Na počiatku Boh odpočíval. V tom čase neboli na zemi žiadni ľudia ani nič iné, pričom Boh ešte nevykonal žiadne dielo. Svoje dielo riadenia začal konať až po vzniku ľudstva a po jeho skazení. Odvtedy už neodpočíval, ale namiesto toho sa začal realizovať medzi ľuďmi. Prestal odpočívať práve z dôvodu ľudskej skazenosti a tiež archanjelovej zrady. Ak Boh neporazí satana a nezachráni skazené ľudstvo, už nikdy nebude môcť vstúpiť do odpočinku. Tak ako chýba odpočinok človeku, tak chýba aj Bohu, a keď bude Boh opäť odpočívať, bude odpočívať aj človek. Žiť v odpočinku znamená žiť bez vojny, bez nečistoty a bez pretrvávajúcej nespravodlivosti. To znamená, že ide o život bez satanových vyrušení (tu sa pod „satanom“ myslia nepriateľské sily) a satanovej skazenosti. Nie je náchylný ani na preniknutie akejkoľvek sily, ktorá by bola v opozícii voči Bohu. Je to život, v ktorom všetko nasleduje svoj vlastný druh a môže uctievať Pána tvorstva, a v ktorom sú nebo i zem úplne pokojné – toto znamenajú slová „život ľudí v odpočinku“. Keď bude Boh odpočívať, na zemi už nebude pretrvávať nespravodlivosť, ani nebude dochádzať k prenikaniu nepriateľských síl, a ľudstvo vstúpi do novej ríše – nebude to už ľudstvo skazené satanom, ale ľudstvo zachránené po tom, čo ho skazil satan. Deň odpočinku ľudstva bude aj dňom Božieho odpočinku. Boh prišiel o odpočinok v dôsledku neschopnosti ľudstva vstúpiť do odpočinku, nie preto, že pôvodne nedokázal odpočívať. Vstúpiť do odpočinku neznamená, že všetko prestane napredovať alebo rozvíjať sa. Neznamená to ani to, že Boh prestane konať alebo ľudia prestanú žiť. Znamením vstúpenia do odpočinku bude, keď bude zničený satan, keď budú potrestaní a vyhladení tí zlí ľudia, ktorí sa k nemu pridali a konali zlo, a keď prestanú existovať všetky sily nepriateľské voči Bohu. Keď Boh vstúpi do odpočinku, znamená to, že už viac nebude vykonávať svoje dielo spásy ľudstva. Keď ľudstvo vstúpi do odpočinku, znamená to, že celé ľudstvo bude žiť v Božom svetle a Jeho požehnaní, zbavené satanovej skazenosti, a už sa nebude diať žiadna nespravodlivosť. V rukách Božej starostlivosti budú ľudia na zemi žiť normálne. Keď Boh a ľudstvo spolu vstúpia do odpočinku, znamená to, že ľudstvo je zachránené a satan zničený, a že je úplne dokončené Božie dielo v človeku. Boh už nebude ďalej konať v ľuďoch a oni už nebudú žiť v satanovej moci. Boh tak už nebude zaneprázdnený a ľudia už nebudú v neustálom pohybe. Boh a ľudstvo naraz vstúpia do odpočinku. Boh sa vráti na svoje pôvodné miesto a rovnako sa na svoje príslušné miesto vráti aj každý človek. To sú konečné osudy, kde budú Boh a ľudia prebývať po skončení Božieho riadenia. Boh má svoj konečný osud a ľudstvo má svoj konečný osud. Počas odpočinku bude Boh naďalej viesť všetkých ľudí v ich životoch na zemi a kým budú v Jeho svetle, budú uctievať jediného skutočného Boha v nebi. Boh už viac nebude žiť medzi ľuďmi a ani ľudia nebudú môcť žiť s Bohom v mieste Jeho konečného osudu. Boh a ľudia nemôžu žiť v tej istej ríši, majú totiž svoje vlastné spôsoby života. Boh je Ten, kto riadi celé ľudstvo, a celé ľudstvo je kryštalizáciou Božieho diela riadenia. Ľudia sú tými, ktorí sú vedení, a nie sú tej istej podstaty ako Boh. „Odpočívať“ znamená vrátiť sa na svoje pôvodné miesto. Preto keď Boh vstúpi do odpočinku, znamená to, že sa vrátil na svoje pôvodné miesto. Už nebude ďalej žiť na zemi alebo medzi ľuďmi, aby zdieľal ich radosť a utrpenie. Keď ľudia vstúpia do odpočinku, znamená to, že sa stali pravými stvorenými bytosťami. Budú uctievať Boha zo zeme a žiť normálnym ľudským životom. Ľudia už nebudú Bohu vzdorovať a nebudú Mu vzdorovať, ale vrátia sa k pôvodnému životu Adama a Evy. Také budú jednotlivé životy a konečné osudy Boha a ľudí po tom, čo vstúpia do odpočinku. Vojna medzi satanom a Bohom nevyhnutne smeruje k porážke satana. Podobne nevyhnutne vstúpi Boh do odpočinku po tom, čo dokončí svoje dielo riadenia, a po tom, čo bude ľudstvo úplne spasené a tiež vstúpi do odpočinku. Miesto odpočinku ľudstva je na zemi a Božie miesto odpočinku je v nebi. Kým ľudia uctievajú Boha v odpočinku, budú žiť na zemi, a kým Boh vedie ľudstvo v odpočinku, bude ho viesť z neba, nie zo zeme. Boh bude naďalej Duchom, zatiaľ čo ľudia budú naďalej telom. Boh a ľudia odpočívajú rôznym spôsobom. Pokiaľ odpočíva Boh, príde a zjaví sa medzi ľuďmi; pokiaľ odpočívajú ľudia, Boh ich bude viesť k návšteve neba, ako aj radosti zo života tam. Po tom, čo Boh a ľudstvo vstúpia do odpočinku, satan prestane existovať. Podobne prestanú existovať aj zlí ľudia. Skôr než Boh a ľudstvo vstúpia do odpočinku, budú zničení tí zlí ľudia, ktorí kedysi prenasledovali Boha na zemi, ako aj nepriatelia, ktorí Mu tam vzdorovali; zničia ich veľké pohromy posledných dní. Keď budú títo zlí ľudia úplne vyhladení, zem už nikdy nebude poznať satanovo vyrušovanie. Až vtedy ľudstvo dosiahne úplnú spásu a Boh úplne dokončí svoje dielo. Toto sú predpoklady na to, aby Boh a ľudstvo mohli vstúpiť do odpočinku.

Blížiaci sa koniec všetkých vecí značí dokončenie Božieho diela, ako aj koniec vývoja ľudstva. Znamená to, že ľudia, skazení satanom, dosiahnu poslednú fázu svojho vývoja a potomkovia Adama a Evy sa už ďalej nebudú množiť. Znamená to tiež, že takéto satanom skazené ľudstvo sa už nebude môcť ďalej rozvíjať. Adam a Eva neboli na začiatku skazení, satan skazil Adama a Evu, ktorí boli vyhnaní z rajskej záhrady. Keď Boh a ľudia spolu vstúpia do odpočinku, Adam a Eva – ktorí boli vyhnaní z rajskej záhrady – a ich potomkovia napokon ukončia svoju púť. Budúce ľudstvo bude naďalej pozostávať z potomkov Adama a Evy, ale nebudú to ľudia žijúci v satanovej moci. Budú to skôr ľudia, ktorí boli zachránení a očistení. Bude to ľudstvo, ktoré bolo súdené a napomínané a tiež sväté. Títo ľudia nebudú ako pôvodná ľudská rasa. Dalo by sa azda povedať, že to bude úplne iný druh ľudstva než ten na začiatku, teda Adam a Eva. Títo ľudia budú vybraní spomedzi všetkých tých, ktorých skazil satan, a oni budú tými, ktorí budú napokon stáť pevne počas Božieho súdu a napomínania. Bude to posledná zostávajúca skupina ľudí spomedzi skazeného ľudstva. Iba títo ľudia budú môcť vstúpiť do konečného odpočinku spolu s Bohom. Tí, ktorí budú schopní stáť pevne počas Božieho diela súdu a napomínania v posledných dňoch – teda počas záverečného diela očisťovania –, budú tými, ktorí vstúpia do konečného odpočinku spolu s Bohom. V podstate všetci tí, ktorí vstúpia do odpočinku, sa vymania spod satanovho vplyvu a získa si ich Boh po tom, čo podstúpia Jeho záverečné dielo očisťovania. Títo ľudia, ktorých si napokon získa Boh, vstúpia do konečného odpočinku. Božie dielo napomínania a súdu v podstate slúži na očistenie ľudstva v záujme konečného odpočinku. Inak by nikto z ľudí nemohol byť zadelený do rôznych kategórií podľa druhu, ani by nemohol vstúpiť do odpočinku. Toto dielo je jedinou cestou ľudstva, ako vstúpiť do odpočinku. Len Božie dielo očisťovania totiž očistí ľudí od ich nespravodlivosti a len Jeho dielo napomínania a súdu odhalí tých vzdorovitých. Takto sa oddelia tí, ktorí môžu byť zachránení, od tých, ktorí nemôžu, a tí, ktorí zostanú, od tých, ktorí nezostanú. Keď sa toto dielo skončí, všetci tí ľudia, ktorým bude dovolené zostať, budú očistení a vstúpia do vyššieho stavu ľudstva, v rámci ktorého si budú vychutnávať úžasný druhý ľudský život na zemi. Inými slovami, započnú svoj ľudský deň odpočinku a budú spolunažívať s Bohom. Po napomenutí a súdení tých, ktorým nebude dovolené zostať, sa úplne prejaví ich pravá tvár. Všetci budú potom zničení a podobne ako satan, nebudú môcť prebývať na zemi. Ľudstvo budúcnosti už nebude zahŕňať žiadnych ľudí tohto druhu. Takíto ľudia nie sú pripravení na vstup do krajiny konečného odpočinku ani do dňa odpočinku, ktorý bude zdieľať Boh s ľudstvom, pretože ich neminie trest a sú to zlí, nespravodliví ľudia. Kedysi boli vykúpení a boli tiež súdení a napomínaní. Kedysi tiež preukazovali Bohu službu. Keď však nadíde posledný deň, aj tak budú v dôsledku svojej zlobe vyhnaní a zničení. Bude to tiež pre ich vzdorovitosť a neschopnosť byť vykúpení. Už nikdy sa v budúcom svete nevrátia do života a už nebudú žiť medzi budúcou ľudskou rasou. Či už ide o duchov mŕtvych alebo o ľudí, ktorí ešte žijú v tele, všetci zlosynovia a všetci tí, ktorí neboli zachránení, budú zničení, keď svätí spomedzi ľudí vstúpia do odpočinku. Čo sa týka týchto zlých duchov a ľudí, alebo duchov spravodlivých a tých, ktorí konajú spravodlivosť, budú nakoniec zničení všetci tí, ktorí sú zlí, bez ohľadu na to, v akom veku sa nachádzajú, a všetci spravodliví prežijú. O tom, či človek alebo duch získa spásu, sa úplne nerozhodne na základe diela posledného veku. Rozhodne sa o tom skôr na základe toho, či odporovali a vzdorovali Bohu. Určite neminie trest ľudí v predošlom veku, ktorí páchali zlo a nemohli dosiahnuť spásu. A trest neminie ani tých, ktorí páchajú zlo a nemôžu byť spasení v súčasnom veku. Ľudia sa rozdeľujú do kategórií na základe konania dobra a zla, nie podľa veku, v ktorom žijú. Po takomto rozdelení do kategórií nebudú potrestaní ani odmenení okamžite. Boh totiž vykoná svoje dielo potrestania zla a odmenenia dobra až po tom, čo dokončí svoje dielo podmanenia v posledných dňoch. V skutočnosti rozdeľuje ľudí na dobrých a zlých od momentu, keď začal konať svoje dielo spásy ľudstva. Akurát odmení spravodlivých a potrestá zlých až po tom, čo dokončí svoje dielo. Nie je to tak, že ich rozdelí do kategórií po dokončení svojho diela a potom sa okamžite pustí do úlohy trestania zla a odmeňovania dobra. Túto úlohu skôr vykoná až vtedy, keď bude Jeho dielo úplne dokončené. Jediným cieľom Božieho konečného diela trestania zla a odmeňovania dobra je dôkladne očistiť všetkých ľudí, aby mohol priviesť do večného odpočinku úplne sväté ľudstvo. Táto etapa Jeho diela je najzásadnejšia. Je to konečná etapa celého Jeho diela riadenia. Ak by Boh nezničil zlých ľudí, ale dovolil im zostať, žiadny človek by nedokázal vstúpiť do odpočinku a Boh by nemohol priviesť celé ľudstvo do lepšej ríše. Také dielo by nebolo úplné. Keď sa Jeho dielo dokončí, celé ľudstvo bude úplne sväté. Iba takýmto spôsobom bude môcť Boh pokojne odpočívať.

Dnešní ľudia sa stále nedokážu vzdať telesných vecí. Nedokážu sa vzdať telesných a svetských pôžitkov, peňazí či svojich skazených pováh. Väčšina ľudí sa svojim úlohám venuje len povrchne. Títo ľudia v skutočnosti vôbec nemajú vo svojich srdciach Boha, ba čo je horšie, oni sa Ho nedesia. Nemajú Boha vo svojich srdciach, a tak nemôžu vnímať všetko, čo Boh robí, a už vôbec nie sú schopní veriť slovám, ktoré vyslovuje. Takíto ľudia sú príliš zameraní na telo. Sú príliš hlboko skazení a úplne im chýba pravda. Navyše ani neveria, že Boh sa môže stať telom. Každý, kto neverí vo vteleného Boha, teda každý, kto neverí vo viditeľného Boha alebo v Jeho dielo a slová, a namiesto toho uctieva neviditeľného Boha v nebi, je človek, ktorý nemá Boha vo svojom srdci. Takíto ľudia sú vzdorovití a odporujú Bohu. Chýba im ľudská prirodzenosť a rozum, ani nehovoriac o pravde. Okrem toho títo ľudia nemôžu uveriť viditeľnému a hmotnému Bohu, no neviditeľného a nehmotného Boha považujú za najdôveryhodnejšieho a najpotešujúcejšieho. To, čo hľadajú, nie je skutočná pravda ani pravá podstata života, a už vôbec nie Božia vôľa. Hľadajú skôr vzrušenie. Veria iba v to a usilujú sa iba o to, čo im najviac pomôže naplniť ich vlastné túžby. V Boha veria len preto, aby uspokojili svoje vlastné túžby, nie aby hľadali pravdu. Nie sú takíto ľudia zlosynovia? Sú mimoriadne sebavedomí a vôbec neveria, že Boh na nebesiach zničí takých „dobrých ľudí“, ako sú oni. Naopak, sú presvedčení, že Boh im dovolí zostať a ešte ich aj bohato odmení za to, že pre Boha vykonali mnoho vecí a prejavili Mu značnú „vernosť“. Ak by sa tiež snažili nasledovať viditeľného Boha, len čo by sa ich túžby nenaplnili, okamžite by sa zahnali proti Bohu alebo by sa rozzúrili. Ukazujú sa ako podlí malí oplani, ktorí sa vždy snažia len uspokojiť svoje vlastné túžby. Nie sú to čestní ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu. Takíto ľudia sú takzvaní zlí, ktorí nasledujú Krista. Tí ľudia, ktorí nehľadajú pravdu, nemôžu veriť v pravdu, a tým viac nie sú schopní vnímať budúci výsledok ľudstva, pretože neveria žiadnemu dielu ani slovám viditeľného Boha – a to zahŕňa aj to, že nie sú schopní veriť v budúci konečný osud ľudstva. Takže aj keď nasledujú viditeľného Boha, stále páchajú zlo a vôbec nehľadajú pravdu ani nepraktizujú pravdu, ktorú vyžadujem. Tí ľudia, ktorí neveria, že budú zničení, sú naopak tí, ktorí budú zničení. Všetci si myslia, akí sú múdri, a domnievajú sa, že oni sami praktizujú pravdu. Svoje zlé správanie považujú za pravdu, a preto si ho ctia. Takíto zlí ľudia sú veľmi sebavedomí. Pravdu považujú za učenie a svoje zlé činy pokladajú za pravdu, ale napokon budú žať len to, čo zasiali. Čím sú ľudia sebavedomejší a divoko arogantnejší, tým väčšmi nedokážu získať pravdu. Čím viac ľudia veria v Boha na nebesiach, tým viac Bohu odporujú. Práve títo ľudia budú potrestaní. Skôr ako ľudstvo vstúpi do odpočinku, to, či bude každý druh človeka potrestaný alebo odmenený, sa určí podľa toho, či hľadal pravdu, či pozná Boha a či sa dokáže podriadiť viditeľnému Bohu. Tým, ktorí preukázali službu viditeľnému Bohu, ale nepoznajú Ho a ani sa Mu nepodriadili, chýba pravda. Takíto ľudia sú zlosynovia a zlosynov nepochybne čaká trest. Navyše budú potrestaní podľa svojho zlého správania. Boh existuje, aby v Neho ľudia verili a je tiež hodný ich podriadenosti. Tí, ktorí veria len v hmlistého a neviditeľného Boha, sú ľudia, ktorí neveria v Boha a nie sú schopní podriadiť sa Mu. Ak títo ľudia stále neuveria vo viditeľného Boha ani vtedy, keď sa skončí Jeho dielo podmanenia, a naďalej budú vzdorovať a odporovať Bohu, ktorý je viditeľný v tele, potom sa títo „hmlistníci“ stanú predmetom zničenia. Je to presne tak ako s niektorými z vás – všetci, ktorí slovne uznávajú vteleného Boha, ale nedokážu praktizovať pravdu podriadenosti vtelenému Bohu, budú napokon vyhnaní a zničení. Okrem toho každý, kto slovne uznáva viditeľného Boha, je a pije pravdu Ním zjavenú, zatiaľ čo zároveň hľadá hmlistého a neviditeľného Boha, bude určite predmetom zničenia. Nikto z týchto ľudí nebude môcť zostať až do času odpočinku, ktorý nastane po skončení Božieho diela, a v tomto čase odpočinku nemôže zostať ani jeden jednotlivec podobný takýmto ľuďom. Diabolskí ľudia sú tí, ktorí nepraktizujú pravdu. Ich podstatou je odpor a vzdorovitosť voči Bohu a ani náhodou sa Mu nehodlajú podriadiť. Všetci takíto ľudia budú zničení. To, či vlastníš pravdu a či odporuješ Bohu, závisí od tvojej podstaty, nie od tvojho vzhľadu alebo ako príležitostne hovoríš či ako sa správaš. O tom, či bude jednotlivec zničený alebo nie, rozhoduje jeho podstata; rozhodnutie padne podľa podstaty, ktorú odhalí správanie človeka a jeho usilovanie sa o pravdu. Spomedzi ľudí, ktorí sú si navzájom podobní v tom, že konajú dielo, pričom konajú dielo v podobnom rozsahu, budú môcť zostať tí, ktorých podstata je dobrá a ktorí vlastnia pravdu, zatiaľ čo tí, ktorých podstata je zlá a ktorí vzdorujú viditeľnému Bohu, budú predmetom zničenia. Celé Božie dielo a slová týkajúce sa konečného osudu ľudstva budú s ľuďmi náležite zaobchádzať podľa podstaty každého jednotlivca. Nedôjde ani k najmenšiemu omylu, ani k jedinej chybe. Až keď ľudia vykonávajú dielo, vstúpia doň ľudské pocity alebo význam. Dielo, ktoré koná Boh, je najvhodnejšie. Vôbec nevznáša falošné požiadavky voči žiadnej stvorenej bytosti. V súčasnosti je veľa ľudí, ktorí nedokážu vnímať budúci konečný osud ľudstva a ktorí neveria slovám, ktoré vyslovujem. Všetci tí, ktorí neveria, ako aj tí, ktorí nepraktizujú pravdu, sú démoni!

V súčasnosti tí, čo hľadajú, aj tí, čo nehľadajú, sú dva úplne odlišné typy ľudí, ktorých konečné osudy sa tiež veľmi rôznia. Tí, ktorí sa snažia poznať pravdu a praktizujú ju, sú tí, ktorým Boh prinesie spásu. Tí, ktorí nepoznajú pravú cestu, sú démoni a nepriatelia. Sú to potomkovia archanjela a budú predmetmi zničenia. Dokonca aj tí, ktorí zbožne veria v hmlistého Boha – nie sú to tiež démoni? Ľudia, ktorí majú dobré svedomie, ale neprijímajú pravú cestu, sú démoni; ich podstatu predstavuje odpor voči Bohu. Tí, čo neprijímajú pravú cestu, sú tí, čo odporujú Bohu, a aj keď znesú mnohé ťažkosti, aj tak budú zničení. Všetci tí, ktorí nie sú ochotní vzdať sa sveta, nedokážu sa rozlúčiť so svojimi rodičmi a nechcú prísť o vlastné telesné pôžitky, sú vzdorovití voči Bohu a všetci budú predmetom zničenia. Každý, kto neverí vo vteleného Boha, je démon a bude tiež zničený. Tí, čo majú vieru, ale nepraktizujú pravdu, tí, čo neveria vo vteleného Boha, a tí, čo vôbec neveria v Božiu existenciu, budú tiež predmetom zničenia. Všetci tí, ktorým bude dovolené zostať, sú ľudia, ktorí podstúpili utrpenie zušľachťovania a obstáli. Títo ľudia skutočne zvládli skúšky. Každý, kto neuznáva Boha, je nepriateľ, teda každý, kto neuznáva vteleného Boha – bez ohľadu na to, či je v tomto prúde alebo mimo neho –, je antikrist! Kto je satan, kto sú démoni a kto sú Boží nepriatelia, ak nie odporcovia neveriaci v Boha? Nie sú to tí ľudia, čo sú vzdorovití voči Bohu? Nie sú to tí, čo tvrdia, že majú vieru, no chýba im pravda? Nie sú to tí, čo sa len snažia získať požehnania, no nie sú schopní podávať svedectvo o Bohu? Ty sa aj dnes stýkaš s tými démonmi, zaobchádzaš s nimi s vedomím a láskou, ale neprejavuješ v tomto prípade dobré úmysly voči satanovi? Nespolčil si sa s démonmi? Ak ľudia dospeli do tohto bodu a stále nedokážu rozlišovať medzi dobrom a zlom, a naďalej slepo milujú a sú milosrdní bez toho, aby ich zámerom bolo hľadať Božiu vôľu alebo nejakým spôsobom prijať Božie úmysly za svoje vlastné, ich koniec bude o to žalostnejší. Každý, kto neverí v Boha v tele, je Božím nepriateľom. Ak dokážeš mať svedomie a prechovávať lásku voči nepriateľovi, nechýba ti zmysel pre spravodlivosť? Ak si rozumieš s tými, ktorých Ja nenávidím a s ktorými nesúhlasím, a stále k nim prechovávaš lásku alebo osobné city, nie si vzdorovitý? Neodporuješ Bohu úmyselne? Vlastní taký človek pravdu? Ak ľudia majú svedomie voči nepriateľom, prechovávajú lásku k démonom a milosrdenstvo k satanovi, nenarúšajú úmyselne Božie dielo? Tí ľudia, ktorí v posledných dňoch veria len v Ježiša a neveria vo vteleného Boha, ako aj tí, čo slovne tvrdia, že veria vo vteleného Boha, ale páchajú zlo, sú všetci antikristmi, a to ani nehovorím o tých, ktorí v Boha neveria vôbec. Všetci títo ľudia budú predmetmi zničenia. Ľudia posudzujú iných ľudí podľa ich správania. Tí, ktorí sa správajú dobre, sú spravodliví, zatiaľ čo tí, ktorí sa správajú ohavne, sú zlí. Boh posudzuje ľudí podľa toho, či sa Mu svojou podstatou podriadia alebo nie. Ten, kto sa podriaďuje Bohu, je spravodlivý človek, zatiaľ čo ten, kto sa Mu nepodriaďuje, je nepriateľ a zlý človek, bez ohľadu na to, či je správanie tohto človeka dobré alebo zlé a nehľadiac na to, či je jeho reč správna alebo nesprávna. Na to, aby ľudia v budúcnosti dosiahli dobrý konečný osud, niektorí z nich chcú použiť dobré skutky, iní zasa pekné slová. Všetci sa mylne domnievajú, že Boh určuje výsledky ľudí na základe pozorovania ich správania alebo počúvania ich reči. Mnohí ľudia to chcú preto využiť. Chcú oklamať Boha, aby im udelil chvíľkovú priazeň. V budúcnosti ľudia, ktorí prežijú v stave odpočinku, všetci pretrpia deň súženia a budú tiež svedčiť o Bohu. Budú to ľudia, ktorí si splnili svoje povinnosti a vedome sa podriadili Bohu. Tým, ktorí chcú len využiť príležitosť na službu so zámerom vyhnúť sa praktizovaniu pravdy, nebude dovolené zostať. Boh uplatňuje primerané normy na to, aby pre každého jednotlivca stanovil výsledok. Nerozhoduje sa jednoducho len na základe slov či správania človeka, ani podľa toho, ako sa človek správa počas určitého časového obdobia. Vôbec nebude zhovievavý k zlému správaniu človeka z dôvodu jeho minulej služby pre Neho, ani nikoho neušetrí smrti len preto, že Mu preukázal nejakú jednorazovú službu. Nikto sa nemôže vyhnúť odplate za svoju zlobu ani nemôže zakryť svoje zlé správanie, a tak sa vyhnúť mukám zničenia. Ak si ľudia dokážu naozaj splniť svoju povinnosť, znamená to, že sú večne verní Bohu a nevyhľadávajú odmenu, bez ohľadu na to, či získajú požehnania alebo ich postihne nešťastie. Ak sú ľudia verní Bohu, keď vidia požehnania, ale stratia vernosť, keď ich nevidia, a ak nakoniec stále nie sú schopní svedčiť o Bohu alebo plniť povinnosti, ktoré im prináležia, stále budú predmetmi zničenia aj napriek tomu, že kedysi dávno preukázali Bohu vernú službu. Zlí ľudia jednoducho neprežijú večnosť ani nevstúpia do odpočinku; pánmi odpočinku sú len tí spravodliví. Keď sa ľudstvo dostane na správnu cestu, ľudia budú viesť normálny ľudský život. Všetci si budú plniť svoje povinnosti a budú úplne verní Bohu. Celkom sa zbavia svojej vzdorovitosti a skazenej povahy a budú žiť pre Boha a vďaka Bohu, bez vzdorovitosti a odporu. Všetci budú schopní úplne sa podriadiť Bohu. Toto bude život Boha a ľudstva; bude to život kráľovstva a bude to život odpočinku.

Všetci tí, čo ťahajú svoje celkom neveriace deti a príbuzných do kostola, sú nesmierne sebeckí a láskavosť prejavujú len navonok. Títo ľudia sa zameriavajú len na to, aby boli láskaví, bez ohľadu na to, či veria alebo nie, a nehľadiac na to, či je to Božia vôľa. Niektorí privádzajú pred Boha svoje manželky alebo ťahajú pred Neho svojich rodičov, a to bez ohľadu na to, či s tým Duch Svätý súhlasí alebo v nich pôsobí, slepo pokračujú v „prijímaní talentovaných ľudí“ pre Boha. Akú výhodu možno získať z prejavovania láskavosti voči týmto nevercom? Aj keď sa tí, čo žijú bez prítomnosti Ducha Svätého, snažia nasledovať Boha, stále nemôžu byť spasení, ako by si človek myslel. Tých, ktorí môžu prijať spásu, v skutočnosti nie je také ľahké získať. Ľudia, ktorí neprešli dielom a skúškami Ducha Svätého a nezdokonalil ich vtelený Boh, sa vôbec nedokážu stať úplnými. Preto od chvíle, keď začnú formálne nasledovať Boha, chýba týmto ľuďom prítomnosť Ducha Svätého. Ak vezmeme do úvahy ich podmienky a aktuálny stav, jednoducho sa nemôžu stať úplnými. Samotný Duch Svätý na nich nechce vynakladať veľa energie, neposkytuje im žiadne osvietenie ani ich nijako nevedie, len ich nechá nasledovať a nakoniec im ukáže ich výsledky – to stačí. Nadšenie a úmysly ľudstva pochádzajú od satana a v žiadnom prípade nemôžu dokončiť dielo Ducha Svätého. Bez ohľadu na to, akí ľudia sú, musí v nich pôsobiť dielo Ducha Svätého. Môžu ľudia urobiť ľudí úplnými? Prečo manžel miluje svoju manželku? Prečo manželka miluje svojho manžela? Prečo sú deti oddané svojim rodičom? Prečo rodičia lipnú na svojich deťoch? Aké úmysly vlastne ľudia prechovávajú? Nie je ich zámerom uspokojiť vlastné plány a sebecké túžby? Naozaj chcú konať v záujme Božieho plánu riadenia? Skutočne konajú v záujme Božieho diela? Snažia sa plniť povinnosti stvorenej bytosti? Tí, ktorí od chvíle, keď začali veriť v Boha, nedokázali dosiahnuť prítomnosť Ducha Svätého, nikdy nemôžu získať dielo Ducha Svätého. Títo ľudia budú rozhodne predmetmi zničenia. Bez ohľadu na to, ako veľmi ich človek miluje, táto láska nemôže nahradiť dielo Ducha Svätého. Nadšenie a láska ľudí predstavujú ľudské úmysly, ale nemôžu predstavovať Božie úmysly ani nahradiť Božie dielo. Aj keby človek prejavil čo najväčšiu lásku alebo milosrdenstvo voči ľuďom, ktorí formálne veria v Boha a tvária sa, že Ho nasledujú bez toho, aby vedeli, čo v skutočnosti znamená veriť v Boha, aj tak nezískajú Boží súcit ani dielo Ducha Svätého. Aj keď sú ľudia, ktorí úprimne nasledujú Boha, nízkych kvalít a nedokážu pochopiť mnohé pravdy, stále môžu príležitostne získať dielo Ducha Svätého. No tí, ktorí sú výrazne dobrých kvalít, ale úprimne neveria, jednoducho nedokážu získať prítomnosť Ducha Svätého. Pre takýchto ľudí nejestvuje vôbec žiadna možnosť spásy. Aj keď čítajú Božie slová a príležitostne počúvajú kázne či dokonca spievajú Bohu chvály, napokon nebudú schopní prežiť až do času odpočinku. O tom, či ľudia hľadajú úprimne, nerozhoduje to, ako ich hodnotia ostatní alebo ako ich vidí okolie, ale to, či na nich pôsobí Duch Svätý a či získali prítomnosť Ducha Svätého. Navyše to závisí od zmeny ich pováh a od toho, či po pôsobení Ducha Svätého počas istého obdobia nadobudli nejaké poznanie Boha. Ak na človeka pôsobí Duch Svätý, jeho povaha sa postupne mení a postupne sa očisťuje aj jeho pohľad na vieru v Boha. Bez ohľadu na to, ako dlho ľudia nasledujú Boha, pokiaľ sa zmenili, znamená to, že na nich pôsobí Duch Svätý. Ak sa nezmenili, značí to, že Duch Svätý na nich nepôsobí. Aj keď títo ľudia preukazujú nejakú službu, ženie ich k tomu túžba prijať požehnania. Len občasné vykonávanie služby nemôže nahradiť zmenu ich pováh. Aj tak budú napokon zničení, pretože v kráľovstve nebudú potrební tí, čo robia službu, a ani nebude potrebné, aby niekto, koho povaha sa nezmenila, slúžil ľuďom, ktorí boli zdokonalení a sú verní Bohu. Slová vyslovené v minulosti: „Keď človek verí v Pána, šťastie sa usmeje na celú jeho rodinu,“ sú vhodné pre Vek milosti, ale nesúvisia s konečným osudom ľudstva. Boli príznačné len pre etapu počas Veku milosti. Význam týchto slov bol zameraný na pokoj a materiálne požehnania, ktorým sa ľudia tešili. Neznamenali, že celá rodina toho, kto verí v Pána, bude spasená, ani to, že keď niekto prijme požehnania, do odpočinku bude uvedená aj celá jeho rodina. O tom, či niekto prijme požehnania alebo ho postihne nešťastie, sa rozhodne podľa jeho podstaty, nie podľa akejsi spoločnej podstaty, ktorú by mohol zdieľať s ostatnými. Takéto tvrdenie alebo pravidlo nemá v kráľovstve jednoducho miesto. Ak človek v konečnom dôsledku dokáže prežiť, je to preto, že splnil Božie požiadavky, a ak napokon nebude môcť zostať až do času odpočinku, je to preto, že bol voči Bohu vzdorivitý a neuspokojil Jeho požiadavky. Každý má náležitý konečný osud. Tieto konečné osudy určuje podstata každého jednotlivca a nemajú vôbec nič spoločné s inými ľuďmi. Zlé správanie dieťaťa nemožno preniesť na jeho rodičov a nemožno s nimi zdieľať ani spravodlivosť dieťaťa. Zlé správanie rodiča nemožno preniesť na jeho deti a nemožno s nimi zdieľať ani spravodlivosť rodiča. Každý si nesie svoje vlastné hriechy a každý sa teší zo svojich vlastných požehnaní. Nikto nemôže nahradiť iného človeka; taká je spravodlivosť. Z pohľadu človeka, ak rodičia prijmú požehnania, potom by ich mali prijať aj ich deti, a ak deti páchajú zlo, tieto ich hriechy musia odčiniť ich rodičia. Taký je ľudský pohľad a ľudský spôsob konania; nie je to Boží pohľad. Výsledok každého človeka sa stanovuje podľa podstaty, ktorá vychádza z jeho správania, a vždy sa stanovuje primeraným spôsobom. Nikto nemôže niesť hriechy niekoho iného. Ba čo viac, nikto nemôže byť potrestaný za niekoho iného. Taká ja pravda. Láskavá starostlivosť rodičov o deti neznamená, že môžu konať spravodlivé skutky namiesto svojich detí, a ani oddaná náklonnosť dieťaťa k rodičom neznamená, že môže konať spravodlivé skutky namiesto svojich rodičov. Toto je pravý význam slov: „Vtedy budú na poli dvaja; jeden bude vzatý a druhý zostane. Dve ženy budú mlieť na mlyne; jedna bude vzatá a druhá zostane.“ Ľudia nemôžu vziať svoje zlé deti do odpočinku len na základe svojej hlbokej lásky k nim, podobne nikto nemôže vziať do odpočinku svojho manželského partnera len na základe svojho spravodlivého správania. Také je správne ustanovenie – nikto si nemôže uplatniť výnimku. Koniec koncov, vykonávatelia spravodlivosti sú vykonávateľmi spravodlivosti a zlosynovia sú zlosynmi. Spravodlivým bude napokon umožnené prežiť, zatiaľ čo zlosynovia budú zničení. Svätí sú svätí, nie sú špinaví. Špinaví sú špinaví a žiadna ich časť nie je svätá. Ľudia, ktorí budú zničení, sú všetci zlí a tí, ktorí prežijú, sú všetci spravodliví – aj keď deti zlých konajú spravodlivé skutky a aj keď rodičia spravodlivých konajú zlé skutky. Neexistuje žiadny vzťah medzi veriacim manželom a neveriacou manželkou ani žiadny vzťah medzi veriacimi deťmi a neveriacimi rodičmi. Tieto dva typy ľudí sú úplne nezlučiteľné. Pred vstupom do odpočinku má človek fyzických príbuzných, ale po vstupe do odpočinku ich už mať nebude. Tí, čo si plnia svoje povinnosti, sú nepriateľmi tých, čo si ich neplnia. Tí, čo milujú Boha, a tí, čo Ho nenávidia, stoja proti sebe. Tí, čo vstúpia do odpočinku, a tí, čo budú zničení, sú dva nezlučiteľné typy stvorených bytostí. Stvorené bytosti, ktoré si plnia svoje povinnosti, prežijú, zatiaľ čo tie, ktoré si svoje povinnosti neplnia, sa stanú predmetmi zničenia. Navyše to bude trvať celú večnosť. Miluješ svojho manžela, aby si splnila svoju povinnosť stvorenej bytosti? Miluješ svoju manželku, aby si splnil svoju povinnosť stvorenej bytosti? Prejavuješ oddanosť voči svojim neveriacim rodičom, aby si splnil svoju povinnosť stvorenej bytosti? Je ľudský pohľad na vieru v Boha správny alebo nesprávny? Prečo veríš v Boha? Čo chceš získať? Ako miluješ Boha? Tí, čo si nedokážu plniť svoje povinnosti stvorených bytostí a nedokážu vynaložiť všetko úsilie, sa stanú predmetmi zničenia. Medzi dnešnými ľuďmi existujú fyzické vzťahy, ako aj pokrvné spojenia, no v budúcnosti sa všetky rozbijú. Veriaci a neveriaci nie sú zlučiteľní. Skôr si navzájom odporujú. Tí v odpočinku budú veriť, že Boh existuje a podriadia sa Mu, zatiaľ čo všetci tí, čo vzdorujú Bohu, budú zničení. Na zemi už nebudú existovať rodiny. Ako by mohli existovať rodičia, deti alebo manželské vzťahy? Samotná nezlučiteľnosť viery a neviery úplne pretrhne takéto fyzické vzťahy!

Pôvodne medzi ľuďmi neexistovali žiadne rodiny; jestvovali len muž a žena – dva rôzne druhy ľudí. Neexistovali žiadne krajiny, nehovoriac o rodinách, ale v dôsledku skazenosti ľudstva sa všetky druhy ľudí usporiadali do jednotlivých klanov, z ktorých neskôr vznikli krajiny a etniká. Tieto krajiny a etniká pozostávali z malých samostatných rodín a takto sa všetky typy ľudí rozdelili na rôzne rasy podľa rozdielov v jazyku a hraniciach. V skutočnosti má ľudstvo len jedného predka, a to bez ohľadu na to, koľko rás existuje na svete. Spočiatku jestvovali len dva druhy ľudí: boli to muži a ženy. V dôsledku pokroku Božieho diela, pohybu dejín a geografických zmien sa však tieto dva druhy ľudí v rôznej miere vyvinuli na ešte viac typov ľudí. V zásade platí, že bez ohľadu na to, koľko rás tvorí ľudstvo, celé ľudstvo je stále Božím stvorením. Nezáleží na tom, ku ktorej rase ľudia patria, všetci sú Jeho stvorené bytosti. Všetci sú potomkami Adama a Evy. Aj keď ich nestvorili Božie ruky, sú potomkami Adama a Evy, ktorých stvoril Boh osobne. Bez ohľadu na to, ku ktorému typu stvorenia ľudia patria, všetci sú Jeho stvoreniami. Keďže patria k ľudstvu, ktoré stvoril Boh, ich konečný osud je taký, aký by malo mať ľudstvo, a boli rozdelení podľa pravidiel, ktoré riadia ľudí. To znamená, že všetci zlosynovia a všetci, ktorí vykonávajú spravodlivé skutky sú, koniec koncov, stvorenými bytosťami. Tie stvorené bytosti, ktoré páchajú zlo, budú napokon zničené, a tie stvorené bytosti, ktoré konajú spravodlivé skutky, prežijú. To je najvhodnejšie usporiadanie pre tieto dva druhy stvorených bytostí. Zlosynovia nemôžu v dôsledku ich vzdorovitosti poprieť, že hoci sú Božími stvorenými bytosťami, ovládol ich satan, a preto nemôžu byť spasení. Stvorené bytosti so spravodlivým správaním nemôžu (na základe skutočnosti, že prežijú) poprieť, že ich stvoril Boh, a predsa získali spásu po tom, čo ich skazil satan. Zlosynovia sú stvorené bytosti, ktoré sú vzdorovité voči Bohu. Sú to stvorené bytosti, ktoré nemožno spasiť a ktoré už celkom ovládol satan. Ľudia, ktorí páchajú zlo, sú tiež ľudia. Sú to ľudia ktorí boli skazení do krajnosti a nemôžu byť spasení. Rovnako ako tieto stvorené bytosti boli skazení aj ľudia spravodlivého správania, ale ide o ľudí, ktorí sa chcú oslobodiť od svojich skazených pováh a dokázali sa podriadiť sa Bohu. Ľudia spravodlivého správania neprekypujú spravodlivosťou, skôr prijali spásu a oslobodili sa od svojich skazených pováh. Môžu sa podriadiť Bohu. Nakoniec obstoja, hoci to neznamená, že ich satan nikdy neskazil. Po skončení Božieho diela budú medzi všetkými Jeho stvorenými bytosťami tí, čo budú zničení, a tí, čo prežijú. Jeho dielo riadenia sa nevyhnutne uberá týmto smerom; nikto to nemôže poprieť. Zlosynom nebude umožnené prežiť. Tí, čo sa podriadia a budú nasledovať Boha až do konca, prežijú určite. Keďže toto dielo je dielom riadenia ľudstva, budú existovať tí, čo zostanú, a tí, čo budú vyhnaní. Toto sú rôzne výsledky pre rôzne typy ľudí a je to najvhodnejšie usporiadanie pre stvorené bytosti. Konečným Božím opatrením pre ľudstvo je rozdeliť ho rozbitím rodín, rozdrvením etník a zničením štátnych hraníc tak, aby už neexistovali ani rodiny, ani štátne hranice. Ľudia totiž v konečnom dôsledku pochádzajú z jedného predka a sú Božie stvorené bytosti. Skrátka, všetky stvorené bytosti, ktoré páchajú zlo budú zničené a stvorené bytosti, ktoré sa podriadia Bohu, prežijú. Takto nebudú v nadchádzajúcom čase odpočinku existovať žiadne rodiny, žiadne krajiny a najmä žiadne etniká. Tento druh ľudstva bude najsvätejším druhom ľudstva. Adam a Eva boli pôvodne stvorení, aby sa ľudstvo mohlo starať o všetky veci na zemi; ľudia boli pôvodne pánmi nad všetkými vecami. Jahve zamýšľal stvoriť ľudí preto, aby mohli existovať na zemi a starať sa o všetky veci na nej, pretože ľudstvo nebolo pôvodne skazené a nebolo schopné páchať zlo. Keď sa však ľudia stali skazenými, neboli viac správcami všetkých vecí. Cieľom Božej spásy je obnoviť túto funkciu ľudstva, navrátiť pôvodný ľudský rozum a pôvodnú ľudskú podriadenosť. Ľudstvo v odpočinku bude samotným znázornením výsledku, ktorý chce Boh dosiahnuť prostredníctvom svojho diela spásy. Aj keď to už nebude život ako v rajskej záhrade, jeho podstata bude rovnaká. Ľudstvo už nebude len svojou predošlou neskazenou verziou samého seba, ale skôr ľudstvom, ktoré sa stalo skazeným a neskôr prijalo spásu. Títo ľudia, ktorí získali spásu, napokon vstúpia do odpočinku (teda až po tom, čo Boh dokončí svoje dielo). Podobne budú napokon úplne odhalené aj výsledky tých, ktorí majú byť potrestaní, a budú zničení až po tom, čo Boh dokončí svoje dielo. Inak povedané, po skončení Jeho diela budú odhalení všetci títo zlosynovia a tí, čo boli spasení, pretože dielo odhalenia všetkých typov ľudí (či už sú to zlosynovia alebo tí, ktorí boli spasení) sa vykoná na všetkých súbežne. Zlosynovia budú vyhnaní a zároveň sa odhalia tí, ktorým bude dovolené zostať. Preto sa výsledky všetkých typov ľudí odhalia súčasne. Boh nedovolí, aby skupina ľudí, ktorí získali spásu, vstúpila do odpočinku skôr, než vyčlení zlosynov a bude ich postupne súdiť alebo trestať. To by sa nezhodovalo so skutočnosťou. Keď budú zlosynovia zničení a preživší vstúpia do odpočinku, Božie dielo naprieč vesmírom bude dokončené. Tí, ktorí prijmú požehnania, a tí, ktorých postihne nešťastie, nebudú zoradení v žiadnom rebríčku podľa priority. Tí, ktorí prijmú požehnania, budú žiť naveky, zatiaľ čo tí, ktorých postihne nešťastie, zahynú na celú večnosť. Tieto dva kroky diela sa ukončia súčasne. Práve vďaka existencii vzdorovitých ľudí sa odhalí spravodlivosť tých, ktorí sa podriaďujú, a práve preto, že existujú tí, ktorí prijali požehnania, sa odhalí nešťastie, ktoré postihlo zlosynov za ich zlé správanie. Ak by Boh neodhalil zlosynov, ľudia, čo sa úprimne podriaďujú Bohu, by nikdy neuvideli slnko. Ak by Boh pre tých, čo sa Mu podriaďujú, nepripravil vhodný konečný osud, tí vzdorovití voči Bohu by nemohli dostať svoju zaslúženú odplatu. Taký je proces Božieho diela. Keby Boh nevykonal toto dielo trestania zla a odmeňovania dobra, Jeho stvorené bytosti by nikdy nemohli vstúpiť do svojich príslušných konečných osudov. Keď ľudstvo vstúpi do odpočinku, zlosynovia budú zničení a celé ľudstvo sa ocitne na správnej ceste. Všetky typy ľudí budú so svojím druhom v súlade s funkciami, ktoré by mali vykonávať. Až toto bude deň odpočinku ľudstva, vývoj ľudstva bude nevyhnutne postupovať týmto smerom a až keď ľudstvo vstúpi do odpočinku, zavŕši Boh svoje veľké a konečné dielo. Bude to záverečná časť Jeho diela. Toto dielo ukončí dekadentný život ľudstva v tele, ako aj život skazeného ľudstva. Ľudia vtedy vstúpia do novej oblasti. Aj keď budú všetci ľudia žiť v tele, medzi podstatou tohto života a života skazeného ľudstva budú výrazné rozdiely. Odlišný bude aj význam tejto existencie a existencie skazeného ľudstva. Hoci to nebude život nového druhu človeka, dá sa povedať, že to bude život ľudstva, ktoré prijalo spásu, ako aj život, v ktorom sa opäť nadobudla ľudská prirodzenosť a rozum. Toto sú ľudia, ktorí kedysi vzdorovali Bohu, ktorých si Boh podmanil a potom ich spasil. Toto sú ľudia, ktorí zneuctili Boha a neskôr o Ňom svedčili. Po tom, čo podstúpili a prežili Jeho skúšku, ich existencia bude tou najzmysluplnejšou existenciou. Sú to ľudia, ktorí svedčili o Bohu pred satanom. A sú to ľudia, ktorí sú spôsobilí žiť. Tí, ktorí budú zničení, sú tí, čo nedokážu svedčiť o Bohu a nie sú spôsobilí ďalej žiť. Ich zničenie bude výsledkom ich zlého správania a takéto vyhladenie je pre nich najlepším konečným osudom. V budúcnosti, keď ľudstvo vstúpi do nádhernej oblasti, nebudú existovať žiadne vzťahy medzi manželom a manželkou, medzi otcom a dcérou alebo medzi matkou a synom, ako si to ľudia predstavujú. V tom čase už bude každý človek nasledovať svoj vlastný druh a rodiny už budú rozbité. Po úplnom zlyhaní už satan nikdy nebude vyrušovať ľudstvo a ľudia už nebudú mať skazené satanské povahy. Vzdorovití ľudia už budú v tom čase zničení a zostanú len ľudia, ktorí sa podriadia. V podstate prežije v neporušenom stave len veľmi málo rodín. Ako by mohli naďalej existovať fyzické vzťahy? Predošlý telesný život ľudstva bude vyslovene zakázaný. Ako by potom mohli medzi ľuďmi existovať fyzické vzťahy? Bez skazených satanských pováh už nebude ľudský život starým životom minulosti, ale skôr novým životom. Rodičia prídu o svoje deti a deti prídu o svojich rodičov. Manželia prídu o svoje manželky a manželky prídu o svojich manželov. V súčasnosti medzi ľuďmi existujú fyzické vzťahy, ale tie zaniknú po tom, čo všetci vstúpia do odpočinku. Len takýto druh ľudstva bude mať spravodlivosť a svätosť. Len takýto druh ľudstva môže uctievať Boha.

Boh stvoril ľudí a umiestnil ich na zem. Odvtedy ich vedie. Potom ich zachránil a ponúkol sa ako obeta za hriech ľudstva. Napokon si aj tak musí ľudstvo podmaniť, úplne ľudí zachrániť a prinavrátiť im ich pôvodnú podobu. Toto je dielo, ktoré koná od úplného počiatku – prinavracia ľudstvu jeho pôvodný obraz a podobu. Boh založí svoje kráľovstvo a obnoví pôvodnú podobu ľudí, čo znamená, že obnoví svoju autoritu na zemi a medzi vštkými stvorenými bytosťami. Ľudstvo stratilo svoje bohabojné srdce, ako aj funkciu prislúchajúcu stvoreným bytosťam, po tom, čo ho skazil satan, a stalo sa tak nepriateľom vzdorujúcim voči Bohu. Ľudstvo potom žilo v satanovej moci a plnilo satanove príkazy. Boh preto nemohol konať medzi svojimi stvorenými bytosťami a bolo pre Neho čoraz ťažšie získať si ich strach. Ľudí stvoril Boh, mali by Ho uctievať, no oni sa Mu v skutočnosti obrátili chrbtom a namiesto Neho uctievali satana. Satan sa stal ich modlou. Boh tak stratil svoje postavenie v ich srdciach, čo znamená, že stratil zmysel svojho stvorenia ľudstva. A preto, aby obnovil zmysel svojho stvorenia ľudstva, musí obnoviť jeho pôvodnú podobu a zbaviť ho skazenej povahy. Aby získal ľudí späť od satana, musí ich zbaviť hriechu. Iba takto môže Boh postupne obnoviť ich pôvodnú podobu a funkciu a napokon obnoviť svoje kráľovstvo. Títo synovia vzbury budú nakoniec zničení aj preto, aby mohli ľudia lepšie uctievať Boha a lepšie žiť na zemi. Keďže Boh stvoril ľudí, prinúti ich, aby Ho uctievali. Keďže chce obnoviť pôvodnú funkciu ľudstva, obnoví ho úplne a nefalšovane. Obnovenie Jeho autority znamená, že ľudí prinúti uctievať Ho a podriadiť sa Mu. Znamená to, že Boh zaistí, aby ľudia žili vďaka Nemu a Jeho nepriatelia zahynú v dôsledku Jeho autority. Znamená to, že Boh zabezpečí, aby všetko, čo sa Ho týka, pretrvalo medzi ľuďmi bez toho, aby sa ktokoľvek postavil na odpor. Kráľovstvo, ktoré Boh túži založiť, je Jeho vlastné kráľovstvo. Ľudstvo, po akom prahne, je ľudstvo, ktoré Ho bude uctievať, úplne sa Mu a bude prejavom Jeho slávy. Ak Boh nezachráni skazené ľudstvo, zmysel Jeho stvorenia ľudstva sa vytratí. Už nebude mať medzi ľuďmi žiadnu autoritu a Jeho kráľovstvo už nebude môcť na zemi existovať. Ak Boh nezničí tých nepriateľov, ktorí sú voči Nemu vzdorovití, nebude môcť získať svoju úplnú slávu. Okrem toho nebude môcť ani založiť na zemi svoje kráľovstvo. Toto všetko bude znakom dokončenia Jeho diela a Jeho veľkého úspechu: úplne zničiť spomedzi ľudí tých, ktorí sú voči Nemu vzdorovití, a priviesť do odpočinku tých, ktorí sa stali úplnými. Keď budú ľudia obnovení na svoju pôvodnú podobu a budú si môcť plniť svoje príslušné povinnosti, keď sa budú zdržiavať na svojich vlastných miestach a podriadia sa všetkým Božím nariadeniam, Boh získa na zemi skupinu ľudí, ktorí Ho budú uctievať, a tiež na zemi založí kráľovstvo, ktoré Ho bude uctievať. Získa na zemi večné víťazstvo a všetci tí, ktorí sa Mu postavia na odpor, na celú večnosť zahynú. Obnoví sa tak Jeho pôvodný úmysel pri stvorení ľudstva. Obnoví sa tak Jeho pôvodný úmysel pri stvorení všetkých vecí. Obnoví sa aj Jeho autorita na zemi, medzi všetkými vecami a medzi Jeho nepriateľmi. Budú to symboly Jeho úplného víťazstva. Ľudstvo od toho okamihu vstúpi do odpočinku a začne kráčať životom po správnej ceste. Boh tiež vstúpi do večného odpočinku spolu s ľudstvom a začne večný život, ktorý bude žiť On sám aj ľudia. Nečistota a vzdorovitosť na zemi zmiznú a rozplynie sa aj všetko kvílenie. Na svete zanikne všetko, čo sa stavia proti Bohu. Zostanú len Boh a tí ľudia, ktorým priniesol spásu; zostane len Jeho stvorenstvo.