135. Ako by mal človek v rámci viery v Boha spoznať Boha? Človek by mal spoznať Boha na základe Božích slov a diela dneška, bez okolkov a úskokov, a predovšetkým by mal poznať Božie dielo. Toto je základ poznania Boha. Všetky tie rôzne bludy, ktorým chýba čisté pochopenie slov Božích, sú náboženské predstavy, sú to skreslené chápania. Najväčšou danosťou náboženských osobností je schopnosť brať Božie slová tak, ako boli chápané v minulosti a konfrontovať ich s Božími slovami dneška. Ak sa pri službe dnešnému Bohu pridŕžaš vecí zjavených osvietením Ducha Svätého v minulosti, potom tvoja služba spôsobí narušenie a tvoje praktizovanie viery bude zastarané, nebude ničím iným ako náboženským obradom. Ak veríš, že tí, ktorí slúžia Bohu, musia byť navonok okrem iného pokorní a trpezliví a ak dnes tento druh vedomostí uvádzaš do praxe, potom je takéto poznanie náboženskou predstavou. Takéto praktizovanie viery sa stalo pokryteckým divadlom. Slovné spojenie „náboženské predstavy“ sa vzťahuje na veci, ktoré sú prežité a zastarané (vrátane chápania slov predtým vyslovených Bohom a svetla priamo zjaveného Duchom Svätým), a ak sa dnes uvádzajú do praxe, potom narúšajú Božie dielo a neprinášajú pre človeka žiadny úžitok. Ak ľudia nie sú schopní zbaviť sa tých vecí, ktoré patria k náboženským predstavám, potom sa tieto veci stanú veľkou prekážkou pri ich službe Bohu. Ľudia s náboženskými predstavami nemajú ako držať krok s dielom Ducha Svätého, zaostávajú o krok pozadu, neskôr o dva. Je to preto, že tieto náboženské predstavy spôsobujú, že človek sa stáva mimoriadne samospravodlivým a arogantným. Boh nepociťuje nostalgiu za tým, čo povedal a urobil v minulosti. Ak je niečo zastarané, On sa toho zbaví. Naozaj sa nedokážeš vzdať svojich predstáv? Ak sa držíš slov, ktoré Boh povedal v minulosti, vari to dokazuje, že poznáš Božie dielo? Ak dnes nedokážeš prijať svetlo Ducha Svätého a namiesto toho sa držíš svetla minulosti, vari to svedčí o tom, že kráčaš v Božích šľapajach? Stále sa nedokážeš vzdať náboženských predstáv? Ak je to tak, potom sa stávaš niekým, kto Bohu odporuje.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len tí, čo poznajú Božie dielo dneška, môžu slúžiť Bohu

136. Keďže v Božom diele stále dochádza k vývoju k novému, je tu dielo, ktoré sa stáva prežitým a starým popri tom, ako vzniká nové dielo. Tieto rozličné druhy diela – staré a nové – nie sú protichodné, ony sa vzájomne dopĺňajú, každý krok vyplýva z predošlého. Keďže vzniká nové dielo, starých vecí sa treba, samozrejme, zbaviť. Napríklad niektoré z dlhoročných zvyklostí a zaužívaných ľudských prísloví, spolu s mnohoročnými skúsenosťami a učením človeka, vytvorili v mysli človeka najrôznejšie formy predstáv. To, že Boh ešte úplne neodhalil svoju pravú tvár a vrodenú povahu človeku, spolu s rozšírením tradičných teórií z dávnych čias počas mnohých rokov tvorí ešte priaznivejšie okolnosti na to, aby si človek vytvoril takéto predstavy. Dá sa povedať, že v priebehu ľudskej viery v Boha viedol vplyv rôznych predstáv v ľuďoch k neustálemu formovaniu a vývoju všemožných chápaní predstáv o Bohu, čo spôsobilo, že mnohí nábožní ľudia slúžiaci Bohu sa stali Jeho nepriateľmi. Takže čím silnejšie sú náboženské predstavy ľudí, tým viac odporujú Bohu a tým viac sú Božími nepriateľmi. Božie dielo je vždy nové, nikdy nie staré. Nikdy nevytvára učenie. Naopak, neustále sa mení a vo väčšej či menšej miere sa obnovuje. Takéto pôsobenie je vyjadrením vrodenej povahy samotného Boha. Je to tiež prirodzená zásada Božieho diela a jeden z prostriedkov, ktorými Boh uskutočňuje svoje riadenie. Ak by Boh nekonal týmto spôsobom, človek by sa nezmenil, ani by nemohol poznať Boha a satan by nebol porazený. V Jeho diele sa teda neustále vyskytujú zmeny, ktoré sa zdajú nevyspytateľné, ale v skutočnosti sú pravidelné. Spôsob, akým človek verí v Boha, je však celkom odlišný. Drží sa starých známych učení a systémov a čím sú staršie, tým sú preňho lepšie. Ako by aj mohla hlúpa ľudská myseľ, myseľ neoblomná ani kameň, prijať toľko nepochopiteľných nových Božích diel a slov? Človek má odpor k takému Bohu, ktorý sa vždy mení a nikdy neostáva pri starom. Jemu sa páči len ten starý Boh, ten starec s bielymi vlasmi vrastený na mieste. Boh a človek teda vidia každý svoje, a tak sa človek stal Božím nepriateľom. Mnohé z týchto rozporov existujú aj dnes, v čase, keď Boh už takmer šesťtisíc rokov koná nové dielo. Nedajú sa teda napraviť. Azda je to kvôli tvrdohlavosti človeka alebo neporušiteľnosti Božích správnych ustanovení človekom. No títo duchovní, muži aj ženy, stále lipnú na starých plesnivých knihách a spisoch, zatiaľ čo Boh pokračuje vo svojom nedokončenom riadení, ako keby nikto nebol po Jeho boku. Hoci tieto rozpory znepriateľujú Boha a človeka a sú dokonca neriešiteľné, Boh im nevenuje žiadnu pozornosť, akoby tu ani neboli. Človek sa však stále drží svojich presvedčení a predstáv a nikdy ich neopúšťa. Jedna vec je však zrejmá: aj keď sa človek neodchýli od svojho postoja, Božie nohy stále kráčajú a On vždy mení svoj postoj podľa prostredia. Nakoniec je to človek, ktorý bude porazený bez boja. Boh je medzitým najväčším nepriateľom všetkých svojich porazených protivníkov a je tiež víťazom ľudstva, porazeného aj neporazeného. Kto môže súťažiť s Bohom a zvíťaziť? Zdá sa, že ľudské predstavy pochádzajú od Boha, pretože mnohé z nich sa zrodili v dôsledku pôsobenia Boha. Boh však kvôli tomu neodpúšťa človeku a navyše nechrlí chválu na človeka za to, že v nadväznosti na Jeho dielo vyrába „pre Boha“ hromadu vecí, ktoré s Jeho dielom nemajú nič spoločné. Je však nesmierne znechutený ľudskými predstavami a starými zbožnými presvedčeniami a ani sa nehlási k dátumu, kedy sa tieto predstavy prvýkrát objavili. Vôbec neakceptuje, že tieto predstavy sú výsledkom Jeho diela, lebo predstavy o človeku šíri človek. Ich zdrojom sú myšlienky a myseľ človeka – nie Boha, ale satana. Božím úmyslom vždy bolo, aby Jeho dielo bolo nové a živé, nie staré a mŕtve, a to, čo má človek dodržiavať, sa mení s vekom a obdobím a nie je večné a nemenné. Je to preto, že On je Boh, ktorý dosiahol to, že človek žije a je nový, a nie diabol, ktorý spôsobuje, že človek zomiera a starne. Stále tomu nerozumieš? Máš predstavy o Bohu a nedokážeš sa ich zbaviť, pretože si úzkoprsý. Nie je to preto, že by bolo v Božom diele príliš málo zmyslu, ani preto, že by Jeho dielo nebralo ohľad na ľudské pocity, ani to nie je preto, že by Boh vždy nedbal na svoje povinnosti. Nevieš sa vzdať svojich predstáv, pretože ti príliš chýba podriadenosť a pretože sa ani v najmenšom nepodobáš na stvorenú bytosť. Nie je to preto, že by ti Boh veci sťažoval. Toto všetko si spôsobil ty a vôbec to s Bohom nesúvisí. Všetko utrpenie a nešťastie vytvára človek. Božie myšlienky sú vždy dobré: nechce v tebe vytvárať predstavy, ale želá si, aby si sa v priebehu vekov menil a obnovoval. Napriek tomu nevieš, čo je pre teba dobré, a vždy to buď skúmaš, alebo analyzuješ. Nie je to tak, že by ti Boh sťažoval veci, ale že nemáš bohabojné srdce a si príliš vzdorovitý. Drobné stvoreniatko, ktoré sa opovažuje vziať nejakú bezvýznamnú časť toho, čo predtým Boh dal, potom sa otočí a použije ju na útok proti Bohu – nie je to vzdorovitosť človeka? Dá sa povedať, že ľudia sú úplne nespôsobilí k tomu, aby vyjadrili svoje názory pred Bohom. Tým menej sú spôsobilí k tomu, aby sa vyjadrovali v tom svojom bezcennom, smradľavom, zhnitom a kvetnatom jazyku, ako sa im len zachce, o tých odporných zatuchnutých predstavách ani nehovoriac. Či nie sú ešte bezcennejšie?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len tí, čo poznajú Božie dielo dneška, môžu slúžiť Bohu

137. Dielo Boha sa vždy pohybuje smerom dopredu, a hoci sa jeho účel nemení, neustále sa mení Jeho spôsob konania diela, čo znamená, že sa neustále menia aj tí, ktorí Boha nasledujú. Čím väčšie dielo Boh koná, tým dôkladnejšie sú poznatky človeka o Ňom. V dôsledku Božieho diela dochádza aj k zodpovedajúcim zmenám v povahe človeka. Tí, ktorí dielo Ducha Svätého nepoznajú a nerozumní ľudia, ktorí nepoznajú pravdu, začnú Bohu vzdorovať preto, lebo dielo Boha sa neustále mení. Dielo Boha nikdy nezodpovedá predstavám človeka, pretože Jeho dielo je vždy nové. Nikdy nezostarne a Boh staré dielo nikdy neopakuje. Namiesto toho ide vpred, aby konal dielo, ktoré ešte doteraz nevykonal. Keďže Boh svoje dielo neopakuje a človek vždy súdi Jeho súčasné dielo podľa diela, ktoré vykonal v minulosti, pre Boha je nevýslovne ťažké vykonávať každú fázu diela nového veku. Človek má príliš veľa ťažkostí! Jeho myslenie je príliš konzervatívne! Nikto nepozná dielo Boha, no napriek tomu ho každý vymedzuje. Keď človek Boha opustí, stratí život, pravdu a Božie požehnania. Napriek tomu neprijíma život, ani pravdu, a už vôbec nie väčšie požehnania, ktoré Boh ľudstvu poskytuje. Všetci ľudia chcú Boha získať, nedokážu však tolerovať žiadne zmeny v Jeho diele. Tí, ktorí neprijímajú nové dielo Boha, veria, že je nemenné a navždy zostane nehybné. Podľa ich presvedčenia stačí na získanie večnej Božej spásy dodržiavať zákon, a keď sa budú kajať a priznajú svoje hriechy, Božie úmysly budú vždy uspokojené. Zastávajú názor, že Boh môže byť Bohom len podľa zákona a Bohom, ktorý bol kvôli človeku pribitý na kríž. Tiež si myslia, že Boh by nemal a nedokáže prekonať Bibliu. Práve kvôli týmto názorom sú pevne pripútaní k zákonom minulosti a lipnú na mŕtvych pravidlách. Viacerí ešte dokonca veria, že nech je nové dielo Boha akékoľvek, musí byť podložené proroctvami, a že všetci tí, ktorí Ho nasledujú s „pravým“ srdcom, musia byť v každej fáze takéhoto diela svedkami zjavení. V opačnom prípade nemôže byť takéto dielo dielom Boha. Už len samotné poznanie Boha nie je pre človeka ľahkou úlohou. Ak k tomu pripočítame nerozumné srdce človeka a jeho vzdorovitú povahu charakterizovanú domýšľavosťou a namyslenosťou, je pre neho o to ťažšie prijať nové dielo Boha. Človek nové dielo Boha neskúma pozorne ani ho neprijíma s pokorou. Namiesto toho zaujíma pohŕdavý postoj, pretože od Boha očakáva zjavenia a usmernenia. Nesprávajú sa takto tí, ktorí Bohu vzdorujú a odporujú Mu? Ako môžu takíto ľudia získať súhlas Boha?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako sa Boh môže zjavovať človeku, ktorý Boha vymedzil vo svojich predstavách?

138. Keďže človek verí v Boha, musí bedlivo nasledovať Jeho kroky, krok za krokom; mal by „nasledovať Baránka, kamkoľvek ide“. Len takíto ľudia hľadajú pravú cestu, len oni poznajú dielo Ducha Svätého. Ľudia, ktorí sa otrocky riadia slovami a učeniami, sú tí, ktorí boli vyradení dielom Ducha Svätého. Boh začne vykonávať nové dielo v každom období a v každom období bude medzi ľuďmi nový začiatok. Ak sa ľudia budú riadiť len pravdami, že „Jahve je Boh“ a „Ježiš je Kristus“, ktoré platia iba v príslušnom veku, potom nikdy neudržia krok s dielom Ducha Svätého a nikdy nebudú schopní získať Jeho dielo. Bez ohľadu na to, ako Boh koná svoje dielo, človek Ho nasleduje bez najmenších pochýb a nasleduje bedlivo. Ako by mohol Duch Svätý takto človeka vyradiť? Bez ohľadu na to, čo Boh robí, pokiaľ si je človek istý, že je to dielo Ducha Svätého, spolupracuje na diele Ducha Svätého bez akýchkoľvek pochybností a snaží sa splniť Božie požiadavky, ako by potom mohol byť potrestaný? Božie dielo nikdy neustalo, Božie kroky sa nikdy nezastavili a pred dokončením svojho diela riadenia má Boh vždy plné ruky práce a nikdy neprestane. No človek je iný: tým, že získal štipku z diela Ducha Svätého, zaobchádza s ním, akoby sa nikdy nemalo zmeniť; tým že získal trochu poznania, nevydá sa ďalej nasledovať kroky novšieho Božieho diela; po tom, čo uvidel iba kúsok z Božieho diela, už hneď Boha definuje ako konkrétnu postavičku z dreva a verí, že Boh naveky zostane v tejto podobe, ktorú vidí pred sebou – veď to tak bolo v minulosti a bude to tak i v budúcnosti. Po získaní len povrchného poznania je človek taký pyšný, že sa prestane ovládať a začne svojvoľne hlásať Božiu povahu a bytie, ktoré jednoducho neexistujú; a tým, že sa presvedčil o jednej etape diela Ducha Svätého, bez ohľadu na to, aký typ človeka hlása nové Božie dielo, človek ho jednoducho neprijíma. Toto sú ľudia, ktorí nedokážu prijať nové dielo Ducha Svätého – sú príliš konzervatívni a neschopní prijímať nové veci. Takíto ľudia sú tí, čo veria v Boha, ale Ho aj odmietajú. Človek verí, že Izraeliti sa mýlili, keď „verili len v Jahveho a neverili v Ježiša“, a predsa väčšina ľudí hrá rolu, v ktorej „verí len v Jahveho a odmieta Ježiša“ a „prahne po návrate Mesiáša, no je proti Mesiášovi menom Ježiš“. Niet sa potom čo čudovať, že ľudia po prijatí jednej etapy diela Ducha Svätého stále žijú v moci satana a stále neprijímajú Božie požehnania. Nie je to výsledok ľudskej vzdorovitosti? Kresťania po celom svete, ktorí neudržali krok s novým dielom dneška, lipnú na nádeji, že sa na nich usmeje šťastie, a nazdávajú sa, že Boh splní každé ich želanie. A predsa nedokážu s istotou povedať, prečo ich Boh vezme do tretieho neba. Nie sú si istí ani tým, ako Ježiš zostúpi na bielom oblaku, aby ich prijal, a už vôbec nedokážu s absolútnou istotou povedať, či Ježiš skutočne príde na bielom oblaku v deň, ktorý si predstavujú. Sú plní úzkosti a bezradnosti; sami ani nevedia, či Boh prijme každého z nich, každého z tých rozmanitých malých hŕstok ľudí pochádzajúcich z každej denominácie. Dielo, ktoré Boh vykonáva teraz, v súčasnom veku, ani Božie úmysly – žiadnu z týchto vecí nedokážu vôbec pochopiť a nezostáva im nič iné, ako odpočítavať dni na prstoch. Len tí, čo nasledujú kroky Baránka až na samý koniec, môžu získať konečné požehnanie, zatiaľ čo tí „bystrí ľudia“, ktorí nedokážu nasledovať do konca, a predsa veria, že získali všetko, nie sú schopní byť svedkami Božieho zjavenia. Do jedného veria, že sú tými najmúdrejšími osobami pod slnkom, bez najmenšieho dôvodu predčasne ukončujú neprestajný vývoj Božieho diela a zdá sa, že s absolútnou určitosťou veria, že Boh ich, tých čo „sú Bohu maximálne oddaní, nasledujú Ho a riadia sa Božími slovami“, vezme do neba. Napriek tomu, že sú „maximálne oddaní“ slovám, ktoré vyriekol Boh, sú ich slová a činy stále odporné, lebo sa stavajú proti dielu Ducha Svätého a dopúšťajú sa klamstva a zla. Tí, ktorí nenasledujú až do samého konca, nedržia krok s dielom Ducha Svätého a lipnú len na starom diele, nielenže nedokázali dosiahnuť oddanosť Bohu, ale naopak, stali sa tými, ktorí Mu odporujú, ktorých nový vek zavrhol a ktorí budú potrestaní. Nájde sa niekto poľutovaniahodnejší ako oni? Mnohí dokonca veria, že tí, ktorí odmietajú starý zákon a prijímajú nové dielo, nemajú žiadne svedomie. Títo ľudia, čo len hovoria o „svedomí“ a nepoznajú dielo Ducha Svätého, nakoniec utnú svoje vyhliadky prostredníctvom svojho svedomia. Božie dielo sa neriadi učením, a hoci ide o Jeho vlastné dielo, Boh na ňom nelipne. To, čo by sa malo zavrhnúť, sa zavrhlo, a to, čo by sa malo vyradiť, sa vyradilo. Napriek tomu sa človek stavia do nepriateľstva voči Bohu tým, že sa drží len jednej malej časti diela Božieho riadenia. Neprejavuje sa v tom absurdita človeka? Nie je to ľudská nevedomosť? Čím sú ľudia plachejší a prehnane opatrnejší, pretože sa boja, že nezískajú Božie požehnania, tým menej sú schopní získať väčšie požehnania a prijať konečné požehnanie. Títo ľudia, ktorí otrocky dodržiavajú zákon, dávajú najavo svoju maximálnu oddanosť zákonu, a čím viac oddanosti zákonu prejavujú, tým viac sa z nich stávajú vzbúrenci, čo odporujú Bohu. Teraz sa totiž odohráva Vek kráľovstva, a nie Vek zákona. O diele dneška a diele minulosti sa nemožno zmieňovať jedným dychom a dielo minulosti nemožno porovnávať s dielom dneška. Božie dielo sa zmenilo a zmenilo sa aj praktizovanie človeka – už nejde o držanie sa zákona ani nesenie kríža, a preto ľudia oddanosťou zákonu a krížu nezískajú Boží súhlas.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a praktizovanie človeka

139. Človek je skazený a žije v pasci satana. Všetci ľudia žijú v hmotnej podobe, majú sebecké túžby a nie je medzi nimi nik, kto je so Mnou v súlade. Existujú takí, ktorí hovoria, že sú so Mnou v súlade, ale všetci títo ľudia uctievajú neurčité idoly. Hoci uznávajú, že Moje meno je sväté, idú po ceste, ktorá Mi protirečí, a ich slová sú plné arogancie a sebavedomia. Je to preto, lebo vo svojej podstate sú všetci proti Mne a nie sú so Mnou v súlade. Každý deň hľadajú Moje stopy v Biblii a náhodne nachádzajú „vhodné“ pasáže, ktoré donekonečna čítajú a predriekajú ako Sväté písmo. Nevedia, ako byť so Mnou v súlade, ani čo znamená byť proti Mne. Len slepo čítajú Sväté písmo. V rámci Biblie sa obmedzujú na hmlistého Boha, ktorého nikdy nevideli a ktorého ani nie sú schopní vidieť. Vyberajú si ju a prezerajú vo svojom voľnom čase. Veria v Moju existenciu len v rozsahu Biblie a stotožňujú Ma s Bibliou. Bez Biblie nie som a bezo Mňa nie je Biblia. Neberú ohľad na Moju existenciu ani činy a namiesto toho venujú veľkú a osobitnú pozornosť každému slovu Svätého písma. Mnohí dokonca veria, že by som nemal vykonať nič, čo chcem, ak to nepredpovedá Sväté písmo. Svätému písmu pripisujú príliš veľký význam. Možno povedať, že doslovné slová považujú za priveľmi dôležité, a to až do takej miery, že verše z Biblie používajú na konfrontáciu každého slova, ktoré vyslovím, a na to, aby Ma odsúdili. Nehľadajú spôsob, ako dosiahnuť súlad so Mnou alebo s pravdou, ale ako dosiahnuť súlad so slovami v Biblii a veria, že to, čo nie je v súlade s Bibliou, bez výnimky nie je Mojím dielom. Či nie sú takíto ľudia oddanými potomkami farizejov? Židovskí farizeji použili Mojžišov zákon na odsúdenie Ježiša. Nehľadali súlad s Ježišom toho obdobia, ale usilovne dodržiavali literu zákona, a to až do takej miery, že keď Ho odsúdili za to, že nedodržiava Starý zákon a nie je Mesiáš, pribili nevinného Ježiša na kríž. Aké bolo ich jadro? Nebolo to preto, lebo nehľadali spôsob dosiahnutia súladu s pravdou? Boli posadnutí každým slovom Svätého písma a pritom nebrali ohľad na Moje úmysly ani na kroky a metódy Môjho diela. Neboli to ľudia, ktorí hľadali pravdu, ale ľudia, ktorí sa strnulo držali slov. Neboli to ľudia, ktorí verili v Boha, ale ľudia, ktorí verili v Bibliu. Boli to v podstate strážni psi Biblie. Aby ochránili záujmy Biblie, zachovali jej dôstojnosť a ochránili jej povesť, zašli tak ďaleko, že pribili milosrdného Ježiša na kríž. Urobili to len preto, aby obhájili Bibliu a zachovali status každého jedného jej slova v srdci ľudí. A tak sa radšej vzdali svojej budúcnosti a obety za hriech a odsúdili Ježiša, ktorý nedodržiaval učenie Svätého písma, na smrť. Neboli to azda všetko sluhovia doslovného znenia Písma?

A čo dnešní ľudia? Kristus vyslovil pravdu, no oni by Ho radšej vyhnali z tohto sveta, aby mohli dosiahnuť vstup do neba a dostali milosť. Radšej by úplne popreli príchod pravdy, aby ochránili záujmy Biblie, a radšej by znova pribili Ježiša, ktorý sa vrátil do tela, na kríž, aby zaistili večnú existenciu Biblie. Ako môže človek získať Moju spásu, keď je jeho srdce také zákerné a jeho povaha taká nepriateľská voči Mne? Žijem medzi ľuďmi, no človek nevie o Mojej existencii. Keď človeka osvietim svojím svetlom, aj tak si neuvedomí Moju existenciu. Keď na neho zošlem svoj hnev, poprie Moju existenciu s ešte väčším dôrazom. Človek hľadá súlad s Bibliou, ale ani jeden z nich nepríde predo Mňa, aby našiel spôsob dosiahnutia súladu s pravdou. Človek vzhliada ku Mne na nebesá a venuje mimoriadnu pozornosť Mojej existencii na nebesiach, nikto sa však nestará o Mňa v ľudskej podobe, pretože Ja, ktorý žijem medzi ľuďmi, som jednoducho príliš bezvýznamný. Tí, ktorí hľadajú len súlad so slovami Biblie a s hmlistým Bohom, sú v Mojich očiach úbohí. Je to preto, lebo uctievajú mŕtve slová a Boha, ktorý im dokáže dať nesmierne poklady. Uctievajú Boha, ktorý by sa vydal na milosť človeku – Boha, ktorý neexistuje. Čo môžu takíto ľudia odo Mňa získať? Človek je jednoducho príliš pokorný voči slovám. Ako by mohli tí, ktorí sú proti Mne, majú na Mňa nekonečné nároky, nemilujú pravdu a búria sa proti Mne, byť so Mnou v súlade?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Mal by si hľadať spôsob dosiahnutia súladu s Kristom

140. Ak si Boha vymedzujete na základe svojich vlastných predstáv, ako keby bol nemennou sochou z hliny, a ak Boha chápete len v medziach Biblie a ponímate Ho len vo vymedzenom rozsahu, potom to dokazuje, že ste Boha zavrhli. Židia v časoch Starého zákona považovali Boha za modlu pevnej formy, ktorú takto nosili vo svojich srdciach, akoby Boha bolo možné nazývať iba Mesiášom, a ako keby iba ten, ktorého nazývali Mesiášom, mohol byť Bohom. A keďže ľudstvo slúžilo Bohu a uctievalo Boha, ako keby bol iba hlinenou (neživou) sochou, pribili Ježiša na kríž a vydali Ho na smrť – nevinný Ježiš bol takto odsúdený na smrť. Boh bol nevinný voči akejkoľvek urážke, no človek Ho odmietol ušetriť a trval na tom, že Ho odsúdi na smrť, a tak bol Ježiš ukrižovaný. Človek si stále myslí, že Boh je nemenný, a vykresľuje si Ho na základe jedinej knihy, Biblie, ako keby dokonale chápal Božie riadenie a akoby mal všetko, čo Boh robí, ako na dlani. Ľudia sa správajú absurdne, sú mimoriadne arogantní a všetci majú sklon preháňať. Bez ohľadu na to, ako veľmi poznáš Boha, stále musím povedať, že Boha nepoznáš, že patríš medzi tých, ktorí Bohu najviac odporujú, a že si Boha zavrhol, pretože sa vôbec nedokážeš podriadiť Božiemu dielu a kráčať po ceste, na ktorej budeš Bohom zdokonalený. Prečo Boh nikdy nie je spokojný s činmi človeka? Pretože človek Boha nepozná, lebo má priveľa predstáv a jeho poznanie Boha nijako nezodpovedá realite, je len monotónnym opakovaním tej istej témy bez akejkoľvek obmeny a uplatňuje rovnaký prístup ku každej situácii. A tak, keď dnes Boh prišiel na zem, ľudia Ho opäť pribili na kríž.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zlí budú určite potrestaní

141. Už niekoľko tisícročí ľudia túžia po tom, aby mohli byť svedkami príchodu Spasiteľa. Ľudstvo túži uvidieť Krista Spasiteľa na bielom oblaku, ako priamo zostupuje medzi tých, ktorí po Ňom tisíce rokov bažili a úpenlivo Ho čakali. Ľudia tiež zatúžili po tom, aby sa Spasiteľ vrátil a znovu sa s nimi spojil, to jest, aby sa Ježiš Spasiteľ, ktorý bol tisíce rokov odlúčený od ľudí, prinavrátil a znovu vykonal dielo vykúpenia tak, ako ho vykonal medzi Židmi. Chceli, aby bol súcitný a láskavý k ľuďom, aby im odpustil hriechy, a aby ich vzal na seba, ba dokonca, aby na svojich pleciach niesol všetky ľudské previnenia a oslobodil človeka od hriechu. Človek si želá, aby bol Ježiš Spasiteľ taký istý ako predtým – láskavý, milý a úctivý, Spasiteľ, ktorý sa na ľudí nikdy nehnevá a nikdy im nič nevyčíta, ale odpúšťa a berie na seba všetky hriechy človeka a dokonca, tak ako predtým, zomrie za ich hriechy na kríži. Od Ježišovho odchodu po Ňom zúfalo túžia a očakávajú Ho Jeho učeníci, ktorí Ho nasledovali, ako aj všetci svätí, ktorých spasil vo svojom mene. Všetci tí, ktorých počas Veku milosti zachránila Ježišova milosť, túžia po tom radostnom dni posledných dní, keď Ježiš Spasiteľ zostúpi na zem na bielom oblaku, aby sa zjavil všetkým ľuďom. Pochopiteľne, je to tiež spoločné želanie všetkých, ktorí dnes prijímajú meno Ježiša Spasiteľa. Každý vo vesmíre, kto vie o spasení Ježiša Spasiteľa, zúfalo túži po tom, aby Ježiš Kristus náhle prišiel a naplnil svoje slová, ktoré vyslovil, keď bol na zemi: „Prídem tak, ako som odišiel.“ Človek verí, že po ukrižovaní a zmŕtvychvstaní sa Ježiš na bielom oblaku vrátil do neba, aby zaujal miesto po pravici Najvyššieho. Ježiš rovnako opäť zostúpi na bielom oblaku (pod týmto oblakom rozumej oblak, na ktorom sa Ježiš vzniesol naspäť do neba) medzi tých, ktorí po ňom tisíce rokov zúfalo bažia, a bude mať podobu a odev Židov. Po tom, ako sa zjaví ľuďom, obdarí ich pokrmom a nechá pre nich vytrysknúť živú vodu a bude žiť medzi nimi, plný milosti a lásky, živý a skutočný. Ľudia veria všetkým takýmto predstavám. Ježiš Spasiteľ však nič také neurobil. Urobil pravý opak toho, čo si ľudia predstavovali. Neprišiel medzi tých, ktorí túžobne očakávali Jeho návrat, ani sa nezjavil všetkým, keď sa niesol na bielom oblaku. On už prišiel, ale človek o tom ešte netuší a naďalej zostáva nevedomý. Ľudia Ho len bezcieľne očakávajú a nevedia, že už na „bielom oblaku“ (oblak, ktorý je Jeho Duchom, Jeho slovami, celou Jeho povahou a všetkým, čím je) zostúpil, a teraz je medzi skupinou premožiteľov, ktorú vytvorí počas posledných dní. Ľudia nevedia, ako môže napriek všetkej náklonnosti a láske, ktorú prechováva svätý Ježiš Spasiteľ k človeku, pôsobiť v „chrámoch“ obývaných špinavcami a nečistými duchmi. Hoci človek už dlho očakáva Jeho príchod, ako by sa mohol zjaviť tým, ktorí jedia mäso nespravodlivých, pijú ich krv a nosia ich šaty, ktorí v Neho veria, ale nepoznajú Ho, a ktorí Ho neustále vydierajú? Človek vie len to, že Ježiš Spasiteľ je plný lásky a súcitu a že je obetou za hriech, naplnenou vykúpením. Človek však netuší, že On je samotným Bohom, oplývajúcim spravodlivosťou, veľkoleposťou, hnevom a súdom, autoritou a dôstojnosťou. Preto aj keď ľudia dychtivo túžia a prahnú po návrate Vykupiteľa a ich modlitby dokonca hýbu „nebesami“, Ježiš Spasiteľ sa nezjaví tým, ktorí v Neho veria, no nepoznajú Ho.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Spasiteľ sa už vrátil na „bielom oblaku“

142. Ak, ako si to človek predstavuje, Ježiš príde znova a v posledných dňoch sa bude stále volať Ježiš a stále bude prichádzať na bielom oblaku a zostupovať medzi ľudí v Ježišovej podobe: nebolo by to opakovanie Jeho diela? Je Duch Svätý schopný lipnúť na starom? Všetko, čomu človek verí, sú predstavy, a všetko, čo človek chápe, je podľa doslovného významu a tiež podľa jeho predstavivosti. Je to v rozpore so zásadami pôsobenia Ducha Svätého a nič z toho nie je v súlade s Božím úmyslom. Boh by takto nepôsobil. Boh nie je taký hlúpy a nerozumný a Jeho dielo nie je také jednoduché, ako si predstavuješ. Na základe všetkého, čo si človek predstavuje, Ježiš príde na oblaku a zostúpi medzi vás. Uvidíte toho, ktorý vám na oblaku povie, že je Ježiš. Uvidíte aj stopy po klincoch na Jeho rukách a spoznáte, že je to Ježiš. A On vás opäť spasí a bude vaším mocným Bohom. Spasí vás, dá vám nové meno a každému z vás dá biely kamienok a potom budete môcť vstúpiť do nebeského kráľovstva a budete prijatí do raja. Nie sú takéto presvedčenia ľudskými predstavami? Pôsobí Boh podľa ľudských predstáv, alebo pôsobí proti nim? Nepochádzajú všetky ľudské predstavy od satana? Nie sú všetky ľudské predstavy skazené satanom? Keby Boh konal svoje dielo podľa ľudských predstáv, nestal by sa potom satanom? Nebol by rovnakého druhu ako stvorené bytosti? Keďže stvorené bytosti natoľko skazil satan, že sa človek stal satanovým stelesnením, keby Boh konal podľa satanových predstáv, nebol by potom v spojení so satanom? Ako môže človek pochopiť Božie dielo? Preto by Boh nikdy nepôsobil podľa ľudských predstáv a nikdy by nepôsobil tak, ako si to predstavuješ. Sú ľudia, ktorí hovoria, že Boh sám povedal, že príde na oblaku. Je pravda, že to povedal sám Boh, ale či nevieš, že nikto z ľudí nemôže pochopiť Božie tajomstvá? Či nevieš, že nikto z ľudí nedokáže vysvetliť Božie slová? Si si bez najmenších pochybností istý, že ťa osvietil a osvetlil Duch Svätý? Azda to nebolo tak, že sa ti Duch Svätý ukázal takýmto priamym spôsobom? Bol to Duch Svätý, kto ťa poučil, alebo ťa k tomu presvedčeniu viedli tvoje vlastné predstavy? Povedal si: „To povedal sám Boh.“ My však nemôžeme používať svoje vlastné predstavy a myseľ na meranie Božích slov. Čo sa týka slov, ktoré povedal Izaiáš, môžeš s absolútnou istotou vysvetliť Jeho slová? Odvážiš sa vysvetliť Jeho slová? Keď sa neodvážiš vysvetliť Izaiášove slová, prečo sa odvážiš vysvetľovať Ježišove slová? Kto je vznešenejší – Ježiš, alebo Izaiáš? Keďže odpoveďou je Ježiš, prečo sa púšťaš do vysvetľovania Ježišových slov? Vari by ti Boh vopred povedal o svojom diele? Ani jedna stvorená bytosť to nemôže vedieť, dokonca ani poslovia v nebi, ani Syn človeka, tak ako by si to mohol vedieť ty?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vízia Božieho diela (3)

143. Chcete vedieť, prečo sa farizeji postavili proti Ježišovi? Chcete poznať podstatu farizejov? Boli plní fantazírovania o Mesiášovi. A čo viac, verili len tomu, že Mesiáš príde, no neusilovali sa o život-pravdu. A tak ešte aj dnes očakávajú Mesiáša, lebo nepoznajú cestu života a nevedia, čo je cesta pravdy. Povedzte, ako mohli takíto hlúpi, tvrdohlaví a nevedomí ľudia získať Božie požehnanie? Ako mohli uvidieť Mesiáša? Postavili sa proti Ježišovi, pretože nepoznali smerovanie diela Ducha Svätého, pretože nepoznali cestu pravdy, ktorú vyslovil Ježiš, a navyše, pretože nepochopili Mesiáša. A keďže nikdy neuvideli Mesiáša a nikdy neboli v Jeho spoločnosti, urobili chybu, že sa pridŕžali samotného mena Mesiáša, pričom sa všemožným spôsobom stavali proti podstate Mesiáša. Títo farizeji boli v podstate tvrdohlaví, arogantní a nenaslúchali pravde. Princíp ich viery v Boha bol takýto: Bez ohľadu na to, aká hlboká je Tvoja kázeň, bez ohľadu na to, akú máš silnú autoritu, nie si Kristom, pokiaľ sa nevoláš Mesiáš. Nie je táto viera absurdná a smiešna? Pýtam sa vás ďalej: Nie je pre vás mimoriadne ľahké dopustiť sa chýb prvých farizejov, keďže ani v najmenšom nerozumiete Ježišovi? Si schopný rozpoznať cestu pravdy? Môžeš skutočne zaručiť, že nebudeš Kristovi odporovať? Si schopný nasledovať dielo Ducha Svätého? Ak nevieš, či sa postavíš proti Kristovi, potom vravím, že už žiješ na pokraji smrti. Tí, ktorí nepoznali Mesiáša, boli schopní Ježišovi odporovať, odmietnuť Ho, ohovárať Ho. Všetci ľudia, ktorí nerozumejú Ježišovi, sú schopní Ho odmietnuť a nadávať Mu. Dokonca sú schopní vidieť Ježišov návrat ako satanovo zavádzanie a ešte viac ľudí odsúdi Ježiša, ktorý sa vrátil do tela. Nevyvoláva toto všetko vo vás strach? To, čomu čelíte, bude rúhanie sa Duchu Svätému, ničenie slov Ducha Svätého voči cirkvám a zavrhnutie všetkého, čo Ježiš vyjadril. Čo môžete získať od Ježiša, keď ste takí zmätení? Ako môžete pochopiť Ježišovo dielo, keď sa vracia v tele na bielom oblaku, ak si tvrdošijne odmietate uvedomiť svoje chyby? Veru hovorím vám: Ľudia, ktorí neprijímajú pravdu, ale slepo očakávajú príchod Ježiša na bielych oblakoch, sa určite budú rúhať Duchu Svätému a patria k skupine, ktorá bude zničená. Vy si len želáte Ježišovu milosť a chcete si len užívať blaženú ríšu neba, no nikdy ste neposlúchli slová, ktoré povedal Ježiš a nikdy ste neprijali pravdu, ktorú Ježiš vyjadril pritom, ako sa vracia do tela. Čo ponúknete výmenou za skutočnosť Ježišovho návratu na bielom oblaku? Je to úprimnosť, v ktorej opakovane páchate hriechy a potom hovoríte svoje vyznanie stále dookola? Čo ponúknete ako obeť Ježišovi, ktorý sa vracia na bielom oblaku? Je to kapitál dlhoročnej práce, ktorou sa povyšujete? Čo ponúknete, aby vám vracajúci sa Ježiš uveril? To je tá vaša arogantná povaha, ktorá sa nepodriaďuje žiadnej pravde?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kým uzrieš Ježišovo duchovné telo, Boh vytvorí nebo a zem nanovo

144. Vaša vernosť je len v slove, vaše poznanie tvoria myšlienky a predstavy a vaša drina je zameraná na získanie nebeských požehnaní, takže aká teda musí byť vaša viera? Dokonca aj dnes si zapchávate uši pred každým slovom pravdy. Neviete, čo je Boh, neviete, čo je Kristus, neviete ako sa báť Jahveho, neviete, ako vstúpiť do diela Ducha Svätého a neviete rozlíšiť medzi dielom samotného Boha a zavádzaním človeka. Vieš len odsúdiť každé slovo pravdy vyjadrené Bohom, ktoré nie je v súlade s tvojimi vlastnými myšlienkami. Kde je tvoja pokora? Kde je tvoja podriadenosť? Kde je tvoja lojalita? Kde je tvoja túžba hľadať pravdu? Kde je tvoje bohabojné srdce? Veru hovorím vám, tí, ktorí veria v Boha kvôli znameniam, sú určite tou skupinou, ktorá bude zničená. Tí, ktorí nie sú schopní prijať slová Ježiša, ktorý sa vrátil do tela, sú určite potomkami pekla, potomkami archanjela, skupinou, ktorá bude podrobená večnému zatrateniu. Mnohým ľuďom môže byť jedno, čo hovorím, ale aj tak chcem povedať každému takzvanému svätému, ktorý nasleduje Ježiša, že keď na vlastné oči uvidíte Ježiša zostupovať z neba na bielom oblaku, toto bude verejné zjavenie sa Slnka spravodlivosti. Možno to bude pre teba moment veľkého vzrušenia, no mal by si vedieť, že ten čas, keď budeš svedkom zostupovania Ježiša z neba, je zároveň časom, keď ty padneš do pekla a budeš potrestaný. To bude čas konca Božieho plánu riadenia a bude to vtedy, keď Boh odmení dobrých a potrestá zlých. Lebo Boží súd sa skončí skôr, ako človek uvidí znamenia, keď bude vyjadrená len pravda. Tí, ktorí prijímajú pravdu a nehľadajú znamenia, a tak boli očistení, sa vrátia pred Boží trón a dostanú sa do Stvoriteľovho objatia. Iba tí, ktorí zotrvávajú vo viere, že „Ježiš, ktorý sa nenesie na bielom oblaku, je falošný kristus“, budú podrobení večnému trestu, pretože veria iba v Ježiša, ktorý prejavuje znamenia, ale neuznávajú Ježiša, ktorý hlása prísny súd a oslobodzuje pravú cestu a život. A tak sa môže stať, že sa s nimi Ježiš vysporiada len vtedy, keď sa otvorene vráti na bielom oblaku. Sú príliš tvrdohlaví, príliš sebavedomí, príliš arogantní. Ako by len mohol Ježiš odmeniť takýchto zvrhlíkov? Ježišov návrat je veľkou spásou pre tých, ktorí sú schopní prijať pravdu, ale pre tých, ktorí nie sú schopní prijať pravdu, je to znak odsúdenia. Mali by ste si vybrať svoju vlastnú cestu a nemali by ste sa rúhať Duchu Svätému a odmietať pravdu. Nemali by ste byť ignoranti a arogantní ľudia, ale tí, čo sa podriaďujú vedeniu Ducha Svätého a túžia po pravde a hľadajú ju. Len takto budete mať osoh. Radím vám, aby ste opatrne kráčali po ceste viery v Boha. Nerobte unáhlené závery. A nielen to, nebuďte vo viere v Boha povrchní a bezmyšlienkovití. Mali by ste vedieť, že tí, ktorí veria v Boha, by mali mať prinajmenšom pokorné a bohabojné srdcia. Tí, ktorí počuli pravdu, a predsa nad ňou ohŕňajú nos, sú hlúpi a ignoranti. Tí, ktorí počuli pravdu, no bezstarostne robia unáhlené závery alebo ju odsudzujú, sú opantaní aroganciou. Nikto, kto verí v Ježiša, nemá právo preklínať alebo odsudzovať iných. Všetci by ste mali mať rozum a akceptovať pravdu. Možno keď si počul o ceste pravdy a prečítal si si slovo života, veríš, že iba jedno z 10 000 týchto slov je v súlade s tvojím presvedčením a Bibliou, a tak by si mal pokračovať v hľadaní toho 10 000-ceho z týchto slov. Stále ti radím, aby si bol pokorný, nebol príliš sebavedomý a príliš sa nevyvyšoval. S týmto trochu bohabojným srdcom získaš viac svetla. Ak tieto slová dôkladne preskúmaš a opakovane popremýšľaš, pochopíš, či sú alebo nie sú pravdou a či sú alebo nie sú životom. Možno niektorí ľudia po prečítaní niekoľkých viet tieto slová slepo odsúdia a povedia: „Toto nie je nič iné ako nejaké osvietenie Ducha Svätého“, alebo: „Toto je falošný kristus, ktorý prišiel zavádzať ľudí.“ Tí, čo hovoria takéto veci, sú zaslepení nevedomosťou! Príliš málo rozumieš dielu a Božej múdrosti a radím ti, aby si začal znova od začiatku! Nesmieš slepo odsudzovať slová vyjadrené Bohom kvôli objaveniu sa falošných kristov počas posledných dní a nesmieš byť tým, kto sa rúha Duchu Svätému, pretože sa bojíš, že budeš zavádzaný. Nebola by to veľká škoda? Ak po dlhom skúmaní stále veríš, že tieto slová nie sú pravdou, nie sú cestou a nie sú vyjadrením Boha, potom budeš nakoniec potrestaný a zostaneš bez požehnania.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kým uzrieš Ježišovo duchovné telo, Boh vytvorí nebo a zem nanovo

145. V Boha si neveril veľmi dlho, no máš o Ňom veľa predstáv, a to až do takej miery, že sa ani na sekundu neodvážiš pomyslieť, že Boh Izraelitov by sa obťažoval, aby vás poctil svojou prítomnosťou. A už vôbec sa neodvážite pomyslieť, ako by ste vzhľadom na to, akí ste neznesiteľne nečistí, mohli vidieť osobné zjavenie Boha. Tiež ste nikdy nerozmýšľali o tom, ako by Boh mohol osobne zostúpiť do pohanskej krajiny. Mal by zostúpiť na Mojžišovu horu alebo Olivový vrch a zjaviť sa Izraelitom. Nie sú všetci pohania (teda ľudia mimo Izraela) objektom Jeho nenávisti? Ako by medzi nimi mohol osobne konať dielo? Všetko toto sú hlboko zakorenené predstavy, ktoré ste si za dlhé roky vytvorili. Účelom vášho dnešného podmanenia je rozbiť tieto vaše predstavy. Tak, aby ste uvideli osobné zjavenie Boha medzi sebou – nie na Mojžišovej hore alebo Olivovom vrchu, ale medzi ľuďmi, ktorých nikdy predtým neviedol. Keď Boh vykonal svoje dve etapy diela v Izraeli, Izraeliti a rovnako všetci pohania začali mať predstavu, že hoci je pravda, že Boh stvoril všetky veci, chce byť len Bohom Izraelitov, nie Bohom pohanov. Izraeliti veria tomuto: Boh môže byť len naším Bohom, nie Bohom vás pohanov a pretože sa nebojíte Jahveho, Jahve – náš Boh – vás nenávidí. Títo Židia tiež veria tomuto: Pán Ježiš prijal obraz nás Židov a je Bohom, ktorý nosí znamenie Židov. Svoje dielo koná medzi nami. Obraz Boha a náš obraz sú si podobné, náš obraz je blízky Božiemu obrazu. Pán Ježiš je Kráľom nás Židov. Pohania nie sú oprávnení získať takú veľkú spásu. Pán Ježiš je obeta za hriech nás Židov. Len na základe tých dvoch etáp diela vytvorili Izraeliti a Židia všetky tieto predstavy. Panovačne si Boha nárokujú pre seba a nedovolia, aby bol Boh aj Bohom pohanov. Boh takto vyplnil medzeru v srdciach pohanov. Je to tak preto, lebo každý si začal myslieť, že Boh nechce byť Bohom pohanov a má rád len Izraelitov – svoj vyvolený národ – a Židov, hlavne učeníkov, ktorí Ho nasledovali. Neviete, že dielo, ktoré vykonali Jahve a Ježiš, je v záujme prežitia celého ľudstva? Uznávaš teraz, že Boh je Bohom všetkých vás, ktorí ste sa nenarodili v Izraeli? Nie je Boh dnes práve medzi vami? Toto nemôže byť sen, všakže? Neprijímate túto realitu? Neodvážite sa jej veriť alebo na ňu myslieť. Bez ohľadu na to, ako to vidíte, nie je Boh práve tu medzi vami? Stále sa bojíte veriť týmto slovám? Nie sú od dnešného dňa všetci podmanení ľudia a všetci, ktorí chcú byť nasledovníkmi Boha, Božím vyvoleným národom? Nie ste vy všetci, ktorí ste dnes nasledovníkmi, vyvoleným národom mimo Izraela? Nie je vaše postavenie rovnaké ako postavenie Izraelitov? Nie je toto všetko to, čo by ste si mali uvedomiť? Nie je to cieľom diela vášho podmanenia? Keďže Boha vidíte, bude vaším Bohom navždy, od začiatku až do budúcnosti. Neopustí vás, ak ste Ho všetci ochotní nasledovať a byť Jeho vernými, podriadenými bytosťami.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vnútorná pravda o diele podmanenia (3)

146. Iba zahodením starých predstáv môžeš získať nové poznanie, avšak staré poznanie sa nemusí nevyhnutne rovnať starým predstavám. „Predstavy“ znamenajú veci, ktoré si človek predstavuje a sú v rozpore s realitou. Ak staré poznanie bolo zastarané už v starom veku a bránilo človeku vstúpiť do nového diela, potom sa takéto poznanie tiež považuje za predstavu. Ak sa človek dokáže správne postaviť k takémuto poznaniu a spozná Boha z rôznych hľadísk, skombinuje staré a nové, potom sa staré poznanie stáva pre človeka pomôckou a základom, ktorým človek vstupuje do nového veku. Lekcia poznania Boha vyžaduje, aby si ovládal mnoho princípov: ako vstúpiť na cestu poznania Boha, ktoré pravdy musíš pochopiť, aby si spoznal Boha, a ako sa zbavíš svojich predstáv a starých pováh, aby si sa mohol podriadiť všetkým usporiadaniam nového Božieho diela. Ak použiješ tieto princípy ako základ pre vstup do lekcie poznania Boha, potom sa tvoje poznanie bude viac a viac prehlbovať. Ak máš jasné vedomosti o troch etapách diela, čo znamená o celom Božom pláne riadenia, a ak dokážeš vzájomne prepojiť predchádzajúce dve etapy Božieho diela so súčasnou etapou a uvidíš, že je to dielo vykonané jedným Bohom, potom získaš neporovnateľne pevné základy. … Ak človek uvidí, že tri etapy diela vykonal samotný Boh v rôznych dobách, na rôznych miestach a medzi rôznymi ľuďmi; ak človek uvidí, že hoci je dielo odlišné, celé ho vykonal jeden Boh, a keďže ho vykonal jeden Boh, potom musí byť správne a bez chýb, a hoci je v rozpore s predstavami človeka, nemožno poprieť, že je to dielo jedného Boha – ak človek môže s istotou povedať, že je to dielo jedného Boha, potom sa predstavy človeka obmedzia na obyčajné maličkosti, nehodné zmienky. Pretože vízie človeka sú nejasné a človek pozná Jahveho ako Boha a Ježiša ako Pána a má dve videnia o dnešnom vtelenom Bohu, mnohí ľudia zostávajú oddaní dielu Jahveho a Ježiša a sú posadnutí predstavami o dnešnom diele, väčšina ľudí je vždy plná pochýb a neberie dnešné dielo vážne. Človek nemá žiadne predstavy o predchádzajúcich dvoch etapách diela, ktoré boli neviditeľné. Je to preto, že človek nerozumie realite predchádzajúcich dvoch etáp diela a osobne o nich nepodal svedectvo. Je to preto, že tieto etapy diela sa nedajú vidieť a človek si ich predstavuje, ako sa mu páči. Bez ohľadu na jeho nápady, neexistujú žiadne fakty, ktoré by takéto predstavy potvrdili a nikto, kto by ich opravil. Človek popúšťa uzdu svojmu temperamentu, hádže za hlavu všetky starosti a svojej predstavivosti necháva voľnú ruku. Neexistujú žiadne fakty, ktoré by overili jeho predstavivosť, a tak sa ľudské nápady stávajú „faktom“, bez ohľadu na to, či sa dajú dokázať. Človek teda verí svojej vlastnej predstave Boha, ktorú má vo svojej mysli a nehľadá reslistického Boha. Ak má každý človek svoj druh viery, potom medzi stovkou ľudí existuje sto druhov viery. Človek je posadnutý takou vierou, pretože Božie praktické dielo nevidel, iba o ňom počul, ale nevidel ho na vlastné oči. Človek počúva legendy a príbehy – ale len zriedka sa dozvie poznatky o faktoch Božieho diela. A preto sa stáva, že ľudia, ktorí sú veriacimi čo i len jeden rok, začnú veriť v Boha skrze svoje vlastné predstavy. To isté platí aj pre tých, ktorí veria v Boha po celý život. Tí, ktorí nemôžu vidieť fakty, nikdy neuniknú viere, v ktorej majú predstavy o Bohu. Človek verí, že sa oslobodil z okov svojich starých predstáv a vstúpil na nové územie. Či človek nevie, že poznanie tých, ktorí nemôžu vidieť pravú tvár Boha, nie je nič iné ako predstavy a fámy? Človek si myslí, že jeho predstavy sú správne a nemajú chybu a domnieva sa, že tieto predstavy pochádzajú od Boha. Dnes, keď je človek svedkom Božieho diela, opúšťa predstavy, ktoré sa vytvárali po mnohé roky. Nápady a myšlienky minulosti sa stali prekážkou v práci na tejto etape a pre človeka je ťažké opustiť takéto predstavy a vyvrátiť takéto myšlienky. Predstavy o tomto postupnom diele mnohých, ktorí nasledujú Boha až dodnes, sa stávajú čoraz ponurejšie a títo ľudia si postupne vytvorili neoblomné nepriateľstvo voči vtelenému Bohu. Zdroj tejto nenávisti spočíva v predstavách a nápadoch človeka. Predstavy a nápady človeka sa stali nepriateľmi súčasného diela – diela, ktoré je v rozpore s ľudskými predstavami. Stalo sa tak práve preto, že fakty nedovoľujú človeku popustiť uzdu svojej fantázii a navyše človek ich nemôže ľahko vyvrátiť. Ľudské predstavy a nápady neznesú existenciu faktov a navyše človek nepremýšľa o správnosti a pravdivosti faktov, len zanietene opúšťa svoje predstavy a zapája svoju vlastnú predstavivosť. Možno povedať, že je to vina ľudských predstáv, ale nemožno povedať, že za to môže Božie dielo.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Poznanie troch etáp Božieho diela je cestou k poznaniu Boha

147. Ľudia hovoria, že Boh je spravodlivý a pokiaľ Ho človek nasleduje až do úplného konca, určite bude voči nemu nezaujatý, pretože Boh je najspravodlivejší. Ak Ho človek nasleduje do úplného konca, mohol by človeka odvrhnúť? Nie som zaujatý voči žiadnemu človeku a všetkých ľudí súdim svojou spravodlivou povahou, existujú však vhodné podmienky pre požiadavky, ktoré kladiem na človeka, a to, čo požadujem, musia všetci ľudia splniť bez ohľadu na to, kým sú. Nestarám sa, aké sú tvoje spôsobilosti alebo ako dlho ich máš. Starám sa len o to, či kráčaš Mojou cestou a či miluješ pravdu a túžiš po nej. Ak ti pravda chýba a namiesto toho robíš hanbu Môjmu menu a nekonáš podľa Mojej cesty, len nasleduješ bez pozornosti a záujmu, vtedy ťa zrazím k zemi a potrestám ťa za tvoje zlo. Čo potom povieš? Dokážeš povedať, že Boh nie je spravodlivý? Ak si sa dnes podriadil všetkým slovám, ktoré som vyslovil, si druh človeka, ktorého schvaľujem. Hovoríš, že si pri nasledovaní Boha vždy trpel, že si Ho nasledoval za všetkých okolností a prežíval s Ním dobré aj zlé časy. Nežil si však slová, ktoré Boh vyslovil. Želáš si len pobehovať pre Boha sem a tam a každý deň sa Mu vydávať. Nikdy ti nenapadlo žiť život, ktorý má zmysel. Hovoríš tiež: „V každom prípade verím, že Boh je spravodlivý. Trpel som pre Neho, veľa som toho pre Neho spravil a obetoval som sa pre Neho. Tvrdo som drel, hoci som nezískal žiadne uznanie. Určite si ma bude pamätať.“ Je pravda, že Boh je spravodlivý, táto spravodlivosť však nie je pošpinená žiadnymi nečistotami: neobsahuje ľudskú vôľu a nie je pošpinená telom ani ľudskými transakciami. Všetci, ktorí Mu vzdorujú a odporujú, a všetci, ktorí nie sú v súlade s Jeho cestou, budú potrestaní. Nikomu nebude odpustené a nikto nebude ušetrený! Niektorí ľudia hovoria: „Dnes pre Teba pobehujem sem a tam. Keď nadíde koniec, môžeš mi dať malé požehnanie?“ Preto sa ťa pýtam: „Dodržal si Moje slová?“ Spravodlivosť, o ktorej hovoríš, je založená na obchodnej transakcii. Myslíš si len, že Ja som voči všetkým ľuďom spravodlivý a nezaujatý a že všetci, ktorí Ma nasledujú do úplného konca, budú určite spasení a získajú Moje požehnanie. Moje slová, že „všetci, ktorí Ma nasledujú do úplného konca, budú určite spasení“, v sebe ukrývajú skrytý význam: Tí, ktorí Ma nasledujú do úplného konca, sú tí, ktorých úplne získam. Sú to tí, ktorí po tom, ako som ich podmanil, hľadajú pravdu a sú zdokonalení. Čo z toho si dosiahol? Dosiahol si len toľko, že si Ma nasledoval do úplného konca, ale čo ešte? Dodržal si Moje slová? Splnil si jednu z Mojich piatich požiadaviek, nemáš však v úmysle splniť aj zvyšné štyri. Jednoducho si našiel najjednoduchšiu, najľahšiu cestu a nasledoval si ju vo viere, že budeš mať šťastie. Voči takej osobe, ako si ty, je Moja spravodlivá povaha napomínaním a súdom, je to spravodlivá odplata a spravodlivý trest pre všetkých, ktorí konajú zlo. Všetci, ktorí nekráčajú Mojou cestou, budú určite potrestaní, aj keď Ma budú nasledovať až do úplného konca. To je Božia spravodlivosť. Keď sa táto spravodlivosť prejaví v treste pre človeka, človek zostane ako obarený a bude pociťovať ľútosť, že hoci nasledoval Boha, nekráčal Jeho cestou. „V tom čase som pri nasledovaní Boha trpel len trochu, nekráčal som však po Jeho ceste. Čo sú to za výhovorky? Nie je iná možnosť ako byť napomínaný!“ V duchu si však myslí: „V každom prípade som nasledoval do úplného konca, takže aj keď ma budeš napomínať, nemôže to byť príliš prísne napomínanie a po jeho vynútení ma budeš stále chcieť. Viem, že si spravodlivý a nebudeš so mnou takto zaobchádzať naveky. Veď napokon nie som ako tí, ktorí budú odstránení. Tí, ktorí majú byť odstránení, podstúpia ťažké napomínanie, zatiaľ čo moje napomínanie bude ľahšie.“ Spravodlivá povaha nie je taká, ako hovoríš. Nie je to tak, že s tými, ktorí sú dobrí vo vyznávaní svojich hriechov, sa zaobchádza zhovievavejšie. Spravodlivosť je svätosť, je to povaha, ktorá netoleruje urážky človeka, a všetko, čo je špinavé a nezmenilo sa, je terčom Božieho odporu. Spravodlivá Božia povaha nie je zákon, ale správne ustanovenie: je to správne ustanovenie v kráľovstve a toto správne ustanovenie je spravodlivým trestom pre každého, kto nevlastní pravdu a nezmenil sa. Niet tu priestoru na spásu. Pretože keď bude každý človek zatriedený podľa druhu, dobrí budú odmenení a zlí potrestaní. Vtedy bude konečný osud človeka jasný. Je to čas, keď sa skončí dielo spásy, a potom sa už nebude vykonávať dielo spásy človeka a každému, kto pácha zlo, sa dostane odplaty. Niektorí ľudia hovoria: „Boh si pamätá každého z tých, ktorí sú často po Jeho boku. Nezabudne na žiadneho z nás. Zaručene nás zdokonalí. Nebude si pamätať nikoho z tých dole. Tí medzi ľuďmi dole, ktorí budú zdokonalení, budú zaručene menej než my, čo sa často stretávame s Bohom. Boh nezabudne na nikoho z nás, všetkých nás schválil a zaručene nás zdokonalí.“ Všetci máte takéto predstavy. Je toto spravodlivosť? Praktizuješ pravdu, alebo nie? V skutočnosti šíriš takéto klebety – vôbec sa nehanbíš!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznatky o napomínaní a súde

148. Vedzte, že sa staviate proti Božiemu dielu alebo používate svoje vlastné predstavy na zhodnotenie dnešného diela, pretože nepoznáte princípy Božieho diela a unáhlene zaobchádzate s dielom Ducha Svätého. Vaše predstavy a vnútorná arogancia spôsobujú váš odpor voči Bohu a marenie diela Ducha Svätého. Nie je to preto, že je Božie dielo nesprávne, ale preto, že ste prirodzene príliš vzdorovití. Po tom, čo niektorí ľudia našli vieru v Boha, nedokážu ani s istotou povedať, odkiaľ pochádza človek, a predsa sa odvážia verejne vystúpiť s prejavmi, ktoré hodnotia správne a nesprávne pôsobenia Ducha Svätého. Dokonca poučujú apoštolov, ktorí majú nové dielo Ducha Svätého, komentujú a rozprávajú mimo poradia. Ich ľudská prirodzenosť je príliš obmedzená a nemajú ani kúska rozumu. Či nepríde deň, keď dielo Ducha Svätého zavrhne takýchto ľudí a budú spálení pekelnými plameňmi? Nepoznajú Božie dielo, ale namiesto toho Jeho dielo kritizujú a tiež sa snažia poúčať Boha, ako má pracovať. Ako môžu takí nerozumní ľudia poznať Boha? Človek spoznáva Boha počas procesu hľadania a prežívania. Nie je to kritika z rozmaru, že človek spoznáva Boha prostredníctvom osvietenia Ducha Svätého. Čím je poznanie Boha presnejšie, tým menej Mu odporujú. Naopak, čím menej ľudia o Bohu vedia, tým väčšia je pravdepodobnosť, že Mu budú odporovať. Tvoje predstavy, tvoja pôvodná prirodzenosť a tvoja ľudskosť, charakter a morálny postoj sú devízou, ktorou sa staviaš proti Bohu, a čím skazenejšia je tvoja morálka, čím odpornejšie sú tvoje vlastnosti a čím hlbšie klesla tvoja ľudskosť, tým si väčším nepriateľom Boha. Tí, ktorí sú posadnutí silnými predstavami a majú samospravodlivú povahu, sú ešte väčšími nepriateľmi vteleného Boha. Takíto ľudia sú antikristmi. Ak sa tvoje predstavy nenapravia, potom budú vždy proti Bohu. Nikdy nebudeš v súlade s Bohom a navždy sa od neho vzdiališ.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Poznanie troch etáp Božieho diela je cestou k poznaniu Boha

149. Keď vznikla pravda o tom, že Ježiš sa stal telom, človek veril, že na nebesiach nie je len Otec, ale aj Syn a dokonca aj Duch. Toto je tradičná predstava človeka, podľa ktorej na nebesiach existuje takýto Boh – trojjediný Boh, ktorý je Otcom, Synom a Duchom Svätým. Takéto predstavy má celé ľudstvo – Boh je jedným Bohom, ale skladá sa z troch častí, pričom v tradičných predstavách je veľmi silno ukotvené, že ide o Otca, Syna a Ducha Svätého. Celým Bohom sú len tieto tri časti tvoriace jeden celok. Bez Svätého Otca by Boh nebol celý. Podobne by Boh nebol celý ani bez Syna alebo Ducha Svätého. Ľudia vo svojich predstavách veria, že len Otca alebo len Syna nemožno považovať za Boha. Za samotného Boha možno považovať len Otca, Syna a Ducha Svätého. Veria v to všetci nábožní ľudia, a dokonca aj každý nasledovník medzi vami. Či je však táto viera správna, nedokáže nikto vysvetliť, pretože o záležitostiach samotného Boha vždy tápate v hmle zmätenosti. Hoci ide o predstavy, neviete, či sú správne alebo nesprávne, pretože ste sa príliš vážne nakazili náboženskými predstavami. Tieto tradičné náboženské predstavy ste si osvojili až príliš a tento jed do vás presiakol priveľmi hlboko. Preto ste aj v tejto záležitosti podľahli tomuto zhubnému vplyvu, pretože trojjediný Boh jednoducho neexistuje. Svätá Trojica, ktorú tvorí Otec, Syn a Duch Svätý, teda jednoducho neexistuje. Všetko sú to tradičné predstavy človeka a jeho mylné domnienky. Človek veril v túto Svätú Trojicu počas mnohých stáročí. V mysli mal jej obraz, ktorý si vytvoril, ale nikdy predtým ju nevidel. Počas týchto mnohých rokov sa objavilo mnoho vykladačov Biblie, ktorí vysvetľovali „skutočný význam“ Svätej Trojice. Takéto vysvetlenia trojjediného Boha ako troch rozdielnych osôb rovnakej podstaty boli hmlisté a nejasné a ľudia sú z tohto „konceptu“ Boha úplne zmätení. Žiadny významný človek nebol nikdy schopný ponúknuť dôkladné vysvetlenie. Väčšina vysvetlení obstojí v zmysle argumentácie a na papieri, ale nik úplne jasne nechápe ich význam. Je to tak preto, lebo táto veľkolepá Svätá Trojica, ktorú človek nosí v srdci, jednoducho neexistuje…

Ak sa tri etapy diela posudzujú podľa tejto koncepcie Svätej Trojice, musia existovať traja Bohovia, pretože dielo, ktoré každý z nich vykonal, nie je rovnaké. Ak niekto medzi vami hovorí, že Svätá Trojica skutočne existuje, potom nech Mi vysvetlí, čo presne je tento jeden Boh v troch osobách. Čo je Svätý Otec? Čo je Syn? Čo je Duch Svätý? Je Jahve Svätý Otec? Je Ježiš Syn? A čo potom Duch Svätý? Nie je Otec Duch? Nie je podstatou Syna tiež Duch? Nebolo dielo Ježiša dielom Ducha Svätého? Nebolo dielo Jahveho, ktoré v tom čase vykonal Duch, rovnaké ako Ježišovo? Koľko Duchov môže mať Boh? Podľa tvojho vysvetlenia tvoria tri osoby – Otec, Syn a Duch Svätý – jeden celok. Ak je to tak, potom existujú traja Duchovia, ale mať troch Duchov znamená mať troch Bohov. To značí, že neexistuje jeden pravý Boh. Ako môže mať takýto druh Boha stále prirodzenú podstatu Boha? Ak súhlasíš, že je len jeden Boh, ako môže mať syna a byť otcom? Nie sú to všetko jednoducho tvoje predstavy? Je len jeden Boh, len jedna osoba v tomto Bohu a len jeden Duch Boží. Ako sa píše v Biblii, že „je len jeden Duch Svätý a len jeden Boh“. Bez ohľadu na to, či Otec a Syn, o ktorých hovoríš, existujú, v konečnom dôsledku je len jeden Boh a podstata Otca, Syna a Ducha Svätého, v ktorú veríte, je podstata Ducha Svätého. Inými slovami, Boh je Duch, je však schopný stať sa telom a žiť medzi ľuďmi, rovnako ako nad všetkými vecami. Jeho Duch je všeobjímajúci a všadeprítomný. Môže byť súčasne v tele a vo vesmíre a nad vesmírom. Keďže všetci ľudia hovoria, že Boh je jediný pravý Boh, potom je jeden Boh, ktorého nikto nemôže rozdeliť podľa ľubovôle! Boh je len jeden Duch a len jedna osoba, a to je Duch Boží. Ak je to tak, ako hovoríš – Otec, Syn a Duch Svätý –, nie sú to potom traja Bohovia? Duch Svätý je jedna hmota, Syn ďalšia a Otec ešte ďalšia. Ich osoby sú odlišné a odlišné sú aj Ich podstaty, ako potom môže byť každý z nich súčasťou jedného Boha? Duch Svätý je Duch, to človek ľahko pochopí. Ak je to tak, potom je Otec ešte viac Duchom. Nikdy nezostúpil na zem a nikdy sa nestal telom. V srdci človeka je to Boh Jahve a aj On je určite tiež Duch. Aký je potom vzťah medzi Ním a Duchom Svätým? Je to vzťah medzi Otcom a Synom? Alebo je to vzťah medzi Duchom Svätým a Duchom Otca? Je podstata každého Ducha rovnaká? Alebo je Duch Svätý nástrojom Otca? Ako to možno vysvetliť? A aký je potom vzťah medzi Synom a Duchom Svätým? Je to vzťah medzi dvomi Duchmi alebo vzťah medzi človekom a Duchom? Toto všetko sú záležitosti, ktoré sa nedajú nijako vysvetliť! Ak sú všetci jeden Duch, potom nemôžeme hovoriť o troch osobách, pretože majú jedného Ducha. Ak by to boli odlišné osoby, potom by Ich Duchovia mali rôznu silu a jednoducho by nemohli byť jedným Duchom. Táto koncepcia Otca, Syna a Ducha Svätého je úplne absurdná! Boha rozčleňuje a delí na tri osoby, z ktorých každá má postavenie a svojho Ducha. Ako potom môže byť stále jedným Duchom a jedným Bohom? Povedzte Mi, stvoril nebesá a zem a všetky veci Otec, Syn alebo Duch Svätý? Niektorí hovoria, že to vytvorili všetko spoločne. Kto potom vykúpil ľudstvo? Bol to Duch Svätý, Syn alebo Otec? Niektorí hovoria, že ľudstvo vykúpil Syn. Kto je potom Syn vo svojej podstate? Nie je vtelením Ducha Božieho? Z pohľadu stvoreného človeka nazýva vtelenie Boha na nebesiach menom Otec. Nevieš, že Ježiš sa narodil z počatia Ducha Svätého? V Ňom je Duch Svätý. Nech už hovoríš čokoľvek, On je stále s Bohom v nebi, pretože je vtelením Ducha Božieho. Táto predstava o Synovi jednoducho nie je pravdivá. Všetko dielo vykonáva jeden Duch. Iba sám Boh, teda Boží Duch, vykonáva svoje dielo. Kto je Duch Boží? Nie je to Duch Svätý? Nekoná v Ježišovi dielo Duch Svätý? Keby dielo nevykonal Duch Svätý (teda Duch Boží), mohlo by Jeho dielo predstavovať samotného Boha? Keď Ježiš pri modlitbe oslovoval Boha na nebesiach menom Otec, robil to tak len z pohľadu stvoreného človeka a len preto, lebo Duch Boží získal obyčajné a normálne telo a mal vonkajšiu podobu stvorenej bytosti. Aj keď v Ňom bol Duch Boží, Jeho vonkajší vzhľad bol stále vzhľadom normálneho človeka. Inými slovami, stal sa „Synom človeka“, o ktorom hovorili všetci ľudia vrátane samotného Ježiša. Keďže sa volá Syn človeka, je to osoba (či už muž alebo žena, v každom prípade osoba s vonkajšou schránkou ľudskej bytosti) narodená do normálnej rodiny obyčajných ľudí. Preto keď Ježiš volal Boha na nebesiach Otec, bolo to rovnaké, ako keď ste Ho vy najprv volali Otec. Robil to z pohľadu stvoreného človeka. Pamätáte si ešte Modlitbu Pána, ktorú vás Ježiš učil naspamäť? „Otec náš na nebesiach…“ Žiadal všetkých ľudí, aby Boha na nebesiach volali menom Otec. A keďže aj On Ho volal Otec, robil to z pohľadu niekoho, kto je s vami všetkými na rovnakej úrovni. Keďže ste Boha na nebesiach volali menom Otec, Ježiš sa považoval za človeka, ktorý je s vami na rovnakej úrovni, a za človeka na zemi, ktorého si vybral Boh (teda Syn Boha). Keď nazývate Boha Otcom, nie je to preto, lebo ste stvorené bytosti? Nech bola autorita Ježiša na zemi akokoľvek veľká, pred ukrižovaním to bol len Syn človeka, ktorého riadil Duch Svätý (teda Boh), a jedna zo stvorených bytostí na zemi, pretože ešte len mal vykonať svoje dielo. Boha na nebesiach volal Otcom čisto z pokory a podriadenosti. To, že oslovoval Boha (teda Ducha na nebesiach) takýmto spôsobom, však nedokazuje, že bol Synom Ducha Božieho na nebesiach. Skôr išlo len o to, že mal odlišný pohľad, nie že bol odlišná osoba. Existencia rozdielnych osôb je omyl! Ježiš bol pred svojím ukrižovaním Synom človeka, ktorého obmedzovalo telo, a nemal plnú autoritu Ducha. Preto mohol hľadať úmysly Boha Otca len z pohľadu stvorenej bytosti. Je to, ako keď sa trikrát modlil v Getsemanskej záhrade: „Nie však ako Ja chcem, ale čo chceš Ty, nech sa stane.“ Skôr než Ho položili na kríž, bol len Kráľom židov. Bol to Kristus, Syn človeka, a nie telo slávy. Preto z hľadiska stvorenej bytosti nazýval Boha Otcom. Teraz nemôžeš povedať, že všetci, čo volajú Boha Otec, sú Synom. Ak by to tak bolo, nestali by ste sa po tom, čo vás Ježiš naučil Otčenáš, všetci Synom? Ak stále nie ste presvedčení, potom Mi povedzte, kto je ten, koho voláte Otec? Ak takto označujete Ježiša, kto je pre vás potom Otcom Ježiša? Keď Ježiš odišiel, myšlienka o Otcovi a Synovi prestala existovať. Bola náležitá len počas rokov, keď sa Ježiš stal telom. Za všetkých ostatných okolností, keď Boha nazývate Otcom, ide o vzťah medzi Pánom stvorenia a stvorenou bytosťou. Koncept Svätej Trojice Otca, Syna a Ducha Svätého nemôže obstáť nikdy. Ide o omyl, ktorý sa počas vekov vyskytuje len zriedka a niečo také neexistuje!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Existuje Svätá Trojica?

150. V Starom zákone Biblie sa nespomína Otec, Syn a Duch Svätý, len pravý Boh, Jahve, vykonávajúci svoje dielo v Izraeli. V rôznych vekoch je označovaný rôznymi menami, čo však nedokazuje, že každé meno označuje inú osobu. Ak by to tak bolo, nebolo by v Bohu nespočetné množstvo osôb? V Starom zákone sa píše o diele Jahveho, etape diela samotného Boha na začatie Veku zákona. Bolo to Božie dielo, pri ktorom platilo, že čo povedal, to sa stalo, a čo prikázal, to sa splnilo. Jahve nikdy nepovedal, že On je Otec, ktorý prišiel konať dielo, ani nikdy neprorokoval, že Syn príde vykúpiť ľudstvo. Keď nastala éra Ježiša, hovorilo sa len o tom, že Boh sa stal telom, aby vykúpil celé ľudstvo, a nie o tom, že prišiel Syn. Keďže jednotlivé veky nie sú rovnaké a líši sa aj dielo samotného Boha, svoje dielo musí vykonávať v rôznych svetoch. Preto sa líši aj totožnosť, ktorú predstavuje. Človek verí, že Jahve je Otec Ježiša, no v skutočnosti to nepotvrdil ani Ježiš, ktorý povedal: „Nikdy sme neboli rozlišovaní ako Otec a Syn. Ja a Otec na nebesiach sme jedno. Otec je vo Mne a Ja som v Otcovi, a keď človek vidí Syna, vidí nebeského Otca.“ Vzhľadom na všetky tieto slová platí, že či už je to Otec alebo Syn, sú jedným Duchom, ktorý nie je rozdelený na samostatné osoby. Keď sa to človek pokúša vysvetliť, veci komplikuje koncepcia samostatných osôb, ako aj vzťah medzi Otcom, Synom a Duchom. Keď človek hovorí o samostatných osobách, nematerializuje tým Boha? Človek dokonca určuje poradie osôb – prvá, druhá a tretia. Sú to všetko len jeho predstavy, ktoré nestoja za zmienku a sú úplne nerealistické! Keby si sa ho opýtal: „Koľko Bohov existuje?“, povedal by, že Boh je Trojica, ktorú tvorí Otec, Syn a Duch Svätý – je to jeden pravý Boh. Ak by si sa ďalej opýtal: „Kto je Otec?“, povedal by: „Otec je Duch Boží na nebesiach, ktorý všetko ovláda a je Pánom nebies.“ „Je potom Jahve Duch?“ Povedal by: „Áno!“ Ak by si sa ho potom opýtal: „Kto je Syn?“, povedal by, že Synom je, samozrejme, Ježiš. „Aký je potom príbeh Ježiša? Odkiaľ prišiel?“ Povedal by: „Ježiš sa narodil Márii počatím z Ducha Svätého.“ Nie je potom Jeho podstatou tiež Duch? Nepredstavuje Jeho dielo tiež Ducha Svätého? Jahve je Duch, rovnako ako podstata Ježiša. Teraz, v posledných dňoch, nie je až také potrebné hovoriť, že je to stále Duch. Ako by to mohli byť dve odlišné osoby? Nie je to jednoducho Duch Boží, ktorý vykonáva dielo Ducha z odlišných pohľadov? V takom prípade nie je medzi jednotlivými osobami rozdiel. Ježiša splodil Duch Svätý a Jeho dielo bolo nepochybne presne dielom Ducha Svätého. V prvej etape diela, ktoré vykonal Jahve, sa nestal telom ani sa človeku nezjavil. Človek teda Jeho zjavenie nikdy nevidel. Bez ohľadu na to, aký bol veľký a vysoký, bol to stále Duch, samotný Boh, ktorý na začiatku stvoril človeka. Bol to teda Duch Boží. Hovoril k človeku z oblakov len ako Duch a nikto nevidel Jeho zjavenie. Až vo Veku milosti, keď Duch Boží vstúpil do tela a bol vtelený v Judei, človek po prvýkrát uvidel obraz vtelenia ako Žida. Nebolo na Ňom nič z Jahveho. Splodil Ho však Duch Svätý, teda Duch samotného Jahveho, a Ježiš sa narodil ako stelesnenie Ducha Božieho. Čo človek uvidel najprv, bol Duch Svätý zostupujúci na Ježiša v podobe holubice. Nebol to Duch, ktorý patril len Ježišovi, ale skôr Duch Svätý. Možno potom Ducha Ježiša oddeliť od Ducha Svätého? Ak je Ježiš Ježišom, Synom, a Duch Svätý je Duchom Svätým, ako by mohli byť jedno? Ak by to tak bolo, dielo by nemohlo byť vykonané. Duch v Ježišovi, Duch na nebesiach a Duch Jahveho sú všetci jedno. Nazýva sa to Duch Svätý, Duch Boží, sedemnásobne umocnený Duch a všeobjímajúci Duch. Duch Boží môže vykonať veľa skutkov. Dokáže stvoriť svet a zničiť ho zaplavením zeme. Vie vykúpiť ľudstvo a navyše si vie celé ľudstvo podmaniť a zničiť. Toto dielo vykonáva samotný Boh a žiadna osoba ho nemôže vykonať namiesto Neho. Jeho Ducha možno volať Jahve a Ježiš, ako aj Všemohúci. Je to Pán a Kristus. Môže sa tiež stať Synom človeka. Je na nebesiach aj na zemi. Je vysoko nad vesmírmi a medzi veľkým počtom ľudí. Je jediným Pánom nebies a zeme! Od času stvorenia až dodnes vykonával toto dielo samotný Duch Boží. Či už je to dielo na nebesiach alebo v tele, všetko vykonáva Jeho vlastný Duch. Všetky stvorenia na nebesiach alebo na zemi sú na dlani Jeho všemocnej ruky. Všetko je dielom samotného Boha a nikto iný ho nemôže vykonať namiesto Neho. Na nebesiach je Duchom, ale aj samotným Bohom. Medzi ľuďmi je telom, ale zostáva samotným Bohom. Hoci Ho možno volať tisíckami mien, stále je sám sebou, priamym vyjadrením svojho Ducha. Vykúpenie celého ľudstva prostredníctvom Jeho ukrižovania bolo priamym dielom Jeho Ducha, a tak je to aj s Jeho zvestovaním všetkým národom a všetkým krajinám v posledných dňoch. Boha možno vždy volať len všemohúcim a jediným pravým Bohom, samotným všeobjímajúcim Bohom. Rozdielne osoby neexistujú, a už vôbec nie predstava o Otcovi, Synovi a Duchovi Svätom. Na nebesiach a na zemi je len jeden Boh!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Existuje Svätá Trojica?

151. Napriek tomu môžu niektorí povedať: „Otec je Otec, Syn je Syn, Duch Svätý je Duch Svätý a nakoniec z nich bude jedno.“ Ako z Nich máš spraviť jedno? Ako možno z Otca a Ducha Svätého spraviť jedno? Ak by boli prirodzene dvaja, potom je jedno, ako by boli spojení – nezostali by dvomi časťami? Keď hovoríš o Ich spojení v jedno, nejde jednoducho o spojenie dvoch samostatných častí do jedného celku? Neboli však pred spojením do celku dvomi časťami? Každý duch má odlišnú podstatu a dvoch duchov nemožno spojiť do jedného. Duch nie je materiálny objekt a líši sa od všetkého ostatného v materiálnom svete. Človek to vidí tak, že Otec je jeden Duch, Syn ďalší a Duch Svätý ešte ďalší, a títo traja Duchovia sa potom zmiešajú do jedného celku ako tri poháre vody. Nie je to tak, že potom je z troch jeden? Toto je úplne mylné vysvetlenie! Nie je to rozdeľovanie Boha? Ako možno Otca, Syna a Ducha Svätého spojiť do jedného? Nie sú tromi časťami, z ktorých každá má odlišnú povahu? Sú aj takí, ktorí hovoria: „Či Boh výslovne nepovedal, že Ježiš bol Jeho milovaný Syn?“ Ježiš je milovaný Boží Syn, ktorý Mu robí veľkú radosť – toto určite povedal sám Boh. Podal takto svedectvo sám o sebe, len z inej perspektívy, perspektívy Ducha na nebesiach, ktorý podal svedectvo o svojom vlastnom vtelení. Ježiš je Jeho vtelenie, nie Jeho Syn na nebesiach. Rozumieš? Neznamenajú slová Ježiša „Ja som v Otcovi a Otec vo Mne“, že sú jedným Duchom? A neboli kvôli vteleniu oddelení medzi nebom a zemou? V skutočnosti sú stále jedno a nech sa deje čokoľvek, Boh takto jednoducho podáva svedectvo o sebe. Vzhľadom na zmeny počas vekov, požiadavky diela a odlišné etapy Jeho plánu riadenia sa líši aj meno, ktorým Ho človek volá. Keď prišiel vykonať prvú etapu diela, mohol mať jedine meno Jahve, ktorý je pastierom Izraelitov. V druhej etape mohol mať vtelený Boh jedine meno Pán a Kristus. V tom čase však Duch na nebesiach uviedol len toľko, že bol milovaným Božím Synom, a vôbec nespomenul to, že je jediným Božím Synom. To sa jednoducho nestalo. Ako by mohol mať Boh jediné dieťa? Nestal by sa potom človekom? Keďže bol vtelením, volali Ho milovaný Boží Syn a z toho vznikol vzťah medzi Otcom a Synom. Bolo to jednoducho kvôli rozdeleniu medzi nebom a zemou. Ježiš sa modlil z perspektívy tela. Keďže vstúpil do tela s takou normálnou ľudskou prirodzenosťou, z perspektívy tela povedal: „Moja vonkajšia schránka je schránka stvorenej bytosti. Keďže som sa stal telom, aby som prišiel na túto zem, som teraz veľmi ďaleko od nebies.“ Z tohto dôvodu sa mohol k Bohu Otcovi modliť len z perspektívy tela. Bola to Jeho povinnosť, ktorú mal splniť vtelený Boží Duch. Nemožno povedať, že nebol Bohom len preto, lebo sa modlil k Otcovi z perspektívy tela. Volali Ho milovaný Boží Syn a stále bol samotným Bohom, pretože bol len vtelením Ducha a Jeho podstatou bol stále Duch.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Existuje Svätá Trojica?