Gn 9, 11-13 „A uzavriem s vami svoju zmluvu, a už viac nezahubia vody potopy žiadne telo, a už viac nebude potopa, ktorá by zničila zem.“ A Boh riekol: „Toto je znamenie zmluvy, ktorú uzatváram medzi sebou a medzi vami a každou živou bytosťou, ktorá je s vami, na večné pokolenia. Svoju dúhu umiestnim do oblakov a bude znamením zmluvy medzi Mnou a zemou.“

Väčšina ľudí vie, čo je dúha, a počula aj o niekoľkých príbehoch, v ktorých sa dúha objavuje. Čo sa týka biblického príbehu o dúhe, niektorí ľudia mu veria, niektorí ho považujú za legendu, zatiaľ čo iní mu neveria vôbec. Bez ohľadu na to boli všetky udalosti, ktoré sa stali v súvislosti s dúhou, Božím dielom a odohrali sa v rámci Božieho riadenia človeka. Tieto udalosti boli presne zaznamenané v Biblii. Dané záznamy nám nehovoria o tom, v akom rozpoložení bol v tom čase Boh alebo aké úmysly sa skrývali za slovami, ktoré vyslovil. Okrem toho nikto nedokáže posúdiť, čo Boh cítil, keď ich vyslovil. Božie rozpoloženie súvisiace s celou touto udalosťou však možno postrehnúť medzi riadkami textu. Je to akoby Jeho myšlienky v tom čase vyskakovali zo stránky prostredníctvom každého slova a vety Božieho slova.

Ľudí by mali zaujímať Božie myšlienky a práve tie by sa mali snažiť čo najviac spoznať. Je to preto, že Božie myšlienky sú nerozlučne späté s ľudským chápaním Boha a ľudské chápanie Boha je nevyhnutným článkom pre vstup človeka do života. Na čo teda myslel Boh v čase, keď sa tieto udalosti odohrali?

Boh pôvodne stvoril ľudstvo, ktoré bolo v Jeho očiach veľmi dobré a bolo Mu blízke, ale po tom, čo Mu začalo vzdorovať, ho zničila potopa. Ranilo Boha, že takéto ľudstvo len tak z ničoho nič zmizlo? Samozrejme, že áno! Ako teda vyjadril túto bolesť? Ako to bolo zaznamenané v Biblii? V Biblii to bolo zaznamenané týmito slovami: „A uzavriem s vami svoju zmluvu, a už viac nezahubia vody potopy žiadne telo, a už viac nebude potopa, ktorá by zničila zem.“ Táto jednoduchá veta odhaľuje Božie myšlienky. Toto zničenie sveta Ho veľmi ranilo. V ľudskej reči to znamená, že bol veľmi smutný. Môžeme si to predstaviť: ako vyzerala zem, ktorá bola kedysi plná života, po tom, čo ju zničila potopa? Ako v tom čase vyzerala zem, ktorá bola kedysi plná ľudí? Nežili na nej žiadni ľudia, žiadne živé tvory, všetko pokrývala voda a na vodnej hladine to bola úplná spúšť. Bol takýto výjav pôvodným Božím úmyslom pri stvorení sveta? Samozrejme, že nie! Pôvodným Božím úmyslom bolo vidieť život na celej zemi, vidieť ľudské bytosti, ktoré stvoril, ako Ho uctievajú, a nie aby bol Noe jediný, kto Ho uctieva, alebo jediný, kto dokáže odpovedať na Jeho volanie dokončiť to, čo mu bolo zverené. Keď ľudstvo zmizlo, Boh nevidel to, čo mal pôvodne v úmysle, ale pravý opak. Ako by to nemohlo raniť Jeho srdce? Keď teda zjavoval svoju povahu a vyjadroval svoje emócie, rozhodol sa. Aké rozhodnutie učinil? Rozhodol sa urobiť v oblakoch oblúk (teda dúhu, ktorú vidíme) na znak zmluvy s človekom, ako prísľub, že Boh už viac nezničí ľudstvo potopou. Urobil to aj preto, aby ľuďom povedal, že Boh zničil svet prostredníctvom potopy, aby si ľudstvo naveky zapamätalo, prečo Boh niečo také urobil.

Bolo zničenie sveta v tom čase niečo, čo Boh chcel? Určite to nechcel. Možno si dokážeme čiastočne predstaviť žalostný pohľad na zem po zničení sveta, no nedokážeme si ani trochu predstaviť, ako to všetko vtedy vyzeralo v Božích očiach. Môžeme povedať, že či už ide o dnešných alebo vtedajších ľudí, nik si nedokáže predstaviť alebo si uvedomiť, čo cítil Boh, keď videl ten výjav, ten obraz sveta po tom, čo ho zničila potopa. Boha k tomu dohnala ľudská neposlušnosť, no bolesť, ktorú pri tom utrpelo Božie srdce, je skutočnosťou, ktorú nedokáže nik pochopiť ani oceniť. Preto Boh uzavrel s ľudstvom zmluvu – chcel ňou ľuďom povedať, aby si pamätali, že Boh raz niečo také urobil, a prisahal im, že už nikdy nezničí svet takýmto spôsobom. V tejto zmluve vidíme Božie srdce – vidíme, že keď toto ľudstvo zničil, ranilo to Jeho srdce. Povedané ľudskou rečou, keď Boh zničil ľudstvo a videl, ako mizne, Jeho srdce nariekalo a krvácalo. Nie je to najlepší spôsob, ako to opísať? Tieto slová ľudia používajú na opis ľudských emócií, ale keďže ľudský jazyk je príliš obmedzený, ich použitie na opis Božích pocitov a emócií sa Mi nezdá byť zlé a ani tieto slová príliš prehnané. Aspoň vám poskytnú veľmi živý a výstižný obraz toho, akú mal v tom čase Boh náladu. Čo sa vám teraz vynorí v mysli, keď opäť zbadáte dúhu? Aspoň si spomeniete, ako Boh kedysi smútil nad zničením sveta potopou. Spomeniete si, ako aj napriek tomu, že neznášal tento svet a opovrhoval týmto ľudstvom, keď zničil ľudské bytosti, ktoré vlastnými rukami stvoril, ranilo to Jeho srdce, usiloval sa nemyslieť na to, cítil nechuť a ťažko to znášal. Jedinou útechou Mu bola Noemova osemčlenná rodina. Práve Noemova spolupráca spôsobila, že Jeho veľká snaha o stvorenie všetkých vecí nebola márna. V čase, keď Boh trpel, to bola jediná vec, ktorá Mu pomohla zniesť bolesť. Od tejto chvíle Boh vložil do Noemovej rodiny všetky svoje očakávania od ľudstva v nádeji, že budú môcť žiť pod Jeho požehnaním, a nie pod Jeho kliatbou, dúfajúc, že už nikdy nebudú svedkami toho, ako Boh opäť zničí svet prostredníctvom potopy, a že nebudú zničení.

Akú časť Božej povahy by sme sa z tohto mali dozvedieť? Boh opovrhoval človekom, pretože človek sa k Nemu správal nepriateľsky, ale v Jeho srdci zostali Jeho starostlivosť, záujem a milosrdenstvo voči ľudstvu v nezmenenej podobe. Aj keď ľudstvo zničil, Jeho srdce sa nezmenilo. Keď bolo ľudstvo plné skazenosti a žalostne neposlušné voči Bohu, Boh ho musel zničiť – pre svoju povahu a podstatu a v súlade so svojimi princípmi. Pre Jeho podstatu Mu však bolo ľudstva stále ľúto. Dokonca chcel použiť rôzne spôsoby na jeho vykúpenie, aby mohlo žiť ďalej. Človek však Bohu odporoval, naďalej Ho neposlúchal a nechcel prijať Božiu spásu, teda Jeho dobré úmysly. Bez ohľadu na to, ako Boh človeka volal, osviežoval mu pamäť, staral sa oňho, pomáhal mu alebo ho toleroval, človek to nechápal, nedokázal to oceniť a nevenoval tomu žiadnu pozornosť. Ani vo svojom trápení Boh nezabudol poskytnúť človeku maximálnu toleranciu a čakal, kým sa obráti. Keď dosiahol svoju hranicu, bez najmenšieho váhania urobil, čo bolo potrebné. Inak povedané, od momentu, keď Boh plánoval zničiť ľudstvo, až po začiatok Jeho diela na zničenie ľudstva, existovalo určité časové obdobie a proces. Cieľom tohto procesu bolo umožniť človeku obrátiť sa. A toto bola posledná šanca, ktorú dal Boh človeku. Čo teda Boh robil v tomto období pred zničením ľudstva? Vykonal značné dielo týkajúce sa pripomínania a upozorňovania. Bez ohľadu na veľkosť bolesti a žiaľu Božieho srdca naďalej poskytoval ľudstvu svoju starostlivosť, záujem a hojnosť milosti. Čo nám z toho vyplýva? Nepochybne chápeme, že Božia láska k ľudstvu je skutočná a nie sú to len neúprimné Božie sľuby. Je skutočná, hmatateľná a zjavná, nie predstieraná, falošná, lživá či namyslená. Boh nikdy nepoužíva žiadne klamstvo ani nevytvára falošné obrazy, aby ľudia pochopili, že je milujúci. Nikdy nepoužíva falošné svedectvo, aby ľudia videli Jeho milotu, ani sa svojou milotou a svätosťou nevystatuje. Nie sú tieto aspekty Božej povahy hodné ľudskej lásky? Nie sú hodné uctievania? Nie sú hodné toho, aby sme si ich vážili? Teraz sa vás chcem spýtať: myslíte si po vypočutí týchto slov, že Božia veľkosť sú len prázdne slová na papieri? Je Božia milota len prázdnymi slovami? Nie! Iste nie! Božia nadradenosť, veľkosť, svätosť, tolerancia, láska a tak ďalej – každý detail každého z rôznych aspektov Božej povahy a podstaty nachádza praktické vyjadrenie vždy, keď Boh koná svoje dielo, je stelesnený v Jeho vôli voči človeku a tiež sa napĺňa a odráža v každom človeku. Bez ohľadu na to, či si to už predtým pocítil, Boh sa všemožne stará o každého človeka, používa svoje úprimné srdce, múdrosť a rôzne metódy, aby zahrial srdce každého človeka a prebudil jeho ducha. To je nepopierateľná skutočnosť. Bez ohľadu na to, koľko ľudí tu sedí, každý človek zažil a pocítil niečo iné voči Božej tolerancii, trpezlivosti a milote. Tieto skúsenosti s Bohom a tieto pocity alebo vnímanie Boha – všetky tieto pozitívne veci jednoducho pochádzajú od Boha. Keď teda zlúčime skúsenosti a poznatky o Bohu každého z nás a skombinujeme ich s naším dnešným čítaním týchto úryvkov z Biblie, je vaše porozumenie Boha teraz skutočnejšie a správnejšie?

Aké nové poznanie o Bohu ste nadobudli po prečítaní tohto príbehu a po pochopení časti Božej povahy zjavenej prostredníctvom tejto udalosti? Umožnilo vám to hlbšie pochopiť Boha a Jeho srdce? Cítite sa teraz inak, keď opätovne čítate Noemov príbeh? Bolo podľa vás zbytočné zaoberať sa v duchovnom spoločenstve týmito biblickými veršami? Teraz, keď sme si ich v duchovnom spoločenstve prebrali, myslíte si, že to bolo nepotrebné? Určite to bolo potrebné! Aj keď to, čo čítame, je príbeh, ide o pravdivý záznam o diele, ktoré Boh vykonal. Mojím cieľom nebolo umožniť vám pochopiť podrobnosti týchto príbehov alebo tejto postavy, ani to, aby ste ďalej skúmali túto postavu, a už vôbec nie to, aby ste sa vrátili a opäť študovali Bibliu. Chápete? Pomohli vám teda tieto príbehy lepšie spoznať Boha? Ako tento príbeh prispel k vášmu chápaniu Boha? Povedzte nám to, bratia a sestry z Hongkongu. (Videli sme, že Božia láska je niečo, čo nemá nikto z nás, skazených ľudí.) Povedzte nám to, bratia a sestry z Južnej Kórey. (Božia láska k človeku je skutočná. Božia láska k človeku nesie Jeho povahu, ako aj Jeho veľkosť, svätosť, nadradenosť a toleranciu. Stojí za to, aby sme sa ju snažili hlbšie pochopiť.) (Práve prostredníctvom zdieľania v duchovnom spoločenstve môžem na jednej strane vidieť Božiu spravodlivú a svätú povahu a tiež Boží záujem o ľudstvo, Božie milosrdenstvo voči ľudstvu a to, že všetko, čo Boh robí, a každá Jeho myšlienka a každý Jeho nápad odhaľujú Jeho lásku a záujem o ľudstvo.) (V minulosti som to chápal tak, že Boh použil potopu, aby zničil svet, pretože ľudstvo sa stalo zlým do žalostnej miery. Zdalo sa Mi, že Boh toto ľudstvo zničil, pretože ho nenávidel. Až keď dnes Boh hovoril o Noemovom príbehu a povedal, že Božie srdce krváca, uvedomil som si, že On vlastne toto ľudstvo nechcel opustiť. Keďže ľudstvo bolo príliš neposlušné, Boh nemal inú možnosť, ako ho zničiť. Božie srdce vtedy v skutočnosti veľmi žialilo. Na základe tohto vidím v Božej povahe Jeho starostlivosť a záujem o ľudstvo. To je niečo, čo som predtým nevedel.) Výborne! Môžete pokračovať. (Počúvanie ma veľmi zasiahlo. Bibliu som v minulosti čítal, ale nikdy som nezažil to, čo dnes, keď Boh priamo rozoberá tieto veci, aby sme Ho mohli spoznať. To, že nás Boh takto vedie, aby sme pochopili Bibliu, mi umožnilo oboznámiť sa s tým, že Božou podstatou pred skazením človeka bola láska a starostlivosť o ľudstvo. Od čias, čo sa stal človek skazeným, až po tieto súčasné posledné dni, aj keď má Boh spravodlivú povahu, Jeho láska a starostlivosť zostávajú nezmenené. To značí, že podstata Božej lásky od stvorenia až doteraz, bez ohľadu na to, či je človek skazený, sa nikdy nemení.) (Dnes som zistil, že Božia podstata sa nezmení pod vplyvom času alebo miesta pôsobnosti Jeho diela. Pochopil som aj to, že bez ohľadu na to, či Boh stvorí svet alebo ho zničí po tom, čo sa človek stane skazeným, všetko, čo robí, má zmysel a zahŕňa Jeho povahu. Pochopil som teda, že Božia láska je nekonečná a nezmerná, a pochopil som aj, ako spomínali ostatní bratia a sestry, Božiu starostlivosť a milosrdenstvo voči ľudstvu, keď zničil svet.) (O týchto veciach som predtým naozaj nevedel. Po dnešnom počúvaní cítim, že Boh je skutočne vierohodný, skutočne hodný dôvery, že stojí za to v Neho veriť a že naozaj jestvuje. Vo svojom srdci veľmi oceňujem, že Božia povaha a láska sú naozaj také skutočné. Takýto pocit mám po dnešnom počúvaní.) Výborne! Zdá sa, že všetci ste si vzali k srdcu to, čo ste počuli.

Všimli ste si niečo na všetkých biblických veršoch vrátane všetkých biblických príbehov, o ktorých sme dnes v duchovnom spoločenstve hovorili? Použil Boh niekedy svoj vlastný jazyk, aby vyjadril svoje myšlienky alebo vysvetlil svoju lásku a starostlivosť o ľudstvo? Existuje záznam o tom, že by použil jednoduchý jazyk na vyjadrenie toho, ako veľmi sa zaujíma o ľudstvo alebo ako veľmi ho miluje? Nie. Nie je to tak? Sú medzi vami mnohí, čo čítali Bibliu alebo iné knihy ako Bibliu. Videl niekto z vás takéto slová? Odpoveď znie: určite nie! To znamená, že Boh v biblických záznamoch vrátane Božích slov alebo zdokumentovania Božieho diela nikdy v žiadnej dobe ani v žiadnom období nepoužil vlastné metódy na opísanie svojich pocitov alebo vyjadrenie svojej lásky a starostlivosti o ľudstvo, ani nikdy nepoužil reč alebo nejaké činy na vyjadrenie svojich pocitov a emócií – nie je to fakt? Prečo to hovorím? Prečo to musím spomínať? Dôvodom je, že aj toto stelesňuje Božiu milotu a povahu.

Boh stvoril ľudí. Bez ohľadu na to, či boli skazení alebo či Ho nasledujú, správa sa k nim ako k svojim najzbožňovanejším milovaným – alebo, ako by povedali ľudia, ako k ľuďom, ktorí sú Mu najdrahší –, a nie ako k svojim hračkám. Aj keď Boh hovorí, že On je Stvoriteľ a človek je Jeho stvorením, čo môže znieť trochu hierarchicky, v skutočnosti všetko, čo Boh urobil pre ľudstvo, výrazne presahuje vzťah tohto typu. Boh miluje ľudstvo, stará sa oň a prejavuje oň záujem. Ľudstvo tiež neustále a nepretržite zaopatruje. Nikdy vo svojom srdci necíti, že by to bola nadbytočná práca alebo niečo, čo si zaslúži veľké uznanie. Nemá ani pocit, že zachraňovať ľudstvo, napĺňať jeho potreby a všetko mu poskytovať je preň obrovským prínosom. Jednoducho sa stará o ľudstvo diskrétne a bez slov, svojím vlastným spôsobom a prostredníctvom svojej vlastnej podstaty a toho, čo má a čím je. Bez ohľadu na to, akého veľkého zaopatrenia a pomoci sa od Boha ľudstvu dostáva, nikdy nemyslí na to, že by si mal za to pripísať zásluhy, ani sa o to nesnaží. Vychádza to z Božej podstaty a je to práve aj pravdivý prejav Božej povahy. To je dôvod, prečo, bez ohľadu na to, či to je v Biblii alebo v iných knihách, Boha nikdy nenájdeme vyjadrovať svoje myšlienky ani Ho nenájdeme, ako ľuďom opisuje či oznamuje, prečo robí tieto veci alebo prečo sa tak dôkladne stará o ľudstvo, s tým cieľom, aby Mu bolo ľudstvo vďačné alebo aby Ho velebilo. Dokonca aj keď je ranený, keď Jeho srdce trpí nesmiernou bolesťou, nikdy nezabúda na svoju zodpovednosť voči ľudstvu ani na svoj záujem o ľudstvo. Po celý čas toto trápenie a bolesť znáša sám v tichosti. Boh sa naopak naďalej stará o ľudstvo tak, ako to robil vždy. Aj keď ľudstvo často velebí Boha alebo svedčí o Ňom, takéto správanie Boh vôbec nevyžaduje. Je to preto, lebo Boh nikdy nechce, aby sa čokoľvek z toho dobrého, čo pre ľudstvo robí, vymenilo za vďačnosť alebo aby sa Mu to vrátilo. Na druhej strane tí, čo sú schopní báť sa Boha a vyhýbať sa zlu, tí, čo dokážu skutočne nasledovať Boha, počúvať Ho a byť Mu oddaní, a tí, čo Ho dokážu poslúchať – to sú ľudia, ktorí často získajú Božie požehnania a Boh im ich bezvýhradne udelí. Okrem toho požehnania, ktoré ľudia získavajú od Boha, často prevyšujú ich predstavivosť a tiež všetko, čo môžu ľudia odôvodniť tým, čo urobili alebo akú cenu zaplatili. Keď sa ľudstvo teší z Božích požehnaní, zaujíma sa niekto o to, čo robí Boh? Prejavuje niekto záujem o to, ako sa Boh cíti? Usiluje sa niekto oceniť Božiu bolesť? Odpoveď je rozhodné „nie“! Dokáže nejaká ľudská bytosť vrátane Noema oceniť bolesť, ktorú v tom momente cítil Boh? Dokáže niekto oceniť, prečo Boh uzavrel takúto zmluvu? Nedokáže! Ľudstvo nedokáže oceniť Božiu bolesť nie preto, že by ju nevedelo pochopiť, ani nie pre priepasť medzi Bohom a človekom či rozdiel v ich postavení. Dôvodom je skôr to, že ľudia sa vôbec nezaujímajú o Božie pocity. Myslia si, že Boh je nezávislý – že nepotrebuje, aby sa o Neho ľudia starali, aby Ho chápali alebo aby Mu prejavovali ohľaduplnosť. Boh je Boh, preto necíti žiadnu bolesť, žiadne emócie; nie je smutný, nepociťuje žiaľ, dokonca ani neplače. Boh je Boh, takže nepotrebuje žiadne citové prejavy ani žiadnu citovú útechu. Ak ich za určitých okolností predsa len potrebuje, zvládne to sám a nepotrebuje žiadnu pomoc od ľudí. Božiu útechu, zaopatrenie a povzbudenie naopak potrebujú práve slabí, nezrelí ľudia. Potrebujú dokonca aj to, aby ich Boh vždy a všade utešoval po citovej stránke. To sa ukrýva hlboko v srdciach ľudí: človek je slabý, potrebuje, aby sa oňho Boh po každej stránke staral, zaslúži si všetku starostlivosť, ktorú od Neho dostáva, a mal by od Neho žiadať všetko, čo by mu malo podľa jeho mienky patriť. Boh je ten silný. Má všetko a mal by byť ochrancom ľudstva a udeľovať mu požehnania. Keďže už Bohom je, je všemohúci a od ľudstva nikdy nič nepotrebuje.

Keďže človek nevenuje pozornosť žiadnemu z Božích zjavení, nikdy nepocítil Boží žiaľ, bolesť ani radosť. Boh naopak pozná všetky prejavy človeka ako svoju dlaň. Boh vždy a všade napĺňa potreby každého človeka, pozoruje jeho meniace sa myšlienky, a tak ho utešuje a povzbudzuje, vedie a osvetľuje. Pokiaľ ide o všetko to, čo Boh na ľudstve vykonal, a všetky ceny, ktoré preňho zaplatil, môžu ľudia nájsť v Biblii alebo z čohokoľvek, čo doteraz Boh povedal, úryvok, ktorý by jasne uvádzal, že Boh bude od človeka niečo žiadať? Nie! Naopak, nehľadiac na to, ako ľudia ignorujú Božie zmýšľanie, On neustále vedie ľudstvo, neustále sa oň stará a pomáha mu, aby mu umožnil nasledovať Božiu cestu a dosiahnuť krásny konečný osud, ktorý preň pripravil. Pokiaľ ide o Boha, to, čo má a čím je, Jeho milosť, Jeho milosrdenstvo a všetky Jeho odmeny budú bezvýhradne udelené tým, ktorí Ho milujú a nasledujú. Nikdy však nikomu nezjavuje bolesť, ktorú pretrpel, ani svoje duševné rozpoloženie, a nikdy sa nesťažuje na to, že človek je voči Nemu neohľaduplný či nepozná Jeho vôľu. On to všetko jednoducho v tichosti znáša a čaká na deň, keď to ľudstvo bude schopné pochopiť.

Prečo to na tomto mieste hovorím? Čo chápete z toho, čo som povedal? V Božej podstate a povahe je čosi, čo sa dá až príliš ľahko prehliadnuť, čosi, čo má len Boh a nikto iný, ani tí, ktorých iní považujú za významných, dobrých ľudí alebo za Boha svojich predstáv. Čo je to? Je to Božia nezištnosť. Keď hovoríme o nezištnosti, možno si aj ty myslíš, že si veľmi nezištný, pretože nikdy nevyjednávaš ani sa nedohaduješ so svojimi deťmi. Alebo sa považuješ za nezištného, pokiaľ ide o tvojich rodičov. Bez ohľadu na to, čo si myslíš, aspoň poznáš výraz „nezištný“ a považuješ ho za pozitívne slovo. Byť nezištným človekom vnímaš ako niečo veľmi ušľachtilé. Keď si nezištný, vysoko si vážiš sám seba. Neexistuje však nikto, kto by dokázal vidieť Božiu nezištnosť vo všetkých veciach, medzi ľuďmi, v udalostiach, predmetoch a v Jeho diele. Prečo je to tak? Pretože človek je príliš sebecký! Prečo to hovorím? Ľudstvo žije v hmotnom svete. Možno Boha nasleduješ, ale nevidíš a nedokážeš oceniť, ako sa o teba stará, ako ťa miluje a zaujíma sa o teba. Čo teda vidíš? Vidíš svojich pokrvných príbuzných, ktorí ťa milujú alebo na tebe lipnú. Vidíš veci, ktoré sú prospešné pre tvoje telo, staráš sa o ľudí a o veci, ktoré miluješ. Toto je tá nezištnosť človeka. Takíto „nezištní“ ľudia sa však nikdy nezaujímajú o Boha, ktorý im dáva život. Na rozdiel od Božej nezištnosti sa tá ľudská stáva sebeckou a hodnou opovrhnutia. Nezištnosť, v ktorú človek verí, je prázdna, nereálna a falošná, nie je v súlade s Bohom ani s Ním nesúvisí. Ľudská nezištnosť je zameraná na seba, zatiaľ čo tá Božia je pravým zjavením Jeho podstaty. Práve vďaka svojej nezištnosti sa Boh neprestajne stará o potreby človeka. Možno vás táto téma, o ktorej dnes hovorím, príliš nenadchla a len súhlasne prikyvujete. Keď sa však pokúsiš oceniť Božie srdce vo svojom srdci, sám nevedomky zistíš, že spomedzi všetkých ľudí, záležitostí a vecí, ktoré môžeš na tomto svete vnímať, je len Božia nezištnosť skutočná a konkrétna, lebo len Božia láska k tebe je bezpodmienečná a nepoškvrnená. S výnimkou nezištnosti, ktorá pochádza od Boha, je takzvaná nezištnosť kohokoľvek iného predstieraná, povrchná, neautentická. Má svoj účel, určité úmysly, očakáva odplatu a neznesie žiadne skúšky. Dalo by sa dokonca povedať, že je špinavá a hodná opovrhnutia. Súhlasíte s týmito slovami?

Viem, že tieto témy sú pre vás celkom cudzie a potrebujete trochu času, aby ste ich skutočne obsiahli a pochopili. Čím sú pre vás tieto otázky a témy cudzejšie, tým viac to dokazuje, že chýbajú vo vašom srdci. Keby som vám tieto témy nikdy nespomenul, vedel by o nich niekto z vás niečo? Som presvedčený o tom, že by ste sa o nich nikdy nedozvedeli. Niet o tom pochýb. Bez ohľadu na to, koľko toho dokážete pochopiť, tieto témy, o ktorých hovorím, sú jednoducho to, čo ľuďom najviac chýba a o čom by mali najviac vedieť. Pre každého sú veľmi dôležité – sú vzácne, sú životom a vecami, ktoré musíte poznať na ceste, ktorú máte pred sebou. Bez toho, aby ťa tieto slová viedli, bez tvojho pochopenia Božej povahy a podstaty, bude pre teba Boh vždy len jednou veľkou neznámou. Ako môžeš správne veriť v Boha, keď Mu ani nerozumieš? Nevieš nič o Jeho pocitoch, vôli, duševnom rozpoložení, o tom, čo si myslí, čo Ho zarmucuje a čo Mu prináša radosť, tak ako môžeš byť ohľaduplný voči Božiemu srdcu?

Vždy, keď je Boh znepokojený, čelí ľudstvu, ktoré Mu vôbec nevenuje pozornosť, ľudstvu, ktoré Ho nasleduje a tvrdí, že Ho miluje, no celkom zanedbáva Jeho pocity. Ako to môže neraniť Jeho srdce? V rámci Božieho diela riadenia úprimne vykonáva svoje dielo na každom človeku a hovorí s ním a čelí mu bez výhrad a bez zatajovania. Každý človek, ktorý Ho nasleduje, je voči Nemu naopak uzavretý a nikto nie je ochotný aktívne sa k Nemu priblížiť, pochopiť Jeho srdce alebo venovať pozornosť Jeho pocitom. Dokonca ani tí, čo sa chcú stať Božími blízkymi priateľmi, sa k Nemu nechcú priblížiť, byť ohľaduplní k Jeho srdcu alebo sa Ho snažiť pochopiť. Keď je Boh veselý a šťastný, niet nikoho, s kým by sa o svoje šťastie podelil. Keď ľudia Boha zle pochopia, niet nikoho, kto by utešil Jeho zranené srdce. Keď je Jeho srdce zranené, niet jediného človeka, ktorý by bol ochotný vypočuť si Ho. Počas týchto tisícročí Božieho diela riadenia sa nenašiel nik, kto by pochopil Božie emócie, nik, kto by im porozumel alebo ich ocenil, a už vôbec sa nezjavil nik, kto by stál pri Bohu a delil sa s Ním o Jeho radosti aj strasti. Boh je osamelý. Je osamelý! A to nielen preto, že Mu skazené ľudstvo odporuje, ale skôr preto, že tí, čo sa snažia žiť duchovne, tí, čo sa usilujú Boha poznať a pochopiť, a dokonca ani tí, čo sú ochotní vydať Mu celý svoj život, nepoznajú Jeho myšlienky ani nechápu Jeho povahu a emócie.

Na konci Noemovho príbehu si môžeme všimnúť, že Boh v tom čase použil na vyjadrenie svojich pocitov neobyčajnú metódu. Bola to veľmi zvláštna metóda: uzavrieť s človekom zmluvu, ktorá ohlasovala koniec Božieho ničenia sveta prostredníctvom potopy. Na prvý pohľad sa uzavretie zmluvy môže zdať ako niečo úplne bežné. Je to len použitie slov, ktoré zaväzujú dve strany a zabraňujú porušeniu ich vzájomnej dohody s cieľom ochrániť záujmy oboch strán. Z formálneho hľadiska je to čosi úplne bežné, ale z hľadiska Božej motivácie a Božieho úmyslu pri tomto konaní ide o skutočné zjavenie Božej povahy a Božieho rozpoloženia. Ak tieto slová jednoducho odložíš bokom a budeš ich ignorovať, ak ti nikdy nepoviem pravdu o veciach, ľudstvo naozaj nikdy nespozná Božie zmýšľanie. Keď Boh uzatváral túto zmluvu, v tvojich predstavách sa možno usmieval a možno sa tváril vážne, no bez ohľadu na predstavy ľudí o najobyčajnejšom Božom výraze, nik by nebol schopný vidieť Božie srdce alebo Jeho bolesť, nehovoriac o Jeho osamelosti. Nik nemôže Boha prinútiť, aby mu dôveroval či aby bol hoden Jeho dôvery, alebo aby bol niekým, komu môže vyjadriť svoje myšlienky alebo sa zveriť so svojou bolesťou. Preto nemal Boh inú možnosť, ako urobiť toto. Na prvý pohľad Boh urobil jednoduchú vec, keď sa rozlúčil s takým ľudstvom, aké bolo, vyriešil otázku minulosti a dokonale ukončil svoje zničenie sveta potopou. Boh však bolesť z tohto okamihu pochoval hlboko vo svojom srdci. V čase, keď sa nemal komu zveriť, uzavrel s ľudstvom zmluvu, v ktorej mu oznámil, že už nikdy nezničí svet prostredníctvom potopy. Zjavenie dúhy malo ľuďom pripomenúť, že sa niečo také stalo, a upozorniť ich, aby sa vyvarovali zla. Dokonca ani v takomto bolestnom stave Boh na ľudstvo nezabudol a stále sa oň veľmi zaujímal. Vari to nedokazuje Božiu lásku a nezištnosť? Na čo však ľudia myslia, keď trpia? Nie je to čas, keď najviac potrebujú Boha? V takýchto chvíľach ľudia vždy vyvíjajú na Boha nátlak, aby im poskytol útechu. Boh ľudí za žiadnych okolností nesklame a vždy im umožní dostať sa z nepríjemných situácií von a žiť vo svetle. Aj keď sa Boh takto stará o ľudstvo, v srdci človeka nie je ničím iným ako liekom na upokojenie, tonikom na útechu. Keď Boh trpí či keď je Jeho srdce zranené, mať stvorenú bytosť alebo niekoho, kto by Mu robil spoločnosť alebo Ho utešoval, by bolo pre Neho bezpochyby len nesplniteľným želaním. Človek nikdy nevenuje pozornosť Božím pocitom, preto Boh nikdy nežiada ani neočakáva, že by sa našiel niekto, kto by Ho mohol utešiť. Na vyjadrenie svojej nálady používa len vlastné metódy. Ľudia si nemyslia, že pre Boha je veľmi náročné znášať nejaké utrpenie, ale až vtedy, keď sa skutočne pokúsiš pochopiť Boha, keď dokážeš naozaj oceniť Božie úprimné úmysly vo všetkom, čo robí, môžeš pocítiť Božiu veľkosť a nezištnosť. Aj keď Boh uzavrel zmluvu s ľudstvom prostredníctvom dúhy, nikdy nikomu nepovedal, prečo to urobil – prečo túto zmluvu ustanovil. To znamená, že nikdy nikomu neodhalil svoje skutočné myšlienky. Je to preto, že nik nedokáže pochopiť hĺbku lásky, ktorú Boh cíti k ľudstvu, ktoré stvoril vlastnými rukami. Podobne nik nedokáže oceniť, ako veľmi Jeho srdce ranilo, keď ľudstvo zničil. Preto aj keby ľuďom povedal, čo cíti, neboli by schopní túto dôveru prijať. Napriek tomu, že cíti bolesť, naďalej pokračuje v ďalšom kroku svojho diela. Boh vždy dáva ľudstvu zo seba to najlepšie, dáva mu tie najlepšie veci, pričom sám mlčky znáša všetko utrpenie. Toto utrpenie nikdy otvorene neprejavuje. Namiesto toho ho znáša a v tichosti čaká. Božia vytrvalosť nie je chladná, ochromená ani bezmocná a nie je ani znakom slabosti. Božia láska a podstata boli totiž vždy nezištné. Je to prirodzené zjavenie Jeho podstaty a povahy a skutočné stelesnenie Božej identity ako pravého Stvoriteľa.

Niekto by si mohol Moje slová zle vyložiť a pomyslieť si: „Bolo cieľom takého podrobného opísania Božích pocitov a vytvorenia senzácie, aby ľudia Boha ľutovali?“ Je to myslené takto? (Nie.) Jediným cieľom Mojich slov je, aby ste lepšie spoznali Boha, pochopili Jeho mnohoraké aspekty, porozumeli Jeho emóciám, ocenili, že Božia podstata a povaha sú konkrétne a kúsok po kúsku vyjadrené prostredníctvom Jeho diela, na rozdiel od toho, aby sa prejavili prostredníctvom prázdnych slov ľudí, ich slov a učení alebo ich predstáv. To znamená, že Boh a Božia podstata naozaj jestvujú – nie sú to maľby, nie sú to predstavy, nevytvoril ich človek a už vôbec si ich nevymyslel. Už to teraz uznávate? Ak áno, Moje dnešné slová naplnili svoj cieľ.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh I