Dielo Božieho vtelenia má dve časti. Keď sa Boh stal prvýkrát telom, ľudia v Neho neverili ani Ho nepoznali a pribili Ježiša na kríž. Keď sa potom stal telom druhýkrát, ľudia v Neho stále neverili a už vonkoncom Ho nepoznali a opäť pribili Krista na kríž. Nie je človek nepriateľom Boha? Ak Ho človek nepozná, ako by mohol byť Jeho dôverným priateľom? Ako by mohol byť oprávnený podať o Bohu svedectvo? Nie sú všetky tvrdenia človeka o tom, že Boha miluje, slúži Mu a velebí Ho, nečestné klamstvá? Ak zasvätíš svoj život týmto nerealistickým a nepraktickým veciam, nepracuješ zbytočne? Ako by si mohol byť dôverným priateľom Boha, keď ani nevieš, kto Boh je? Nie je takéto úsilie abstraktné a nejasné? Nie je klamlivé? Ako môže byť človek dôverným priateľom Boha? Aký je praktický význam dôverného priateľstva s Bohom? Môžeš byť dôverným priateľom Božieho Ducha? Vidíš, aký je Duch veľký a vznešený? Byť dôverným priateľom neviditeľného, nehmotného Boha – nie je to niečo abstraktné a nejasné? Aký praktický význam má takéto úsilie? Nie je to všetko nečestné klamstvo? Snažíš sa stať dôverným priateľom Boha, no v skutočnosti si len satanov pes, pretože Boha nepoznáš a usiluješ sa o neexistujúceho „Boha všetkých vecí“, ktorý je neviditeľný, nehmotný a je produktom tvojich vlastných predstáv. Všeobecne povedané, takýto „Boh“ je vlastne satan a ak by sme to mali vyjadriť prakticky, si to ty sám. Usiluješ sa byť svojím vlastným dôverným priateľom, no hovoríš, že sa snažíš stať dôverným priateľom Boha – nie je to rúhanie? Aká je hodnota takéhoto snaženia? Ak sa Duch Boží nestane telom, podstatou Boha je len neviditeľný, nehmotný Duch života, bez tvaru a formy, nemateriálny, pre človeka neprístupný a nepochopiteľný. Ako by človek mohol byť dôverným priateľom takéhoto nehmotného, podivuhodného a nevyspytateľného Ducha? Nie je to vtip? Takéto absurdné argumentovanie je neplatné a nepraktické. Stvorený človek sa od Ducha Božieho prirodzene líši, tak ako by títo dvaja mohli byť dôvernými priateľmi? Keby Duch Boží nebol zhmotnený v tele, keby sa Boh nestal telom a nepokoril sa tým, že sa z Neho stala stvorená bytosť, stvorený človek by nemal oprávnenie a schopnosť stať sa Jeho dôverným priateľom. Okrem zbožných veriacich, ktorí sa môžu stať dôvernými priateľmi Boha, keď ich duše vstúpia na nebesia, by väčšina ľudí nebola schopná stať sa dôverným priateľom Božieho Ducha. A ak sa ľudia chcú na nebesiach stať dôvernými priateľmi Boha pod vedením vteleného Boha, nie sú to ohromujúco hlúpi neľudia? Ľudia sa usilujú len o „vernosť“ neviditeľnému Bohu a nevenujú ani najmenšiu pozornosť Bohu, ktorého vidia, pretože je také ľahké usilovať sa o neviditeľného Boha. Môžu to robiť, ako len chcú, ale usilovať sa o viditeľného Boha nie je také ľahké. Osoba, ktorá hľadá nejasného Boha, absolútne nedokáže Boha získať, pretože nejasné a abstraktné veci si človek len predstavuje a nedokáže ich získať. Keby bol Boh, ktorý prišiel medzi vás, vznešený, ušľachtilý a pre vás nedosiahnuteľný, ako by ste mohli pochopiť Jeho vôľu? A ako by ste Ho mohli poznať a chápať? Keby si robil len svoju prácu a nemal normálny kontakt s človekom alebo obvyklú ľudskú prirodzenosť a obyčajní smrteľníci by sa k Nemu nemohli priblížiť, ako by ste Ho mohli poznať, aj keby toho pre vás veľa spravil, no nemali by ste s Ním žiadny kontakt a nevideli by ste Ho? Keby neexistovalo toto telo s normálnou ľudskou prirodzenosťou, človek by nemal ako poznať Boha. Dôverným priateľom Boha v ľudskom tele môže byť len vďaka vteleniu Boha. Ľudia sa stávajú dôvernými priateľmi Boha, pretože s ním prichádzajú do styku, žijú spolu s Ním a sprevádzajú Ho, a tak Ho postupne spoznávajú. Nebolo by snaženie človeka márne, keby to tak nebolo? Znamená to, že schopnosť človeka byť dôverným priateľom Boha nie je daná dielom Boha, ale praktickosťou a normálnosťou vteleného Boha. Ľudia majú možnosť plniť si svoju povinnosť a uctievať skutočného Boha len preto, lebo Boh sa stane telom. Nie je to najreálnejšia a najpraktickejšia pravda? Ešte stále chceš byť dôverným priateľom Boha na nebesiach? Človek môže byť Jeho dôverným priateľom a dôverníkom len vtedy, keď sa Boh do určitej miery poníži, teda len keď sa stane telom. Boh pochádza z Ducha – ako môžu byť ľudia oprávnení byť dôvernými priateľmi tohto Ducha, ktorý je taký vznešený a nevyspytateľný? Ľudia môžu pochopiť Jeho vôľu a Boh si ich môže získať praktickým spôsobom, len keď Duch Boží zostúpi do tela a stane sa stvorenou bytosťou s rovnakým zovňajškom, ako má človek. Hovorí a pracuje v tele, zažíva radosti, smútok a utrpenie ľudstva, žije v rovnakom svete ako ľudstvo, chráni ho a vedie, a takto ľudí očisťuje a umožňuje im získať Jeho spásu a požehnanie. Ľudia môžu byť dôvernými priateľmi Boha, až keď získajú tieto veci a skutočne porozumejú Božej vôli. Len toto je praktické. Keby bol Boh pre ľudí neviditeľný a nehmotný, ako by mohli byť Jeho dôvernými priateľmi? Nie je to prázdne učenie?

Mnohí ľudia, ktorí doteraz verili v Boha, sa stále usilujú o niečo, čo je nejasné a abstraktné. Nechápu praktickosť súčasného Božieho diela a stále žijú medzi slovami a učením. Navyše si ešte musia osvojiť nové pojmy ako „nová generácia tých, ktorí milujú Boha“, „dôverný priateľ Boha“, „vzor a model lásky k Bohu“ a „Petrov štýl“. Namiesto toho sú ich snahy nejasné a abstraktné, tápu v učení a nerozumejú realite týchto slov. Keď sa Duch Boží stane telom, môžeš vidieť Jeho dielo v tele a dotknúť sa ho. Ak však stále nie si schopný stať sa Jeho dôverným priateľom, stále sa nemôžeš stať Jeho dôverníkom, ako by si mohol byť dôverníkom Ducha Božieho? Ak nepoznáš Boha dneška, ako môžeš patriť do novej generácie tých, ktorí Boha milujú? Nie sú tieto slová prázdne slová a učenie? Si schopný vidieť Ducha a pochopiť Jeho vôľu? Nie sú to prázdne frázy? Nestačí, keď budeš len vyslovovať tieto frázy a pojmy. Spokojnosť Boha nedosiahneš len prostredníctvom rozhodnutia. Si spokojný, keď tieto slová len vyslovuješ a robíš to, aby si uspokojil svoje vlastné túžby, nereálne ideály a svoje predstavy a myslenie. Ak nepoznáš Boha dneška, bez ohľadu na to, čo robíš, nebudeš schopný uspokojiť vôľu Božieho srdca. Čo znamená byť dôverníkom Boha? Ešte stále tomu nerozumieš? Keďže dôverným priateľom Boha je človek, aj Boh je človek. To znamená, že Boh sa stal telom a stal sa človekom. Dôverníkmi sa môžu nazývať len tí, ktorí sú rovnakého druhu, len potom ich možno považovať za dôverných priateľov. Keby Boh pochádzal z Ducha, ako by sa stvorený človek mohol stať jeho dôverným priateľom?

Tvoja viera v Boha, tvoja snaha o pravdu, a dokonca aj spôsob, akým sa správaš, by mali vychádzať z reality – všetko, čo robíš, by malo byť praktické a nemal by si sa usilovať o iluzórne a vymyslené veci. Takéto správanie nemá hodnotu a takýto život nemá zmysel. Keďže sa snažíš a žiješ len vo falošnosti a klamstve, a nesnažíš sa o veci, ktoré majú hodnotu a význam, jediné veci, ktoré získaš, sú absurdné argumenty a učenie, ktoré nie sú pravdivé. Takéto veci nemajú vzťah k významu a hodnote tvojej existencie a môžu ťa priviesť len do prázdnoty. Takýmto spôsobom bude celý tvoj život bez hodnoty a zmyslu – a ak sa nebudeš usilovať o život, ktorý má zmysel, môžeš žiť aj sto rokov a bude to zbytočné. Ako by sa to mohlo nazývať ľudským životom? Nie je to v skutočnosti život zvieraťa? Rovnako platí, že ak sa snažíte ísť po ceste viery v Boha, no nijako sa neusilujete o Boha, ktorý je viditeľný, a namiesto toho uctievate neviditeľného a nehmotného Boha, nie je takáto snaha ešte márnejšia? Z tvojho snaženia nakoniec zostane kopa ruín. V čom je pre teba prínosom? Najväčší problém človeka je, že miluje len veci, ktoré nevidí alebo ktorých sa nemôže dotknúť – veci, ktoré sú veľmi záhadné a podivuhodné, človek si ich nevie predstaviť a obyčajní smrteľníci ich nemôžu dosiahnuť. Čím sú tieto veci menej reálne, tým viac ich ľudia analyzujú. Usilujú sa o ne, pritom si nevšímajú nič iné a snažia sa ich získať. Čím sú menej reálne, tým podrobnejšie ich ľudia skúmajú a analyzujú a dokonca zachádzajú tak ďaleko, že si o nich vytvárajú vlastné dôkladné predstavy. Na druhej strane, čím sú veci reálnejšie, tým sú ľudia voči nim odmietavejší. Jednoducho nad nimi ohŕňajú nosom a dokonca nimi opovrhujú. Nie je to presne váš postoj k reálnemu dielu, ktoré dnes vykonávam? Čím sú takéto veci reálnejšie, tým viac predsudkov voči nim máte. Nenájdete si čas, aby ste ich preskúmali, ale ich jednoducho ignorujete, ohŕňate nosom nad týmito reálnymi požiadavkami s nízkym štandardom, a dokonca ukrývate množstvo predstáv o tomto Bohu, ktorý je nanajvýš praktický, a jednoducho nie ste schopní prijať Jeho praktickosť a normálnosť. Nedržíte sa takto nejasnej viery? Máte neochvejnú vieru v hmlistého Boha z minulosti a nezaujíma vás praktický Boh súčasnosti. Nie je to tým, že Boh včerajška a Boh dneška pochádzajú z dvoch odlišných období? Nie je to aj preto, lebo Boh včerajška je vznešený Boh na nebesiach, zatiaľ čo Boh dneška je drobná ľudská bytosť na zemi? Nie je to navyše aj preto, že Boh, ktorého človek uctieva, je výsledkom jeho predstáv, zatiaľ čo Boh dneška je z hmotného tela vytvoreného na zemi? Nie je to v konečnom dôsledku preto, lebo Boh dneška je príliš realistický na to, aby sa o Neho človek usiloval? Lebo to, čo Boh dneška žiada od ľudí, je presne to, čo sú ľudia najmenej ochotní urobiť a čo v nich vyvoláva pocit hanby. Nesťažuje to ľuďom situáciu? Neodkrýva to ich jazvy? Mnoho ľudí sa takýmto spôsobom neusiluje o realistického, praktického Boha, a preto sa z nich stávajú nepriatelia vteleného Boha, teda antikristi. Nie je to zrejmý fakt? V minulosti, keď sa Boh ešte len mal stať telom, si mohol byť náboženská postava alebo oddaný veriaci. Keď sa Boh stal telom, mnohí takíto oddaní veriaci sa nevedomky stali antikristmi. Vieš, čo sa tu deje? Vo svojej viere v Boha sa nesústredíš na realitu ani sa neusiluješ o pravdu. Namiesto toho si posadnutý lžami – nie je to ten najjasnejší zdroj tvojho nepriateľstva voči vtelenému Bohu? Vtelený Boh sa nazýva Kristus. Nie sú potom všetci tí, čo neveria vo vteleného Boha, antikristi? Je teda Boh, v ktorého veríš a ktorého miluješ, naozaj tento Boh v tele? Skutočne je to tento živý, dýchajúci Boh, ktorý je najrealistickejší a výnimočne normálny? Čo presne je cieľom tvojho snaženia? Je to na nebesiach, alebo na zemi? Je to predstava, alebo pravda? Je to Boh, alebo nejaká nadprirodzená bytosť? Pravda je v skutočnosti najpraktickejší aforizmus života a najvyšší z týchto aforizmov v celom ľudstve. Keďže je to požiadavka Boha na človeka a dielo, ktoré vykonáva Boh osobne, nazýva sa to „aforizmus života“. Nie je to aforizmus, ktorý by bol z niečoho odvodený, ani známy citát slávnej postavy. Je to výrok, ktorý Zvrchovaný nebies, zeme a všetkých vecí adresuje ľudstvu. Nie sú to nejaké slová, ktoré zhrnul človek, ale prirodzený život Boha. Preto sa to nazýva „najvyšší zo všetkých aforizmov života“. Keď sa ľudia snažia preniesť pravdu do praxe, plnia si svoju povinnosť – znamená to, že sa snažia uspokojiť požiadavku Boha. Podstata tejto požiadavky je najrealistickejšia zo všetkých právd. Nie je to prázdne učenie, ktoré žiadny človek nemôže dosiahnuť. Ak tvoje snahy zahŕňajú len učenie a sú bez reality, nebúriš sa proti pravde? Nie si niekto, kto napáda pravdu? Ako by sa takýto človek mohol usilovať o lásku k Bohu? Ľudia bez reality pravdu zrádzajú a sú všetci prirodzene vzdorovitej povahy!

Bez ohľadu na to, ako sa snažíš, v prvom rade musíš pochopiť súčasné Božie dielo a poznať jeho význam. Musíš pochopiť a vedieť, aké dielo Boh prináša, keď prichádza v posledných dňoch, akú povahu prináša a čo v človeku urobí úplným. Ak nepoznáš alebo nechápeš dielo, ktoré prišiel vykonať v tele, ako môžeš porozumieť Jeho vôli a ako sa môžeš stať Jeho dôverným priateľom? Byť dôverným priateľom Boha v skutočnosti nie je zložité, no nie je to ani jednoduché. Keď to ľudia dokážu dôkladne pochopiť a zaviesť do praxe, nebude to zložité. Ak to dôkladne pochopiť nedokážu, bude to oveľa ťažšie a ich snahy ich navyše môžu priviesť k nejasnosti. Ak ľudia vo svojom hľadaní Boha nemajú vlastný názor, ktorý zastávajú, a nevedia, akej pravdy by sa mali držať, znamená to, že nemajú žiadny základ a bude pre nich náročné stáť pevne. Dnes veľa ľudí nerozumie pravde, nedokáže rozlíšiť medzi dobrom a zlom alebo určiť, čo milovať a čo nenávidieť. Takíto ľudia len ťažko dokážu stáť pevne. Kľúčom k viere v Boha je schopnosť preniesť pravdu do praxe, starať sa o Božiu vôľu, poznať Božie dielo v človeku, keď Boh príde v tele, a princípy, podľa ktorých Boh hovorí. Nenasledujte masy. Musíte mať princípy týkajúce sa toho, kam by ste mali vstúpiť, a musíte ich dodržiavať. Keď sa budeš pevne držať týchto vecí v sebe, ktoré prináša Božie osvietenie, pomôže ti to. Keď nie, dnes pôjdeš jedným smerom, zajtra druhým a nikdy nezískaš nič praktické. Toto tvojmu životu nebude nijako prospešné. Tí, ktorí nerozumejú pravde, vždy nasledujú ostatných – keď ľudia povedia, že je to dielo Ducha Svätého, aj ty povieš, že je to dielo Ducha Svätého. Keď povedia, že je to dielo zlého ducha, aj ty začneš pochybovať alebo tiež povieš, že je to dielo zlého ducha. Vždy opakuješ slová ostatných a sám nie si schopný uvažovať ani nič rozlíšiť. Takýto je človek bez názoru, ktorý nedokáže rozlišovať – takáto osoba je bezcenným úbožiakom! Vždy opakuješ slová iných – dnes sa hovorí, že je to dielo Ducha Svätého, no jedného dňa pravdepodobne niekto povie, že to nie je dielo Ducha Svätého a že to vlastne sú len skutky človeka. Ty to však nedokážeš rozlíšiť, a keď vidíš, že to hovoria iní, hovoríš to aj ty. V skutočnosti to je dielo Ducha Svätého, ale hovoríš, že je to dielo človeka. Nestal sa z teba jeden z tých, ktorí sa rúhajú dielu Ducha Svätého? Nestaviaš sa tým proti Bohu, pretože nedokážeš rozlišovať? Možno sa jedného dňa objaví nejaký blázon, ktorý povie, že „toto je dielo zlého ducha“, a keď budeš počuť tieto slová, budeš v rozpakoch a opäť budeš obmedzený slovami iných. Vždy, keď niekto vyvolá nepokoj, nedokážeš sa držať svojho názoru. Je to preto, lebo nevlastníš pravdu. Viera v Boha a snaha o Jeho poznanie nie sú jednoduché. Tieto veci sa nedajú dosiahnuť tak, že sa zhromaždíte a budete počúvať kázeň – len samotná vášeň z vás nespraví dokonalých ľudí. Musíš veci zažiť a poznať, tvoje konanie musí vychádzať z princípov a musíš získať dielo Ducha Svätého. Keď nadobudneš skúsenosti, dokážeš veľa vecí rozpoznať – budeš vedieť rozlíšiť medzi spravodlivosťou a podlosťou, spravodlivosťou a skazenosťou aj medzi tým, čo pochádza z tela a krvi, a tým, čo pochádza z pravdy. Mal by si vedieť rozlíšiť všetky tieto veci a bez ohľadu na okolnosti sa pritom nikdy nestratíš. Len toto je tvoje skutočné duchovné postavenie.

Poznať Božie dielo nie je jednoduché. Súčasťou tvojho snaženia by mali byť normy a cieľ, a mal by si vedieť, ako hľadať pravú cestu, ako zistiť, či ide o pravú cestu a či ide o Božie dielo. Aký je úplne základný princíp hľadania pravej cesty? Musíš zistiť, či na tejto ceste je, alebo nie je dielo Ducha Svätého, či sú tieto slová vyjadrením pravdy, o kom sa podáva svedectvo a čo ti to môže priniesť. Na rozlišovanie medzi pravou a nepravou cestou je potrebných niekoľko základných vedomostí. Najzákladnejšou z nich je rozlíšiť, či je prítomné dielo Ducha Svätého. Pretože podstatou viery ľudí v Boha je viera v Ducha Božieho a dokonca aj ich viera vo vteleného Boha. Toto telo je totiž zhmotnením Ducha Božieho, čo znamená, že takáto viera je stále vierou v Ducha. Medzi Duchom a telom sú rozdiely, ale keďže toto telo pochádza z Ducha a Slovo sa stalo telom, človek stále verí v prirodzenú podstatu Boha. Pri rozlišovaní, či ide o pravú cestu, sa musíš v prvom rade zamerať na to, či je jej súčasťou dielo Ducha Svätého. Potom sa musíš pozrieť, či je na tejto ceste pravda. Pravda je životná charakteristika normálnej ľudskej prirodzenosti, teda to, čo sa od človeka žiadalo, keď ho Boh na začiatku stvoril – normálna ľudská prirodzenosť vo svojej úplnosti (vrátane ľudského zmyslu, poznania, múdrosti a základného vnímania ľudského bytia). To znamená, že sa musíš zamerať na to, či táto cesta dokáže priviesť ľudí do života normálnej ľudskej prirodzenosti, či je pravda, o ktorej sa hovorí, potrebná podľa reality normálnej ľudskej prirodzenosti, či je táto pravda praktická a realistická a či je najlepšie načasovaná. Ak je na nej pravda, potom dokáže priviesť ľudí k normálnym a skutočným skúsenostiam. Ľudia budú navyše ešte normálnejší, ich ľudský zmysel bude ešte úplnejší, ich život v tele a ich duchovný život budú ešte usporiadanejšie a ich emócie budú tiež normálnejšie. Toto je druhý princíp. Existuje ešte jeden princíp – či ľudia majú čoraz väčšie poznatky o Bohu a či stretnutie s takýmto dielom a pravdou v nich dokáže podnietiť srdce milujúce Boha a priviesť ich k Bohu ešte bližšie. Takto možno stanoviť, či je táto cesta tá pravá cesta. Základom je určiť, či je cesta reálna, a nie nadprirodzená a či dokáže zabezpečiť život človeka. Ak je v súlade s týmito princípmi, možno dospieť k záveru, že ide o pravú cestu. Nehovorím to preto, aby ste vo svojej budúcnosti prijali iné cesty, a nepredpovedám tým, že v budúcnosti sa objaví dielo ďalšieho nového veku. Hovorím to, aby ste si mohli byť istí, že dnešná cesta je pravá cesta, aby ste si vo svojej viere v dielo dneška neboli istí len čiastočne a nestalo sa, že ho nedokážete spoznať. Existujú mnohí, ktorí sú si síce istí, no napriek tomu nasledujú v zmätku. Takáto istota nemá žiadny princíp a takíto ľudia musia byť skôr či neskôr odvrhnutí. Dokonca aj tí, ktorí sú vo svojom nasledovaní obzvlášť horliví, sú viac neistí než istí, čo svedčí o tom, že nemajú základ. Keďže sú vaše kvality príliš slabé a základ priveľmi plytký, nerozumiete rozlišovaniu. Boh svoje dielo neopakuje, nevykonáva dielo, ktoré je nereálne. Nemá na človeka nadmerné požiadavky a nevykonáva dielo, ktoré presahuje ľudský zmysel. Celé Jeho dielo je v rozsahu normálneho ľudského zmyslu, nepresahuje zmysel normálnej ľudskej prirodzenosti a je vykonávané podľa normálnych požiadaviek človeka. Ak je to dielo Ducha Svätého, ľudia sa stanú ešte normálnejší a normálnejšia bude aj ich ľudská prirodzenosť. Budú mať čoraz viac poznatkov o svojej skazenej satanistickej povahe a o základe človeka, a zároveň budú stále viac túžiť po pravde. To znamená, že život človeka sa stále rozvíja a jeho skazená povaha má stále väčšiu schopnosť zmeniť sa – čo je zmysel toho, prečo sa Boh stal životom človeka. Ak cesta nedokáže odhaliť tieto veci, ktoré sú základom človeka, nedokáže zmeniť povahu človeka a navyše nedokáže priviesť ľudí pred Boha ani im ponúknuť skutočné pochopenie Boha, a dokonca spôsobí, že ich ľudská prirodzenosť bude ešte nižšia a ich zmysel ešte neprirodzenejší. Takáto cesta nemôže byť pravou cestou a môže byť dielom zlého ducha alebo starou cestou. Stručne povedané, nemôže byť súčasným dielom Ducha Svätého. Celé tie roky ste verili v Boha, nemáte však ani tušenie o princípoch rozlišovania medzi pravou a nepravou cestou ani o princípoch hľadania pravej cesty. Väčšinu ľudí tieto záležitosti dokonca ani nezaujímajú. Jednoducho idú, kam ide väčšina, a opakujú, čo hovorí väčšina. Aký je človek, ktorý hľadá pravú cestu? A ako ju takíto ľudia dokážu nájsť? Ak pochopíte týchto niekoľko hlavných princípov, nebudete zavádzaní, nech sa stane čokoľvek. Dnes je najdôležitejšie, aby ľudia dokázali rozlišovať. Táto schopnosť by mala prináležať normálnej ľudskej prirodzenosti a ľudia by ju mali vlastniť ako súčasť svojich skúseností. Ak dokonca ani dnes ľudia počas nasledovania stále nič nerozlišujú a ak sa ich ľudský zmysel stále nerozvinul, sú príliš hlúpi a ich snahy sú nesprávne alebo pomýlené. Vo vašom dnešnom snažení nie je ani najmenšie rozlišovanie a hoci je pravda, ako hovoríš, že si našiel pravú cestu, získal si ju? Dokázal si niečo rozlíšiť? Aká je podstata pravej cesty? Na pravej ceste si pravú cestu nezískal, nezískal si nič z pravdy. Znamená to, že si nedosiahol, čo od teba Boh vyžaduje, a tvoja skazenosť sa teda nezmenila. Ak budeš ďalej pokračovať na tejto ceste, budeš nakoniec odvrhnutý. Keďže si ju nasledoval do dnešného dňa, mal by si si byť istý, že ide o pravú cestu a nemal by si mať ďalšie pochybnosti. Mnohí ľudia sú vždy neistí a prestanú sa usilovať o pravdu pre nejaké drobné záležitosti. Takíto ľudia nepoznajú Božie dielo a Boha nasledujú v zmätku. Ľudia, ktorí nepoznajú Božie dielo, nemôžu byť dôvernými priateľmi Boha ani o ňom podávať svedectvo. Tým, ktorí hľadajú len požehnanie a usilujú sa len o niečo nejasné a abstraktné, odporúčam, aby sa čo najskôr usilovali o pravdu, aby ich život mohol mať zmysel. Už viac neklamte sami seba!