Dvanásty bod: Pohotovo a presne identifikovať rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré narušujú a vyrušujú Božie dielo a normálny poriadok cirkvi; zastaviť ich, obmedziť a zvrátiť situáciu; okrem toho hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby si Boží vyvolený národ prostredníctvom takýchto vecí rozvinul schopnosť rozlišovať a poučil sa z nich (štvrtá časť)

Rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré narušujú a vyrušujú cirkevný život

VIII. Šírenie predstáv

A. Prejavy šírenia predstáv

Dnes budeme pokračovať v duchovnom spoločenstve o dvanástej zodpovednosti vodcov a pracovníkov: „Pohotovo a presne identifikovať rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré narušujú a vyrušujú Božie dielo a normálny poriadok cirkvi; zastaviť ich, obmedziť a zvrátiť situáciu; okrem toho hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby si Boží vyvolený národ prostredníctvom takýchto vecí rozvinul schopnosť rozlišovať a poučil sa z nich.“ Pokiaľ ide o rôzne problémy s narušeniami a vyrušeniami, ktoré vznikajú v cirkevnom živote, uviedli sme ich jedenásť. Minule sme si v duchovnom spoločenstve hovorili o siedmom bode: vzájomné útoky a slovné potýčky. A dnes v ňom budeme hovoriť o ôsmom bode: šírenie predstáv. Aj šírenie predstáv sa v cirkevnom živote vyskytuje často. Niektorí ľudia, ktorí vôbec neprijímajú pravdu, veria v Boha na základe svojich predstáv a výmyslov a často šíria nejaké predstavy, aby vyrušovali cirkevný život. Cirkev musí toto správanie obmedziť a vyriešiť prostredníctvom duchovného spoločenstva o pravde v cirkevnom živote. Z doslovného hľadiska každý vidí, že šírenie predstáv nie je správne správanie a že to nie je pozitívna vec, ale negatívna. Preto by sa v cirkevnom živote malo zastaviť a obmedziť. Bez ohľadu na to, akí ľudia šíria predstavy, bez ohľadu na ich pohnútky, a bez ohľadu na to, či tieto predstavy šíria úmyselne alebo neúmyselne, pokiaľ ich šíria, bude to narúšať a vyrušovať cirkevný život a mať škodlivý vplyv. Preto sa táto záležitosť musí na sto percent obmedziť. Z akéhokoľvek hľadiska nemôže šírenie predstáv zohrávať pozitívnu úlohu v úsilí ľudí o pravdu a poznanie Boha ani v ich vstupovaní do pravdy-reality; môže mať len vyrušujúci a škodlivý účinok. Takže keď niekto v cirkevnom živote šíri predstavy, všetci, a to cirkevní vodcovia, ako aj bratia a sestry, by mali túto záležitosť rozlíšiť a pohotovo zakročiť, aby ho zastavili a obmedzili, a nie mu slepo dopriavali šírenie predstáv s cieľom zavádzať a vyrušovať ostatných. Najprv si v duchovnom spoločenstve povieme, aké slová predstavujú šírenie predstáv. S týmto rozlíšením budú ľudia schopní presne definovať, čo je šírenie predstáv, a tiež ho presne zastaviť a obmedziť namiesto toho, aby ho ignorovali a správali sa k nemu ľahostajne.

1. Šírenie predstáv o Bohu

Predstavy, ktoré sa šíria, sú cielené. Najprv musíme zistiť, na koho sú zamerané a aké predstavy sa šíria. Porozumenie týmto veciam vám pomôže vedieť, ktoré výroky ľudí a názory, ktoré šíria, predstavujú predstavy. Vedomosť o tom, ktoré slová sú predstavami ľudí a ktoré činy predstavujú šírenie predstáv, umožní ľuďom obmedziť šírenie predstáv presnejšie a cielenejšie. Najzávažnejšie šírenie predstáv v prvom rade zahŕňa myšlienky a nedorozumenia ľudí o Bohu. To je hlavná kategória. Šírenie fakticky nepodložených názorov a výrokov o Božej identite, Božej podstate, Božej povahe, Božích slovách, Božom diele a Božej existencii sú všetko veci, ktoré predstavujú šírenie predstáv. To je všeobecné tvrdenie, no aké konkrétne druhy výrokov predstavujú šírenie predstáv? Šírenie nedorozumení a súdov o Bohu, šírenie odsúdení Boha a dokonca aj šírenie rúhania sa Mu je všetko šírenie predstáv. Jednoducho povedané, všetko šírenie chápaní Boha, ktoré nezodpovedajú realite, a šírenie výrokov a nesprávnych výkladov, ktoré nezodpovedajú Božej identite a podstate, predstavuje šírenie predstáv. Napríklad v cirkevnom živote niektorí ľudia často hovoria o Božej identite a podstate. Nemajú pravé chápanie Božej identity a podstaty. Často v srdci pochybujú o Bohu, nerozumejú Mu a nedokážu sa podriadiť životnému prostrediu, prostrediu, ktoré im Boh usporadúva konanie ich povinností, a ďalším veciam. Potom šíria svoje nedorozumenia o Bohu a svoje myšlienky o tom, že Mu nerozumejú. Stručne povedané, tieto myšlienky nie sú o prijímaní a podriaďovaní sa Božej zvrchovanosti a usporiadaniam z pohľadu stvorenej bytosti, ale sú namiesto toho plné osobných predsudkov, nedorozumení a dokonca aj súdov a odsúdení. Keď si to ostatní vypočujú, vytvoria si o Bohu nedorozumenia a začnú sa pred Ním mať na pozore, čím stratia svoju pravú vieru v Boha, nehovoriac o skutočnej podriadenosti.

Niektorí ľudia si myslia, že viera v Boha by im mala priniesť pokoj a radosť, a že ak sa ocitnú v nejakej situácii, stačí, aby sa modlili k Bohu, a Boh ich vypočuje, udelí im milosť a požehnania a zabezpečí, aby im všetko išlo pokojne a hladko. Cieľom ich viery v Boha je hľadať milosť, získať požehnania a tešiť sa z pokoja a šťastia. Práve pre tieto názory zanechávajú svoju rodinu alebo odchádzajú zo zamestnania, aby sa vydávali Bohu, a dokážu znášať útrapy a platiť cenu. Veria, že pokiaľ zanechávajú veci, vydávajú sa Bohu, znášajú útrapy a usilovne pracujú, prejavujúc výnimočné správanie, získajú Božie požehnania a priazeň, a že bez ohľadu na to, s akými ťažkosťami sa stretnú, pokiaľ sa budú modliť k Bohu, On ich vyrieši a vo všetkom im otvorí cestu. Takýto názor zastáva väčšina ľudí, ktorí veria v Boha. Ľudia majú pocit, že tento názor je legitímny a správny. Schopnosť mnohých ľudí udržať si vieru v Boha celé roky bez toho, aby sa vzdali svojej viery, priamo súvisí s týmto názorom. Myslia si: „Toľko som sa vydával Bohu, moje správanie bolo také dobré a nespáchal som žiadne zlé skutky, Boh ma určite požehná. Keďže som veľa trpel, zaplatil veľkú cenu za každú úlohu a robil som všetko podľa Božích slov a požiadaviek bez toho, aby som urobil nejakú chybu, Boh by ma mal požehnať; mal by zabezpečiť, aby mi všetko išlo hladko a aby som mal často pokoj a radosť v srdci a tešil sa z Božej prítomnosti.“ Nie je to ľudská predstava a výmysel? Z ľudského pohľadu sa ľudia tešia z Božej milosti a dostávajú výhody, takže má zmysel, že pre to musia trochu trpieť, a oplatí sa vymeniť toto utrpenie za Božie požehnania. To je mentalita uzatvárania obchodov s Bohom. Z pohľadu pravdy a z Božej perspektívy to však zásadne nezodpovedá princípom Božieho diela ani štandardom, ktoré Boh od ľudí vyžaduje. Je to celkom zbožné želanie, čisto ľudská predstava a výmysel o viere v Boha. Či už to zahŕňa uzatváranie obchodov s Bohom alebo požadovanie vecí od Boha, alebo to obsahuje ľudské predstavy a výmysly, v každom prípade nič z toho nie je v súlade s Božími požiadavkami ani to nezodpovedá Božím princípom a štandardom pre požehnávanie ľudí. Toto transakčné myslenie a pohľad na vec predovšetkým uráža Božiu povahu, ale ľudia si to neuvedomujú. Keď to, čo Boh robí, nie je v súlade s predstavami ľudí, rýchlo sa v ich srdci objavia sťažnosti a nedorozumenia voči Nemu. Dokonca sa cítia ukrivdení a potom sa začnú s Bohom hádať a môžu Ho dokonca súdiť a odsudzovať. Bez ohľadu na to, aké predstavy a nedorozumenia si ľudia vytvoria, Boh zo svojej perspektívy nikdy nekoná a s nikým nezaobchádza podľa ľudských predstáv a želaní. Boh vždy robí to, čo chce, podľa vlastného uváženia a na základe svojej povahy-podstaty. Boh má princípy v tom, ako zaobchádza s každým človekom; nič, čo robí každému človeku, nie je založené na ľudských predstavách, výmysloch alebo preferenciách – to je aspekt Božieho diela, ktorý je najviac v rozpore s ľudskými predstavami. Keď Boh pre ľudí pripraví prostredie, ktoré je v úplnom rozpore s ich predstavami a výmyslami, vytvoria si v srdci predstavy, súdy a odsúdenia voči Bohu a môžu Ho dokonca zaprieť. Môže potom Boh uspokojiť ich potreby? Rozhodne nie. Boh nikdy nezmení spôsob, akým koná dielo, a svoje túžby podľa ľudských predstáv. Kto sa teda musí zmeniť? Sú to ľudia. Ľudia musia upustiť od svojich predstáv, prijať a zažiť prostredie, ktoré pripravil Boh, a podriadiť sa mu a hľadať pravdu, aby vyriešili svoje vlastné predstavy, namiesto toho, aby merali to, čo Boh robí, na základe svojich predstáv, aby videli, či je to správne. Keď ľudia trvajú na tom, že sa budú držať svojich predstáv, vyvinie sa u nich odolávanie voči Bohu – deje sa to prirodzene. V čom spočíva koreň odolávania? Spočíva v skutočnosti, že to, čo ľudia zvyčajne majú v srdci, sú bezpochyby ich predstavy a výmysly, a nie pravda. Preto keď sa stretnú s tým, že Božie dielo nie je v súlade s ľudskými predstavami, ľudia sa môžu vzoprieť Bohu a vynášať proti Nemu súdy. To dokazuje, že ľuďom v zásade chýba srdce podriadené Bohu, ich skazená povaha nie je ani zďaleka očistená a v podstate žijú podľa svojej skazenej povahy. K dosiahnutiu spásy majú ešte stále neuveriteľne ďaleko.

Keď si ľudia v srdci vytvoria predstavy o Bohu a začnú Mu odolávať, tí, čo majú nejaké svedomie, neochotne prijmú to, čo Boh robí, pokúsia sa začleniť do prostredia, ktoré Boh pripravil, a snažia sa prijať Jeho zvrchovanosť nad ľuďmi. To, koľkých predstáv sa ľudia dokážu vzdať a do akej miery, čiastočne závisí od ich kvality a čiastočne od toho, či prijímajú pravdu a sú ľuďmi, ktorí milujú pravdu. Niektorí ľudia aktívne čelia prostrediam, ktoré Boh pripravuje, skrz čítanie Božích slov, hľadanie, duchovné spoločenstvo a uvažovanie. Postupne získavajú určité chápanie Božej zvrchovanosti nad všetkým a tým sa zvyšuje ich podriadenosť a viera. Niektorí ľudia však bez ohľadu na prostredie, s ktorým sa stretávajú, nehľadajú pravdu. Namiesto toho hodnotia všetky prostredia, ktoré Boh ovláda, na základe svojich predstáv, výmyslov a toho, či im to prináša alebo neprináša úžitok. Ich úvahy sa vždy točia okolo ich vlastných záujmov; vždy im záleží na tom, aký veľký úžitok môžu získať, ako veľmi môžu byť uspokojené ich záujmy, pokiaľ ide o materiálne veci, peniaze a telesné pôžitky; a vždy sa rozhodujú a zaobchádzajú so všetkým, čo Boh usporadúva, na základe týchto faktorov. A nakoniec sa po lámaní si hlavy rozhodnú nepodriadiť sa prostrediu, ktoré Boh pripravil, ale uniknúť a vyhnúť sa mu. Pre svoje odolávanie, odmietanie a vyhýbanie sa vzďaľujú od Božích slov, prichádzajú o životné skúsenosti a trpia stratami, čo im vnáša do srdca bolesť a trápenie. Čím viac sa takémuto prostrediu bránia, tým väčšie a silnejšie utrpenie znášajú. Keď nastane takáto situácia, tá trocha viery, ktorú majú v Boha, je nakoniec rozdrvená. V tejto chvíli všetky predstavy, ktoré dominujú ich srdcu, naraz vzbĺknu: „Tak dlho som sa vydával bohu, a predsa som nečakal, že so mnou bude boh takto zaobchádzať. Boh je nespravodlivý, nemiluje ľudí! Boh povedal, že tí, ktorí sa Mu úprimne vydávajú, budú určite veľmi požehnaní. Úprimne som sa vydával bohu, zanechal som svoju rodinu a kariéru, znášal som útrapy a tvrdo som pracoval – prečo ma boh veľmi nepožehnal? Kde sú božie požehnania? Prečo ich nemôžem cítiť ani vidieť? Prečo boh zaobchádza s ľuďmi nespravodlivo? Prečo boh nedrží svoje slovo? Ľudia hovoria, že boh je verný, ale prečo to nemôžem cítiť? Ak odhliadneme od všetkého ostatného, len v tomto prostredí som vôbec nepocítil, že boh je verný!“ Keďže ľudia majú predstavy, ľahko sa nimi dajú oklamať a zviesť. Aj keď Boh pripravuje prostredia pre zmenu povahy ľudí a pre ich životný rast, ľudia to ťažko prijímajú a zle Ho chápu. Myslia si, že to nie je Božie požehnanie a že Boh ich nemá rád. Domnievajú sa, že sa úprimne vydávali Bohu, ale Boh nesplnil svoje sľuby. Títo ľudia, ktorí sa neusilujú o pravdu, sú tak ľahko zjavení prostredníctvom jedinej skúšky nejakého drobného prostredia. Keď sú zjavení, konečne povedia to, čo si najviac želali povedať: „Boh nie je spravodlivý nie je to verný boh. Božie slová sa napĺňajú zriedka. Boh povedal: ‚Boh svoje slová myslí vážne, to, čo povie, sa stane, a to, čo urobí, bude trvať naveky.‘ Kde je naplnenie týchto slov? Prečo ho nevidím ani necítim? Pozrite sa na tú a tú: odkedy verí v boha, nezanechala ani sa nevydala pre boha toľko ako ja, ani neobetovala toľko ako ja. Ale jej deti sa dostali na prestížne univerzity, jej manžela povýšili, ich podnikanie prekvitá a dokonca aj ich úroda vynáša viac ako u ostatných. A čo som získal ja? Už nikdy nebudem veriť v boha!“ Tieto slová sú pravými myšlienkami týchto ľudí a ich mottom. Sú plní týchto predstáv, plní týchto absurdných myšlienok a názorov a plní úvah o výhodách a transakciách. Takto chápu a vnímajú Božie dielo a Jeho úporné úmysly a takto k týmto veciam pristupujú. Preto v prostrediach, ktoré Boh znovu a znovu úporne pripravuje, opakovane merajú Boha svojimi predstavami, nerozumejú Mu a neustále zlyhávajú a potkýnajú sa. Okrem toho sa neustále snažia overiť si, či sú ich predstavy správne. Keď veria, že sa tieto predstavy potvrdili a sú dostatočným dôkazom na to, aby mohli Boha svojvoľne hodnotiť, súdiť a odsudzovať, začnú ich šíriť, pretože ich srdcia sú plné predstáv o Bohu. Čo je do týchto predstáv primiešané? Sú to sťažnosti, nespokojnosť a krivdy. Keď sú týchto vecí plní, hľadajú príležitosti na ventilovanie. Dúfajú, že nájdu dav, ktorý si vypočuje „nespravodlivosti“, s ktorými sa stretli; chcú si u týchto ľudí tieto veci vyliať a vyrozprávať im takzvané nespravodlivé zaobchádzanie, ktoré „utrpeli“. Takto sa v cirkevnom živote objavujú predstavy, ktoré títo ľudia šíria, a takto takéto predstavy vznikajú. Srdcia týchto ľudí sú plné krívd, vzdoru a nespokojnosti, ako aj nedorozumení, sťažností na Boha a dokonca aj súdov Ňom a Jeho odsúdení, čo nakoniec vedie k tomu, že ich srdcia sú plné rúhania. Boja sa, že nezískajú požehnania, takže nie sú ochotní odísť, a tak medzi ľuďmi šíria svoje nedorozumenia o Bohu, svoju nespokojnosť s Ním a predovšetkým svoje odsúdenia Boha, svoje súdy o Ňom a svoje rúhanie sa Mu. Čomu sa rúhajú? Rúhajú sa Bohu a hovoria, že je k nim nespravodlivý a nedáva im primeranú a zodpovedajúcu odmenu za to, čo urobili. Súdia Boha za to, že im po ich daroch a obetách neudelil milosť a veľké požehnania. Nedostali od Boha tie telesné potreby – materiálne veci, peniaze a podobne –, v ktoré dúfali, a tak sú ich srdcia naplnené sťažnosťami a krivdami. Ich účelom pri šírení predstáv je na jednej strane ventilovať a hľadať pomstu, čím dosiahnu pocit psychickej rovnováhy; a na druhej strane podnietiť viac ľudí, aby si o Bohu vytvorili nedorozumenia a predstavy a aby sa tak pred Ním mali na pozore rovnako ako oni. Ak viac ľudí povie: „Už nikdy nebudeme veriť v boha,“ budú vnútorne spokojní. Toto je účel a skrytý dôvod ich šírenia predstáv.

Aké je motto ľudí, ktorí šíria predstavy? Aký je výrok, ktorý často opakujú? Po tom, čo zažili určité veci a nezískali výhody, po ktorých túžili, si neustále hovoria: „Už nikdy nebudem veriť v boha.“ Ani po vyslovení týchto slov nemajú pocit, že by sa zbavili svojej nenávisti alebo dosiahli svoj cieľ. Keď sa zúčastňujú na zhromaždeniach, bez ohľadu na to, o čom ostatní hovoria v duchovnom spoločenstve, to nedokážu prijať. Musia túto vetu zopakovať niekoľkokrát, dokonca aj viac ako desaťkrát. „Už nikdy nebudem veriť v boha“ – nie je táto veta plná významu? Je za ňou príbeh. Čo je ich „viera“? Verili predtým v Boha? Bola ich predchádzajúca viera skutočnou vierou? Zahŕňala podriadenosť, ktorú by mala mať stvorená bytosť? (Nie.) Vôbec nie. Sú plní predstáv a výmyslov o Bohu. A čo je dôležitejšie, bez akejkoľvek podriadenosti sú voči Nemu plní požiadaviek a nárokov. Čo znamená ich „viera“? „Verím, že boh je ten, kto je zvrchovaný nad nebom, zemou a všetkým. Verím, že boh ma môže ochrániť pred šikanovaním ostatných. Verím, že boh mi môže dopriať telesné pohodlie, umožniť žiť dobrý, prosperujúci život a zariadiť, aby všetko prebiehalo pokojne a príjemne. Verím, že boh ma môže nechať vstúpiť do nebeského kráľovstva, získať veľké požehnania a získať stonásobok v tomto živote a večný život vo svete, ktorý príde!“ Je toto viera? V týchto „vierach“ nie je ani stopa po podriadenosti a ani jedna z nich nezodpovedá Božím požiadavkám na ľudí. Tieto viery vychádzajú čisto z perspektívy osobného zisku. Boh vyjadruje pravdu a koná na ľuďoch dielo. Kedy Boh vôbec povedal, že umožní ľuďom žiť šťastný život, žiť nad ostatnými alebo prosperovať a mať úspech a neobmedzené vyhliadky? (Nikdy.) Prečo teda považujú svoju vlastnú „vieru“ za takú cennú? Dokonca hovoria, že už nikdy nebudú veriť v Boha. Má ich viera nejakú hodnotu? Prijíma ju Boh? Nemajú ani stopu po pravde-realite či po podriadenosti Bohu, chcú od Neho len získať požehnania, výhody a úžitok a nazývajú to vierou v Boha. Nie je to rúhaním sa Bohu? Ľudia tohto druhu sú plní predstáv a posadnutí úmyslom získať požehnania. Vôbec nezažívajú Božie dielo a nepraktizujú Božie slová. Úplným cieľom a pohnútkou všetkého, čo robia, je prospech ich vlastného tela. Cítia sa dobre a považujú svoju takzvanú vieru v Boha za obzvlášť cennú. Ak je tvoja viera v Boha taká cenná a vznešená, prečo keď ti Boh pripraví nejaké menšie prostredie, nedokážeš z neho pochopiť pravdu alebo si pevne stáť za svojím svedectvom? Čo sa tu deje? Keď Boh skúša tvoju vieru, čo Mu vraciaš? Je možné, že nedorozumenia, sťažnosti a odolávanie, ktoré Mu vraciaš, sú tým, čo chce? Sú v súlade s pravdou? Je zrejmé, že nie sú. Skutočnosť, že títo ľudia môžu v cirkvi otvorene šíriť predstavy, teda dokazuje jednu vec: nepoznajú Boha, a už vôbec neveria, že Boh je zvrchovaný nad všetkým – boh, v ktorého veria, jednoducho neexistuje. Keď títo ľudia otvorene šíria predstavy, aby zavádzali a priťahovali viac ľudí k účasti na ich odolávaní, odsudzovaní a rúhaní sa Bohu, nevedomky verejne oznamujú, že už nie sú nasledovníkmi Boha ani veriacimi a už nie sú stvorenými bytosťami pod nadvládou Stvoriteľa. Predstavy, ktoré šíria, nie sú jednoduché myšlienky alebo výroky; skôr si už vo svojich srdciach vybudovali neprekonateľnú bariéru voči Bohu a rozhodli sa, že používanie ľudských predstáv a výmyslov na zaobchádzanie s Bohom, riešenie svojho vzťahu s Ním a na zaobchádzanie s Božími slovami a Božím dielom je správne a je to spôsob, akým by mali praktizovať. Keď takíto ľudia v cirkevnom živote otvorene šíria predstavy, mali by byť obmedzení, alebo by im vzhľadom na ich malé duchovné postavenie a plytký základ mala byť daná sloboda vyjadrovať svoje názory a dostatok času a priestoru na pokánie? Aký je vhodný postup? (Zastaviť a obmedziť ich je vhodné.) Prečo je zastavenie a obmedzenie vhodné? Niektorí ľudia hovoria: „Ak ich obmedzíte, nedovolíte im slobodne hovoriť a oni prestanú veriť aj chodiť na zhromaždenia, neublížite im tým? To by bola taká škoda! Nechcel by Boh radšej spasiť všetkých ľudí, než aby jediný človek trpel záhubou? Aj jediná stratená ovečka sa musí nájsť – mohol by ju po všetkom tom úsilí nájsť ju nechať ešte znova stratiť?“ Sú tieto slová správne? (Nie.) Prečo nie sú správne? (Pretože takíto ľudia neveria v Boha úprimne; veria v Boha len v nádeji, že získajú požehnania, a ich viera je zmiešaná s nečistotami.) Kto nemá vo viere v Boha nemá primiešané žiadne nečistoty? Nemáš ich aj ty? Je to platný dôvod? Zvážte výrok takýchto ľudí: „Už nikdy nebudem veriť v boha.“ Aké sú to slová? Je nejaký rozdiel medzi týmto a rúhaním sa nevercov, diablov a satana? (Nie.) Aký je podtext tohto výroku? „Už nemám vieru v boha. V minulosti som z celého srdca veril v boha a nasledoval ho, ale on ma nepožehnal. Namiesto toho mi pripravil také prostredia, aby mi sťažil život a spôsobil, že som sa potkol. To, čo boh hovorí, sa vôbec nezhoduje s tým, čo robí, takže sa už neodvažujem veriť v boha! Predtým som bol taký hlúpy. Všeličo som zanechal, vydával som sa a pretrpel pre boha som toľko útrap, ale nevidel od neho som žiadnu ochranu, keď ma zatkol a prenasledoval veľký červený drak. Ani podnikanie mojej rodiny nešlo tak dobre ako u ostatných, nezarobil som toľko peňazí ako ostatní a moji rodičia zostali chorí. Z viery v boha som za toľko rokov nič nezískal. Nepovedal boh, že veľmi požehná ľudí? Aké požehnania som od boha dostal? Božie slová sa vôbec nenaplnili, takže už nikdy nebudem veriť v boha!“ Výrok „Už nikdy nebudem veriť v boha!“ obsahuje tak veľa. Je plný sťažností, nespokojnosti a nedorozumení voči Bohu. Stručne povedané, po tom, čo pretrpeli útrapy a vydali sa s myšlienkou zbožného želania, im Boh neudelil požehnania podľa ich požiadaviek ani ich neodplatil či neodmenil podľa ich predstáv a výmyslov, a tak sa stali nespokojnými a plnými nevôle voči Bohu. Práve za takýchto okolností vyslovili túto vetu. Táto veta nevznikla z ničoho nič; v čase, keď ju vyslovili, už prejavili mnoho správaní a prejavov a boli zjavení. Aký je problém so vzťahom takýchto ľudí k Bohu? Čo je najväčším problémom v ich vzťahu s Bohom? Je to to, že sa vôbec nikdy nepovažovali za stvorenú bytosť a Boha ani v najmenšom nepovažovali za Stvoriteľa, ktorého by mali uctievať. Od začiatku svojej viery v Boha sa k Nemu správali ako k dojnej krave, k truhlici s pokladom; považovali Ho za bódhisattvu, ktorý ich má vyslobodiť z utrpenia a nešťastia, a sami seba považovali za nasledovníka tohto bódhisattvu, tejto modly. Mysleli si, že veriť v Boha je ako veriť v Budhu, kde stačí jesť vegetariánsku stravu, recitovať sväté písmo, často páliť kadidlo a klaňať sa, aby dostali, čo chcú. A tak sa všetky príbehy, ktoré sa vytvorili po tom, čo uverili v Boha, odohrali vo sfére ich predstáv a výmyslov. Nevykazovali žiadny z prejavov stvorenej bytosti, ktorá prijíma pravdu od Stvoriteľa, ani žiadnu z podriadeností, ktoré by stvorená bytosť mala mať voči Stvoriteľovi; bolo tam iba neustále vyžadovanie, neustále kalkulovanie a ustavičné žiadanie. To všetko nakoniec viedlo k rozpadu ich vzťahu s Bohom. Takýto vzťah je transakčný a nikdy nemôže obstáť; je len otázkou času, kedy budú takíto ľudia zjavení. Aj keď sa zúčastňujú na cirkevnom živote, nešíria predstavy a občas hovoria v duchovnom spoločenstve o tom, ako ich Boh viedol, ako ich Boh požehnal, čo si užili a podobne, väčšina toho, o čom hovoria, sa týka milosti, pôžitku a telesných výhod, ktoré od Boha dostali. Tieto rozhovory nemajú absolútne nič spoločné s pravdou a s podriadením sa Bohu a úplne im chýba akákoľvek pravda-realita. Keď sú okolnosti priaznivé, prejavujú vieru v Boha, lásku voči Nemu a zhovievavosť a trpezlivosť voči ostatným ľuďom, a to všetko s cieľom dosiahnuť jeden zámer: získať všetky Božie požehnania. Keď im Boh vezme milosť, výhody a materiálne statky, ktoré si užívali, ich predstavy sú zjavené. Títo ľudia, ktorí sú poháňaní sebectvom a uprednostňujú osobný zisk, sa rozzúria, len čo nedostanú to, po čom túžia; začnú šíriť predstavy, aby si vyliali svoju nespokojnosť s Bohom, a zároveň sa snažia pritiahnuť viac ľudí, aby s nimi súcitili a prijali ich predstavy o Ňom. Mali by byť takíto ľudia zastavení a obmedzení? (Áno.) Témy, myšlienky a názory, o ktorých hovoria v duchovnom spoločenstve, neodrážajú čisté chápanie pravdy ani nepomáhajú ľuďom podriadiť sa Bohu a mať v Neho pravú vieru. Namiesto toho odvádzajú ľudí od Boha, vyvolávajú nedorozumenia, ostražitosť a dokonca odmietnutie Boha a spôsobujú, že tí, ktorí počúvajú predstavy, ktoré títo ľudia šíria, sa v tichosti varujú a hovoria si: „Už nikdy nebudem veriť v boha,“ rovnako ako oni. Toto je vyrušenie, ktoré predstavy šírené takýmito ľuďmi spôsobujú ostatným.

2. Šírenie predstáv o Božích slovách a Božom diele

Ľudia, ktorí šíria predstavy, používajú svoje vlastné predstavy na meranie Božích slov, meranie Božieho diela aj meranie Božej podstaty a povahy. Veria v Boha v rámci svojich predstáv, vnímajú Ho v rámci svojich predstáv a v rámci svojich predstáv aj pozorujú a podrobne skúmajú každé slovo, ktoré Boh povie, každý jeden skutok, ktorý vykoná, a každé prostredie, ktoré pripraví. Keď je to, čo Boh robí, v súlade s ich predstavami, nahlas Ho chvália a hovoria, že je spravodlivý, verný a svätý. Keď ale to, čo Boh robí, nie je v súlade s ich predstavami, ich záujmy utrpia vážne straty a oni znášajú veľkú bolesť, vystúpia, aby popreli slová, ktoré Boh hovorí, a dielo, ktoré koná. Dokonca šíria predstavy, aby podnietili viac ľudí k nepochopeniu a vystríhaniu sa Boha, hovoria: „Neverte tak ľahko v božie slová ani ich ľahko nepraktizujte; inak za to v prípade, že vás zneužijú a utrpíte straty, nikto neprevezme zodpovednosť,“ a tak ďalej. Napríklad, Boh hovorí: „Tým z vás, ktorí sa Mi úprimne vydajú, určite veľmi požehnám.“ Nie sú tieto slová pravdivé? Tieto slová sú stopercentnou pravdou. Nie je v nich žiadna impulzívnosť ani klamstvo. Nie sú to lži ani veľkolepo znejúce myšlienky, a už vôbec nie nejaký druh duchovnej teórie – sú pravdou. Čo je podstatou týchto slov pravdy? Ide o to, že musíš byť úprimný, keď sa vydávaš Bohu. Čo znamená „úprimný“? Ochotný a bez nečistôt; nie motivovaný peniazmi alebo slávou a určite nie pre svoje vlastné úmysly, túžby a ciele. Vydávaš sa Bohu nie preto, lebo si k tomu nútený, alebo preto, lebo si podnecovaný, nahováraný či zatiahnutý, ale skôr to vychádza z tvojho vnútra, dobrovoľne; rodí sa to zo svedomia a z rozumu. To je to, čo znamená byť úprimný. Z hľadiska ochoty vydávať sa Bohu je to to, čo znamená byť úprimný. Ako sa potom úprimnosť prejavuje v praxi, keď sa vydávaš Bohu? Nedopúšťaš sa klamstva ani podvádzania, neuchyľuješ sa k úskokom, aby si sa vyhol práci, a nerobíš veci povrchne; venuješ celé svoje srdce a myseľ, robíš všetko, čo môžeš, a tak ďalej – je príliš veľa podrobností, aby sa tu dali spomenúť! Stručne povedané, byť úprimným zahŕňa pravdu-princípy. Za Božími požiadavkami na človeka sa skrýva norma a princíp. Niektorí ľudia hovoria: „Ak pri viere v boha obetujem svoju úprimnosť a všetky svoje skromné úspory, získam viac? Ak môžem získať viac, obetovať všetko sa oplatí!“ Keď po obetovaní vidia, že ich Boh nepožehnal, premýšľajú o tom a myslia si: „Možno som neobetoval dosť, tak obetujem viac. Pôjdem von kázať evanjelium.“ Keď sa pri kázaní evanjelia stretnú s ťažkosťami, modlia sa. A keď občas nemajú čo jesť a dobre nespia, stále sa modlia. Myslia si: „Boh povedal, že tí, ktorí sa pre Neho úprimne vydajú, budú určite veľmi požehnaní. Možno ešte moja úprimnosť nestačí, takže sa budem viac modliť.“ Prostredníctvom modlitby získajú vieru a nevadí im znášať trochu útrap. Naozaj začnú vidieť nejaké výsledky kázania evanjelia a myslia si: „Už mám nejakú úprimnosť. Poponáhľam sa domov, aby som videl, či sa mojej rodine zlepšil život, či sa môjmu dieťaťu zlepšil zdravotný stav a či náš rodinný podnik beží hladko – teda či tu sú alebo nie sú požehnania od boha.“ Je toto úprimné vydávanie sa pre Boha? (Nie.) Čo je to? (Transakcia.) Je to uzatváranie obchodu s Bohom. Používajú svoje vlastné metódy a to, čo na základe svojich predstáv považujú za „úprimnosť“, aby si robili, čo chcú, a aby vďaka tomu získali, po čom túžia. Neustále používajú „úprimnosť“, ako ju chápu, na overovanie slov, ktoré Boh povedal, neustále sliedia, čo presne Boh zamýšľa urobiť, čo urobil a čo neurobil, a neustále špekulujú o tom, či ich Boh požehná alebo nie a či ich zamýšľa značne požehnať. Neustále počítajú, čo obetovali a koľko by mali získať, neustále zisťujú, či im to Boh dal a či sa Jeho slová naplnili, a neustále hľadajú fakty, ktorými môžu otestovať istý Boží výrok. Kým sa vydávajú pre Boha, vždy si chcú overiť, či sú Božie slová pravdivé. Ich účelom je zistiť, či si vydávaním sa pre Boha môžu zaslúžiť Božie požehnania. Neustále Ho skúšajú a vždy na sebe chcú vidieť Božie požehnania, aby si potvrdili Jeho slová. Keď zistia, že sa Božie slová nenapĺňajú tak ľahko, ako si predstavovali, a že je ťažké potvrdiť ich pravdivosť, ich predstavy o Bohu sa stávajú ešte závažnejšími a oni zároveň začnú pevne veriť, že nie každé slovo, ktoré Boh povie, je nevyhnutne pravda. S týmito skrytými vecami v srdci začnú pochybovať o Bohu a spochybňovať Ho a často si o Ňom vytvárajú predstavy. Z času na čas títo ľudia, ktorých srdcia sú plné predstáv, odhalia niektoré zo týchto predstáv o Bohu, keď žijú cirkevný život a stretávajú sa s bratmi a sestrami. Vytvárajú si predstavy o Božích slovách a používajú ich aj na meranie Božieho diela. Keď Božie dielo dôsledne nezodpovedá ich predstavám a je úplne v rozpore s ich očakávaniami, šíria svoje predstavy, aby si vyliali svoju nespokojnosť s Bohom. Boh napríklad hovorí, že Jeho dielo sa blíži ku koncu a ľudia by mali všetko zanechať, aby Ho nasledovali, vydali sa pre Neho, spolupracovali s Božím dielom a už sa ďalej neusilovali o svetské vyhliadky, harmonickú domácnosť a podobne. Po tom, čo Boh povie tieto slová, pokračuje vo vykonávaní mnohých diel. Uplynú tri, päť, sedem alebo osem rokov a niektorí ľudia vidia, že Božie dielo stále stabilne pokračuje a nejaví známky toho, že by sa končilo alebo že by bezprostredne hrozili veľké kataklizmy a veriaci sa všetci uchýlili do bezpečia. Tí, ktorí používajú svoje predstavy na meranie Božieho diela, sa nevedia dočkať, až sa Božie dielo rýchlo skončí, aby sa veriaci mohli podieľať na úžasných Božích požehnaniach. Boh však takto nekoná; neuskutočňuje túto záležitosť podľa ľudských predstáv a výmyslov. Tí, ktorí sa nevedia dočkať, sa stanú netrpezlivými, začnú mať pochybnosti a hovoria: „Nie je už božie dielo blízko konca? Nemá sa čoskoro skončiť? Nepovedal boh, že bezprostredne hrozia veľké kataklizmy? Prečo boží dom stále koná toľko diel? Kedy presne sa božie dielo skončí? Kedy sa to skončí?“ Títo ľudia sa ani najmenej nezaujímajú o pravdu alebo o Božie požiadavky. Nemajú záujem praktizovať pravdu, podriaďovať sa Bohu ani uniknúť vplyvu satana, aby dosiahli spásu. Zaujímajú sa len a obzvlášť o také veci, ako kedy sa Božie dielo skončí, či bude ich výsledkom život alebo smrť, kedy môžu vstúpiť do kráľovstva, aby si užívali požehnania, a aké nádherné budú scenérie v ňom. Toto sú ich najväčšie starosti. Preto po tom, čo nejaký čas vydržia a vidia, že nebesá a zem zostávajú nezmenené a krajiny sveta pokračujú normálne, hovoria: „Kedy sa tieto božie slová naplnia? Čakám už niekoľko rokov – prečo sa ešte nenaplnili? Môžu sa božie slová naozaj naplniť? Dodržiava boh svoje slovo alebo nie?“ A tak títo ľudia strácajú trpezlivosť, stávajú sa nepokojnými a začínajú chcieť hľadať príležitosti vrátiť sa do sveta, aby žili svoje vlastné životy.

Božie dielo a pravdy, ktoré Boh vyjadruje, vždy prevyšujú ľudské výmysly a presahujú ľudské predstavy. Nech sa ľudia snažia akokoľvek, nedokážu ich pochopiť ani zmerať. Nevedia presne, aké sú metódy, ktoré Božie dielo používa, alebo aké ciele zamýšľa dosiahnuť, a tak nakoniec niektorí začnú pochybovať: „Existuje boh naozaj? Kde presne je? Boh stále vyjadruje pravdy, ale nevyjadruje ich príliš veľa? Nepovedal boh, že nás privedie do svojho kráľovstva? Kedy môžeme vstúpiť do nebeského kráľovstva? Ako to, že sa tieto veci ešte nenaplnili alebo neuskutočnili? Koľko presne rokov to ešte potrvá? Vždy sa hovorí, že boží deň je na dosah, ale toto ‚na dosah‘ sa spomína už roky – prečo je to tak ďaleko a zdanlivo nekonečné?“ Nielenže takto premýšľajú, ale tieto pochybnosti aj všade šíria. Aký problém to naznačuje? Prečo ani po vypočutí toľkých kázní stále vôbec nerozumejú pravde? Prečo vždy používajú ľudské predstavy a výmysly na vymedzenie Božieho diela? Prečo sa na tieto veci nepozerajú podľa Božích slov? Môžu prostredníctvom Jeho slov potvrdiť Božiu existenciu a stanoviť cestu k spáse? Rozumejú, že cieľom všetkých týchto slov, ktoré Boh hovorí, a všetkého, čo robí, je spasiť ľudí? Rozumejú, že len získaním pravdy a dosiahnutím spásy môžu ľudia získať všetky požehnania, ktoré Boh sľúbil ľudstvu? Z toho, čo hovoria, a z predstáv, ktoré šíria, je zrejmé, že v podstate nerozumejú, čo presne Boh robí ani aký je účel toho, že koná všetko toto dielo a hovorí všetky tieto slová. Sú to jednoducho pochybovači! Čo po toľkých rokoch počúvania kázní a pretĺkania sa v Božom dome získali? Ani si nepotvrdili, či Boh existuje, a nemajú na to jednoznačnú odpoveď. Akú úlohu zohrávajú v cirkvi? Po tom, čo chvíľu pracujú bez toho, aby získali požehnania, bezohľadne šíria predstavy, aby zavádzali a vyrušovali ostatných. Veci, ktoré len tak mimochodom povedia, sú súdmi o Bohu a Jeho diele. Niektorí z nich hovoria: „Kedysi som si myslel, že božie dielo bude hotové za tri až päť rokov; nečakal som, že ani po desiatich rokoch ešte nebude hotové. Kedy sa toto dielo skončí? Neustále sa píšu svedectvá, neustále sa vyrábajú videá s chválospevmi a filmy a neustále sa káže evanjelium – kedy sa to skončí?“ Dokonca sa pýtajú ostatných: „Nemyslíte si to isté? Ja si to však bez ohľadu na to, čo si myslíte vy, myslím. Som čestný človek; poviem, čo mám na mysli, na rozdiel od niektorých ľudí, ktorí to nepovedia a všetko si nechávajú pre seba.“ Akí sú „čestní“. Odvážia sa povedať čokoľvek! A čo je ešte horšie, hovoria: „Ak sa božie dielo čoskoro neskončí, pôjdem si nájsť prácu, zarobím nejaké peniaze a budem si žiť svoj život. Za všetky tie roky viery v boha som prišiel o toľko dobrých jedál, príjemných miest a materiálneho pôžitku! Ak by som neveril v boha, už by som býval v kaštieli, vlastnil auto a možno by som za posledné roky niekoľkokrát obišiel svet. Keď sa tak zamyslím, život bez viery v boha bol celkom dobrý a ja som bol celkom šťastný. Hoci bolo trochu prázdny, mohol som si užívať telesné pôžitky, dobre jesť a piť a robiť si, čo chcem, bez akýchkoľvek obmedzení. Počas týchto rokov viery v boha som toľko trpel a bol som na seba príliš tvrdý! Hoci som získal trochu pravdy a cítim sa v srdci trochu istejšie, tieto pravdy nemôžu nahradiť telesné pôžitky! Okrem toho sa božie dielo nikdy nekončí a boh sa ľuďom nikdy neukazuje, takže sa nikdy necítim skutočne bezpečne. Hovorí sa, že porozumenie pravde a jej získanie prináša pokoj a radosť, ale na čo je dobré mať pokoj a radosť? Stále nemám telesný pôžitok!“ Tieto myšlienky im prebehli mysľou nespočetnekrát a mnohokrát si ich opakovali. Keď veria, že ich predstavy majú dostatočné opodstatnenie, aby obstáli, a cítia, že nastal ten správny čas a oni sú dostatočne spôsobilí na to, aby kritizovali Božie dielo, nemôžu si pomôcť a šíria vyššie uvedené poznámky a predstavy. Šíria svoju nespokojnosť s Bohom a svoje predstavy a nedorozumenia o Božom diele a snažia sa zaviesť viac ľudí, aby nerozumeli Bohu a Jeho dielu. Samozrejme, sú aj takí, ktorí majú postranné úmysly a chcú zabrániť viacerým ľuďom, aby sa vydávali pre Boha. Chcú, aby opustili svoje súčasné povinnosti a odmietli Boha; a ak by sa cirkev rozpadla, bolo by to pre nich to najlepšie. Aký je ich cieľ? „Ak nemôžem získať požehnania, nemal by v ich získanie dúfať ani nikto z vás. Všetko vám skazím, aby nikto z vás nemohol dúfať, že získa pravdu alebo požehnania, ktoré boh sľúbil!“ Keďže nevidia nádej na získanie požehnaní, strácajú trpezlivosť ďalej čakať. Sami požehnania nezískavajú a nechcú, aby ich získali ostatní. Preto si pri šírení predstáv v istom zmysle ventilujú svoju nespokojnosť a sťažujú sa, že nič na Božom diele nezodpovedá ľudským predstavám a výmyslom a že spôsob Božieho konania nie je ohľaduplný voči pocitom ľudí. Zároveň chcú zaviesť a prilákať viac ľudí, aby nerozumeli Bohu, sťažovali sa na Neho, vytvárali si o Ňom predstavy a strácali vieru. Chcú, aby viac ľudí rovnako ako oni opustilo Boha pre svoje nedorozumenia a predstavy, ktoré o Ňom majú.

B. Ako zaobchádzať s ľuďmi, ktorí šíria predstavy

Aké následky vzniknú, keď niekto v cirkvi šíri predstavy a nespokojnosť s Bohom? Má to priamy vplyv na výsledky cirkevného života? Vyrušuje to normálny cirkevný život a prácu cirkvi? (Áno.) Má to vplyv na vieru ľudí v Boha a ovplyvňuje to aj ich schopnosť normálne konať svoje povinnosti. Preto treba obmedziť tých, ktorí šíria predstavy. Aj keď takéto veci spomínajú len príležitostne, treba ich obmedziť, rozlíšiť a pozrieť sa, akú majú ľudskú prirodzenosť a či je ich šírenie predstáv spôsobené dočasnou negativitou a slabosťou, alebo problémom s ich prirodzenosťou-podstatou, pri ktorom sa dôsledne neusilujú o pravdu a úmyselne šíria predstavy, aby zaviedli viac ľudí a vyrušovali a poškodzovali cirkevný život. Ak je za tým len príležitostná negativita a slabosť, stačí ich podporiť a pomôcť im prostredníctvom duchovného spoločenstva o pravde. Ak ale neposlúchnu radu, pokračujú v šírení predstáv a vyrušovaní cirkevného života a dokonca spôsobujú, že ostatní sa stávajú negatívnymi a slabými, čo ovplyvňuje ich schopnosť normálne konať svoje povinnosti, znamená to, že sú služobníkmi satana a mali by byť vyčistení podľa princípov. Prečo im nedať ďalšiu šancu? Myslíte si, že takíto ľudia sú pochybovačmi? (Áno.) Bez ohľadu na to, aká je ich ľudská prirodzenosť, sú takíto ľudia pochybovačmi. Pochybovači sú ako kúkoľ medzi pšenicou – mali by byť vytrhnutí. Ak dávajú najavo len niektoré prejavy pochybovačov, nespôsobili v cirkevnom živote vyrušenia a stále môžu byť priateľmi cirkvi a poslúžiť, možno ich ponechať na pokoji. Tí, ktorí však neustále šíria predstavy, vyjadrujú názory a poznámky pochybovačov ustavične. Nehovoria to len tak náhodou; ich cieľom je podnecovať, zavádzať a pritiahnuť viac ľudí, aby sa vzdialili od Boha. Ich úmyslom je: „Ak nemôžem získať požehnania, nebudem viac veriť. Nikto z vás by nemal dúfať, že získa požehnania, a nemali by ste ani veriť! Ak budete ďalej veriť, čo ak vytrváte a jedného dňa nakoniec požehnania získate – nedostane ma to do ťažkej situácie? Ako by som sa potom mohol cítiť vnútorne vyrovnaný? To nepôjde. Aby som sa v budúcnosti vyhol ľútosti, budem vás vyrušovať, narúšať vašu vieru a prinútim vás, aby ste sa vzdialili od Boha, zradili Ho a opustili cirkev so mnou – to by bolo najlepšie.“ Toto je ich cieľ. Netreba takýchto pochybovačov vyčistiť? (Áno.) Treba ich vyčistiť. Ak niektorí pochybovači prestanú veriť, cirkev im jednoducho vezme knihy Božích slov a vyčiarkne ich. Sú však aj iní pochybovači, ktorí voči viere v Boha a voči veriacim prechovávajú nejaké pozitívne pocity. V cirkvi nehrajú pozitívnu úlohu; len občas pomôžu ako priatelia cirkvi. A hoci sa takíto ľudia neusilujú o pravdu ani nehovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, nešíria predstavy ani nevyrušujú cirkevný život. Pokiaľ môžu trochu poslúžiť, mali by mať dovolené zostať v cirkvi a netreba ich vyčistiť. Lenže pochybovačom, ktorí neustále šíria predstavy, by sa nemalo prejavovať žiadne milosrdenstvo. Šíria svoje predstavy a nepochopenia o Bohu, vyrušujú cirkevný život a spôsobujú narušenia a vyrušenia v práci cirkvi. Títo pochybovači sú služobníkmi satana. Majú predstavy, no oni nielenže nehľadajú pravdu, aby ich vyriešili, ale dokonca šíria svoje predstavy, aby zavádzali Boží vyvolený národ. Zrádzajú Boha, chcú so sebou strhnúť do záhuby aj niekoľkých ďalších a s takýmito úmyslami vyrušujú prácu cirkvi. Môže im Boh odpustiť? Nie, nesmú byť ušetrení. Toto nie je otázka ich obmedzenia alebo izolácie; musia byť odstránení a bez akejkoľvek zhovievavosti navždy vyčiarknutí!

Niektorí ľudia v cirkvi sa nikdy neusilujú o pravdu a nikdy nerozumejú, ako Boh koná, aby spasil ľudí. Po prežití určitých vecí si voči Bohu vytvoria nedorozumenia, odpor a sťažnosti a niektoré veci, ktoré hovoria a robia, slúžia na šírenie predstáv. Predstavy, ktoré šíria, nie sú len odchýlkami v chápaní Božích slov a Jeho diela alebo nepochopeniami o Bohu. Niektoré sú vážnejšie a priamo popierajú, že Božie slová sú pravda, čím úplne súdia a odsudzujú Boha. A iné predstavy, ktoré šíria, dokonca otvorene útočia na Boha a rúhajú sa Mu. Nerozoberajú svoju vlastnú skazenosť a vzdorovitosť, nesnažia sa ju spoznať so srdcom podriadenosti a z pohľadu stvorenej bytosti alebo nasledovníka Boha a neprijímajú pravdu ani nehovoria v duchovnom spoločenstve o svojom chápaní Božieho diela a pochopení Jeho úmyslov. Predstavy, ktoré vyjadrujú, sú presným opakom týchto pozitívnych chápaní. Keď si iní vypočujú ich predstavy, nezískajú pochopenie Boha ani si nevypestujú si skutočnú vieru. Ani ich viera v Boha, samozrejme, nerastie, no namiesto toho sa stáva hmlistou, slabne alebo sa dokonca úplne stráca a vízia Božieho diela sa im zároveň stáva nejasnou. Čím viac ľudia počúvajú predstavy, ktoré šíria, tým viac sa ich srdcia stávajú zmätenými, a to až do bodu, že si nie sú istí, prečo by mali veriť v Boha, a začnú pochybovať, či existuje. Či sú Božie slová pravdou, či môžu Božie slová a dielo očistiť a spasiť ľudí a iné takéto záležitosti – to všetko sa pre nich stáva nejasným a pochybným. Keď ľudia počujú predstavy a nepochopenia, ktoré šíria takíto jednotlivci, začnú pochybovať o Bohu a chrániť sa pred Ním; začnú Ho vo svojich srdciach vymedzovať, vytvoria si voči Nemu nedorozumenia a sťažnosti a dokonca sa od Neho vnútorne vzdialia. To je veľmi problematické. Keď majú tieto negatívne myšlienky, názory, plány a zámery, začína byť jasné, že informácie a poznámky, ktoré prijali, nie sú v súlade s potrebami normálnej ľudskej prirodzenosti, nehovoriac už o pravde – je stopercentne isté, že pochádzajú od satana. Nech už majú šíritelia predstáv akékoľvek úmysly alebo pohnútky a či už svoje mylné názory a nepodložené fámy šíria úmyselne alebo neúmyselne, pokiaľ majú na cirkev škodlivý vplyv, mali by byť obmedzení. Samozrejme, ak sú takíto ľudia objavení a rozlíšení mimo cirkevného života, tiež by mali byť okamžite zastavení a obmedzení. A ak môže niekto, kto rozumie pravde, použiť Božie slová alebo svoje vlastné chápanie na vyvrátenie a odhalenie tých, ktorí šíria takéto veci, aby bratom a sestrám pomohol s ich rozlíšením, je to ešte lepšie. Toto je boj proti satanovi. Ak nemáš duchovné postavenie, mal by si sa ich naučiť rozlišovať a držať sa od nich ďalej. A ak ti duchovné postavenie nechýba, mal by si ich odhaliť. Trúfate si to urobiť? Viete, ako to urobiť? Práve toto najviac odhaľuje, či niekto má pravdu-realitu. Keď niektorí noví veriaci počujú predstavy a nepochopenia, ktoré takíto ľudia šíria o Bohu, sú šokovaní a hovoria: „Ako takto môže hovoriť niekto, kto verí v Boha?“ Ak si ľudia bez základu vypočujú tieto predstavy a mylné názory, stanú sa negatívnymi a slabými? Prijmú tieto mylné názory? Nechajú sa zaviesť a opustia cirkev? To všetko je možné. Keď niekto, kto šíri predstavy, povie: „Už nikdy nebudem veriť v Boha,“ bez ohľadu na to, v akom stave sa vtedy nachádza, to naznačuje, že úplne stratil vieru v Boha a je pochybovačom. Nech už je jeho zámer pri šírení takýchto slov akýkoľvek, môžeš z ich vypočutia získať nejaké povzbudenie? (Nie.) Keď si slabý a počuješ tieto slová, môžeš mať pocit: „Tento človek zdieľa moju bolesť; keď hovorí o svojich predstavách, je to, akoby dával hlas mojim najvnútornejším myšlienkam.“ Ak by si však tieto slová vypočul niekto s vierou, pomyslel by si: „Toto je nehorázne vzdorovité! Ako možno vysloviť takéto slová? Nie je to rúhanie sa Bohu? Ja by som sa neodvážil povedať také veci, pretože to uráža Božiu povahu!“ Skutočnosť, že môžu šíriť tieto predstavy, naznačuje, že sa v nich tieto myšlienky vyvinuli už dávno a že už sa zakorenili v ich srdci. Ak sa takéto myšlienky ešte len začali formovať, sú stále v štádiu klíčenia a ešte sa úplne nevyvinuli do predstáv a pokiaľ ich človek nevysloví a nezavedie alebo nevyruší iných, ukazuje to, že má trochu rozumu; dokáže si strážiť jazyk, a tak sa vyhne následku vyčistenia. Ale ak prehovorí a vyruší cirkevný život, potom sa mu už nemôže prejavovať ďalšia zdvorilosť; mal by byť odhalený a vyčistený. Ľudia, ktorí nemilujú pravdu a ktorým chýba schopnosť chápať ju, sú náchylní na časté vytváranie predstáv. No tí, ktorí často čítajú Božie slová a majú schopnosť chápať, budú hľadať pravdu, aby svoje predstavy vyriešili, aj keby vznikli. Tí, ktorí často šíria predstavy, bývajú odhalení a vyradení Božím dielom; sú to ľudia, ktorí vôbec nemilujú pravdu, nedokážu ju prijať, majú k nej všetci odpor a nenávidia ju. To je bez akejkoľvek pochybnosti.

Problém šírenia predstáv v cirkevnom živote v rôznych krajinách a na rôznych miestach určite existuje, pretože ľudia, ktorí nemilujú pravdu, sú všadeprítomní. Tí, ktorí sa neusilujú o pravdu, tí, ktorí k nej majú odpor, tí, ktorí hľadajú telesné potešenie, ako aj pochybovači, zlí ľudia a iní vždy prechovávajú predstavy o Božích slovách a o vtelenom Bohu, pretože sa neusilujú o pravdu. Ich srdcia sú plné predstáv, výmyslov o Bohu a požiadaviek, ktoré voči Nemu majú, a nedokážu plne pochopiť a porozumieť všetkým slovám, ktoré Boh hovorí; rozumejú im len na základe vlastných predstáv, preferencií a dokonca aj svojich osobných ziskov a strát. Ich srdcia sú plné rôznych predstáv, výmyslov a nerozumných požiadaviek voči Bohu spolu s rôznymi nedorozumeniami, súdmi o Bohu a tak ďalej. Preto je pre týchto ľudí prirodzené šíriť predstavy – nie je to nič nové. Pokiaľ takíto ľudia existujú, šírenie predstáv sa z času na čas vyskytne a môže sa stať kedykoľvek. Keď niečo, čo Boh povie alebo urobí, nie je v súlade s ich predstavami a želaniami a keď to poškodzuje ich záujmy, rozzúria sa, začnú vystupovať v záujme vlastných záujmov a začnú sa sporiť s Bohom a Jeho dielom. Títo ľudia vždy stoja v rozpore s pravdou a Bohom a analyzujú a podrobne skúmajú Božie slová, Božiu povahu a Božie dielo. Neustále podrobne skúmajú a preverujú správnosť Božích slov a Jeho diela a chcú si tiež overiť, či sa Božie vtelené telo zhoduje s Jeho identitou a postavením. Počas ich procesu overovania je pre nich veľmi ťažké získať presné odpovede a v ich očiach je dokonca veľmi ťažké, aby sa Božie slová naplnili a stali skutočnosťou. Preto majú veľa čo povedať, keď šíria predstavy. Šíria svoje predstavy bez ohľadu na čas, miesto alebo kontext. Kedykoľvek sa cítia akýmkoľvek spôsobom nespokojní s Bohom, merajú veci pomocou svojich predstáv. Ak Božie slová a dielo nie sú v súlade s ich predstavami, rýchlo tieto predstavy vyjadria. Tento druh vyjadrovania charakterizujeme ako šírenie. Prečo sa to nazýva „šírením“? Pretože veci, ktoré vyjadrujú, nemajú pozitívny vplyv na Boží vyvolený národ, cirkevný život ani na prácu Božieho domu. Namiesto toho spôsobujú len vyrušenia, narušenia a škody. Preto je presné označovať vyslovovanie takýchto poznámok ako „šírenie“.

Keď sa do istej základnej miery naučíš rozlišovať problém šírenia predstáv, mal by si na základe pravdy rozobrať a rozlíšiť rôzne chybné predstavy a poznámky ľudí a potom ich riešiť a vyriešiť podľa predpisov Božieho domu. Samozrejme, neodškriepiteľnú zodpovednosť za riešenie takýchto problémov majú vodcovia a pracovníci. No aj všetci Boží vyvolení majú po vypočutí tohto duchovného spoločenstva povinnosť a zodpovednosť odhaliť a rozobrať ľudí, ktorí šíria predstavy, a ich slová a správanie. Ak nemáš odvahu, aby si ich zastavil alebo obmedzil, môžeš s nimi hovoriť v duchovnom spoločenstve a diskutovať na základe Božích slov a pravdy, ktorú chápeš. Aký je účel takejto diskusie? Jej účelom je umožniť tým, ktorí majú malé duchovné postavenie a nerozumejú pravde, aby po vypočutí diskusie pochopili, koho slová sú v súlade s pravdou, a neboli zmätene zavedení predstavami a mylnými názormi, ktoré šíria niektorí ľudia. To je prospešné pre Boží vyvolený národ a pre cirkevný život. Keď sa zistí, že niekto hovorí slová, ktoré nie sú v súlade s pravdou, a to či už ľudské predstavy, alebo mylné názory, mala by sa uskutočniť diskusia. Takéto diskusie ľudí poučia. Prinajmenšom môžu diváci po vypočutí týchto diskusií jasne vidieť, že slová tých, ktorí šíria predstavy, sú skutočne predstavami, a môžu pochopiť, ktoré aspekty týchto predstáv nie sú v súlade s pravdou, aká je podstata predstáv, prečo nie sú v súlade s pravdou, prečo sú charakterizované ako predstavy, prečo by ľudia, ktorí ich šíria, mali byť obmedzení a tak ďalej – sú schopní presne preniknúť do podstaty týchto záležitostí namiesto toho, aby boli zmätene zavedení a aby sa s nimi zahrávalo. Hoci predstavy, ktoré ľudia šíria, môžu spôsobiť nejaké vyrušenie a uškodiť vstupu Božieho vyvoleného národa do života aj cirkevnému životu, prežívanie týchto vecí v skutočnosti pre ľudí nie je zlá vec. Prinajmenšom im to umožňuje rásť v schopnosti rozlišovať, vidieť, aké sú skutočné farby tých, ktorí šíria predstavy, vidieť, aké povahy pri tom odhaľujú, a vidieť rozdiel medzi predstavami, ktoré šíria, a pravdou. Na jednej strane budú ľudia schopní rozlíšiť tieto poznámky a budú voči nim imúnni. A na druhej strane budú mať aj istú schopnosť rozlíšiť takýchto ľudí. Budú vedieť, aké druhy slov hovoria pochybovači a tí, ktorí nemajú žiadnu pravdu a často o Bohu prechovávajú predstavy, a budú vedieť, že ich viera nie je skutočná – prinajmenšom takto sa ľudia môžu naučiť rozlišovať. Samozrejme, ak si sa s týmito problémami ešte nestretol, nemodli sa bezhlavo s tým, že povieš: „Ó, Bože, prosím, usporiadaj pre mňa isté prostredie, aby som mohol vidieť, čo sa myslí pod ‚predstavami, ktoré ľudia šíria‘.“ Byť svedkom šírenia predstáv nie je hra a môže ťa to ľahko zaviesť. A keď sa tieto veci stanú, mal by si s nimi zaobchádzať správne. Nedovoľ, aby ti unikli, ani sa im nevyhýbaj; postav sa im správne a pristupuj ku každému prostrediu, ktoré pre teba Boh pripravil, s vážnym a dôsledným postojom. Toto je postoj, ktorý by mal mať človek, ktorý sa usiluje o pravdu, na to, aby ju získal. Keď sa stretneš s niekým, kto šíri predstavy, mal by si sa naučiť modliť k Bohu: „Ó, Bože, prosím, buď so mnou, osvieť ma a veď ma, aby som mohol rozlíšiť tieto slová a tento typ človeka, a tiež mi umožni rozpoznať, či v sebe mám nejaké predstavy týchto ľudí.“ Potom, po modlitbe, choď a preži túto záležitosť. Samozrejme, bude to tiež čas, keď budeš skúšaný, pokiaľ ide o to, koľko pravdy skutočne chápeš a aké veľké je tvoje duchovné postavenie. Keď niekto šíri predstavy, nie je veľmi problematické, ak ich počuješ, no nemáš v sebe žiadnu vnútornú reakciu ani myšlienky a namiesto toho si len ako rádio, čo prijíma akékoľvek predstavy, ktoré tento človek vyjadruje a šíri, bez akéhokoľvek odporu, bez schopnosti odmietnuť ich a ešte viac bez akejkoľvek schopnosti rozlíšiť ich? Keď niektorí ľudia počujú, ako niekto vyjadruje predstavy, cítia vo svojich srdciach, že to, čo sa hovorí, je nesprávne, a chcú s touto osobou hovoriť v duchovnom spoločenstve a diskutovať, no nevedia, ako sa vhodne vyjadriť alebo ako by tú osobu mali odhaliť a rozobrať. Tiež sa boja, že ak sa im nepodarí účinne argumentovať, celí sčervenajú a potom stratia tvár a ocitnú sa v trápnej situácii, keď budú nakoniec porazení. No cítia sa aj neochotní nechať to tak bez diskusie a myslia si: „Počúval som veľa kázní a dosť som pochopil, tak prečo mi chýbajú slová na to, aby som im to vyvrátil? Nemám žiadne predstavy o Bohu a mám v Neho skutočnú vieru, tak prečo teraz nedokážem jasne vysvetliť veci, keď je čas vyvrátiť ich mylné názory?“ Sledujú, ako osoba šíriaca predstavy hovorí stále viac a ako sa jej slová stávajú čoraz poburujúcejšími a odpornejšími, ale jednoducho ich nedokážu vyvrátiť ani rozobrať, nie sú schopní vstať a odhaliť ich, a už vôbec ich nedokážu zastaviť, čo ich vnútorne veľmi znepokojuje a trápi. Až v tomto momente si uvedomia, že ich duchovné postavenie je príliš malé, a vidia, že ich chápanie pravdy sa ešte nesformovalo do úplného a správneho názoru, no sú to len nejaké útržkovité frázy, roztrúsené kúsky svetla a myšlienok a vôbec žiadne skutočné poznanie pravdy. Veľmi dobre vedia, že táto osoba šíri predstavy, zavádza ľudí a je pochybovačom, a chcú ju odhaliť a vyvrátiť jej názory. Akurát im chýba vhodný a silný jazyk na to, aby to urobili. Dokážu len povedať: „Všetko, čo Boh robí, je dobré; musíš to prijať. Boh je svätý a dokonalý; vôbec nie je taký, ako hovoríš. Boh je nad všetkým zvrchovaný a ľudia sú stvorené bytosti. Mali by sa podriadiť Bohu. Ľudia podriadením sa Bohu nič nestratia.“ Dokážu vysloviť len tieto povrchné teórie, ktoré vôbec netrafia do čierneho. Po prežití tejto zvláštnej udalosti si uvedomia, že ich duchovné postavenie je príliš malé, a myslia si: „Prečo som taký neschopný? Zvyčajne dokážem donekonečna hovoriť o vznešených učeniach a hovorím celkom výrečne. Na zhromaždení dokážem bez problémov hovoriť hodinu a bez mihnutia oka napísať tri až päť strán poznámok ku kázni. Cítim sa v tom veľmi sebaisto. Ale prečo nie som ostražitý a nijak nereagujem, keď čelím niekomu, kto takto šíri predstavy, súdi Boha a rúha sa Mu? Prečo nedokážem podať silné odhalenie a protiargumenty?“ Čo z toho zistia? Nejde tu o to, že si uvedomia, že nerozumejú pravde? Je toto uvedomenie dobrá alebo zlá vec? (Dobrá vec.) Konečne objavia svoje skutočné duchovné postavenie. Keby sa nestretli s niekým, kto šíri predstavy, možno by si stále mysleli, že majú duchovné postavenie, rozumejú pravde, majú schopnosť rozlišovať, vidia všetko jasne, dokážu kázať rôzne duchovné učenia a dokážu s veľkou znalosťou hovoriť v duchovnom spoločenstve o každej pravde. Lenže keď čelia niekomu, kto šíri predstavy, napriek vedomiu, že je to nesprávne, sa ocitnú bezmocní, neschopní čokoľvek urobiť a nakoniec porazení. Je to trápne? Je to veľkolepá záležitosť? (Nie.) Ako by sa to teda malo vyriešiť? Ak nemáš správne slová na to, aby si sa s nimi hádal, a tiež sa chceš vyhnúť trápnosti a pevne si stáť za svojím svedectvom, aby si úplne zahanbil a porazil satana, čo by si mal urobiť? Poviem vám účinnú metódu: Ak vidíš, že donekonečna šíria predstavy a väčšina ľudí nemá schopnosť rozlišovať a je nimi ovplyvnená, ale nedokážeš ich premôcť argumentmi, potom je čas zložiť rukavičky; buchni do stola a povedz: „Buď ticho! O čom to hovoríš? Možno ťa nedokážem premôcť argumentmi, ale viem, že si pochybovač! Pozri sa, čo hovoríš; obsahuje to jediné slovo, ktoré je v súlade s pravdou? Toľko rokov si si užíval Božiu milosť – povedal si niekedy slovo chvály alebo svedectva pre Boha? Máš voči Bohu sťažnosti, tak ak na to máš, choď priamo do tretieho neba a povedz Mu to priamo. Prestaň tu spôsobovať vyrušenia. Teraz ti formálne nariaďujem: ‚Prac sa!‘“ Trúfli by ste si to povedať? Ide tu o impulzívnosť? (Nie, nejde.) Toto je vyhlásenie satanovi. Len to urobte. Povedzte im: „Prac sa, ty pochybovač! Toľko Božej milosti si si užíval nadarmo, ty nesvedomitý darebák; nie si hodný byť človekom!“ Len dve slová: „Prac sa!“ Ako to znie? Je to silné, ale nemôže sa to používať bezhlavo. Nemali by ste to hovoriť novým bratom a sestrám vo viere, ktorí ešte nerozumejú pravde, ale pochybovačom a satanovým služobníkom môžete bez milosti dávať takéto príkazy: „Toto je Boží dom, domov pravých bratov a sestier a domov tých, ktorí nasledujú Boha. Nie je to domov diablov a satanov. Diabli a satani tu nie sú potrební. Si diabol a satan, tak sa prac!“ Je to vhodné? (Áno.) Nie je to tá najlepšia metóda; túto metódu vás učím len preto, že je vaše duchovné postavenie malé a nemáte ho dostatočné na boj so satanom. V skutočnosti to nie je ideálne. Ideálnou metódou, ak rozumiete mnohým pravdám a máte skutočnú vieru v Boha aj skutočné poznanie Boha, je, že im to dokážete vyvrátiť a vyvrátite im to tak dôkladne, že sú úplne zahanbení, takže nakoniec všetkým povedia: „Nemôžem si udržať vieru; príliš sa hanbím, aby som sa vám všetkým pozrel do očí. Som diabol a satan; sám opustím cirkev.“ Keďže teraz túto schopnosť nemáte, mali by ste sa k tým, ktorí často šíria predstavy, správať podľa metódy, ktorú som vás naučil.

Viete teraz, ako zaobchádzať s tými, ktorí v cirkvi často šíria predstavy? Dokážete teraz rozlíšiť tých, ktorí šíria predstavy, aby zavádzali ľudí? (Áno.) Aké sú hlavné typy rečí, ktoré šíria predstavy? Jeden typ sa zameriava na Božie slová, ďalší na Božie dielo a ešte ďalší na Božiu povahu a podstatu. Tieto typy rečí siahajú od miernych, ako sú predstavy a nesprávne interpretácie Boha, až po vážne, ako je súdenie, odsudzovanie a rúhanie sa Bohu. Okrem toho existujú aj negatívne a vzdorovité poznámky ľudí, vyjadrujúce veci ako ich sťažnosti, vzdor a nespokojnosť voči Bohu. Stručne povedané, slová, ktorými sa šíria predstavy, majú všetky povahu vzdorovania, súdenia, odsudzovania a rúhania sa Bohu a následkom, ktorý spôsobujú, je, že ľudia sa stávajú voči Bohu podozrievaví a ostražití, zle Ho chápu, vzďaľujú sa od Neho a dokonca Ho odmietajú. Tieto by sa mali dať ľahko rozlíšiť.

C. Princípy a cesty na vyriešenie predstáv

Pokiaľ ide o šírenie predstáv, je tu ešte niekoľko vecí, o ktorých treba hovoriť v duchovnom spoločenstve. Niektorí ľudia hovoria: „Pokiaľ ide o šírenie predstáv, v cirkevnom živote musíme praktizovať odhaľovanie a rozbor a obmedziť ho. Lenže v priebehu viery v Boha mávame sklon vytvárať si rôzne predstavy, čo je niečo, čo nemôžeme ovplyvniť. Akú cestu praktizovania by sme teda mali nasledovať, pokiaľ ide o predstavy, aby sme mohli praktizovať presne, nespôsobovali v cirkevnom živote vyrušenia a narušenia, nemali negatívny vplyv ostatných ani nespôsobovali straty v životoch druhých? Ako by sa malo správne konať?“ Nie je fakt, že ľudia majú predstavy? Nie je to nevyhnutné? (Áno.) Niektorí ľudia hovoria: „Len tí, ktorí sa neusilujú o pravdu, si vytvárajú predstavy.“ Je toto tvrdenie správne? Je správne len čiastočne. Aj tí, ktorí sa usilujú o pravdu, si občas môžu vytvoriť predstavy o Bohu, keď sa stretnú s mimoriadnymi situáciami, pretože si vytvoria nejaké predstavy o Božích slovách a Jeho diele ešte predtým, ako pochopia pravdu a Božie úmysly, a predtým, ako spoznajú Boha. Tieto predstavy sú nejaké mylné ľudské nápady, ktoré nie sú v súlade s pravdou. Niektoré predstavy môžu byť v súlade s morálkou, filozofiou, tradičnou kultúrou, etickými teóriami a podobne a na povrchu sa tieto myšlienky môžu zdať správne. Lenže jednoducho nie sú v súlade s pravdou a sú s ňou v rozpore. To je fakt. Ako by mali ľudia čeliť týmto predstavám? Predtým, ako sa ľudia začnú usilovať o pravdu, už so sebou nesú mnoho predstáv, čo sú vrodené predstavy. A v priebehu toho, ako sa usilujú o pravdu, v nich vznikne pomerne veľa nových predstáv v dôsledku meniacich sa prostredí a rôznych kontextov, čo sú získané predstavy. Oba typy predstáv sú veci, ktorým ľudia musia čeliť na svojej ceste viery v Boha. Existuje teda riešenie na rozptýlenie predstáv? Existuje cesta praktizovania? Niektorí hovoria: „To sa dá zvládnuť ľahko. Môžeme našim vrodeným predstavám vzdorovať a nemusíme im venovať žiadnu pozornosť. Sme si istí, že keď v procese usilovania sa o pravdu pochopíme pravdu, tieto predstavy budú postupne vyriešené a odstránené. A pokiaľ ide o získané predstavy, spoliehame sa na Boha, že ich vyrieši, a ani nimi nie sme obmedzovaní. Preto sme si dodnes v srdci nevypestovali predstavy, ktoré by mohli viesť k veciam ako odolávanie, odsúdenie alebo rúhanie sa Bohu.“ Aká je táto metóda praktizovania – tento spôsob čelenia predstavám a zaobchádzania s nimi? Dokáže ich vyriešiť? Má nejaké nevýhody? Je tento postoj k predstavám proaktívny a pozitívny? (Nie.) Má vôbec tento postoj na ľudí nejaký pozitívny vplyv? Ak používaš pasívnu metódu, pri ktorej tieto predstavy ignoruješ, ukladáš ich do najskrytejších častí svojho srdca, potláčaš ich a modlíš sa, kedykoľvek sa objavia, a potom ich považuješ za vyriešené, zaobchádzaš s nimi rovnako vždy, keď sa znova vynoria, a potom na ne nemyslíš a tváriš sa, že nie sú problém, v presvedčení: „Boh, v ktorého verím, je každopádne stále môj Boh, ja som stále Božia stvorená bytosť a Boh je stále môj Stvoriteľ; to sa nezmenilo“ – je to ten najefektívnejší spôsob, ako vyriešiť predstavy? Dosahuje sa tým pozitívny výsledok? Rieši tento druh praktizovania predstavy dôkladne od koreňa? Zjavne nie. Bez ohľadu na to, aké veľké či malé tieto predstavy sú, alebo koľko veľa či málo ich je, pokiaľ existujú v srdciach ľudí, budú mať nejaký negatívny vplyv na ich vstup do života a na ich vzťah s Bohom a budú spôsobovať vyrušenia. Najmä keď sú ľudia slabí; keď sa stretnú s prostredím, ktoré nedokážu prekonať; keď nerozumejú Božím úmyslom, nemajú cestu praktizovania a nevedia, ako Boha uspokojiť; a keď majú pocit, že nemajú nádej na spásu, tieto predstavy sa v nich rýchlo objavia, ovládnu ich myšlienky, zaujmú ich srdcia a môžu dokonca ovplyvniť ich zotrvanie alebo odchod a cestu, ktorú si zvolia. Môže sa stať, že existuje predstava, o ktorú si sa nikdy nestaral a ktorá ťa nikdy neovplyvnila ani nezlomila – vždy si veril, že si jej pánom a že ju dokážeš ovládať –, ale keď zažiješ určité zlyhanie, prepustenie, vyradenie či prísne Božie disciplinovanie a karhanie alebo máš dokonca pocit, akoby si padol do bezodnej jamy, tá predstava už pre teba nie je len obyčajným doplnkom. Aj keď ju ignoruješ, môže stále vyrušovať a zavádzať tvoje myšlienky a môže dokonca ovládať tvoje myšlienky a názory, tvoj postoj k Bohu a tvoju vieru v Boha. Ak nemáš vhodnú metódu alebo princíp praktizovania, aby si sa s týmito predstavami porátal, alebo ak im jasne nerozumieš, tieto predstavy budú prerušovane ovplyvňovať tvoj vstup do života alebo tvoje okamžité voľby. Môžu dokonca ovplyvniť tvoj vzťah s Bohom a tvoj postoj k Nemu. Aký postoj a metódu by teda mali ľudia prijať, keď čelia rôznym predstavám vznikajúcim v akomkoľvek kontexte, aby sa im vyhli a dosiahli pozitívny výsledok? Toto je otázka, o ktorej by sa malo jasne hovoriť v duchovnom spoločenstve.

Ľudia, ktorí žijú v tele, majú slobodnú vôľu a slobodné myšlienky. A pokiaľ majú ľudia myšlienky, bez ohľadu na to, či sú vzdelaní, akú majú kvalitu alebo akého sú pohlavia, si vytvárajú predstavy. Ak nejaká predstava ovládne tvoju skazenú povahu, budeš v dôsledku nej vzdorovať Bohu. Preto sa tento problém, že ľudia majú predstavy, musí vyriešiť. Nie sú to len tí, ktorí šíria predstavy, čo si nejaké vytvárajú; ide len o to, že oni svoje predstavy šíria, bezohľadne stoja v odpore voči Bohu a šíria o Ňom rôzne názory a súdy. Ale je pravda, že tí, ktorí nešíria predstavy, žiadne nemajú? Každý má predstavy; to je fakt. Rozdiel je v tom, že tí, ktorí úmyselne šíria predstavy, majú prirodzenosť-podstatu s vrodeným odporom k pravde. Keďže neprijímajú pravdu a dokonca veria, že ich predstavy sú správne a úplne jej zodpovedajú, ak sú ich predstavy v rozpore s pravdou, rozhodnú sa radšej prijať svoje predstavy ako pravdu. V tomto zlyhávajú a preto sú obmedzovaní a odsúdení. Prečo teda nie sú odsúdení obyčajní, normálni ľudia, keď si vytvárajú predstavy? Je to preto, lebo väčšina z nich hovorí a koná rozumne a v srdci vedia, že ľudské predstavy nie sú v súlade s pravdou a sú nesprávne. Hoci svoje predstavy nedokážu okamžite vyriešiť, sú ochotní ich zanechať. Keď sa rozhodnú prijať pravdu, ich vnútorné predstavy sa ňou nahradia a vyriešia; opustia svoje predstavy a už nimi nie sú ovplyvňovaní, obmedzovaní ani ovládaní. Hoci teda títo ľudia majú predstavy, nešíria ich. Stále môžu normálne konať svoje povinnosti, normálne nasledovať Boha, prijímať Božie slová a Jeho dielo, podriaďovať sa Božej zvrchovanosti a opatreniam a podriaďovať sa Božej spáse. Vždy uznávajú, že sú stvorené bytosti a Boh je Stvoriteľ. Bez ohľadu na to, aké predstavy prechovávajú vo svojich srdciach, si dokážu udržať normálny vzťah s Bohom aj vzťah medzi stvorenou bytosťou a Stvoriteľom, dokážu sa nevzdávať svojich povinností a neopúšťať Božie meno a ich viera v Boha zostáva nezmenená. Hoci je to tak, ak sa predstavy nikdy nevyriešia, stále môžu ľudí zničiť a viesť k ich zničeniu. Preto stále potrebujeme hovoriť v duchovnom spoločenstve o tom, ako najlepšie čeliť predstavám a riešiť ich.

Čo myslíte, čo sa rieši ľahšie: vrodené predstavy, ktoré majú ľudia predtým, ako uveria v Boha, alebo predstavy, ktoré si ľudia vytvárajú v osobitných prostrediach a kontextoch po tom, čo v Neho uveria? (Vrodené predstavy sa riešia ľahšie.) Predstavy a fantázie, ktoré majú ľudia o Bohu, keď v Neho začnú veriť, sa riešia ľahšie, zatiaľ čo predstavy, ktoré si vytvárajú, keď zažívajú Božie dielo po tom, čo v Neho uverili, sa už neriešia tak ľahko – je to teoretické tvrdenie, ale nakoniec sa nezhoduje so skutočnosťou. Čo znamená „teoretické“? Znamená to, že ľudia odvodzujú tieto druhy záverov na základe filozofie a logiky. Po tom, čo ľudia začnú veriť v Boha a pochopia pravdu o víziách, sa niektoré z ich predstáv nechajú tak a vyriešia. V skutočnosti sa toto vyriešenie dosahuje len na úrovni učenia; zdá sa, akoby tieto predstavy boli vyriešené, ale mnohé z nich, ktoré si ľudia vytvárajú pri nasledovaní Boha, súvisia s ich vrodenými predstavami. Vrodené predstavy sa spomedzi týchto dvoch typov predstáv teoreticky riešia ľahšie, ale pokiaľ ľudia dokážu prijať pravdu a milovať pozitívne veci a pokiaľ dosiahnu pochopenie pravdy, v skutočnosti sa dajú ľahko vyriešiť oba typy predstáv. Napríklad niektorí z vás hovoria, že vrodené predstavy sa riešia ľahšie, ale môžete sa stretnúť s určitými ľuďmi so skresleným chápaním, ktorí sú veľmi tvrdohlaví, lipnú na nepodstatných detailoch a vŕtajú sa v Biblii, duchovných klasikách a výkladoch vykladačov Biblie; títo ľudia ti opakujú veci, ktoré nájdu, a bez ohľadu na to, ako s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, ju neprijmú. Nedokážu prijať čisté kázne, pravdu ani tie správne slová; neprijímajú tieto veci, keď ich počúvajú. Na jednej strane je problém s ich schopnosťou chápania a na druhej strane nemilujú pozitívne veci ani pravdu a namiesto toho milujú byť tvrdohlaví, lipnúť na nepodstatných detailoch a hrať sa s jazykom. Majú radi teórie a teológiu. Môžu takíto ľudia zanechať svoje predstavy? (Nie.) Súdiac podľa faktov a povahy a preferencií takýchto ľudí, nedokážu prijať pravdu. Počiatočné predstavy ľudí sú v skutočnosti veľmi plytké a povrchné a dajú sa veľmi ľahko vyriešiť. Ak má človek normálne myslenie a normálnu schopnosť chápania, zanechať svoje predstavy, keď s ním hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde týkajúcej sa vízií, preňho môže byť ľahké, pokiaľ to pochopí. Ale existuje jeden typ ľudí, ktorí nemajú normálne myslenie, nedokážu pochopiť pravdu a neprijímajú ju. Môžu takíto ľudia zanechať svoje predstavy? (Nie.) Preto sa predstavy takýchto ľudí riešia ťažko. Ak má človek normálny rozum a dokáže prijať pravdu, bez ohľadu na to, aké predstavy o Bohu si vytvorí po tom, čo v Neho uverí, a v akom prostredí alebo kontexte tieto predstavy vzniknú, sa s Bohom neháda. Hovorí: „Som človek, mám skazené povahy a moje myslenie a konanie môžu byť nesprávne. Boh je pravda a nikdy sa nemýli. Bez ohľadu na to, aké rozumné sú moje myšlienky, sú to stále ľudské myšlienky, pochádzajú od človeka a nie sú pravdou. Ak sú tieto myšlienky v rozpore s Božími slovami alebo pravdou, tak sú bez ohľadu na to, aké sú rozumné, nesprávne.“ Možno práve teraz nevedia, v čom presne sú tieto predstavy nesprávne, tak ako teda praktizujú? Praktizujú podriadenosť, nie sú tvrdohlaví, nelipnú na určitých detailoch a nechajú túto záležitosť tak v presvedčení, že jedného dňa ju Boh zjaví. Niekto sa ich opýta: „Čo ak ju Boh nezjaví?“ Odpovedia: „Tak sa budem podriaďovať navždy. Boh sa nikdy nemýli a to, čo robí, nikdy nie je nesprávne. Ak to, čo Boh robí, nie je v súlade s ľudskými predstavami, neznamená to, že sa mýli, ale že to ľudia nedokážu pochopiť ani tomu porozumieť. To, čo by teda ľudia mali robiť najviac, nie je podrobne skúmať svoje predstavy, stále sa k nim vracať, používať ich na hľadanie chýb u Boha a používať ich ako dôvod a výhovorku, aby sa nepodriadili Bohu a vzdorovali Mu.“ Takto zaobchádzajú so svojimi predstavami. Je tento druh praktizovania praktizovaním pravdy? Toto je skutočne praktizovanie pravdy. Keď si vytvárajú predstavy, neporovnávajú s nimi Boha ani ich nepoužívajú na to, aby Ho podrobné skúmali a overili si, či je Boh pravdivý alebo existuje. Namiesto toho zanechajú svoje predstavy a usilujú sa prijať pravdu a spoznať Boha. No aj keď sa zo všetkých síl snažia spoznať Boha, stále Ho spoznať nedokážu. Čo robia potom? Stále sa podriaďujú a hovoria: „Boh sa nikdy nemýli. Boh je vždy Boh. Boh je Ten, kto vyjadruje pravdu. Boh je zdrojom pravdy.“ Pri zaobchádzaní s týmito predstavami najprv postavia Boha na miesto Boha a seba na miesto stvorených bytostí. Hoci teda svoje predstavy nezanechali alebo ich nevyriešili, ich postoj podriadenosti voči Bohu sa nemení. Tento postoj ich chráni a umožňuje im, aby pred Bohom zostali Bohom uznanými stvorenými bytosťami. Dajú sa teda predstavy takýchto ľudí ľahko vyriešiť? (Áno.) Ako sa to dosiahne? Predpokladajme, že by po stretnutí s nejakou situáciou hovorili takto: „Povedať, že všetko, čo boh robí, je pravda, že je to správne a že boh je všemohúci a nemôže robiť chyby – nie je to nesprávne? Hoci sa hovorí, že boh nemôže robiť chyby, je to len teoretické tvrdenie. V skutočnosti boh robí niektoré veci, ktoré sú neohľaduplné a nie sú v súlade s ľudskými pocitmi. Myslím si, že táto záležitosť nie je celkom v poriadku. A veciam, ktoré nie sú celkom v poriadku, sa nemusím podriaďovať ani ich prijímať, však? Aj keď nepopieram božie meno ani jeho identitu, predstavy, ktoré som si teraz vypestovať, mi poskytli viac náhľadu a lepšie pochopenie boha – aj boh robí niektoré veci nesprávne a má chvíle, keď robí chyby. Takže odteraz nebudem veriť, keď budú ľudia hovoriť, že Boh je spravodlivý, dokonalý a svätý. K týmto tvrdeniam pripojím malý otáznik. Hoci je boh stvoriteľ a ja môžem prijať jeho zvrchovanosť, v budúcnosti musím prijímať selektívne a nemôžem sa zmätene a slepo podriaďovať. Čo ak sa podriadim nesprávne? Neutrpel by som stratu? Nemôžem byť človekom, ktorý sa nerozumne podriaďuje.“ Ak zaobchádzajú s predstavami a s Bohom s týmto postojom, môžu ľahko zanechať svoje predstavy? Je tento druh praktizovania praktizovaním pravdy? (Nie.) Nestal sa vzťah medzi nimi a Bohom problematickým? Nesnažia sa Ho neustále podrobne skúmať? Boh sa stal predmetom ich podrobného skúmania, a nie Zvrchovaným, ktorý vládne nad ich osudom. Hoci uznávajú, že sú stvorenou bytosťou pod nadvládou Stvoriteľa, to, čo robia, nie je plnením si povinností a záväzkov stvorenej bytosti. Nezaobchádzajú so Stvoriteľom zo svojej pôvodnej pozície stvorenej bytosti, ale namiesto toho sa Mu stavajú na odpor, podrobne Ho skúmajú a analyzujú Jeho činy a správanie, pričom si podľa vlastného uváženia vyberajú, či sa podriadia a prijmú. Patrí tento postoj a spôsob praktizovania medzi prejavy, ktoré by mal mať niekto, kto prijíma pravdu? Dajú sa ich predstavy vyriešiť? (Nie, nedajú sa vyriešiť.) Nikdy sa nedajú vyriešiť. Je to preto, lebo ich vzťah s Bohom je prekrútený; nie je to normálny vzťah a nie je to vzťah medzi stvorenou bytosťou a Stvoriteľom. Zaobchádzajú s Bohom ako s predmetom podrobného skúmania a neustále Ho podrobne skúmajú. Prijímajú to, čo považujú za správne a dobré, ale vnútorne Bohu odolávajú, bojujú s Ním proti tomu, čo nie je v súlade s ľudskými predstavami, fantáziami alebo preferenciami, a odcudzujú sa Mu. Je takýto človek niekým, kto prijíma pravdu? Na povrchu, v neprítomnosti akýchkoľvek incidentov a bez akýchkoľvek predstáv o Bohu, sa dokážu podriadiť slovám, ktoré Boh hovorí. No len čo si vypestujú predstavy, ich podriadenosť zmizne; nie je ju nikde vidieť a nedá sa uviesť do praxe. Čo sa tu deje? Je zrejmé, že to nie sú ľudia, ktorí praktizujú pravdu. Neprijímajú Boha ako zdroj pravdy ani ako pravdu samotnú. Pre ľudí, ktorí neprijímajú pravdu, je ťažké zanechať alebo vyriešiť svoje predstavy, a to bez ohľadu na to, kedy vzniknú.

Súdiac podľa obsahu vyššie uvedeného duchovného spoločenstva, ktorý typ predstavy sa podľa vás rieši ľahšie? Závisí to od situácie. Predstavy tých, ktorí dokážu prijať pravdu, majú rozum a sú správnymi ľuďmi, sa dajú vyriešiť ľahko bez ohľadu na to, kedy vzniknú. A predstavy tých, ktorí nedokážu prijať pravdu, sa riešia ťažko bez ohľadu na to, kedy vzniknú. Niektorí ľudia veria v Boha dvadsať alebo tridsať rokov a ani teraz nič, čo povedia, nie je v súlade s pravdou; sú to všetko len slová, učenia a ľudské predstavy. Vôbec nerozumejú žiadnej pravde – môžu zanechať svoje predstavy, keď vzniknú? Ťažko povedať. Ak neprijmú pravdu, nebudú schopní zanechať svoje predstavy. Je nevyhnutné, aby ľudia mali predstavy. Myseľ každého človeka si kedykoľvek môže vytvárať rôzne predstavy, a to či už sú vrodené alebo získané. V srdci každého človeka sú predstavy bez ohľadu na to, koľko rokov verí v Boha. Čo by sa teda malo robiť? Je tento problém jednoducho neriešiteľný? Dá sa vyriešiť a existuje niekoľko princípov, ktoré si treba zapamätať. Tieto princípy sú veľmi dôležité. Keď sa stretnete s takýmito situáciami, praktizujte podľa týchto princípov. Po chvíli praktizovania uvidíš výsledky a vstúpiš do pravdy-reality. Keď sa objavia predstavy, bez ohľadu na to, o akú predstavu ide, najprv vo svojom srdci pouvažuj a zanalyzuj, či je toto myslenie správne. Ak jasne cítiš, že je toto myslenie nesprávne a skreslené a že sa rúha Bohu, okamžite sa modli, pros Boha, aby ťa osvietil a viedol k poznaniu podstaty tohto problému, a potom na zhromaždení diskutuj o svojom pochopení. Pri získavaní pochopenia a zažívaní vecí sa zameraj na riešenie svojich predstáv. Ak tento spôsob praktizovania neprináša zjavné výsledky, mal by si o tomto aspekte pravdy hovoriť v duchovnom spoločenstve s niekým, kto chápe pravdu, a snažiť sa získať pomoc a riešenia z Božích slov od iných. Prostredníctvom Božích slov a svojich skúseností si postupne overíš, že Božie slová sú správne, a dosiahneš veľké výsledky v otázke riešenia svojich vlastných predstáv. Prijatím a zažitím takýchto Božích slov a Jeho diela konečne pochopíš Božie úmysly a získaš nejaké poznanie o Jeho povahe, čo ti umožní zanechať a vyriešiť svoje predstavy. Už Boha nebudeš nesprávne chápať, mať sa pred Ním na pozore ani mať nerozumné požiadavky. Toto platí pre ľahko riešiteľné predstavy. Ale existuje aj iný typ predstáv, ktoré ľudia chápu a riešia ťažko. Pri predstavách, ktoré sa riešia ťažko, existuje jeden princíp, ktorého sa musíš držať: Nevyjadruj ich ani ich nešír, pretože vyjadrovanie takýchto predstáv neprináša ostatným nič dobré a je to vlastne vzdorovanie Bohu. Ak rozumieš povahe a dôsledkom šírenia predstáv, mal by si to osobne dobre zvážiť a nehovoriť nerozvážne. Ak povieš: „Je hrozné držať v sebe slová v cirkvi; mám pocit, že by som mohol prasknúť,“ mal by si stále zvážiť, či je šírenie týchto predstáv skutočne prospešné pre Božích vyvolených. Ak to nie je prospešné a môže to viesť ostatných k tomu, aby mali predstavy o Bohu alebo Mu dokonca vzdorovali a súdili Ho, neškodíš tým Božím vyvoleným? Škodíš ľuďom; nie je to nič iné ako šírenie moru. Ak by si mal skutočne rozum, radšej by si znášal bolesť sám, ako by si šíril predstavy a škodil ostatným. Ak ti je však mučivé držať svoje slová v sebe, mal by si sa modliť k Bohu. Ak sa problém vyrieši, nie je to dobrá vec? Ak so svojimi predstavami súdiš a nesprávne chápeš Boha, aj keď sa k Nemu modlíš, len si tým privolávaš problémy. Mal by si sa modliť k Bohu takto: „Bože, mám tieto myšlienky a chcem ich zanechať, ale nedokážem to. Prosím, disciplinuj ma, zjav ma prostredníctvom rôznych prostredí a dovoľ mi spoznať, že moje predstavy sú nesprávne. Bez ohľadu na to, ako ma disciplinuješ, som ochotný to prijať.“ Tento postoj je správny. Keď sa pomodlíš k Bohu s týmto postojom, nebudeš sa cítiť menej utláčaný? Ak budeš naďalej prosiť a hľadať a prijímať od Boha osvietenie a osvetlenie, pochopíš Božie úmysly, tvoje srdce sa rozjasní a už sa nebudeš cítiť utláčaný. Nebude potom problém vyriešený? Tvoje predstavy, odpor a vzdorovitosť voči Bohu väčšinou zmiznú a prinajmenšom nebudeš cítiť potrebu ich vyjadrovať. A ak to stále nefunguje a problém nie je úplne vyriešený, nájdi si niekoho so skúsenosťami, aby ti tvoje predstavy pomohol vyriešiť. Nechaj ho nájsť niekoľko úryvkov Božích slov, ktoré súvisia s riešením tvojich predstáv, a prečítaj si ich desiatky alebo stovky ráz. Možno sa tvoje predstavy úplne vyriešia. Niekto by mohol povedať: „Ak vyjadrím predstavy počas zhromaždenia s bratmi a sestrami, pôjde o šírenie predstáv, takže to nemôžem urobiť. Ale je hrozné držať ich v sebe. Môžem o nich hovoriť so svojou rodinou?“ Ak sú členovia tvojej rodiny aj bratmi a sestrami vo viere, vyjadrenie týchto predstáv v ich prítomnosti by vyrušilo aj ich. Je to vhodné? (Nie.) Ak by to, čo povieš, malo negatívny vplyv na ostatných, škodilo im to a zavádzalo ich to, rozhodne to nesmieš povedať. Namiesto toho sa modli k Bohu, aby problém vyriešil. Pokiaľ sa modlíš a ješ a piješ Božie slová so zbožným srdcom, ktoré hladuje a smädí po spravodlivosti, tvoje predstavy sa dajú vyriešiť. Božie slová obsahujú úplnú pravdu a dokážu vyriešiť akýkoľvek problém. Záleží len na tom, či dokážeš prijať pravdu, si ochotný praktizovať Božie slová a dokážeš zanechať svoje vlastné predstavy. Ak veríš, že Božie slová obsahujú úplnú pravdu, mal by si sa modliť k Bohu a hľadať pravdu na vyriešenie problémov, keď vzniknú. Ak po chvíli modlitby stále necítiš Božie osvietenie a nedostal si od Neho jasné slová k tomu, čo robiť, ale tvoje predstavy už na teba nevedomky vnútorne nepôsobia, nerušia tvoj život, postupne slabnú, neovplyvňujú tvoj normálny vzťah s Bohom a neovplyvňujú, samozrejme, ani tvoje plnenie povinnosti, nebola potom táto predstava v podstate vyriešená? (Áno.) Toto je cesta praktizovania.

Tí, ktorí nerozumejú pravde, si najprv musia zapamätať, že keď majú predstavy, mali by hľadať pravdu, aby ich vyriešili. Nikdy ich nesmú šíriť ani bezstarostne hovoriť: „Mám slobodu prejavu. Koniec koncov, sú to moje vlastné ústa; môžem hovoriť, čo chcem, komu chcem a v akomkoľvek prostredí chcem.“ Hovoriť takýmto spôsobom je nesprávne. Niektoré dobré alebo správne slová nemusia nutne po vyslovení priniesť úžitok druhým, ale slová, ktoré sú predstavami alebo pokušeniami satana, po ňom môžu mať nesmierne následky. Ak máš predstavu, na ktorej vyjadrení trváš, a cítiš, že ti to robí dobre a si vďaka tomu šťastný, tvoje činy budú na základe týchto následkov musieť byť charakterizované ako zlé skutky a Boh ti ich pripíše na ťarchu. Prečo by ti ich pripísal na ťarchu? Bolo ti povedaných mnoho pozitívnych metód, ciest a princípov praktizovania, ale ty si si ich nevybral a namiesto toho si si zvolil cestu, ktorá škodí ľuďom – bolo to úmyselné, však? Je teda prehnané nazývať tvoje konanie zlými skutkami? (Nie.) Môžeš sa plne rozhodnúť, že tento problém vyriešiš sám prostredníctvom skúseností, modlitby k Bohu a hľadania a nebudeš vyťahovať svoje predstavy, aby si vyrušoval a zavádzal ostatných. To je spôsob, ktorý by si mal zvoliť človek so svedomím a rozumom. Prečo si teda nevolíš tento spôsob? Prečo si volíš spôsob, ktorý ubližuje a škodí ostatným? Nie je to to, čo by robil satan? Zlí ľudia robia veci, ktoré škodia ostatným aj im samým. Nenávidí Boh, ak aj ty robíš takéto veci? (Áno.) Aj keď Boh tvoje predstavy neodsúdi, sám musíš hľadať pravdu, aby si svoje predstavy vyriešil, a musíš mať cestu, ako ju praktizovať. Ak je tvojím spôsobom zaobchádzania s predstavami ich šírenie, aby si úmyselne zavádzal a zraňoval ostatných a narúšal cirkevný život, vstup do života aj normálne stavy bratov a sestier, tak je tvoje konanie zlým skutkom. Aké rozhodnutie by mal človek urobiť, keď sa stretne s takouto situáciou? Človek s ľudskou prirodzenosťou, ktorý sa usiluje o pravdu, si nezvolí spôsob, ktorý zavádza a zraňuje ostatných; zvolí si praktizovanie a dodržiavanie proaktívnych pozitívnych princípov, príde pred Boha, aby sa modlil a hľadal pravdu, a požiada Ho, aby mu problém pomohol vyriešiť. Niektorí hovoria: „Keď prosím Boha, aby mi pomohol, vždy mám pocit, že je Jeho pomoc nehmotná a neviditeľná. Môžem si namiesto toho zvoliť hľadanie pomoci u ľudí?“ Áno, môžeš si vybrať niekoho, kto viac rozumie pravde a má väčšie duchovné postavenie ako ty; niekoho, koho považuješ za schopného vyriešiť tvoj problém bez toho, aby ho tvoje predstavy natoľko vyrušili a ovplyvnili, že by zoslabol; a niekoho, kto zažil podobné problémy a vie ti povedať, ako ich vyriešiť – aj táto cesta je vhodná. Ak si vyberieš niekoho, kto je zvyčajne dosť popletený a ničomu nerozumie, a on ihneď po začutí o tejto záležitosti spôsobí rozruch a bude chcieť predstavy všade rozširovať, spôsobovať vyrušenia a prestať veriť, tak tvoje konanie neúmyselne naruší cirkevný život. Nebude potom tvoje konanie charakterizované ako zlý skutok? (Áno.) Pokiaľ teda ide o to, ako by si mal zaobchádzať s predstavami, musíš byť opatrný a obozretný, nesmieš konať zmätene ani impulzívne a rozhodne nesmieš predstavy považovať za pravdu – bez ohľadu na to, aké správne sú ľudské myšlienky, nie sú pravdou. Takto budeš oveľa pokojnejší a tvoje predstavy nebudú môcť spôsobiť žiadne problémy. Mať predstavy nie je nič, čoho by si sa mal báť – pokiaľ hľadáš pravdu, nakoniec sa vyriešia. Niektorí ľudia hovoria: „Ale predstavy sa neriešia ľahko.“ Niektoré predstavy sa naozaj riešia ťažko. Čo teda robiť? Je to jednoduché. Niektoré predstavy sa v myšlienkach a mysliach niektorých ľudí nikdy nevyriešia. To je už fakt, ale bez ohľadu na to, ako ťažko sa predstava rieši, stále nie je pravdivá. Pokiaľ tento bod chápeš, problém možno ľahko zvládnuť. Je tu jeden fakt, ktorý vám musím povedať: Boh nevyžaduje, aby každý plne chápal alebo jasne rozumel všetkému, čo robí; nevyžaduje, aby každý poznal pravdu, ktorá je v tom obsiahnutá, alebo to, prečo koná určitým spôsobom. Toto nie je to, čo si Boh želá; nevyžaduje od ľudí tieto štandardy. Ak je tvoja kvalita dostatočne dobrá, ja dobrá aj akákoľvek úroveň porozumenia, ktorú dosiahneš – len rob, čo je v tvojich silách. Ak nedokážeš porozumieť, s vekom sa tvoje skúsenosti budú neustále prehlbovať, a ako ich postupne nahromadíš viac, bude sa postupne prehlbovať aj tvoje chápanie pravdy a tvojich predstáv bude ubúdať. Väčšina ľudí však nie je schopná pochopiť niektoré mimoriadne záležitosti a nikdy im neporozumie. Núti ich Boh, aby týmto záležitostiam porozumeli? Nenúti; Boh im porozumenie násilne nevnucuje. Napríklad všetko, čo Boh stvoril, obsahuje mnoho tajomstiev, ktoré ľudia chcú poznať, ale nemôžu. On sa však v Božích slovách a vo svojom diele zameriava len na vyjadrovanie pravdy, aby očistil a spasil ľudí. Ostatné záležitosti spomína zriedka, a aj keď tak občas urobí, je to len stručne; Boh tieto záležitosti ľuďom nikdy podrobne nevysvetľuje. Prečo nie? Pretože im ľudia nepotrebujú rozumieť. Na jednej strane Boh v diele, ktoré koná na ľuďoch, zjavuje svoju povahu-podstatu. A na druhej strane má svoje myšlienky, plány, zdroje a ciele pre veci, ktoré robí, spôsoby a metódy, ktoré používa pri práci na rôznych ľuďoch, spôsoby a metódy, ktorými má zvrchovanosť nad všetkým, a tak ďalej. Boh nikdy nepovedal, že ľudia musia pochopiť všetky pravdy a vstúpiť do nich, aby mohli byť považovaní za spasených. Je to preto, lebo je príliš všemohúci! Jeho spôsoby konania, rozprávania, práce a zvrchovanosti nad všetkým prirodzene odhaľujú Jeho povahu, podstatu, identitu a tak ďalej. Aj keď Boh prirodzene zjavuje tieto veci, ktoré má a ktorými je, nevyžaduje, aby ich všetci ľudia pochopili alebo porozumeli im. Je to preto, lebo Boh bude vždy Bohom a je všemohúci, zatiaľ čo stvorené ľudstvo je nepatrné a úplne bezmocné; medzi človekom a Bohom je priepastný rozdiel! Preto je úplne normálne, že si ľudia o Bohu vytvárajú nejaké predstavy a výmysly. Boh si to neberie k srdcu, ale ty si to vždy berieš tak vážne a tvrdohlavo sa na to upínaš. Tento prístup nebude fungovať. Ak si niekým, kto sa usiluje o pravdu a má vysokú kvalitu, a pokiaľ chápeš pravdu a skutočne Boha poznáš, tieto predstavy a výmysly sa prirodzene vyriešia. Ak sa neusiluješ o pravdu a bez ohľadu na to, kto o nej s tebou hovorí v duchovnom spoločenstve, ju neprijímaš ju a vždy sa držíš svojich predstáv, aký to bude mať následok? Následkom bude, že aj keď dosiahneš koniec svojho života alebo bod, keď sa Božie dielo úplne skončí, nezískaš pravdu a tvoje predstavy a výmysly ťa privedú k smrti. Aj keby si videl zjavenie Božieho duchovného tela, stále by si nedokázal vyriešiť svoje predstavy a výmysly o Bohu. Povedal by ti Boh všetky fakty a to, čo je pravdivé, len preto, že nedokážeš vyriešiť tieto predstavy? Na jednej strane je to pre Neho zbytočné a na druhej strane je tu fakt, že ľudský mozog a myseľ nemajú obrovskú kapacitu potrebnú na prijatie týchto vecí. Dielo, ktoré Boh koná, je nad ľudské chápanie a všetko presahuje. V porovnaní s tým všetkým sú ľudia ako zrnko piesku na pláži. Tento opis sa približuje faktom a možno ho považovať za primeraný. Aj keby ti Boh chcel povedať všetko, máš kapacitu to všetko prijať? Niektorí ľudia hovoria: „Prečo by som to všetko nemohol prijať? Keby Boh povedal viac, mohol by som viac pochopiť a získať a bol by som v tom prípade uprednostnený!“ To je nesplniteľný sen; preceňuješ svoju vlastnú kapacitu. Takto to v skutočnosti nie je. V Božích očiach sú veci, ktoré ti hovorí, veľmi jednoduché a zrejmé a sú to veci, ktoré ľudia dokážu pochopiť. V skutočnosti je mnoho vecí, o ktorých Boh nehovoril, pretože im ľudia nedokážu porozumieť. Je teda úplne normálne, že sa niektoré tvoje predstavy nakoniec nedajú vyriešiť. Veci, ktoré podľa Boha musíš pochopiť, ktoré ti chce povedať alebo ktoré dokážeš uniesť a pochopiť, pochopíš. A pokiaľ ide o veci, ktoré nedokážeš uniesť alebo pochopiť a prekuknúť svojimi fyzickými očami, bolo by to zbytočné a mrhanie úsilia, aj keby ti ich Boh povedal. Preto ti Boh tieto veci nehovorí. Čo sa týka takýchto predstáv, aj keď do času, kým zomrieš alebo kým sa Božie dielo neskončí, stále nerozumieš, čo to ovplyvňuje? Ovplyvňuje to tvoju podriadenosť Bohu? Ovplyvňuje to tvoje prijatie úlohy stvorenej bytosti? Ovplyvňuje to tvoje poznanie Božej identity a podstaty? Ak ťa to nijako neovplyvní, budeš spasený. Treba teda tento druh predstáv ešte riešiť? Netreba. Toto je posledný druh predstáv, a to ten, ktorý sa nedá vyriešiť ani v okamihu smrti. Niektorí ľudia hovoria: „Ó, Bože, stále nerozumiem tomuto dielu, ktoré si vykonal, týmto slovám, ktoré si povedal, a tomuto prostrediu, ktoré si pripravil. Môžeš mi to povedať predtým, ako zomriem, aby som mohol zomrieť v pokoji?“ Boh takéto žiadosti ignoruje. Môžeš ísť v pokoji; v duchovnej sfére všetko pochopíš.

Boh má svoj vlastný štandard na spásu ľudí; nie je založený na tom, ako dobre si vyriešil svoje predstavy alebo koľkých si sa vzdal. Namiesto toho je založený na tom, akú bázeň pred Ním máš, aký si Mu podriadený a či sa Ho skutočne bojíš a podriaďuješ sa Mu, alebo nie. Všetko, čo Boh robí, má zmysel, a či sa ti to prijíma ľahko, alebo ťažko a pravdepodobne to v tebe vyvolá predstavy, Božia identita sa v dôsledku toho v žiadnom prípade nemení; On bude vždy Stvoriteľom a ty budeš vždy stvorenou bytosťou. Ak dokážeš nebyť obmedzený žiadnou predstavou a stále si s Bohom udržiavať vzťah stvorenej bytosti a Stvoriteľa, si pravá Božia stvorená bytosť. A ak dokážeš nebyť ovplyvnený ani vyrušený žiadnou predstavou, ak si schopný skutočnej podriadenosti Bohu z hĺbky svojho srdca a ak bez ohľadu na to, či je tvoje chápanie pravdy hlboké alebo plytké, dokážeš odložiť predstavy bokom a nenechať sa nimi obmedzovať v čírom presvedčení, že Boh je pravda, cesta a život, bude naveky Bohom a to, čo robí, nikdy nie je nesprávne, môžeš byť spasený. V skutočnosti je duchovné postavenie každého človeka obmedzené. Koľko vecí sa zmestí do ľudského mozgu? Dokáže pochopiť Boha? To je zbožné prianie! Nezabudni: ľudia budú pred Bohom vždy deťmi. Ak si myslíš, že si múdry, a ak sa vždy snažíš hrať na múdreho a prísť všetkému na koreň v domnienke: „Ak tomu nedokážem porozumieť, nemôžem uznať, že si môj boh, nemôžem prijať, že si môj boh, a nemôžem uznať, že si stvoriteľ. Ak nevyriešiš moje predstavy, si na omyle, ak si myslíš, že ťa uznám za boha, prijmem tvoju zvrchovanosť a podriadim sa ti,“ je to problematické. Prečo? Boh sa s tebou pre takéto veci neháda. Voči človeku vždy bude konať takto: Ak neprijmeš, že Boh je tvoj Boh, On zas neprijme, že si jedna z Jeho stvorených bytostí. Keď Boh neprijme, že si jedna z Jeho stvorených bytostí, v dôsledku tvojho postoja k Nemu nastane zmena vo vašom vzťahu. Ak sa nedokážeš podriadiť Bohu, prijať Jeho identitu a podstatu a prijať všetko, čo robí, nastane zmena v tvojej identite. Si ešte stvorená bytosť? Boh ťa neuznáva; nemá zmysel sa hádať. A ak nie si stvorená bytosť a Boh ťa nechce, máš ešte nádej na spásu? (Nie.) Prečo ťa Boh nepovažuje za stvorenú bytosť? Nedokážeš si plniť zodpovednosti a povinnosti, ktoré by stvorená bytosť mala, a nezaobchádzaš so Stvoriteľom z pozície stvorenej bytosti. Ako s tebou teda Boh bude zaobchádzať? Ako sa na teba bude pozerať? Boh sa na teba nebude pozerať ako na stvorenú bytosť, ktorá je na požadovanej úrovni, ale ako na skazeného diabla a satana. Nemyslel si si, že si múdry? Ako to, že si zo seba urobil diabla a satana? To nie je múdrosť, ale hlúposť. Čo tieto slová pomáhajú ľuďom pochopiť? Že ľudia musia pred Bohom poznať svoje miesto. Aj keď máš na svoje predstavy dôvod, nemysli si, že máš pravdu a že máš kapitál na to, aby si sa búril proti Bohu a vymedzoval Ho. Nech robíš čokoľvek, nebuď taký. Keď raz stratíš svoju identitu stvorenej bytosti, budeš zničený – nie je to žart. Práve preto, že si ľudia pri predstavách volia rôzne prístupy a prijímajú rôzne riešenia, sú výsledky úplne odlišné.

Máte princípy, ako v súvislosti s predstavami praktizovať? Chránia vás tieto princípy, aby ste si mohli správne počínať ako stvorené bytosti? Je táto cesta dobrá? (Áno.) Tak to zhrňte. (Ak ide o relatívne ľahko riešiteľnú predstavu, musíme sa modliť, hľadať a nájsť v Božích slovách pravdu, ktorá tento typ predstavy rozoberá, a môžeme tiež hovoriť v duchovnom spoločenstve s bratmi a sestrami, ktorí rozumejú pravde. Takto budeme schopní prezrieť mylné aspekty predstavy a tým ju vyriešiť. Sú aj niektoré predstavy, ktoré sa neriešia ľahko, ale nesmieme sa ich držať. Musíme mať postoj prijímania pravdy a podriadenia sa Bohu a vedieť, že sme stvorené bytosti a že to, čo Boh robí, je určite správne a len sme si to neuvedomili. Či už rozumieme, alebo nie, nemôžeme šíriť predstavy. Mali by sme sa naučiť často sa modliť k Bohu a hľadať, a postupne sa aj tieto predstavy budú dať vyriešiť. V tretej situácii sa môže stať, že niektoré predstavy nakoniec zostanú nevyriešené. Pokiaľ nás v takýchto prípadoch tieto predstavy neobmedzujú a nešírime ich, je to v poriadku. A aj keď sa tieto predstavy nakoniec nevyriešia, pokiaľ sa ich nedržíme a nepáchame následkom nich zlo, Boh nás neodsúdi a neovplyvní to našu spásu.) Koľko princípov je celkovo? (Tri.) Celkovo sú tri princípy. Všetky ste si ich zapísali, áno? Keď porozumiete pravde a pochopíte princípy, vaše predstavy sa prirodzene vyriešia. Nesmiete dovoliť, aby vám predstavy bránili alebo vás potkýnali; riešte tie, ktoré sa dajú vyriešiť, najlepšie ako viete a pri tých dočasne neriešiteľných sa nimi aspoň nenechajte ovplyvniť. Nemali by brániť tvojmu vykonávaniu povinnosti ani ovplyvňovať tvoj vzťah s Bohom. Prinajmenšom by si nemal šíriť predstavy, páchať zlo, spôsobovať narušenia alebo vyrušenia a konať ako satanov služobník alebo prostredník. Ak sa niektoré predstavy bez ohľadu na to, koľko úsilia vynaložíš, dajú vyriešiť len povrchne a nie úplne, tak ich jednoducho ignoruj. Nedovoľ, aby predstavy ovplyvnili tvoje úsilie o pravdu alebo tvoj vstup do života. Osvoj si tieto princípy a za normálnych okolností budeš chránený. Ak si niekto, kto prijíma pravdu, miluje pozitívne veci, nie je zlý človek, nechce spôsobovať narušenia alebo vyrušenia ani ich úmyselne nespôsobuje, pri zvyčajnom stretnutí sa s problémom vzniku predstáv budeš vo všeobecnosti chránený. Najzákladnejším princípom praktizovania je toto: Ak vznikne predstava, ktorá sa rieši ťažko, neponáhľaj sa na základe nej konať. Najprv počkaj a hľadaj pravdu, aby si ju vyriešil, a ver, že to, čo Boh robí, nemôže byť nesprávne. Pamätaj si tento princíp. Okrem toho neodkladaj svoju povinnosť ani nedovoľ, aby predstava ovplyvnila tvoje vykonávanie povinnosti. Ak máš predstavy a myslíš si: „Touto povinnosťou sa len tak prebijem; mám zlú náladu, takže pre teba neurobím dobrú prácu!“, nie je to dobré. Len čo sa tvoj postoj zmení na negatívny a povrchný, stáva sa to problematickým; sú za tým predstavy, ktoré v tebe pôsobia. A keď v tebe pôsobia predstavy a ovplyvňujú tvoje vykonávanie povinnosti, znamená to, že už sa vlastne v tomto bode tvoj vzťah s Bohom zmenil. Niektoré predstavy môžu ovplyvniť tvoje vykonávanie povinnosti, čo je vážny problém, a musia sa okamžite vyriešiť. Iné predstavy neovplyvňujú tvoje vykonávanie povinnosti ani tvoj vzťah s Bohom, takže to nie sú veľké problémy. Ak môžu predstavy, ktoré si vytvoríš, ovplyvniť tvoje vykonávanie povinnosti a spôsobiť, že pochybuješ o Bohu, nekonáš svoju povinnosť usilovne – dokonca cítiš, že za nekonanie povinnosti neponesieš žiadne následky –, a nemáš žiadnu bázeň ani bohabojné srdce, je to nebezpečné. Znamená to, že upadneš do pokušenia a satan ťa oklame a zajme. Tvoj postoj k tvojim predstavám a rozhodnutia, ktoré urobíš, sú kľúčové; bez ohľadu na to, či sa predstavy dajú vyriešiť a do akej miery sa dajú vyriešiť, to nesmie zmeniť normálny vzťah medzi tebou a Bohom. Na jednej strane by si mal byť schopný podriadiť sa všetkým prostrediam, ktoré Boh ovláda, a potvrdiť, že všetko, čo Boh robí, je správne a zmysluplné – toto poznanie a tento aspekt pravdy by sa pre teba nikdy nemali zmeniť. A na druhej strane nesmieš odložiť povinnosť, ktorú ti Boh zveril, a nesmieš sa jej zbaviť. Ak vnútri ani navonok nemáš voči Bohu žiadny odpor, námietky alebo vzdor, Boh uvidí len tvoju podriadenosť a to, že čakáš. Môžeš mať stále predstavy, ale Boh už nevidí tvoju vzdorovitosť. A keďže v tebe nie je žiadna vzdorovitosť ani odpor, Boh ťa stále považuje za jednu zo svojich stvorených bytostí. No ak je tvoje srdce naopak plné sťažností a vzdoru, hľadáš príležitosť na odplatu, nechceš konať svoju povinnosť a chceš sa jej radšej zbaviť – dokonca až do tej miery, že v tvojom srdci sú všelijaké sťažnosti na Boha a v priebehu konania tvojej povinnosti sa odhaľujú určité prejavy vzdoru a nevôle – potom sa v tomto čase tvoj vzťah s Bohom už veľmi zmenil. Už si opustil svoju pozíciu stvorenej bytosti; nie si viac stvorená bytosť, no stal si sa prostredníkom diablov a satana – a tak ti Boh nepreukáže žiadnu láskavosť. Keď sa niekto dostane do tohto bodu, blíži sa k nebezpečnému územiu. Aj keď Boh nič neurobí, ten človek nebude schopný obstáť v cirkvi. Ľudia si teda vo všetkom, čo robia – najmä keď ide o problémy, ako je riešenie predstáv –, musia dávať pozor, aby nerobili veci, ktoré urážajú Boha, ktoré Boh odsudzuje alebo ktoré ubližujú či škodia ostatným. To je princíp.

Problém s tým, že ľudia majú predstavy o Bohu, nie je malá záležitosť! Je kľúčové, aby si ľudia udržiavali normálny vzťah s Bohom, ale tento vzťah najviac ovplyvňujú práve ich predstavy. Normálny vzťah s Bohom sa dá udržať len vtedy, keď sa vyriešia predstavy ľudí o Bohu. V súčasnosti má mnoho ľudí vážny problém. Bez ohľadu na to, koľko rokov veria v Boha, a hoci pri vykonávaní povinností dokážu znášať utrpenie a platiť cenu, ich predstavy sa po celý čas nedajú úplne vyriešiť. To vážne ovplyvňuje ich vzťah s Bohom a priamo vplýva na ich lásku k Nemu a podriadenosť, ktorú k Nemu majú. Bez ohľadu na to, aké predstavy si ľudia o Bohu vytvoria, je to teda vážna záležitosť, ktorá sa nesmie prehliadať. Predstavy sú ako múr; oddeľujú ľudí od Boha a Jeho diela spásy. A tak je to, že ľudia majú predstavy o Bohu, veľmi vážny problém, ktorý sa nedá ignorovať! Ak majú ľudia predstavy a nedokážu pohotovo hľadať pravdu a vyriešiť ich, môže to ľahko viesť k negativite, odporu a dokonca nepriateľstvu voči Bohu. Môžu potom ešte prijať pravdu? Ich vstup do života sa zastaví. Cesta zažívania Božieho diela je nerovná a hrboľatá. A keďže ľudia majú skazené povahy, môžu zísť na mnohé vedľajšie cesty a v akejkoľvek situácii si nakoniec môžu vytvoriť predstavy. Ak sa tieto predstavy nevyriešia hľadaním pravdy, ľudia sa môžu vzbúriť proti Bohu, vzdorovať Mu a kráčať cestou nepriateľstva voči Nemu. Keď už sa ľudia vydajú na cestu antikristov, myslíte si, že im zostáva nejaká šanca na spásu? V tom bode sa to už nedá ľahko zvládnuť a nezostane im žiadna šanca. Predtým ako ťa Boh odmietne ako svoju stvorenú bytosť, by si sa teda mal naučiť, ako byť Jeho stvorenou bytosťou. Nepokúšaj sa podrobne skúmať Stvoriteľa ani zistiť, ako dokázať a overiť si, že Boh, v ktorého veríš, je Stvoriteľ. Toto nie je tvoja povinnosť ani tvoja zodpovednosť. To, o čom by si mal každý deň v srdci premýšľať a uvažovať, je, ako si plniť svoje povinnosti a stať sa stvorenou bytosťou, ktorá je na požadovanej úrovni, a nie, ako dokázať, či je Boh Stvoriteľ a skutočne Boh. Nemal by si podrobne skúmať, čo Boh urobil a či sú Jeho činy správne alebo nie. Toto nie sú veci, ktoré by si mal podrobne skúmať.

19. júna 2021