Ľudia v minulosti pracovali na tom, aby boli neustále s Bohom a žili v duchu. V porovnaní so súčasným praktizovaním ide o jednoduchú formu duchovného tréningu. Je to ten najplytší a najjednoduchší spôsob praktizovania viery, predtým, ako vstúpia na správnu cestu života, a vo viere ľudí predstavuje úplne prvý stupeň praktizovania. Ak sa ľudia vo svojich životoch budú stále spoliehať na takýto spôsob praktizovania, budú sa v nich miesiť mnohé pocity a pravdepodobne pochybia, a nebudú schopní vstúpiť do skutočných životných skúseností. Trénovať svoje duše, priblížiť sa Bohu normálne vo svojich srdciach a zakaždým nájsť obrovské potešenie dokážu len vtedy, keď budú mať Boha po svojom boku. Obmedzia sa na malý rozsah svojej spolupatričnosti s Bohom a nebudú mať prístup k ničomu hlbšiemu. Ľudia žijúci v týchto medziach nie sú schopní žiadneho veľkého pokroku. Každú chvíľu majú tendenciu zvolať: „Ach! Pán Ježiš. Amen!“ Správajú sa takto prakticky každý deň – je to praktizovanie z čias minulých, praktizovanie neustáleho žitia v duchu. No nie je to vulgárne? V súčasnosti, keď je čas premýšľať o Božích slovách, sústreďte sa len na premýšľanie o Božích slovách; keď je čas uvádzať pravdu do praxe, sústreďte sa len na uvádzanie pravdy do praxe; a keď je čas plniť si svoju povinnosť, tak si len plňte svoju povinnosť. Takýto spôsob praktizovania je v skutočnosti veľmi oslobodzujúci a dáva vám voľnosť. Nie je to, ako keď sa starí pobožní ľudia modlia a orodujú. Samozrejme, kedysi vyzeralo praktizovanie ľudí viery práve takto, avšak dnes je takéto praktizovanie príliš zaostalé. Božie dielo je teraz na vyššej úrovni. To, o čom sa dnes hovorí ako o „privedení Boha do skutočného života“, je najdôležitejším aspektom praktizovania. Je to normálna ľudská prirodzenosť, ktorá sa od ľudí v skutočnom živote očakáva. O tom, v čom by mala ich normálna ľudská prirodzenosť spočívať, hovoria dnes práve slová Božie. Privádzanie týchto Božích slov do skutočného života je práve to, čo znamená „privádzanie Boha do skutočného života“ v praxi. V súčasnosti by sa mali ľudia vyzbrojiť hlavne nasledovným: Na jednej strane musia zlepšiť svoje kvality, vzdelať sa a zdokonaliť svoje schopnosti v čítaní a porozumení, na strane druhej musia viesť život obyčajného človeka. Prišiel si zo sveta a práve si predstúpil pred Boha. Najprv sa musíš naučiť stíšiť svoje srdce pred Bohom. Týmto sa celé praktizovanie iba začína a je to aj prvý krok, ako dosiahnuť zmenu povahy tvojho života. Niektorí ľudia sú vo svojom praktizovaní viery pomerne prispôsobiví – pri práci premýšľajú o pravde, zisťujú pravdy a princípy praktizovania, ktorým by mali porozumieť v realite. Jedným aspektom je, že musíš viesť normálny ľudský život, a druhým, že v ňom musí existovať vstup do pravdy. Toto všetko utvára najlepšiu prax pre skutočný život.

Privedenie Boha do skutočného života ľudí si predovšetkým vyžaduje, aby Boha vyznávali, usilovali sa Ho spoznať, a aby si plnili povinnosť stvorenej bytosti cez normálnu ľudskú prirodzenosť. Neznamená to, že sa musia nevyhnutne modliť k Bohu zakaždým, keď urobia niečo, čo nie je v poriadku, ani že by mali mať pocit, že Mu niečo dlhujú, ak sa nepomodlia. Dnešné praktizovanie nie je takéto. Naopak, je naozaj uvoľnené a jednoduché! Nepožaduje, aby ľudia dodržiavali učenie. Každý človek by mal skôr konať podľa svojho vlastného duchovného postavenia. Ak členovia vašej rodiny neveria v Boha, zaobchádzajte s nimi ako s nevercami, a ak veria, správajte sa k nim ako k veriacim. Neuplatňujte princípy lásky a trpezlivosti, ale skôr múdrosti. Keď sa niektorí ľudia vyberú nakúpiť zeleninu, po ceste si mumlú: „Ach, Bože! Akú zeleninu chceš, aby som dnes kúpil? Úpenlivo Ťa prosím o pomoc. Boh žiada, aby sme velebili Jeho meno vo všetkých veciach, a aby každý z nás podával svedectvo, a preto, ak mi aj dá predajca niečo zhnité, aj tak vzdám Bohu vďaku a vytrvám. My, čo veríme v Boha, si nemôžeme zo zeleniny vyberať.“ Myslia si, že takýmto konaním podávajú svedectvo, a výsledkom je, že vyhodia peniaze na zhnitú zeleninu, ale aj tak sa modlia a hovoria: „Ach, Bože! Ja túto zhnitú zeleninu aj tak zjem, pokiaľ to pre Teba bude prijateľné.“ Nemyslíte, že je takéto praktizovanie skreslené? Nie je to nasledovanie učenia? Kedysi sa ľudia učili žiť v duchu v každom okamihu – súvisí to s predchádzajúcim dielom vykonaným vo Veku milosti. Zbožnosť, pokora, láska, trpezlivosť, vzdávanie vďaky za všetko – to všetko sa vo Veku milosti vyžadovalo od každého veriaceho. V tom čase sa ľudia modlili k Bohu pri všetkom; modlili sa pri nakupovaní oblečenia, a keď im oznámili, že sa bude konať zhromaždenie, takisto sa modlili: „Ach, Bože! Chceš odo mňa, aby som tam šiel, alebo nie? Ak mám ísť, priprav mi bezproblémovú cestu. Ak nemám, nechaj ma zakopnúť a spadnúť.“ Zaprisahávali Boha pri modlitbe a po skončení modlitby sa cítili rozpačito a nešli. Niektoré sestry, pre strach, že po návrate zo zhromaždenia domov by mohli utŕžiť bitku od svojich neveriacich manželov, by sa cítili pri modlitbe nesvoje, a tak by na zhromaždenie nešli. Verili, že je to Božia vôľa, i keď v skutočnosti by sa nič nestalo, keby šli. Výsledkom bolo, že zmeškali zhromaždenie. To celé bol výsledok nevedomosti ľudí. Ľudia, ktorí praktizujú vieru týmto spôsobom, žijú podľa svojich vlastných pocitov. Takýto spôsob je tak skreslený a zafarbený nejasnosťou. Je v ňom príliš veľa osobných pocitov a myšlienok. Ak ti povedia, že sa koná zhromaždenie, choď – už nie je potrebné modliť sa k Bohu. Jednoduché, nie? Ak si dnes potrebuješ kúpiť niečo na seba, tak rovno choď a urob to. Nemodli sa k Bohu so slovami: „Ach, Bože! Chceš odo mňa, aby som tam šiel, alebo nie? Čo ak sa za mnou náhodou zastaví nejaký brat alebo sestra, kým budem preč?“ Obávaš sa, či sa u teba možno nezastaví niekto z tvojich bratov alebo sestier, a tak nejdeš, až nakoniec nastane večer a nikto napokon neprišiel. Dokonca aj vo Veku milosti bol tento spôsob praktizovania abnormálny a mylný. Ak teda budú ľudia naďalej praktizovať vieru ako v časoch minulých, nenastane v ich živote žiadna zmena. Len sa nevedome poddajú všetkému, čo príde, zavrú oči pred schopnosťou rozlišovať a nebudú robiť nič, len slepo poslúchať a vytrvávať. V tom čase sa ľudia sústredili na oslavovanie Boha, ale Boh od nich žiadnu slávu nezískal, pretože nežili nič praktické. Len sa držali na uzde a obmedzovali sa na základe vlastných predstáv, a dokonca ani mnohé roky praktizovania nepriniesli do ich života zmenu. Vedeli len vytrvávať, byť pokorní, milovať a odpúšťať, ale chýbalo im čo i len najmenšie osvietenie Ducha Svätého. Ako by ľudia takto mohli Boha spoznať? A ako by Ho mohli vôbec oslavovať?

Ľudia môžu vstúpiť na správnu cestu viery v Boha len vtedy, ak Ho privedú do svojho skutočného života a do svojho bežného ľudského života. Dnes vás vedú Božie slová; už nemusíte hľadať a tápať ako kedysi. Keď dokážete praktizovať vieru podľa Božích slov a dokážete sa skúmať a hodnotiť podľa ľudských stavov, ktoré som vám zjavil, potom sa vám podarí dosiahnuť zmenu. Toto nie je učenie, ale to, čo Boh vyžaduje od človeka. Dovoľ Mi, aby som ti dnes povedal, ako sa veci majú: Staraj sa len o to, aby si konal podľa Mojich slov. Moje požiadavky voči tebe sa zakladajú na potrebách bežného človeka. Už som ti vyjavil svoje slová. Pokiaľ sa budeš sústrediť na to, aby si ich uvádzal do praxe, budeš v súlade s Božími úmyslami. Teraz je čas žiť podľa Božích slov. Božie slová všetko vysvetlili, všetko sa vyjasnilo a kým budeš podľa nich žiť, povedieš úplne slobodný a nezávislý život. Keď ľudia v minulosti priviedli Boha do svojho skutočného života, praktizovali a prešli si príliš mnohými učeniami a rituálmi. Dokonca aj v drobných záležitostiach sa modlili a niečo hľadali, nevšímali si jasne vyslovené Božie slová a zanedbávali ich čítanie. Namiesto toho celé svoje úsilie zasvätili hľadaniu, no nemalo to žiaden účinok. Ako príklad si môžeme vziať spomínané jedlo a oblečenie: Modlíš sa a odovzdávaš tieto záležitosti do Božích rúk, a žiadaš, aby za teba Boh všetko vyriešil. Keď Boh počuje tieto slová, povie si: „Musím sa zaoberať takýmito smiešnymi maličkosťami? Kam sa podela normálna ľudská prirodzenosť a rozum, ktorý som pre teba stvoril?“ Niekedy sa stane, že niekto vo svojom konaní pochybí. Takíto ľudia potom niekedy veria, že Boha urazili, a začnú byť nesmelí. Stav niektorých ľudí je veľmi dobrý, ale keď urobia nejakú maličkosť nesprávne, veria, že Boh ich napomína. V skutočnosti nejde o konanie Boha, ale o to, že ich ovplyvňujú vlastné mysle. Niekedy nie je na tvojom vnímaní nič zlé, ale iní tvrdia, že je nesprávne, a tak sa chytíš do pasce – vo svojom vnútri sa staneš negativistickým a ponurým. Často sa stáva, že keď sú ľudia takto negativistickí, veria, že ich Boh napomína, ale Boh hovorí: „Nevykonal som v tebe žiadne dielo napomínania. Ako Ma teda môžeš obviňovať?“ Z ľudí sa veľmi ľahko stávajú negativisti. Neraz bývajú precitlivení a často sa na Boha sťažujú. Boh nežiada, aby si takto trpel, no ty predsa pripustíš, aby si upadol do takého stavu. Takéto utrpenie nemá žiadnu cenu. Ľudia nepoznajú dielo vykonané Bohom a v mnohých veciach sú nevedomí a neschopní vidieť jasne, a tak sa chytajú do siete vlastných predstáv a domnienok, a čoraz viac sa do nej zamotávajú. Niektorí ľudia tvrdia, že všetky veci a záležitosti sú v Božích rukách – mohol by teda Boh nevedieť, kedy sú ľudia negatívni? Samozrejme, že to Boh vie. Keď si lapený do pasce ľudských predstáv, Duch Svätý nemá na tebe ako vykonávať svoje dielo. Niektorí ľudia často bývajú lapení v negativistickom stave, ale Ja i tak pokračujem vo svojom diele. Či už si negativistický alebo optimistický, neobmedzuješ Ma, ale mal by si vedieť, že to množstvo slov, ktoré hovorím, a ohromné dielo, ktoré konám, sú navzájom úzko prepojené, jedno je s druhým späté, podľa stavov ľudí. Dielu Ducha Svätého neprekáža, keď si negativistický. V dobe napomínania a skúšky smrti sú ľudia lapení v negativistickom stave – to však nebráni Môjmu dielu. Keď si podľahol negativizmu, Duch Svätý pokračoval v tom, čo bolo treba vykonať v iných. Možno sa na mesiac prestaneš usilovať, no Ja i tak budem vo svojom diele pokračovať – nech spravíš v prítomnosti alebo budúcnosti čokoľvek, nezastaví to dielo Ducha Svätého. Niektoré negativistické stavy pramenia z ľudskej slabosti. Keď ľudia veria, že naozaj nie sú schopní naplniť Božie požiadavky alebo ich pochopiť, doľahne na nich negativizmus. Napríklad v dobe napomínania hovorili Božie slová do určitej miery o láske k Bohu počas napomínania, ale ľudia verili, že sú neschopní. Cítili sa obzvlášť smutne, nariekali, že ich telo je tak veľmi skazené satanom, a že ich kvalita je taká mizerná. Mali pocit, že je veľká škoda, že sa narodili do takéhoto prostredia. A niektorým ľuďom sa zdalo, že pre nich je už príliš neskoro, aby uverili v Boha a spoznali Ho, a že nie sú hodni toho, aby ich zdokonalil. To všetko sú normálne ľudské stavy.

Ľudské telo patrí satanovi, je plné vzdorovitých pováh, žalostne špinavé a predstavuje niečo nečisté. Ľudia až príliš dychtia po pôžitku tela a existuje u nich až príliš veľa prejavov tela, preto Boh do určitej miery ľudským telom pohŕda. Keď sa ľudia zbavia špinavých, skazených vecí satana, získajú Božiu spásu. Ak sa však ani napriek tomu nezbavia špiny a skazenosti, naďalej budú žiť v moci satana. Zákernosť, nečestnosť a nepoctivosť ľudí sú vecami satana. Božia spása ťa má vymaniť z týchto satanských vecí. Božie dielo nemôže byť zlé, vykonáva sa preto, aby boli ľudia zachránení pred temnotou. Ak si do určitého bodu veril, dokážeš sa zbaviť skazenosti tela a už ťa viac neobmedzuje táto skazenosť, nebudeš potom spasený? Keď žiješ v moci satana, nedokážeš jasne prejavovať Boha, si špinavý a nemôžeš prijať Božie dedičstvo. Keď budeš očistený a zdokonalený, budeš svätý, budeš normálny človek, požehnaný Bohom a Bohu milý. Dielo, ktoré Boh dnes vykonáva, je spása, a navyše aj súd, napomínanie a prekliatie. Má mnoho aspektov. Vy všetci chápete, že Božie výroky obsahujú súd a napomínanie, ako aj prekliatia. Prehováram preto, aby som dosiahol určitý výsledok, aby som ľudí donútil spoznať sa, a nie preto, aby som ich usmrtil. Moje srdce je tu pre vaše dobro. Rozprávanie je jednou z metód, ktorými vykonávam svoje dielo. Prostredníctvom slov vyjadrujem Božiu povahu a umožňujem ti porozumieť Božej vôli. Tvoje telo môže zahynúť, ale máš aj ducha a dušu. Ak by ľudia mali len telo, ich viera by nemala žiaden zmysel, a rovnako ani celé dielo, ktoré som vykonal. Dnes hovorím raz tak, potom zas onak. Chvíľu som voči ľuďom naplnený nesmiernou nenávisťou, a potom im, naopak, na chvíľu prejavujem nesmiernu lásku. To všetko robím preto, aby som dosiahol zmenu v tvojich povahách a zmenil tvoje predstavy o Božom diele.

Nastali posledné dni a krajiny po celom svete sa zmietajú v zmätku. Chaos v politike, hladomory, morové rany, povodne a suchá sa objavujú všade. Svetom človeka lomcujú katastrofy. Nebesá tiež zoslali pohromu. Toto sú znamenia posledných dní. Avšak z pohľadu ľudí je to veselý a nádherný svet. Platí to stále viac a viac, priťahuje to srdcia všetkých ľudí a mnoho z nich sa tak chytilo do pasce a nedokáže sa z nej vymaniť. Množstvo ľudí bude zavádzaných tými, ktorí sa venujú podvádzaniu a čarodejníctvu. Ak sa neusiluješ o pokrok, nemáš ideály, a ak si nezapustil korene na pravdivej ceste, budeš sa zmietať v prúdoch hriechu. Čína je tou najzaostalejšou zo všetkých krajín. Je to krajina, kde leží stočený veľký červený drak, žije tam najviac uctievačov modiel a ľudí, čo sa venujú čarodejníctvu, má najviac svätýň a je to miesto, kde sídlia špinaví démoni. Toto miesto ťa zrodilo, vzdelávalo a nasiakol si jeho vplyvom. Skazilo a mučilo ťa, ale po svojom prebudení si mu vzdoroval a Boh ťa úplne získal. To je sláva Božia a dôvod, prečo je táto etapa diela taká veľmi dôležitá. Boh vykonal dielo takého veľkého rozsahu, vyslovil toľko slov a nakoniec si vás úplne získa – to je jedna časť diela Božieho riadenia a vy ste „víťaznou korisťou“ v boji Boha so satanom. Čím viac porozumiete pravde, tým lepší bude váš cirkevný život, a tým viac sa veľký červený drak zrazí na kolená. To všetko sú záležitosti duchovnej sféry – sú to boje duchovnej sféry, a keď Boh zvíťazí, satan bude potupený a padne. Táto etapa Božieho diela má obrovský význam. Boh koná svoje dielo v takom ohromnom rozsahu a úplne zachraňuje túto skupinu ľudí, aby si mohol utiecť spod vplyvu satana, žiť v svätej zemi, v Božom svetle, a nechať sa viesť a navádzať svetlom. Potom má tvoj život zmysel. Vaša poživeň a ošatenie sa líšia od poživne a ošatenia neveriacich. Máte pôžitok z Božích slov a vediete zmysluplný život – a z čoho majú pôžitok oni? Len zo svojho „dedičstva predkov“ a „národného ducha“. Nie je v nich ani najmenší náznak ľudskej prirodzenosti! Vaše šaty, slová a činy sa od tých ich úplne líšia. Nakoniec úplne utečiete pred špinou, už viac nebudete lapení v satanovom pokušení a získate dennú opateru od Boha. Vždy by ste mali byť obozretní. Hoci žijete na špinavom mieste, nie ste poškvrnení špinou a môžete žiť bok po boku s Bohom a prijímať Jeho ohromnú ochranu. Boh si vás vyvolil spomedzi všetkých v tejto žltej zemi. Nie ste snáď ľudia, ktorým sa dostáva najväčších požehnaní? Si stvorenou bytosťou – samozrejme, mal by si vyznávať Boha a usilovať sa o zmysluplný život. Ak Boha nevyznávaš, ale žiješ cez svoje špinavé telo, nie si len zviera odeté do ľudských šiat? Keďže si ľudská bytosť, mal by si sa vydať Bohu a znášať všetko utrpenie! S potešením a bez pochýb by si mal prijať tú trochu utrpenia, ktorej si dnes vystavený, a žiť zmysluplný život, tak ako Jób a Peter. V tomto svete nosí človek diablove šatstvo, jedáva potravu od diabla a pracuje a slúži diablovi pod palcom, pričom je úplne ušliapaný v jeho špine. Ak nepochopíš zmysel života alebo nedosiahneš pravú cestu, aký má potom význam takto žiť? Ste ľudia, čo nasledujú správnu cestu, ľudia, ktorí sa usilujú o zlepšenie. Ste ľudia, ktorí povstali v národe veľkého červeného draka, ľudia, ktorých Boh nazýva spravodlivými. Nie je to snáď ten najzmysluplnejší život?