Satan po prvý raz pokúša Jóba (ukradnú mu dobytok a jeho deti postihne pohroma)
1. Slová vyslovené Bohom
Jób 1, 8 A Jahve sa spýtal satana: „Videl si Môjho služobníka Jóba? Veď nieto takého človeka na zemi, dokonalého a spravodlivého, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlému.“
Jób 1, 12 A Jahve riekol satanovi: „Hľa, všetko, čo má, je v tvojej moci, len na neho nevystri svoju ruku.“ Vtedy satan od Jahveho odišiel.
2. Satanova odpoveď
Jób 1, 9-11 A satan odpovedal Jahvemu: „Či sa Jób bojí Boha len tak, pre nič, za nič? Či si neurobil plot okolo neho a jeho domu a okolo všetkého, čo má po svojom boku? Požehnal si dielo jeho rúk a jeho majetok sa v krajine zväčšil. Teraz však vystri ruku a dotkni sa všetkého, čo má, a bude ťa preklínať do tváre.“
Boh dovolí satanovi pokúšať Jóba, aby sa zdokonalila Jóbova viera
Jób 1, 8 je prvým biblickým záznamom rozhovoru medzi Bohom Jahvem a satanom. Čo teda povedal Boh? V pôvodnom texte sa píše toto: „A Jahve sa spýtal satana: ‚Videl si Môjho služobníka Jóba? Veď nieto takého človeka na zemi, dokonalého a spravodlivého, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlému.‘“ Toto bolo Božie hodnotenie Jóba pred satanom. Boh povedal, že je dokonalý a spravodlivý muž, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlu. Ešte pred týmito slovami medzi Bohom a satanom sa Boh rozhodol, že použije satana na pokúšanie Jóba – že Jóba odovzdá satanovi. V jednom ohľade by to dokázalo, že Božie pozorovanie a hodnotenie Jóba bolo presné a bezchybné, a spôsobilo by to, že satan by bol zahanbený Jóbovým svedectvom; v inom by to zdokonalilo Jóbovu vieru v Boha a strach z Neho. Keď teda satan predstúpil pred Boha, Boh nemal pochýb. Pristúpil rovno k veci a spýtal sa satana: „Videl si Môjho služobníka Jóba? Veď nieto takého človeka na zemi, dokonalého a spravodlivého, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlému.“ V Božej otázke je skrytý nasledujúci význam: Boh vedel, že satan sa túla kade-tade a často špehuje Jóba, ktorý je Božím služobníkom. Často pokúšal a útočil na Jóba, snažil sa nájsť spôsob, ako ho zničiť, aby dokázal, že jeho viera v Boha a strach z Boha nemôžu obstáť. Satan tiež dychtivo hľadal príležitosti na zničenie Jóba, aby sa zriekol Boha a aby ho mohol uchmatnúť z Božích rúk. Boh však nazrel do Jóbovho srdca a videl, že je dokonalý a spravodlivý, a že sa Boha bojí a vyhýba sa zlu. Boh prostredníctvom otázky oznámil satanovi, že Jób je dokonalý a spravodlivý muž, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlu, že Jób sa nikdy Boha nezriekne a nebude nasledovať satana. Keď si satan vypočul Božie hodnotenie Jóba, zrodil sa v ňom hnev z poníženia, ešte viac sa rozzúril a nevedel sa dočkať, kedy Jóba uchmatne, pretože satan nikdy neveril, že niekto môže byť dokonalý a spravodlivý alebo že sa môže báť Boha a vyhýbať sa zlu. Satan zároveň nenávidel dokonalosť a spravodlivosť v človeku a hnusili sa mu ľudia, ktorí sa dokázali báť Boha a vyhýbať sa zlu. Tak je to napísané v Jóbovi 1, 9-11: „A satan odpovedal Jahvemu: ‚Či sa Jób bojí Boha len tak, pre nič, za nič? Či si neurobil plot okolo neho a jeho domu a okolo všetkého, čo má po svojom boku? Požehnal si dielo jeho rúk a jeho majetok sa v krajine zväčšil. Teraz však vystri ruku a dotkni sa všetkého, čo má, a bude ťa preklínať do tváre.‘“ Boh dôverne poznal satanovu zlomyseľnú prirodzenosť a veľmi dobre vedel, že satan už dlho plánuje zničiť Jóba, a tak si Boh zaumienil, že satanovi ešte raz povie, že Jób je dokonalý a spravodlivý a že sa bojí Boha a vyhýba sa zlu, aby priviedol satana do takého stavu, že odhalí svoju pravú tvár, zaútočí na Jóba a bude ho pokúšať. Inými slovami, Boh zámerne zdôraznil, že Jób je dokonalý a spravodlivý a že sa bojí Boha a vyhýba sa zlu, a tým spôsobil, že satan zaútočil na Jóba pre svoju nenávisť a hnev voči tomu, akým dokonalým a spravodlivým mužom bol Jób, ktorý sa bál Boha a vyhýbal sa zlu. To by viedlo k tomu, že Boh by zahanbil satana tým, že Jób je dokonalý a spravodlivý človek, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlu, a satan by zostal úplne ponížený a porazený. Potom by už satan nepochyboval ani nevznášal obvinenia o Jóbovej dokonalosti, spravodlivosti, strachu z Boha alebo vyhýbaniu sa zlu. Týmto spôsobom bola Božia skúška a satanovo pokúšanie takmer nevyhnutné. Jób bol jediný, kto bol schopný odolať Božej skúške a satanovmu pokúšaniu. Po tomto rozhovore dostal satan povolenie pokúšať Jóba. Tak sa začalo satanovo prvé kolo útokov. Cieľom týchto útokov bol Jóbov majetok, pretože satan vzniesol proti Jóbovi nasledujúce obvinenie: „Či sa Jób bojí Boha len tak, pre nič, za nič? … Požehnal si dielo jeho rúk a jeho majetok sa v krajine zväčšil.“ Preto Boh dovolil satanovi, aby vzal Jóbovi všetko, čo mal – to bol skutočný dôvod, prečo sa Boh rozprával so satanom. Napriek tomu Boh vzniesol na satana jednu požiadavku: „Všetko, čo má, je v tvojej moci, len na neho nevystri svoju ruku.“ (Jób 1, 12) To bola podmienka, ktorú Boh vytvoril, keď satanovi dovolil pokúšať Jóba a vložil Jóba do satanových rúk. A bola to hranica, ktorú mu stanovil: prikázal satanovi, aby Jóbovi neublížil. Keďže Boh uznal, že Jób je dokonalý a spravodlivý, a veril, že Jóbova dokonalosť a spravodlivosť pred Ním sú nespochybniteľné a mohli by odolať skúške, Boh dovolil satanovi pokúšať Jóba, ale udelil mu obmedzenie: satan mohol vziať všetok Jóbov majetok, no nemohol sa ho ani dotknúť. Čo to znamená? Znamená to, že Boh v tej chvíli nevydal satanovi Jóba úplne. Satan mohol Jóba pokúšať akýmkoľvek spôsobom, ale sám nemohol Jóbovi ublížiť – skriviť mu jediný vlások na jeho hlave –, pretože všetko v človeku ovláda Boh a len Boh rozhoduje o tom, či človek žije, alebo zomrie. Satan takéto oprávnenie nemá. Keď Boh vyriekol tieto slová satanovi, satan sa nemohol dočkať, až začne. Použil všetky prostriedky na to, aby Jóba pokúšal, a onedlho Jób stratil stádo oviec a volov a všetok majetok, ktorý mu dal Boh… Tak ho zasiahli Božie skúšky.
Hoci nám Biblia hovorí o pôvode Jóbovho pokúšania, uvedomoval si samotný Jób, ktorý bol vystavený týmto pokúšaniam, čo sa vlastne dialo? Jób bol len obyčajným smrteľníkom; samozrejme nevedel nič o príbehu, ktorý sa okolo neho odohrával. Napriek tomu mu jeho strach pred Bohom a jeho dokonalosť a spravodlivosť umožnili uvedomiť si, že Boh naňho zoslal skúšky. Nevedel, čo sa stalo v duchovnej oblasti, ani aké sú Božie úmysly za týmito skúškami. Vedel však, že bez ohľadu na to, čo sa mu stalo, mal by zostať verný svojej dokonalosti a spravodlivosti a mal by sa držať cesty strachu z Boha a vyhýbania sa zlu. Boh jasne videl postoj a reakciu Jóba na tieto záležitosti. Čo Boh videl? Videl Jóbovo bohabojné srdce, pretože od začiatku až do chvíle, keď bol Jób skúšaný, Jóbovo srdce zostalo otvorené Bohu, bolo Mu predložené a Jób sa nevzdal svojej dokonalosti ani spravodlivosti, neodvrhol cestu strachu pred Bohom a vyhýbania sa zlu ani sa od nej neodvrátil – Boha nič tak neutešovalo ako toto. Ďalej sa pozrieme na to, aké pokúšania Jób podstúpil a ako sa s týmito skúškami vysporiadal. Prečítajme si z Písma.
3. Jóbova reakcia
Jób 1, 20-21 Vtedy Jób vstal, roztrhol svoj plášť, oholil si hlavu a padol na zem, klaňal sa a povedal: „Nahý som vyšiel z lona svojej matky a nahý sa tam aj vrátim. Jahve dal a Jahve vzal; nech je požehnané Jahveho meno.“
Jóbovo rozhodnutie vrátiť všetko, čo vlastní, pramení z jeho strachu z Boha
Keď Boh povedal Satanovi: „Všetko, čo má, je v tvojej moci, len na neho nevystri svoju ruku,“ satan odišiel. Čoskoro na to sa Jób dostal pod náhle a prudké útoky: najprv boli vyplienené jeho voly a osly a niektorí z jeho sluhov zabití; potom jeho ovce a niektorých ďalších sluhov pohltili plamene; následne mu vzali jeho ťavy a ešte viac jeho sluhov bolo zavraždených; nakoniec prišli o život jeho synovia a dcéry. Táto séria útokov predstavovala muky, ktorými Jób trpel počas prvého pokúšania. Ako prikázal Boh, počas týchto útokov sa satan zameral len na Jóbov majetok a jeho deti a samotnému Jóbovi neublížil. A jednako sa Jób v okamihu premenil z majetného muža s veľkým bohatstvom na niekoho, kto nemal nič. Nikto nedokázal odolať tomuto neuveriteľne prekvapivému útoku ani naň správne reagovať, no Jób napriek tomu ukázal svoju mimoriadnu stránku. V Písme sa uvádza nasledujúci úryvok: „Vtedy Jób vstal, roztrhol svoj plášť, oholil si hlavu a padol na zem, klaňal sa.“ Toto bola Jóbova prvá reakcia, keď sa dozvedel, že prišiel o svoje deti a všetok majetok. Predovšetkým nevyzeral prekvapene ani zdesene a už vôbec neprejavoval hnev či nenávisť. Vidíte teda, že vo svojom srdci už uznal, že tieto pohromy neboli náhoda ani neboli dielom ľudskej ruky a už vôbec to nebola odplata alebo trest. Namiesto toho ho zasiahli Jahveho skúšky. Bol to Jahve, kto chcel vziať jeho majetok a deti. Jób bol vtedy veľmi pokojný a mal jasnú hlavu. Jeho dokonalá a spravodlivá ľudská prirodzenosť mu umožnila rozumne a prirodzene robiť presné úsudky a rozhodnutia o pohromách, ktoré ho postihli, a v dôsledku toho sa správal nezvyčajne pokojne: „Vtedy Jób vstal, roztrhol svoj plášť, oholil si hlavu a padol na zem, klaňal sa.“ „Roztrhol svoj plášť“ znamená, že bol vyzlečený a nič nevlastnil; „oholil si hlavu“ znamená, že sa vrátil pred Boha ako novorodenec; „padol na zem, klaňal sa“ znamená, že prišiel na svet nahý a aj dnes, keď stále nič nemal, bol vrátený Bohu ako novonarodené dieťa. Jóbov postoj voči všetkému, čo sa mu prihodilo, nemohol dosiahnuť žiadny Boží tvor. Jeho dôvera v Jahveho presahovala oblasť viery; bol to jeho strach pred Bohom, jeho poslušnosť Bohu. Bol schopný ďakovať Bohu nielen za to, že mu dal, ale aj za to, že mu vzal. Okrem toho bol schopný sám od seba vrátiť Bohu všetko, čo vlastnil, vrátane svojho života.
Jóbov strach z Boha a poslušnosť voči Nemu sú príkladom pre ľudstvo a jeho dokonalosť a spravodlivosť boli vrcholom ľudskej prirodzenosti, ktorú by mal človek vlastniť. Hoci Boha nevidel, uvedomil si, že Boh skutočne jestvuje, a vďaka tomuto poznaniu sa Ho bál. Vďaka svojmu strachu pred Bohom bol schopný Ho poslúchať. Dal Bohu voľnú ruku, aby mu vzal všetko, a vôbec sa neponosoval, len padol pred Bohom a povedal Mu, že aj keby v tej chvíli vzal jeho telo, s radosťou a bez ponosy by Mu to dovolil. Celé jeho správanie bolo podmienené jeho dokonalou a spravodlivou ľudskou prirodzenosťou. To znamená, že v dôsledku svojej nevinnosti, čestnosti a láskavosti bol Jób neochvejný vo svojom poznávaní a prežívaní Božej existencie. Na tomto základe kládol na seba požiadavky a vytváral normy pre svoje myslenie, správanie a princípy konania pred Bohom v súlade s Božím vedením a Božími skutkami, ktoré videl medzi všetkými vecami. Postupom času v ňom jeho skúsenosti vyvolali skutočný a ozajstný strach z Boha a spôsobili, že sa vyhýbal zlu. To bol zdroj bezúhonnosti, na ktorej Jób pevne lipol. Bol posadnutý čestnou, nevinnou a láskavou ľudskou prirodzenosťou a mal ozajstnú skúsenosť so strachom z Boha, s poslúchaním Boha a vyhýbaním sa zlu, ako aj s poznaním, že „Jahve dal a Jahve vzal“. Len vďaka tomu bol schopný stáť pevne vo svojom svedectve uprostred takýchto podlých útokov satana a len vďaka tomu bol schopný nesklamať Boha a poskytnúť Mu uspokojivú odpoveď, keď na neho doľahli Božie skúšky. Hoci Jóbovo správanie počas prvého pokúšania bolo veľmi priamočiare, neskoršie generácie nemali istotu, že dosiahnu takúto priamočiarosť, a to ani po celoživotnom úsilí, a nemuseli ani dosiahnuť vyššie opísané Jóbovo správanie. Dnes, keď čelíte Jóbovmu priamočiaremu správaniu a porovnávate ho s výkrikmi a odhodlaním „absolútnej poslušnosti a vernosti až do smrti“, ktoré Bohu preukazujú tí, ktorí tvrdia, že veria v Boha a nasledujú Ho, cítite hlbokú hanbu, alebo nie?
Keď čítaš v Písme o všetkom, čo Jób a jeho rodina podstúpili, ako na to reaguješ? Strácaš sa vo svojich myšlienkach? Prekvapuje ťa to? Mohli by sa skúšky, ktoré postihli Jóba, opísať ako desivé? Inak povedané, je dosť hrozné čítať o Jóbových skúškach, ako sú opísané v Písme, nehovoriac o tom, aké by boli v skutočnom živote. Vidíte teda, že to, čo sa stalo Jóbovi, nebol „nácvik“, ale skutočný „boj“ so skutočnými „zbraňami“ a „nábojmi“. No čia ruka ho vystavila týmto skúškam? Boli, samozrejme, dielom satana, ktorý činil tieto veci vlastnými rukami. Napriek tomu to všetko schválil Boh. Povedal Boh satanovi, akými prostriedkami má pokúšať Jóba? Nie. Boh len vytvoril jednu podmienku, podľa ktorej sa mal satan riadiť, a potom Jóba zasiahlo pokúšanie. Keď na Jóba prišlo pokúšanie, ľudia pocítili zlo a ohavnosť satana, jeho zlomyseľnosť a odpor voči človeku, ako aj jeho nepriateľstvo voči Bohu. Na tom vidíme, že slová nedokážu opísať, aké kruté bolo toto pokúšanie. Dá sa povedať, že zlomyseľná prirodzenosť, s ktorou satan ubližoval človeku, a jeho škaredá tvár, boli v tej chvíli úplne odhalené. Satan využil príležitosť, ktorú dostal s Božím dovolením, aby vystavil Jóba horúčkovitému a neľútostnému týraniu, ktorého metóda a úroveň krutosti sú pre dnešných ľudí nepredstaviteľné a úplne neznesiteľné. Namiesto toho, aby sme povedali, že Jób bol pokúšaný satanom a že počas tohto pokúšania obstál vo svojom svedectve, je lepšie povedať, že v skúškach, ktoré pre neho pripravil Boh, sa Jób pustil do boja so satanom, aby chránil svoju dokonalosť a spravodlivosť a ubránil cestu strachu z Boha a vyhýbania sa zlu. V tomto zápase stratil Jób stádo oviec a dobytka a prišiel o celý svoj majetok i o svojich synov a dcéry. Nevzdal sa však svojej dokonalosti, spravodlivosti ani strachu z Boha. Inými slovami, v tomto zápase so satanom sa Jób radšej zbavil svojho majetku a detí, než aby stratil svoju dokonalosť, spravodlivosť a strach z Boha. Radšej sa držal zásad toho, čo znamená byť mužom. Písmo poskytuje stručný opis celého procesu, ako Jób prišiel o svoj majetok, a tiež dokumentuje Jóbove správanie a postoj. Tieto strohé, krátke vyjadrenia vyvolávajú pocit, že Jób bol takmer pokojný, keď čelil tomuto pokušeniu, ale ak by sa to, čo sa naozaj stalo, malo odohrať znovu – aj s ohľadom na skutočnosť satanovej zlomyseľnej prirodzenosti –, potom by veci neboli také jednoduché alebo ľahké, ako je opísané v týchto vetách. Realita bola oveľa krutejšia. Taká je úroveň skazy a nenávisti, s akou satan zaobchádza s ľudstvom a so všetkými, ktorých Boh schvaľuje. Keby Boh nepožiadal satana, aby Jóbovi neublížil, satan by ho nepochybne bez výčitiek svedomia zmárnil. Satan nechce, aby niekto uctieval Boha, ani si neželá, aby tí, ktorí sú spravodliví v Božích očiach, a tí, ktorí sú dokonalí a čestní, mohli pokračovať v strachu pred Bohom a vo vyhýbaní sa zlu. Keď sa ľudia boja Boha a vyhýbajú sa zlu, znamená to, že sa vyhýbajú satanovi a opustia ho, a tak satan využil Božie povolenie, aby bez milosti vylial na Jóba všetok svoj hnev a nenávisť. Vidíte teda, aké veľké boli muky, ktoré znášal Jób od hlavy až po päty, zvonku až do špiku kostí. Dnes nevidíme, ako sa to vtedy udialo, a z biblických záznamov môžeme získať len krátky náznak Jóbových pocitov, keď bol vtedy vystavený mučeniu.
Jóbova neochvejná bezúhonnosť zahanbuje satana a núti ho v panike utiecť
Čo teda urobil Boh, keď bol Jób vystavený týmto mukám? Pozoroval, sledoval a čakal na výsledok. Ako sa Boh cítil pri pozorovaní a sledovaní? Bol samozrejme zdrvený žiaľom. Je však možné, že mohol oľutovať, že dovolil satanovi pokúšať Jóba, len pre žiaľ, ktorý cítil? Odpoveď znie: nie, nemohol cítiť takú ľútosť. Lebo pevne veril, že Jób je dokonalý a spravodlivý, že sa bojí Boha a vyhýba sa zlu. Boh dal jednoducho satanovi príležitosť overiť Jóbovu spravodlivosť pred Bohom a odhaliť satanovu vlastnú podlosť a opovrhnutie. Okrem toho to bola pre Jóba príležitosť svedčiť o svojej spravodlivosti, bohabojnosti a vyhýbaní sa zlu pred ľuďmi sveta, satanom a dokonca aj všetkými, ktorí nasledujú Boha. Dokázal konečný výsledok, že Božie hodnotenie Jóba bolo správne a bezchybné? Premohol vlastne Jób satana? Čítame tu archetypálne slová, ktoré vyslovil Jób, slová, ktoré sú dôkazom, že satana premohol. Povedal: „Nahý som vyšiel z lona svojej matky a nahý sa tam aj vrátim.“ To je Jóbov postoj poslušnosti voči Bohu. Ďalej povedal: „Jahve dal a Jahve vzal; nech je požehnané Jahveho meno.“ Tieto slová, ktoré vyslovil Jób, dokazujú, že Boh pozoruje hlbiny ľudského srdca a vie nazrieť do mysle človeka, a dokazujú, že jeho schvaľovanie Jóba bolo bezchybné, že tento muž, ktorý bol schválený Bohom, bol spravodlivý. „Jahve dal a Jahve vzal; nech je požehnané Jahveho meno.“ Tieto slová sú Jóbovým svedectvom o Bohu. Boli to tieto obyčajné slová, ktoré zastrašili a zahanbili satana a prinútili ho v panike utiecť a ktoré ho navyše spútali a zanechali bez zdrojov. Tieto slová tiež spôsobili, že satan pocítil zázračnosť a moc skutkov Boha Jahveho, a umožnili mu vidieť mimoriadnu charizmu človeka, ktorého srdce ovláda Božia cesta. Okrem toho satanovi odhalili mocnú vitalitu, ktorú preukázal malý a bezvýznamný človek tým, že sa držal cesty strachu z Boha a vyhýbania sa zlu. Tak bol satan v prvom zápase porazený. Napriek tomu, že sa „z toho poučil“, nemal v úmysle nechať Jóba odísť ani nedošlo k žiadnej zmene v jeho zlomyseľnej prirodzenosti. Satan skúšal pokračovať v útokoch na Jóba, a tak opäť prišiel pred Boha…
Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh II