Z Božích slov môžeš získať poznatky o Jeho praktickosti a dôkladne pochopiť Božieho dielo, a iba prostredníctvom týchto výrokov môžeš dosiahnuť osvietenie. Mal by si preto robiť viac, aby si sa vyzbrojil Božími slovami. Zdieľaj svoje poznatky o Božích slovách v spoločenstve. Týmto spôsobom môžeš osvietiť ostatných a ukázať im východisko – toto je praktická cesta. Skôr než ti Boh vytvorí priestor, každý sa musí najskôr vyzbrojiť Jeho slovami. Mali by to urobiť všetci. Je to naliehavé. Najskôr dosiahni stav, kedy budeš vedieť, ako jesť a piť Božie slovo. Ak niečo nedokážeš urobiť, hľadaj v Jeho slovách, ako to urobiť; a keď niečomu nerozumieš alebo máš nejaké ťažkosti, spoľahni sa na Jeho slová. Obklop sa Božími slovami, dovoľ, aby ti pomáhali riešiť tvoje praktické ťažkosti a problémy. Dovoľ, aby ti Jeho slová pomáhali v živote. Musíš na to vynaložiť úsilie. Musíš dosiahnuť výsledky pri jedení a pití Božieho slova. Musíš pred Ním upokojiť svoje srdce a konať v súlade s Jeho výrokmi vždy, keď natrafíš na nejaký problém. Keď si nenarazil na žiadny problém, mal by si sa zaoberať iba jedením a pitím Jeho slova. Niekedy sa môžeš modliť a rozjímať nad Božou láskou, zdieľať v spoločenstve porozumenie Jeho slov a hovoriť o osvietení a osvetlení, ktoré v sebe zažívaš a pocitoch pri čítaní týchto výrokov. Okrem toho môžeš ukázať ľuďom východisko. Jedine toto je praktické. Cieľom tejto práce je, aby sa Božie slová stali tvojím praktickým zdrojom.

Koľko hodín denne tráviš naozaj pred Bohom? Akú časť dňa venuješ skutočne Bohu? Koľko dávaš telu? Mať srdce vždy obrátené k Bohu je prvým krokom na správnej ceste k Božej dokonalosti. Ak dokážeš obetovať svoje srdce, telo a všetku svoju pravú lásku Bohu, položiť ich pred Neho, úplne sa Mu podriadiť a absolútne sa oddať Jeho vôli – nie pre telo, nie pre rodinu, nie pre svoje vlastné osobné túžby, ale pre záujmy Božieho domu, pričom Božie slovo berieš ako princíp a základ vo všetkom – potom tvoje úmysly a zámery budú na správnom mieste a staneš sa pred Bohom niekým, kto prijíma Jeho chválu. Boh ma rád tých ľudí, ktorí sú voči Nemu bezpodmieneční. Dokážu sa oddať jedine Jemu. Boh nenávidí tých, ktorí sú k nemu ľahostajní a vzpierajú sa Mu. Nenávidí tých, ktorí v Neho veria a vždy sa z Neho chcú tešiť, no nedokážu sa pre Neho obetovať. Nenávidí tých, ktorí hovoria, že Ho milujú, ale ktorí sa vo svojich srdciach proti Nemu búria. Nenávidí tých, ktorí pri podvádzaní používajú výrečné a kvetnaté slová. Tí, ktorí nie sú úprimne oddaní Bohu alebo sa mu skutočne nepodriadili, sú v prirodzenosti zradní a veľmi arogantní. Tí, ktorí sa nedokážu úprimne podriadiť obyčajnému, praktickému Bohu, sú ešte arogantnejší a sú to poslušní potomkovia archanjela. Ľudia, ktorí sa skutočne oddajú Bohu, obetujú Mu celú svoju bytosť a postavia sa pred Neho, sa dokážu podriadiť všetkým Jeho slovám a skutkom a praktizujú Jeho slová. Dokážu prijať Božie slová a založiť na nich svoje bytie. Aby zistili, ktoré časti majú dodržiavať, dokážu poctivo hľadať v Božích slovách. Títo ľudia skutočne žijú pred Bohom. Ak budeš postupovať týmto spôsobom, pomôže to tvojmu životu. Jedením a pitím Jeho slov uspokojíš svoje vnútorné potreby a nedostatky, zmeníš tak svoju životnú povahu a uspokojíš Božiu vôľu. Ak konáš podľa Božích požiadaviek a nenasýtiš telo, no namiesto toho uspokojíš Jeho vôľu, zažiješ realitu Jeho slov. Zažiť realitu Božích slov znamená, že dokážeš plniť svoje povinnosti a splníš požiadavky Božieho diela. Iba tento druh praktických skutkov možno nazvať prežitím reality Jeho slov. Ak dokážeš zažiť túto realitu, zmocníš sa pravdy. Takto začína prežívanie reality. Najprv musíš absolvovať tento tréning a až potom dokážeš vstúpiť do ešte hlbších realít. Premýšľaj, ako dodržiavať prikázania a ako byť verný pred Bohom. Nemysli neustále na to, kedy budeš môcť vstúpiť do kráľovstva. Ak nezmeníš svoju povahu, bude zbytočné, čo si myslíš! Aby si zažil realitu Božích slov, musíš najskôr dostať všetky svoje nápady a myšlienky o Bohu na správne miesto – to je absolútna nevyhnutnosť.

V súčasnosti sa mnoho ľudí nachádza uprostred skúšok a nerozumie Božiemu dielu. Ja ti však hovorím, že ak tomu nerozumieš, potom by si o tom nemal robiť úsudky. Možno nadíde deň, keď pravda vyjde najavo v celej svojej kráse, a potom to pochopíš. Pre teba by bolo prospešné nerobiť úsudky, avšak nemôžeš iba pasívne čakať. Musíš vyvíjať aktivitu. Jedine vtedy budeš jedným z tých, ktorí to skutočne zažijú. Ľudia si vždy vytvárajú predstavy o praktickom Bohu, keďže sú vzdorovití. Preto by sa mali všetci ľudia naučiť poslušnosti, pretože praktický Boh je pre ľudstvo obrovskou skúškou. Ak nedokážeš odolať, všetkému je koniec. Ak nepochopíš praktickosť praktického Boha, Boh ťa neurobí dokonalým. Vážnym krokom, ktorý rozhodne, či ľudia dokážu byť zdokonalení alebo nie, je, či pochopia praktickosť Boha. Praktickosť vteleného Boha, ktorý prišiel na zem, je skúškou pre každého človeka. Ak dokážeš v tomto ohľade stáť pevne, spoznáš Boha a budeš Ho skutočne milovať. Ak nedokážeš odolať a veríš iba v Ducha a nedokážeš uveriť v Božiu praktickosť, potom to bude zbytočné bez ohľadu na svoju vieru v Boha. Ak neveríš, že Boh je viditeľný, ako môžeš veriť v Božieho Ducha? Nie je to len pokus, ako Boha oklamať? Ak nie si podriadený viditeľnému a hmotnému Bohu, dokážeš sa podriadiť Duchu? Duch je neviditeľný a nehmotný, takže keď tvrdíš, že sa podriaďuješ Božiemu Duchu, nie sú to len nezmysly? Kľúčom k dodržiavaniu prikázaní je pochopenie praktického Boha. Akonáhle spoznáš praktického Boha, dokážeš dodržiavať prikázania. Na ich dodržiavanie sú potrebné dve veci: prvou je držať sa podstaty Jeho Ducha a prijať pred Duchom skúšku, druhou je získať pravé pochopenie vteleného tela a dosiahnuť pravé podriadenie. Človek musí mať vždy bohabojné srdce a báť sa Ho, či už pred telom alebo pred Duchom. Iba taký človek sa môže stať dokonalým. Ak pochopíš praktickosť praktického Boha, znamená to, že ak v tejto skúške obstojíš, nič už pre teba nebude ťažké.

Niektorí ľudia hovoria: „Prikázania sa dodržiavajú ľahko. Stačí hovoriť pred Bohom úprimne a zbožne, nerobiť žiadne gestá, to znamená dodržiavať prikázania.“ Je to správne? Ak teda urobíš za Božím chrbtom niekoľko vecí, ktoré sú s Ním v rozpore, počíta sa to ako dodržiavanie prikázaní? Musíš dôkladne pochopiť, čo znamená dodržiavanie prikázaní. Či skutočne rozumieš praktickosti Boha alebo nie. Ak praktickosti rozumieš, nepotácaš sa a nepadáš počas tejto skúšky, znamená to, že tvoje svedectvo je silné. Niesť hlasné svedectvo o Bohu sa primárne týka toho, či rozumieš praktickému Bohu alebo nie, a či si schopný podriadiť sa pred touto osobou, ktorá je nielen obyčajná, ale aj normálna, a dokonca sa podriadiť až smrti. Ak cez túto pokoru prinesieš svedectvo o Bohu, znamená to, že si ťa Boh získal. Ak sa bez výhrad dokážeš podriadiť smrti a nebudeš pred Ním súdiť, ohovárať, mať predstavy a postranné úmysly, potom Boh získa slávu. Podriadiť sa pred obyčajnou osobou, na ktorú sa človek pozerá zhora a byť schopný podriadiť sa smrti bez akýchkoľvek predstáv – to je pravé svedectvo. Realita, do ktorej majú ľudia vstúpiť podľa požiadaviek Boha, znamená, že sa dokážeš podriadiť Jeho slovám a praktizovať ich, skloníš sa pred praktickým Bohom a spoznáš svoju vlastnú skazenosť, otvoríš pred Ním svoje srdce a nakoniec si ťa získa prostredníctvom týchto Jeho slov. Boh získa slávu, keď nad tebou zvíťazia tieto výroky a úplne sa Mu podriadiš. Prostredníctvom toho zahanbí satana a dokončí svoje dielo. Ak nemáš žiadne predstavy o praktickosti vteleného Boha – to znamená, keď si pevne obstál v tejto skúške – potom si toto svedectvo vydal dobre. Ak nadíde deň, keď úplne spoznáš praktického Boha a podriadiš sa smrti ako to urobil Peter, potom si ťa Boh získa a učiní dokonalým. Tvojou skúškou je všetko, čo Boh robí a čo nie je v súlade s tvojimi predstavami. Ak by Božie dielo bolo v súlade s tvojimi predstavami, nemusel by si trpieť ani sa zušľachťovať. Keďže Jeho dielo je také praktické a nie je v súlade s tvojimi predstavami, musíš sa vzdať takýchto predstáv. Preto je to pre teba skúška. Všetci ľudia sú uprostred skúšok kvôli praktickosti Boha. Jeho dielo je praktické, nie nadprirodzené. Získa si ťa, keď naplno pochopíš Jeho praktické slová a Jeho praktické výroky bez akýchkoľvek predstáv a budeš Ho môcť úprimne milovať, ako sa bude Jeho dielo čoraz viac premieňať na praktické. Boh si získa tých ľudí, ktorí Ho poznajú. To znamená tí, ktorí poznajú Jeho praktickosť. Okrem toho sú to tí, ktorí sa dokážu podriadiť praktickému Božiemu dielu.

Podriadenosť, ktorú Boh od ľudí vyžaduje, počas Jeho pôsobenia v tele nezahŕňa zdržanie sa vynášania súdov alebo odporovania, ako si predstavujú. Skôr vyžaduje, aby ľudia používali Jeho slová ako princíp, podľa ktorého žijú a ako základ svojho prežitia, aby uviedli celú podstatu Jeho slov do praxe, a aby úplne uspokojili Jeho vôľu. Jeden aspekt požiadavky o podriadenie sa vtelenému Bohu zahŕňa praktizovať Jeho slová, zatiaľ čo druhý aspekt sa týka schopnosti podriadiť sa Jeho normálnosti a praktickosti. Obidva musia musí byť absolútne. Tí, ktorí dosiahnu obidva tieto aspekty, majú ozajstné srdcia milujúce Boha. Boh si získal všetkých týchto ľudí a všetci milujú Boha tak, ako milujú svoj vlastný život. Vtelený Boh vnáša do svojho diela normálnu a praktickú ľudskú prirodzenosť. Takto sa Jeho vonkajšia schránka normálnej a praktickej ľudskej prirodzenosti stáva pre ľudí obrovskou skúškou. Je to ich najväčší problém. Nedá sa však vyhnúť normálnosti a praktickosti Boha. Skúšal všetko, aby našiel riešenie, ale nakoniec sa nedokázal zbaviť vonkajšej schránky svojej normálnej ľudskej prirodzenosti. A preto sa Boh nakoniec stal telom, a nie Bohom Ducha v nebi. On nie je Bohom, ktorého ľudia nevidia, je Bohom, ktorý nosí plášť stvorenej bytosti. Zbaviť sa teda schránky svojej normálnej ľudskej prirodzenosti by vôbec nebolo jednoduché. Bez ohľadu na to, stále vykonáva dielo, ktoré chce robiť z perspektívy tela. Toto dielo je vyjadrením normálneho a praktického Boha, tak ako by sa ľudia nemohli podriadiť? Čo môžu ľudia robiť s Božími skutkami na zemi? On robí to, čo chce. Všetko, čo ho robí šťastným, je presne také, ako má byť. Ak sa ľudia nepodriadia, môžu mať nejaké ďalšie zmysluplné plány? Ľudstvo sa doteraz dokázalo spasiť iba prostredníctvom podriadenosti. Nič rozumnejšie nikomu nenapadlo. Ak chce Boh skúšať ľudí, čo s tým môžu urobiť? Toto všetko nevymyslel Boh v nebi, vymyslel to vtelený Boh. Chce to urobiť tak, aby to nemohol žiadny človek zmeniť. Boh v nebi nezasahuje do toho, čo koná vtelený Boh, nie je to ďalší dôvod, prečo by sa mu ľudia mali podriadiť? Hoci je praktický a normálny, je to Boh, ktorý sa stal telom. Všetko, čo chce, robí na základe svojich vlastných nápadov. Boh v nebi Mu zveril všetky úlohy. Ty sa Mu musíš podriadiť vo všetkom, čo robí. Hoci má ľudskú prirodzenosť a je úplne normálny, toto všetko zariadil zámerne. Ako teda môžu ľudia na Neho zízať s nesúhlasom? Chce byť normálny, preto je normálny. Chce žiť v ľudskej prirodzenosti, preto žije v ľudskej prirodzenosti. Chce žiť v božskej prirodzenosti, preto žije v božstve božskej prirodzenosti. Ľudia sa na to môžu pozerať akokoľvek, ale Boh bude vždy Bohom a ľudia budú vždy ľuďmi. Jeho podstatu nemožno poprieť kvôli nejakému drobnému detailu, ani Ho nemožno vytlačiť z „osoby“ Boha kvôli jednej malej veci. Ľudia majú slobodu ľudských bytostí a Boh má dôstojnosť Boha. Vzájomne do seba nezasahujú. Nemohli by ľudia dať Bohu trochu slobody? Nemohli by tolerovať, aby bol Boh trochu neformálny? Nebuď na Boha taký prísny! Mali by sme sa všetci tolerovať, nevyriešilo by sa tým všetko? Existovalo by nejaké odcudzenie? Ak niekto nedokáže tolerovať takú banálnu záležitosť, ako potom môže povedať niečo ako: „Srdce premiéra je také veľké, že by sa v ňom dalo plaviť loďou“? Ako môžu byť pravými ľuďmi? Nie je to Boh, kto spôsobuje ľudstvu problémy, to ľudia spôsobujú problémy Bohu. Vždy riešia veci tak, že robia z komára somára. Naozaj robia veľa kriku pre nič a to je tak zbytočné! Keď Boh pôsobí v rámci normálnej a praktickej ľudskej prirodzenosti, to, čo robí, nie je dielom ľudstva, ale Božím dielom. Ľudia však nevidia podstatu Jeho diela; vždy vidia len vonkajšiu schránku Jeho ľudskej prirodzenosti. Nevideli také veľké dielo, no trvajú na tom, aby uvideli Jeho obyčajnú a normálnu ľudskú prirodzenosť a nenechajú to tak. Ako sa môže toto nazývať podriadenosť Bohu? Boh v nebi sa teraz „zmenil“ na Boha na zemi a Boh na zemi je teraz Bohom v nebi. Nezáleží na tom, či Ich vonkajší vzhľad je rovnaký, nezáleží ani na tom, ako presne konajú. Ten, kto koná Božie dielo, je sám Boh. Musíš sa podriadiť, či chceš alebo nie – v tejto veci nemáš na výber! Ľudia sa musia podriadiť Bohu, musia sa absolútne podriadiť Bohu bez najmenšej pretvárky.

Ľudia, ktorých si chce vtelený Boh dnes získať, sa prispôsobia Jeho vôli. Potrebujú sa len podriadiť Jeho dielu a prestať sa neustále zaoberať myšlienkami o Bohu v nebi, žiť v nejasnostiach a sťažovať to vtelenému Bohu. Tí, ktorí sa Mu dokážu podriadiť, absolútne počúvajú Jeho slová a poslúchajú Jeho opatrenia. Týchto ľudí vôbec nezaujíma, aký je v skutočnosti Boh v nebi alebo aké dielo Boh v nebi v súčasnosti medzi ľuďmi vykonáva. Naplno odovzdávajú svoje srdcia Bohu na zemi a odovzdávajú Mu celé svoje bytosti. Nikdy neberú ohľad na vlastnú bezpečnosť, ani si nerobia veľkú hlavu z normálnosti a praktickosti Boha v tele. Zdokonalí tých, ktorí sa podriadia Bohu v tele. Tí, ktorí veria v Boha v nebi, nezískajú nič. Pretože to nie je Boh v nebi, ale Boh na zemi, ktorý dáva ľuďom sľuby a požehnania. Ľudia by si nemali vždy ctiť Boha v nebi ako veľkého a pritom hľadieť na Boha na zemi ako na obyčajného, priemerného človeka. To je nespravodlivé. Boh v nebi je veľký, úžasný a obdivuhodne múdry, ale to vôbec neexistuje. Boh na zemi je veľmi priemerný a bezvýznamný a je tiež úplne normálny. Nemá mimoriadny intelekt ani nevykonáva činy, ktoré by zatriasli zemou. Jednoducho koná a hovorí veľmi normálnym a praktickým spôsobom. Aj keď nehovorí cez hromy a neprivoláva vietor a dážď, On je naozaj vtelením Boha v nebi a On je naozaj Bohom žijúcim medzi ľuďmi. Ľudia nesmú považovať za Boha toho, koho dokážu chápať a kto zodpovedá ich vlastným predstavám, alebo ctiť si Ho ako veľkého, zatiaľ čo toho, koho nemôžu prijať a absolútne si Ho nedokážu predstaviť, vnímať ako nízkeho. Toto všetko pochádza z ľudskej vzdorovitosti; to všetko je zdrojom odporu ľudstva voči Bohu.