný vyhovieť Mu, praktizovať pravdu, vzdorovať vlastnému telu s ozajstným srdcom milujúcim Boha, napokon zničíš samého seba, a budeš tak znášať nesmiernu bolesť. Ak sa vždy podriaďuješ telu, satan ťa postupne pohltí a vysaje z teba život, nebudeš cítiť dotyk Ducha, až nadíde deň, keď bude v tvojom vnútri vládnuť úplná temnota. Keď žiješ v temnote, si v satanovom područí a v tvojom srdci už neprebýva Boh – vtedy poprieš existenciu Boha a opustíš Ho. Ak chcú teda ľudia milovať Boha, musia za to zaplatiť cenu bolesti a znášať ťažkosti. Horlivosť a súženie navonok nie sú potrebné, nepomôže ani viac čítať a byť činorodý, skôr by sa mali vzdať vecí vo svojom vnútri: extravagantných myšlienok, osobných záujmov a vlastných úvah, predstáv a zámerov. Taká je Božia vôľa.

Jednou časťou Božieho diela je aj orezávanie vonkajšej ľudskej povahy, napríklad orezávanie vonkajšej, nenormálnej ľudskej prirodzenosti alebo životného štýlu a návykov ľudí, ich zvyklostí a tradícií, ako aj ich vonkajších praktík a horlivosti. Keď však Boh žiada ľudí, aby praktizovali pravdu a zmenili svoju povahu, v prvom rade ide o orezávanie ich vnútorných zámerov a predstáv. Samotné orezávanie tvojej vonkajšej povahy nie je ťažká, je to ako žiadať, aby si nejedol obľúbené jedlo, čo je jednoduché. Avšak nemožno sa vzdať tak ľahko toho, čo sa dotýka tvojich vnútorných predstáv. Vyžaduje si to, aby ľudia vzdorovali telu, zaplatili cenu a trpeli pred Bohom. Týka sa to hlavne ľudských úmyslov. Ľudia majú nesprávne úmysly, odkedy začali veriť v Boha. Keď nepraktizuješ pravdu, máš pocit, že všetky tvoje úmysly sú správne, ale keď sa ti niečo stane, zistíš, že v sebe živíš mnoho nesprávnych úmyslov. Keď teda Boh zdokonaľuje ľudí, privádza ich k uvedomeniu, že lipnú na predstavách, ktoré obmedzujú ich poznanie Boha. Keď spoznáš, že tvoje úmysly sú nesprávne, ak dokážeš prestať konať na základe svojich predstáv a úmyslov, dokážeš svedčiť o Bohu a pevne vytrvať vo všetkom, čo sa ti stane, je to dôkaz toho, že si sa vzbúril proti telu. Keď sa vzbúriš proti telu, nevyhnutne sa v tvojom vnútri odohrá boj. Satan sa bude snažiť ľudí prinútiť, aby ho nasledovali, bude sa snažiť prinútiť ich, aby sa riadili predstavami o tele a podporovali záujmy tela – no Božie slová osvietia a osvetlia ľudské srdcia a vtedy je na tebe, či budeš nasledovať Boha alebo satana. Boh žiada ľudí, aby praktizovali pravdu hlavne preto, aby orezávali veci vo svojom vnútri, svoje myšlienky a predstavy, ktoré nie sú v súlade s Božou vôľou. Duch Svätý sa dotýka ľudských sŕdc, osvecuje ich a osvetľuje. Takže za všetkým, čo sa deje, je boj: vždy, keď ľudia začnú praktizovať pravdu, alebo prejavovať lásku k Bohu, nastane veľký boj. A hoci ich telá vyzerajú navonok v poriadku, v hĺbke ich sŕdc sa odohráva boj na život a na smrť – a až po tomto intenzívnom boji, po obrovskom množstve úvah, sa môže rozhodnúť o víťazstve alebo o porážke. Človek nevie, či sa má smiať, alebo plakať. Keďže mnohé vnútorné úmysly ľudí sú nesprávne a veľká časť Božieho diela je v rozpore s ich predstavami, keď ľudia začnú praktizovať pravdu, za oponou sa odohráva veľký boj. Po uvedení tejto pravdy do praxe budú ľudia v zákulisí vo veľkom prelievať slzy smútku, kým sa napokon rozhodnú uspokojiť Boha. Práve v dôsledku tohto boja ľudia znášajú utrpenie a zušľachťovanie, toto je skutočné utrpenie. Keď sa ťa zmocní tento boj, ak sa naozaj dokážeš postaviť na stranu Boha, budeš schopný Ho uspokojiť. Človek pri praktizovaní pravdy nevyhnutne vnútorne trpí. Ak by bolo v ľudskom srdci pri praktizovaní pravdy všetko v poriadku, ľudia by nepotrebovali, aby ich Boh zdokonaľoval. Nebolo by žiadneho boja a ľudia by netrpeli. Práve preto, že v ľuďoch je veľa vecí, ktoré Boh nemôže použiť, a preto, že ich telá majú príliš vzdorovité povahy, musia sa naučiť účinnejšie vzdorovať telu. Toto Boh nazýva utrpením, ku ktorému povolal aj človeka, aby ho podstúpil spolu s Ním. Keď narazíš na ťažkosti, rýchlo sa modli k Bohu: „Ó, Bože! Chcem Ťa uspokojiť, chcem zniesť posledné ťažkosti, aby som uspokojil Tvoje srdce, a bez ohľadu na to, na aké prekážky narazím, aj tak Ťa musím uspokojiť. Aj keby som mal obetovať celý svoj život, aj tak Ťa musím uspokojiť!“ Keď sa takto odhodlane modlíš, budeš môcť vydať pevné svedectvo. Zakaždým, keď ľudia praktizujú pravdu, zakaždým, keď prechádzajú procesom zušľachtenia, zakaždým, keď sú pokúšaní a uchváti ich Božie dielo, musia znášať nesmiernu bolesť. Toto všetko je pre ľudí skúškou, a tak sa v nich všetkých odohráva boj. Toto je skutočná cena, ktorú musia zaplatiť. Jej súčasťou je aj venovať viac času čítaniu Božích slov a vykonávaniu rôznych činností. Práve to by mali ľudia robiť, je to ich povinnosť a zodpovednosť, ktorú by mali splniť, ale musia v sebe odložiť bokom všetko potrebné. Ak to neurobíš, bez ohľadu na veľkosť tvojho utrpenia a činorodosť, bude všetko márne! To znamená, že len zmeny v tvojom vnútri môžu určiť, či majú tvoje vonkajšie ťažkosti hodnotu. Keď sa zmení tvoja vnútorná povaha a začneš praktizovať pravdu, Boh schváli celé tvoje vonkajšie utrpenie. Ak sa nezmení tvoja vnútorná povaha, nezáleží na tom, koľko utrpenia podstúpiš alebo ako veľmi sa navonok namáhaš, nezískaš Boží súhlas – a ťažkosti bez Božieho súhlasu sú márne. O tom, či Boh schváli cenu, ktorú si zaplatil, rozhoduje to, či v tebe nastala alebo nenastala zmena, či praktizuješ pravdu alebo nie, a či vzdoruješ vlastným úmyslom a predstavám, aby si uspokojil Božiu vôľu, nadobudol poznanie Boha a vernosť Bohu. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa usiluješ, ak si nikdy nedokázal vzdorovať svojim úmyslom a prahol si len po vonkajšom konaní a horlivosti, a nikdy si nevenoval pozornosť svojmu životu, tvoje ťažkosti boli márne. Ak chceš v určitom prostredí niečo povedať, ale vo vnútri cítiš, že to nie je správne povedať, lebo to neprospeje tvojim bratom a sestrám a môže im to ublížiť, potom to nepovieš a radšej sa budeš vo vnútri trápiť, pretože tieto slová nedokážu uspokojiť Božiu vôľu. Vtedy bude v tvojom vnútri prebiehať boj, ale ty budeš utrpenie ochotne znášať a vzdáš sa toho, čo miluješ. Budeš ochotný znášať tieto ťažkosti, aby si uspokojil Boha, a hoci budeš vo vnútri trpieť, nepodvolíš sa telu. Božie srdce bude uspokojené a aj ty budeš vnútorne spokojný. Toto znamená zaplatiť skutočnú cenu a po takejto cene túži Boh. Ak budeš takto konať, Boh ťa určite požehná. Ak to nedokážeš, potom je jedno, koľko toho chápeš alebo aký dobrý rečník si, všetko to bude zbytočné! Ak na ceste k láske k Bohu dokážeš stáť na strane Boha, keď zápasí so satanom, a nepripojíš sa k satanovi, potom nadobudneš lásku k Bohu a budeš pevne stáť za svojím svedectvom.

V každom kroku diela, ktoré Boh koná na ľuďoch, sa navonok zdá, že ide o vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi, akoby to bol výsledok ľudských opatrení alebo ľudského vyrušovania. V zákulisí je však každý krok diela a všetko, čo sa deje, stávka satana uzavretá pred Bohom a vyžaduje si, aby ľudia stáli pevne za svojím svedectvom o Bohu. Uveďme si príklad, keď bol skúšaný Jób: v zákulisí sa satan stavil s Bohom a to, čo sa prihodilo Jóbovi, boli ľudské skutky a ľudské vyrušovanie. Za každým krokom diela, ktoré Boh vo vás koná, je satanova stávka s Bohom – za tým všetkým je boj. Napríklad, ak máš voči svojim bratom a sestrám predsudky, budeš mať na jazyku slová, ktoré chceš povedať – slová, ktoré sa podľa teba môžu Bohu nepáčiť –, ale ak ich nepovieš, budeš sa cítiť nepríjemne a v tom okamihu sa v tebe začne boj: „Mám prehovoriť alebo nie?“ Toto je ten boj. A teda vo všetkom, s čím prichádzaš do kontaktu, je boj, a keď sa ten boj odohráva v tebe, vďaka skutočnej spolupráci a skutočnému utrpeniu v tebe pôsobí Boh. Nakoniec dokážeš túto záležitosť v sebe odsunúť bokom a hnev prirodzene vyhasne. Taký je účinok tvojej spolupráce s Bohom. Všetko, čo ľudia robia, si vyžaduje, aby za svoje úsilie zaplatili určitú cenu. Bez skutočného utrpenia nemôžu uspokojiť Boha, ani sa k tomu nepriblížia a vypúšťajú z úst len prázdne heslá! Dokážu tieto prázdne heslá uspokojiť Boha? Keď v duchovnej oblasti bojuje Boh so satanom, ako by si mal uspokojiť Boha a pevne si stáť za svojím svedectvom? Mal by si vedieť, že všetko, čo sa ti stane, je veľkou skúškou a časom, kedy Boh potrebuje, aby si podal svedectvo. Hoci sa tieto veci môžu zdať navonok nedôležité, keď sa stanú, ukážu, či miluješ Boha. Ak áno, budeš môcť o Ňom podať pevné svedectvo, a ak si nezačal prejavovať lásku k Nemu, značí to, že si niekým, kto nepraktizuje pravdu, žiješ bez pravdy a bez života, si pleva! Všetko, čo sa ľuďom deje, sa deje vtedy, keď Boh potrebuje, aby o Ňom podali pevné svedectvo. Aj keď teraz sa ti nič významné nedeje a nepodávaš veľké svedectvo, každý detail tvojho každodenného života je vecou svedectva o Bohu. Ak si dokážeš získať obdiv bratov a sestier, rodinných príslušníkov a svojho okolia, ak jedného dňa neveriaci prídu a budú obdivovať všetko, čo robíš, a uvedomia si, že všetko, čo Boh robí, je úžasné, vtedy budeš podávať svedectvo. Aj keď tomu vôbec nerozumieš a nemáš dostatočné kvality, prostredníctvom toho, ako ťa Boh zdokonaľuje, Ho môžeš uspokojiť a dbať na Jeho vôľu, a tak ukázať iným, aké dielo vykonal na tých najbiednejších ľuďoch. Keď ľudia spoznajú Boha a premôžu satana, pričom sú do veľkej miery verní Bohu, nikto nie je odhodlanejší ako táto skupina ľudí a toto je najväčšie svedectvo. Aj keď nedokážeš vykonať veľké dielo, dokážeš uspokojiť Boha. Iní nedokážu odložiť bokom svoje predstavy, ale ty to dokážeš. Iní nedokážu podať svedectvo o Bohu počas svojich skutočných skúseností, ale ty dokážeš využiť svoje aktuálne duchovné postavenie a činy na to, aby si oplatil Božiu lásku a podal o Ňom zvučné svedectvo. Iba toto sa počíta ako skutočná láska k Bohu. Ak to nedokážeš, potom nepodávaš svedectvo medzi svojimi rodinnými príslušníkmi, bratmi a sestrami ani pred ostatnými ľuďmi. Ak nedokážeš podať svedectvo pred satanom, satan sa ti bude smiať, bude si z teba uťahovať, považovať ťa za bábku, často z teba bude robiť blázna a bude ťa privádzať do šialenstva. V budúcnosti ťa môžu postihnúť veľké skúšky – no dnes, ak miluješ Boha z celého srdca a ak, bez ohľadu na to, aké veľké skúšky ťa čakajú a čo sa ti stane, dokážeš podať pevné svedectvo o Bohu a uspokojiť Ho, tvoje srdce bude utešené a ty sa nebudeš báť, nech už ťa v budúcnosti postretnú akékoľvek skúšky. Nemôžete predvídať, čo sa stane v budúcnosti. Boha môžete uspokojiť len za súčasných okolností. Nedokážete vykonať žiadne veľké dielo a mali by ste sa sústrediť na uspokojenie Boha tým, že budete zažívať Jeho slová v skutočnom živote a vydávať silné a zvučné svedectvo, ktoré satana zahanbí. Hoci tvoje telo zostane neuspokojené a bude trpieť, ty uspokojíš Boha a zahanbíš satana. Ak budeš takto stále konať, Boh pred tebou otvorí cestu. Keď raz príde veľká skúška, iní padnú, ale ty budeš stáť pevne: vďaka cene, ktorú si zaplatil, ťa Boh ochráni, aby si mohol stáť pevne a nepadnúť. Ak zvyčajne dokážeš praktizovať pravdu a uspokojiť Boha ozajstným srdcom milujúcim Boha, Boh ťa počas budúcich skúšok určite ochráni. Aj keď si nerozumný, máš nízke duchovné postavenie a slabé kvality, Boh ťa nebude diskriminovať. Závisí to od toho, či sú tvoje úmysly správne. Dnes si schopný uspokojiť Boha, pričom dávaš pozor aj na najmenší detail, uspokojuješ Boha vo všetkom, máš ozajstné srdce milujúce Boha, dávaš Mu celé svoje srdce, a aj keď istým veciam nerozumieš, môžeš predstúpiť pred Boha, aby si napravil svoje zámery a hľadal Božiu vôľu, a urobíš všetko potrebné, aby si Boha uspokojil. Tvoji bratia a sestry ťa možno opustia, ale tvoje srdce bude uspokojovať Boha a ty nebudeš bažiť po telesných rozkošiach. Ak budeš takto stále konať, budeš pod ochranou, keď ťa postihnú veľké skúšky.

Na aký vnútorný stav ľudí sú skúšky zamerané? Zameriavajú sa na vzdorovitú ľudskú povahu, ktorá nedokáže uspokojiť Boha. V ľuďoch je veľa nečistého a pokryteckého, a tak Boh podrobuje ľudí skúškam, aby ich očistil. Ak však dnes dokážeš Boha uspokojiť, budúce skúšky budú pre teba zdokonalením. Ak dnes Boha uspokojiť nedokážeš, budúce skúšky ťa budú pokúšať a ty nevedomky padneš. Nebudeš si môcť pomôcť, pretože nedokážeš držať krok s Božím dielom a nedosiahneš skutočné duchovné postavenie. Ak teda túžiš v budúcnosti pevné stáť, viac uspokojovať Boha a nasledovať Ho až do samotného konca, musíš si dnes vybudovať pevný základ. Musíš uspokojiť Boha tým, že budeš vo všetkom praktizovať pravdu a budeš pamätať na Jeho vôľu. Ak budeš takto stále konať, budeš mať v sebe stály základ a Boh v tebe prebudí srdce, ktoré Ho miluje, a dá ti vieru. Jedného dňa, keď ťa skutočne postihne skúška, možno budeš pociťovať bolesť, do istej miery aj krivdu, a zažívať zdrvujúci smútok, akoby si zomrel – ale tvoje srdce milujúce Boha sa nezmení, dokonca sa ešte viac prehĺbi. Také sú Božie požehnania. Ak dnes dokážeš s podriadeným srdcom prijať všetko, čo Boh vraví a robí, potom ťa Boh určite požehná. Staneš sa tak niekým, kto je Bohom požehnaný a dostáva Jeho zasľúbenie. Ak dnes nepraktizuješ vieru, keď ťa jedného dňa postihnú skúšky, budeš bez viery a milujúceho srdca a v tom čase sa skúška stane pokušením. Upadneš do satanovho pokušenia a nebudeš mať možnosť úniku. Dnes možno stojíš pevne, keď ťa postihne malá skúška, no keď ťa jedného dňa postihne veľká skúška, nie je isté, či to ustojíš. Niektorí ľudia sú namyslení a myslia si, že sú už takmer dokonalí. Ak sa v takomto čase nebudeš snažiť ísť do hĺbky a budeš naďalej samoľúby, ocitneš sa v nebezpečenstve. Dnes Boh nevykonáva dielo väčších skúšok a všetko sa zdá byť v poriadku, no keď ťa bude Boh pokúšať, zistíš, že ti niečo chýba, pretože tvoje duchovné postavenie je príliš malé a nie si schopný znášať veľké skúšky. Ak zostaneš taký, aký si, a budeš zotrvávať v stave nečinnosti, padneš, keď prídu skúšky. Mali by ste si často pripomínať, aké nízke duchovné postavenie máte, len tak budete napredovať. Ak si až počas skúšok uvedomíš, že máš nízke duchovné postavenie, že máš veľmi slabú silu vôle, že len malá časť tvojho vnútra je skutočná a že si nedostatočný pre Božiu vôľu – ak si tieto veci uvedomíš až potom, bude už príliš neskoro.

Ak nepoznáš Božiu povahu, počas skúšok nevyhnutne padneš, pretože netušíš, ako Boh zdokonaľuje ľudí, akými prostriedkami ich zdokonaľuje, a keď ťa postihnú Božie skúšky a nebudú sa zhodovať s tvojimi predstavami, nebudeš schopný stáť pevne. Pravá Božia láska je celou Jeho povahou, a keď sa ľuďom ukáže celá Božia povaha, čo to prinesie tvojmu telu? Keď sa ľuďom ukáže spravodlivá Božia povaha, ich telo bude nevyhnutne veľmi trpieť. Ak nepodstúpiš toto utrpenie, Boh ťa nemôže zdokonaliť, a ani ty nebudeš môcť venovať Bohu pravú lásku. Ak ťa Boh zdokonalí, určite ti odhalí celú svoju povahu. Od okamihu stvorenia až dodnes Boh nikdy neukázal človeku celú svoju povahu – v posledných dňoch ju však zjavuje skupine ľudí, ktorú predurčil a vybral, a tým, že ľudí zdokonaľuje, odhaľuje svoju povahu, prostredníctvom čoho skupinu dotvára. Taká je pravá Božia láska k ľuďom. Prežívanie pravej Božej lásky si vyžaduje, aby ľudia zniesli nesmierne utrpenie a zaplatili vysokú cenu. Až potom si ich Boh získa a budú schopní opätovať Mu svoju skutočnú lásku, a až potom bude Božie srdce spokojné. Ak ľudia túžia po Božom zdokonalení, chcú nasledovať Jeho vôľu a celkom Mu odovzdať svoju pravú lásku, musia prežiť veľa utrpenia a múk vyplývajúcich z ich okolností, pretrpieť bolesť horšiu ako smrť. Napokon budú musieť vrátiť svoje pravé srdce späť Bohu. To, či niekto skutočne miluje Boha, sa ukáže v ťažkostiach a zušľachťovaní. Boh očisťuje ľudskú lásku a dosiahne to len uprostred ťažkostí a počas zušľachťovania.