V minulosti existovalo v spôsoboch ľudského prežívania mnoho odchýlok, či dokonca nezmyslov. Ľudia skrátka nerozumeli kritériám Božích požiadaviek, a tak ich prežívanie v mnohých oblastiach stratilo správny kurz. Boh od človeka vyžaduje, aby bol schopný žiť normálnu ľudskú prirodzenosť. Je napríklad v poriadku, aby ľudia nasledovali moderné zvyklosti, pokiaľ ide o jedlo a ošatenie; aby nosili oblek a kravatu, naučili sa niečo o modernom umení a aby mali vo voľnom čase pôžitok z umenia, kultúry a zábavy. Môžu si spraviť zopár pamätných fotografií, čítať a nadobudnúť užitočné vedomosti a mať pomerne dobré prostredie na život. Všetky tieto veci sa hodia k životu normálnej ľudskej prirodzenosti, no ľudia ich považujú za niečo, čo Boh nenávidí, a bránia sa tomu, aby ich robili. Ich praktizovanie pozostáva len z riadenia sa niekoľkými pravidlami, čo vedie k životu, ktorý je na smrť nudný a úplne bez zmyslu. V skutočnosti Boh od ľudí nikdy nepožadoval, aby takto konali. Všetci ľudia si želajú obmedziť vlastné povahy, neprestajne sa v duchu modlia, aby boli bližšie k Bohu, ich mysle neustále premýšľajú nad tým, čo Boh zamýšľa, ich oči neprestajne sledujú to či ono, vo veľkom strachu, že ich spojenie s Bohom sa nejako preruší. Ku všetkým týmto záverom dospeli ľudia sami od seba; sú to pravidlá, ktoré si pre seba sami stanovili. Ak nepoznáš vlastnú prirodzenosť-podstatu a nechápeš ani to, akú úroveň môže tvoje praktizovanie dosiahnuť, potom si nebudeš môcť byť úplne istý tým, aké kritériá kladie Boh na človeka, a ani cesta tvojho praktizovania nebude presná. Keďže nedokážeš porozumieť tomu, čo presne vyžaduje Boh od človeka, v tvojej mysli to neustále víri, lámeš si hlavu analyzovaním Božích úmyslov a tápeš pri hľadaní nejakého spôsobu, ako sa nechať pohnúť a osvietiť Duchom Svätým. Výsledkom je, že si vytvoríš niekoľko spôsobov praktizovania, ktoré pokladáš za vhodné. Nemáš skrátka ani najmenšie poňatie o tom, čo presne Boh od človeka vyžaduje; ty len bezstarostne vykonávaš svoj vlastný súbor praktík, veľmi sa nestaráš o výsledok a ešte menej sa staráš o to, či má tvoje praktizovanie nejaké odchýlky alebo chyby. Tvojmu praktizovaniu takto prirodzene chýbajú presnosť a zásady. Obzvlášť mu však chýba normálny ľudský rozum a svedomie, ako aj Božie uznanie a dosvedčenie Ducha Svätého. Je príliš jednoduché vydať sa vlastnou cestou. Tento spôsob praktizovania je len obyčajným nasledovaním pravidiel alebo úmyselným naberaním väčšieho bremena, ktorého účelom je, aby si sa obmedzoval a kontroloval. Ty máš však pocit, že tvoje praktizovanie je absolútne správne a presné, a netušíš, že väčšinou pozostáva zo zbytočných postupov či dodržiavania cirkevných rituálov. Existuje mnoho ľudí, ktorí po celé roky takto praktizujú, v podstate bez akejkoľvek zmeny vo svojej povahe, bez akéhokoľvek nového pochopenia a nového vstupu. Nevedomky sa dopúšťajú stále rovnakých starých chýb a naplno rozvíjajú svoju zverskú prirodzenosť, dokonca až do takej miery, že sa mnohokrát dopúšťajú nerozumných, neľudských činov a správajú sa tak, až sa ľudia škrabú na hlave a sú celkom zmätení. Je možné o takých ľuďoch tvrdiť, že zažili zmenu povahy?

Viera v Boha teraz vstúpila do veku Božieho slova. Dá sa povedať, že ľudia sa už nemodlia toľko ako kedysi. Božie slová otvorene komunikovali všetky aspekty pravdy a spôsoby praktizovania, takže ľudia už viac nemusia hľadať a tápať. Počas života vo Veku kráľovstva vedú Božie slová ľudí vpred a je to život, v ktorom je všetko objasnené, aby to pochopili – Boh totiž všetko jasne vysvetlil a človek už viac nie je ponechaný napospas tomu, aby na svojej ceste životom tápal. Keď si vezmeme také manželstvo, svetské záležitosti, život, jedlo, šatstvo a prístrešie, medziľudské vzťahy, to, ako možno slúžiť spôsobom, ktorý napĺňa Božiu vôľu, ako treba zaprieť telo a podobne, ktorú z týchto vecí vám Boh nevysvetlil? Potrebujete sa ísť naďalej modliť a hľadať? Skutočne to nie je potrebné! Ak tieto veci stále robíš, konáš zbytočne. Je to totiž neznalé a hlúpe a celkom nepotrebné! Iba tí, ktorých kvalita je príliš nízka, a ktorí nedokážu porozumieť Božím slovám, sa ustavične slepo modlia. Kľúčom k praktizovaniu pravdy je to, či v sebe máš, alebo nemáš odhodlanie. Niektorí ľudia trvajú pri svojom konaní na nasledovaní vlastných telesných preferencií, dokonca aj vtedy, keď vedia, že nie sú v súlade s pravdou. To potom bráni ich vlastnému pokroku v živote a aj po modlitbe a hľadaní chcú naďalej konať v podriadenosti telu. Nedopúšťajú sa azda takýmto konaním vedome hriechov? Presne ako tí, čo bažia po potešeniach tela a prahnú po peniazoch a potom sa modlia k Bohu so slovami: „Bože! Dovolíš mi bažiť po potešeniach tela a po bohatstve? Je Tvojou vôľou, aby som zarábal peniaze takýmto spôsobom?“ Je takýto spôsob modlitby vhodný? Ľudia, ktorí takto konajú, veľmi dobre vedia, že Boh z týchto vecí nemá potešenie a že by sa ich mali vzdať. Avšak veci, ktoré prechovávajú vo svojom srdci, už boli určené, a tak sa pri modlitbe a hľadaní snažia Boha prinútiť, aby im dovolil takto sa správať. Vo svojom srdci môžu dokonca požadovať, aby Boh povedal niečo, čo by to dosvedčilo – tomu sa hovorí vzdorovitosť. Nájdu sa aj takí, ktorí privádzajú bratov a sestry z cirkvi na svoju stranu a zakladajú vlastné nezávislé kráľovstvá. Veľmi dobre vieš, že takéto činy odporujú Bohu, no len čo sa rozhodneš urobiť niečo také, ideš Boha i napriek tomu hľadať a modliť sa k Nemu, pokojne a smelo. Aký si len nehanebný a bezočivý! Pokiaľ ide o zanechanie svetských vecí, o tom sa hovorilo už dávno. Niektorí ľudia jasne vedia, že Boh nenávidí svetské veci, no stále sa modlia so slovami: „Ach, Bože! Chápem, že by si nechcel, aby som sa riadil svetskými vecami, ale robím to preto, aby Tvoje meno nebolo potupené; robím to preto, aby vo mne ľudia na zemi videli Tvoju slávu.“ Čo je to za modlitbu? Viete? Je to modlitba, ktorá má v úmysle Boha k niečomu prinútiť a vyvíjať na Neho nátlak. Necítiš hanbu, keď sa takto modlíš? Ľudia, ktorí sa takto modlia, úmyselne odporujú Bohu a takýto druh modlitby je výhradne vecou pochybných motívov; je to skutočný výraz satanskej povahy. Božie slová sú úplne jasné, obzvlášť tie, ktoré hovoria o Jeho vôli, Jeho povahe a o tom, ako zaobchádza s rôznymi typmi ľudí. Ak nerozumieš pravde, mal by si viac čítať Božie slová –⁠ výsledky takéhoto konania sú oveľa lepšie, ako sa slepo modliť a hľadať. Existujú mnohé prípady, v ktorých by sa malo hľadanie a modlenie nahradiť častejším čítaním Božích slov a rozprávaním o pravde v duchovnom spoločenstve. Vo svojich bežných modlitbách by si sa mal skrze Božie slová nad sebou zamyslieť a pokúsiť sa sám seba viac spoznať. Je to prospešnejšie pre tvoj pokrok v živote. Pokiaľ teraz naďalej hľadáš tak, že upieraš svoj zrak na nebo, nehovorí to azda o tom, že stále veríš v hmlistého Boha? V minulosti si videl výsledky svojho hľadania a modlitieb a tvoja duša bola trochu pohnutá Duchom Svätým, pretože to bolo obdobie Veku milosti. Nemohol si vidieť Boha, a tak si nemal inú možnosť, než sa tápavo pohybovať vpred a hľadať týmto spôsobom. Teraz Boh prišiel medzi ľudí, slovo sa zjavilo v tele a ty si Ho uvidel; preto Duch Svätý už viac nepôsobí tak ako v minulosti. Vek sa zmenil a s ním aj spôsob, akým pôsobí Duch Svätý. Hoci sa ľudia možno nemodlia toľko, koľko kedysi, vďaka tomu, že Boh je na zemi, má človek teraz príležitosť Ho milovať. Ľudstvo vstúpilo do veku milovania Boha a môže sa k Nemu v sebe normálne priblížiť: „Ach, Bože! Si naozaj taký dobrý a ja Ťa túžim milovať!“ Len pár jasných a jednoduchých slov dáva priechod láske k Bohu v srdciach ľudí. Táto modlitba slúži na prehĺbenie lásky medzi človekom a Bohom. Niekedy môžete spozorovať, že prejavujete určitú vzdorovitosť a povedať: „Ach, Bože! Prečo som taký skazený?“ Cítite silné nutkanie niekoľkokrát sa udrieť a z očí sa vám rinú slzy. V takýchto chvíľach cítiš vo svojom srdci ľútosť a utrpenie, no nemáš ako tieto pocity vyjadriť. To je súčasné pôsobenie Ducha Svätého, ale získať ho môžu len tí, ktorí sa usilujú o život. Cítiš, že Boh k tebe prechováva veľkú lásku a máš zvláštny pocit. Hoci nenachádzaš slová na to, aby si sa jasne pomodlil, zakaždým cítiš, že Božia láska je hlboká ako oceán. Nejestvujú vhodné slová, ktoré by vyjadrili tento stav bytia a je to stav, ktorý často pramení v duchu. Takýto druh modlitby a duchovného spoločenstva, ktorý sa v srdci človeka usiluje o to, aby ho priviedol bližšie k Bohu, je normálny.

Doba, keď museli ľudia tápať a hľadať, už pominula, neznamená to však, že sa už viac nemusia modliť alebo hľadať, ani to, že už nebudú musieť čakať na zjavenie Božej vôle pred pokračovaním v diele. To sú len mylné predstavy ľudí. Boh prišiel medzi ľudí, aby s nimi žil, bol ich svetlom, ich životom a cestou: To je fakt. Samozrejme, Boh svojím príchodom na zem istotne prináša ľudstvu praktický spôsob a život, ktorý vyhovuje ich duchovnému postaveniu, aby z neho mohli mať potešenie – neprišiel, aby zrušil všetky spôsoby ľudského praktizovania. Človek už nežije prostredníctvom tápania a hľadania. Tieto veci nahradil príchod Boha na zem, aby konal dielo a hovoril svoje slovo. Prišiel, aby ľudí vyslobodil zo života v temnote a nejasnosti, ktorý viedli, a umožnil im mať život naplnený svetlom. Súčasné dielo má jasne poukázať na veci, zreteľne hovoriť, priamo informovať a jednoznačne veci definovať, aby ich ľudia mohli uvádzať do praxe, takisto, ako keď Boh Jahve viedol izraelský ľud a hovoril mu, ako prinášať obete a ako postaviť chrám. Preto už viac nemusíte žiť život plný úprimného hľadania, ako ste zvykli po odchode Pána Ježiša. Mali by ste cítiť svoju cestu prostredníctvom diela šírenia evanjelia v budúcnosti? Mali by ste tápať pri pokusoch o nájdenie správneho spôsobu života? Musíte tápať, aby ste rozoznali, ako by ste mali vykonávať svoje povinnosti? Potrebujete si ľahnúť tvárou k zemi a hľadať, aby ste vedeli, ako svedčiť? Potrebujete sa postiť a modliť, aby ste zistili, ako sa obliekať alebo žiť? Potrebujete sa neprestajne modliť k Bohu na nebi, aby ste vedeli, ako prijať to, že si vás Boh podmanil? Potrebujete sa neustále, dňom i nocou, modliť, aby ste vedeli, ako Boha poslúchať? Je medzi vami mnoho takých, ktorí hovoria, že nedokážete praktizovať, pretože vám chýba porozumenie. Božiemu dielu v súčasnosti ľudia skrátka nevenujú pozornosť! Už dávno som povedal mnoho slov, no vy ste ich čítaniu nikdy nevenovali ani najmenšiu pozornosť, a tak niet divu, že neviete, ako praktizovať. Samozrejme, Duch Svätý v súčasnom veku aj naďalej pohýna srdcia ľudí, aby im umožnil pociťovať radosť, a žije spolu s človekom. To je zdroj tých^[a] zvláštnych príjemných pocitov, ktoré sa v tvojom živote často vyskytujú. Raz za čas príde deň, keď máš pocit, že Boh je taký milý, že sa nedokážeš ubrániť modlitbe: „Ach, Bože! Tvoja láska je taká krásna a Tvoj obraz taký veľkolepý. Chcel by som ťa milovať hlbšie. Chcel by som zasvätiť celé svoje ja tomu, aby som Ti vydal celý svoj život. Zasvätím Ti všetko, pokiaľ to bude pre Teba, pokiaľ Ťa tým budem môcť milovať…“ To je pocit radosti, ktorý ti dáva Duch Svätý. Nejde tu o osvietenie ani osvetlenie, ale o zážitok z toho, keď je človek v srdci pohnutý. Z času na čas sa podobné zážitky prihodia: Niekedy sa na ceste do práce pomodlíš a priblížiš sa k Bohu, až ťa to dojme k slzám, ktoré ti zmáčajú tvár. Úplne stratíš sebakontrolu a horlivo sa budeš snažiť nájsť vhodné miesto na vyjadrenie všetkej vrúcnosti, ktorú cítiš vo svojom srdci… Nadídu chvíle, keď budeš na nejakom verejnom mieste a pocítiš, že sa ti dostáva toľkej Božej lásky, že tvoj spôsob života je všelijaký, len nie obyčajný, ba čo viac, že žiješ svoj život s väčším zmyslom než ktokoľvek iný. Hlboko vo svojom vnútri budeš vedieť, že ťa Boh pozdvihol a že toto je Jeho veľká láska k tebe. V najhlbších zákutiach svojho srdca pocítiš, že v Bohu je akýsi druh lásky, ktorý je pre človeka neopísateľný a nevysvetliteľný, akoby si ju poznal, no nevedel ju nijak opísať; zakaždým ťa donúti sa nad ňou zamyslieť, ale ani tak nenachádzaš slová, aby si ju dokázal úplne vyjadriť. V takýchto situáciách dokonca pozabudneš, kde si, a zvoláš: „Ach, Bože! Si taký záhadný a taký milovaný!“ Ľudí to síce privedie do rozpakov, ale takéto veci sa stávajú celkom často. Niečo také ste zažili už toľkokrát. Toto je život, ktorý ti dal dnes Duch Svätý, a život, ktorý by si mal žiť. Nedal ti ho preto, aby si prestal žiť svoj život, ale skôr preto, aby si zmenil spôsob, akým ho žiješ. Je to pocit, ktorý sa nedá opísať ani vyjadriť. Je to aj skutočný pocit človeka, ba čo viac, pôsobenie Ducha Svätého. Možno mu vo svojom srdci rozumieš, no nenachádzaš spôsob, ako ho niekomu jasne vyjadriť. Nie je to preto, lebo nie si veľký rečník alebo sa zajakávaš, ale preto, lebo je to pocit, ktorý nemožno opísať slovami. Dnes máš dovolené užívať si tieto veci a tento život by si mal žiť. Ostatné aspekty tvojho života, samozrejme, nie sú prázdne; ide len o to, že táto skúsenosť z citového pohnutia sa stane akousi radosťou v tvojom živote, vďaka čomu sa budeš chcieť vždy tešiť z takýchto zážitkov pochádzajúcich od Ducha Svätého. Mal by si však vedieť, že k takémuto pohnutiu nedochádza preto, aby si mohol prekročiť hranice svojho tela a ísť do tretieho neba či cestovať po celom svete. Stáva sa to skôr preto, aby si pocítil a ochutnal Božiu lásku, ktorej sa ti dnes dostáva, aby si dnes zažil dôležitosť Božieho diela a opäť sa oboznámil s Božou starostlivosťou a ochranou. Všetky tieto veci slúžia na to, aby si mohol lepšie spoznať dielo, ktoré dnes Boh koná – to je Božím cieľom pri konaní tohto diela.

Hľadanie a tápanie predstavovali spôsob života, ktorý predchádzal Božiemu vteleniu. Ľudia v tom čase nemohli Boha vidieť, a tak im neostávalo nič iné, než hľadať a tápať. Ty si dnes Boha videl a na rovinu ti hovorí, ako by si mal praktizovať – preto už viac nemusíš tápať ani hľadať. Cesta, po ktorej vedie človeka, je cestou pravdy, a veci, ktoré človeku hovorí, a ktoré človek prijíma, sú život a pravda. Máš cestu, život a pravdu, načo máš potom potrebu všade ísť a hľadať? Duch Svätý nevykoná dve etapy diela súčasne. Keby ľudia, po tom, čo dopoviem svoje slovo, pozorne nejedli a nepili Božie slová a neusilovali sa náležite o pravdu, keby konali tak, ako vo Veku milosti, tápali by, akoby boli slepí, ustavične by sa modlili a hľadali, neznamenalo by to azda, že táto etapa Môjho diela – diela slov – sa vykonáva zbytočne? Aj keď som možno dopovedal svoje slovo do konca, ľudia stále úplne nerozumejú –⁠ je to preto, lebo v ich kvalite sú nedostatky. Tento problém môžu vyriešiť vtedy, ak budú žiť cirkevným životom a zúčastňovať sa spolu na duchovnom spoločenstve. Aj keď bol Boh vo Veku milosti vtelený, nekonal dielo slov; Duch Svätý vtedy preto pôsobil týmto spôsobom, aby dielo zachoval. V tom čase dielo vykonával predovšetkým Duch Svätý, teraz ho však koná sám vtelený Boh, čím zaujal miesto diela Ducha Svätého. Pokiaľ sa ľudia v minulosti často modlili, prežívali pokoj a radosť; zažívali výčitky a rovnako aj disciplinovanie. Všetko to bolo dielo Ducha Svätého. Teraz sú takéto stavy zriedkavé. Duch Svätý môže v každom veku konať iba jeden druh diela. Keby súčasne vykonával dva druhy diela, tak, že by telo konalo v ľuďoch jeden druh diela a Duch Svätý zase iný druh, a keby to, čo povedalo telo, neplatilo a, naopak, platilo by len to, čo povedal Duch, potom by nejestvovala žiadna pravda, cesta ani život, o ktorých by mohol Kristus hovoriť. Bolo by to protirečenie. Mohol by Duch Svätý takto pôsobiť? Boh je všemohúci a vševediaci, svätý a spravodlivý, a rozhodne nerobí žiadne chyby.

V minulom prežívaní ľudí bolo príliš veľa odchýlok a chýb. Existovalo niekoľko vecí, ktoré ľudia s normálnou ľudskou prirodzenosťou mali mať alebo robiť, alebo chyby, ktorým sa dalo len ťažko vyhnúť, a keď sa tieto veci riešili zle, ľudia to zvaľovali na Boha. Jedna sestra mala doma na návšteve hostí. Nepodarilo sa jej správne napariť knedličky, tak si pomyslela: „Boh ma asi takto disciplinuje. Opäť sa zaoberá mojím márnomyseľným srdcom. Moja márnivosť je naozaj príliš silná.“ V skutočnosti, keď sa na to človek pozrie normálnym ľudským zmýšľaním, je zrejmé, že keď majú prísť hostia na návštevu, ste rozrušení a ponáhľate sa, všetko robíte chaoticky, a tak je úplne bežné, že buď pripálite ryžu, alebo jedlá nakoniec presolíte. Dochádza k tomu preto, lebo sme príliš rozrušení, ale ľudia to nakoniec aj tak zvaľujú na „Božie disciplinovanie“. V skutočnosti sú to všetko len chyby v ľudskom živote. Nestretával by si sa s niečím takým často aj vtedy, keby si neveril v Boha? Problémy, ku ktorým dochádza, sú často výsledkom ľudských chýb – skrátka to nie je tak, že by boli prácou Ducha Svätého. Takéto chyby nemajú s Bohom nič spoločné. Mohlo by byť Božím disciplinovaním napríklad to, keď si pri prežúvaní zahryzneš do jazyka? Božie disciplinovanie má svoje princípy a zvyčajne ho vidieť vtedy, keď vedome spáchaš nejaký priestupok. Boh ťa bude disciplinovať iba vtedy, ak spáchaš veci, ktorými sa previníš voči Božiemu menu alebo Jeho svedectvu či dielu. Ľudia v súčasnosti rozumejú pravde dosť na to, aby mali vnútorné povedomie o veciach, ktoré robia. Uveďme si príklad: Necítil by si azda nič, keby si spreneveril cirkevné peniaze alebo ich ľahkovážne utratil? Pri takomto konaní by si niečo cítil. Nedá sa niečo cítiť až vtedy, keď je skutok dokonaný. Vo svojom srdci máš jasno vo veciach, ktoré činíš a ktoré sú v rozpore s tvojím svedomím. Keďže ľudia majú svoje vlastné záľuby a preferencie, jednoducho sú k sebe príliš zhovievaví, aj keď jasne vedia, ako uvádzať pravdu do praxe. A keďže sú takí, necítia žiadne jasné výčitky ani nepodstupujú žiadne zjavné disciplinovanie po tom, ako niečo urobia. Je to tak preto, lebo vedome spáchali priestupok, a tak ich Boh nedisciplinuje. Keď nadíde čas spravodlivého súdu, Boh na každého z nich uvalí zaslúžený trest podľa činov, ktorých sa dopustili. V súčasnosti sú v cirkvi ľudia, ktorí spreneverujú peniaze, nedodržiavajú jasné hranice medzi mužmi a ženami, i takí, ktorí potajme súdia, vzpierajú sa a snažia sa zničiť Božie dielo. Prečo sú ešte stále v poriadku? Keď robia takéto veci, vedia o nich a vo svojich srdciach cítia výčitku, a preto sú niekedy terčom napomínania a zušľachťovania, no sú skrátka príliš nehanební. Presne, ako keď sa ľudia oddávajú promiskuite – v tom momente dobre vedia, čo činia, no ich sexuálna túžba je príliš veľká, a tak sa nedokážu kontrolovať. Keby ich aj Duch Svätý disciplinoval, bolo by to márne, a preto k tomu nepristúpi. Ak ich potom Duch Svätý nedisciplinuje, ak necítia žiadnu výčitku a nič sa nestane ich telu, aká výčitka by mohla nasledovať potom? Skutok je dokonaný – aké disciplinovanie by mohlo nasledovať? To len dokazuje, že sú príliš nehanební a chýba im ľudská prirodzenosť, a že si zasluhujú kliatby a trest! Duch Svätý nepôsobí pre nič za nič. Pokiaľ veľmi dobre poznáš pravdu, ale neuvádzaš ju do praxe, ak si schopný páchať akékoľvek zlo, potom môžeš očakávať len toľko, že nadíde deň, keď ťa stihne trest spolu so zlým. To je pre teba ten najlepší koniec! Opakovane som kázal o svedomí, ktoré je minimálnym kritériom. Ak ľuďom chýba svedomie, znamená to, že prišli o disciplinovanie Ducha Svätého. Môžu robiť, čo sa im zachce, a Boh si ich nebude všímať. Tí, ktorí majú skutočne svedomie a rozum, si uvedomia, keď urobia niečo zlé. Keď vo svojom svedomí pocítia kúsok výčitky, budú sa cítiť nesvoji; podstúpia vnútorný boj a nakoniec zaprú telo. Nedostanú sa do bodu, že spravia niečo, čo by príliš vážne odporovalo Bohu. Všetci ľudia niečo pocítia, keď spáchajú čosi zlé, a to bez ohľadu na to, či ich Duch Svätý disciplinuje a napomína. Preto ľudia teraz chápu všetky druhy právd a ak ich nepraktizujú, je to ich vec. Vôbec na takýchto ľudí nereagujem ani do nich nevkladám žiadnu nádej. Môžeš si robiť, čo chceš!

Keď sa niektorí ľudia stretnú, odsunú Božie slovo bokom a stále hovoria o tom, aký ten alebo onen človek je. Je, samozrejme, dobré byť tak trochu zdravo kritický, aby ste sa bez ohľadu na to, kam idete, nedali poľahky oklamať ani podviesť či obalamutiť – aj toto je aspekt, ktorý by ľudia mali mať. No nemôžeš sa zameriavať výhradne na tento aspekt. Vzťahuje sa to na negatívnu stránku vecí a ty nemôžeš zakaždým upierať zrak na iných ľudí. Teraz máš veľmi málo vedomostí o tom, ako pôsobí Duch Svätý, tvoja viera v Boha je príliš povrchná a máš v sebe príliš málo pozitívnych vecí. Ten, v koho veríš, je Boh a ten, ktorému musíš porozumieť, je takisto Boh, nie satan. Aký zmysel by malo, keby si len rozoznal, ako pracuje satan a všetky spôsoby, akými pôsobia zlí duchovia, no nemal by si vôbec žiadne poznanie o Bohu? Azda to nie je Boh, v koho v súčasnosti veríš? Prečo tvoje poznanie nezahŕňa tieto pozitívne veci? Ty skrátka nevenuješ pozornosť pozitívnemu aspektu vstupu ani ho nechápeš, tak čo chceš, prepána, vo svojej viere získať? Azda nevieš, ako by si sa mal usilovať? O negatívnych aspektoch vieš veľa, ale čo sa týka pozitívneho aspektu vstupu, v tomto smere nie si o nič múdrejší. Ako môže potom niekedy tvoje duchovné postavenie rásť? Aké budúce vyhliadky na rozvoj bude mať človek ako ty, ktorý nehovorí o ničom inom než o vojne so satanom? Nebol by azda tvoj vstup príliš zastaraný? Čo by si mohol takýmto konaním získať zo súčasného diela? Teraz je kľúčom to, aby si pochopil, čo chce Boh teraz vykonať, ako by mal človek spolupracovať, ako by mali ľudia milovať Boha, ako by mali porozumieť pôsobeniu Ducha Svätého, ako by mali vstúpiť do všetkých slov, ktoré dnes Boh hovorí, ako by ich mali jesť, piť, prežívať a chápať, ako by mali naplniť Božiu vôľu, nechať sa úplne podmaniť Bohom a podriadiť sa Mu… To sú veci, na ktoré by si sa mal sústrediť a do ktorých by si mal teraz vstúpiť. Rozumieš? Akú cenu má zameriavať sa len na schopnosť rozlišovania iných ľudí? Tu môžeš rozlíšiť satana a tam zlých duchov – môžeš mať kompletné poznatky o zlých duchoch, no ak nedokážeš povedať nič o Božom diele, môže azda takáto rozlišovacia schopnosť slúžiť ako náhrada za porozumenie Bohu? O niektorých prejavoch pôsobenia zlých duchov som už hovoril v rámci predošlých duchovných spoločenstiev, ale toto nebolo to hlavné. Ľudia by, samozrejme, mali mať určitú rozlišovaciu schopnosť a toto je aspekt, ktorý by mali mať tí, ktorí slúžia Bohu, aby sa vyhli hlúpostiam a prerušovaniu Božieho diela. Najdôležitejšou vecou však zostáva, aby mal človek poznanie o Božom diele a aby porozumel Jeho vôli. Aké máš poznanie o tejto etape Božieho diela? Vieš rozprávať o tom, čo Boh koná, aká je Božia vôľa, aké sú tvoje vlastné nedostatky a čím by si sa mal vyzbrojiť? Vieš povedať, aký je tvoj najnovší vstup? V novom vstupe by si mal byť schopný zbierať plody práce a dosiahnuť porozumenie. Nepredstieraj, že si zmätený; v novom vstupe musíš vynaložiť väčšie úsilie na to, aby si prehĺbil svoju vlastnú skúsenosť a poznatky, a ešte väčšmi musíš nadobudnúť pochopenie o najnovších súčasných vstupoch a o najsprávnejšom spôsobe prežívania. Ba čo viac, prostredníctvom nového diela a nových vstupov by si mal byť schopný rozlišovať svoje minulé zastarané a odchylné praktiky a hľadať spôsob, ako ich odvrhnúť, aby si mohol vstúpiť do nových skúseností. To sú veci, ktoré musíš teraz bezodkladne pochopiť a do ktorých musíš vstúpiť. Musíš porozumieť rozdielom a vzťahu medzi starými a novými vstupmi. Pokiaľ tieto veci nepochopíš, nebudeš mať ako ďalej rásť, pretože nebudeš schopný udržať krok s dielom Ducha Svätého. Musíš byť schopný prijať normálne jedenie a pitie Božieho slova a normálne duchovné spoločenstvo a použiť ich na zmenu svojich minulých zastaraných spôsobov praktizovania a svojich tradičných predstáv, aby si mohol vstúpiť do nového praktizovania a do nového Božieho diela. To sú veci, ktoré by si mal dosiahnuť. Teraz od teba nežiadam len to, aby si vymyslel, ako presne to splníš; to nie je cieľom. Skôr od teba žiadam, aby si svoje praktizovanie pravdy a svoje porozumenie vstupu do života bral vážne. Tvoja schopnosť poznať seba samého nie je stvárnením tvojho pravého duchovného postavenia. Ak dokážeš zažívať Božie dielo, mať skúsenosti a porozumenie o pravdách obsiahnutých v Božích slovách a ak dokážeš rozlíšiť svoje predošlé osobné predstavy a chyby, potom je toto tvoje pravé duchovné postavenie a niečo, čo by mal každý z vás dosiahnuť.

Je mnoho situácií, v ktorých skrátka neviete, ako praktizovať, a ešte menej viete o tom, ako pôsobí Duch Svätý. Niekedy sa stane, že urobíš niečo, čím jasne odopieraš poslušnosť Duchu Svätému. Skrze jedenie a pitie Božích slov už takmer chápeš princíp v tejto záležitosti, takže vo vnútri cítiš výčitku a nepokoj – človek tento pocit, samozrejme, pocíti iba za predpokladu, že pozná nejakú pravdu. Ak ľudia nespolupracujú alebo nepraktizujú v súlade so súčasným Božím slovom, potom bránia pôsobeniu Ducha Svätého a vo vnútri určite pocítia nepokoj. Povedzme, že síce rozumieš princípu určitého aspektu, ale nepraktizuješ podľa neho, takže vo svojom vnútri by si trpel pocitom výčitiek. Ak však danému princípu nerozumieš a vôbec tento aspekt pravdy nepoznáš, potom v tejto veci nebudeš nutne pociťovať výčitky. Výčitka Ducha Svätého sa objavuje vždy v určitých súvislostiach. Myslíš si, že si zdržal dielo Ducha Svätého, pretože si sa nemodlil a nespolupracoval s ním. V skutočnosti ho však nemožno zdržať. Duch Svätý pohne niekým iným, pretože dielo Ducha Svätého nie je nikým obmedzené. Máš pocit, že si Boha sklamal, a práve tento pocit by si mal vo svojom svedomí mať. To, či dokážeš nadobudnúť pravdu, alebo nie, je tvoja vec, ktorá s Bohom nijak nesúvisí. Niekedy je to práve tvoje svedomie, ktoré sa cíti obvinené, ale toto nie je osvietenie ani osvetlenie Ducha Svätého, ani Jeho výčitka. Naopak, je to pocit vychádzajúci z ľudského svedomia. Ak konáš bezohľadne v záležitostiach týkajúcich sa Božieho mena, svedectva o Bohu alebo Božieho diela, Boh ti nedovolí beztrestne uniknúť. Existuje však hranica – pokiaľ ide o bežné malé záležitosti, nebude sa s tebou zaťažovať. Nebude si ťa všímať. Ak porušíš princípy, prerušíš Božie dielo a vyrušíš ho, vypustí na teba svoj hnev a určite ti nedovolí uniknúť bez trestu. Niektorým chybám, ktorých sa dopúšťaš, sa nemožno počas ľudského života vyhnúť. Napríklad, keď nenaparíš svoje knedličky správne a povieš, že ťa tak disciplinuje Boh – povedať niečo také je čistý nezmysel. Nestávali sa ti takéto veci často ešte predtým, ako si uveril v Boha? Máš pocit, že to vyzerá ako disciplinovanie Ducha Svätého, no v skutočnosti to tak nie je (okrem niektorých mimoriadnych situácií), pretože toto pôsobenie nepochádza výhradne od Ducha Svätého, ale pramení skôr z ľudských pocitov. Je však normálne, že ľudia viery uvažujú týmto spôsobom. Keď si v Boha neveril, nemohol si takto uvažovať. Len čo si v Neho uveril, začal si tráviť viac času rozjímaním o týchto veciach, a tak si prirodzene začal uvažovať týmto spôsobom. Vyplýva to z normálneho ľudského uvažovania a súvisí to s ich mentalitou. Dovoľ mi však povedať ti, že takéto zmýšľanie nie je v rozsahu pôsobenia Ducha Svätého. Je to príklad toho, ako Duch Svätý dáva ľuďom normálnu reakciu prostredníctvom ich myšlienok; musíš však pochopiť, že táto reakcia nie je pôsobením Ducha Svätého. To, že máš takýto druh „poznania“, nedokazuje, že máš pôsobenie Ducha Svätého. Tvoje poznanie nevychádza z osvietenia Ducha Svätého, a už vôbec nie je pôsobením Ducha Svätého. Je to len výsledok normálneho ľudského myslenia a nemá to absolútne žiadnu spojitosť s osvietením a osvetlením Ducha Svätého – tieto fenomény sa od seba kategoricky líšia. Takéto normálne ľudské myslenie nepochádza výhradne z Ducha Svätého. Keď Duch Svätý pôsobí, aby osvietil ľudí, obyčajne im poskytuje poznanie o Božom diele a o ich pravom vstupe a skutočnom stave. Umožňuje im tiež porozumieť bezodkladným Božím úmyslom a Jeho požiadavkám, ktoré v súčasnosti kladie na človeka, aby mali odhodlanie všetko obetovať pre uspokojenie Boha, milovať Ho, i keď sa stretnú s prenasledovaním a nepriazňou osudu, a stáť si za svedectvom o Bohu, aj keby to znamenalo preliať svoju krv alebo odovzdať svoj život a urobiť tak bez toho, aby to ľutovali. Ak máš takéto odhodlanie, znamená to, že máš počiatočné náznaky a pôsobenie Ducha Svätého –⁠ vedz však, že týmito náznakmi nie si obdarený v každom jednom okamihu. Niekedy, keď sa na zhromaždeniach modlíš, ješ a piješ Božie slová, môžeš sa cítiť nesmierne dojatý a inšpirovaný. Keď ostatní zdieľajú spoločenstvo o svojich skúsenostiach a porozumení Božích slov, je to taký nový a čerstvý pocit a tvoje srdce je dokonale čisté a jasné. Toto všetko je pôsobením Ducha Svätého. Ak si vodcom a Duch Svätý ťa cestou do práce v kostole obdaruje neobyčajným osvietením a osvetlením, umožní ti nahliadnuť do podstaty problémov, ktoré v zbore existujú, umožní ti zistiť, ako zdieľať duchovné spoločenstvo o pravde, aby si ich vyriešil, a prinúti ťa byť úprimným, zodpovedným a serióznym vo svojej práci, to všetko je pôsobením Ducha Svätého.

Poznámky pod čiarou:

a. Pôvodný text znie „Toto sú niektoré“.