Jób 2, 6 A Jahve riekol satanovi: „Pozri, je v tvojich rukách, ale ušetri mu život.“

Toto je úryvok z Knihy Jóbovej a zámeno „on“ v týchto slovách sa vzťahuje na Jóba. Hoci je táto veta krátka, objasňuje mnohé otázky. Opisuje konkrétny rozhovor medzi Bohom a satanom v duchovnom svete a napovedá nám, že predmetom Božích slov bol satan. Tiež zaznamenáva, čo presne Boh povedal. Božie slová boli pre satana príkazom a rozkazom. Konkrétne detaily tohto rozkazu sa vzťahujú na ušetrenie Jóbovho života a toho, kde Boh určil hranicu satanovho zaobchádzania s Jóbom – satan musel ušetriť Jóbov život. Prvá vec, ktorú sa z tejto vety dozvedáme, je, že to boli slová, ktoré Boh povedal satanovi. Pôvodný text Knihy Jóbovej nám hovorí o pozadí týchto slov: satan chcel obviniť Jóba, a tak predtým, ako ho mohol pokúšať, musel získať Boží súhlas. Keď Boh súhlasil so satanovou žiadosťou pokúšať Jóba, predložil mu nasledujúcu podmienku: „Jób je v tvojich rukách, ale ušetri mu život.“ Aká je prirodzenosť týchto slov? Je to jednoznačne príkaz, rozkaz. Keď si pochopil prirodzenosť týchto slov, mal by si, samozrejme, pochopiť aj to, že ten, kto tento príkaz vydal, bol Boh, a ten, kto tento príkaz prijal a poslúchol, bol satan. Netreba dodávať, že v tomto rozkaze je vzťah medzi Bohom a satanom zrejmý každému, kto číta tieto slová. Samozrejme, toto je aj vzťah medzi Bohom a satanom v duchovnom svete a rozdiel medzi totožnosťou a postavením Boha a satana, ktorý je zachytený v záznamoch rozhovorov medzi Bohom a satanom v Písme. Je to zreteľný rozdiel medzi totožnosťou a postavením Boha a satana, o ktorom sa dodnes človek môže učiť z konkrétneho príkladu a písomného záznamu. Na tomto mieste musím povedať, že záznam týchto slov je dôležitým dokumentom v ľudskom poznaní totožnosti a postavenia Boha a poskytuje dôležité informácie pre ľudské poznanie Boha. Prostredníctvom tohto rozhovoru medzi Stvoriteľom a satanom v duchovnom svete môže človek pochopiť ešte jeden konkrétny aspekt v autorite Stvoriteľa. Tieto slová sú ďalším svedectvom o Jeho jedinečnej autorite.

Navonok vedie Boh Jahve dialóg so satanom. Z hľadiska podstaty, sú postoj, s ktorým Boh Jahve hovorí, a postavenie, v ktorom sa nachádza, vyššie ako satanove. To znamená, že Boh Jahve rozkazuje satanovi tónom povelu a hovorí mu, čo má a nemá robiť, že Jób je už v jeho rukách a že s ním môže zaobchádzať, ako chce – ale nesmie ho pripraviť o život. Podtextom je, že hoci bol Jób odovzdaný do satanových rúk, jeho život nie je vydaný satanovi; nikto nemôže vziať Jóbov život z Božích rúk, pokiaľ mu to Boh nedovolí. V tomto príkaze satanovi je jasne vyjadrený Boží postoj a zároveň sa v ňom prejavuje a zjavuje postavenie, z ktorého Boh Jahve hovorí so satanom. Boh Jahve tu má nielen status Boha, ktorý stvoril svetlo a vzduch, všetky veci a živé bytosti, Boha, ktorý je zvrchovaný nad všetkými vecami a živými bytosťami, ale aj Boha, ktorý rozkazuje ľudstvu a podsvetiu a riadi život a smrť všetkých živých bytostí. Kto okrem Boha by sa v duchovnom svete odvážil vydať satanovi takýto rozkaz? A prečo Boh osobne vydal svoj rozkaz satanovi? Pretože život človeka, vrátane toho Jóbovho, riadi Boh. Boh nedovolil satanovi, aby Jóbovi ublížil alebo ho pripravil o život, a dokonca aj keď mu Boh dovolil Jóba pokúšať, ani tak nezabudol osobitne vydať rozkaz a opäť satanovi zakázal, aby Jóbovi vzal život. Satan sa nikdy neodvážil prekonať Božiu autoritu, ba čo viac, vždy pozorne počúval a poslúchal Božie rozkazy a konkrétne príkazy. Nikdy sa neodvážil vzdorovať im a, samozrejme, neodvážil sa ani svojvoľne zmeniť niektoré z Božích nariadení. To sú hranice, ktoré Boh stanovil satanovi, a preto sa ich satan nikdy neodvážil prekročiť. Nie je toto sila Božej autority? Nie je to svedectvo o Božej autorite? Satan oveľa lepšie ako ľudia chápe, ako sa má správať k Bohu a ako sa má na Boha pozerať, a preto v duchovnom svete satan veľmi jasne vidí Božie postavenie a autoritu a hlboko si uvedomuje moc Božej autority a princípy, ktoré stoja za uplatňovaním Jeho autority. Vôbec sa ich neodvažuje prehliadať, ani ich nijakým spôsobom porušovať, ani robiť nič, čo prestupuje Božiu autoritu, a už vôbec sa neodvažuje akokoľvek spochybňovať Boží hnev. Hoci je satan vo svojej podstate zlý a arogantný, nikdy sa neodvážil prekročiť hranice a obmedzenia, ktoré mu určil Boh. Milióny rokov tieto hranice striktne dodržiaval, riadil sa každým príkazom a rozkazom, ktorý mu dal Boh, a nikdy sa neodvážil prekročiť ich. Hoci je satan zlomyseľný, je oveľa múdrejší ako skazené ľudstvo; pozná totožnosť Stvoriteľa aj svoje vlastné hranice. Zo satanových „podriadených“ činov vidno, že Božia autorita a moc sú nebeské nariadenia, ktoré satan nemôže prekonať, a že práve vďaka Božej jedinečnosti a autorite sa všetko mení a rozmnožuje usporiadane a že ľudstvo môže žiť a rozmnožovať sa spôsobom, ktorý stanovil Boh. Pritom žiadna osoba ani predmet nemôže tento poriadok narušiť a žiadna osoba ani predmet nemôže tento zákon zmeniť – všetko totiž pochádza z rúk Stvoriteľa a z Jeho nariadení a autority.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I