81. Zdrojom ľudského odporu a vzdorovitosti voči Bohu je jeho skazenosť satanom. V dôsledku satanovej skazenosti ľudské svedomie otupelo. Človek je nemorálny, má zdegenerované myšlienky a zaostalé duševné rozpoloženie. Skôr než ho satan skazil, človek sa prirodzene podriaďoval Bohu a podriaďoval sa Jeho slovám, keď ich počul. Prirodzene mal zdravý rozum a svedomie a normálnu ľudskú prirodzenosť. Keď ho skazil satan, pôvodný ľudský rozum, svedomie a ľudská prirodzenosť boli otupené a oslabené satanom. Človek tak stratil svoju podriadenosť a lásku k Bohu. Rozum človeka sa odchýlil od normálu, jeho povaha klesla na úroveň zvieraťa a jeho vzdorovitosť voči Bohu je čoraz častejšia a závažnejšia. Človek to však stále nevie ani si to neuvedomuje a len slepo odporuje a vzdoruje. Povaha človeka sa prejavuje vo výrazoch jeho rozumu, chápania a svedomia, a keďže jeho rozum a chápanie sú choré a jeho svedomie sa vrcholne otupilo, má povahu, ktorá vzdoruje Bohu. Ak nemožno zmeniť ľudský rozum a chápanie, potom nemožno zmeniť ľudskú povahu ani sa zosúladiť s Božím úmyslom. Ak má človek chorý rozum, potom nemôže slúžiť Bohu a Boh ho nemôže použiť. „Normálny rozum“ znamená podriadenosť a vernosť Bohu, túžbu po Bohu, absolútnu oddanosť Bohu a svedomie voči Bohu. Znamená to byť s Bohom jedno srdce a jedna myseľ, a nie úmyselne Bohu odporovať. Nezdravý rozum nie je takýto. Keďže satan skazil človeka, človek si vymyslel predstavy o Bohu a nebol Mu vôbec verný ani po Ňom netúžil, nehovoriac o svedomí voči Bohu. Človek sa úmyselne stavia proti Bohu a súdi Ho, a navyše na Neho za Jeho chrbtom vrhá urážky. Človek odsudzuje Boha za Jeho chrbtom s jasným vedomím, že je to Boh. Človek nemá v úmysle podriadiť sa Bohu. Iba od Neho slepo žiada a kladie na Neho nároky. Takíto ľudia – ľudia, ktorí majú nezdravý rozum – nie sú schopní rozpoznať svoje vlastné opovrhnutiahodné správanie ani oľutovať svoju vzdorovitosť. Ak sú ľudia schopní spoznať sami seba, získali späť trochu svojho rozumu. Čím viac sa tí, ktorí ešte nespoznali samých seba, búria proti Bohu, tým nezdravší je ich rozum.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Nezmeniť svoju povahu znamená byť nepriateľom Boha

82. Po niekoľkých tisícoch rokov skazenosti je človek ochromený a otupený. Stal sa z neho démon, ktorý odporuje Bohu až do tej miery, že sa vzdorovitosť človeka voči Bohu zdokumentovala v historických knihách. Dokonca ani sám človek nedokáže úplne vysvetliť svoje vzdorovité správanie, pretože satan človeka hlboko skazil a zviedol ho na scestie do takej miery, že nevie, kam sa má obrátiť. Dokonca aj dnes človek stále zrádza Boha. Keď človek vidí Boha, zrádza Ho, a keď Ho nevidí, aj tak Ho zrádza. Naďalej Ho zrádzajú aj tí, ktorí boli svedkami Božej kliatby a Božieho hnevu. A tak hovorím, že ľudský rozum stratil svoju pôvodnú funkciu, rovnako ako aj svedomie človeka. Človek, na ktorého sa pozerám, je zviera v ľudskom šate, je to jedovatý had, a bez ohľadu na to, ako úboho sa snaží tváriť pred Mojimi očami, nikdy k nemu nebudem milosrdný, pretože človek nedokáže vidieť rozdiely medzi čiernou a bielou, medzi pravdou a nepravdou. Ľudský rozum je taký otupený, no i napriek tomu túži po požehnaní. Ľudská prirodzenosť je taká hanebná, ale napriek tomu túži po zvrchovanosti kráľa. Komu by mohol človek kraľovať s takýmto rozumom? Ako by mohol s takou ľudskou prirodzenosťou sedieť na tróne? Človek sa vôbec nehanbí! Je to namyslený úbožiak! Navrhujem tým z vás, ktorí chcú získať požehnanie, aby najskôr zobrali zrkadlo a pozreli sa na svoj vlastný škaredý odraz – si hodný byť kráľom? Vyzeráš ako niekto, kto by mohol získať požehnanie? Tvoja povaha sa ani trochu nezmenila a do praxe si neuviedol ani kúsok pravdy, a predsa túžiš po nádhernom zajtrajšku. Klameš sám seba! Človeka, ktorý sa narodil do takejto špinavej krajiny, vážne skazila spoločnosť. Podľahol vplyvu feudálnej etiky a vzdelával sa na „inštitúciách vyššieho vzdelávania“. Spiatočnícke myslenie, skazená morálka, podradný pohľad na život, opovrhnutiahodná filozofia pre svetské záležitosti, úplne bezcenná existencia a zvrátený životný štýl a zvyky – to všetko vážne zasiahlo srdce človeka a vážne podkopalo a nalomilo jeho svedomie. Výsledkom toho je, že sa človek čoraz viac vzďaľuje od Boha a čoraz viac Mu odporuje. Ľudská povaha je každým dňom podlejšia a niet jedinej osoby, ktorá by sa pre Boha niečoho ochotne vzdala, niet jedinej osoby, ktorá by sa Mu ochotne podriadila, a niet jedinej osoby, ktorá by ochotne hľadala Božie zjavenie. Namiesto toho je človek v moci satana, a tak hľadá iba potešenie a oddáva sa skazenosti tela v krajine bahna. Aj keď tí, ktorí žijú v temnote, počujú pravdu, ani nepomyslia na to, že by ju uviedli do praxe, a nemajú vôľu hľadať Boha, hoci uvideli Jeho zjavenie. Ako by mohlo dostať tak skazené ľudstvo nejakú šancu na spásu? Ako by mohlo tak dekadentné ľudstvo žiť vo svetle?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Nezmeniť svoju povahu znamená byť nepriateľom Boha

83. Odhalenie skazenej ľudskej povahy nemá svoj pôvod v ničom inom ako v otupenom svedomí človeka, v jeho zlomyseľnej prirodzenosti a v jeho chorom rozume. Ak sa svedomie a rozum človeka dokážu opäť vrátiť do normálu, potom sa človek stane vhodným, aby ho Boh použil. Je to jednoducho preto, lebo ľudské svedomie bolo vždy otupené a ľudský rozum, ktorý nebol nikdy zdravý, je na tom čoraz horšie. Človek čoraz viac vzdoruje Bohu, a to až do takej miery, že dokonca pribil Ježiša na kríž a odmieta, aby Božie vtelenie posledných dní vstúpilo do jeho domu, odsudzuje Božie telo a považuje ho za podradné. Keby mal človek len trochu ľudskej prirodzenosti, nezaobchádzal by tak kruto s vteleným Božím telom. Keby mal len trochu rozumu, nebol by taký zlomyseľný pri zaobchádzaní s vteleným telom Boha. Keby mal len trochu svedomia, „neodvďačoval“ by sa vtelenému Bohu týmto spôsobom. Človek žije v dobe, keď sa Boh stal telom, no nie je schopný ďakovať Bohu za to, že mu dal takú dobrú príležitosť. Namiesto toho preklína Jeho príchod alebo úplne ignoruje skutočnosť Božieho vtelenia a podľa všetkého sa stavia proti tomu a má k tomu odpor. Bez ohľadu na to, ako človek vníma Boží príchod, Boh jednoducho vždy trpezlivo pokračoval vo svojom diele, aj keď človek nebol k Nemu ani trochu prívetivý a slepo na Neho kládol svoje požiadavky. Povaha človeka je úplne podlá, jeho rozum je úplne otupený, jeho svedomie úplne pošliapané zlom a už dávno prestalo byť pôvodným svedomím človeka. Človek je nielen nevďačný vtelenému Bohu za to, že dal ľudstvu toľko života a milosti, ale dokonca sa na Boha hnevá za to, že mu dal pravdu. Je to preto, lebo človek nemá najmenší záujem o pravdu, a preto voči Bohu prejavuje hnev. Nielenže človek nie je schopný položiť svoj život za vteleného Boha, ale snaží sa od Neho získať priazeň a nárokuje si záujem, ktorý je desaťkrát väčší ako to, čo človek dal Bohu. Ľudia s takýmto svedomím a rozumom si myslia, že to nie je veľká vec, a domnievajú sa, že zo seba vydali Bohu tak veľa a Boh im dal príliš málo. Sú ľudia, ktorí Mi podajú misku s vodou, natiahnu ruky a žiadajú, aby som im zaplatil za dve misky mlieka, alebo Mi dajú izbu na jednu noc a žiadajú, aby som zaplatil nájomné za niekoľko dní. Ako by ste si mohli získať život s takou ľudskou prirodzenosťou a s takým svedomím? Ste len opovrhnutiahodní úbožiaci!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Nezmeniť svoju povahu znamená byť nepriateľom Boha

84. Keby som neodhalil škaredosť v hĺbke vášho srdca, potom by si každý z vás nasadil na hlavu korunu a nechal si všetku slávu pre seba. Vaša arogantná a domýšľavá prirodzenosť vás vedie k tomu, aby ste zradili svoje vlastné svedomie, vzdorovali a odolávali Kristovi a odhalili svoju ohavnosť, čím vaše úmysly, predstavy, extravagantné túžby a oči plné chamtivosti vychádzajú na svetlo sveta. A predsa ďalej tvrdíte, že budete po celý život zanietení pre Kristovo dielo, a stále dokola opakujete pravdy, ktoré kedysi vyslovil Kristus. Taká je vaša „viera“ – „vaša nepoškvrnená viera“. Vždy som bol voči ľuďom prísny. Ak sa vaša lojalita spája s úmyslami a podmienkami, potom by som bol radšej bez vašej takzvanej lojality, pretože neznášam ľudí, ktorí Ma klamú svojimi úmyslami a vydierajú svojimi podmienkami. Prajem si len to, aby bol človek ku Mne absolútne lojálny a robil všetko kvôli viere a aby preukázal jediné: vieru. Neznášam, keď sa Ma snažíte získať peknými slovami, pretože Ja som sa k vám vždy správal úprimne, a preto očakávam, že aj vy sa ku Mne budete správať s pravou vierou. Pokiaľ ide o vieru, mnohí si možno myslia, že nasledujú Boha, pretože majú vieru a inak by nezniesli toľko utrpenia. Preto sa ťa pýtam: Ak veríš, že Boh existuje, prečo sa Ho nebojíš? Ak veríš, že Boh existuje, prečo v tvojom srdci nie je ani štipka hrôzy z Neho? Ak vyznávaš Krista ako vteleného Boha, prečo sa k Nemu správaš pohŕdavo? Prečo sa k Nemu správaš neúctivo? Prečo Ho otvorene súdiš? Prečo vždy špehuješ Jeho pohyby? Prečo sa nepodriaďuješ Jeho usporiadaniam? Prečo nekonáš podľa Jeho slova? Prečo Ho vydieraš a okrádaš o Jeho dary? Prečo hovoríš z pozície Krista? Prečo súdiš, či sú Jeho dielo a Jeho slovo správne? Sú tieto a ďalšie veci tým, čo tvorí vašu vieru?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Veríš skutočne v Boha?

85. Ak si Boha vymedzujete na základe svojich vlastných predstáv, ako keby bol nemennou sochou z hliny, a ak Boha chápete len v medziach Biblie a ponímate Ho len vo vymedzenom rozsahu, potom to dokazuje, že ste Boha zavrhli. Židia v časoch Starého zákona považovali Boha za modlu pevnej formy, ktorú takto nosili vo svojich srdciach, akoby Boha bolo možné nazývať iba Mesiášom, a ako keby iba ten, ktorého nazývali Mesiášom, mohol byť Bohom. A keďže ľudstvo slúžilo Bohu a uctievalo Boha, ako keby bol iba hlinenou (neživou) sochou, pribili Ježiša na kríž a vydali Ho na smrť – nevinný Ježiš bol takto odsúdený na smrť. Boh bol nevinný voči akejkoľvek urážke, no človek Ho odmietol ušetriť a trval na tom, že Ho odsúdi na smrť, a tak bol Ježiš ukrižovaný. Človek si stále myslí, že Boh je nemenný, a vykresľuje si Ho na základe jedinej knihy, Biblie, ako keby dokonale chápal Božie riadenie a akoby mal všetko, čo Boh robí, ako na dlani. Ľudia sa správajú absurdne, sú mimoriadne arogantní a všetci majú sklon preháňať. Bez ohľadu na to, ako veľmi poznáš Boha, stále musím povedať, že Boha nepoznáš, že patríš medzi tých, ktorí Bohu najviac odporujú, a že si Boha zavrhol, pretože sa vôbec nedokážeš podriadiť Božiemu dielu a kráčať po ceste, na ktorej budeš Bohom zdokonalený. Prečo Boh nikdy nie je spokojný s činmi človeka? Pretože človek Boha nepozná, lebo má priveľa predstáv a jeho poznanie Boha nijako nezodpovedá realite, je len monotónnym opakovaním tej istej témy bez akejkoľvek obmeny a uplatňuje rovnaký prístup ku každej situácii. A tak, keď dnes Boh prišiel na zem, ľudia Ho opäť pribili na kríž. Ľudstvo je kruté! Nadržiavanie a intrigy, urvať a schmatnúť jeden druhému, boj o slávu a bohatstvo, vzájomné vraždenie – skončí sa to vôbec niekedy? Napriek státisícom slov, ktoré Boh vyslovil, nikto neprišiel k rozumu. Ľudia konajú v záujme svojich rodín, synov a dcér, v záujme svojej kariéry, budúcich vyhliadok, postavenia, márnomyseľnosti a peňazí, v záujme jedla, oblečenia a tela. Existuje však niekto, kto koná skutočne v záujme Boha? Dokonca aj medzi tými, ktorí konajú pre Boha, je len málo takých, ktorí Boha poznajú. Koľko ľudí nekoná z vlastných záujmov? Koľkíže neutláčajú či nevylučujú ostatných, aby ochránili svoje vlastné postavenie? A tak bol Boh nespočetnekrát násilne odsúdený na smrť a nespočetní barbarskí sudcovia Boha odsúdili a znova Ho pribili na kríž. Koľkých možno nazvať spravodlivými, pretože skutočne konajú v záujme Boha?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zlí budú určite potrestaní

86. Neodporujú mnohí ľudia Bohu a nebránia pôsobeniu Ducha Svätého, pretože nepoznajú rôznorodé a rozmanité Božie dielo, a okrem toho preto, že vlastnia len smietku poznania a učenia, aby mohli určiť rozsah pôsobenia Ducha Svätého? Aj keď sú skúsenosti týchto ľudí povrchné, sú arogantní a pôžitkárski, a na dielo Ducha Svätého sa pozerajú pohŕdavo, ignorujú kázania Ducha Svätého a navyše používajú svoje triviálne staré argumenty na „potvrdenie“ diela Ducha Svätého. Len to hrajú, sú úplne presvedčení o svojom vlastnom učení a vzdelaní a sú presvedčení, že dokážu cestovať po celom svete. Či to nie sú tí, ktorých Duch Svätý zavrhuje a nebudú v novom veku vyradení? Nie sú tí, ktorí prichádzajú pred Boha a otvorene mu odporujú, nevedomí a zle informovaní naničhodníci, ktorí sa len pokúšajú ukázať svoju genialitu? Majú len chabé znalosti Biblie a pokúšajú sa vyvolať nepokoje vo svetovej „akademickej obci“. Ľudí učia len povrchným učením, pokúšajú sa zvrátiť prácu Ducha Svätého a snažia sa, aby sa všetko točilo okolo ich vlastného myšlienkového procesu. Aj keď sú krátkozrakí, snažia sa jedným pohľadom obsiahnuť 6 000 rokov Božieho diela. Títo ľudia nemajú rozum, ktorý by stál za zmienku! Čím má človek väčšie poznatky o Bohu, tým pomalšie by mal súdiť Jeho dielo. Okrem toho hovoria len málo o svojom súčasnom poznaní Božieho diela, ale nie sú unáhlení vo svojich súdoch. Čím menej ľudia vedia o Bohu, tým sú arogantnejší a prehnane sebavedomí a tým nehanebnejšie hlásajú Božie bytie – rozprávajú len teoreticky a neponúkajú žiadne skutočné dôkazy. Takíto ľudia nemajú vôbec žiadnu hodnotu. Tí, ktorí vidia pôsobenie Ducha Svätého ako hru, sú ľahkovážni! Tí, ktorí nie sú obozretní, keď sa stretnú s novým dielom Ducha Svätého, ktorí si nekladú pred ústa servítku, robia rýchle úsudky, púšťajú uzdu svojmu temperamentu, aby popreli správnosť diela Ducha Svätého, a ktorí ho tiež urážajú a rúhajú sa. Vari nie sú takíto neúctiví ľudia ignorantskí voči dielu Ducha Svätého? Nie sú takíto ľudia strašne arogantní a vo svojej podstate pyšní a neovládateľní? Aj keď nadíde deň, keď takíto ľudia prijmú nové dielo Ducha Svätého, Boh ich nebude tolerovať. Nielenže opovrhujú tými, ktorí pracujú pre Boha, ale sa aj rúhajú samotnému Bohu. Takýmto zúfalým ľuďom nebude odpustené ani v tomto veku, ani v budúcom veku a navždy zahynú v pekle! Takíto neúctiví, pôžitkárski ľudia predstierajú, že veria v Boha, a čím viac sa takto správajú, tým sú náchylnejší urážať Božie správne ustanovenia. Či nekráčajú touto cestou všetci tí arogantní ľudia, ktorí sú prirodzene nespútaní a nikdy nikoho neposlúchali? Či deň čo deň neodporujú Bohu, ktorý je vždy nový a nikdy nie starý?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Poznanie troch etáp Božieho diela je cestou k poznaniu Boha

87. Vedzte, že sa staviate proti Božiemu dielu alebo používate svoje vlastné predstavy na zhodnotenie dnešného diela, pretože nepoznáte princípy Božieho diela a unáhlene zaobchádzate s dielom Ducha Svätého. Vaše predstavy a vnútorná arogancia spôsobujú váš odpor voči Bohu a marenie diela Ducha Svätého. Nie je to preto, že je Božie dielo nesprávne, ale preto, že ste prirodzene príliš vzdorovití. Po tom, čo niektorí ľudia našli vieru v Boha, nedokážu ani s istotou povedať, odkiaľ pochádza človek, a predsa sa odvážia verejne vystúpiť s prejavmi, ktoré hodnotia správne a nesprávne pôsobenia Ducha Svätého. Dokonca poučujú apoštolov, ktorí majú nové dielo Ducha Svätého, komentujú a rozprávajú mimo poradia. Ich ľudská prirodzenosť je príliš obmedzená a nemajú ani kúska rozumu. Či nepríde deň, keď dielo Ducha Svätého zavrhne takýchto ľudí a budú spálení pekelnými plameňmi? Nepoznajú Božie dielo, ale namiesto toho Jeho dielo kritizujú a tiež sa snažia poúčať Boha, ako má pracovať. Ako môžu takí nerozumní ľudia poznať Boha? Človek spoznáva Boha počas procesu hľadania a prežívania. Nie je to kritika z rozmaru, že človek spoznáva Boha prostredníctvom osvietenia Ducha Svätého. Čím je poznanie Boha presnejšie, tým menej Mu odporujú. Naopak, čím menej ľudia o Bohu vedia, tým väčšia je pravdepodobnosť, že Mu budú odporovať. Tvoje predstavy, tvoja pôvodná prirodzenosť a tvoja ľudskosť, charakter a morálny postoj sú devízou, ktorou sa staviaš proti Bohu, a čím skazenejšia je tvoja morálka, čím odpornejšie sú tvoje vlastnosti a čím hlbšie klesla tvoja ľudskosť, tým si väčším nepriateľom Boha. Tí, ktorí sú posadnutí silnými predstavami a majú samospravodlivú povahu, sú ešte väčšími nepriateľmi vteleného Boha. Takíto ľudia sú antikristmi. Ak sa tvoje predstavy nenapravia, potom budú vždy proti Bohu. Nikdy nebudeš v súlade s Bohom a navždy sa od neho vzdiališ.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Poznanie troch etáp Božieho diela je cestou k poznaniu Boha

88. Každý, kto nechápe zmysel Božieho diela, sa stavia Bohu na odpor, a ten, kto pochopil zmysel Božieho diela, ale stále sa nesnaží uspokojiť Boha, bude o to viac považovaný za protivníka Boha. Sú ľudia, ktorí čítajú Bibliu vo veľkých kostoloch a recitujú ju celý deň, ale ani jeden z nich nechápe účel Božieho diela. Ani jeden z nich nie je schopný spoznať Boha a už vôbec nikto z nich nedokáže byť v súlade s Božími úmyslami. Všetci sú to bezcenní, odporní ľudia a každý z nich povýšenecky poučuje Boha. Úmyselne sa stavajú proti Bohu, aj keď nesú Jeho zástavu. Tvrdia, že veria v Boha, no aj tak jedia ľudské mäso a pijú ľudskú krv. Všetci títo ľudia sú diabli, ktorí požierajú dušu človeka, vodcovia démonov, ktorí zámerne vyrušujú tých, ktorí sa snažia vykročiť na správnu cestu, a polená pod nohami tých, ktorí hľadajú Boha. Môže sa zdať, že majú „zdravú konštitúciu“, ale ako majú ich nasledovníci vedieť, že nie sú nikto iný ako antikristi, ktorí vedú ľudí k tomu, aby sa stavali proti Bohu? Ako majú ich nasledovníci vedieť, že sú to živí diabli oddaní požieraniu ľudských duší? Tí, ktorí v Božej prítomnosti majú o sebe veľmi vysokú mienku, sú tí najúbohejší z ľudí, zatiaľ čo tí, ktorí sa cítia bezvýznamní, majú najvyššiu cenu. A tí, ktorí si myslia, že poznajú Božie dielo a navyše ohlasujú Božie dielo druhým s veľkými fanfárami, aj keď sa pozerajú priamo na Neho – to sú tí najhlúpejší z ľudí. Títo ľudia sú bez Božieho svedectva, arogantní a namyslení. Boh najviac miluje tých, ktorí si myslia, že majú o Bohu príliš málo vedomostí, napriek tomu, že s Ním majú skutočné skúsenosti a praktické znalosti. Iba títo ľudia skutočne dokážu poskytnúť svedectvo a Boh ich môže naozaj zdokonaliť. Tí, ktorí nechápu Božie úmysly, sú protivníkmi Boha. Tí, ktorí chápu Božie úmysly, a predsa nepraktizujú pravdu, sú protivníkmi Boha. Tí, ktorí jedia a pijú slová Božie, a napriek tomu idú proti podstate Božích slov, sú protivníkmi Boha. Tí, ktorí majú predstavy o vtelenom Bohu a navyše zamýšľajú zapojiť sa do vzbury, sú protivníkmi Boha. Tí, ktorí vynášajú súd nad Bohom, sú protivníkmi Boha. A každý, kto nie je schopný poznať Boha alebo o Ňom svedčiť, je protivníkom Boha. Preto vás naliehavo žiadam: ak naozaj veríte, že môžete kráčať po tejto ceste, potom pokračujte ďalej. Ak sa však nedokážete vzdať odporu voči Bohu, potom by ste mali odísť skôr, než bude príliš neskoro. V opačnom prípade je šanca, že to pre vás dopadne zle, extrémne vysoká, pretože vaša povaha je jednoducho príliš skazená. Nemáte ani za mak vernosti či podriadenosti, ani srdca, ktoré túži po spravodlivosti a pravde, ani lásky k Bohu. Dá sa povedať, že vaša situácia pred Bohom je úplne hore nohami. Nedokážete dodržiavať to, čo by ste mali dodržiavať, ani vysloviť to, čo by malo byť vyslovené. To, čo by ste mali uviesť do praxe, sa vám nepodarilo uviesť do praxe. A funkciu, ktorú by ste mali plniť, ste splniť nedokázali. Nemáte lojalitu, svedomie, podriadenosť ani odhodlanie, ktoré by ste mali mať. Nie ste schopní vydržať utrpenie, ktoré by ste mali vydržať, a nemáte vieru, ktorú by ste mali mať. Ste jednoducho úplne bez zásluh: nehanbíte sa ďalej žiť? Dovoľte Mi, aby som vás presvedčil, že by bolo lepšie, keby ste zavreli oči naveky a ušetrili tak Boha od starostí a utrpenia kvôli vám. Veríte v Boha, a napriek tomu nepoznáte Jeho úmysly, jete a pijete Božie slová, a predsa nie ste schopní dodržať to, čo Boh žiada od človeka. Veríte v Boha, a napriek tomu Ho nepoznáte a zostávate nažive bez cieľa, o ktorý by ste sa mohli usilovať, bez akýchkoľvek hodnôt a bez akéhokoľvek zmyslu. Žijete ako ľudská bytosť, a napriek tomu nemáte ani štipku svedomia, integrity či dôveryhodnosti – môžete sa stále nazývať ľudskými bytosťami? Veríte v Boha, a napriek tomu Ho klamete. Ba čo viac, beriete Božie peniaze a požierate obete, ktoré sa Mu prinášajú. A nakoniec aj tak nedokážete brať ani najmenší ohľad na Božie city alebo preukázať aspoň štipku svedomia voči Nemu. Nedokážete splniť ani tie najbanálnejšie Božie požiadavky. Môžete sa stále nazývať ľudskými bytosťami? Jete jedlo, ktoré vám Boh dáva, a dýchate kyslík, ktorý vám tiež dáva, tešíte sa z Jeho milosti, ale nakoniec Boha ani trochu nepoznáte. Naopak, stali ste sa naničhodníkmi, ktorí odporujú Bohu. Nerobí to z vás zvieratá podradnejšie než pes? Sú medzi zvieratami také, ktoré sú zlomyseľnejšie ako vy?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Všetci ľudia, ktorí nepoznajú Boha, sa stavajú proti Bohu

89. Najväčší problém človeka je, že miluje len veci, ktoré nevidí alebo ktorých sa nemôže dotknúť – veci, ktoré sú veľmi záhadné a podivuhodné, človek si ich nevie predstaviť a obyčajní smrteľníci ich nemôžu dosiahnuť. Čím sú tieto veci menej reálne, tým viac ich ľudia analyzujú. Usilujú sa o ne, pritom si nevšímajú nič iné a snažia sa ich získať. Čím sú menej reálne, tým podrobnejšie ich ľudia skúmajú a analyzujú a dokonca zachádzajú tak ďaleko, že si o nich vytvárajú vlastné dôkladné predstavy. Na druhej strane, čím sú veci reálnejšie, tým sú ľudia voči nim odmietavejší. Jednoducho nad nimi ohŕňajú nosom a dokonca nimi opovrhujú. Nie je to presne váš postoj k reálnemu dielu, ktoré dnes vykonávam? Čím sú takéto veci reálnejšie, tým viac predsudkov voči nim máte. Nenájdete si čas, aby ste ich preskúmali, ale ich jednoducho ignorujete, ohŕňate nosom nad týmito reálnymi požiadavkami s nízkym štandardom, a dokonca ukrývate množstvo predstáv o tomto Bohu, ktorý je nanajvýš praktický, a jednoducho nie ste schopní prijať Jeho praktickosť a normálnosť. Nedržíte sa takto nejasnej viery? Máte neochvejnú vieru v hmlistého Boha z minulosti a nezaujíma vás praktický Boh súčasnosti. Nie je to tým, že Boh včerajška a Boh dneška pochádzajú z dvoch odlišných období? Nie je to aj preto, lebo Boh včerajška je vznešený Boh na nebesiach, zatiaľ čo Boh dneška je drobná ľudská bytosť na zemi? Nie je to navyše aj preto, že Boh, ktorého človek uctieva, je výsledkom jeho predstáv, zatiaľ čo Boh dneška je z hmotného tela vytvoreného na zemi? Nie je to v konečnom dôsledku preto, lebo Boh dneška je príliš realistický na to, aby sa o Neho človek usiloval? Lebo to, čo Boh dneška žiada od ľudí, je presne to, čo sú ľudia najmenej ochotní urobiť a čo v nich vyvoláva pocit hanby. Nesťažuje to ľuďom situáciu? Neodkrýva to ich jazvy? Mnoho ľudí sa takýmto spôsobom neusiluje o realistického, praktického Boha, a preto sa z nich stávajú nepriatelia vteleného Boha, teda antikristi. Nie je to zrejmý fakt? V minulosti, keď sa Boh ešte len mal stať telom, si mohol byť náboženská postava alebo oddaný veriaci. Keď sa Boh stal telom, mnohí takíto oddaní veriaci sa nevedomky stali antikristmi. Vieš, čo sa tu deje? Vo svojej viere v Boha sa nesústredíš na realitu ani sa neusiluješ o pravdu. Namiesto toho si posadnutý lžami – nie je to ten najjasnejší zdroj tvojho nepriateľstva voči vtelenému Bohu?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len tí, ktorí poznajú Boha a Jeho dielo, môžu Boha uspokojiť

90. Pred kontaktom s Kristom si možno veril tomu, že tvoja povaha sa úplne zmenila, že si verným Kristovým nasledovníkom, že nik nie je hodnejší prijať Kristovo požehnanie než ty – a že keďže si si toho veľa preskákal, vykonal si veľa práce a priniesol si veľa ovocia, určite budeš jedným z tých, ktorí budú napokon korunovaní. Je tu však jedna pravda, o ktorej možno nevieš: keď človek uvidí Krista, jeho skazená povaha, vzdorovitosť a spurnosť budú odhalené, a to absolútnejšie a úplnejšie než kedykoľvek inokedy. Práve preto, lebo Kristus je Synom človeka – Synom človeka, ktorý sa vyznačuje obyčajnou ľudskou prirodzenosťou –, si Ho človek nectí ani neváži. Práve preto, lebo Boh žije v ľudskom tele, vychádza vzdorovitosť človeka najavo tak dôkladne a v takých živých detailoch. Preto vám hovorím, že Kristov príchod odhalil všetku vzdorovitosť ľudstva a veľmi jasne vyjavil ľudskú prirodzenosť. Je to známe aj ako „lákanie tigra z hory“ či „lákanie vlka z jaskyne“. Dovolíš si tvrdiť, že si verný Bohu? Dovolíš si tvrdiť, že prejavuješ Bohu absolútnu podriadenosť? Dovolíš si tvrdiť, že nie si vzdorovitý? Niektorí hovoria: „Vždy, keď ma Boh vyšle do neznáma, bez slova Ho poslúchnem. A navyše nemám o Bohu žiadne predstavy.“ Iní hovoria: „Vždy keď ma Boh poverí nejakou úlohou, vykonám ju najlepšie, ako viem. A nikdy nie som povrchný.“ V takom prípade sa vás pýtam: dokážete byť v súlade s Kristom, keď budete žiť vedľa Neho? A ako dlho s Ním budete v súlade? Jeden deň? Dva dni? Jednu hodinu? Dve hodiny? Vaša viera je možno chvályhodná, ale nie ste príliš vytrvalí. Keď skutočne žiješ s Kristom, tvoja samospravodlivosť a domýšľavosť budú postupne vychádzať najavo prostredníctvom tvojich slov a činov. To isté platí aj pre tvoje samoľúbe túžby, neposlušné zmýšľanie a nespokojnosť – prirodzene sa odhalia. Tvoja arogancia sa napokon ešte umocní, až kým nebudeš v takom rozpore s Kristom, ako je voda s ohňom, a potom sa tvoja prirodzenosť úplne odkryje. V tom čase už neutajíš svoje predstavy, tvoje sťažnosti tiež vyjdú prirodzene najavo a úplne sa odhalí aj tvoja degradovaná ľudská prirodzenosť. Ani vtedy si však nepriznáš svoju vzdorovitosť a namiesto toho budeš veriť, že takýto Kristus nie je pre človeka ľahko prijateľný, že od Neho príliš veľa žiada a že by si sa Mu aj úplne podriadil, ak by bol láskavejším Kristom. Ste presvedčení o tom, že vaša vzdorovitosť je oprávnená a že Mu vzdorujete len vtedy, keď na vás príliš zatlačí. Ani raz vám nenapadlo, že sa na Krista nepozeráte ako na Boha a že nemáte v úmysle podriadiť sa Mu. Namiesto toho tvrdohlavo trváš na tom, že Kristus musí pôsobiť podľa tvojich vlastných prianí, a ak urobí čo i len jednu vec v rozpore s tvojím zmýšľaním, nepovažuješ Ho za Boha, ale za človeka. Nie sú medzi vami mnohí, ktorí sa s Ním takto sporia? V koho to napokon veríte? A akým spôsobom hľadáte pravdu?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí nie sú v súlade s Kristom, sú určite nepriateľmi Boha

91. Neustále si prajete vidieť Krista, ale ja vás vyzývam, aby ste si o sebe toľko nenamýšľali. Každý môže vidieť Krista, ale hovorím vám: nik na to nie je pripravený. Ľudská prirodzenosť totiž prekypuje zlom, aroganciou a vzdorovitosťou a vo chvíli, keď by si uzrel Krista, by ťa tvoja prirodzenosť zničila a odsúdila na smrť. Keď sa stýkaš s bratom (alebo so sestrou), nemusí to o tebe veľa prezradiť, ale prísť do styku s Kristom nie je také jednoduché. Kedykoľvek sa v tebe môžu zakoreniť rôzne predstavy, tvoja arogancia môže začať prekvitať a tvoja vzdorovitosť môže začať plodiť ovocie. Ako môžeš byť s takouto ľudskou prirodzenosťou pripravený na spojenie s Kristom? Dokážeš sa k Nemu naozaj správať ako k Bohu v každom okamihu každého dňa? Dokážeš sa Bohu skutočne podriadiť? Vo svojom srdci uctievate vznešeného Boha ako Jahveho, no viditeľného Krista pokladáte za človeka. Vaše zmysly sú príliš nedostatočné a vaša ľudská prirodzenosť príliš zdegradovaná! Nie ste schopní neustále hľadieť na Krista ako na Boha; len príležitostne sa Ho chytíte a uctievate Ho ako Boha, keď sa vám to hodí. Preto vravím, že nie ste veriacimi v Boha, ale bandou komplicov, ktorí vedú proti Kristovi boj. Dokonca aj tí, ktorí sú voči iným láskaví, dostanú svoju odmenu, ale Kristovi, ktorý medzi vami vykonal také dielo, sa od človeka nedostáva ani lásky, ani odmeny a poslušnosti. Netrhá vám to srdce?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí nie sú v súlade s Kristom, sú určite nepriateľmi Boha

92. Je možné, že za celé roky svojej viery v Boha si nikoho nepreklial ani si nespáchal žiadny zlý skutok. V styku s Kristom však nedokážeš hovoriť pravdu, konať čestne ani podriadiť sa Jeho slovu. V takom prípade hovorím, že si ten najpodlejší a najzákernejší človek na svete. Možno si nesmierne priateľský a oddaný svojim príbuzným, priateľom, manželke (či manželovi), synom a dcéram a rodičom, pričom nikdy nevyužívaš iných, no ak nie si schopný byť v súlade s Kristom, ak s Ním nedokážeš byť v harmónii, potom aj keby si sa celý oddal pomoci blížnym a starostlivo sa staral o otca, matku a členov domácnosti, povedal by som, že si stále zlý človek a ešte aj ľstivý ako líška. Nemysli si, že si v súlade s Kristom len preto, lebo dobre vychádzaš s inými a konáš dobré skutky. Myslíš si, že svojím dobročinným úmyslom oklameš nebesá? Myslíš si, že ak vykonáš niekoľko dobrých skutkov, dokáže to nahradiť tvoju podriadenosť? Ani jeden z vás nedokáže prijať orezávanie. Všetci máte problém prijať normálnu ľudskú prirodzenosť Krista, a to aj napriek tomu, že neustále vytrubujete do sveta svoju podriadenosť Bohu. Viera, ako je tá vaša, prinesie zaslúženú odplatu. Prestaňte sa oddávať neskutočným predstavám a túžbe uzrieť Krista, pretože ste duchovným postavením príliš malí, a dokonca nie ste ani hodní Ho uzrieť. Keď sa úplne vzdáš svojej vzdorovitosti a budeš schopný byť v harmónii s Kristom, v tej chvíli sa ti Boh prirodzene zjaví. Ak chceš vidieť Boha bez toho, aby si prešiel orezávaním a súdom, nepochybne sa staneš Jeho nepriateľom a tvojím údelom bude záhuba. Ľudská prirodzenosť je nepriateľská voči Bohu už zo svojej podstaty, pretože všetci ľudia podľahli hlbokej satanovej skazenosti. Ak sa človek pri svojej skazenosti snaží nadviazať spojenie s Bohom, je isté, že z toho nemôže vzísť nič dobré. Jeho činy a slová nepochybne odhalia jeho skazenosť na každom kroku a v styku s Bohom sa v každom aspekte preukáže jeho vzdorovitosť. Človek sa nevedomky stavia Kristovi na odpor, klame ho a opúšťa. Keď sa tak stane, človek sa dostáva do ešte riskantnejšej situácie. Ak to bude ďalej pokračovať, postihne ho trest.

Niektorí si možno myslia, že ak je stýkanie sa s Bohom také nebezpečné, potom by bolo rozumnejšie držať si od Neho odstup. Čo môžu takíto ľudia získať? Môžu byť verní Bohu? Samozrejme, stýkať sa s Bohom je veľmi náročné – no je to tak len preto, že človek je skazený, a nie preto, že Boh sa s ním nedokáže stýkať. Najlepšie by bolo, keby ste sa väčšmi snažili spoznať pravdu o sebe samých. Prečo ste nenašli priazeň u Boha? Prečo sa Mu hnusí vaša povaha? Prečo neznáša vašu reč? Len čo preukážete trochu vernosti, ihneď začnete ospevovať sami seba a požadujete odmenu za svoje malé zásluhy; len čo preukážete trochu podriadenosti, začnete sa na iných pozerať zvrchu a po splnení nejakej drobnej úlohy začínate Bohom pohŕdať. Za prijatie Boha si žiadate peniaze, dary a pochvalu. Je vám ľúto prispieť mincou či dvomi. Keď ich dáte desať, požadujete požehnanie a špeciálne zaobchádzanie. Je vskutku urážlivé hovoriť alebo počúvať o ľudskej prirodzenosti, akou je tá vaša. Je na vašich slovách alebo činoch niečo chvályhodné? Všetci, ktorí si plnia svoje povinnosti, aj tí, ktorí si ich neplnia; tí, ktorí vedú, aj tí, ktorí nasledujú; tí, ktorí prijímajú Boha, aj tí, ktorí Ho neprijímajú; tí, ktorí prinášajú dary, a tí, ktorí ich neprinášajú; tí, ktorí kážu, aj tí, ktorí prijímajú slovo, a tak ďalej: všetci títo ľudia chvália samých seba. Nezdá sa vám to smiešne? Aj keď dobre viete, že veríte v Boha, napriek tomu s Ním nemôžete byť v súlade. Aj keď dobre viete, že ste celkom bez zásluh, aj tak sa stále vystatujete. Nezdá sa vám, že sa vaše zmysly otupili natoľko, že ste sa prestali ovládať? Ako môžete byť s takýmto rozumom spôsobilí na kontakt s Bohom? Nebojíte sa teraz o seba? Vaša povaha je skazená až natoľko, že nie ste schopní byť v súlade s Bohom. Ak je to tak, nie je vaša viera na smiech? Nie je vaša viera absurdná? Ako budete pristupovať k svojej budúcnosti? A ako si vyberiete cestu, ktorou budete kráčať?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí nie sú v súlade s Kristom, sú určite nepriateľmi Boha

93. Niektorí ľudia sa neradujú z pravdy a už vôbec nie zo súdu. Namiesto toho sa radujú z moci a bohatstva. Takíto ľudia sa nazývajú snaživci o moc. Vyhľadávajú len tie denominácie vo svete, ktoré majú vplyv, a hľadajú len pastorov a učiteľov, ktorí vychádzajú zo seminárov. Hoci prijali cestu pravdy, veria len napoly; nie sú schopní odovzdať celé svoje srdce a myseľ. Ich ústa hovoria slová o tom, ako sa Bohu obetujú, ale ich oči hľadia na veľkých pastorov a učiteľov a Kristovi nevenujú ani pohľad. Ich srdce sa zameriava na úspech, bohatstvo a slávu. Myslia si, že je vylúčené, aby taký skromný človek mohol byť schopný podmaniť si toľko ľudí, aby niekto taký nevýrazný mohol zdokonaliť človeka. Jednoducho neveria, že Boh by si mohol vyvoliť takýchto niktošov z prachu a hnoja. Veria, že keby práve takýchto ľudí Boh spasil, nebo a zem by sa obrátili hore nohami a všetci ľudia by sa smiali ako blázni. Veria, že keby si Boh vyvolil takýchto niktošov, všetci veľkí ľudia by sa stali samotným Bohom. Ich názory sú poškvrnené nevierou; väčšmi ako neveriaci sú to jednoducho neuveriteľné beštie. Vážia si totiž len postavenie, prestíž a moc. Vážia si len veľké skupiny a vplyvných ľudí. Nemajú ani najmenšiu úctu k tým, ktorých vedie Kristus. Sú to jednoducho zradcovia, ktorí sa ku Kristovi, k pravde a životu obrátili chrbtom.

Neobdivuješ Kristovu pokoru, ale falošných pastierov s významným postavením. Neklaniaš sa Kristovej milote a múdrosti, ale nemravníkom, ktorí sa váľajú v špine sveta. Vysmievaš sa bolesti Krista, ktorý nemá kde hlavu skloniť, ale obdivuješ tie mŕtvoly, ktoré lovia milodary a žijú v zhýralosti. Nie si ochotný trpieť spolu s Kristom, ale s radosťou sa vrháš do náručia tých bezohľadných antikristov, hoci ti dávajú len telo, slová a kontrolu. Dokonca aj teraz sa tvoje srdce obracia k nim, k ich povesti, k ich postaveniu, k ich vplyvu. A predsa máš naďalej postoj, podľa ktorého je pre teba Kristovo dielo horkou pilulkou a nie si ochotný ho prijať. Preto hovorím, že ti chýba viera, aby si uznal Krista. Nasleduješ Ho až dodnes len preto, lebo si nemal inú možnosť. V tvojom srdci sa navždy vznáša rad vznešených obrazov; nemôžeš zabudnúť na žiadne ich slovo a skutok ani na ich vplyvné reči a ruky. V tvojom srdci stoja najvyššie, navždy budú hrdinami. No to dnes neplatí pre Krista. Naveky bude v tvojom srdci bezvýznamný a nikdy si nezaslúži strach. Je totiž príliš obyčajný, má príliš malý vplyv a ani zďaleka nie je vznešený.

Tak či onak vravím, že všetci, ktorí si nevážia pravdu, sú pochybovači a zradcovia pravdy. Takíto ľudia nikdy nezískajú Kristovo uznanie. Vieš už, koľko máš v sebe neviery a ako veľmi zrádzaš Krista? Nabádam ťa: Keďže si si vybral cestu pravdy, mal by si sa jej venovať celým srdcom; nebuď rozpoltený ani polovičatý. Pochop, že Boh nepatrí svetu ani žiadnemu človeku, ale všetkým, ktorí v Neho veria, všetkým, ktorí Ho uctievajú, a všetkým, ktorí sú Mu oddaní a verní.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Veríš skutočne v Boha?

94. Mnohí z tých, čo slúžia Bohu, sa zaujímajú len o získanie požehnania a odvrátenie nešťastia. Keď príde reč na Božie dielo a Božie riadenie, zmĺknu a strácajú všetok záujem. Myslia si, že porozumenie takým suchopárnym otázkam neprispeje k rastu ich života, ani im neposkytne žiaden iný úžitok. Takže síce počuli o Božom riadení, ale nevenujú mu pozornosť. Neprijímajú ho ako poklad, a už vôbec ho neprijímajú ako súčasť ich života. Služba Bohu slúži u takýchto ľudí len jedinému účelu, a to získavaniu požehnaní. Sú príliš leniví, aby venovali pozornosť čomukoľvek, čo sa priamo netýka tohto účelu. V ich očiach neexistuje legitímnejší účel viery v Boha, než získavanie požehnaní – stojí na tom samotná hodnota ich viery. Ak niečo neprispieva k dosiahnutiu tohto cieľa, ich srdcia voči tomu zostávajú zatvorené. A presne to je prípad väčšiny tých, čo dnes veria v Boha. Ich zámer a úmysel pôsobia legitímne, lebo veria v Boha, a taktiež Bohu venujú svoj čas, oddávajú sa Mu a vykonávajú svoju povinnosť. Vzdávajú sa mladosti, opúšťajú rodiny a kariéry, a dokonca celé roky žijú mimo domova pohltení zhonom. Aby naplnili svoj najvyšší cieľ, menia svoje záujmy, svoj pohľad na život, a dokonca aj smer, ktorým sa ich život uberá; no nedokážu zmeniť zmysel ich viery v Boha. Vytrvalo a bez strachu zo smrti sa naháňajú za vlastnými ideálmi, nehľadiac na to, aká ďaleká je ich cesta, a koľko ťažkostí a prekážok sa na nej nachádza. Aká sila ich ženie, aby sa aj naďalej takto oddávali? Je to ich svedomie? Je to ich veľká a ušľachtilá osobnosť? Je to ich odhodlanie bojovať so silami zla až do úplného konca? Je to ich viera svedčiť o Bohu bez toho, aby žiadali odmenu? Je to ich lojalita, prejavujúca sa ochotou vzdať sa všetkého, aby splnili Božiu vôľu? Alebo taká je povaha ich zbožnosti – vždy sa zriekať prehnaných osobných požiadaviek? Je to jednoducho zázrak, aby sa niekto, kto nikdy neporozumel Božiemu riadeniu, napriek tomu zriekol toľkého. Nateraz sa nezaoberajme tým, koľko títo ľudia dali. Ich správanie je však hodné rozobrania. Odhliadnuc od prínosov, ktoré sa s týmito ľuďmi tak úzko spájajú, môžu byť aj iné dôvody, prečo by tí, čo nikdy nepochopili Boha, Mu dávali tak veľa? Narážame na doposiaľ nerozpoznaný problém: vzťah človeka k Bohu je len vzťahom očividného vlastného záujmu. Je to vzťah medzi prijímateľom a darcom požehnaní. Jednoducho povedané, je to ako vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom: zamestnanec pracuje len preto, aby od zamestnávateľa dostal odmenu. Vo vzťahu tohto typu niet náklonnosti, je to len obchod. Niet milujúceho ani milovaného, sú to len milodary a milosrdenstvo. Niet pochopenia, je to len potlačené rozhorčenie a klamstvo. Niet žiadnej blízkosti, je to len neprekročiteľná priepasť. Ak to dospelo do tohto bodu, kto to dokáže zvrátiť? A koľko ľudí dokáže skutočne porozumieť, do akej krízy sa dostal tento vzťah? Verím, že keď sa ľudia ponoria do radosti z požehnania, nedokážu si ani predstaviť taký hanebný a nevkusný vzťah s Bohom.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 3: Človek môže byť spasený jedine v rámci Božieho riadenia

95. Najsmutnejšie na ľudskej viere v Boha je, že človek vykonáva svoje vlastné riadenie uprostred Božieho diela, a pritom nevenuje pozornosť Božiemu riadeniu. Najväčšie zlyhanie ľudstva spočíva v tom, že keď sa snaží podriadiť Bohu a uctievať Ho, vytvára si vlastný ideálny konečný osud a snaží sa zosnovať spôsob, ako získať čo najväčšie požehnanie a dosiahnuť najlepší konečný osud. Koľkí z tých, čo rozumejú, akí sú žalostní, odporní a úbohí, sa dokážu ľahko vzdať svojich ideálov a nádejí? A ktorí sa dokážu zastaviť a prestať uvažovať len o sebe? Boh potrebuje ľudí, ktorí s Ním budú úzko spolupracovať, aby sa Jeho riadenie naplnilo. Potrebuje tých, čo sa Jeho riadeniu podriadia celou svojou mysľou a celým svojím telom. Nepotrebuje ľudí, ktorí k Nemu každý deň naťahujú ruky, aby Ho prosíkali, nieto ešte takých, čo dajú málo a potom čakajú odmenu. Boh opovrhuje tými, ktorí po chabom príspevku zaspia na vavrínoch. Nenávidí týchto chladnokrvných ľudí, ktorí majú odpor k Jeho riadeniu a chcú hovoriť len o ceste do neba a získavaní požehnaní. Ešte väčší odpor prechováva voči tým, ktorí zneužívajú príležitosť poskytnutú dielom, ktoré koná, aby spasil ľudstvo. Je to preto, lebo títo ľudia sa nikdy nestarali o to, čo sa Boh snaží dosiahnuť a získať skrz svoje dielo riadenia. Zaujíma ich len to, ako využiť príležitosť poskytnutú Božím dielom, aby získali požehnania. Nezaujíma ich Božie srdce, ich pozornosť je pohltená vlastnou budúcnosťou a vlastným osudom. Tí, ktorí cítia odpor k dielu Božieho riadenia a nemajú najmenší záujem o to, ako Boh zachraňuje ľudstvo, ani o Jeho úmysly, konajú len to, čo teší ich, a to spôsobom, ktorý je odtrhnutý od diela Božieho riadenia. Boh si ich správanie nepamätá ani ho neschvaľuje a už vôbec Mu nie je priaznivo naklonený.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 3: Človek môže byť spasený jedine v rámci Božieho riadenia

96. Mojich skutkov je viac než zrniek piesku na plážach a Moja múdrosť prevyšuje múdrosť synov Šalamúna. Ľudia Ma však aj tak vnímajú ako bezvýznamného lekára a neznámeho učiteľa ľudstva. Mnohí vo Mňa veria len preto, aby som ich mohol vyliečiť. Mnohí vo Mňa veria len preto, aby som mohol použiť svoje schopnosti a vyhnať z ich tela nečistých duchov. Mnohí vo Mňa veria jednoducho preto, aby som im mohol dať pokoj a radosť. Mnohí vo Mňa veria, len aby odo Mňa požadovali viac materiálneho bohatstva. Mnohí vo Mňa veria, len aby strávili tento život v pokoji a v budúcom živote žili v bezpečí a zdraví. Mnohí vo Mňa veria, aby sa vyhli utrpeniu pekla a dostali nebeské požehnanie. Mnohí vo Mňa veria len kvôli dočasnému pohodliu a nesnažia sa získať nič vo svete, ktorý príde. Keď som na človeka zoslal svoj hnev a vzal som mu radosť a pokoj, ktorý kedysi mal, človek začal pochybovať. Keď som človeku udelil utrpenie pekla a vzal som si späť požehnania neba, jeho hanba sa zmenila na hnev. Keď Ma človek požiadal, aby som ho vyliečil, nevšímal som si ho a cítil som k nemu odpor. Človek sa odo Mňa odklonil a uchýlil sa k diabolskej medicíne a mágii. Keď som si zobral všetko, čo človek odo Mňa požadoval, všetci bez stopy zmizli. Preto hovorím, že človek vo Mňa verí, lebo mu dávam priveľa milosti a môže veľa získať.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Čo vieš o viere?

97. Dúfaš, že tvoja viera v Boha nebude zahŕňať žiadne náročné úlohy, utrpenie ani najmenšie ťažkosti. Vždy hľadáš veci, ktoré sú bezcenné, a nepripisuješ žiadnu hodnotu životu. Namiesto toho staviaš svoje výstredné myšlienky pred pravdu. Si taký bezcenný! Žiješ ako prasa – aký je rozdiel medzi tebou a prasatami či psami? Nie sú všetci, ktorí nehľadajú pravdu a namiesto toho milujú telo, iba zvieratá? Nie sú všetci tí mŕtvi bez duší iba chodiacimi mŕtvolami? Koľko slov bolo medzi vami vyslovených? Vykonalo sa medzi vami len malé dielo? Koľko som vám toho poskytol? Tak prečo si to nezískal? Na čo sa chceš sťažovať? Nie je to tak, že si nič nezískal, pretože si príliš zamilovaný do tela? A nie je to preto, lebo tvoje myšlienky sú príliš výstredné? Nie je to preto, lebo si príliš hlúpy? Ak nie si schopný získať tieto požehnania, môžeš viniť Boha za to, že ťa nespasil? To, čo hľadáš, je schopnosť dosiahnuť pokoj vierou v Boha, aby tvoje deti neboli choré, tvoj manžel mal dobrú prácu, aby si tvoj syn našiel dobrú manželku a tvoja dcéra poriadneho manžela, aby tvoje voly a kone dobre orali pôdu a aby bolo počas roka dobré počasie pre tvoju úrodu. Toto hľadáš. Snažíš sa len o život v pohodlí, aby tvoju rodinu nepostihli žiadne nehody, aby si mal priaznivý vietor, aby sa ti do tváre nedostal žiadny piesok, aby nezaplavilo úrodu tvojej rodiny, aby ťa nepostihlo žiadne nešťastie, aby si žil v Božom objatí a v útulnom hniezde. Zbabelec ako ty, ktorý vždy hľadá telo – máš srdce, máš dušu? Nie si zviera? Dávam ti pravú cestu a nič za to nepýtam, ty však nehľadáš. Patríš medzi tých, čo veria v Boha? Dávam ti skutočný ľudský život, no ty nehľadáš. Nelíšiš sa od prasaťa alebo psa? Prasatá nehľadajú život človeka, nesnažia sa byť očistené a nechápu, čo je život. Každý deň, keď sa nažerú, jednoducho spia. Dal som ti pravú cestu, ty si ju však nezískal. Máš prázdne ruky. Si ochotný pokračovať v tomto živote, v živote prasaťa? Aký má význam, aby takíto ľudia žili? Tvoj život je opovrhnutiahodný a nízky, žiješ v špine a nemravnosti a neusiluješ sa o žiadne ciele. Nie je tvoj život najnemravnejší zo všetkých? Máš tú drzosť pozerať sa na Boha? Ak budeš mať naďalej takéto skúsenosti, nie je pravda, že nič nezískaš? Dostal si pravú cestu, no to, či ju nakoniec získaš, alebo nie, závisí od tvojho osobného hľadania.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznatky o napomínaní a súde

98. Ľudia si vo svojich životných skúsenostiach často pomyslia: „Vzdal som sa svojej rodiny a kariéry pre Boha, a čo mi dal? Musím si to spočítať a potvrdiť – dostalo sa mi v poslednom čase nejakých požehnaní? Počas tohto obdobia som veľa dával, bežal som a bežal a veľa som trpel. Dal mi Boh za odplatu nejaké prísľuby? Spomenul si na moje dobré skutky? Aký bude môj koniec? Môžem získať Božie požehnania? …“ Každý človek neustále robí takéto výpočty vo svojom srdci a kladie na Boha požiadavky, ktoré v sebe nesú ich motiváciu, ambície a vypočítavosť. To znamená, že človek vo svojom srdci neustále skúša Boha, neustále vymýšľa plány o Bohu, neustále sa s Bohom dohaduje o svojom vlastnom individuálnom výsledku a snaží sa od Boha získať stanovisko, či mu Boh môže dať to, čo chce. Keď sa človek usiluje o Boha, nezaobchádza s Ním ako s Bohom. Vždy sa snaží s Bohom uzatvárať dohody, neustále na Neho kladie požiadavky, a dokonca na Neho na každom kroku tlačí – keď mu Boh podá prst, človek mu chmatne celú ruku. Ako sa človek snaží uzatvárať s Bohom dohody, tak sa s Ním súčasne aj háda, a sú aj takí ľudia, ktorí, keď ich postihnú skúšky alebo sa ocitnú v určitých situáciách, často zoslabnú, sú negatívni, sú nedbalí vo svojej práci a len sa na Boha sťažujú. Od chvíle, keď človek prvýkrát začal veriť v Boha, považoval Ho za roh hojnosti a vreckový nožík a seba považoval za najväčšieho Božieho veriteľa, akoby snaženie získať požehnania a zasľúbenia od Boha boli jeho vrodeným právom a povinnosťou, zatiaľ čo Božou zodpovednosťou bolo chrániť, starať sa o človeka a zaopatrovať ho. To je základné chápanie „viery v Boha“ všetkých tých, ktorí v Boha veria, a to je ich najhlbšie porozumenie pojmu viery v Boha. Od prirodzenosti-podstaty človeka až po jeho subjektívne úsilie neexistuje nič, čo by súviselo so strachom pred Bohom. Cieľ človeka veriť v Boha pravdepodobne nemal nič spoločné s uctievaním Boha. To znamená, že človek si nikdy neuvedomil ani nepochopil, že viera v Boha si vyžaduje strach z Boha a Jeho uctievanie. Vzhľadom na takúto situáciu je ľudská podstata zrejmá. Aká je to teda podstata? Je to tak, že ľudské srdce je zlomyseľné, je v ňom zakorenená zrada a lož, nemiluje nestrannosť a spravodlivosť a pozitívne veci, je pohŕdavé a chamtivé. Srdce človeka už nemôže byť viac uzavreté pred Bohom; nedal ho Bohu ani v najmenšom. Boh nikdy nevidel pravé srdce človeka ani nebol človekom uctievaný. Bez ohľadu na to, akú veľkú cenu Boh platí, koľko skutkov koná alebo koľko človeku poskytuje, človek zostáva slepý a úplne ľahostajný voči všetkému. Človek nikdy nedal svoje srdce Bohu, chce sa len starať o svoje srdce a robiť svoje vlastné rozhodnutia – podtextom toho je, že človek nechce nasledovať cestu strachu z Boha a vyhýbania sa zlu ani podriadiť sa Božej zvrchovanosti a usporiadaniam, ani nechce uctievať Boha ako Boha. Taký je dnešný stav človeka.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh II

99. Kedykoľvek sa spomína konečný osud, pristupujte k tomu s mimoriadnou vážnosťou. Je to navyše niečo, na čo ste obzvlášť citliví. Niektorí ľudia sa nevedia dočkať, kedy sa poklonia Bohu až po zem, len aby si zaistili dobrý konečný osud. Poznám vašu dychtivosť, ktorú ani netreba vyjadrovať slovami. Nejde vám o nič iné, len o to, že nechcete, aby vaše telo upadlo do katastrofy, a ešte menej si želáte zostúpiť do večného trestu v budúcnosti. Len dúfate, že si budete môcť dovoliť žiť trochu slobodnejšie, trochu jednoduchšie. A preto sa cítite znepokojení vždy, keď sa hovorí o konečnom osude. Veľmi sa bojíte, že ak nebudete dosť pozorní, mohli by ste Boha uraziť, a tak dostať odplatu, ktorú si zaslúžite. Kvôli konečnému osudu ste neváhali robiť kompromisy, a hoci mnohí z vás, ktorí boli kedysi ľstiví a ľahkovážni, sa stali zrazu príjemní a úprimní. Z vašej zdanlivej úprimnosti ľudí mrazí až do špiku kostí. Napriek tomu máte všetci „úprimné“ srdcia a neustále Mi otvárate ich tajomstvá bez toho, aby ste niečo tajili, či už išlo o sťažovanie sa, lži alebo oddanosť. Celkovo ste Mi veľmi otvorene „vyznali“ podstatné veci, ktoré ležia v najhlbších zákutiach vášho bytia. Nikdy som sa, samozrejme, nevyhýbal takým veciam, pretože Mi boli veľmi dobre známe. Kvôli svojmu konečnému osudu by ste radšej vstúpili do ohnivého mora, ako by sa vám mal čo len vlas na hlave skriviť, aby ste získali Božie požehnanie. Nie je to tak, že by som k vám bol príliš dogmatický. Je to skôr o tom, že v srdciach nemáte dostatok oddanosti na to, aby ste sa postavili tvárou v tvár voči všetkému, čo konám. Možno nerozumiete tomu, čo som vám práve povedal. Dovoľte Mi teda, aby som vám dal jednoduché vysvetlenie: Vy nepotrebujete ani pravdu, ani život, ani princípy, ako sa správať, a už vôbec nie Mojesvedomité dielo. Skôr potrebujete všetko, čo vlastníte v tele – bohatstvo, status, rodinu, manželstvo a tak ďalej. Ste úplne ľahostajní k Mojim slovám a dielu, takže môžem celú vašu vieru zhrnúť jedným slovom: povrchnosť. Ste schopní zájsť akokoľvek ďaleko, len aby ste dosiahli veci, ktorým ste úplne oddaní, ale zistil som, že by ste neurobili to isté kvôli veciam, ktoré sa týkajú vašej viery v Boha. Ste skôr relatívne oddaní a myslíte to len relatívne vážne. Preto vravím, že tí, ktorým chýba dokonalá úprimnosť srdca, neuspejú vo svojej viere v Boha. Vážne sa nad tým zamyslite – je medzi vami veľa takýchto neúspešných?

Mali by ste vedieť, že úspech vo viere v Boha je výsledkom vlastného konania ľudí. Keď ľudia neuspejú, a namiesto toho zlyhávajú, je to tiež dôsledok ich vlastného konania a žiadny iný faktor v tom nezohráva úlohu. Som presvedčený, že by ste urobili čokoľvek, aby ste dosiahli niečo, čo je ťažšie a prináša viac utrpenia ako viera v Boha, a že by ste to brali vážne. Až tak, že by ste neboli ochotní tolerovať žiadne chyby. Takéto neustále úsilie vkladáte všetci do svojich vlastných životov. Ste dokonca schopní oklamať Moje telo za okolností, za akých by ste neoklamali ani jedného z členov vašej vlastnej rodiny. Toto je vaše neustále správanie a princíp vášho života. Nenosíte vari neustále falošnú masku, aby ste Ma oklamali len pre svoj konečný osud, aby mohol byť dokonale krásny a mali ste všetko, po čom túžite? Uvedomujem si, že vaša oddanosť je dočasná, rovnako ako aj vaša úprimnosť. Nie sú vaše rozhodnutia a cena, ktorú platíte, len pre prítomný okamih a nie pre budúcnosť? Vyvíjate posledné úsilie, aby ste si zabezpečili krásny konečný osud, čisto ako obchod. Nevynakladáte toto úsilie preto, aby ste pravde nič nedlžili, a ešte menej preto, aby ste sa Mi odplatili za cenu, ktorú som Ja zaplatil. Skrátka, ste ochotní použiť len šikovné úskoky len aby ste dosiahli to, čo chcete, no nie viesť o to otvorenú bitku. Nie je toto vaše úprimné prianie? Nesmiete sa maskovať ani si lámať hlavu nad svojím konečným osudom natoľko, aby ste nemohli jedávať alebo spávať. Nie je pravda to, že vaše výsledky už budú na konci predurčené?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O konečnom osude

100. Celé tieto roky Ma nasledujete, no nepreukázali ste Mi ani štipku vernosti. Namiesto toho sa točíte okolo ľudí, ktorých milujete, a vecí, ktoré vám prinášajú radosť – a to až do takej miery, že zakaždým a všade, kam idete, ich uchovávate blízko svojho srdca a nikdy ich neopúšťate. Vždy, keď sa zapálite pre nejakú milovanú vec, stáva sa tak počas toho, keď Ma sledujete, či dokonca keď počúvate Moje slová. Preto hovorím, že vernosť, ktorú od vás žiadam, v skutočnosti venujete svojim „miláčikom“, ktorým ste verní a vážite si ich. Aj keď Mi možno niečo obetujete, nie je to všetko, čo máte, a neznamená to ani, že ste Mi skutočne verní. Púšťate sa do úloh, ktoré vás nadchýnajú: niektorí ľudia sú verní synom a dcéram, iní manželovi či manželke, bohatstvu, práci, nadriadeným, postaveniu či ženám. To, čomu ste verní, vás nikdy neunavuje ani nehnevá. Ba naopak, čoraz viac túžite vlastniť tieto veci vo väčšom množstve či vo vyššej kvalite a nikdy sa nevzdávate. Ja a Moje slová sú až druhoradé, na prvé miesto totiž kladiete veci, ktoré vás nadchýnajú. Neviete si pomôcť, Moje slová dávate na posledné miesto. Dokonca sú aj takí, ktorí aj toto posledné miesto prenechávajú veciam, ktorým sú verní, len ich ešte nestihli objaviť. Vo vašich srdciach niet ani stopy po Mne. Možno si myslíte, že od vás žiadam priveľa alebo vás obviňujem neprávom. No zamysleli ste sa niekedy nad tým, že zatiaľ čo si užívate čas s rodinou, Mne ste neboli verní ani raz? Nemrzí vás to v takýchto chvíľach? Keď máte srdcia naplnené radosťou a získate odmenu za svoju prácu, necítite sa sklamaní, že ste sa dostatočne nevystrojili pravdou? Kedy ste plakali len preto, že ste nezískali Môj súhlas? Lámete si hlavu nad svojimi synmi a dcérami a namáhate sa kvôli nim, no i tak nie ste spokojní. Stále žijete v presvedčení, že im nepomáhate dostatočne, že ste pre nich neurobili všetko, čo bolo vo vašich silách. Ku Mne ste však vždy boli ľahostajní a nedbanliví. Som len vo vašich spomienkach, ale vo vašich srdciach Ma niet. Moju oddanosť a snahu neustále prehliadate a nikdy ste ich nedokázali oceniť. Venujete sa len krátkym úvahám v domnienke, že to bude stačiť. Takáto „vernosť“ nie je to, po čom už dlho túžim. Vlastne ňou už dlho opovrhujem.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Komu si verný?

101. Ak by som pred vás hneď teraz položil peniaze a dal vám slobodu vybrať si, pričom by som vás nesúdil za vašu voľbu, väčšina z vás by si vybrala peniaze a zavrhla pravdu. Tí lepší spomedzi vás by sa neochotne vzdali peňazí a vybrali si pravdu, zatiaľ čo tí nerozhodní by schmatli peniaze do jednej ruky a pravdu do druhej. Neukázali by ste sa vari takto v pravom svetle? Ak by ste sa mali rozhodnúť medzi pravdou a čímkoľvek, čomu ste verní, všetci by ste sa rozhodli takto a váš postoj by sa nezmenil. Nie je to tak? Nie je medzi vami veľa takých, ktorí sa prikláňajú raz k tomu, čo je správne, a raz k tomu, čo je nesprávne? V zápase medzi pozitívnym a negatívnym, čiernym a bielym, si určite uvedomujete svoju voľbu medzi rodinou a Bohom, deťmi a Bohom, pokojom a narušením, bohatstvom a chudobou, postavením a obyčajnosťou, podporou a odvrhnutím a tak ďalej. Ak si máte vybrať medzi šťastnou a rozvrátenou rodinou, bez váhania si vyberiete tú šťastnú. Ak si máte vybrať medzi bohatstvom a povinnosťou, znova si vyberiete prvú možnosť, dokonca vám chýba vôľa vrátiť sa na breh^[a]. Ak si máte vybrať medzi prepychom a chudobou, vyberiete si prepych. Ak si máte vybrať medzi svojimi synmi, dcérami, manželkami a manželmi, a Mnou, vyberiete si rodinu. A ak si máte vybrať medzi vlastnými predstavami a pravdou, znova si vyberiete prvú možnosť. Zoči-voči všetkým vašim zlým skutkom som jednoducho stratil vieru vo vás. Jednoducho Ma udivuje, že vaše srdcia sú také zatvrdené. Dlhé roky oddanosti a úsilia Mi očividne nepriniesli nič okrem vášho zavrhnutia a zúfalstva, no každým dňom vo Mne rastie nádej pre vás, pretože som pred všetkými úplne jasne odhalil Môj deň. Vy však vytrvalo hľadáte temné a zlé veci, pričom sa ich odmietate vzdať. Aký bude váš výsledok? Zamysleli ste sa niekedy poriadne nad tým? Ak by ste si raz mali vybrať opäť, ako by ste sa zachovali? Stále by ste trvali na prvej možnosti? Opäť by ste ma sklamali a hlboko zarmútili? Našlo by sa vo vašich srdciach stále trochu vrúcnosti? Stále by ste netušili, čo robiť, aby ste potešili Moje srdce?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Komu si verný?

Poznámky pod čiarou:

a. Vrátiť sa na breh: čínsky zvrat, ktorý znamená „odvrátiť sa od zlého spôsobu života“.

102. On Jediný každý jeden deň pozoruje skutky a myšlienky každého jedného človeka, a tieto sa zároveň pripravujú na vlastný zajtrajšok. Touto cestou musí prejsť každá živá bytosť. Je to cesta, ktorú som predurčil každému človeku, nik sa jej nevyhne a nik nebude výnimkou. Slová, ktoré som vyslovil, nemajú priradené číslo, a dielo, ktoré som vykonal, je navyše bezmerné. Každý deň sledujem, ako každý človek prirodzene vykonáva všetko čo treba, v súlade so svojou vrodenou prirodzenosťou a rozvojom tejto prirodzenosti. Mnohí sa už nevedomky vydali na „správnu cestu“, ktorú som pripravil na rozlíšenie rôznych typov ľudí. Tieto rôzne typy ľudí som už dávno umiestnil do rôznych prostredí a na týchto jednotlivých miestach sa u každého z nich prejavili vlastné vrodené vlastnosti. Nik ich ničím nezaväzuje, nik ich nenavádza na zlé. Sú úplne slobodní a môžu sa prirodzene vyjadriť. Len jedna vec ich drží na uzde: Moje slová. Preto niektorí ľudia čítajú Moje slová s nechuťou a nikdy ich neuvádzajú do praxe. Robia to len preto, aby sa vyhli smrti. Iní zasa len ťažko dokážu vydržať bez Mojich slov, ktoré ich vedú a sýtia, a tak sa ich prirodzene pridŕžajú za každých okolností. Časom objavia tajomstvo ľudského života, konečný osud ľudstva a hodnotu ľudského bytia. Ľudstvo je v prítomnosti Mojich slov jednoducho takéto a Ja len dávam veciam voľný priebeh. Nesnažím sa ľudí nútiť k tomu, aby sa Moje slová stali základom ich bytia. Takže tí, ktorí nikdy nemali svedomie a ktorých bytie nikdy nemalo žiadnu hodnotu, trúfalo zavrhnú Moje slová a po krátkom pozorovaní, ako sa veci majú, si urobia po svojom. Začnú cítiť odpor k pravde a všetko, čo pochádza odo Mňa. Ba čo viac, pociťujú odpor, aby zostali v Mojom dome. Títo ľudia určitý čas prebývajú v Mojom dome v záujme svojho konečného osudu a preto, aby sa vyhli trestu, aj keď pracujú. Ich úmysly a činy sa však nikdy nezmenia. Preto čoraz viac túžia po požehnaní, čoraz viac chcú jednorazovo vstúpiť do Božieho kráľovstva a zostať tam navždy – dokonca chcú vstúpiť na večné nebesia. Čím väčšmi túžia po tom, aby čoskoro nadišiel Môj deň, tým väčšmi sa im zdá, že pravda sa stala prekážkou, kameňom úrazu na ich ceste. Nevedia sa dočkať, kedy vkročia do kráľovstva a budú si naveky užívať požehnania nebeského kráľovstva – a to všetko bez toho, aby museli hľadať pravdu alebo prijať súd a napomínanie a predovšetkým bez toho, aby sa museli ponižovať v Mojom dome a poslúchať Moje príkazy. Títo ľudia vstupujú do Môjho domu nie preto, aby naplnili svoju túžbu po hľadaní pravdy, ani aby sa podieľali na Mojom riadení, ale ich cieľom je len byť medzi tými, ktorí sa vyhnú záhube v nadchádzajúcom veku. Ich srdcia preto nikdy nespoznali, čo je pravda, ani to, ako ju prijať. Preto títo ľudia nikdy nepraktizovali pravdu ani si neuvedomovali mieru svojej skazenosti, no i napriek tomu po celý čas prebývajú v Mojom dome ako „služobníci“. „Trpezlivo“ očakávajú príchod Môjho dňa a neúnavne sa nechávajú unášať postupom Môjho diela. No bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažia či akú veľkú cenu platia, nikto ich nikdy nevidel trpieť za pravdu alebo obetovať niečo v Mojom záujme. Vo svojich srdciach nesmierne túžia po dni, keď ukončím starý vek, a navyše sa nemôžu dočkať zistenia, aká veľká je Moja moc a autorita. Nikdy sa však príliš nesnažili zmeniť svoj život a hľadať pravdu. Milujú to, k čomu mám odpor a majú odpor k tomu, čo Ja milujem. Túžia po tom, čo Ja nenávidím, a boja sa, že stratia to, čo sa Mi protiví. Žijú v tomto zlom svete, neprieči sa im, a predsa sa nesmierne obávajú, že ho zničím. Napriek protichodným úmyslom milujú tento svet, ktorý Ja nenávidím, no aj tak túžia po tom, aby som ho čo najrýchlejšie zničil, aby som ich ušetril utrpenia skazy a premenil na pánov budúceho veku skôr, než sa odklonia od pravej cesty. Je to preto, že nemilujú pravdu a majú odpor k tomu, čo pochádza odo Mňa. Možno sa na krátky čas stanú „poslušnými ľuďmi“, aby neprišli o požehnania, ale svoju túžbu po požehnaní a strach zo záhuby a uvrhnutia do horiaceho jazera neskryjú. Keďže sa Môj deň blíži, ich túžba je čoraz silnejšia. A čím väčšia je katastrofa, tým väčšie je ich zúfalstvo, pričom nevedia, kde začať, aby Ma potešili a aby neprišli o požehnania, po ktorých už dávno túžia. Takíto ľudia neváhajú a ihneď začnú konať, lebo chcú byť v popredí, keď Moja ruka začne konať svoje dielo. Za každú cenu sa chcú dostať do prvej línie vojsk, pretože sa desia toho, že ich neuvidím. Robia a hovoria to, čo považujú za správne, no netušia, že ich skutky a činy neboli nikdy v súlade s pravdou a že ich skutky len narúšajú Môj plán a vyrušujú ho. Možno vynaložili veľké úsilie a sú verní svojej vôli a úmyslu znášať útrapy, ale nič z toho čo robia, Ma neoslovuje. Nikdy som si totiž nevšimol, že by ich skutky pramenili z dobrých úmyslov, a už vôbec som nevidel, že by niečo položili na Môj oltár. Také sú skutky, ktoré predo Mnou počas týchto mnohých rokov činia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Mali by ste zvážiť svoje skutky

103. Mnohí ľudia berú Božie slová do ruky a čítajú ich deň čo deň, dokonca až do tej miery, že sa všetky klasické pasáže starostlivo naučia naspamäť, ako keby to bol ich najcennejší majetok, a navyše všade kážu Božie slová, poskytujú Božie slová iným a pomáhajú im nimi. Myslia si, že takto vydávajú svedectvo o Bohu, svedčia o Jeho slovách a nasledujú Božiu cestu. Domnievajú sa, že takto žijú podľa Božích slov, prinášajú Jeho slová do svojho vlastného života a že sa im za to dostane Božej chvály, spásy a zdokonalenia. No aj keď Božie slová kážu, nikdy sa nimi neriadia v praxi ani sa nepokúšajú porovnávať sa s tým, čo je v nich zjavené. Namiesto toho ich používajú, aby si podvodom získali obdiv a dôveru iných, aby sa sami ujali riadenia a spreneverili a ukradli Božiu slávu. Márne dúfajú, že sa im podarí využiť príležitosť, ktorú im ponúka šírenie Božích slov, aby získali Božie dielo a Jeho chválu. Prešlo mnoho rokov, ale títo ľudia si kázaním Božích slov nielenže nedokázali zaslúžiť Božiu chválu, nielenže nedokázali objaviť cestu, ktorú by mali nasledovať pri vydávaní svedectva o Božích slovách, nielenže nepomáhali sebe ani nepodporovali seba, keď pomáhali a podporovali iných Božími slovami, a nielenže nedokázali poznať Boha ani prebudiť v sebe pravú bázeň pred Bohom, keď konali všetky tieto veci. Naopak, ich nesprávne chápanie Boha je čoraz hlbšie, ich nedôvera k Nemu je čoraz väčšia a ich predstavy o Ňom sú čoraz prehnanejšie. Živení a vedení svojimi teóriami o Božích slovách sa zdajú byť úplne vo svojom živle, ako keby bez námahy predvádzali svoje schopnosti, ako keby našli svoj zmysel života, svoje poslanie, a ako keby získali nový život a boli spasení. Akoby s Božími slovami, ktoré sa im v prednese svižne kotúľajú z jazyka, získali pravdu, pochopili Božie úmysly a objavili cestu k poznaniu Boha. Akoby pri kázaní Božích slov často stretli Boha tvárou v tvár. Okrem toho sú často „dojatí“ k záchvatom plaču a vedení „Bohom“ v Božích slovách. Zdá sa, že sa neprestajne chytajú Jeho úprimného záujmu a láskavého úmyslu a že zároveň pochopili Božiu spásu človeka a Božie riadenie, spoznali Jeho podstatu a pochopili Jeho spravodlivú povahu. Zdá sa, že na tomto základe veria v Božiu existenciu ešte pevnejšie, viac si uvedomujú Jeho vznešený stav a ešte hlbšie cítia Jeho veľkoleposť a vznešenosť. Keďže oplývajú povrchným poznaním Božích slov, mohlo by sa zdať, že ich viera vzrástla, ich odhodlanie znášať utrpenie sa posilnilo a ich poznanie Boha sa prehĺbilo. Netušia však, že kým skutočne nezažijú Božie slová, celé ich poznanie Boha a všetky ich predstavy o Ňom vychádzajú len z ich vlastných zbožných prianí a dohadov. Ich viera by neobstála v žiadnej Božej skúške, ich takzvaná duchovnosť a postavenie by jednoducho neobstáli v Božej skúške alebo kontrole, ich odhodlanosť je len hrad postavený z piesku a ich takzvané poznanie Boha nie je nič iné než výplod ich fantázie. V skutočnosti si títo ľudia, ktorí takpovediac vložili veľa úsilia do Božích slov, nikdy neuvedomili, čo je skutočná viera, čo je skutočná podriadenosť, čo je skutočná starostlivosť alebo čo je skutočné poznanie Boha. Preberajú teórie, predstavivosť, znalosti, nadania, tradície, povery a dokonca aj morálne hodnoty ľudstva a robia z nich „kapitál“ a „zbrane“ pre vieru v Boha a Jeho nasledovanie, ba dokonca z nich urobili základy svojej viery v Boha a svojho nasledovania Boha. Zároveň berú tento kapitál a zbrane a robia z nich magické talizmany, cez ktoré spoznávajú Boha, aby čelili Božím kontrolám a skúškam, napomínaniu a súdu. To, čo získajú, nakoniec stále pozostáva len zo záverov o Bohu, ktoré sú presiaknuté náboženskými konotáciami, feudálnymi poverami a všetkým, čo je romantické, groteskné a tajomné. Ich spôsob poznania a definovania Boha je vtlačený do rovnakej formy ako spôsob, akým ľudia veria iba v Nebo nad hlavou alebo v Starca na Nebi, zatiaľ čo Božia praktickosť, Jeho podstata, Jeho povaha, Jeho vlastníctvo a bytie a tak ďalej – všetko, čo sa týka samého skutočného Boha – sú veci, ktoré ich poznanie nedokázalo pochopiť, od ktorých je ich poznanie úplne oddelené, ba dokonca tak vzdialené ako severný a južný pól. Hoci títo ľudia žijú pod opaterou a výživou Božích slov, týmto spôsobom predsa len nedokážu skutočne kráčať po ceste bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Skutočným dôvodom je to, že sa nikdy nezoznámili s Bohom ani s Ním nikdy nemali skutočný kontakt alebo spoločenstvo, a preto je pre nich nemožné dospieť k vzájomnému porozumeniu s Bohom alebo prebudiť v sebe pravú vieru v Boha, nasledovanie alebo uctievanie Boha. Tento spôsob nazerania na Boha a Božie slová, táto ich perspektíva a postoj ich odsúdili k tomu, že napriek svojmu úsiliu skončia s prázdnymi rukami a že nikdy v celej večnosti nedokážu kráčať po ceste bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Cieľ, o ktorý sa usilujú, a smer, ktorým idú, znamenajú, že sú Božími nepriateľmi na celú večnosť a že nikdy nedokážu prijať spásu.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Predslov

104. Počas mnohých rokoch Môjho diela ľudia veľa dostali a mnohého sa vzdali, ale stále vo Mňa skutočne neveria. Iba ústami vyznávajú, že som Boh, ale s pravdami, ktoré hovorím, nesúhlasia, a predovšetkým ich nepraktizujú tak, ako od nich žiadam. To znamená, že ľudia uznávajú len existenciu Boha, ale neuznávajú Jeho pravdu; uznávajú len existenciu Boha, ale neuznávajú Jeho život; hlásia sa k Božiemu menu, ale nie k Jeho podstate. Svojou horlivosťou si u Mňa vyslúžia len opovrhnutie, lebo síce hovoria pekné slová, ale v skutočnosti Ma klamú; nikto z nich Ma naozaj neuctieva. Hovoríte zvodne ako hady, a aj nesmierne namyslene, ako keby ste stáli na mieste samotných archanjelov. Čo je ešte horšie, vaše činy sú rozpoltené, ba roztrhané na franforce; o vašich nemiernych túžbach a chamtivých úmysloch je zle aj počúvať. Všetci ste teraz ako také mole v Mojom dome, ste predmetom Môjho zavrhnutia. Nikto z vás nemiluje pravdu, len túžite byť požehnaní, dostať sa do neba a kochať sa pohľadom na to, ako Kristus uplatní na zemi svoju moc. Ale zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako by niekto tak hlboko skazený ako vy, kto nemá ani potuchy o tom, čím je vlastne Boh, mohol byť hodný nasledovať Ho? Ako by ste sa mohli dostať do neba? Ako by ste mohli byť hodní vidieť niečo také veľkolepé, také nádherné, že to nemá obdobu? Ústa máte plné falošných a špinavých slov, zrady a arogancie. Nikdy ste Mi nepovedali nič úprimné, nič sväté, neprejavili ste voči Mne podriadenosť, keď ste okúsili Moje slovo. Aká je teda vaša viera? V srdciach máte len žiadostivosť a peniaze a nemyslíte na nič iné, len na materiálne veci. Každý deň kalkulujete, ako odo Mňa niečo získať. Každý deň počítate, koľko bohatstva a materiálnych vecí ste odo Mňa získali. Každý deň čakáte stále ďalšie požehnania, ktoré si budete užívať v čoraz hojnejšom počte a na vyššej úrovni. Nevenujete Mi každú jednu chvíľu v myšlienkach, ani Mojej pravde, ale myslíte len na svojho manžela, manželku, svojich synov, dcéry a na to, čo budete jesť a čo si oblečiete. Premýšľate o tom, ako získať stále väčší a väčší pôžitok. Ale ak si aj naplníte brucho hoci až po okraj, nie ste vari stále len mŕtvolou? A aj keď sa navonok ozdobíte nádherným odevom, nie ste vari stále len chodiace mŕtvoly bez života? Driete, až vám z toho vlasy šedivejú, aby ste si nasýtili bruchá, ale nikto z vás neobetuje ani jediný vlas pre Moje dielo. Neustále ste zaneprázdnení, fyzicky sa namáhate a lámete si hlavu len kvôli vlastnému telu a kvôli svojim synom a dcéram, ale nikto z vás neprejavuje žiadnu starosť ani záujem o Moje úmysly. Čo viac si odo Mňa ešte želáte získať?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Veľa je povolaných, ale málo vyvolených

105. Vyslovil som toľko slov a vyjadril som aj svoje úmysly a povahu, no ľudia stále nemajú schopnosť poznať Ma a veriť vo Mňa. Alebo by sme mohli povedať, že ľudia stále nie sú schopní podriadiť sa Mi. Kto z tých, ktorí žijú podľa Biblie a zákona, ktorí žijú na kríži, ktorí žijú podľa učenia a uprostred Môjho súčasného diela, je so Mnou v súlade? Myslíte len na to, aby ste dostali požehnanie a odmenu, nikdy ste sa však nezamysleli nad tým, ako so Mnou byť v súlade alebo ako zabrániť tomu, aby ste boli proti Mne. Som z vás veľmi sklamaný, pretože som vám dal tak veľa, no od vás som získal len málo. Vaše klamstvá, arogancia, nenásytnosť, márnivé túžby, zrada a neposlušnosť – čo z tohto by mohlo uniknúť Mojej pozornosti? Ste ku Mne povrchní, klamete, urážate a chlácholíte Ma, ste požadovační a domáhate sa odo Mňa obetí. Ako by takáto zlovoľnosť mohla uniknúť Môjmu trestu? Všetky tieto zlé skutky sú dôkazom vášho nepriateľstva voči Mne a tiež svedčia o tom, že so Mnou nie ste v súlade. Každý z vás si myslí, že je so Mnou v súlade, no keby to tak bolo, koho by sa týkali takéto nevyvrátiteľné dôkazy? Myslíte si, že ste voči Mne v plnej miere úprimní a že ste Mi verní. Myslíte si, že ste dobromyseľní, súcitní a že ste Mi toho veľa obetovali. Myslíte si, že ste pre Mňa spravili viac než dosť. Porovnali ste si to však niekedy so svojím konaním? Hovorím, že ste veľmi arogantní, chamtiví, povrchní, podvádzate Ma prefíkanými trikmi a máte opovrhnutiahodné úmysly a spôsoby. Vaša oddanosť je príliš biedna, vaša úprimnosť príliš bezcenná a chýba vám svedomie. Vo vašom srdci je priveľa zlomyseľnosti a pred vašimi zlými úmyslami nie je nikto uchránený, dokonca ani Ja. Zavreli ste predo Mnou dvere kvôli svojim deťom alebo manželovi či aby ste ochránili sami seba. Namiesto toho, aby vám na Mne záležalo, sa staráte o svoju rodinu, svoje deti, svoje postavenie, budúcnosť a vlastné pôžitky. Kedy ste počas svojich slov alebo činov pomysleli na Mňa? Počas chladných dní smerujú vaše myšlienky k vašim deťom, manželovi či manželke alebo rodičom. Miesto vo vašich myšlienkach nemám ani počas ťažkých dní. Keď si plníš svoje povinnosti, rozmýšľaš o svojich vlastných záujmoch, o svojej osobnej bezpečnosti, o členoch svojej rodiny. Čo si kedy urobil pre Mňa? Kedy si na Mňa myslel? Kedy si sa za každú cenu zasvätil Mne a Môjmu dielu? Kde je dôkaz o tvojom súlade so Mnou? Kde je realita tvojej vernosti ku Mne? Kde je realita tvojej podriadenosti voči Mne? Kedy nebolo tvojím zámerom získať Moje požehnanie? Klamete a podvádzate Ma, hráte sa s pravdou, zamlčiavate jej existenciu a zrádzate jej podstatu. Čo vás čaká v budúcnosti, keď takto pôjdete proti Mne? Hľadáte len súlad s hmlistým Bohom a hľadáte hmlistú vieru, nie ste však v súlade s Kristom. Nevyvolá vaša zlovoľnosť rovnakú odplatu, akú si zaslúžia zlí ľudia? Vtedy si uvedomíte, že nikto, kto nie je v súlade s Kristom, nemôže uniknúť pred dňom hnevu a zistíte, aká odplata sa dostane tým, ktorí sú proti Kristovi.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Mal by si hľadať spôsob dosiahnutia súladu s Kristom

106. Pri vašom hľadaní máte príliš veľa individuálnych predstáv, nádejí a očakávaní. Súčasné dielo je na to, aby sa orezávali vaše túžby o po postavení a vaše výstredné túžby. Nádeje, postavenie a predstavy sú klasickými predstaviteľmi satanskej povahy. Dôvodom, prečo tieto veci existujú v ľudských srdciach, je výlučne to, že satanov jed vždy rozožiera ľudské myšlienky a ľudia sa ešte vždy nedokážu zbaviť týchto satanových pokušení. Žijú uprostred hriechu, no napriek tomu neveria, že je to hriech a stále si myslia: „Veríme v Boha, takže nám musí udeliť požehnania a všetko pre nás náležite zariadiť. Veríme v Boha, preto musíme byť nadradení ostatným, mať lepšie postavenie a budúcnosť ako ktokoľvek iný. Keďže veríme v Boha, musí nám dať neobmedzené požehnania. Inak by sa to nedalo nazvať vierou v Boha.“ Myšlienky, na ktoré sa ľudia spoliehajú, aby prežili, im už mnoho rokov rozkladajú srdcia do takej miery, že sa z nich stali zradcovia, zbabelci a podliaci. Nielenže im chýba pevná vôľa a rozhodnosť, ale začali byť aj chamtiví, arogantní a svojhlaví. Úplne im chýba akákoľvek rozhodnosť, ktorá by presahovala ich vlastné ja, a čo viac, nemajú ani kúsok odvahy, aby sa zbavili obmedzení týchto temných vplyvov. Myšlienky a životy ľudí sú také prehnité, že ich pohľady na vieru v Boha sú stále neznesiteľne ohavné, a keď ľudia aj hovoria o svojich pohľadoch na vieru v Boha, je jednoducho neznesiteľné to počúvať. Všetci ľudia sú zbabelí, neschopní, podlí a nestabilní. Necítia odpor k silám temnoty ani lásku k svetlu a pravde; namiesto toho robia všetko pre to, aby ich vyhnali. Nie sú vaše súčasné myšlienky a pohľady práve také? „Keďže verím v Boha, mal by som byť len zasypávaný požehnaniami a mať zaistené postavenie, ktoré nikdy neupadne a zostane vyššie než postavenie neveriacich.“ Tento druh perspektívy v sebe neprechovávate len jeden alebo dva roky, ale mnoho rokov. Váš transakčný spôsob myslenia je príliš rozvinutý. Hoci ste dnes dospeli k tomuto kroku, stále ste sa nevzdali postavenia, ale neustále sa naň pýtate a denne ho pozorujete s hlbokým strachom, že jedného dňa ho stratíte a vaše meno bude poškodené. Ľudia svoju túžbu po pohodlí nikdy neodložili bokom. … Čím viac takto hľadáš, tým menej budeš žať. Čím väčšia je túžba človeka po postavení, tým vážnejšie ho bude treba orezávať a bude sa musieť podrobiť veľkému zušľachteniu. Takíto ľudia sú bezcenní! Treba ich orezávať a primerane súdiť, aby sa týchto vecí úplne zbavili. Ak sa budete touto cestou uberať až do konca, nič nezožnete. Tí, ktorí sa neusilujú o život, sa nemôžu premeniť, a tí, ktorí neprahnú po pravde, ju nemôžu získať. Nezameriavaš sa na to, aby si sa usiloval o osobnú premenu a vstup, ale namiesto toho sa sústredíš na výstredné túžby a veci, ktoré obmedzujú tvoju lásku k Bohu a bránia ti priblížiť sa k Nemu. Môžu ťa tieto veci premeniť? Môžu ťa priviesť do kráľovstva?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Prečo nie si ochotný byť protipólom?

107. Človek žije vo svetle, ale neuvedomuje si jeho vzácnosť. Nevie, čo je podstatou svetla, čo je jeho zdrojom, a navyše nevie, komu svetlo patrí. Keď odovzdávam svetlo medzi ľudí, okamžite skúmam situáciu medzi nimi: vďaka svetlu sa všetci ľudia menia, rastú a opúšťajú temnotu. Pozerám sa do každého kúta vesmíru a vidím, že hory sú zahalené v hmle, že vody zamrzli v chlade a že vďaka príchodu svetla sa ľudia pozerajú na východ, aby objavili niečo vzácnejšie – človek však stále nedokáže v hmle rozpoznať jasný smer. Keďže je celý svet zahalený hmlou, keď sa pozerám spomedzi oblakov, nikdy sa nenájde človek, ktorý by objavil Moju existenciu. Človek hľadá niečo na zemi, zdá sa, že čosi zháňa, a zrejme má v úmysle čakať na Môj príchod – predsa nepozná Môj deň a často môže hľadieť len na záblesk svetla na východe. Medzi všetkými národmi hľadám tých, ktorí sú skutočne v súlade s Mojimi úmyslami. Chodím medzi všetky národy a žijem medzi nimi, ale človek na zemi je živý a zdravý, a tak niet tých, ktorí by s nimi boli skutočne v súlade. Ľudia nevedia, ako brať do úvahy Moje úmysly, nevidia Moje činy, nedokážu sa pohybovať vo svetle a byť ním osvetlení. Hoci si človek raz vážil Moje slová, nedokáže rozpoznať zákerné úklady satana. Keďže je duchovné postavenie človeka príliš nízke, nedokáže konať tak, ako si želá jeho srdce. Človek Ma nikdy nemiloval úprimne. Keď ho povyšujem, cíti sa byť nehodný, ale to ho nenúti, aby sa Mi snažil vyhovieť. Len drží v rukách „postavenie“, ktoré som mu dal, a skúma ho, necitlivý voči Mojej milote sa radšej neustále priživuje na výhodách tohto postavenia. Nie je toto azda ľudský neduh? Keď sa hory pohnú, mohli by azda vytvoriť obchádzku pre tvoje postavenie? Keď vody potečú, mohli by sa snáď zastaviť pred ľudským postavením? Mohli by sa nebesia a zem vymeniť pre postavenie človeka? Kedysi som bol k človeku milosrdný, zas a znova – a predsa si to nikto neváži a necení. Ľudia to len počúvali ako príbeh alebo čítali ako román. Naozaj Moje slová nechytajú človeka za srdce? Naozaj Moje výroky nemajú žiadny účinok? Je možné, že nikto neverí v Moju existenciu? Človek nemiluje sám seba, namiesto toho sa spája so satanom, aby na Mňa útočil, a používa satana ako „prostriedok“, ktorým Mi môže slúžiť. Preniknem cez všetky satanove zákerné úklady a zabránim ľuďom na zemi, aby ich satan zavádzal, aby Mi pre jeho existenciu neodporovali.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 22. kapitola

108. Mnohí ľudia za Mojím chrbtom dychtia po postavení, napchávajú sa jedlom, radi spia a dôkladne sa starajú o telo v neustálom strachu, že z tela niet cesty von. V cirkvi si riadne neplnia svoje úlohy, ale priživujú sa na nej alebo napomínajú svojich bratov a sestry Mojimi slovami a obmedzujú ostatných zo svojej pozície autority. Títo ľudia stále hovoria, že nasledujú Božiu vôľu a že sú dôvernými priateľmi Boha – nie je to absurdné? Ak máš správne úmysly, no nedokážeš slúžiť podľa Božích úmyslov, si hlúpy. Ak však tvoja motivácia nie je správna, a napriek tomu hovoríš, že slúžiš Bohu, potom si proti Bohu a Boh by ťa mal potrestať! S takýmito ľuďmi nemám žiadny súcit! Priživujú sa v Božom dome, neustále dychtia po telesných pôžitkoch a neprihliadajú na Božie záujmy. Vždy vyhľadávajú to, čo je dobré pre nich, a nedbajú na Božie úmysly. V ničom, čo robia, neprijímajú skúmanie Ducha Božieho. Vždy sú nepoctiví a zradní, podvádzajú svojich bratov a sestry a majú dve tváre ako líška vo vinohrade – stále kradnú hrozno a šliapu po viniči. Mohli by byť takíto ľudia dôvernými priateľmi Boha? Si spôsobilý prijať Božie požehnania? Ak neprijímaš bremeno vo svojom živote a v cirkvi, si spôsobilý prijať Božie poverenie? Kto by sa odvážil dôverovať niekomu, ako si ty? Ak slúžiš takto, mohol by ťa Boh poveriť väčšou úlohou? Nespôsobilo by to omeškanie diela?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako slúžiť v súlade s Božími úmyslami

109. Väčšina ľudí dokonca hovorí o podmienkach svojej služby Bohu. Nezaujíma ich, či je to Boh, alebo človek, hovoria len o svojej vlastnej situácii a snažia sa uspokojiť iba svoje vlastné túžby. Keď pre Mňa varíte, žiadate poplatok za obsluhu, keď pre Mňa niečo vybavujete, požadujete za to poplatky, keď pre Mňa pracujete, požadujete plat, keď periete Moje šatstvo, požadujete poplatky za pranie, keď niečo poskytnete cirkvi, požadujete náhradu za obnovu, keď hovoríte, požadujete rečnícke poplatky, keď rozdávate knihy, požadujete distribučné poplatky, a keď píšete, požadujete autorské poplatky. Tí, ktorých som orezával, odo Mňa dokonca požadujú náhradu, zatiaľ čo tí, ktorých som poslal domov, požadujú odškodnenie za poškodenie ich mena. Tí, ktorí nie sú zosobášení, požadujú veno alebo odškodné za stratenú mladosť. Tí, ktorí zabijú kurča, požadujú mäsiarske poplatky, tí, ktorí vypražia jedlo, požadujú odmenu za vyprážanie, a tí, ktorí uvaria polievku, sa tiež dožadujú platby… Toto je vaša vznešená a mocná ľudská prirodzenosť a toto sú činy, ktoré vám diktuje vaše vrúcne svedomie. Kde sa podel váš rozum? Kde je vaša ľudská prirodzenosť? Ja vám to poviem! Ak budete takto pokračovať, prestanem medzi vami pôsobiť. Nebudem pôsobiť medzi svorkou šeliem v ľudskom šate, nebudem trpieť pre takú skupinu ľudí, ktorých bledé tváre skrývajú divoké srdcia, nebudem znášať takú svorku zvierat, ktorá nemá ani najmenšiu šancu na spásu. Deň, keď sa k vám obrátim chrbtom, je dňom vašej smrti, dňom, keď sa ponoríte do tmy, a dňom, keď vás opustí svetlo. Ja vám to poviem! Nikdy nebudem dobrotivý ku skupine, ako je tá vaša, skupine, ktorá je ešte podradnejšia ako zvieratá! Moje slová a skutky majú svoje hranice a s vašou ľudskou prirodzenosťou a svedomím už neurobím nič, pretože nemáte dostatok svedomia. Spôsobili ste Mi príliš veľa bolesti a som príliš znechutený z vášho opovrhnutiahodného správania. Ľudia, ktorým chýba ľudská prirodzenosť a svedomie, nebudú mať nikdy šancu na spásu. Nikdy by som nespasil takých bezcitných a nevďačných ľudí. Keď nadíde Môj deň, budem naveky šľahať blčiace plamene na synov vzbury, ktoré kedysi vyvolali Môj prudký hnev, uvalím svoj večný trest na tie zvieratá, ktoré Ma kedysi urážali a opustili, naveky spálim ohňom svojho hnevu synov vzbury, ktorí kedysi jedli a žili spolu so Mnou, ale neverili vo Mňa, ktorí Ma urážali a zrádzali. Potrestám všetkých, ktorí vyprovokovali Môj hnev, zošlem všetok svoj hnev na tie šelmy, ktoré kedysi chceli stáť vedľa Mňa ako seberovné, ale neuctievali Ma ani sa Mi nepodriadili. Prút, ktorým udieram človeka, zasiahne tie zvieratá, ktoré sa kedysi tešili z Mojej opatery a z tajomstiev, o ktorých som hovoril, a ktoré sa kedysi pokúšali odo Mňa brať materiálne pôžitky. Neodpustím nikomu, kto sa pokúsi zaujať Moje miesto. Neušetrím nikoho z tých, ktorí sa Mi pokúšajú ukradnúť jedlo a šaty.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Nezmeniť svoju povahu znamená byť nepriateľom Boha

110. To, čo dnes vidíte, je len ostro namierený meč z Mojich úst. Nevideli ste palicu v Mojej ruke ani plameň, ktorým spaľujem človeka, a preto ste v Mojej prítomnosti stále pyšní a neskrotní. Preto so Mnou stále bojujete v Mojom dome a ľudským jazykom spochybňujete to, čo som vyslovil svojimi ústami. Človek sa Ma neobáva, a hoci je aj dnes Mojim nepriateľom, naďalej zostáva bez obáv. V ústach máte jazyk a zuby nespravodlivých. Vaše slová a skutky sú ako slová a skutky hada, ktorý zviedol Evu k hriechu. Vyžadujete jeden od druhého oko za oko a zub za zub a v Mojej prítomnosti bojujete, aby ste si vydobyli postavenie, slávu a zisk, ale neviete, že Ja tajne sledujem vaše slová a skutky. Ešte predtým, ako ste vstúpili do Mojej prítomnosti, som sa dostal na dno vašich sŕdc. Človek chce vždy uniknúť z dosahu Mojej ruky a vyhnúť sa pohľadu Mojich očí, ale Ja som nikdy neuhýbal pred jeho slovami ani skutkami. Naopak, zámerne dopúšťam, aby tieto slová a skutky vstúpili do Mojich očí, a tak môžem napomínať ľudskú nespravodlivosť a vykonať súd nad ľudskou vzdorovitosťou. Takto skryté slová a skutky človeka zostávajú vždy pred Mojou súdnou stolicou a Môj súd nikdy neopustil človeka, pretože jeho vzdorovitosť je príliš veľký. Mojím dielom je spáliť a očistiť všetky ľudské slová a skutky, ktoré vyslovil a vykonal v prítomnosti Môjho Ducha. Takto,^[a] keď opustím zem, ľudia si stále zachovajú voči Mne vernosť a stále Mi budú slúžiť ako Moji svätí služobníci v Mojom diele, čím umožnia, aby sa Moje dielo na zemi rozvíjalo až do úplného konca.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo šírenia evanjelia je súčasne dielom záchrany človeka

Poznámky pod čiarou:

a. Pôvodný text neobsahuje slovo „Takto“.

111. Teším sa z tých, ktorí nepodozrievajú iných a mám rád tých, ktorí bez váhania prijímajú pravdu. Voči týmto dvom druhom ľudí prejavujem veľkú starostlivosť, pretože v Mojich očiach sú títo ľudia úprimní. Ak si nečestný, potom budeš obozretný a podozrievavý voči všetkým ľuďom a všetkým záležitostiam, a preto tvoja dôvera vo Mňa sa bude zakladať na podozrievaní. Takúto dôveru by som nemohol nikdy schváliť. Ak chýba skutočná dôvera, ešte viac ti chýba skutočná láska. A ak si náchylný pochybovať o Bohu a špekulovať o Ňom podľa svojej vlastnej vôle, potom si bezpochyby najnečestnejší zo všetkých ľudí. Mudruješ nad tým, či je Boh taký istý ako človek, neodpustiteľne hriešny, malomyseľný, neúprimný, bez úsudku, s chýbajúcim zmyslom pre spravodlivosť, oddaný taktike násilia, falošný a prefíkaný, ktorého teší zlo, temnota a podobne. Netkvie príčina toho, že ľudia takto zmýšľajú, v tom, že nemajú ani poňatia o tom, kto je Boh? Taká viera je nanajvýš hriešna! Niektorí dokonca veria, že tí, ktorí Mi robia radosť, sú tí istí, ktorí Mi lichotia a pochlebujú a že tí, ktorým takéto „schopnosti“ chýbajú, nebudú v Božom dome vítaní a prídu o miesto v ňom. Je toto vaše jediné poznanie, získané počas všetkých tých rokov? Toto ste dosiahli? A čo sa týka znalostí o Mne, nezostávate len pri týchto nedorozumeniach, ale ešte horšie je vaše rúhanie voči Božiemu Duchu a urážanie nebies. Preto tvrdím, že takáto dôvera, akou je vaša, spôsobí iba to, že sa ešte viac vzdialite odo Mňa a budete voči Mne ešte vo väčšej opozícii. Počas mnohých rokov práce ste uzreli veľa právd, ale viete, čo vnímajú Moje uši? Koľkí z vás túžite prijať Pravdu? Všetci veríte, že ste ochotní zaplatiť cenu za Pravdu, ale koľkí z vás pre ňu skutočne trpia? Vo vašich srdciach nie je nič iné ako nespravodlivosť, čo vás núti myslieť si, že všetci, bez ohľadu na to, kto to je, sú rovnako nečestní a nepoctiví – až do tej miery, že dokonca veríte, že by vtelenému Bohu, podobne ako normálnemu človeku, chýbalo láskavé srdce či vľúdna dobroprajnosť. A čo viac, veríte, že ušľachtilý charakter, milosrdnú a dobroprajnú prirodzenosť má len Boh na nebi. Neveríte, že by mohol existovať svätec a myslíte si, že na zemi vládne len temnota a zlo, zatiaľ čo Boh je niekto, komu ľudia s dôverou zverujú svoju túžbu po dobrote a kráse. Že je to nejaká slávna postava, ktorú si sami vytvorili. Boha na nebi vnímate ako veľmi priameho, otvoreného, spravodlivého, veľkého, hodného uctievania a obdivu, zatiaľ čo tento Boh na zemi je len nejaká náhrada, nástroj Boha na nebi. Veríte, že tento Boh sa nemôže vyrovnať Bohu na nebi a už vôbec sa o tomto Bohu nedá hovoriť jedným dychom. Veľkosť a dôstojnosť Boha patria Božej sláve na nebi, ale na prirodzenosti a skazenosti človeka má účasť Boh na zemi. Boh na nebi je večne vznešený, zatiaľ čo Boh na zemi zostáva navždy slabý, neschopný a nie je dôležitý. Bohu na nebi sa nepripisujú žiadne telesné pocity, len spravodlivosť, zatiaľ čo Boh na zemi má len sebecké pohnútky, je nečestný a nerozumný. Boh na nebi nemá ani najmenší náznak nepoctivosti a je naveky verný, zatiaľ čo Boh na zemi je vždy v určitom ohľade nečestný. Boh na nebi miluje človeka vrúcne, zatiaľ čo Boh na zemi sa oňho dostatočne nestará, dokonca ho úplne zanedbáva. Toto mylné poznanie už dlho zostáva vo vašich srdciach a je možné, že v ňom zostane i naďalej. Vy všetky skutky Krista posudzujete z hľadiska nespravodlivých a rovnako celé Jeho dielo, celú Jeho identitu a podstatu hodnotíte z hľadiska zlých ľudí. Tým, že ste vykonali niečo, čo pred vami nikto nikdy neurobil, dopustili ste sa závažnej chyby! To znamená, že slúžite len vznešenému Bohu s korunou na hlave a Bohu, ktorého nepovažujete za dôležitého, pretože je pre vás neviditeľný, nikdy nevenujete pozornosť. Neznamená to, že ste hriešni? Nie je to klasický príklad urážky Božej povahy? Uctievate Boha na nebi. Obdivujete vznešené obrazy a vážite si tých, ktorí sú uznávaní za ich výrečnosť. Ochotne si necháš rozkazovať Bohom, ktorý ti dá za priehrštie bohatstva a dychtivo túžiš po Bohu, ktorý môže splniť každú tvoju túžbu. Jediný Boh, po ktorom netúžiš, je ten, ktorému chýba vznešenosť. Jediné, čo nenávidíš, je stýkanie sa s Bohom, ktorého si žiadny človek nemôže vysoko vážiť. Najviac zo všetkého si nepraješ slúžiť tomuto Bohu, ktorý ti nikdy nedal jediný cent. Jediný, ktorý nedokáže vyvolať tvoju túžbu po Ňom, je tento nemilý Boh. Tento Boh nie je schopný rozšíriť tvoj obzor, vyvolať v tebe pocit, akoby si našiel poklad a len ťažko môže splniť tvoje prianie. Prečo Ho potom nasleduješ? Už si sa niekedy zamyslel nad touto otázkou? To, čo robíš, nielenže uráža Krista, ale čo je dôležitejšie, uráža to Boha na nebi. Myslím, že toto nie je dôvod, prečo by ste mali veriť v Boha!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako poznať Boha na zemi

112. Mnohí ľudia radšej pôjdu do pekla, ako by mali hovoriť a konať čestne. Niet divu, že s tými, ktorí sú nečestní, sa chystám zaobchádzať inak. Samozrejme, viem veľmi dobre, aké je pre vás ťažké byť čestní. Pretože ste všetci takí šikovní a tak dobre dokážete posudzovať ľudí podľa svojich vlastných úzkoprsých štandardov. To Mi uľahčuje prácu. A keďže si všetci tak starostlivo strážite svoje tajomstvá, dobre teda: Jedného po druhom vás pošlem do pohromy, kde vás „vyškolí“ oheň a napokon dospejete k pevnému rozhodnutiu, čo sa týka vašej viery v Moje slová. Nakoniec vám z úst vypáčim slová, že „Boh je verným Bohom“. Potom sa budete biť do pŕs a nariekať: „Ľudské srdce je nečestné!“ Aké bude vtedy vaše vnútorné rozpoloženie? Viem si predstaviť, že sa už nebudete tváriť tak víťazoslávne ako teraz. A už vôbec nebudete takí „hlbokomyseľní a ťažko pochopiteľní“, ako ste teraz. Pred Bohom niektorí ľudia vystupujú veľmi rezervovane a korektne a starostlivo sa snažia „správať slušne“, v prítomnosti Ducha však ceria tesáky a vyťahujú pazúry. Zaradili by ste takýchto ľudí medzi čestných? Ak si pokrytec, človek zručný v „medziľudských vzťahoch“, potom si jednoznačne aj človekom, ktorý sa pokúša zahrávať sa s Bohom. Ak máš reči plné výhovoriek a zbytočných ospravedlnení, musím povedať, že si človekom, ktorý nerád uvádza pravdu do praxe. Ak máš veľa tajností, o ktoré sa zdráhaš podeliť, ak sa ti vôbec nechce odhaľovať svoje tajomstvá a svoje ťažkosti pred ostatnými a hľadať cestu svetla, potom len tak ľahko nedosiahneš spasenie a sotva unikneš z temnoty.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tri napomenutia

113. Hlboko rozumiem klamlivosti, ktorá je vo vašich srdciach. Väčšina z vás Ma nasleduje zo zvedavosti a prišla Ma hľadať z pocitu prázdnoty. Keď sa nenaplní vaše tretie želanie – želanie pokojného a šťastného života – potom vyprchá aj vaša zvedavosť. Klamlivosť, ktorá existuje v každom z vašich sŕdc, sa odhaľuje prostredníctvom vašich slov a skutkov. Úprimne povedané, ste na Mňa len zvedaví, ale nebojíte sa Ma. Nedávate si pozor na jazyk a už vôbec nemáte zábrany vo svojom správaní. Akú vieru potom skutočne máte? Je pravá? Len používate Moje slová, aby ste zahnali svoje obavy a zmiernili svoju nudu, aby ste vyplnili zvyšné prázdne miesta vo svojich životoch. Kto z vás uviedol Moje slová do praxe? Kto má pravú vieru? Stále kričíte, že Boh je Boh, ktorý vidí hlboko do sŕdc ľudí, no ako je Boh, o ktorom kričíte vo svojich srdciach, v súlade so Mnou? Keďže takto kričíte, potom prečo takto konáte? Mohlo by to byť tak, že toto je láska, ktorou sa Mi chcete odplatiť? Na perách máte veľa oddanosti, kde sú však vaše obety a dobré skutky? Keby sa Mi do uší nedostávali vaše slová, ako by som vás mohol tak veľmi nenávidieť? Keby ste vo Mňa skutočne verili, ako by ste mohli upadnúť do takého stavu tiesne? Vaše tváre vyzerajú sklesnuto, ako keby ste stáli pred súdom v podsvetí. Nie je vo vás ani štipka vitality a bez energie rozprávate o svojom vnútornom hlase. Dokonca ste plní ponôs a nadávok. Dávno ste stratili vieru v to, čo robím, a zmizla dokonca aj vaša pôvodná viera. Ako ma teda môžete nasledovať až do konca? Keďže je to tak, ako môžete byť zachránení?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová pre mladých a starých

114. Hoci človek verí v Boha, nemá Ho v srdci, nevie, ako Ho milovať, ani Ho nechce milovať, pretože jeho srdce sa k Nemu nikdy nepriblíži a on sa Mu vždy vyhýba. Výsledkom toho je, že ľudské srdce je od Boha vzdialené. Kde sa teda nachádza jeho srdce? Srdce človeka v skutočnosti nikam neodišlo: namiesto toho, aby ho dal Bohu alebo Mu ho zjavil, nechal si ho pre seba. A to aj napriek tomu, že niektorí ľudia sa často modlia k Bohu a vravia: „Ó, Bože, pozri na moje srdce – Ty vieš všetko, na čo myslím!“ a niektorí dokonca prisahajú, že nechajú Boha, aby sa na nich pozrel, aby mohli byť potrestaní, ak porušia svoju prísahu. Hoci človek dovoľuje Bohu nahliadnuť do svojho srdca, neznamená to, že je schopný podriadiť sa Božiemu ovládaniu a opatreniam, ani to, že prenechal svoj osud, svoje vyhliadky a všetko Božej kontrole. Takže bez ohľadu na prísahy, ktoré dávaš Bohu, alebo na to, čo Mu tvrdíš, v Božích očiach je tvoje srdce pred Ním stále zatvorené, pretože Bohu iba dovolíš, aby sa pozrel na tvoje srdce, ale nedovolíš Mu, aby ho ovládal. Inými slovami, vôbec si svoje srdce Bohu nedal a vyslovuješ iba pekne znejúce slová, aby ich Boh počul; pritom skrývaš pred Bohom svoje rozličné klamlivé úmysly spolu so svojimi intrigami, machináciami a plánmi, držíš svoje vyhliadky a osud vo svojich rukách a v hĺbke duše sa obávaš, že ti ich Boh vezme. Boh preto nikdy neuvidí úprimnosť človeka voči Nemu. Hoci Boh pozoruje hlbiny ľudského srdca a vidí, čo si človek myslí a čo si želá robiť vo svojom srdci, a vidí, aké veci vo svojom srdci prechováva, ľudské srdce nepatrí Bohu a človek Mu ho neodovzdal, aby ho ovládal. To znamená, že Boh má právo pozorovať, ale nemá právo ovládať. Človek vo svojom subjektívnom vedomí nechce ani nemá v úmysle nechať Boha, aby ho ovládal. Nielenže sa človek pred Bohom uzavrel, ale existujú aj takí ľudia, ktorí hľadajú spôsoby, ako zaobaliť svoje srdcia, peknými rečičkami a lichôtkami sa snažia vytvoriť falošný dojem a získať Božiu dôveru a skrývajú svoju pravú tvár pred Božím zrakom. Cieľom ich snahy zabrániť Bohu, aby videl, je nedovoliť Mu, aby vnímal, akí skutočne sú. Nechcú dať svoje srdcia Bohu, ale chcú si ich nechať pre seba. Podtextom toho je, že to, čo človek robí a čo chce, si všetko sám naplánoval, vypočítal a rozhodol; nepožaduje účasť ani zásah Boha, o to menej potrebuje Božie riadenie a opatrenia. Či už ide o Božie príkazy, Jeho poverenie alebo požiadavky, ktoré Boh kladie na človeka, rozhodnutia človeka sú založené na jeho vlastných úmysloch a záujmoch, na jeho vlastnom stave a okolnostiach v danom čase. Človek vždy používa vedomosti a názory, s ktorými je stotožnený, ako aj svoj vlastný intelekt, aby posúdil a zvolil cestu, ktorou by mal ísť, a nedovolí zásah alebo kontrolu Boha. To je srdce človeka, ktoré vidí Boh.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh II

115. Mnohí ľudia Ma chcú skutočne milovať, ale keďže ich srdce im nepatrí, neovládajú sa; mnohí ľudia Ma skutočne milujú, pretože prechádzajú skúškami, ktoré im dávam, ale nie sú schopní pochopiť, že skutočne existujem, a milujú Ma len v prázdnote, a nie pre Mňa samého; mnohí ľudia položia predo Mňa svoje srdcia, ale potom im nevenujú žiadnu pozornosť, a tak ich srdcia uchmatne satan, kedykoľvek sa mu naskytne príležitosť a potom Ma títo ľudia opúšťajú; mnohí Ma skutočne milujú, keď im dávam svoje slová, ale v duchu si ich nevážia, namiesto toho ich nerozvážne používajú, akoby boli verejným majetkom a hádžu ich tam, odkiaľ prišli, kedykoľvek sa im zachce. Človek Ma hľadá, keď má bolesti, a utieka sa ku Mne, keď prechádza skúškami. V časoch pokoja sa zo Mňa teší, v nebezpečenstve Ma popiera, keď je zaneprázdnený, zabúda na Mňa a keď má voľno, predstiera o Mňa záujem – ale nikto Ma nikdy nemiloval po celý svoj život. Želám si, aby bol človek predo Mnou úprimný: nežiadam, aby Mi niečo dal, len chcem, aby Ma všetci ľudia brali vážne a aby Mi namiesto pochlebovania radšej umožnili vrátiť človeku úprimnosť. Moje osvietenie, osvetlenie a cena Môjho úsilia preniká všetkými ľuďmi, ale rovnako preniká všetkými ľuďmi aj pravá skutočnosť každého ľudského konania, vrátane toho, keď Ma klamú. Javí sa to tak, akoby jednotlivé súčasti klamstva boli s človekom už od počatia, akoby mal túto špecifickú schopnosť klamať už od narodenia. Okrem toho, človek nikdy neprezradil toto tajomstvo; nikto nikdy neprenikol k zdroju týchto schopností klamať. Výsledkom je, že človek žije uprostred klamstva bez toho, aby si to uvedomoval, a zdá sa, že si sám sebe odpúšťa, ako keby to zariadil Boh a nie, že Ma úmyselne klame. Nestojí práve toto za tým, že Ma človek klame? Nie je to jeho ľstivý plán? Nikdy som sa nenechal zmiasť podlizovaním a poklonkovaním človeka, pretože jeho jadro som odhalil už dávno. Kto vie, koľko nečistoty koluje v jeho krvi a koľko satanovho jedu je v jeho kostiach? Ako sa míňajú dni, človek si na to stále viac zvyká, takže necíti škodu, ktorú mu satan spôsobuje. Preto nemá záujem spoznať „umenie zdravého bytia“.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 21. kapitola

116. Všetci ľudia sú stvorenia bez sebapoznania, nedokážu poznať samých seba. Všetkých ostatných však poznajú ako vlastnú dlaň, akoby najprv „preskúmali“ všetko, čo vykonali a povedali iní, priamo pred nimi, pričom predtým získali ich súhlas. Následne akoby si úplne premerali všetkých ostatných vrátane ich duševných stavov. Také sú všetky ľudské bytosti. Aj keď dnes vstúpili do Veku kráľovstva, ich prirodzenosť sa nemení. Predo Mnou robia vždy to, čo robím Ja, no za Mojím chrbtom sa začínajú venovať svojmu vlastnému jedinečnému „biznisu“. No neskôr, keď predo Mňa predstúpia, sú ako úplne iní ľudia, navonok pokojní a nezlomení, s vyrovnaným výrazom tváre a pravidelným tepom. Nie sú ľudia práve preto takí hodní opovrhnutia? Toľkí ľudia majú dve úplne odlišné tváre – jednu, keď stoja predo Mnou, a druhú, keď Mi stoja za chrbtom. Keď sú predo Mnou, toľkí z nich sa správajú ako novonarodené jahňatá, no keď sú Mi za chrbtom, zmenia sa na zúrivé tigre a neskôr sa správajú ako malé vtáčiky radostne poletujúce nad pahorkami. Toľkí ľudia Mi pred Mojou tvárou preukazujú vôľu a odhodlanie. Toľkí prichádzajú predo Mňa, aby s prahnutím a túžobne hľadali Moje slová, no keď sú Mi za chrbtom, cítia k nim odpor a zavrhnú ich, akoby im boli Moje výroky na ťarchu. Hľadiac na ľudskú rasu, ktorú skazil Môj nepriateľ, už toľkokrát som do ľudí prestal vkladať svoje nádeje. Vidiac, ako predo Mňa prichádzajú a so slzami v očiach hľadajú odpustenie, už toľkokrát som v dôsledku ich chýbajúcej sebaúcty a zanovitej nepolepšiteľnosti zavrel oči pred ich hnevlivými činmi, aj keď sú ich srdcia pravé a úmysly úprimné. Už toľkokrát som videl ľudí, ktorí si verili dosť na to, aby so Mnou nadviazali spoluprácu, a ktorí boli – keď stáli predo Mnou – zdanlivo v Mojom objatí a vychutnávali si jeho teplo. Keď som už bol toľkokrát svedkom nevinnosti, živosti a roztomilosti Môjho vyvoleného ľudu, ako by som sa nemohol tak veľmi radovať z týchto vecí? Ľudské bytosti nevedia, ako sa tešiť zo svojich predurčených požehnaní v Mojich rukách, pretože nerozumejú presnému významu slov „požehnania“ a „utrpenie“. Preto Ma ľudia ani zďaleka nehľadajú úprimne. Ak by nebolo zajtrajška, ktorí z vás, čo predo Mnou stojíte, by ste boli takí čistí ako čerstvo napadaný sneh a nepoškvrnení ako nefrit? Je možné, že vaša láska ku Mne je len niečo, čo sa dá vymeniť za lahodné jedlo, štýlové oblečenie alebo vysokú funkciu so štedrým zárobkom? Dá sa vymeniť za lásku, ktorú k tebe pociťujú iní? Mohlo by to byť v skutočnosti tak, že podstupovanie skúšok prinúti ľudí vzdať sa ich lásky ku Mne? Budú sa v dôsledku utrpenia a strastí sťažovať na Moje opatrenia? Nik si ešte naozaj neuvedomil ostrý meč, ktorý sa nachádza v Mojich ústach: poznajú len jeho povrchný význam, pričom skutočne nechápu, čo zahŕňa. Ak by ľudské bytosti naozaj zazreli ostrosť Môjho meča, hnali by sa ako potkany do svojich nôr. Ľudia pre svoju otupenosť vôbec nechápu pravý význam Mojich slov, a preto netušia, aké pôsobivé sú Moje výroky alebo koľko toho odhaľujú z ľudskej prirodzenosti a tiež nakoľko tieto slová odsúdili ich vlastnú skazenosť. Preto väčšina ľudí v dôsledku neúplného chápania toho, čo hovorím, nadobudla vlažný postoj.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 15. kapitola

117. Koľko ľudí v priebehu vekov opustilo tento svet so sklamaním a s nevôľou, a koľko ľudí prišlo na svet s nádejou a vierou. Koľkým som zabezpečil, aby sem prišli, a koľkých som poslal preč. Mojimi rukami prešlo nespočetné množstvo ľudí. Mnoho duší bolo uvrhnutých do podsvetia, mnohé prežili v tele a mnohé zomreli a znovu sa narodili na zemi. A predsa žiadna z nich nikdy nemala príležitosť tešiť sa z požehnania dnešného kráľovstva. Dal som človeku tak veľa, a predsa získal málo, lebo útoky satanovej moci mu znemožnili tešiť sa zo všetkého Môjho bohatstva. Mal len to šťastie, že sa naň mohol pozrieť, ale nikdy sa z neho nemohol naplno tešiť. Človek nikdy neobjavil pokladnicu vo svojom tele, aby mohol dostať nebeské bohatstvo, a tak stratil požehnania, ktoré som mu dal. Nie je ľudský duch to, čo ho spája s Mojím Duchom? Prečo Ma človek nikdy nedokáže zaujať svojím duchom? Prečo sa ku Mne približuje v tele, ale nedokáže to urobiť v duchu? Je Moja pravá tvár tvárou tela? Prečo človek nepozná Moju podstatu? Vari v duchu človeka nie je ani najmenšia stopa po Mne? Či som sa z ľudského ducha úplne vytratil? Ako môže človek pochopiť Moje úmysly, keď nevstúpi do duchovnej oblasti? Existuje v očiach človeka niečo, čím by mohol priamo preniknúť do duchovnej oblasti? Koľkokrát som volal k človeku svojím Duchom? Ale on len stojí, akoby som ho prebodával, díva sa na Mňa z diaľky, s veľkým strachom, že Ho povediem do iného sveta. Koľkokrát som na neho klopal v jeho duchu, ale on si to vôbec nevšímal, mal veľké obavy, že vstúpim do jeho domu a využijem príležitosť, aby som ho obral o všetok majetok. A tak sa predo Mnou zatvára, necháva Ma stáť pred studenými, pevne zatvorenými dverami. Koľkokrát človek padol a Ja som ho zachránil. Po prebudení Ma však okamžite opustí a nedotknutý Mojou láskou sa na Mňa pozrie opatrným pohľadom. Nikdy sa Mi nepodarilo zahriať srdce človeka. Človek je bezcitný, chladnokrvný tvor. A hoci je v Mojom náručí teplo, nikdy ho to hlboko nezasiahne. Človek je ako divoch v lese, ktorý si nikdy nevážil nič z Môjho zaľúbenia v človečenstve. Nie je ochotný sa ku Mne priblížiť, radšej prebýva v horách, kde znáša hrozbu divej zveri, no aj tak sa odmieta utiekať ku Mne. Nikoho nenútim, aby ku Mne prišiel. Len konám svoje dielo. Príde deň, keď človek ku Mne pripláva zo stredu mocného oceánu, aby sa mohol tešiť zo všetkého bohatstva na zemi, a zanechá za sebou nebezpečenstvo, že ho pohltí more.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 20. kapitola

118. Vaša viera je veľmi krásna, hovoríte, že ste ochotní venovať celý svoj život Môjmu dielu a obetovať zaň svoje životy, ale vaše povahy sa veľmi nezmenili. Vyjadrujete sa len povýšenecky, napriek tomu, že vaše skutočné správanie je veľmi úbohé. Je to, akoby jazyky a ústa ľudí boli v nebi, ale ich nohy boli celkom dole na zemi, a v dôsledku toho sú ich slová, skutky a povesť stále v troskách a ruinách. Vaša povesť je zničená, vaše správanie je skazené, váš spôsob vyjadrovania je úbohý a vaše životy sú opovrhnutiahodné; dokonca celá vaša ľudskosť klesla na najnižšiu úroveň. Ste plní predsudkov voči iným a hašteríte sa za každú maličkosť. Hádate sa pre vlastnú povesť a postavenie až do takej miery, že ste ochotní zostúpiť do pekla a jazera ohňa. Vaše súčasné slová a skutky Mi stačia na to, aby som usúdil, že ste hriešni. Vaše postoje k Môjmu dielu Mi stačia na to, aby som usúdil, že ste nespravodliví, a všetky vaše povahy Mi stačia na to, aby som skonštatoval, že ste skazené duše plné ohavností. Vaše prejavovanie a to, čo odhaľujete, je dostatočné na to, aby sa dalo povedať, že ste ľudia, ktorí sa napili krvi nečistých duchov. Keď sa spomína vstúpenie do kráľovstva, neodhaľujete svoje pocity. Veríte, že vaše terajšie správanie je dostatočné na to, aby ste mohli prejsť bránou do Môjho nebeského kráľovstva? Veríte, že môžete získať možnosť vstúpiť do svätej zeme Môjho diela a Mojich slov bez toho, aby som vaše slová a skutky najprv preskúšal? Kto Ma dokáže oklamať? Ako mohlo vaše podlé, úbohé správanie a rozhovory uniknúť Môjmu zraku? Vaše životy som predurčil na to, aby ste pili krv a jedli mäso týchto nečistých duchov, pretože ich predo Mnou každý deň napodobňujete. Predo Mnou bolo vaše správanie obzvlášť zlé, tak ako by som vás nemal považovať za odporných? Vaše slová obsahujú špinavosti nečistých duchov: Chlácholíš, zatajuješ a pochlebuješ ako tí, čo sa venujú čarodejníctvu, a ako tí, ktorí praktizujú nečestnosť a pijú krv nespravodlivých. Všetky prejavy človeka sú nesmierne nespravodlivé, ako teda môžu byť všetci ľudia uvedení do svätej zeme, kde sú tí spravodliví? Myslíš si, že toto tvoje opovrhnutiahodné správanie ťa môže v porovnaní s tými nespravodlivými odlíšiť ako svätého? Tvoj jazyk podobný hadiemu nakoniec zničí toto tvoje telo, ktoré rozsieva skazu a koná ohavnosti, a tie tvoje ruky, ktoré sú pokryté krvou nečistých duchov, nakoniec stiahnu aj tvoju dušu do pekla. Prečo sa teda nechopíš tejto príležitosti a neočistíš svoje ruky pokryté špinou? A prečo nevyužiješ túto príležitosť, aby si si vyrezal ten jazyk, ktorý vyslovuje nespravodlivé slová? Je možné, že si ochotný trpieť v pekelných plameňoch pre svoje ruky, jazyk a ústa? Obozretne bdiem nad srdcom každého človeka, pretože dávno predtým, ako som stvoril ľudstvo, som uchopil ich srdcia do svojich rúk. Už dávno som prezrel ľudské srdcia, tak ako by mohli ich myšlienky uniknúť Môjmu pohľadu? Ako by nemohlo byť už príliš neskoro na to, aby unikli spáleniu Mojím Duchom?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Všetci ste takého nízkeho charakteru!

119. Tvoje ústa sú prívetivejšie ako holubice, ale tvoje srdce je zlovestnejšie ako ten pradávny had. Tvoje ústa sú síce pekné ako libanonské ženy, ale tvoje srdce nie je láskavejšie ako ich, a rozhodne sa nemôže rovnať kráse Kanaánčaniek. Tvoje srdce je také nečestné! To, čo sa Mi hnusí, sú len ústa nespravodlivých a ich srdcia, a Moje požiadavky na ľudí vôbec nie sú väčšie ako tie, ktoré kladiem na svätých. Hnusia sa Mi zlé skutky nespravodlivých a dúfam, že sa dokážu zbaviť svojich špinavostí a vymaniť sa zo svojich súčasných útrap, aby sa mohli odlíšiť od nespravodlivých, žiť so spravodlivými a byť s nimi svätí. Vy sa síce nachádzate v rovnakej situácii ako ja, ale ste pokrytí špinou a nemáte v sebe ani kúsok pôvodnej podoby ľudí, ktorí boli stvorení na počiatku. Navyše, pretože každý deň napodobňujete podoby tých nečistých duchov, robíte to, čo oni, a hovoríte to, čo oni, všetky časti vášho tela – dokonca aj vaše jazyky a ústa – sú nasiaknuté ich špinavou vodou do takej miery, že ste úplne pokrytí takýmito škvrnami a ani jediná časť z vás sa nedá použiť na Moje dielo. Je to také srdcervúce! Žijete v takom svete koní a dobytka, a pritom sa vlastne necítite znepokojení, ste plní radosti a žijete slobodne a ľahko. Plávate v tej špinavej vode, a pritom si vlastne ani neuvedomujete, že ste sa dostali do takej ťažkej situácie. Každý deň sa stýkate s nečistými duchmi a prichádzate do styku s „exkrementmi“. Vaše životy sú dosť vulgárne, ale v skutočnosti si neuvedomuješ, že vôbec neexistuješ v ľudskom svete a že nad sebou nemáš žiadnu kontrolu. Azda nevieš, že tvoj život už dávno pošliapali tí nečistí duchovia alebo že tvoju povahu už dávno poškvrnila špinavá voda? Myslíš si, že žiješ v pozemskom raji a že si na vrchole šťastia? Azda nevieš, že si žil po boku nečistých duchov a že si spoločne žil so všetkým, čo si pre teba pripravili? Ako by mohol mať tvoj spôsob života nejaký zmysel? Ako môže mať tvoj život nejakú hodnotu? Behal si za svojimi rodičmi, rodičmi nečistých duchov, a pritom vlastne ani netušíš, že tí, ktorí ťa uväznili, sú práve tí rodičia nečistých duchov, ktorí ťa porodili a vychovali. A navyše si ani neuvedomuješ, že všetku tú špinu ti v skutočnosti dali oni, vieš len to, že ti môžu priniesť „potešenie“, že ťa nenapomínajú, nesúdia a hlavne nepreklínajú. Nikdy na teba nevybuchli hnevom, ale správajú sa k tebe s náklonnosťou a láskavosťou. Ich slová živia tvoje srdce a uchvátia ťa tak, že si dezorientovaný a bez toho, aby si si to uvedomoval, si pohltený a ochotný im slúžiť, stávaš sa ich podriadeným a služobníkom. Vôbec sa nesťažuješ, ale naopak, si ochotný im slúžiť ako pes, ako kôň, dal si sa nimi zviesť. Preto nemáš absolútne žiadne reakcie na dielo, ktoré vykonávam. Nečudo, že Mi vždy chceš tajne prekĺznuť pomedzi prsty, a nečudo, že vždy chceš použiť pekné slová, aby si si podvodom vynútil Moju priazeň. Ako sa ukázalo, už si mal iný plán, inú dohodu. Vidíš trochu z Môjho konania ako Všemohúceho, ale nemáš ani najmenšiu vedomosť o Mojom súde a napomínaní. Nemáš ani potuchy, kedy sa začalo Moje napomínanie, vieš len, ako Ma podvádzať – ale nevieš, že Ja neznesiem žiadne previnenia zo strany človeka. Keďže si sa už rozhodol slúžiť Mi, nenechám ťa odísť. Som Boh, ktorý neznáša zlo a som Boh, ktorý žiarli na ľudstvo. Keďže si už svoje slová položil na oltár, nebudem tolerovať, aby si Mi utiekol priamo spred Mojich očí, a nebudem tolerovať, aby si slúžil dvom pánom. Myslel si si, že by si mohol mať aj druhú lásku po tom, čo si položil svoje slová na Môj oltár a pred Moje oči? Ako by som mohol dovoliť, aby si zo Mňa ľudia takto robili blázna? Myslel si si, že Mi môžeš svojím jazykom nedbanlivo skladať sľuby a prísahy? Ako si mohol prisahať pri Mojom tróne, tróne toho, ktorý je Najvyšší? Myslel si si, že tvoje prísahy už pominuli? Niečo vám poviem: Aj keď vaše telo môže pominúť, vaše prísahy nemôžu. Nakoniec vás odsúdim na základe vašich prísah. Vy však veríte, že sa so Mnou dokážete zaoberať povrchne tak, že predo Mňa predložíte svoje slová, a že vaše srdcia môžu slúžiť nečistým duchom a zlým duchom. Ako by mohol Môj hnev tolerovať takých psích, prasacích ľudí, ktorí Ma podvádzajú? Musím vykonať svoje správne ustanovenia a vyrvať z rúk nečistých duchov všetkých tých zanesených, „zbožných“, ktorí vo Mňa veria, aby na Mňa disciplinovane „čakali“, aby boli Mojimi volmi, Mojimi koňmi, a boli vydaní na milosť a nemilosť Môjmu zabíjaniu. Nechám ťa vrátiť sa k svojmu predchádzajúcemu odhodlaniu a opäť Mi slúžiť. Nebudem tolerovať žiadnu stvorenú bytosť, ktorá by Ma podvádzala. Myslel si si, že môžeš len tak bezhlavo klásť požiadavky a klamať predo Mnou? Myslel si si, že som nepočul alebo nevidel tvoje slová a skutky? Ako je možné, že tvoje slová a skutky som nevidel? Ako som vôbec mohol dovoliť, aby Ma ľudia takto klamali?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Všetci ste takého nízkeho charakteru!

120. Bol som medzi vami, stýkal som sa s vami mnoho jarí a jesení, žil som medzi vami dlhý čas a žil som spoločne s vami. Koľko z vášho podlého správania Mi uniklo priamo spred očí? Tie vaše srdcervúce slová Mi neustále znejú v ušiach, milióny a milióny vašich túžob boli predložené na Môj oltár – príliš veľa, aby sa dali spočítať. Čo sa však týka vašej oddanosti a toho, čo obetujete, nedávate ani štipku. Na Môj oltár nedávate ani len najmenšiu kvapku úprimnosti. Kde sú plody vašej viery vo Mňa? Dostali ste odo Mňa nekonečné milosrdenstvo a videli ste nekonečné nebeské tajomstvá, ukázal som vám dokonca nebeské plamene, ale nemal som to srdce, aby som vás spálil. Koľko ste Mi toho však dali na oplátku? Koľko ste ochotní Mi dať? S jedlom, ktoré som vám dal do rúk, sa vraciate a ponúkate Mi ho, dokonca zachádzaš tak ďaleko, že hovoríš, že to bolo niečo, čo si dostal na oplátku za pot vlastnej tvrdej práce, a že Mi ponúkaš všetko, čo vlastníš. Ako to, že nevieš, že všetky tvoje „dary“ pre Mňa sú len veci, ktoré boli ukradnuté z Môjho oltára? Navyše, keď Mi ich teraz ponúkaš, vari Ma nepodvádzaš? Ako to, že nevieš, že to, z čoho sa dnes teším, sú všetky dary na Mojom oltári, a nie to, čo si si vydobyl svojou tvrdou prácou a potom Mi to ponúkal? Vy ste sa skutočne odvážili Ma takto podvádzať, tak ako vám mám odpustiť? Ako môžete očakávať, že to budem ďalej znášať? Dal som vám všetko. Všetko som pre vás sprístupnil, zabezpečil som vám vaše potreby a otvoril som vám oči, a napriek tomu Ma takto podvádzate, ignorujúc svoje svedomie. Všetko som vám nezištne daroval, takže aj keď trpíte, predsa ste odo Mňa získali všetko, čo som vám priniesol z neba. Napriek tomu nie ste vôbec oddaní, a aj keď ste prispeli len nepatrnou čiastkou, snažíte sa so Mnou následne „vyrovnať účty“. Azda sa tvoj príspevok nebude rovnať nule? To, čo si Mi dal, je len zrnko piesku, ale to, čo si odo Mňa žiadal, je tona zlata. Nie je to od teba nerozumné? Pracujem medzi vami. Po desiatich percentách, ktoré by som mal dostať, niet ani stopy, nehovoriac o nejakých ďalších obetách. Navyše, tých desať percent, ktorými prispievajú tí, čo sú zbožní, sa zmocňujú hriešnici. Vari ste sa všetci odo Mňa nerozutekali? Nie ste všetci proti Mne nevraživí? Azda všetci neničíte Môj oltár? Ako môžu byť takíto ľudia v Mojich očiach považovaní za poklady? Nie sú to práve tie prasatá a psy, ktoré neznášam? Ako by som mohol vaše zlé skutky označiť za poklad?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Všetci ste takého nízkeho charakteru!

121. Je veľa ciest, ktoré nechápete, veľa vecí, o ktorých neviete. Ste takí nevedomí. Veľmi dobre poznám vaše duchovné postavenie a vaše nedostatky. A tak, hoci je veľa slov, ktoré nedokážete pochopiť, ešte vždy som ochotný povedať vám všetky tieto pravdy, ktoré ste nikdy neprijali. Stále Ma totiž trápi, či si pri svojom súčasnom duchovnom postavení dokážete pevne stáť za svojím svedectvom o Mne. Nejde o to, že o vás nemám vysokú mienku; všetci ste zvieratami, ktoré musia podstúpiť Môj formálny výcvik, a vôbec nevidím, koľko slávy vo vás je. Hoci som pri práci na vás vynaložil veľa energie, vyzerá to tak, že vo vás nie sú prakticky žiadne pozitívne prvky. Negatívne sa zas dajú spočítať na prstoch a slúžia len ako dôkazy zahanbujúce satana. Takmer všetko ostatné vo vás je satanov jed. Pripadáte Mi, ako keby vás nebolo možné spasiť. Veci sa majú tak, že sa pozriem na vaše rôzne výrazy a spôsoby a vidím vaše skutočné duchovné postavenie. Preto si o vás vždy robím starosti: mali by sa ľudia skutočne lepšie alebo porovnateľne ako dnes, keby boli ponechaní, aby žili samostatne? Nie ste pre svoje infantilné duchovné postavenie úzkostliví? Dokážete naozaj byť ako vyvolený ľud Izraela – lojálni voči Mne a len voči Mne, a to vždy? Nezjavuje sa totiž vo vás nezbednosť detí, ktoré sa stratili rodičom, ale surovosť, ktorú prejavujú zvieratá, keď nie sú pod dosahom pánovho biča. Mali by ste poznať svoju prirodzenosť, ktorá je zároveň slabosťou, ktorú máte všetci spoločnú: je to choroba, ktorou všetci trpíte. A tak mám dnes pre vás len jedno napomenutie – držte sa svojho svedectva o Mne. Za žiadnych okolností nedovoľte, aby sa opäť prejavila stará choroba. Podávať svedectvo je totiž to najdôležitejšie – je to podstata Môjho diela. Moje slová by ste mali prijať rovnako, ako Mária prijala zjavenie Jahveho vo svojom sne: tak, že uveríte a budete podriadení. Len takto dosiahnete cudnosť. Pretože vy ste tí, ktorí najlepšie počujú Moje slová, tí, ktorým najviac žehnám. Dal som vám všetko hodnotné, čo som mal, všetko som vám daroval, no napriek tomu ste takí odlišní od ľudu Izraela – ste si na hony vzdialení. Na rozdiel od nich ste však toho dostali oveľa viac. A kým oni zúfalo čakajú na Moje zjavenie, vy so Mnou trávite príjemné dni a užívate si Moje bohatstvo. Čo vám vzhľadom na tento rozdiel dáva právo hundrať a škriepiť sa so Mnou a požadovať podiel na Mojom majetku? Nezískali ste toho dosť? Dávam vám tak veľa, no vy sa Mi odplácate skľučujúcim smútkom a úzkosťou, neskrotnou nevôľou a nesúhlasom. Ste takí odpudzujúci – no zároveň aj poľutovaniahodní. Nemám teda inú možnosť, len potlačiť všetku svoju nevôľu a znova a znova vám predostierať svoje námietky. Počas tisícročí práce som sa s ľudstvom nikdy nehádal, pretože som zistil, že počas vývoja ľudstva mali najlepšiu povesť len fámy, ako hodnotné dedičstvo, ktoré vám zanechali slávni predkovia z dávnych čias. Ako len nenávidím tie neľudské svine a psy. Príliš vám chýba svedomie! Váš charakter je príliš nízky! Máte príliš tvrdé srdce! Keby som takéto slová a dielo vyjavil Izraelitom, dávno by som získal slávu. Medzi vami sa to však nedá dosiahnuť. Medzi vami je len krutá nedbanlivosť, chladná nevšímavosť a vaše výhovorky. Ste príliš bezcitní a úplne bezcenní!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako chápeš Boha?

122. Spomeňte si na minulosť. Kedy som na vás hľadel s hnevom a kedy bol Môj hlas prísny? Kedy som bol voči vám prehnane puntičkársky? Kedy som vás bezdôvodne karhal? Kedy som vás pokarhal priamo do očí? Vari nie v záujme svojho diela žiadam svojho Otca, aby vás uchránil od každého pokušenia? Prečo sa ku Mne takto správate? Použil som niekedy svoju autoritu na to, aby som vás zrazil na zem? Prečo sa Mi takto odplácate? Ste nerozhodní, raz o Mňa máte záujem a inokedy nie, potom sa Ma snažíte prekabátiť a skrývate predo Mnou veci a vaše ústa sú plné slín nespravodlivých. Myslíte si snáď, že vaše jazyky môžu oklamať Môjho Ducha? Myslíte si, že vaše jazyky uniknú Môjmu hnevu? Myslíte si, že vaše jazyky môžu vynášať rozsudky nad Mojimi skutkami, Jahveho skutkami, ako sa im zachce? Som snáď Boh, nad ktorým človek vynáša rozsudok? Mohol by som dovoliť, aby sa voči Mne takto rúhal malý červ? Ako by som mohol večne požehnať takýchto synov vzbury? Vaše slová a činy vás už dávno odhalili a odsúdili. Keď som rozprestrel nebesá a stvoril všetky veci, neumožnil som žiadnej stvorenej bytosti, aby sa na nich podieľala, ako sa jej zachce, a už vôbec som nedovolil, aby čokoľvek narúšalo Moje dielo a Moje riadenie, ako sa mu zachce. Netoleroval som nič a nikoho – ako by som mohol ušetriť tých, ktorí sú voči Mne krutí a neľudskí? Ako by som mohol odpustiť tým, ktorí zrádzajú Moje slová? Ako by som mohol ušetriť tých, ktorí Mi vzdorujú? Či nie je ľudský osud v Mojich rukách, rukách Všemohúceho? Ako by som mohol považovať tvoju nespravodlivosť a vzdorovitosť za sväté? Ako by mohli tvoje hriechy poškvrniť Moju svätosť? Nepoškvrňuje ma nečistota nespravodlivých, ani sa neteším z obetí nespravodlivých. Ak by si Mne, Jahvemu, bol verný, mohol by si si prisvojiť obety na Mojom oltári? Mohol by sa tvoj jedovatý jazyk rúhať Môjmu svätému menu? Mohol by si takto zradiť Moje slová? Mohol by si Moju slávu a Moje sväté meno považovať za nástroj na službu satanovi, tomu zlému? Môj život je daný na potešenie svätých. Ako by som mohol dovoliť, aby si sa s Mojím život zahrával, ako sa ti zachce, a použil ho ako nástroj konfliktu medzi vami? Ako by ste mohli byť tak bezcitní a ľahostajní voči dobru v tom, ako sa ku Mne správate? Vari neviete, že som už vaše zlosynstvo zapísal do týchto slov života? Ako by ste mohli uniknúť dňu hnevu, keď napomeniem Egypt? Ako by som mohol dopustiť, aby ste sa Mi takto vzopreli a vzdorovali Mi, zas a znova? Hovorím vám celkom úprimne, že keď nadíde ten deň, váš trest bude ešte neznesiteľnejší ako napomínanie Egypta! Ako môžete uniknúť dňu Môjho hnevu?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Nikto, kto pochádza z tela, nemôže uniknúť dňu hnevu

123. Ak sa človeku nedarí získať Boha, nie je to preto, že by Boh mal telesné pocity alebo by nechcel, aby si Ho človek získal. Je to preto, lebo človek si nechce získať Boha a naliehavo Ho nehľadá. Ako by mohol Boh prekliať niekoho, kto Ho skutočne hľadá? Ako by mohol Boh prekliať niekoho so zdravým rozumom a s citlivým svedomím? Ako by mohol Boh pohltiť ohňom svojho hnevu niekoho, kto Ho skutočne uctieva a slúži Mu? Ako by mohol vyhnať z Božieho domu niekoho, kto sa s radosťou podriaďuje Bohu? Ako by mohol niekto, kto horí láskou k Bohu, žiť v Božom treste? Ako by mohlo niekomu, kto sa ochotne vzdá pre Boha všetkého, nič nezostať? Človek nie je ochotný nasledovať Boha, nie je ochotný odovzdať Mu svoj majetok ani Mu venovať celoživotné úsilie. Namiesto toho tvrdí, že Boh zašiel príliš ďaleko a že príliš veľa vecí o Bohu je v rozpore s ľudskými predstavami. S takouto ľudskou prirodzenosťou by ste nedokázali získať Boží súhlas, aj keby ste boli neúnavní vo svojom úsilí, nehovoriac o tom, že Boha nehľadáte. Či neviete, že ste nepodarkom ľudstva? Neviete, že žiadna ľudská prirodzenosť nie je podradnejšia ako tá vaša? Neviete, ako vás nazývajú iní, aby si vás uctili? Tí, ktorí skutočne milujú Boha, vás nazývajú otcom vlka, matkou vlka, synom vlka a vnukom vlka. Ste potomkovia vlka, vlčí ľud, a mali by ste poznať svoju vlastnú identitu a nikdy na ňu nezabudnúť. Nemyslite si, že ste niekto nadradený. Ste tou najpodlejšou skupinou neľudských bytostí medzi ľuďmi. Neviete o tom vôbec nič? Viete, koľko som riskoval tým, že som medzi vami pôsobil? Ak nedokážete znova získať zdravý rozum a vaše svedomie nedokáže normálne fungovať, potom sa nikdy nezbavíte pomenovania „vlk“, nikdy neuniknete dňu prekliatia a nikdy neuniknete dňu vášho trestu. Narodili ste sa ako podradná bytosť, vec, ktorá nemá žiadnu hodnotu. Od prírody ste svorka hladných vlkov, hromada trosiek a odpadkov, a na rozdiel od vás, Ja na vás nepôsobím, aby som získal priazeň, ale kvôli potrebe svojho diela. Ak budete naďalej takto vzdorovať, pozastavím svoje dielo a už na vás nikdy nebudem pôsobiť. Naopak, svoje dielo prenesiem na inú skupinu, ktorá Mi urobí radosť, a vás navždy opustím, pretože nechcem hľadieť na svojich nepriateľov. Chcete teda byť Mojimi spojencami, alebo nepriateľmi?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Nezmeniť svoju povahu znamená byť nepriateľom Boha

124. Keď kráčaš po ceste dneška, aká forma snaženia je najvhodnejšia? Za akého človeka by si sa pri svojom snažení mal považovať? Oplatí sa ujasniť si, ako by si mal pristupovať ku všetkému, čo ťa dnes postretne, či už sú to skúšky, ťažkosti alebo neľútostné napomínanie a rany. Tvárou v tvár všetkým týmto veciam by si sa nad nimi mal v každom prípade dôkladne zamyslieť. Prečo to hovorím? Hovorím to preto, lebo veci, ktoré ťa dnes postihujú, sú vo svojom dôsledku krátkymi skúškami, ktoré sa znova a znova opakujú. Možno v tomto rozsahu nie sú pre ducha nijako zvlášť ťaživé, a tak nechávaš veci plynúť ich prirodzeným smerom a nepovažuješ ich za cenný prínos k svojmu snaženiu o pokrok. Aký si len nevšímavý! Až natoľko, že o tomto vzácnom dare premýšľaš ako o mraku, ktorý sa ti vznáša pred očami, a nevážiš si tieto tvrdé údery, ktoré sa znova a znova sypú – údery, ktoré sú krátke a zdajú sa ti málo dôležité, no ty sa na ne pozeráš s chladným odstupom, neberieš si ich k srdcu a považuješ ich len za náhodné. Aký si len arogantný! Voči týmto urputným náporom, náporom podobným búrkam, ktoré prichádzajú znova a znova, prejavuješ len ľahkovážnu nevšímavosť. Niekedy dokonca zachádzaš tak ďaleko, že sa chladne usmeješ a zjavíš výraz úplnej ľahostajnosti – aj keď si sa ani raz nezamyslel nad tým, prečo stále trpíš takýmito „nešťastiami“. Žeby som bol k človeku kruto nespravodlivý? Snažím sa vari na tebe hľadať chyby? Aj keď problémy s tvojím zmýšľaním možno nie sú také vážne, ako som vylíčil, vyrovnanosťou, ktorú prezentuješ navonok, si si už dávno vykreslil dokonalý obraz svojho vnútorného sveta. Nemusím ti hovoriť, že v hĺbke tvojho srdca sa skrývajú len nerozumné urážky a nejasné stopy smútku, ktoré sú pre ostatných sotva rozpoznateľné. Preklínaš, pretože sa ti zdá nespravodlivé, že si prešiel takými skúškami. A keďže ti tieto skúšky dávajú pocítiť bezútešnosť sveta, napĺňa ťa melanchólia. Tieto opakované údery a skutky disciplinovania zďaleka nepovažuješ za najlepšiu ochranu, ale myslíš si, že ti Nebo robí nezmyselné problémy alebo že je to odplata, ktorá ti patrí. Aký si len nevedomý! Dobré časy nemilosrdne uzatváraš v temnote a nádherné skúšky a skutky disciplinovania považuješ niekedy za útoky svojich nepriateľov. Nevieš sa prispôsobiť svojmu okoliu a ešte menej si ochotný pokúsiť sa o to, pretože z tohto opakovaného – a pre teba krutého – napomínania nechceš nič získať. Nepokúšaš sa hľadať ani skúmať. Jednoducho si sa zmieril so svojím osudom a ideš tam, kam ťa vedie. To, čo sa ti môže zdať ako kruté skutky napomínania, nezmenilo tvoje srdce ani ho neovládlo. Namiesto toho ťa to bodá do srdca. Toto „kruté napomínanie“ vnímaš len ako svojho nepriateľa v tomto živote, a tak nič nezískavaš. Si taký samospravodlivý! Len zriedka si myslíš, že takéto skúšky znášaš kvôli vlastnej ničomnosti. Radšej sa považuješ za nešťastníka, a navyše hovoríš, že na tebe stále hľadám chyby. A teraz, keď veci dospeli až sem, koľko toho naozaj vieš o tom, čo hovorím a čo robím? Nemysli si, že si zázračné dieťa od prírody, ktoré je len o niečo nižšie ako nebesá, ale nekonečne vyššie ako zem. Ani zďaleka nie si múdrejší než ktokoľvek iný – a dokonca by sa dalo povedať, že je až dojemné, o koľko si hlúpejší než ktorýkoľvek človek na zemi, ktorý má rozum, pretože si o sebe myslíš príliš veľa a nikdy si nemal pocit menejcennosti, ako keby si dokázal prečítať Moje skutky do najmenších podrobností. V skutočnosti si niekým, komu zásadne chýba rozum, pretože nemáš ani potuchy o tom, čo je Mojím úmyslom, a ešte menej si uvedomuješ, čo robím teraz. A tak ti hovorím, že sa nevyrovnáš ani starému roľníkovi, ktorý sa lopotí na poli, nemá ani potuchy o reflexii ľudského života, a predsa sa pri obrábaní pôdy spolieha na požehnanie nebies. Ani sekundu nepremýšľaš o svojom živote, nevieš nič o vážnosti a už vôbec nepoznáš seba samého. Si tak veľmi „nad vecou“!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, čo sa neučia a ostávajú nevedomí – nie sú to ničomníci?

125. Niektorí sa skrášľujú, ale len na povrchu: sestry sa zdobia ako krásne kvety a bratia sa obliekajú ako princovia či bohatí mladí šviháci. Dbajú len o vonkajšie veci, napríklad o to, čo budú jesť a čo si oblečú; vo vnútri sú však chudobní a Boha ani trochu nepoznajú. Aký to môže mať význam? A potom sú tu niektorí, ktorí sa obliekajú ako chudobní žobráci – naozaj vyzerajú ako východoázijskí otroci! Skutočne nechápete, o čo vás žiadam? Buďte v tesnom duchovnom kontakte. Čo ste vskutku získali? Celé tie roky ste verili v Boha a napriek tomu ste nedosiahli nič viac než toto – nie je vám to trápne? Nehanbíte sa? Po všetky tie roky ste hľadali na pravej ceste, no napriek tomu je dnes vaše duchovné postavenie stále nižšie než duchovné postavenie vrabca! Pozrite sa na mladé dámy medzi sebou, pekné ako obrázok vo svojich šatách a s mejkapom, ktoré sa navzájom porovnávajú – a čo porovnávate? Svoje potešenie? Svoje nároky? Myslíte si, že som prišiel robiť nábor na modelky? Že vám nie je hanba! Kde je váš život? Nehľadáte len vlastnú prehnanú túžbu? Myslíš si, že si krásna, no aj keď si oblečená v tých najfajnovejších šatách, nie si popravde len vrtiaca sa larva vyliahnutá v kope hnoja? Dnes máš to šťastie, že sa môžeš tešiť z týchto nebeských požehnaní, nie pre svoju peknú tvár, ale preto, lebo Boh robí výnimku, keď ťa pozdvihuje. Stále ti nie je jasné, odkiaľ si prišla? Pri zmienke o živote si zavrieš ústa a mlčíš, si nemá ako ryba, no stále máš tú drzosť sa vyobliekať! Ešte vždy máš chuť naniesť si na tvár lícenku a púder! A pozrite sa na švihákov medzi vami, spurných mužov, ktorí sa celý deň potĺkajú, sú nedisciplinovaní a na tvárach majú nonšalantné výrazy. Mal by sa človek takto správať? Čomu každý z vás, muž či žena, venuje celý deň svoju pozornosť? Viete, od koho závisí, či sa nasýtite? Pozri sa na svoj odev, na to, čo máš v rukách, pohladkaj sa po bruchu – čo ti priniesli krv a pot, ktorými si platil počas všetkých tých rokov viery? Stále ti chodí po rozume, kam pôjdeš na výlet a ako skrášliš svoje zapáchajúce telo – bezcenné snahy! Máš byť človekom normálnosti, no teraz nie si jednoducho len nenormálny, ba úchylný. Ako môže mať taký človek odvahu prísť predo Mňa? Keď máš takúto ľudskú prirodzenosť, predvádzaš svoj pôvab, vystavuješ na obdiv svoje telo a stále žiješ len svojimi telesnými túžbami – nie si potomkom nečistých démonov a zlých duchov? Nedovolím, aby takýto nečistý démon dlho existoval! A nepredpokladaj, že neviem, čo si vo svojom srdci myslíš. Svoju žiadostivosť a svoje telo môžeš mať pevne pod kontrolou, ako by som však mohol nepoznať myšlienky, ktoré ukrývaš vo svojom srdci? Ako by som mohol nevedieť o všetkom, po čom túžia tvoje oči? Mladé dámy, nekrášlite sa tak veľmi preto, aby ste predvádzali svoje telo? Čo máte z mužov? Naozaj vás dokážu zachrániť pred veľkým súžením? Pokiaľ ide o švihákov medzi vami, všetci sa obliekate, aby ste vyzerali ako distingvovaní džentlmeni, nejde však o lesť, ktorá má upriamiť pozornosť na váš šarmantný vzhľad? Pre koho to robíte? Čo máte zo žien? Nie sú príčinou vášho hriechu? Muži a ženy, povedal som vám toho veľa, splnili ste však len málo z mojich slov. Vaše uši zle počujú, oči máte zahmlené a srdcia také tvrdé, že v telách máte len žiadostivosť, a to takú, že ste uviazli v pasci a nedokážete z nej uniknúť. Kto sa k vám chce priblížiť, vy larvy krútiace sa v špine a blate? Nezabudnite, že ste len tými, ktorých som pozdvihol z kopy hnoja, že ste pôvodne nemali normálnu ľudskú prirodzenosť. Čo od vás žiadam, je normálna ľudská prirodzenosť, ktorú ste pôvodne nemali, nie aby ste predvádzali svoju žiadostivosť alebo aby si vaše stuchnuté telo, ktoré toľké roky cvičili diabli, robilo, čo chce. Keď sa takto obliekate, nebojíte sa, že uviaznete v pasci ešte viac? Neviete, že pôvodne pochádzate z hriechu? Neviete, že vaše telá tak prekypujú žiadostivosťou, že vám až presakuje cez odev a zjavuje vaše stavy neznesiteľne ohavných a nečistých démonov? Neviete to lepšie než ktokoľvek iný? Vaše srdcia, oči, pery – nepošpinili ich nečistí démoni? Nie sú tieto časti vášho tela nečisté? Myslíš si, že pokiaľ nekonáš, si ten najsvätejší? Myslíš si, že keď sa vyobliekaš do nádherných šiat, môže to skryť vaše podlé duše? To nebude fungovať! Radím vám, aby ste boli realistickejší: nebuďte nečestní a falošní a nepredvádzajte sa. Jeden druhému okázalo ukazujete svoju žiadostivosť, no dostanete za to len večné utrpenie a nemilosrdné karhanie! Aká potreba vás vedie k tomu, aby ste na seba žmurkali a oddávali sa milostným románikom? Je toto kritérium vašej bezúhonnosti a miera vašej poctivosti? Nenávidím tých z vás, ktorí sa venujú šarlatánstvu a čiernej mágii; nenávidím mladých mužov a ženy medzi vami, ktorí milujú svoje vlastné telo. Mali by ste sa radšej držať na uzde, pretože teraz máte mať normálnu ľudskú prirodzenosť a nesmiete dávať okázalo najavo svoju žiadostivosť – no napriek tomu využijete každú možnú príležitosť, pretože vaše telo má príliš veľa túžob a vaša žiadostivosť je prisilná!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Praktizovanie (7)

126. Tí, ktorí myslia len na svoje telo a užívajú si pohodlie; tí, ktorí zdanlivo veria, no v skutočnosti neveria; zaoberajú sa šarlatánstvom a čiernou mágiou; striedajú partnerov, majú otrhaný a obnosený odev; kradnú obete Jahvemu a Jeho vlastníctvo; milujú úplatky; nečinne snívajú, že vystúpia na nebo; sú arogantní a namyslení; usilujú sa len o osobnú slávu a bohatstvo; šíria bezočivé slová; rúhajú sa samotnému Bohu; nerobia nič, len vynášajú súdy proti samotnému Bohu a očierňujú Ho; vytvárajú kliky a hľadajú nezávislosť; povyšujú sa nad Boha; tí povrchní muži a ženy v mladom, strednom a staršom veku, ktorí uviazli v pasci nemravnosti; muži a ženy, ktorým robí radosť osobná sláva a bohatstvo a hľadajú osobné postavenie medzi inými; nehanební ľudia uväznení v hriechu – nie sú to všetko ľudia, ktorých nemožno spasiť? Bujnie medzi vami nemravnosť, hriešnosť, šarlatánstvo, čierna mágia, vulgárnosť a bezočivé slová, kým pravda a slová života sú vo vašich radoch udupané a svätá reč zneuctená. Vy pohania, na prasknutie plní špiny a vzdorovitosti! Aký bude váš konečný výsledok? Ako môžu mať tí, ktorí milujú telo, venujú sa čiernej mágii tela a uviazli v nemravnom hriechu, odvahu ďalej žiť?! Nevieš, že ľudia ako ty sú larvy, ktoré nemožno spasiť? Čo ťa oprávňuje požadovať rôzne veci? Tí, ktorí nemilujú pravdu a milujú len telo, sa dodnes ani trochu nezmenili – ako môžu byť takíto ľudia zachránení? Tí, ktorí nemilujú cestu života, nevelebia Boha a nesvedčia o Ňom, intrigujú v záujme vlastného postavenia a vychvaľujú sa – nie sú aj dnes stále rovnakí? Akú hodnotu má ich záchrana? To, či ťa možno zachrániť, nezávisí od tvojho vyššieho postavenia alebo počtu odpracovaných rokov a už vôbec to nezávisí od toho, koľko dokladov o svojej kvalifikácii si získal. Závisí to skôr od toho, či tvoje hľadanie prinieslo ovocie. Mal by si vedieť, že tí, ktorí sú zachránení, sú „stromami“ rodiacimi ovocie, nie stromami s bujným lístím a množstvom kvetov, ktoré však nerodia. Čo na tom záleží, že si mnoho rokov blúdil ulicami? Kde je tvoje svedectvo? Tvoje srdce je oveľa menej bohabojné a oveľa viac miluje seba samého a svoje žiadostivé túžby – nie je takýto človek zdegenerovaný? Ako by mohol byť ukážkou a vzorom spásy? Tvoju prirodzenosť nemožno napraviť, si príliš vzdorovitý a nemožno ťa spasiť! Nebudú takíto ľudia odvrhnutí? Nepríde v čase, keď sa skončí moje vykonávanie diela, tvoj posledný deň? Toľko som toho medzi vami vykonal a vyriekol som toľko slov – koľko z nich sa ti naozaj dostalo do uší? Koľkým si sa podriadil? Keď sa Moje dielo skončí, bude to chvíľa, keď Mi prestaneš odporovať, prestaneš stáť proti Mne. Keď vykonávam dielo, stále konáte proti Mne; nikdy nesplníte Moje slová. Konám svoje dielo a ty konáš svoje vlastné „dielo“, vytváraš si vlastné malé kráľovstvo. Ste len svorka líšok a psov, ktorá robí všetko proti Mne! Neustále sa pokúšate priviesť do svojho náručia tých, ktorí vám obetujú svoju úplnú lásku – kde je vaše bojazlivé srdce? Všetko, čo robíte, je klamlivé! Nie ste podriadení ani sa nebojíte, a všetko, čo robíte, je klamlivé a rúhačské! Možno takýchto ľudí zachrániť? Muži, ktorí sú sexuálne nemorálni a chlipní, chcú k sebe pre vlastné potešenie vždy pritiahnuť koketné prostitútky. Takýchto sexuálne nemorálnych démonov v žiadnom prípade nezachránim. Nenávidím vás, nečistí démoni, a vaša chlipnosť a koketnosť vás uvrhnú do pekla. Čo poviete na svoju obhajobu? Vy nečistí démoni a zlí duchovia, ste odpudiví! Ste nechutní! Ako by mohol byť takýto odpad zachránený? Možno ešte zachrániť tých, ktorí uviazli v hriechu? Dnes vás táto pravda, cesta a život nepriťahujú; priťahujú vás skôr hriešnosť; peniaze; postavenie, sláva a zisk; pôžitky tela; krása mužov a pôvab žien. Čo vás oprávňuje na vstup do Môjho kráľovstva? Váš obraz je ešte väčší než obraz Boha, ani nehovoriac o prestíži medzi ľuďmi – stali ste sa modlou, ktorú ľudia uctievajú. Nestal sa z teba archanjel? Po zjavení ľudských výsledkov, čo je zároveň chvíľa, keď sa dielo spásy priblíži k svojmu koncu, budú mnohí spomedzi vás mŕtvolami bez možnosti spasenia a musia byť odvrhnutí.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Praktizovanie (7)

127. Ľudia sú bezcenní úbožiaci, lebo si nevážia sami seba. Ak nemilujú ani sami seba a namiesto toho po sebe šliapu, nepoukazuje to na ich zbytočnosť? Ľudstvo je ako zhýralá žena, ktorá sa zahráva sama so sebou a ochotne sa necháva inými znásilňovať. Ľudia si aj napriek tomu stále neuvedomujú, akí sú prízemní. Nachádzajú pôžitok v tom, že pracujú pre iných alebo sa rozprávajú s inými, pričom sa im podriaďujú; nie je práve toto špinavosť ľudstva? Aj keď som nezakúsil život medzi ľuďmi a nezažil som skutočný ľudský život, veľmi jasne som pochopil každý krok, každý čin, každé slovo a každý skutok, ktorý ľudia vykonajú. Dokonca som schopný rozobrať ľudí až po ich najhlbšiu hanbu, po čom sa už neodvážia odhaliť svoju zákernosť či dať voľný priechod svojej žiadostivosti. Už sa neodvážia odhaliť svoj vlastný škaredý stav – ako slimáky, ktoré sa stiahnu do svojich ulít. Keďže ľudia nepoznajú sami seba, ich najväčšia chyba spočíva v tom, že ochotne pred inými vystavujú na obdiv svoj pôvab a predvádzajú svoje škaredé tváre; práve to na nich Boh najviac nenávidí. Je to preto, lebo vzťahy medzi ľuďmi nie sú normálne. Panuje medzi nimi nedostatok normálnych medziľudských vzťahov, ani nehovoriac o normálnych vzťahoch medzi nimi a Bohom.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výklad záhad „Slová Boha celému vesmíru“, 14. kapitola

128. Kým ľudia nezažijú Božie dielo a nepochopia pravdu, zmocňuje sa ich a zvnútra ich ovláda satanova prirodzenosť. Čo konkrétne znamená táto prirodzenosť? Napríklad, prečo si sebecký? Prečo si chrániš svoje postavenie? Prečo tebou lomcujú také silné pocity? Prečo sa tešíš z nespravodlivých vecí? Prečo sa ti páči to zlo? Na základe čoho sa ti takéto veci páčia? Odkiaľ tieto veci pochádzajú? Prečo ich tak ochotne prijímaš? Teraz ste už všetci pochopili, že hlavným dôvodom všetkých týchto vecí je to, že v človeku je satanov jed. Čo je teda satanov jed? Ako sa môže prejaviť? Ak sa napríklad opýtaš: „Ako by mali ľudia žiť? Pre čo by mali ľudia žiť?“, ľudia odpovedia: „Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert.“ Táto jediná veta vyjadruje samotný koreň problému. Satanova filozofia a logika sa stali životom ľudí. Bez ohľadu na to, o čo sa ľudia snažia, robia to pre seba – a tak žijú len pre seba. „Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert“ – to je životná filozofia človeka a predstavuje aj ľudskú prirodzenosť. Tieto slová sa už stali prirodzenosťou skazeného ľudstva a sú pravým obrazom satanskej prirodzenosti skazeného ľudstva. Táto satanská prirodzenosť už postavila základ pre existenciu skazeného ľudstva. Skazené ľudstvo žije s týmto satanovým jedom už niekoľko tisíc rokov až do dnešných dní. Všetko, čo satan robí, robí v záujme svojich vlastných túžob, ambícií a cieľov. Chce prekonať Boha, vymaniť sa z Jeho moci a prevziať vládu nad všetkými vecami, ktoré Boh stvoril. Takýto je dnes rozsah skazenosti ľudstva satanom: všetci majú satanskú prirodzenosť, všetci sa snažia zaprieť Boha a postaviť sa proti Nemu, chcú ovládať svoje vlastné osudy a snažia sa postaviť proti Božiemu riadeniu a opatreniam. Majú presne také isté ambície a túžby ako satan. Prirodzenosť človeka je teda satanovou prirodzenosťou. Heslá a aforizmy mnohých ľudí v skutočnosti predstavujú ľudskú prirodzenosť a odrážajú podstatu ľudskej skazenosti. Ľudia si vyberajú veci podľa vlastných preferencií a všetky predstavujú ľudské povahy a snahy. Akokoľvek zamaskovaná, ich prirodzenosť sa nedokáže schovať v žiadnom zo slov, ktoré človek vysloví, a v ničom, čo robí. Napríklad farizeji zvyčajne celkom pekne kázali, ale keď počuli kázne a pravdy vyjadrené Ježišom, neprijali ich ale odsúdili. Tým sa odhalila prirodzenosť-podstata farizejov, teda že sa im hnusila pravda a nenávideli ju. Niektorí ľudia hovoria celkom pekne a vedia sa dobre maskovať, ale keď sa s nimi druhí chvíľu stýkajú, zistia, že ich prirodzenosť je hlboko podvodná a nečestná. Ak sa s nimi stýkajú dlhší čas, aj všetci ostatní odhalia ich prirodzenosť-podstatu. Nakoniec druhí dospejú k nasledujúcemu záveru: nikdy nevyslovia ani slovko pravdy a sú klamliví. Toto tvrdenie predstavuje prirodzenosť takýchto ľudí a najlepšie ilustruje a dokazuje ich prirodzenosť-podstatu. Ich filozofiou života je nehovoriť nikomu pravdu, ani nikomu nedôverovať. Satanská prirodzenosť človeka zahŕňa veľké množstvo satanských filozofií a jedov. Niekedy si ich ani sám neuvedomuješ a nerozumieš im, napriek tomu je na týchto veciach založený každý okamih tvojho života. Navyše sa domnievaš, že tieto veci sú vcelku správne a rozumné a vôbec nie pomýlené. Stačí to na to, aby sme ukázali, že satanove filozofie sa stali prirodzenosťou ľudí, ktorí s nimi žijú v plnom súlade, považujú tento spôsob života za dobrý a nepociťujú žiadne pokánie. Preto neustále odhaľujú svoju satanskú prirodzenosť a neustále žijú podľa satanových filozofií. Satanova prirodzenosť je životom ľudstva a je jeho prirodzenosťou-podstatou.

Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako kráčať Petrovou cestou

129. Moja podstata je celkom odlišná od prirodzenosti človeka, pretože skazená ľudská prirodzenosť pochádza výlučne od satana. Prirodzenosť človeka poznačil a skazil satan. To značí, že človek žije pod vplyvom jeho zloby a ohavnosti. Človek nevyrastá vo svete pravdy ani v svätom prostredí, a už vôbec nežije vo svetle. Preto je nemožné, aby mal niekto vo svojej prirodzenosti pravdu od okamihu narodenia, a tobôž je nemožné, aby sa niekto narodil s podstatou, ktorá by sa bála Boha a podriadila sa Mu. Ľuďom je naopak vlastná prirodzenosť, ktorá Bohu odoláva, vzdoruje Mu a nemiluje pravdu. A práve o tomto probléme chcem pojednávať – o zrade.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Veľmi závažný problém: Zrada (2)

130. Správanie, pri ktorom sa Mi nedokážete absolútne podriadiť, je zrada. Správanie, pri ktorom Mi nedokážete byť verní, je zrada. Podviesť Ma a využívať lži na to, aby ste Ma oklamali, je zrada. Skrývať mnoho myšlienok a šíriť ich na každom rohu je zrada. Neschopnosť obhajovať Moje svedectvá a záujmy je zrada. Rozdávať falošné úsmevy, keď ste srdcom ďaleko odo Mňa, je zrada. Toto všetko sú prejavy zrady, ktorých ste vždy boli schopní a ktoré sú medzi vami bežné. Nik z vás to možno nepovažuje za vážnu vec, no ja áno. Zradu človeka voči Mne nemôžem považovať za bezvýznamnú záležitosť a rozhodne ju nemôžem ignorovať. Tak sa správate i teraz, keď konám medzi vami. Až nadíde deň, kedy vás nebude mať kto strážiť, nebudete ako zbojníci, ktorí sa vyhlásili za kráľov svojich malých hôr? Keď sa to stane a spôsobíte pohromu, kto to po vás dá do poriadku? Nazdávate sa, že niektoré činy zrady sú len ojedinelé incidenty, nie vaše bežné správanie, a preto si nezaslúžia, aby sa o nich hovorilo tak prísne a spôsobom, ktorý zraňuje vašu pýchu. Ak si to naozaj myslíte, potom vám chýba rozum. Myslieť si to znamená byť exemplárnym príkladom a vzorom vzdorovitosti. Prirodzenosťou človeka je jeho život; je to princíp, na ktorom sa zakladá jeho prežitie, a to človek nemôže nijak zmeniť. Vezmime si ako príklad prirodzenosť zrady. Ak dokážeš zradiť svojho príbuzného alebo priateľa, dokazuje to, že zrada je súčasťou tvojho života a prirodzenosťou, s ktorou si sa narodil. To nemôže nikto poprieť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Veľmi závažný problém: Zrada (1)

131. Každý môže využiť vlastné slová a činy, aby prezentoval svoju pravú tvár. Pravou tvárou sa myslí jeho prirodzenosť. Ak si niekto, kto hovorí okľukou, potom máš spletitú prirodzenosť. Ak je tvoja prirodzenosť nečestná, potom konáš prefíkane a s ľahkosťou klameš druhých. Ak je tvoja prirodzenosť zlovestná, tvoje slová možno znejú príjemne, ale tvoje skutky nedokážu zakryť tvoje nečestné úmysly. Ak si lenivý, potom všetko, čo povieš, smeruje k tomu, aby si sa vyhol zodpovednosti za svoju povrchnosť, a lenivosť a tvoje činy sú spomalené, povrchné a celkom šikovne dokážu zakrývať pravdu. Ak je tvoja prirodzenosť empatická, potom sú tvoje slová rozumné a také sú aj tvoje činy. Ak si verný, potom sú tvoje slová určite úprimné a spôsob tvojho konania je opodstatnený, nehatený ničím, čo by mohlo tvojho pána znepokojiť. Ak je tvoja prirodzenosť chlípna alebo chamtivá po peniazoch, potom sa tvoje srdce často naplní týmito vecami a ty sa nevedomky dopustíš zvrátených, nemorálnych činov, na ktoré ľudia len tak ľahko nezabudnú a ktoré sa im budú hnusiť. Ako som už spomínal, ak máš vo svojej prirodzenosti zradu, potom sa z nej dokážeš vymaniť len ťažko. Never tomu, že ak si iným neublížil, že zrada v tvojej prirodzenosti nie je. Ak si to myslíš, tak naozaj vzdoruješ. Všetky Moje slová, zakaždým, keď prehovorím, sú určené všetkým ľuďom, nielen jednej osobe či jednému typu ľudí. Skutočnosť, že ste Ma nezradili v jednej veci, nedokazuje, že Ma nemôžete zradiť v ničom. Niektorí strácajú dôveru v hľadanie pravdy, keď ich manželstvo prestáva fungovať. Niektorí ľudia opomínajú povinnosť byť Mi verní, keď sa ich rodina začne rozpadávať. Niektorí Ma opustia, aby vyhľadávali chvíle radosti a vzrušenia. Niektorí radšej spadnú do temnej rokliny, než by žili vo svetle a získali radosť z pôsobenia Ducha Svätého. Niektorí ignorujú rady priateľov, aby ukojili túžbu po bohatstve, a ani teraz si nedokážu priznať chybu a zmeniť svoje smerovanie. Niektorí žijú v Mojom mene len dočasne, aby získali Moju ochranu, zatiaľ čo ďalší sa Mi venujú len trochu, a aj to z donútenia, pretože lipnú na živote a boja sa smrti. Nie sú tieto a iné nemorálne skutky, ktoré sú navyše bezočivé, len správaním, ktorým Ma ľudia hlboko vo svojich srdciach už dávno zradili? Samozrejme, viem, že ľudia si neplánujú zradu voči Mne vopred. Zrada je prirodzeným odhalením ich prirodzenosti. Nikto Ma nechce zradiť a nikto sa neraduje z toho, že vykonal niečo, čím Ma zradil. Práve naopak, trasie sa od strachu, nie je tak? Takže, začali ste už premýšľať o tom, ako odčiniť tieto zrady a zmeniť súčasnú situáciu?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Veľmi závažný problém: Zrada (1)

132. Boli ste oddelení od bahna a bez ohľadu na to ste boli z materiálu, ktorý bol vybraný spomedzi špiny, špinaví a nenávidení Bohom. Patrili ste satanovi a boli ste ním kedysi pošliapaní a poškvrnení. Preto sa hovorí, že ste boli oddelení od bahna a zďaleka nie ste svätí, ste naopak neľudské veci, ktoré boli dlho predmetom satanových úskokov. Takéto je vaše najvhodnejšie ohodnotenie. Musíte vedieť, že na rozdiel od žiaducich úlovkov, ako sú ryby a krevety, vy ste boli pôvodne nečistotami nájdenými v stojatej vode a bahne, pretože z vás nemožno získať nič, čo by poskytovalo pôžitok. Na rovinu ste tie najpoklesnutejšie zvieratá nízkej spoločnosti, horšie ako prasatá a psy. Úprimne povedané, oslovovať vás takýmito slovami nie je ani preháňanie, ani hyperbola; skôr to zjednodušuje problém. Oslovovať vás takýmito výrazmi by sa dokonca dalo označiť za spôsob, ako vám prejavovať úctu. Váš rozhľad, reč, správanie ako ľudí a každý aspekt vášho života, vrátane vášho postavenia v bahne, sú dostatočným dôkazom toho, že vaša identita je „neobvyklá“.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vrodená identita človeka a jeho hodnota: aké sú v skutočnosti?

133. Ľudia nie sú nikým iným ako Mojimi nepriateľmi. Ľudia sú tí zlí, ktorí sa vzpierajú a vzdorujú Mi. Ľudia nie sú ničím iným ako potomstvom diabla, ktorého som preklial. Ľudia nie sú ničím ako potomkami archanjela, ktorý Ma zradil. Ľudia nie sú ničím iným ako dedičstvom diabla, ktorého som dávno odvrhol, a odvtedy je Mojím nezmieriteľným nepriateľom. Obloha nad celým ľudstvom je kalná a tmavá, bez najmenšieho náznaku svetla a ľudský svet sa ponoril do ponurej tmy, takže človek, ktorý v ňom žije, nedokáže vidieť ani svoju ruku natiahnutú pred vlastnou tvárou, či slnko, keď zodvihne hlavu. Bahnitá cesta plná výmoľov sa kľukatí pod jeho nohami. Celá krajina je posiata mŕtvolami. Temné zákutia sú plné ľudských pozostatkov, v chladných a tienistých kútoch sa usadili davy démonov. A všade v ľudskom svete sa pohybujú hordy démonov. Potomkovia najrôznejších zverí, pokrytí špinou, sú zomknutí v urputnom boji, z ktorého sa ozýva srdcervúci zvuk. Kam pôjde človek hľadať životné šťastie v takýchto časoch, v takomto svete, v takomto „pozemskom raji“? Kde by mohol človek nájsť svoj životný konečný osud? Ľudstvo už dávno pošliapali satanove nohy, od začiatku bolo len akýmsi hercom, ktorý stvárňoval obraz satana. Viac než to, ľudstvo je stelesnením satana a slúži ako hlasný a jasný dôkaz, ktorý podáva svedectvo o satanovi. Ako môže taká ľudská rasa, taká tlupa zdegenerovanej spodiny, taký potomok tejto skazenej ľudskej rodiny podávať svedectvo o Bohu? Odkiaľ pochádza Moja sláva? Kde je možné začať hovoriť o Mojom svedectve? Nepriateľ, ktorý skazil ľudstvo a postavil sa Mi, už ľudstvo vzal a pošpinil ho – to ľudstvo, ktoré som stvoril dávno predtým a ktoré bolo naplnené Mojou slávou a Mojím žitím. Obral Ma o Moju slávu a do človeka vpustil jed plný satanovho hnusu a šťavy z ovocia stromu poznania dobra a zla.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Čo znamená byť skutočným človekom

134. To, ako ste sa predo Mnou dlhé roky správali, Mi poskytlo jedinečnú odpoveď, pričom pôvodná otázka znie: „Aký je postoj človeka voči pravde a pravému Bohu?“ Úsilie, ktoré som vynaložil v záujme človeka, dokazuje Môj zmysel pre lásku k človeku. Všetko konanie človeka predo Mnou však dokazuje jeho zmysel pre nenávisť voči pravde a odpor voči Mne. Neustále sa zaujímam o všetkých, ktorí Ma nasledovali, no tí, ktorí Ma nasledujú, nedokážu v žiadnom okamihu prijať Moje slová. Dokonca nedokážu prijať ani Moje návrhy. To Ma zarmucuje zo všetkého najviac. Nikto Ma ešte nedokázal pochopiť, a dokonca Ma nikto ešte nedokázal ani prijať, hoci Môj postoj je úprimný a Moje slová sú mierne. Každý sa snaží vykonávať dielo, ktoré som mu zveril na základe jeho vlastných predstáv. Ľudia nevyhľadávajú Moje úmysly, a už vôbec sa Ma nepýtajú, čo od nich žiadam. Stále tvrdia, že Mi verne slúžia, no v skutočnosti Mi vzdorujú. Mnohí sú presvedčení o tom, že pravdy, ktoré považujú za neprijateľné alebo ich nemôžu praktizovať, nie sú pravdami. Takíto ľudia Moje pravdy popierajú a zavrhujú. Na jednej strane ľudia slovami pripúšťajú, že som Boh, no na druhej strane sú tiež presvedčení o tom, že som cudzinec, ktorý nie je cesta, pravda a život. Nikto nepozná túto pravdu: Moje slová sú naveky nemennou pravdou. Som zdrojom života pre človeka a jediným sprievodcom ľudstva. Hodnotu a význam Mojich slov neurčuje to, či ich ľudstvo uznáva alebo prijíma, ale podstata samotných slov. Aj keď Moje slová nemôže prijať nik na tejto zemi, hodnota Mojich slov a ich pomoc ľudstvu sú pre človeka neoceniteľné. Takže, keď čelím mnohým ľuďom, ktorí Mojim slovám vzdorujú, popierajú ich alebo nimi vyslovene pohŕdajú, zaujímam takýto postoj: nech o pravdivosti Mojich slov dosvedčí čas a fakty. Tie nech ukážu, že Moje slová sú cesta, pravda a život. Nech sú pre nich dôkazom toho, že všetko, čo som povedal, je pravda a že každý človek by ich mal mať naporúdzi a mal by ich prijať. Nech všetci, ktorí Ma nasledujú, vedia tento fakt: tí, ktorí nedokážu plne prijať Moje slová, tí, ktorí nedokážu praktizovať Moje slová, tí, ktorí nedokážu nájsť zámer v Mojich slovách, a tí, ktorí nedokážu prijať spásu pre Moje slová, sú tými, ktorí boli v dôsledku Mojich slov odsúdení. Navyše prišli o Moju spásu a Môj prút sa od nich nikdy nevzdiali.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Mali by ste zvážiť svoje skutky