Jób 1, 1 V krajine Úc žil jeden muž, ktorý sa volal Jób, a ten človek bol dokonalý a spravodlivý. Bál sa Boha a vyhýbal sa zlu.

Jób 1, 5 A stalo sa tak, že keď uplynuli dni ich hodovania, Jób poslal po nich a posvätil ich, vstal skoro ráno a obetoval zápalné obety za nich všetkých, lebo si povedal: „Mohlo sa stať, že moji synovia zhrešili a zlorečili Bohu vo svojich srdciach.“ Takto to Jób robil neustále.

Jób 1, 8 A Jahve sa spýtal satana: „Videl si Môjho služobníka Jóba? Veď nieto takého človeka na zemi, dokonalého a spravodlivého, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlému.“

Aký kľúčový bod vidíte v týchto pasážach? Všetky tieto tri krátke pasáže z Písma sa týkajú Jóba. Hoci sú krátke, jasne uvádzajú, akým bol človekom. Na základe opisu Jóbovho každodenného správania a konania je všetkým zrejmé, že Božie hodnotenie Jóba bolo opodstatnené, a nie bezdôvodné. Hovoria nám, že či už ide o ľudské posúdenie Jóba (Jób 1, 1), alebo o Božie posúdenie Jóba (Jób 1, 8), obe sú výsledkom Jóbových skutkov pred Bohom a človekom (Jób 1, 5).

Najskôr si prečítajme prvú pasáž: „V krajine Úc žil jeden muž, ktorý sa volal Jób, a ten človek bol dokonalý a spravodlivý. Bál sa Boha a vyhýbal sa zlu.“ Toto je prvé hodnotenie Jóba v Biblii a táto veta je autorovým posúdením Jóba. Prirodzene, predstavuje aj ľudské hodnotenie Jóba, že „ten človek bol dokonalý a spravodlivý. Bál sa Boha a vyhýbal sa zlu“. Ďalej si prečítajme o Božom hodnotení Jóba: „Veď nieto takého človeka na zemi, dokonalého a spravodlivého, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlému.“ Z týchto dvoch hodnotení pochádza jedno od človeka a jedno od Boha; obidve s rovnakým obsahom. Je teda zrejmé, že Jóbovo správanie a konanie bolo človeku známe a Boh ho tiež chválil. Inými slovami, Jóbovo správanie pred človekom a jeho správanie pred Bohom boli rovnaké; vždy položil svoje správanie a motiváciu pred Boha, aby ich Boh mohol pozorovať, a bol človekom, ktorý sa bál Boha a vyhýbal sa zlu. Takže v Božích očiach bol spomedzi ľudí na zemi len Jób dokonalý a spravodlivý, bál sa Boha a vyhýbal sa zlu.

Konkrétne prejavy Jóbovho strachu pred Bohom a vyhýbania sa zlu v jeho každodennom živote

Pozrime sa na konkrétne prejavy Jóbovho strachu pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Okrem predchádzajúcich a nasledujúcich pasáží si prečítajme aj časť z knihy Jób 1, 5, kde sa opisuje jeden konkrétny prejav Jóbovho strachu pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Týka sa toho, ako sa bál Boha a vyhýbal sa zlu vo svojom každodennom živote; čo je najdôležitejšie, pre svoj vlastný strach pred Bohom a vyhýbanie sa zlu nielenže robil to, čo mal robiť, ale tiež pravidelne prinášal Bohu zápalné obety v mene svojich synov. Bál sa, že počas hodovania často „zhrešili a zlorečili Bohu vo svojich srdciach“. Ako sa tento strach prejavoval v Jóbovi? V pôvodnom texte sa uvádza: „A stalo sa tak, že keď uplynuli dni ich hodovania, Jób poslal po nich a posvätil ich, vstal skoro ráno a obetoval zápalné obety za nich všetkých.“ Jóbovo správanie nám ukazuje, že namiesto toho, aby sa jeho strach pred Bohom prejavoval v jeho správaní navonok, vychádzal zvnútra jeho srdca a že jeho strach z Boha možno nájsť v každom aspekte jeho každodenného života, neustále, pretože sa nielen vyhýbal zlu, ale často obetoval zápalné obety v mene svojich synov. Inými slovami, Jób sa nielen hlboko bál zhrešenia proti Bohu a zrieknutia sa Boha vo svojom vlastnom srdci, ale tiež sa obával, že jeho synovia by mohli zhrešiť proti Bohu a zrieknuť sa Ho vo svojich srdciach. Z toho je zrejmé, že pravdivosť Jóbovho strachu pred Bohom obstojí pri skúmaní a nikto o ňom nemôže pochybovať. Robil to príležitostne, alebo pravidelne? Posledná veta textu znie: „Takto to Jób robil neustále.“ Tieto slová znamenajú, že Jób nechodieval a nenavštevoval svojich synov príležitostne alebo keď sa mu to páčilo ani sa nevyznával Bohu skrze modlitby. Namiesto toho pravidelne posielal svojich synov, aby sa posvätili, a obetoval za nich zápalné obety. Slovo „neustále“ tu neznamená, že to vykonával jeden alebo dva dni alebo len chvíľu. Znamená to, že prejav Jóbovho strachu pred Bohom nebol dočasný a neprestal pri poznaní alebo vyslovení slov; namiesto toho cesta strachu pred Bohom a vyhýbania sa zlu viedla jeho srdce, diktovala jeho správanie a bola v jeho srdci koreňom jeho existencie. To, že to robil neustále, dokazuje, že sa vo svojom srdci často bál, že sám zhreší proti Bohu, a tiež sa bál, že jeho synovia a dcéry zhrešia proti Bohu. Ukazuje to, akú váhu mala v jeho srdci cesta strachu pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Robil tak neustále, pretože vo svojom srdci bol vystrašený a bál sa – bál sa, že spáchal zlo a zhrešil proti Bohu a že sa odklonil od Božej cesty, a preto nebol schopný uspokojiť Boha. Zároveň sa obával aj o svojich synov a dcéry, bál sa, že urazili Boha. Také bolo Jóbovo bežné správanie v jeho každodennom živote. Práve toto normálne správanie dokazuje, že Jóbov strach z Boha a vyhýbanie sa zlu nie sú prázdnymi slovami, že Jób skutočne žil takúto realitu. „Takto to Jób robil neustále.“ Tieto slová nám hovoria o Jóbových každodenných skutkoch pred Bohom. Keď tak robil neustále, dosiahlo jeho správanie a jeho srdce Boha? Inými slovami, bol Boh často potešený jeho srdcom a správaním? V akom stave a v akom kontexte to tak potom Jób robil neustále? Niektorí ľudia hovoria: „Konal tak preto, lebo Jóbovi sa často zjavoval Boh.“ Niektorí hovoria: „Robil tak neustále, pretože mal vôľu vyhýbať sa zlu.“ A niektorí vravia: „Možno si myslel, že k svojmu majetku neprišiel ľahko, a vedel, že mu ho Boh daroval, a preto sa veľmi bál, že stratí svoj majetok, pretože zhrešil proti Bohu alebo Ho urazil.“ Sú niektoré z týchto tvrdení pravdivé? Určite nie. Lebo to, čo Boh prijal a čo si na Jóbovi najviac cenil, nebol v Božích očiach len fakt, že to robil neustále; bolo to skôr jeho správanie pred Bohom, človekom a satanom, keď bol vydaný satanovi a pokúšaný. Nižšie uvedené časti ponúkajú najpresvedčivejší dôkaz, dôkaz, ktorý nám ukazuje pravdivosť Božieho hodnotenia Jóba.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh II