436. Božia podstata nie je určená len na to, aby v ňu človek veril, ale predovšetkým na to, aby ju človek miloval. No mnohí, ktorí veria v Boha, nie sú schopní objaviť toto „tajomstvo“. Ľudia sa neodvážia milovať Boha ani sa Ho nesnažia milovať. Nikdy neobjavili, že v Bohu je toho toľko láskyhodného. Nikdy neobjavili, že Boh je Boh, ktorý miluje človeka, a že je to Boh, ktorého má človek milovať. Božia milota sa prejavuje v Jeho diele: ľudia ju môžu objaviť až vtedy, keď zakúsia Jeho dielo. Len v realite dokážu oceniť Božiu milotu. Nikto ju nemôže objaviť, ak ju nezažije v skutočnom živote. Na Bohu je toho toľko, čo sa dá milovať, ale bez skutočného vzťahu s Ním to ľudia nie sú schopní objaviť. Čo znamená, že keby sa Boh nestal telom, ľudia by neboli schopní nadviazať s Ním vzťah. A keby s Ním nemohli mať vzťah, nezakúsili by ani Jeho dielo – a tak by ich láska k Bohu bola poškvrnená falošnosťou a predstavivosťou. Láska k Bohu na nebesiach nie je taká skutočná ako láska k Bohu na zemi, lebo poznanie ľudí o Bohu na nebesiach je založené skôr na ich predstavách než na tom, čo videli na vlastné oči a čo osobne zakúsili. Keď Boh prichádza na zem, ľudia uvidia Jeho praktické skutky a milotu i Jeho praktickú a normálnu povahu, čo je tisíckrát skutočnejšie než poznanie Boha na nebesiach. Bez ohľadu na to, ako veľmi ľudia milujú Boha na nebesiach, na tejto láske nie je nič skutočné. Je plná ľudských predstáv. Nezáleží na tom, aká malá je ich láska k Bohu na zemi, lebo táto láska je skutočná. Aj keď je len malá, stále je skutočná. Boh dáva ľuďom možnosť, aby Ho spoznali skrze praktické dielo. A skrz toto poznanie si Boh získava ich lásku. Je to ako v Petrovom prípade: keby nežil s Ježišom, nebolo by možné, aby Ho uctieval. Aj jeho vernosť Ježišovi bola vybudovaná na osobnom vzťahu s Ježišom. Boh prišiel medzi ľudí a žil medzi nimi, aby Ho človek miloval, a všetko, čo dáva človeku vidieť a zažiť, je Božou praktickosťou.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí milujú Boha, budú naveky žiť v Jeho svetle

437. Pod slovom „láska“ rozumieme čistú, ničím nepoškvrnenú náklonnosť, keď človek svojím srdcom miluje, cíti a prejavuje ohľaduplnosť. Láska nepozná žiadne podmienky, žiadne prekážky ani vzdialenosti. V láske niet upodozrievania, klamstva ani ľstivosti. Láska nemá nič spoločné s obchodom a nie je v nej nič nečisté. Ak miluješ, nebudeš klamať, sťažovať sa, zrádzať, vzdorovať, niečo si vynucovať ani sa snažiť získať nejakú vec alebo nejakú sumu. Ak miluješ, potom sa s radosťou zasvätíš, ochotne budeš znášať ťažkosti, zladíš sa so Mnou, opustíš pre Mňa všetko, čo máš, vzdáš sa svojej rodiny, svojej budúcnosti, svojej mladosti aj svojho manželstva. Ak nie, potom by tvoja láska vôbec nebola láskou, ale podvodom a zradou! Aký druh lásky v sebe máš? Je to skutočná láska? Alebo falošná? Koľko si toho pre Mňa opustil? Čo všetko si Mi ponúkol? Koľko lásky si Mi venoval? Vieš Mi to povedať? Vaše srdcia sú plné zla, zrady a klamstva – a keď je to tak, do akej miery je vaša láska v skutočnosti nečistá? Myslíte si, že ste už pre Mňa toho dosť obetovali a že vaša láska ku Mne už stačí. Ale prečo sú potom vaše slová a činy vždy vzdorovité a falošné? Nasledujete Ma, ale neuznávate Moje slovo. Dá sa to považovať za lásku? Nasledujete Ma, ale potom Ma zavrhnete. Dá sa to považovať za lásku? Nasledujete Ma, ale nedôverujete Mi. Dá sa to považovať za lásku? Nasledujete Ma, ale nedokážete prijať Moju existenciu. Dá sa to považovať za lásku? Nasledujete Ma, ale neprejavujete Mi úctu, ktorá Mi patrí, a na každom kroku Mi robíte ťažkosti. Dá sa to považovať za lásku? Nasledujete Ma, ale v každej jednej veci sa Ma snažíte oklamať a podviesť. Dá sa to považovať za lásku? Slúžite Mi, ale nemáte predo Mnou hrôzu. Dá sa to považovať za lásku? Vo všetkých veciach a vo všetkých smeroch Mi protirečíte. Dá sa to všetko považovať za lásku? Je pravda, že ste Mi venovali veľa, ale nikdy ste skutočne nerobili to, čo od vás žiadam. Dá sa to považovať za lásku? Všetko starostlivo počítate a to je dôkazom, že vo vás nie je ani náznak lásky ku Mne. Koľko ste toho získali po toľkých rokoch práce a po všetkých tých slovách, ktoré som vám dal? Nie je vari čas poriadne sa obzrieť?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Veľa je povolaných, ale málo vyvolených

438. Niet hlbšej lekcie, ako je lekcia lásky k Bohu. Možno povedať, že lekcia, ktorú sa ľudia naučia počas celého života viery, je lekcia, ako milovať Boha. To znamená, že ak veríš v Boha, musíš Ho aj milovať. Ak v Neho len veríš a nemiluješ Ho, ak si Ho nikdy nepoznal a nikdy si Ho nemiloval pravou láskou, ktorá vychádza zo srdca, tvoja viera v Boha je márna. Ak veríš a nemiluješ Boha, žiješ zbytočne a celý tvoj život je najprízemnejší zo všetkých životov. Ak si počas celého svojho života nikdy nemiloval či neuspokojil Boha, aký zmysel má tvoj život? A aký zmysel má tvoja viera v Boha? Nie je to márna snaha? Takže ak majú ľudia veriť v Boha a milovať Ho, musia zaplatiť istú cenu. Namiesto toho, aby navonok vystupovali určitým spôsobom, mali by hľadať pravé poznanie v hĺbke svojich sŕdc. Ak zbožňuješ spev a tanec, no nedokážeš praktizovať pravdu, dá sa povedať, že miluješ Boha? Milovať Boha si vyžaduje hľadať vo všetkom Božie úmysly a ponoriť sa do svojho vnútra, ak sa ti niečo stane. Takisto to znamená snažiť sa pochopiť Božie úmysly a zistiť, ako sa na danú vec díva Boh, čo od teba žiada a ako by si mal brať ohľad na Jeho úmysly. Napríklad, v okamihu, keď sa stane niečo, čo musíš ťažko znášať, mal by si pochopiť, aké sú Božie úmysly a ako by si mal na ne brať ohľad. Nesmieš uspokojiť seba, najskôr odlož svoje záujmy bokom. Nič nie je úbohejšie ako telo. Musíš sa snažiť uspokojiť Boha a splniť si svoju povinnosť. Vďaka takýmto myšlienkam ti Boh potom prinesie mimoriadne osvietenie a útechu nájde aj tvoje srdce.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len milovať Boha znamená skutočne veriť v Boha

439. Dnes všetci viete, že viera človeka v Boha neslúži len spáse duše a blahu tela, neslúži ani na obohatenie vlastného života láskou k Bohu a tak ďalej. Ak totiž Boha miluješ pre blaho tela alebo pre chvíľkové potešenie a o nič viac nežiadaš, hoci tvoja láska k Bohu napokon dosiahne svoj vrchol, láska, o ktorú sa snažíš, je poškvrnená a Bohu sa nepáči. Tí, ktorí používajú lásku k Bohu na obohatenie svojej nudnej existencie a zaplnenie prázdnoty srdca, túžia po ľahkom živote. Nesnažia sa Boha skutočne milovať. Takáto láska je vynútená, je to len honba za duševným uspokojením a Boh takú lásku nepotrebuje. Aká láska je tá tvoja? Kvôli čomu miluješ Boha? Koľko skutočnej lásky k Bohu je teraz v tebe? Láska veľkej väčšiny z vás je práve taká. Takouto láskou sa len zachová súčasný stav, nedokáže dosiahnuť nemennosť ani sa zakoreniť v človeku. Takáto láska je ako kvet, ktorý zakvitne a uschne bez toho, aby priniesol ovocie. Inými slovami, ak raz takto miluješ Boha, padneš, ak pri sebe nebudeš mať niekoho, kto by ťa viedol na ceste vpred. Ak dokážeš milovať Boha iba v čase, kedy Ho naozaj miluješ, ale povaha tvojho života zostane nezmenená, neunikneš z rúcha temnoty, neoslobodíš zo satanových pút ani od jeho úskokov. Nikoho takého Boh nemôže úplne získať. Nakoniec budú jeho duch, duša a telo stále patriť satanovi. O tom niet pochýb. Tí, ktorých Boh nemôže úplne získať, sa vrátia na svoje pôvodné miesto, teda späť k satanovi, a zostúpia do jazera ohňa a síry, aby prijali ďalší trest od Boha. Tí, ktorých Boh získal, budú satanovi vzdorovať a uniknú z jeho moci. Tí sa rátajú medzi ľud kráľovstva. A takto sa rodí ľud kráľovstva. Si ochotný stať sa takýmto človekom? Si ochotný nechať sa získať Bohom? Si ochotný uniknúť z moci satana a vrátiť sa k Bohu? Patríš teraz satanovi alebo medzi ľud kráľovstva?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako by sa na vieru v Boha mali pozerať veriaci

440. Človek žije odjakživa pod rúškom temnoty, v zajatí satana bez možnosti úniku, pričom jeho povaha je vplyvom satana čoraz skazenejšia. Dá sa povedať, že človek bol vo svojom vnútri odjakživa skazený a diabolský, neschopný skutočne milovať Boha. V dôsledku toho platí, že ak chce človek milovať Boha, musí sa zrieknuť samospravodlivosti, domýšľavosti, arogancie, namyslenosti a podobne – všetkých vlastností, ktoré sú typické pre satana. Ak to neurobí, jeho láska je nečistá, diabolská, taká, akú Boh v žiadnom prípade neschvaľuje. Človek nedokáže skutočne milovať Boha bez toho, aby ho priamo zdokonalil, porušil ho, orezal, disciplinoval, pokarhal a zušľachtil Duch Svätý.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skazený človek nie je schopný zastupovať Boha

441. Keď ľudia oslovia Boha svojím srdcom, keď svoje srdcia dokážu úplne upriamiť na Neho, je to prvý krok v láske človeka k Bohu. Ak chcete Boha milovať, musíte byť najprv schopní upriamiť na Neho svoje srdce. Čo znamená upriamiť srdce na Boha? Značí to, že všetko, o čo sa usiluješ vo svojom srdci, robíš preto, aby si Boha miloval a získal si Ho. To svedčí o tom, že si svoje srdce úplne upriamil na Boha. Okrem Boha a Jeho slov nie je v tvojom srdci takmer nič iné (rodina, bohatstvo, manžel, manželka, deti atď.). Ak aj sú, tieto veci nemôžu obsadiť tvoje srdce a ty nebudeš myslieť na svoje budúce vyhliadky, ale budeš sa usilovať len o to, aby si miloval Boha. Vtedy sa tvoje srdce úplne upriami na Boha. Povedzme, že si v srdci stále plánuješ niečo pre seba a neprestajne sa ženieš za osobným prínosom, premýšľajúc: „Kedy môžem mať k Bohu malú prosbu? Kedy moja rodina zbohatne? Ako môžem získať nejaké pekné oblečenie? …“ Ak žiješ v takom stave, svedčí to o tom, že tvoje srdce sa na Boha úplne neupriamilo. Ak máš v srdci len Božie slová a dokážeš sa modliť k Bohu a byť Mu stále nablízku – akoby bol veľmi blízko teba, akoby bol Boh v tebe a ty v Ňom – ak žiješ v takomto stave, znamená to, že tvoje srdce je v Božej prítomnosti. Ak sa každý deň modlíš k Bohu, ješ a piješ Jeho slová, stále myslíš na dielo cirkvi a ak berieš ohľad na Božie úmysly, používaš svoje srdce, aby si Ho úprimne miloval a uspokojil to Jeho, potom bude tvoje srdce patriť Bohu. Ak je tvoje srdce zamestnané mnohými inými vecami, potom ho ešte stále okupuje satan a ešte sa skutočne neupriamilo na Boha. Keď sa niekoho srdce skutočne upriami na Boha, bude k Nemu cítiť skutočnú, spontánnu lásku a bude schopný uvažovať o Božom diele. Hoci ešte stále môže prežívať chvíle pochabosti a nerozumnosti, prejavuje snahu o záujmy Božieho domu, Jeho diela, o zmenu vlastnej povahy a jeho srdce je na správnom mieste. Niektorí ľudia stále tvrdia, že všetko, čo robia, robia pre cirkev, hoci v skutočnosti konajú pre vlastný úžitok. Takíto ľudia nemajú čisté úmysly. Sú nečestní a zákerní a väčšinu vecí, ktoré robia, robia pre svoj osobný prospech. Takýto človek sa neusiluje o Božiu lásku, jeho srdce stále patrí satanovi a nedokáže sa upriamiť na Boha. Boh teda nemá ako získať takéhoto človeka.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skutočná láska k Bohu je spontánna

442. V každom kroku diela, ktoré Boh koná na ľuďoch, sa navonok zdá, že ide o vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi, akoby to bol výsledok ľudských opatrení alebo ľudského vyrušovania. V zákulisí je však každý krok diela a všetko, čo sa deje, stávka satana uzavretá pred Bohom a vyžaduje si, aby ľudia stáli pevne za svojím svedectvom o Bohu. Uveďme si príklad, keď bol skúšaný Jób: v zákulisí sa satan stavil s Bohom a to, čo sa prihodilo Jóbovi, boli ľudské skutky a ľudské vyrušovanie. Za každým krokom diela, ktoré Boh vo vás koná, je satanova stávka s Bohom – za tým všetkým je boj. Napríklad, ak máš voči svojim bratom a sestrám predsudky, budeš mať na jazyku slová, ktoré chceš povedať – slová, ktoré sa podľa teba môžu Bohu nepáčiť –, ale ak ich nepovieš, budeš sa cítiť nepríjemne a v tom okamihu sa v tebe začne boj: „Mám prehovoriť alebo nie?“ Toto je ten boj. A teda vo všetkom, s čím prichádzaš do kontaktu, je boj, a keď sa ten boj odohráva v tebe, vďaka skutočnej spolupráci a skutočnému utrpeniu v tebe pôsobí Boh. Nakoniec dokážeš túto záležitosť v sebe odsunúť bokom a hnev prirodzene vyhasne. Taký je účinok tvojej spolupráce s Bohom. Všetko, čo ľudia robia, si vyžaduje, aby za svoje úsilie zaplatili určitú cenu. Bez skutočného utrpenia nemôžu uspokojiť Boha, ani sa k tomu nepriblížia a vypúšťajú z úst len prázdne heslá! Dokážu tieto prázdne heslá uspokojiť Boha? Keď v duchovnej oblasti bojuje Boh so satanom, ako by si mal uspokojiť Boha a pevne si stáť za svojím svedectvom? Mal by si vedieť, že všetko, čo sa ti stane, je veľkou skúškou a časom, kedy Boh potrebuje, aby si podal svedectvo. Hoci sa tieto veci môžu zdať navonok nedôležité, keď sa stanú, ukážu, či miluješ Boha. Ak áno, budeš môcť o Ňom podať pevné svedectvo, a ak si nezačal prejavovať lásku k Nemu, značí to, že si niekým, kto nepraktizuje pravdu, žiješ bez pravdy a bez života, si pleva! Všetko, čo sa ľuďom deje, sa deje vtedy, keď Boh potrebuje, aby o Ňom podali pevné svedectvo. Aj keď teraz sa ti nič významné nedeje a nepodávaš veľké svedectvo, každý detail tvojho každodenného života je vecou svedectva o Bohu. Ak si dokážeš získať obdiv bratov a sestier, rodinných príslušníkov a svojho okolia, ak jedného dňa neverci prídu a budú obdivovať všetko, čo robíš, a uvedomia si, že všetko, čo Boh robí, je úžasné, vtedy budeš podávať svedectvo. Aj keď tomu vôbec nerozumieš a nemáš dostatočné kvality, prostredníctvom toho, ako ťa Boh zdokonaľuje, Ho môžeš uspokojiť a brať ohľad na Jeho úmysly, a tak ukázať iným, aké dielo vykonal na tých najbiednejších ľuďoch. Keď ľudia spoznajú Boha a premôžu satana, pričom sú do veľkej miery verní Bohu, nikto nie je odhodlanejší ako táto skupina ľudí a toto je najväčšie svedectvo. Aj keď nedokážeš vykonať veľké dielo, dokážeš uspokojiť Boha. Iní nedokážu odložiť bokom svoje predstavy, ale ty to dokážeš. Iní nedokážu podať svedectvo o Bohu počas svojich skutočných skúseností, ale ty dokážeš využiť svoje aktuálne duchovné postavenie a činy na to, aby si oplatil Božiu lásku a podal o Ňom zvučné svedectvo. Iba toto sa počíta ako skutočná láska k Bohu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len milovať Boha znamená skutočne veriť v Boha

443. Tí, ktorí milujú Boha, sú tí, ktorí milujú pravdu, a čím viac ju uvádzajú do praxe, tým viac jej majú. Čím viac ju uvádzajú do praxe, tým viac Božej lásky majú, a čím viac ju uvádzajú do praxe, tým viac ich Boh požehná. Ak to vždy budeš takto praktizovať, Božia láska ti postupne umožní vidieť, rovnako ako keď Peter spoznal Boha: Peter povedal, že Boh má nielen múdrosť stvoriť nebo, zem a všetky veci, ale má aj múdrosť konať v ľuďoch praktické dielo. Peter povedal, že Boh je nielenže hodný lásky ľudí, lebo stvoril nebesia, zem a všetky veci, ale aj preto, lebo dokáže stvoriť človeka, spasiť ho, zdokonaliť ho a dať mu svoju lásku. Peter tiež povedal, že v Bohu je veľa toho, čo je hodné ľudskej lásky. Peter riekol Ježišovi: „Je stvorenie neba, zeme a všetkých vecí jediným dôvodom, prečo si zaslúžiš lásku ľudí? Je toho v Tebe viac, čo je láskyhodné. Konáš a pôsobíš v skutočnom živote. Tvoj Duch sa ma vo vnútri dotýka. Disciplinuješ ma. Karháš ma. To všetko je hodné ešte väčšej lásky od ľudí.“ Ak chceš vidieť a zakúsiť Božiu lásku, musíš ju skúmať a hľadať v skutočnom živote a musíš byť ochotný odložiť svoje vlastné telo bokom. Musíš urobiť toto rozhodnutie. Musíš byť človekom s odhodlaním, ktorý dokáže vo všetkom uspokojiť Boha bez toho, aby bol lenivý alebo túžil po radostiach tela, aby nežil pre telo, ale žil pre Boha. Môžu prísť chvíle, keď Boha neuspokojíš. Je to preto, lebo nerozumieš Božím úmyslom. Nabudúce, hoci si to bude vyžadovať viac úsilia, musíš uspokojiť Jeho, a nie telo. Keď to takto zakúsiš, spoznáš Boha. Uvidíš, že Boh môže stvoriť nebesia, zem a všetky veci, že sa stal telom, aby Ho ľudia mohli naozaj vidieť a mať s Ním skutočný vzťah. Uvidíš, že dokáže kráčať medzi ľuďmi a že Jeho Duch môže ľudí v skutočnom živote zdokonaliť. Dovolí im uzrieť Jeho milotu a zakúsiť Jeho disciplinovanie, karhanie a požehnania. Ak to vždy budeš takto prežívať, v skutočnom živote budeš neoddeliteľný od Boha. Ak jedného dňa tvoj vzťah s Bohom prestane byť normálny, budeš schopný znášať výčitky a pocítiť ľútosť. Keď budeš mať normálny vzťah s Bohom, nikdy Ho nebudeš chcieť opustiť. Ak ti jedného dňa Boh povie, že ťa opustí, budeš sa báť a povieš, že by si radšej zomrel, než by ťa mal opustiť. Len čo budeš prechovávať takéto pocity, budeš vedieť, že nedokážeš opustiť Boha, a tak budeš mať základ a budeš sa naozaj tešiť z Božej lásky.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí milujú Boha, budú naveky žiť v Jeho svetle

444. Ako veľmi dnes miluješ Boha? Koľko vieš o všetkom, čo Boh v tebe vykonal? Toto sú veci, ktoré by si sa mal naučiť. Keď Boh prišiel na zem, každý Jeho čin v človeku a všetko, čo dovolil, aby človek videl, malo človeka podnietiť, aby Ho miloval a skutočne poznal. To, že človek môže trpieť pre Boha a to, že dokázal zájsť takto ďaleko, je na jednej strane spôsobené Božou láskou a na strane druhej Božou spásou. Navyše, je to kvôli súdu a napomínaniu, ktoré Boh vykonal človeku. Ak ste bez súdu, napomínania a Božích skúšok a ak vám Boh neprivodil utrpenie, tak potom, pri všetkej úprimnosti, skutočne nemilujete Boha. Čím je väčšie Božie dielo v človeku, a čím väčšie je utrpenie človeka, tým očividnejšie je, aké zmysluplné je Božie dielo, a tým viac je srdce človeka schopné skutočne milovať Boha. Ako sa naučíš, ako milovať Boha? Bez útrap a bez zušľachťovania, bez bolestivých skúšok – a navyše ak by všetko, čo Boh dal človeku, bola milosť, láska a milosrdenstvo – dokázal by si dospieť do stavu, keď budeš skutočne milovať Boha? Na jednej strane, počas Božích skúšok človek spoznáva svoje nedostatky a začína vidieť, že je bezvýznamný, opovrhnutiahodný, prízemný, že nemá nič a že je ničím; na druhej strane, Boh vytvára počas svojich skúšok pre človeka okolnosti, vďaka ktorým je jednoduchšie okúsiť milotu Boha. Hoci je bolesť človeka veľká a niekedy neznesiteľná – čo niekedy vedie až k zničujúcemu zármutku – keď ju zažije, človek vidí, aké úžasné je Božie dielo v ňom, a len na týchto základoch sa v ňom zrodí skutočná láska k Bohu. Človek dnes vidí, že len s milosťou, láskou a milosrdenstvom Boha nedokáže skutočne spoznať seba, nieto ešte spoznať podstatu človeka ako takého. Iba skrz Božie zušľachťovanie a súd, a počas samotného procesu zušľachťovania, človek dokáže spoznať svoje nedostatky a vidieť, že nemá nič. Takže láska človeka k Bohu je budovaná na základoch Božieho zušľachťovania a súdu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Milotu Boha možno spoznať len cez bolestivé skúšky

445. Dnes väčšine ľudí také poznanie chýba. Nazdávajú sa, že trpieť nestojí za to, že svet sa ich zriekol, že ich domáci život sužujú problémy, Boh ich nemiluje a ich vyhliadky sú pochmúrne. Utrpenie niektorých ľudí prerastie do extrému a ich myšlienky sa obracajú k smrti. Toto nie je skutočná láska k Bohu. Takí ľudia sú zbabelci, nemajú žiaden pud sebazáchovy, sú slabí a bezmocní! Boh prahne po tom, aby Ho človek miloval, ale čím viac Ho človek miluje, tým väčšie je jeho utrpenie, a čím viac Ho človek miluje, tým väčším skúškam čelí. Ak Ho miluješ, potom ťa postretne každý prejav utrpenia. A ak Ho nemiluješ, potom možno všetko v tvojom živote pôjde hladko a všetko naokolo teba bude pokojné. Keď miluješ Boha, pocítiš, že mnohé z toho, čo ťa obklopuje, je neprekonateľné, a pretože si nevýznamný, budeš zušľachtený. Navyše nebudeš schopný uspokojiť Boha a vždy budeš cítiť, že Božie úmysly sú príliš vznešené, že sú mimo dosahu človeka. Preto budeš zušľachtený – lebo sa v tebe skrýva veľa slabosti a veľa toho, čo nedokáže uspokojiť Božie úmysly, a tak budeš zušľachtený vnútorne. Musíte jasne vidieť, že očistu možno dosiahnuť len zušľachťovaním. A tak počas týchto posledných dní musíte priniesť svedectvo o Bohu. Nehľadiac na veľkosť vášho utrpenia, mali by ste kráčať až do úplného konca a aj pri poslednom nádychu musíte byť verní a oddaní Bohu. Iba to znamená skutočne milovať Boha a iba to je silné a presvedčivé svedectvo. Keď ťa pokúša satan, mal by si povedať: „Moje srdce patrí Bohu a Boh si ma už získal. Nedokážem ťa uspokojiť, musím zasvätiť všetko k uspokojeniu Boha.“ Čím viac uspokojíš Boha, tým viac ti Boh požehná, a tým silnejšia je tvoja láska k Bohu. A tak budeš mať aj vieru a odhodlanie a budeš cítiť, že nič nie je hodnotnejšie alebo dôležitejšie než život strávený láskou k Bohu. Možno konštatovať, že pokiaľ človek miluje Boha, vyhne sa smútku. Hoci sú chvíle, keď je tvoje telo slabé a sužujú ťa mnohé ozajstné ťažkosti, ak sa v týchto chvíľach skutočne spoliehaš na Boha, potom budeš cítiť útechu na duchu, budeš sa cítiť uzemnený a budeš sa mať na čo spoľahnúť. Týmto spôsobom dokážeš prekonať mnohé prekážky a kvôli útrapám, ktoré pociťuješ, sa nebudeš sťažovať na Boha. Namiesto toho budeš chcieť spievať, tancovať a modliť sa, schádzať sa a združovať a premýšľať o Bohu. Budeš cítiť, že všetci ľudia, všetky záležitosti a veci naokolo teba, ktoré pripravil Boh, sú správne. Ak nemiluješ Boha, všetko, k čomu vzhliadaš, ti bude pripadať protivné a nič nepoteší tvoje oči. V duchu nebudeš slobodný, ale utláčaný, tvoje srdce sa vždy bude sťažovať na Boha, vždy budeš cítiť, že trpíš veľkým súžením a že je to veľmi nespravodlivé. Ak sa neusiluješ kvôli šťastiu, ale preto, aby si uspokojil Boha a aby ťa neobviňoval satan, potom ti taká snaha dá veľkú silu milovať Boha. Človek dokáže vykonať všetko, o čom Boh hovoril a všetko, čo koná, dokáže uspokojiť Boha – taká je realita. Usilovať sa o uspokojenie Boha znamená použiť tvoju lásku k Bohu, aby sa Jeho slová uviedli do praxe. Nehľadiac na čas – aj keď iní sú bez sily –, v tvojom vnútri stále tlčie srdce milujúce Boha a ty z hĺbky duše túžiš po Bohu a chýba ti. To je skutočné duchovné postavenie človeka.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Milotu Boha možno spoznať len cez bolestivé skúšky

446. Práve počas trpkého zušľachťovania sa človek najľahšie dostane pod vplyv satana, takže ako by si mal počas takéhoto zušľachťovania milovať Boha? Mal by si pozbierať svoju vôľu, položiť svoje srdce pred Boha a venovať Mu všetok svoj čas až do poslednej chvíle. Bez ohľadu na to, ako ťa Boh zušľachťuje, mal by si byť schopný uviesť pravdu do praxe, aby si uspokojil Božie úmysly, a mal by si sa pustiť do hľadania Boha a usilovať sa o spojenie s Ním. Čím pasívnejší budeš v takýchto chvíľach, tým negatívnejší budeš a tým ľahšie budeš opäť upadať. Keď treba, aby si plnil svoju úlohu, hoci si ju neplníš práve najlepšie, robíš všetko, čo môžeš, a používaš pri tom len svoje srdce milujúce Boha; bez ohľadu na to, čo hovoria druhí – či hovoria, že si si počínal dobre, alebo zle –, máš správne úmysly a nie si samospravodlivý, pretože konáš v Božom mene. Keď si ostatní mylne vysvetľujú tvoje činy, môžeš sa modliť k Bohu a povedať: „Ó, Bože! Nežiadam, aby ma iní tolerovali alebo sa ku mne správali dobre, ani aby ma chápali alebo schvaľovali. Prosím len o to, aby som Ťa mohol milovať vo svojom srdci, aby som mal pokoj v srdci a aby moje svedomie bolo čisté. Nežiadam, aby ma iní chválili alebo si ma vysoko vážili; snažím sa len o to, aby som Ťa zo srdca uspokojil; slúžim svojmu poslaniu tým, že robím všetko, čo môžem, a hoci som hlúpy, nerozumný, mám slabú kvalitu a som slepý, viem, že si milý, a som ochotný Ti venovať všetko, čo mám.“ Len čo sa začneš takto modliť, prejaví sa tvoje srdce milujúce Boha a v srdci pocítiš oveľa väčšiu úľavu. Praktizovanie lásky k Bohu znamená práve toto.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Človek môže mať skutočnú lásku len vtedy, keď prejde zušľachťovaním

447. Ako má človek milovať Boha počas zušľachťovania? Pomocou odhodlania milovať Boha, aby prijal Jeho zušľachťovanie: počas zušľachťovania sa vo vnútri trápiš, akoby ti v srdci niekto krútil nožom, ale si ochotný uspokojiť Boha svojím srdcom milujúcim Boha a nie si ochotný zaujímať sa o svoje telo. Praktizovať Božiu lásku znamená práve toto. Vnútorne ťa to bolí a tvoje utrpenie už dosiahlo istý limit, ale stále si ochotný predstúpiť pred Boha a modliť sa: „Ó, Bože! Nemôžem Ťa opustiť. Hoci je vo mne temnota, chcem Ťa uspokojiť, Ty poznáš moje srdce a chcel by som, aby si do mňa vložil viac svojej lásky.“ Toto je praktizovanie počas zušľachťovania. Ak použiješ svoje srdce milujúce Boha ako základ, zušľachťovanie ťa môže priviesť bližšie k Bohu a môže ťa s Ním zblížiť. Keďže veríš v Boha, musíš Mu svoje srdce odovzdať. Ak obetuješ a položíš svoje srdce pred Boha, potom počas zušľachťovania bude pre teba nemožné zaprieť Boha alebo Ho opustiť. Takto bude tvoj vzťah s Bohom čoraz bližší a prirodzenejší a tvoje spojenie s Bohom bude čoraz častejšie. Ak to vždy budeš takto praktizovať, potom budeš tráviť viac času v Božom svetle a viac času pod vedením Jeho slov. Aj tvoja povaha sa bude stále viac a viac meniť a tvoje poznanie bude každým dňom narastať. Keď príde deň, keď ťa odrazu zastihnú Božie skúšky, budeš nielen schopný stáť po Božom boku, ale budeš schopný aj vydávať svedectvo o Bohu. V tom čase už budeš ako Jób a Peter. Keď budeš vydávať svedectvo o Bohu, potom Ho budeš skutočne milovať a rád za Neho položíš svoj život, budeš Božím svedkom a niekým, koho Boh miluje. Láska, ktorá prešla zušľachtením, je silná, nie slabá. Bez ohľadu na to, kedy a ako ťa Boh podrobí svojim skúškam, budeš môcť zahodiť svoje obavy z toho, či budeš žiť, alebo zomrieš, s radosťou všetko odložíš pre Boha a s radosťou pre Neho všetko vydržíš – vtedy bude tvoja láska čistá a tvoja viera bude mať realitu. Len vtedy budeš niekým, koho Boh skutočne miluje a koho Boh skutočne zdokonalil.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Človek môže mať skutočnú lásku len vtedy, keď prejde zušľachťovaním

448. Boh napomína a súdi, pretože si to vyžaduje Jeho dielo, a aj preto, lebo to potrebuje človek. Človek potrebuje byť napomínaný a súdený a len vtedy môže dosiahnuť lásku k Bohu. Dnes ste úplne presvedčení, no keď sa stretnete s najmenšou prekážkou, budete v problémoch. Vaše duchovné postavenie je stále príliš nízke a stále potrebujete zažiť viac takých napomenutí a súdov, aby ste získali hlbšie poznatky. Dnes viac-menej máte trochu bohabojné srdce, obávate sa Boha a viete, že je pravým Bohom, necítite však k Nemu veľkú lásku a už vôbec ste nedosiahli čistú lásku. Vaše poznatky sú príliš povrchné a vaše duchovné postavenie stále nie je dostatočné. Keď skutočne zažijete nejaké prostredie, stále ste nepodali svedectvo. Pri svojom vstupe ste príliš málo iniciatívni a nemáte poňatia o tom, ako praktizovať. Väčšina ľudí je pasívna a neaktívna. Boha milujú len tajne v srdci, nemajú však žiadny spôsob praktizovania ani im nie je jasné, aké sú ich ciele. Tí, ktorí boli zdokonalení, majú nielen normálnu ľudskú prirodzenosť, ale vlastnia aj pravdy, ktoré prevyšujú mieru svedomia – sú vyššie ako normy svedomia. Svoje svedomie nepoužívajú len na oplatenie Božej lásky, ale navyše spoznali Boha a videli, že je milý a hodný lásky človeka a že je v Ňom toho toľko, čo možno milovať. Človek si nemôže pomôcť a musí Ho milovať! Láska k Bohu zo strany tých, ktorí boli zdokonalení, má za cieľ naplniť ich osobné ambície. Ich láska je spontánna. Je to láska, ktorá nežiada nič za odplatu, nie je to obchodná transakcia. Milujú Boha len preto, lebo Ho poznajú. Takíto ľudia sa nestarajú o to, či im Boh udelí nejaké milosti, a stačí im len to, keď Boha uspokojujú. Nedohadujú sa s Bohom ani nemerajú svoju lásku k Bohu svedomím: „Niečo si mi dal, tak Ťa za to milujem. Ak mi nič nedáš, nemám pre Teba nič za odplatu.“ Tí, ktorí boli zdokonalení, si vždy myslia, že: „Boh je Stvoriteľ a koná na nás svoje dielo. Keďže mám túto príležitosť, situáciu a spôsobilosť byť zdokonalený, mal by som sa snažiť žiť život, ktorý má zmysel, a mal by som Ho uspokojiť.“

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznatky o napomínaní a súde

449. Peter počas svojho života zažil zušľachťovanie stovkykrát a prešiel mnohými bolestivými skúškami. Toto zušľachťovanie sa pre neho stalo základom jeho najvyššej lásky k Bohu a najvýznamnejšou skúsenosťou celého jeho života. To, že dokázal získať najvyššiu lásku k Bohu, bolo v istom zmysle spôsobené jeho odhodlaním milovať Boha; čo je však dôležitejšie, bolo to vďaka zušľachťovaniu a utrpeniu, ktoré podstúpil. Toto utrpenie sa stalo jeho sprievodcom na ceste lásky k Bohu a tým, čo mu najviac utkvelo v pamäti. Ak ľudia pri milovaní Boha neprežívajú bolesť zušľachťovania, potom je ich láska plná nečistôt a ich vlastných záujmov; takáto láska je plná satanových myšlienok a v podstate nie je schopná naplniť Božie úmysly. Byť odhodlaný milovať Boha nie je to isté, ako skutočne milovať Boha. Aj keď všetko, na čo vo svojom srdci myslia, je kvôli láske a uspokojeniu Boha, a aj keď sa zdá, že ich myšlienky sú úplne oddané Bohu a zbavené akýchkoľvek ľudských myšlienok, napriek tomu, keď sú ich myšlienky predložené pred Boha, On takéto myšlienky nechváli ani nežehná. Aj keď ľudia úplne pochopili všetky pravdy – keď ich všetky spoznali –, nemožno povedať, že je to znakom lásky k Bohu, nemožno povedať, že títo ľudia majú realitu lásky k Bohu. Napriek tomu, že ľudia pochopili mnohé pravdy bez toho, aby prešli zušľachťovaním, nedokážu ich uviesť do praxe; len počas zušľachťovania môžu ľudia pochopiť skutočný význam týchto právd, len vtedy môžu skutočne oceniť ich vnútorný význam. Vtedy, keď to znova skúsia, dokážu pravdy správne uplatňovať v praxi a v súlade s Božími úmyslami; vtedy sa ich ľudské predstavy zmiernia, ich ľudská skazenosť sa utlmí a ich ľudské pocity sa oslabia; len vtedy je ich praktizovanie skutočným prejavom lásky k Bohu. Účinok pravdy o Božej láske sa nedosahuje prostredníctvom vysloveného poznania alebo duševnej ochoty a nemožno ho dosiahnuť ani jednoduchým pochopením tejto pravdy. Treba, aby ľudia zaplatili cenu, aby počas zušľachťovania prešli mnohými trpkými skúsenosťami, a až potom sa ich láska stane čistou a v súlade s Božími úmyslami.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Človek môže mať skutočnú lásku len vtedy, keď prejde zušľachťovaním

450. Peter na sklonku svojho života, keď bol zdokonalený, povedal: „Ó, Bože! Keby som mal ešte niekoľko rokov žiť, chcel by som dosiahnuť čistejšiu a hlbšiu lásku k Tebe.“ Keď mal byť pribitý na kríž, v srdci sa modlil: „Ó, Bože! Teraz prišiel Tvoj čas. Prišiel čas, ktorý si pre mňa pripravil. Musím byť pre Teba ukrižovaný, musím o Tebe podať toto svedectvo. Dúfam, že moja láska dokáže uspokojiť Tvoje požiadavky a môže sa stať čistejšou. Možnosť dnes zomrieť a byť pre Teba ukrižovaný ma teší a uspokojuje, pretože nič mi nerobí väčšiu radosť, než byť pre Teba ukrižovaný a uspokojiť Tvoje želania, vydať sa Ti a ponúknuť Ti svoj život. Ó, Bože! Si taký milý! Keby si mi dovolil žiť, bol by som ešte ochotnejší Ťa milovať. Kým som nažive, budem Ťa milovať. Prajem si, aby som Ťa miloval hlbšie. Súdiš ma, napomínaš a skúšaš, pretože nie som spravodlivý, pretože som zhrešil. A Tvoja spravodlivá povaha je pre mňa čoraz očividnejšia. Je to pre mňa požehnanie, pretože som schopný Ťa milovať hlbšie a som ochotný Ťa milovať takýmto spôsobom, aj keď Ty ma nemiluješ. Som ochotný zočiť Tvoju spravodlivú povahu, pretože vďaka tomu dokážem lepšie žiť život, ktorý má zmysel. Cítim, že môj život je teraz zmysluplnejší, pretože som ukrižovaný kvôli Tebe, a kvôli Tebe má zmysel zomrieť. Stále však nie som spokojný, pretože toho o Tebe viem príliš málo. Viem, že nemôžem úplne splniť Tvoje želania a vrátil som Ti toho príliš málo. Vo svojom živote som Ti nedokázal vrátiť svoju celistvosť. Od toho mám ďaleko. Ako sa teraz obzerám späť, cítim sa byť Tvojím dlžníkom a mám len túto chvíľu, aby som napravil všetky svoje chyby a nahradil všetku lásku, ktorú som Ti neoplatil.“

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznatky o napomínaní a súde

451. Človek sa musí snažiť žiť život, ktorý má zmysel, a nemal by sa uspokojiť so svojou aktuálnou situáciou. Aby žil Petrov obraz, musí mať jeho poznatky a skúsenosti. Človek musí hľadať veci, ktoré sú vyššie a zmysluplnejšie. Musí hľadať hlbšiu, čistejšiu lásku k Bohu a život, ktorý má hodnotu a zmysel. Len toto je život, len potom bude človek rovnaký ako Peter. Musíš sa zameriavať na to, aby si bol aktívny pri vstupe na pozitívnu stranu, a nesmieš pasívne dovoliť, aby si sa pre chvíľkové uľahčenie vrátil na zlé chodníčky a ignoroval hlbšie, konkrétnejšie a praktickejšie pravdy. Tvoja láska musí byť praktická a musíš nájsť spôsoby, ako sa oslobodiť od tohto zvráteného, bezstarostného života, ktorý sa ničím nelíši od života zvieraťa. Musíš žiť život, ktorý má zmysel a hodnotu a nesmieš sa klamať ani zaobchádzať so svojím životom ako s hračkou. Pre nikoho, kto má snahu milovať Boha, neexistujú nedosiahnuteľné pravdy a spravodlivosť, za ktorými by nemohol pevne stáť. Ako by si mal žiť svoj život? Ako by si mal milovať Boha a využiť túto lásku na uspokojenie Jeho úmyslov? V tvojom živote nie je nič väčšie. V prvom rade musíš mať takéto túžby a vytrvalosť a nemal by si byť ako tí slabosi bez chrbtovej kosti. Musíš sa naučiť, ako prežívať zmysluplný život a zmysluplné pravdy a nemal by si sa k sebe v tomto smere správať ľahostajne. Tvoj život prejde bez toho, aby si si to uvedomil. Budeš mať potom ďalšiu príležitosť milovať Boha? Môže človek milovať Boha, keď je mŕtvy? Musíš mať rovnaké ambície a svedomie ako Peter. Tvoj život musí byť zmysluplný a nesmieš so sebou hrať hry. Ako ľudská bytosť a človek, ktorý hľadá Boha, musíš byť schopný starostlivo zvážiť, ako zaobchádzať so svojím životom, ako by si sa mal obetovať Bohu, ako mať v Neho zmysluplnejšiu vieru a – keďže Boha miluješ – ako by si Ho mal milovať spôsobom, ktorý je čistejší, krajší a lepší.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznatky o napomínaní a súde

452. Ak ľudia chcú milovať Boha, musia okúsiť a uzrieť Božiu milotu. Až vtedy sa v nich môže prebudiť srdce milujúce Boha, srdce, ktoré inšpiruje ľudí, aby sa verne oddali Bohu. Boh nikoho nenúti, aby Ho miloval svojimi slovami alebo predstavami. Nenúti ľudí, aby Ho milovali. Namiesto toho ich necháva, aby Ho milovali z vlastnej vôle. Necháva ich, aby v Jeho diele a výrokoch videli Jeho milotu, po ktorých sa v nich rodí láska k Bohu. Len tak môžu ľudia skutočne vydávať svedectvo o Bohu. Ľudia nemilujú Boha preto, že ich k tomu nabádajú iní, a nie je to ani chvíľkový citový impulz. Milujú Boha preto, lebo videli Jeho milotu. Videli, že je v Ňom veľa toho, čo je hodné lásky, lebo uzreli Božiu spásu, múdrosť a úžasné skutky – a v dôsledku toho Boha skutočne chvália a skutočne po Ňom túžia. Prebúdza sa v nich taká vášeň, že by nemohli prežiť, keby Ho nezískali. Dôvod, prečo tí, ktorí naozaj svedčia o Bohu, sú schopní vydať o Ňom zvučné svedectvo, je ten, že ich svedectvo spočíva na základoch pravého poznania a pravej túžby po Bohu. Takéto svedectvo nepodávajú podľa citového impulzu, ale podľa svojho poznania Boha a Jeho povahy. Pretože spoznali Boha, myslia si, že o Ňom musia rozhodne svedčiť a dosiahnuť, aby všetci, ktorí túžia po Bohu, spoznali Boha a uvedomili si Božiu láskavosť a Jeho praktickosť. Tak ako láska ľudí k Bohu, aj ich svedectvo je spontánne. Je skutočné a má skutočný význam a hodnotu. Nie je pasívne ani prázdne a bezvýznamné. Dôvod, prečo len tí, ktorí skutočne milujú Boha, majú vo svojom živote najväčšiu hodnotu a význam, dôvod, prečo len oni skutočne veria v Boha, je ten, že títo ľudia sú schopní žiť v Božom svetle a žijú pre Božie dielo a riadenie. Je to preto, lebo nežijú v temnote, ale vo svetle. Nežijú bezvýznamné životy, ale životy, ktoré požehnal Boh. Len tí, ktorí milujú Boha, sú schopní svedčiť o Bohu, len oni sú Božími svedkami, len oni sú Bohom požehnaní a len oni sú schopní prijať Božie prísľuby. Tí, ktorí milujú Boha, sú Božími dôverníkmi. Sú to ľudia, ktorých Boh miluje. Môžu sa tešiť z požehnaní spolu s Ním. Len takíto ľudia sa dožijú večnosti a len oni budú naveky žiť pod Božou opaterou a ochranou. Boh je tu pre ľudí, aby Ho milovali. Je hodný lásky všetkých ľudí, ale nie všetci ľudia sú schopní milovať Ho a nie všetci ľudia o Ňom môžu svedčiť či zastávať Božiu moc. Pretože dokážu svedčiť o Bohu a venovať všetko svoje úsilie Božiemu dielu, tí, ktorí skutočne milujú Boha, môžu kráčať kdekoľvek pod nebom bez toho, aby sa im niekto odvážil odporovať. Môžu mať moc na zemi a vládnuť celému Božiemu ľudu. Títo ľudia pochádzajú z rôznych kútov sveta. Hovoria rôznymi jazykmi a majú rôznu farbu pleti, ale ich existencia má rovnaký význam. Všetci majú srdce milujúce Boha. Všetci nesú rovnaké svedectvo, majú rovnaké odhodlanie a rovnaké želanie. Tí, ktorí milujú Boha, môžu slobodne kráčať po celom svete. Tí, ktorí svedčia o Bohu, môžu cestovať po vesmíre. Týchto ľudí Boh miluje, požehnáva ich a oni budú naveky žiť v Jeho svetle.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí milujú Boha, budú naveky žiť v Jeho svetle