Človek trochu rozumie dielu dneška a dielu budúcnosti, ale nepozná konečný osud, do ktorého ľudstvo vstúpi. Ako stvorená bytosť má človek plniť povinnosť stvorenej bytosti: človek má nasledovať Boha vo všetkom, čo robí. Mali by ste vo všetkom postupovať tak, ako vám poviem. Nemáš žiadnu možnosť riadiť veci podľa seba a nemáš nad sebou žiadnu moc. Všetko sa musí ponechať na Božie riadenie a Boh všetko drží vo svojich rukách. Ak by Božie dielo určilo človeku v predstihu koniec, nádherný konečný osud, a ak by to Boh použil na zvádzanie človeka a tým ho prinútil, aby Ho nasledoval – ak by s človekom uzavrel dohodu –, potom by to nebolo podmanenie ani dielo na ľudskom živote. Keby Boh použil ľudský koniec, aby ho ovládal a získal jeho srdce, potom by človeka nezdokonaľoval ani by nebol schopný ho získať, ale namiesto toho by na jeho ovládanie použil konečný osud. Človek sa nestará o nič viac ako o budúci koniec, o konečný osud a o to, či je, alebo nie je niečo dobré, v čo môže dúfať. Ak by mal človek počas diela podmanenia krásnu nádej a pred podmanením by sa dozvedel o vlastnom konečnom osude, o ktorý by sa mal usilovať, potom by nielenže podmanenie človeka nedosiahlo svoj účinok, ale bol by ovplyvnený aj účinok diela podmanenia. To znamená, že dielo podmanenia dosiahne svoj účinok tým, že človeku zoberie osud a vyhliadky, a bude súdiť a napomínať jeho vzdorovitú povahu. Nedosiahne sa to tak, že sa s človekom uzavrie dohoda, teda že sa človeku udelí požehnanie a milosť, ale skôr tým, že sa vernosť človeka odhalí vzatím jeho „slobody“ a odstránením jeho vyhliadok. To je podstata diela podmanenia. Ak by človek dostal krásnu nádej na samom začiatku a dielo napomínania a súdu by sa vykonalo až potom, človek by prijal toto napomínanie a súd na základe svojich vyhliadok a nakoniec by nebolo možné dosiahnuť bezpodmienečnú podriadenosť a uctievanie Stvoriteľa všetkými Jeho stvorenými bytosťami. Existovala by len slepá, nevedomá podriadenosť alebo by človek len slepo kládol na Boha požiadavky, a tak by bolo nemožné úplne si podmaniť ľudské srdce. V dôsledku toho by si takéto dielo podmanenia nezískalo človeka a už vôbec by nevydávalo svedectvo o Bohu. Takéto stvorené bytosti by neboli schopné plniť svoju povinnosť a s Bohom by len uzatvárali dohody. Nebolo by to podmaňovanie, ale milosrdenstvo a požehnanie. Najväčším problémom človeka je, že nemyslí na nič iné ako na svoj osud a vyhliadky a robí si z nich modlu. Človek hľadá Boha kvôli svojmu osudu a vyhliadkam, neuctieva Boha kvôli svojej láske k Nemu. A tak pri podmanení človeka treba orezávať jeho sebectvo, chamtivosť a veci, ktoré mu najviac prekážajú v uctievaní Boha, a tým ich odstrániť. Týmto spôsobom sa dosiahnu účinky podmanenia človeka. V dôsledku toho je v prvých etapách podmanenia človeka nevyhnutné zbaviť ho divokých ambícií a najfatálnejších slabostí a tým odhaliť jeho srdce milujúce Boha a zmeniť jeho poznanie ľudského života, jeho pohľad na Boha a zmysel jeho existencie. Tak sa očistí srdce človeka milujúce Boha, čiže ľudské srdce bude podmanené. Postoj Boha voči všetkým stvoreným bytostiam nespočíva v tom, že Boh podmaňuje iba preto, aby dosiahol podmanenie. Podmaňuje preto, aby získal človeka, pre svoju vlastnú slávu a aby znovu nadobudol prvotnú, pôvodnú podobu človeka. Keby podmaňoval iba pre samotné podmanenie, potom by sa význam diela podmanenia stratil. To znamená, že ak by si Boh po podmanení človeka umyl ruky a nevenoval pozornosť jeho životu a smrti, potom by nešlo o riadenie ľudstva ani o podmanenie človeka kvôli jeho spáse. Jadrom celého diela spásy je iba získanie človeka po jeho podmanení a jeho záverečný príchod do nádherného konečného osudu. Len tak sa môže dosiahnuť cieľ ľudskej spásy. Inými slovami, iba príchod človeka do krásneho konečného osudu a jeho vstup do odpočinku sú vyhliadky, ktoré by mali mať všetky stvorené bytosti, a dielo, ktoré by mal vykonať Stvoriteľ. Ak by mal človek vykonávať tieto skutky, bolo by to príliš obmedzujúce: človek by mohol dospieť do určitého bodu, ale nebol by schopný dosiahnuť večný konečný osud. Človek nie je schopný rozhodovať o svojom osude a už vôbec si nedokáže zabezpečiť vyhliadky a budúci konečný osud. Dielo, ktoré koná Boh, je však iné. Keďže stvoril človeka, vedie ho. Keďže prináša človeku spásu, spasí ho úplne a celkom si ho získa. Keďže vedie človeka, privedie ho do správneho konečného osudu, a keďže stvoril a riadi človeka, musí prevziať zodpovednosť za jeho osud a vyhliadky. Toto je dielo, ktoré koná Stvoriteľ. Hoci dielo podmanenia sa dosiahne zbavením človeka jeho vyhliadok, ten nakoniec musí dosiahnuť svoj vlastný konečný osud, ktorý pre neho pripravil Boh. Človek má zaistený osud a konečný osud práve preto, že Boh na človeku koná svoje dielo. Vhodným konečným osudom nie sú nádeje ani vyhliadky človeka, ktorých sa zbavil v minulosti – obe sú odlišné. To, v čo človek dúfa a o čo sa usiluje, sú túžby vyplývajúce z jeho snahy o extravagantné túžby tela, a nie konečný osud, ktorý mu prináleží. To, čo Boh pripravil pre človeka, sú požehnania a zasľúbenia, ktoré mu prináležia, len čo sa stane čistým, ktoré Boh pripravil pre človeka po stvorení sveta a ktoré nie sú poškvrnené jeho voľbami, predstavami, nápadmi ani telom. Tento konečný osud nie je pripravený pre konkrétnu osobu, ale je miestom odpočinku celého ľudstva. A tak je tento konečný osud najvhodnejším konečným osudom pre ľudstvo.

Stvoriteľ má v úmysle ovládať stvorené bytosti. Nič z toho, čo robí, nesmieš odmietnuť alebo neposlúchnuť, ani Mu nesmieš vzdorovať. Keď dielom, ktoré koná, nakoniec dosiahne svoje ciele, získa tým slávu. Prečo sa dnes nehovorí, že si potomok Moába alebo pochádzaš z veľkého červeného draka? Prečo sa nehovorí o vyvolenom národe, ale len o stvorených bytostiach? Stvorená bytosť – to bol pôvodný názov človeka a práve to je jeho vrodená identita. Mená sa menia len preto, lebo sa menia veky a obdobia diela. V skutočnosti je človek obyčajnou stvorenou bytosťou. Všetky stvorené btosti, či už sú najskazenejšie alebo najsvätejšie, musia plniť povinnosť stvorenej bytosti. Keď Boh vykonáva dielo podmanenia, neovláda ťa pomocou tvojich vyhliadok, osudu ani konečného osudu. V skutočnosti nemusí konať týmto spôsobom. Cieľom diela podmanenia je prinútiť človeka, aby plnil povinnosť stvorenej bytosti a uctieval Stvoriteľa; až potom môže vstúpiť do nádherného konečného osudu. Osud človeka ovládajú Božie ruky. Nedokážeš sa sám ovládať. Napriek tomu, že sa človek vždy náhli a je zaneprázdnený sám sebou, nie je schopný ovládať seba samého. Ak by si poznal svoje vlastné vyhliadky, ak by si mohol ovládať svoj vlastný osud, bol by si naďalej stvorenou bytosťou? Skrátka, bez ohľadu na to, ako Boh koná, celé Jeho dielo je v prospech človeka. Vezmime si napríklad nebo, zem a všetko, čo Boh stvoril, aby to slúžilo človeku: mesiac, slnko a hviezdy, ktoré stvoril pre človeka, zvieratá a rastliny, jar, leto, jeseň a zimu a tak ďalej – všetko je stvorené kvôli ľudskej existencii. Bez ohľadu na to, ako Boh napomína a súdi človeka, všetko sa deje pre ľudskú spásu. Aj keď zbavuje človeka jeho telesných nádejí, je to kvôli očisťovaniu človeka a očistenie človeka sa deje preto, aby prežil. Konečný osud človeka je v rukách Stvoriteľa, tak ako by mohol človek ovládať sám seba?

Akonáhle bude dielo podmanenia dokončené, človek sa ocitne v krásnom svete. Samozrejme, že tento život bude stále na zemi, ale bude úplne odlišný od dnešného života človeka. Je to život, ktorý ľudstvo získa po podmanení celého ľudstva, pre človeka na zemi to bude nový začiatok a pre ľudstvo bude taký život dôkazom, že vstúpilo do novej a krásnej ríše. Bude to začiatok života človeka a Boha na zemi. Predpokladom takého krásneho života je, že po očistení a podmanení sa človek podriadi Stvoriteľovi. Dielo podmanenia je teda poslednou etapou Božieho diela predtým, ako ľudstvo vstúpi do tohto nádherného konečného osudu. Takýto život je budúcim životom človeka na zemi, najkrajším životom na zemi, životom, po ktorom človek túži, životom, ktorý človek nikdy predtým v dejinách sveta nedosiahol. Je to konečný výsledok šesťtisícročného diela riadenia, niečo, po čom ľudstvo najviac túži, a je to tiež Boží prísľub človeku. Tento prísľub sa však nedá splniť okamžite. Človek vstúpi do budúceho konečného osudu až vtedy, keď sa dokončí dielo posledných dní a bude úplne podmanený, to znamená, keď satan bude úplne porazený. Človek po zušľachtení nebude mať viac hriešnu prirodzenosť, pretože Boh porazí satana, čo znamená, že nedôjde k žiadnym zásahom nepriateľských síl a nebudú existovať žiadne nepriateľské sily, ktoré by mohli napadnúť ľudské telo. A tak bude človek slobodný a svätý – vstúpi do večnosti. Iba ak nepriateľské sily temnoty budú držané v otroctve, človek bude slobodný kamkoľvek pôjde, a tak nebude vzdorovať ani odporovať. Satan musí byť len držaný v otroctve a potom bude s človekom všetko v poriadku. Súčasný stav existuje, pretože satan všade na zemi stále vyvoláva vyrušenia a celé dielo Božieho riadenia ešte nedosiahlo svoj koniec. Po porážke satana bude človek úplne oslobodený. Keď človek získa Boha a vyjde z moci satana, uzrie slnko spravodlivosti. Obnoví sa život, ktorý prináleží normálnemu človeku. Všetko, čo by mal mať normálny človek – napríklad vedomosti o tom, ako rozlíšiť dobro od zla, ako jesť a obliekať sa a ako žiť normálne –, to všetko sa znovu získa. Keby Evu nepokúšal had, človek by mal takýto normálny život hneď od začiatku, hneď po stvorení. Mohol by jesť, obliekať sa a viesť normálny ľudský život na zemi. Po skazení človeka sa však tento život stal nedosiahnuteľnou ilúziou, a dokonca ani dnes sa človek neodváži predstaviť si takéto veci. V skutočnosti je tento krásny život, po ktorom človek túži, nevyhnutnosťou. Ak by človek nemal takýto konečný osud, potom by jeho skazený život na zemi nikdy neskončil, a ak by neexistoval taký krásny život, potom by nedošlo k ukončeniu satanovho osudu ani veku, v ktorom satan drží nad zemou moc. Človek musí prísť do ríše, kam nesiahajú sily temnoty, a keď sa tak stane, bude to dôkaz o porážke satana. Len čo už satan nebude stáť v ceste, Boh sám bude ovládať ľudstvo a bude riadiť a kontrolovať celý život človeka. Až vtedy bude satan skutočne porazený. Dnešný život človeka je prevažne životom špiny. Je to život utrpenia a súženia. Toto sa nedá nazvať porážkou satana. Človek musí uniknúť z mora súženia, musí utiecť z utrpenia ľudského života alebo vplyvu satana, no naďalej má len nepatrné poznanie Boha. Všetky ľudské útrapy vytvoril satan. Bol to satan, ktorý priniesol utrpenie do života človeka, a len keď sa satan ocitne v otroctve, bude človek schopný úplne uniknúť z mora súženia. Satanovo zotročenie sa však dosiahne podmanením a získaním ľudského srdca tým, že sa človek stane korisťou v bitke so satanom.

Úsilie stať sa premožiteľom a byť zdokonaleným je dnes tým, o čo sa človek usiluje skôr, než začne viesť normálny ľudský život na zemi. Sú to ciele, ktoré nasleduje skôr, než bude satan uvrhnutý do otroctva. Úsilie človeka stať sa premožiteľom, byť zdokonalený alebo byť veľmi užitočným v podstate spočíva v tom, aby unikol satanovmu vplyvu – úsilie človeka je stať sa premožiteľom, ale konečným výsledkom bude jeho únik pred vplyvom satana. Iba po úniku pred vplyvom satana môže človek viesť normálny ľudský život na zemi, život uctievania Boha. Snaha stať sa premožiteľom a byť zdokonalený je dnes to, o čo sa človek usiluje skôr, než začne žiť normálny ľudský život na zemi. Usiluje sa o to predovšetkým kvôli očisteniu a uvedeniu pravdy do praxe a kvôli uctievaniu Stvoriteľa. Ak človek vedie normálny ľudský život na zemi, život bez útrap a súženia, potom sa nebude usilovať o to, aby sa stal premožiteľom. „Stať sa premožiteľom“ a „byť zdokonalený“ sú ciele, ktoré Boh dáva človeku, aby sa o ne usiloval, a prostredníctvom snahy o tieto ciele núti človeka uviesť pravdu do praxe a žiť zmysluplný život. Cieľom je učiniť človeka úplným a získať ho, ale úsilie stať sa premožiteľom a byť zdokonaleným je len prostriedok. Ak v budúcnosti človek vstúpi do nádherného konečného osudu, nebude sa tam hovoriť o tom, kto sa stal premožiteľom a bol zdokonalený, ale každá stvorená bytosť tam iba bude plniť svoju povinnosť. V súčasnosti je človek nútený usilovať sa o tieto veci jednoducho preto, aby sa pre neho vymedzil priestor a jeho úsilie mohlo byť cielenejšie a praktickejšie. Inak by človek žil uprostred nejasnej abstraktnosti a usiloval by sa o vstup do večného života. Keby to tak bolo, nebol by človek ešte poľutovaniahodnejší? Nie je to sebaklam usilovať sa týmto spôsobom, bez cieľov a zásad? V konečnom dôsledku by toto úsilie bolo zákonite márne. Nakoniec by človek naďalej žil v moci satana a nebol by schopný sa z nej vymaniť. Prečo sa podrobuje takému bezcieľnemu snaženiu? Keď človek vstúpi do večného konečného osudu, bude uctievať Stvoriteľa, a pretože človek získal spásu a vstúpil do večnosti, nebude sa usilovať o žiadne ciele, a navyše sa nebude musieť obávať, že ho bude obliehať satan. V tom čase človek spozná svoje miesto a splní si svoju povinnosť, a aj keď ľudia nebudú napomínaní alebo súdení, každý si bude plniť svoju povinnosť. V tom čase bude človek stvorenou bytosťou, pokiaľ ide o totožnosť aj postavenie. Nebudú sa robiť rozdiely medzi vysoko a nízko postavenými, každý bude jednoducho vykonávať inú funkciu. Človek však bude naďalej žiť na mieste konečného osudu, ktoré je usporiadané a pre ľudstvo vhodné. Človek bude plniť svoju povinnosť kvôli uctievaniu Stvoriteľa a práve toto ľudstvo sa stane ľudstvom večnosti. V tom čase človek získa život osvetlený Bohom, život pod Božou ochranou a starostlivosťou, spoločný život s Bohom. Ľudstvo povedie normálny život na zemi a všetci ľudia vstúpia na správnu cestu. Šesťtisícročný plán riadenia úplne porazí satana, čo znamená, že Boh obnoví pôvodný obraz človeka po jeho stvorení na zemi, a tým sa uspokojí pôvodná Božia vôľa. Na počiatku, skôr než ľudstvo skazil satan, viedlo ľudstvo na zemi normálny život. Keď neskôr človeka skazil satan, človek stratil normálny život, a tak začalo dielo Božieho riadenia a boj so satanom za obnovenie normálneho života človeka. Život celého ľudstva na zemi oficiálne začne až vtedy, keď sa skončí šesťtisícročné dielo Božieho riadenia. Iba vtedy bude človek žiť nádherný život a Boh obnoví svoj počiatočný zámer stvoriť človeka, ako aj pôvodnú podobu človeka. A tak, len čo človek bude mať normálny život ľudstva na zemi, nebude sa usilovať o to, aby sa stal premožiteľom alebo bol zdokonalený, pretože bude svätý. „Byť premožiteľmi“ a „byť zdokonalenými“, ako o tom hovoria ľudia, sú ciele pridelené človeku, aby sa o ne usiloval počas boja medzi Bohom a satanom, a existujú len preto, lebo človek bol skazený. Satan bude porazený tým, že ti bude daný cieľ a budeš prinútený nasledovať tento cieľ. Požiadavka, aby si sa stal premožiteľom alebo aby si bol zdokonalený či použitý, si vyžaduje, aby si vydal svedectvo na zahanbenie satana. Nakoniec bude človek viesť normálny ľudský život na zemi a bude svätý. Keď sa tak stane, budú sa ľudia naďalej usilovať, aby sa stali premožiteľmi? Nie sú to všetko stvorené bytosti? Keď hovoríme, že sme premožitelia a zdokonalení, adresujeme tieto slová satanovi a ľudskej nemravnosti. Nespája sa slovo premožiteľ s víťazstvom nad satanom a nepriateľskými silami? Keď hovoríš, že si bol zdokonalený, čo sa v tebe zdokonalilo? Nie je to tak, že si sa zbavil svojich skazených satanských pováh, aby si mohol dosiahnuť najvyššiu lásku k Bohu? Toto sa hovorí v súvislosti s nečistými vecami vnútri človeka a vo vzťahu k satanovi. Nehovorí sa to v súvislosti s Bohom.

Ak sa neusiluješ stať premožiteľom a byť zdokonaleným teraz, potom v budúcnosti, keď ľudstvo povedie normálny život na zemi, nebude na takéto úsilie žiadna príležitosť. V tom čase bude odhalený koniec každého druhu človeka. V tom čase bude jasné, kým si, a ak sa budeš chcieť stať premožiteľom alebo byť zdokonalený, bude to nemožné. Lenže pre svoju vzdorovitosť bude človek potrestaný až po jeho odhalení. V tom čase sa človek nebude usilovať o vyššie postavenie ako iní, aby sa niektorí stali premožiteľmi a iní boli zdokonalení alebo aby sa niektorí stali prvorodenými Božími synmi a iní Božími synmi. Nebudú sa o tieto veci usilovať. Všetci budú stvorenými bytosťami, všetci budú žiť na zemi a všetci budú žiť na zemi spolu s Bohom. Teraz nastal čas súboja medzi Bohom a satanom. Je to čas, keď sa tento boj ešte neskončil a človek nie je úplne získaný – je to obdobie prechodu. A tak sa od človeka vyžaduje, aby sa usiloval stať sa buď premožiteľom, alebo jedným z Božieho ľudu. Dnes existujú rozdiely v postavení, ale keď nadíde čas, už žiadne také rozdiely nebudú: všetci, ktorí zvíťazili, budú mať rovnaké postavenie, všetci budú oprávnenými členmi ľudstva a budú žiť na zemi rovnako, čo znamená, že všetci budú oprávnenými stvorenými bytosťami a všetkým bude dané to isté. Pretože veky Božieho diela sú odlišné a aj predmety Jeho diela sú odlišné, ak sa toto dielo vykonáva vo vás, potom ste oprávnení stať sa zdokonalenými a premožiteľmi. Ak by sa konalo v cudzine, potom by tamojší ľudia boli oprávnení stať sa prvou skupinou ľudí, ktorá bude podmanená, a prvou skupinou ľudí, ktorá bude zdokonalená. Dnes sa toto dielo nevykonáva v cudzine, takže ľudia z iných krajín nie sú oprávnení, aby sa stali zdokonalenými a premožiteľmi, a je nemožné, aby sa stali prvou skupinou. Pretože predmet Božieho diela je iný, vek Božieho diela je iný a jeho rozsah je iný, existuje prvá skupina, teda premožitelia, a preto bude existovať aj druhá skupina, ktorá sa zdokonalí. Keď bude existovať prvá skupina, ktorá bude zdokonalená, bude existovať ukážka a vzor, a tak v budúcnosti vznikne druhá a tretia skupina tých, ktorí budú zdokonalení, ale vo večnosti budú všetci rovnakí a nebudú existovať žiadne delenia postavenia. Budú jednoducho zdokonalení v rôznych obdobiach a nebudú existovať žiadne rozdiely v postavení. Až nastane čas, keď budú všetci úplní a dielo celého vesmíru bude ukončené, nebudú žiadne rozdiely v postavení a všetci si budú rovní. Dnes sa toto dielo koná medzi vami, a preto sa stanete premožiteľmi. Ak by sa dialo v Británii, potom by Británia mala prvú skupinu, rovnako ako budete prvou skupinou vy. Ide len o to, že ste boli zvlášť požehnaní milosťou v spôsobe, akým sa toto dielo dnes vo vás uskutočňuje, a ak by sa toto dielo vo vás neuskutočnilo, potom by ste boli druhou skupinou alebo treťou, štvrtou či piatou. Dôvodom je len rozdiel v postupnosti konania diela. Prvá a druhá skupina neznamená, že jedna je vyššia alebo nižšia ako tá druhá, jednoducho označujú poradie, v ktorom sú títo ľudia zdokonaľovaní. O týchto slovách sa dozvedáte dnes, ale prečo ste o nich nevedeli skôr? Pretože bez procesu majú ľudia sklony k extrémom. Napríklad Ježiš vo svojej dobe povedal: „Ako som odišiel, tak aj prídem.“ Dnes sú mnohí týmito slovami pobláznení a chcú nosiť len biele rúcho a čakajú na uchvátenie do neba. Preto existuje mnoho slov, ktoré nemožno vysloviť príliš skoro. Ak by sa vyslovili príliš skoro, človek by sa prikláňal k extrémom. Duchovné postavenie človeka je príliš nízke, a tak nie je schopný vidieť pravdivosť týchto slov.

Keď človek dosiahne pravý ľudský život na zemi a všetky satanove sily budú uväznené, človeku sa bude na zemi žiť ľahko. Veci nebudú také zložité ako dnes – ľudské vzťahy, spoločenské vzťahy, zložité rodinné vzťahy – prinášajú toľko problémov, toľko bolesti! Ľudský život je tu taký biedny! Len čo bude človek podmanený, jeho srdce a myseľ sa zmenia: bude mať bohabojné srdce a srdce milujúce Boha. Len čo všetci vo vesmíre, ktorí sa snažia milovať Boha, budú podmanení, teda len čo bude satan porazený a len čo bude satan – všetky sily temnoty – uvrhnutý do otroctva, potom ľudský život na zemi bude nerušený a človek bude môcť slobodne žiť na zemi. Ak by bol ľudský život bez telesných vzťahov a zložitosti tela, potom by to bolo oveľa jednoduchšie. Ľudské telesné vzťahy sú príliš zložité a to, že človek má také veci, je dôkazom, že sa ešte musí oslobodiť od vplyvu satana. Ak by si mal rovnaký vzťah s každým zo svojich bratov a sestier, ak by si mal rovnaký vzťah s každým členom svojej rodiny, potom by si nemal žiadne obavy a nemusel by si sa o nikoho strachovať. Nič by nemohlo byť lepšie a človek by sa tak zbavil polovice svojho utrpenia. Človek, ktorý bude žiť normálnym ľudským životom na zemi, sa bude podobať anjelom. Hoci bude mať naďalej telo, bude veľmi podobný anjelovi. Toto je posledný prísľub, posledný prísľub daný človeku. Dnes človek prechádza napomínaním a súdom. Domnievaš sa, že skúsenosť človeka s takýmito vecami je bezvýznamná? Mohlo by byť dielo napomínania a súdu vykonávané bezdôvodne? Predtým sa hovorilo, že napomínať a súdiť človeka znamená hodiť ho do bezodnej jamy, čo znamená vziať mu jeho osud a vyhliadky. Deje sa to kvôli jedinej veci: očisteniu človeka. Človek nie je úmyselne hodený do bezodnej jamy, po čom si Boh nad ním umýva ruky. Naopak, slúži to na orezanie vzdorovitosti v človeku, aby sa nakoniec človek vo vnútri očistil, získal pravé poznanie Boha a bol ako svätá osoba. Ak sa tak stane, všetko sa naplní. Keď sa totiž orežútie veci v človeku, ktoré majú byť orezané, a človek vydá hlasné svedectvo, satan bude tiež porazený. Aj keď sa môže stať, že niekoľko z tých vecí, ktoré sú pôvodne v človeku, sa nepodarí úplne očistiť, len čo bude satan porazený, už nebudú spôsobovať vyrušenia a vtedy sa človek úplne očistí. Človek nikdy nezažil takýto život, ale po porážke satana sa všetko usporiada a tie maličkosti v človeku sa vyriešia. Len čo sa rozuzlí tento hlavný problém, všetky ostatné ťažkosti skončia. Počas tohto vtelenia Boha na zemi, keď osobne vykonáva svoje dielo medzi ľuďmi, tak koná všetko preto, aby porazil satana, pričom ho porazí cez podmanenie človeka a tým, že vás učiní úplnými. Keď vydáte hlasné svedectvo, bude to tiež znakom satanovej porážky. Človek bude najskôr podmanený a nakoniec úplne zdokonalený, aby bol satan porazený. Okrem porážky satana je to však v podstate aj spása celého ľudstva z tohto prázdneho mora utrpenia. Bez ohľadu na to, či sa dielo vykonáva v celom vesmíre, alebo v Číne, cieľom je poraziť satana a priniesť spásu celému ľudstvu, aby človek mohol vstúpiť na miesto odpočinku. Vtelený Boh, toto normálne telo, je tu práve kvôli porážke satana. Božie dielo v tele je určené na spásu všetkých pod nebom, ktorí milujú Boha, na podmanenie celého ľudstva a navyše na porážku satana. Jadro celého Božieho riadenia je neoddeliteľné od porážky satana, aby prinieslo spásu celému ľudstvu. Prečo sa vo väčšine tohto diela vždy hovorí o tom, že by ste mali vydávať svedectvo? A komu je toto svedectvo určené? Nie je zamerané na satana? Toto svedectvo sa vydáva Bohu a má svedčiť o tom, že Božie dielo dosiahlo svoj účinok. Vydávanie svedectva súvisí s porážkou satana. Keby nedošlo k súboju so satanom, potom by človek nemusel vydať svedectvo. Práve preto, že satan musí byť porazený, Boh zároveň so spásou človeka požaduje, aby Mu človek vydal svedectvo pred satanom, ktoré použije na spásu človeka a na boj so satanom. Výsledkom je, že človek je predmetom spásy a zároveň nástrojom porážky satana, a preto je človek jadrom celého Božieho riadenia, zatiaľ čo satan je iba objektom zničenia a nepriateľom. Možno máš pocit, že si nič neurobil, ale vďaka zmenám tvojej povahy bolo vydané svedectvo a toto svedectvo je namierené proti satanovi a nie je určené človeku. Človek nie je prispôsobený na to, aby sa tešil z takéhoto svedectva. Ako by mohol pochopiť Božie dielo? Predmetom Božieho boja je satan, zatiaľ čo človek je iba predmetom spásy. Človek má skazené satanské povahy a nie je schopný porozumieť tomuto dielu. Dôvodom je satanova skazenosť, ktorá nie je človeku vlastná, ale je riadená satanom. Dnešnou hlavnou Božou úlohou je poraziť satana, čo znamená úplne podmaniť človeka, aby mohol pred satanom vydať konečné svedectvo o Bohu. Týmto spôsobom sa všetko naplní. V mnohých prípadoch sa naoko zdá, že sa nič neudialo, no v skutočnosti sa dielo už dokončilo. Človek vyžaduje, aby bolo celé dielo dokončenia viditeľné, ale Ja som dokončil svoje dielo bez toho, aby som ti ho ukázal, pretože satan sa podvolil, čo znamená, že bol úplne porazený a celá Božia múdrosť, moc a autorita ho zničili. Toto je presne to svedectvo, ktoré musí byť vydané, a hoci sa v človeku neprejavuje jasne a nie je viditeľné voľným okom, satan už bol porazený. Celé toto dielo je namierené proti satanovi a vykonáva sa kvôli boju so satanom. A tak existuje mnoho vecí, ktoré človek nevidí ako úspešné, ale v Božích očiach boli úspešne dokončené už dávno. Je to jedna z vnútorných právd celého Božieho diela.

Keď bude satan porazený, teda len čo bude človek úplne podmanený, potom človek pochopí, že celé toto dielo je kvôli spáse a že pomocou tejto spásy sa ľudia vymania z rúk satana. Šesťtisícročné Božie dielo riadenia je rozdelené do troch etáp – Veku zákona, Veku milosti a Veku kráľovstva. Tieto tri etapy diela sa dejú kvôli spáse ľudstva, to znamená, že sú určené na spásu ľudstva, ktoré satan závažne skazil. Zároveň však slúžia na to, aby Boh mohol bojovať so satanom. Tak ako je dielo spásy rozdelené do troch etáp, tak aj boj so satanom je rozdelený do troch etáp a tieto dva aspekty Božieho diela sa vykonávajú súčasne. Boj so satanom sa v skutočnosti odohráva kvôli spáse ľudstva, a pretože dielo spásy ľudstva nie je niečo, čo môže byť úspešne dokončené v jednej etape, boj so satanom je tiež rozdelený do fáz a období a vojna je vedená proti satanovi v súlade s potrebami človeka a v rozsahu jeho skazenosti spôsobenej satanom. Človek vo svojej predstavivosti možno verí, že v tomto boji Boh pozdvihne zbrane proti satanovi, rovnako ako by proti sebe bojovali dve armády. To je presne to, čo si ľudský intelekt dokáže predstaviť. Je to nanajvýš hmlistá a nereálna predstava, a predsa tomu človek verí. A pretože tu hovorím, že prostriedkom ľudskej spásy je boj so satanom, človek si predstavuje, že práve takto sa tento boj vedie. Dielo ľudskej spásy má tri etapy, to znamená, že boj so satanom je rozdelený do troch etáp s cieľom poraziť satana raz a navždy. Vnútorná pravda celého boja so satanom však spočíva v tom, že jeho účinky sa dosahujú prostredníctvom niekoľkých stupňov diela: udelením milosti človeku, obetovaním sa za ľudské hriechy, odpustením hriechov človeka, podmanením človeka a jeho zdokonalením. V skutočnosti boj so satanom nepredstavuje pozdvihnutie zbraní proti satanovi, ale spásu človeka, pôsobenie na ľudský život a zmenu ľudskej povahy, aby mohol vydávať svedectvo o Bohu. Takto bude satan porazený. Satan bude porazený zmenou skazenej povahy človeka. Keď bude satan porazený, teda keď bude človek úplne spasený, potom bude ponížený satan úplne zviazaný, a tak bude človek nadobro spasený. Podstatou ľudskej spásy je teda vojna proti satanovi a táto vojna spočíva predovšetkým v spáse človeka. Etapa posledných dní, v ktorých má byť človek podmanený, je poslednou etapou v boji so satanom a tiež dielom úplného spasenia človeka z moci satana. Vnútorným významom podmanenia človeka je návrat stelesnenia satana – človeka, ktorý bol skazený satanom – k Stvoriteľovi po jeho podmanení, prostredníctvom ktorého vzdoruje satanovi a úplne sa vráti k Bohu. Týmto spôsobom bude človek úplne spasený. Dielo podmanenia je teda posledným dielom v boji proti satanovi a poslednou etapou Božieho riadenia pre satanovu porážku. Bez tohto diela by úplná spása človeka bola v konečnom dôsledku nemožná, úplná porážka satana by tiež nebola možná a ľudstvo by nikdy nebolo schopné vstúpiť do nádherného konečného osudu ani sa oslobodiť spod satanovho vplyvu. Z toho vyplýva, že dielo spásy človeka nemôže byť ukončené skôr, než sa skončí boj so satanom, pretože jadrom diela Božieho riadenia je spása ľudstva. Najstaršie ľudstvo bolo v rukách Božích, ale pre satanove pokušenia a skazenosti bol človek v područí satana a padol do rúk zla. V diele Božieho riadenia sa preto satan stal predmetom porážky. Keďže satan sa zmocnil človeka a človek je majetkom, ktorý Boh používa na vykonávanie celého riadenia, ak má byť človek spasený, musí byť vytrhnutý z rúk satana. To znamená, že človek musí byť vrátený späť po tom, čo bol v zajatí satana. Preto musí byť satan porazený zmenami starej ľudskej povahy, zmenami, ktoré obnovia pôvodný ľudský zmysel pre rozum. Týmto spôsobom možno človeka vytrhnúť zo satanovho zovretia. Ak sa človek vyslobodí z vplyvu a otroctva satana, satan zostane v hanbe, človek bude nakoniec vrátený späť a satan bude porazený. A keďže človek bol oslobodený od temného vplyvu satana, stane sa korisťou celej tejto bitky a satan sa stane po skončení boja predmetom trestu. Vtedy bude celé dielo spásy ľudstva dokonané.

Boh v sebe nemá žiadnu zlobu voči stvoreným bytostiam. Jediné, čo chce, je poraziť satana. Celé Jeho dielo – či už je to napomínanie, alebo súd – je namierené proti satanovi. Vykonáva ho kvôli spáse ľudstva, aby bol satan porazený, a sleduje jeden cieľ: bojovať proti satanovi až do samého konca! Pokým Boh nezvíťazí nad satanom, nikdy si neoddýchne! Odpočinie si až vtedy, keď satana porazí. Pretože celé Božie dielo sa zameriava na satana a všetci, ktorých satan skazil, sú pod kontrolou satanovej moci a žijú v jeho moci, tak bez boja proti satanovi a rozchodu s ním by satan svoju moc nad týmito ľuďmi neuvoľnil a nemohli by byť získaní. Ak by neboli získaní, dokazovalo by to, že satan nebol porazený a že nebol zničený. A tak Boh vo svojom šesťtisícročnom pláne riadenia počas prvej etapy vykonal dielo zákona, počas druhej etapy vykonal dielo Veku milosti, teda dielo ukrižovania, a počas tretej etapy vykonal dielo podmanenia ľudstva. Celé toto dielo sa zameriava na rozsah, v akom satan skazil ľudstvo. Všetko sa deje z dôvodu porážky satana a každá z týchto etáp slúži na porazenie satana. Podstatou šesťtisícročného diela Božieho riadenia je boj proti veľkému červenému drakovi a dielo riadenia ľudstva je tiež dielom porážky satana, dielom boja so satanom. Boh bojoval šesťtisíc rokov a konal tak šesťtisíc rokov preto, aby nakoniec priviedol človeka do novej ríše. Keď bude satan porazený, človek bude úplne oslobodený. Nie je toto smerovanie dnešného Božieho diela? Presne toto je smerovanie dnešného diela: úplné uvoľnenie a oslobodenie človeka, aby nebol obmedzovaný žiadnymi pravidlami ani žiadnymi väzbami či obmedzeniami. Celé toto dielo sa vykonáva v súlade s vaším duchovným postavením a vašimi potrebami, čo znamená, že máte k dispozícii všetko, čo môžete dosiahnuť. Nejde o „vyháňania kačice na bidlo“, teda o to, aby vám bolo niečo vnucované. Celé toto dielo sa skôr vykonáva v súlade s vašimi skutočnými potrebami. Každá etapa diela sa vykonáva v súlade so skutočnými potrebami a požiadavkami človeka, každá etapa diela sa deje v záujme porážky satana. Na počiatku vlastne neexistovali žiadne prekážky medzi Stvoriteľom a Jeho stvorenými bytosťami. Všetky tieto prekážky vytvoril satan. Človek sa stal neschopným čokoľvek vidieť alebo sa čohokoľvek dotknúť, pretože satan ho vyrušil a skazil. Človek je obeť, niekto, kto bol podvedený. Len čo bude satan porazený, stvorené bytosti uvidia Stvoriteľa a Stvoriteľ sa pozrie na stvorené bytosti a bude ich môcť osobne viesť. Iba takýto život by mal mať človek na zemi. A tak primárnym cieľom Božieho diela je poraziť satana a len čo bude satan porazený, všetko sa vyrieši. Dnes vidíš, že pre Boha nie je jednoduché prísť medzi ľudí. Neprišiel, aby celé dni trávil hľadaním vašich chýb, aby vravel to či ono alebo aby vám jednoducho dovolil vidieť, ako vyzerá, hovorí a žije. Boh sa nestal telom len preto, aby ste na Neho mohli hľadieť, aby vám otvoril oči alebo dovolil vypočuť Jeho tajomstvá či uvidieť sedem pečatí, ktoré otvoril. Naopak, stal sa telom, aby porazil satana. Osobne prišiel medzi ľudí v tele, aby spasil človeka a bojoval so satanom. Toto je význam Jeho vtelenia. Ak by to nebolo preto, aby porazil satana, potom by osobne toto dielo nekonal. Boh prišiel na zem, aby vykonal svoje dielo medzi ľuďmi, aby sa osobne zjavil človeku a dovolil človeku Ho uvidieť. Je to maličkosť? Naozaj to nie je jednoduché! Nie je to tak, ako si človek predstavuje: že Boh prišiel, aby sa na Neho človek mohol pozerať, aby človek mohol pochopiť, že Boh je praktický, a nie hmlistý alebo prázdny a že Boh je vznešený a zároveň pokorný. Mohlo by to byť také jednoduché? Práve preto, lebo satan skazil ľudské telo a človek je ten, ktorého chce Boh spasiť, musí Boh prijať telo, aby bojoval so satanom a osobne človeka viedol. Len to je pre Jeho dielo prospešné. Dve vtelené Božie telá existovali preto, aby porazili satana, a tiež pre lepšiu záchranu človeka. Je to preto, lebo so satanom dokáže bojovať len Boh, či už je to Duch Boží, alebo vtelené telo Božie. Skrátka, so satanom nemôžu bojovať anjeli a už vôbec nie človek, ktorého satan skazil. Anjeli sú v tomto boji bezmocní a človek ešte nemohúcejší. Ak chce teda Boh pôsobiť na život človeka, ak chce osobne prísť na zem, aby ho spasil, potom sa musí osobne stať telom – to znamená, že musí osobne prijať telo a so svojou vnútornou identitou a dielom, ktoré musí vykonať, prísť medzi človeka a osobne ho spasiť. Ak by toto dielo vykonal Duch Boží alebo človek, potom by z tohto boja nikdy nič nevzišlo a nikdy by sa neskončil. Iba keď sa Boh stane telom, aby osobne išiel do vojny proti satanovi medzi ľuďmi, má človek šancu na spásu. Okrem toho, len potom bude satan zahanbený a nebude mať žiadne príležitosti na vykorisťovanie alebo vykonávanie svojich plánov. Dielo vteleného Boha je pre Božieho Ducha nedosiahnuteľné a bolo by ešte nemožnejšie, aby ho v mene Boha vykonal ktorýkoľvek telesný človek, pretože Boh koná svoje dielo kvôli životu človeka a tomu, aby zmenil jeho skazenú povahu. Ak by sa človek zúčastnil tejto bitky, len by utiekol v úbohom zmätku a jednoducho by nebol schopný zmeniť svoju skazenú povahu. Nedokázal by spasiť človeka z kríža ani si podmaniť celé vzdorovité ľudstvo, ale bol by schopný vykonať iba malé staré dielo, ktoré nepresahuje zásady, prípadne dielo, ktoré nesúvisí s porážkou satana. Tak prečo sa namáhať? Aký má význam dielo, ktoré nedokáže získať ľudstvo a už vôbec nie poraziť satana? A tak boj so satanom môže viesť len sám Boh a pre človeka by to bolo jednoducho nemožné. Povinnosťou človeka je podriadiť sa a nasledovať, pretože človek nie je schopný konať dielo podobné stvoreniu neba a zeme, a navyše nemôže vykonávať dielo boja proti satanovi. Človek môže iba uspokojiť Stvoriteľa pod vedením samotného Boha, skrze ktorého je satan porazený. Človek môže urobiť len túto jedinú vec. A tak zakaždým, keď sa začína nový boj, čiže keď sa začne dielo nového veku, toto dielo koná osobne sám Boh, čím celý vek vedie a otvára novú cestu celému ľudstvu. Úsvit každého nového veku je novým začiatkom v boji so satanom, cez ktorý človek vstupuje do novej, krajšej ríše a do nového veku, ktorý osobne vedie samotný Boh. Človek je pánom všetkých vecí, ale tí, ktorí boli získaní, sa stanú plodmi všetkých bojov so satanom. Satan je ničiteľom všetkých vecí, na konci všetkých bojov je porazeným a je tiež tým, kto bude po týchto bojoch potrestaný. Medzi Bohom, človekom a satanom je jedine satan tým, ktorý bude zavrhnutý. Tí, ktorých získal satan, ale Boh ich nevzal späť, sa medzitým stanú tými, ktorí dostanú trest v mene satana. Z týchto troch by mali všetky veci uctievať iba Boha. Z tých, ktorých skazil satan, ale ktorých Boh vzal späť a ktorí nasledujú Božiu cestu, sa medzitým stanú tí, ktorí dostanú Boží prísľub a budú súdiť zlých pre Boha. Boh určite zvíťazí a satan bude určite porazený, ale medzi ľuďmi sú takí, ktorí zvíťazia, a takí, ktorí prehrajú. Tí, ktorí zvíťazia, budú patriť k premožiteľom, a tí, ktorí prehrajú, budú patriť k porazeným. Takto bude rozdelený každý podľa druhu, je to definitívny koniec celého Božieho diela. Je to tiež cieľ celého Božieho diela a nikdy sa nezmení. Jadro hlavného diela Božieho plánu riadenia sa zameriava na spásu človeka a Boh sa stáva telom predovšetkým kvôli tomuto jadru, kvôli tomuto dielu a preto, aby porazil satana. Boh sa stal telom prvýkrát, aby porazil satana: osobne sa stal telom a bol osobne pribitý na kríž, aby dokončil dielo prvého boja, dielo vykúpenia ľudstva. Podobne aj túto etapu diela vykonáva osobne Boh, ktorý sa stal telom, aby konal svoje dielo medzi ľuďmi, aby osobne hovoril svoje slovo a umožnil človeku, aby ho videl. Je, samozrejme, nevyhnutné, aby na svojej ceste vykonal aj iné skutky, ale hlavným dôvodom, prečo vykonáva svoje dielo osobne, je poraziť satana, podmaniť si celé ľudstvo a získať týchto ľudí. Dielo Božieho vtelenia naozaj nie je jednoduché. Ak by Jeho zámerom bolo len ukázať človeku, že Boh je pokorný a skrytý a že Boh je praktický, ak by to bolo len preto, potom by nebolo potrebné, aby sa stal telom. Aj keby sa Boh nestal telom, mohol by človeku priamo zjaviť svoju pokoru a skrytosť, svoju veľkosť a svätosť, ale tieto veci nemajú nič spoločné s dielom riadenia ľudstva. Nie sú schopné spasiť človeka ani ho učiniť úplným a už vôbec nedokážu poraziť satana. Ak by porážka satana zahŕňala iba boj Ducha proti duchu, potom by také dielo malo ešte menšiu skutočnú hodnotu. Nebolo by možné získať človeka a jeho osud a vyhliadky by sa zmarili. Preto má dnešné Božie dielo hlboký význam. Nie je to len preto, aby Ho človek videl alebo aby sa mu otvorili oči či aby mu poskytlo trochu dojatia a povzbudenia – také dielo nemá žiadny význam. Ak dokážeš hovoriť len o tomto druhu poznania, dokazuje to, že nepoznáš skutočný význam Božieho vtelenia.

Dielo celého Božieho plánu riadenia vykonáva osobne sám Boh. Prvú etapu – stvorenie sveta – vykonal osobne samotný Boh, a ak by to tak nebolo, potom by nikto nebol schopný stvoriť ľudstvo. Druhá etapa bola vykúpením celého ľudstva a tiež ju osobne vykonal samotný Boh. Tretia etapa je samozrejmá – je tu ešte väčšia potreba, aby záver celého Božieho diela vykonal sám Boh. Dielo vykúpenia, podmanenia, získania a zdokonalenia celého ľudstva osobne vykonáva samotný Boh. Ak by toto dielo nevykonával osobne, potom by Jeho identitu nemohol reprezentovať človek a Jeho dielo by nedokázal vykonať človek. Aby porazil satana, získal ľudstvo a dal človeku normálny život na zemi, osobne vedie človeka a osobne pôsobí medzi ľuďmi. Kvôli celému svojmu plánu riadenia a pre celé svoje dielo musí všetko vykonať osobne. Ak človek len verí, že Boh prišiel, aby Ho človek mohol vidieť a aby urobil človeka šťastným, potom takéto presvedčenie nemá žiadnu hodnotu, žiadny význam. Ľudské chápanie je príliš povrchné! Len ak Boh vykoná toto dielo sám, môže ho vykonať dôkladne a úplne. Človek to nie je schopný urobiť v mene Boha. Keďže nemá Božiu identitu ani Jeho podstatu, nie je schopný konať Božie dielo, a aj keby ho človek vykonal, nemalo by žiadny účinok. Prvýkrát sa Boh stal telom kvôli vykúpeniu, aby vykúpil všetkých ľudí z hriechu, aby sa človek mohol očistiť a bolo mu za jeho hriechy odpustené. Dielo podmanenia vykonáva Boh medzi ľuďmi tiež osobne. Ak by Boh v tejto etape iba vyslovoval proroctvá, potom by sa našiel prorok alebo niekto obdarovaný, kto by mohol zaujať Jeho miesto. Ak by sa vyslovovali iba proroctvá, potom by mohol človek zastúpiť Boha. Ak by sa však človek osobne pokúsil vykonať dielo samotného Boha a pôsobiť na ľudský život, nebolo by to možné. Musí to vykonať osobne samotný Boh – Boh sa musí osobne stať telom, aby vykonal toto dielo. Keby sa vo Veku Slova vyslovovali len proroctvá, mohol by sa nájsť Izaiáš alebo prorok Eliáš, ktorí by toto dielo vykonali, a nebolo by potrebné, aby ho osobne vykonal sám Boh. Keďže dielo vykonané v tomto štádiu nie je len o vyslovovaní proroctiev a je oveľa dôležitejšie, aby sa dielo slov používalo na podmanenie človeka a porazenie satana, toto dielo nemôže vykonať človek a musí ho vykonať sám Boh. Vo Veku zákona vykonal Jahve časť svojho diela, po ktorom vyslovil niekoľko slov a vykonal niektoré skutky skrze prorokov. Je to preto, lebo človek mohol nahradiť Jahveho v Jeho diele a veštci mohli predpovedať veci a v Jeho mene interpretovať niektoré sny. Dielo vykonané na začiatku nebolo dielom priamej zmeny ľudskej povahy a nesúviselo s hriechom človeka a od človeka sa vyžadovalo len to, aby sa riadil zákonom. Jahve sa teda nestal telom a nezjavil sa človeku. Namiesto toho prehovoril priamo k Mojžišovi a iným, donútil ich hovoriť a konať v Jeho mene a pôsobiť priamo medzi ľuďmi. Prvou etapou Božieho diela bolo vedenie človeka. Bol to začiatok boja proti satanovi, ale tento boj ešte len musel oficiálne začať. Oficiálna vojna proti satanovi sa začala prvým Božím vtelením a pokračuje až dodnes. Prvá bitka tejto vojny sa odohrala, keď bol vtelený Boh pribitý na kríž. Ukrižovanie vteleného Boha porazilo satana a bolo to prvé úspešné štádium vojny. Keď vtelený Boh začal priamo pôsobiť na život človeka, bol to oficiálny začiatok diela znovuzískania človeka, a pretože išlo o dielo zmeny starej ľudskej povahy, bolo to dielo boja so satanom. Etapa Jahveho diela na počiatku znamenala iba vedenie ľudského života na zemi. Bol to začiatok Božieho diela, a hoci ešte nezahŕňal žiadnu bitku ani žiadne veľké skutky, položil základy pre budúcu bitku. Druhá etapa diela neskôr počas Veku milosti predstavovala zmenu starej ľudskej povahy, čo znamená, že sám Boh tvaroval život človeka. Toto musel urobiť Boh osobne: vyžadovalo to, aby sa Boh osobne stal telom. Keby sa nebol stal telom, nikto iný by Ho v tomto štádiu diela nemohol nahradiť, pretože to predstavovalo dielo boja priamo proti satanovi. Keby človek konal toto dielo v mene Boha a postavil by sa pred satana, satan by sa nepodvolil a nebolo by možné ho poraziť. Musel to byť vtelený Boh, ktorý ho prišiel poraziť, pretože podstatou vteleného Boha je stále Boh, On je životom človeka a Stvoriteľom. Nech sa stane čokoľvek, Jeho identita a podstata sa nezmenia. A tak prijal telo a vykonal dielo, aby satana donútil, aby sa úplne podvolil. Ak by mal človek vykonať toto dielo počas etapy diela posledných dní a musel by hovoriť slová priamo, potom by nebol schopný ich vysloviť, a ak by sa vyslovovali proroctvá, potom by sa im nepodarilo podmaniť človeka. Prijatím tela prichádza Boh poraziť satana a spôsobiť jeho úplné podriadenie. Keď úplne porazí satana, úplne si podvolí človeka a celkom si ho získa. Táto etapa diela sa ukončí a dosiahne sa úspech. V Božom riadení nemôže človek zastupovať Boha. Predovšetkým je ešte oveľa potrebnejšie, aby skutky vedenia veku a zahájenia nového diela osobne vykonal sám Boh. Človek dokáže dať ľuďom zjavenie a proroctvo, ale ak ide o dielo, ktoré musí osobne vykonať Boh, teda boj medzi samotným Bohom a satanom, v tomto prípade ho nemôže vykonať človek. Počas prvej etapy diela, keď nedochádzalo k žiadnemu boju so satanom, Jahve osobne viedol ľud Izraela pomocou proroctva, ktoré vyslovili proroci. Potom nasledovala druhá etapa diela, ktorá predstavovala boj so satanom, a vtedy sa Boh sám osobne stal telom a vstúpil do tela, aby vykonal toto dielo. Všetko, čo zahŕňa boj proti satanovi, zahŕňa tiež vtelenie Boha a to znamená, že tento boj nemôže viesť človek. Ak by bojoval človek, nebol by schopný satana poraziť. Ako by mohol mať silu proti nemu bojovať, keď je stále v jeho moci? Človek stojí uprostred: ak sa prikloníš k satanovi, patríš satanovi, ale ak uspokojíš Boha, potom patríš Bohu. Ak by sa človek pokúsil zastúpiť Boha v tomto boji, dokázal by to? Ak áno, nebol by už dávno zničený? Nevstúpil by už dávno do podsvetia? Človek teda nedokáže nahradiť Boha v Jeho diele, čo znamená, že človek nevlastní Božiu podstatu, a ak by si so satanom bojoval ty, nedokázal by si ho poraziť. Človek dokáže robiť len určité skutky. Môže zvíťaziť nad niektorými ľuďmi, ale nemôže zastúpiť Boha v Jeho diele. Ako by mohol človek bojovať so satanom? Satan by ťa vzal do zajatia skôr, než by si vôbec začal. Iba keď Boh sám bojuje so satanom a človek Ho nasleduje a podriaďuje sa na tomto základe, môže byť získaný Bohom a uniknúť zo satanovho jarma. Veci, ktoré človek môže dosiahnuť svojou vlastnou múdrosťou a schopnosťami, sú príliš obmedzené. Nedokáže učiniť človeka úplným, viesť ho a navyše poraziť satana. Ľudská inteligencia a múdrosť nie sú schopné zmariť satanove plány, tak ako by s ním mohol človek bojovať?

Každý, kto chce byť zdokonalený, má na to príležitosť, takže sa všetci musia upokojiť: v budúcnosti všetci vstúpite do konečného osudu. No ak nechceš byť zdokonalený a nie si ochotný vstúpiť do nádhernej ríše, potom je to tvoj vlastný problém. Všetci, ktorí chcú byť zdokonalení a sú verní Bohu, podriaďujú sa a poctivo vykonávajú svoju funkciu – všetci títo ľudia môžu byť zdokonalení. Všetci, ktorí si dnes verne neplnia svoje povinnosti, nie sú verní Bohu a nepodriaďujú sa Mu, a to najmä tí, ktorí prijali osvietenie a osvetlenie Ducha Svätého, ale nepraktizujú ho – nikto z týchto ľudí nemôže byť zdokonalený. Všetci, ktorí chcú byť verní a podriadia sa Bohu, môžu byť zdokonalení, aj keď sú trochu nevedomí. Všetci, ktorí sú ochotní vyvinúť úsilie, môžu byť zdokonalení. Netreba sa toho obávať. Pokiaľ si ochotný nasledovať tento smer, môžeš byť zdokonalený. Nechcem opustiť ani vyhnať nikoho z vás, ale ak sa človek nesnaží konať dobro, potom len ničíš sám seba. To nevyháňam Ja teba, ale ty vyháňaš sám seba. Ak sa sám nesnažíš robiť dobro, ak si lenivý, neplníš si svoju povinnosť, nie si verný alebo sa neusiluješ o pravdu a vždy robíš, čo sa ti zachce, ak sa správaš nerozvážne, bojuješ za svoju vlastnú slávu a šťastie a si bezohľadný vo svojom zaobchádzaní s opačným pohlavím, potom budeš niesť bremeno svojich vlastných hriechov a nie si hodný žiadneho súcitu. Mojím úmyslom je, aby ste sa všetci zdokonaľovali a prinajmenšom boli podmanení, aby sa táto etapa diela úspešne ukončila. Božou vôľou je, aby sa každý človek stal dokonalým, aby ho Boh nakoniec získal, úplne očistil a aby sa stal Jeho milovaným ľudom. Nezáleží na tom, či hovorím, že ste zaostalí alebo máte nízku kvalitu – to všetko je fakt. Moje vyjadrenia nedokazujú, že vás mám v úmysle opustiť alebo že som vo vás stratil nádej, tým menej, že vás nechcem spasiť. Dnes som prišiel vykonať dielo vašej spásy, to znamená, že dielo, ktoré konám, je pokračovaním diela spásy. Každý človek má šancu byť zdokonalený: ak budeš chcieť a budeš sa usilovať, nakoniec budeš schopný dosiahnuť tento výsledok a nikto z vás nebude opustený. Ak máš nízku kvalitu, Moje požiadavky na teba budú zodpovedať tvojej nízkej kvalite. Ak je tvoja kvalita vysoká, Moje požiadavky na teba budú v súlade s tvojou vysokou kvalitou. Ak si nevedomý a negramotný, Moje požiadavky na teba budú zodpovedať tvojej negramotnosti. Ak si gramotný, Moje požiadavky na teba budú v súlade s tvojou gramotnosťou. Ak si starší, Moje požiadavky na teba budú zodpovedať tvojmu veku. Ak môžeš poskytnúť pohostinnosť, Moje požiadavky na teba budú v súlade s touto schopnosťou. Ak povieš, že nemôžeš ponúknuť pohostinnosť a môžeš vykonávať len určitú funkciu, či už ide o šírenie evanjelia, starostlivosť o cirkev alebo o všeobecné záležitosti, tvoje zdokonaľovanie bude zodpovedať funkcii, ktorú vykonávaš. Byť verný, podriadiť sa až do samého konca a snažiť sa o najvyššiu lásku k Bohu – to je to, čo musíš dosiahnuť, a neexistujú lepšie praktiky ako tieto tri veci. Nakoniec musí človek dosiahnuť tieto tri veci, a ak to dokáže, bude zdokonalený. No predovšetkým sa musíš skutočne usilovať, aktívne postupovať vpred a nahor a nebyť v tomto ohľade pasívny. Povedal som, že každý človek má šancu byť zdokonalený a je schopný byť zdokonalený, a to platí, ale ty sa nesnažíš byť vo svojom úsilí lepší. Ak nedosiahneš tieto tri kritériá, nakoniec budeš musieť byť vyhnaný. Chcem, aby to všetci stihli, aby všetci prijali dielo a osvietenie Ducha Svätého a mohli sa podriadiť až do samého konca, pretože to je povinnosť, ktorú by mal každý z vás splniť. Keď všetci splníte svoju povinnosť, všetci budete zdokonalení a budete vydávať aj hlasné svedectvo. Všetci, ktorí majú svedectvo, sú tí, čo zvíťazili nad satanom a dosiahli Božie zasľúbenie, a tiež tí, ktorí zostanú žiť v nádhernom konečnom osude.