Gu Wenqing: Kresťanom som sa stal v roku 1990. Istý cirkevný vodca v tom čase neustále vravieval, že základom našej viery je Biblia a že sa ňou ako veriaci musíme riadiť. Jeho slová sa v mojom srdci skutočne zakorenili a pomyslel som si, že musím len veľa čítať z Biblie; že pokým jej budem rozumieť, vo viere vždy budem mať cestu. Písmo som si preto čítal stále dookola a často som žiadal o rady tých, ktorí boli veriacimi dlhšie než ja. Pamätám si, ako ma raz jeden z nich povzbudil so slovami: „S tvojím zápalom pre Bibliu pre teba Pán jedného dňa isto pripraví dôležité miesto.“ Ako nový veriaci som tieto slová počúval so skutočným vzrušením a zároveň som vďaka nim uctieval Bibliu ešte viac. Potom som každé ráno vstával o štvrtej, aby som si čítal Písmo, a vybrané biblické verše som porozvesoval po celom dome. Každú voľnú chvíľu som si čítal pasáže z Biblie alebo som sa ich učil naspamäť. A keď som večer šiel spať, dokonca som si Bibliu pokladal vedľa vankúša v presvedčení, že ak sa Pán vráti v noci, budem Ho môcť privítať s Bibliou v náručí. Od svojej Bible som sa skrátka nedokázal odlúčiť.

Hostiteľ: Nebolo to už príliš?

Gu Wenqing: Veru bolo. Po niekoľkých rokoch som bol jedným z hlavných spolupracovníkov charizmatikov v našom meste a zodpovedal za vyše 300 zhromažďovacích miest. Bibliu som naozaj miloval a svojim bratom a sestrám som neustále opakoval: Pán Ježiš povedal: „Človek nebude žiť len na chlebe, ale na každom slove, ktoré vychádza z úst Boha.“ (Mt 4, 4) V duchovnom spoločenstve som im hovoril, že keďže sú všetky Božie slová v Biblii, čítať ju je rovnako dôležité ako náš denný pokrm; že Biblia tvorí základ našej viery, a tak sa ňou musíme riadiť, nech sa deje čokoľvek, a že to znamená byť pravým veriacim.

Hostiteľ: Kedy si sa dopočul o diele Všemohúceho Boha posledných dní?

Gu Wenqing: Bolo to v roku 1997. Členovia mnohých cirkví v severovýchodnej Číne prijímali dielo Všemohúceho Boha posledných dní jeden za druhým. Jeden z našich vodcov unáhlene zvolal stretnutie spolupracovníkov, kde nás postavil pred množstvo propagandy očierňujúcej Východný blesk, a povedal nám: „Existuje cirkev zvaná Východný blesk, ktorá tvrdí, že sa Pán Ježiš vrátil v tele ako Všemohúci Boh, že vyslovil nové slová a otvoril zvitok. Biblia je vraj už zastaraná a jedinou cestou, ako nájsť obživu, je čítanie slov Všemohúceho Boha. Ako to len môžu tvrdiť? Sú to už tisíce rokov, čo všetci veriaci v Pána čítajú Bibliu. Skrýva v sebe všetky Božie slová a nič mimo nej Božím slovom nie je. Vždy musíme zostať verní Biblii. Ak sa od nej odchýlite, zradíte Pána a On vás po svojom príchode nespasí.“ V tom čase som s ním absolútne súhlasil a pomyslel som si: „Iste, každý aspekt našej viery má základ v Biblii a ľudia z Východného blesku ju ani len nečítajú. Neznamená to teda, že sa odkláňajú od Pánovej cesty? Musím svojich bratov a sestry viesť k tomu, aby ju zastávali a nikdy sa od nej neodchýlili.“ Ten istý vodca zvolal podobné trojdňové stretnutie, kde hovoril o tom, ako sa pred Východným bleskom chrániť a ako mu odporovať. Stretnutia mi vnukli pocit, že moja zodpovednosť je väčšia než kedykoľvek predtým. S cieľom ochrániť cirkev som spolu s ostatnými spolupracovníkmi vynaložil obrovské úsilie, aby sme zamedzili vplyvu Východného blesku a odolali mu. O tom, ako sa pred ním chrániť, sme hovorili na každej bohoslužbe. Dokonca som bratom a sestrám povedal, že by sa mali postiť a v modlitbe prosiť Boha, aby Východnému blesku zabránil v kradnutí ovečiek našej cirkvi.

Hostiteľ: Našiel sa niekto, kto i napriek tomu všetkému Božie dielo posledných dní preskúmal?

Gu Wenqing: Áno. Jedného dňa krátko po tom mi istá sestra prezradila, že jeden zo spolupracovníkov teraz verí vo Východný blesk, pričom aj tí najnáruživejší členovia jeho zhromažďovacieho miesta sa vydali po jeho ceste. Natoľko ma to znepokojilo, že som ešte hladný uháňal rovno k nemu domov. Zistil som, že na zhromaždení asi 40 ľudí ich chýbalo 19.

Hostiteľ: Devätnásť z nich prijalo Všemohúceho Boha?

Gu Wenqing: Presne tak. Problém bol v tom, že tí 19 bývali tými najoddanejšími členmi daného zhromažďovacieho miesta, a tak keď nám tieto dobré ovečky pokradli, naozaj ma to rozčúlilo. Myslel som na to, že Východný blesk je ozajstnou hrozbou, keď im krádež našich dobrých ovečiek zabrala len niekoľko dní práce. Rozhodnutý odradiť ich som dotknutých bratov a sestry urýchlene navštevoval a hovoril: „Východný blesk tvrdí, že sa vrátil Pán a vyslovil nové slová. Nie je to pravda. A pretože sa všetky Božie slová nachádzajú v Biblii, všetko ostatné znamená odklon od Pánovej cesty a že keď Pán príde, do kráľovstva sa nedostanú. Nebudú potom všetky tie roky viery zbytočné?“ Nabádal som ich, aby sa ihneď kajali pred Pánom.

Hostiteľ: A ich odpoveď?

Gu Wenqing: V danej chvíli som si myslel, že ma vypočujú. Sestra Zhang však na moje prekvapenie povedala: „Brat Gu Cheng, tvoje tvrdenie, že sú všetky Božie slová zapísané v Biblii, nie je pravdivé. V Evanjeliu podľa Jána 21, 25 sa píše: ‚Je aj mnoho iných vecí, ktoré Ježiš urobil a keby sa mali všetky spísať, myslím, že ani sám svet by nemohol obsiahnuť knihy, ktoré by sa mali napísať.‘ Tento verš nám ukazuje, že nie všetko, čo Pán Ježiš vykonal a povedal, je podrobne zaznamenané v Biblii. A Zjavenie Jána ďalej predpovedá, že keď sa Pán vráti, otvorí zvitok, prelomí sedem pečatí a opäť prehovorí k cirkvám, pričom je zjavné, že tieto nové Božie slová na posledné dni nemohli byť do Biblie vpísané vopred. Tvoje tvrdenie, že sa všetky Božie slová ukrývajú v Biblii, teda neobstojí.“ V tej chvíli som naozaj nevedel, ako to vyvrátiť. Pomyslel som si: „Prirodzene. Ten biblický verš to hovorí veľmi jasne. Tak prečo som sa nad ním nikdy predtým nezamyslel?“ Zhang Lin pokračovala ďalej: „Všemohúci Boh je navrátený Pán Ježiš. Vyjadril všetky pravdy, ktoré súdia, očistia a celkom spasia ľudstvo. Tieto pravdy predstavujú slová Ducha Svätého cirkvám a toto všetko zas otvorenie zvitku, predpovedané v Zjavení Jána.“ Dodala tiež, že veriť vo Všemohúceho Boha neznamená zrádzať Pána, ale načúvať Božiemu hlasu a vydávať sa po stopách Baránka. Tak ako sa píše v Zjavení Jána: „To sú tí, čo nasledujú Baránka, kamkoľvek ide.“ (Zj 14, 4) Do čítania slov Všemohúceho Boha ma pobádala tvrdením, že iba pokorným hľadaním môžeme načúvať Božiemu hlasu a privítať Jeho príchod.

Hostiteľ: To znie dosť rozumne.

Gu Wenqing: A aj bolo.

Hostiteľ: Čo si si však myslel v tej danej chvíli?

Gu Wenqing: Sústredil som sa len na to, aby som ju obrátil späť, a tak ma jej snaha o duchovné spoločenstvo celkom obišla. Iba som zodvihol Bibliu, zamával jej ňou pred očami a povedal: „Poznám Bibliu – nepotrebujem hľadať! Všetko mimo nej je len kacírstvo a bráni tvojej spáse!“ Podobné cesty som v snahe zmeniť ich názor podnikal celý týždeň, no nech som povedal čokoľvek, všetci boli odhodlaní nasledovať Všemohúceho Boha a ja som nezískal späť ani jedného z nich.

Hostiteľ: To ťa muselo prekvapiť.

Gu Wenqing: Veruže aj prekvapilo. Vrátil som sa domov a po pomyslení na všetkých tých členov cirkvi, ktorí prešli k Východnému blesku, som ostal celkom zarazený. Prečo nebolo možné zmeniť ich názor, keď už si raz prečítali knihu Východného blesku? Bolo to pre to, o čom nám hovoril náš vodca? Bola v ich knihe naozaj akási droga? Vyzerali však úplne normálne, nezdali sa mi dezorientovaní, a boli takí energickí a sebavedomí. Ich duchovné spoločenstvo prenikalo do podstaty vecí a nikto ho nemohol poprieť. Bol som taký zmätený. Chcel som vedieť, čo všetko sa v tej knihe Východného blesku píše, no čokoľvek mimo Biblie som považoval za zradu Pána, ktorá by marila moju spásu, takže som sa neodvážil. Neskôr som tých devätnástich vykázal z cirkvi a vyzval všetkých ostatných, aby s nimi nemali nič spoločné. Osobitne som pritom naliehal na spolupracovníkov, aby na svoje ovečky dávali dobrý pozor a ihneď vypudili každého, kto prijme Východný blesk.

Hostiteľ: To sú dosť rázne opatrenia na zamedzenie vplyvu jednej cirkvi. Ako to dopadlo?

Gu Wenqing: Neprinieslo to veľa ovocia. Na izolovaní cirkvi som tvrdo pracoval, no bratov a sestier, ktorí sa pripájali k Východnému blesku, bolo čoraz viac. Takmer každý deň pribudol niekto ďalší a ja som to nedokázal zastaviť. Úplne ma to vtedy pohltilo. V snahe prinavrátiť ich späť som pracoval dlhé hodiny, no i tak som nepresvedčil ani jedného z nich. Čo ma však naozaj prekvapilo bolo, že sa onedlho k Východnému blesku pridal aj Brat Wang Mingyi, ktorý predtým pracoval po mojom boku. Pripadalo mi to fakt zvláštne. Mingyi začínal rovnako ako ja. Vždy hovoril o tom, ako sa pred Východným bleskom chrániť, a tak som nikdy nepomyslel na to, že by sa k nim mohol pridať. Poriadne ma to rozhnevalo a s úmyslom podať si ho som zamieril rovno k jeho domu. Povedal som mu: „Dobre vieš, že Východný blesk je odchýlkou od Biblie. Ako v to môžeš veriť?“ Jeho odpoveď znela: „Gu Cheng, tiež som predtým počúval vodcu a Východný blesk som nikdy poriadne nepreskúmal. Iba som slepo odolával a odsudzoval to. No po tom, čo som si prečítal slová Všemohúceho Boha, som uvidel, že odkrýva mnoho biblických tajomstiev a núka nám cestu, ako sa očistiť od hriechu. Slová Všemohúceho Boha sú pravdou a sú hlasom Božím. To On je navrátený Pán Ježiš. Mal by si si Jeho slová prečítať tiež…“ V tom okamihu som ho len rýchlo prerušil so slovami: „A dosť! Teba možno zviedli, no nerob to isté mne. Je úplne jedno, čo mi povieš. V žiadnom prípade tú knihu nebudem čítať!“ Zabuchol som dvere a nazlostený som odišiel. Neskôr som spolupracovníčku Liu začul hovoriť, že akejsi inej cirkvi ukradol Východný blesk viac ako 100 členov, a mnoho ďalších spolupracovníkov vravelo, že aj v ich oblastiach Východný blesk deň čo deň kradne dobré ovečky, pričom ani jednu nemožno získať späť. Bol som ich správami skutočne nadmieru šokovaný a premýšľal som, ako ich učenie môže byť natoľko podmanivé a či sa Pán skutočne vrátil. Prečo by ho inak toľkí ľudia prijali? Prečo by mu natoľko verili?

Hostiteľ: Zvážil si aspoň vtedy, že ho preskúmaš?

Gu Wenqing: Nie, bol som priveľmi utkvelý vo vlastných predstavách. Myslel som si, že tí, čo mu veria, len primálo čítajú Bibliu a že naša viera musí vychádzať z Biblie; že to oni sa nedostanú do Božieho kráľovstva. Jednoducho mi nenapadlo skúmať to.

Hostiteľ: Nenapadlo ti zamyslieť sa, prečo všetkých tých bratov a sestry nemožno presvedčiť, aby sa vrátili?

Gu Wenqing: Áno, no nevedel som si to nijako vysvetliť. V tom čase som mal pocit, že po tom, čo uverili vo Východný blesk, odrazu všetci rozumeli Biblii lepšie ako ja, a ja som nevedel, ako im odpovedať. Spomínam si na september toho roku, keď aj Li Zhi, jeden z hlavných spolupracovníkov cirkvi, prestúpil do Východného blesku spolu so svojou ženou. Keď som sa o tom dopočul, chmatol som svoju Bibliu a štyroch spolupracovníkov a vybral som sa k nemu. Keď sme dorazili na miesto, nenechal som ich povedať ani slovko a rozkričal som sa: „To ani nemáte svedomie? Pán Ježiš vás predsa toľkým obdaroval – alebo ste na to zabudli? Ako ste mohli uveriť vo Všemohúceho Boha? Čo vám za to dali? Koľko vám zaplatili?“ Na moje prekvapenie sa Li Zhi iba pousmial a povedal: „Nedali nám peniaze, ale pravdu a život.“ To ma rozhnevalo ešte viac. Odvetil som mu: „Ako vám mohli dať život? Všetko, čo nie je v Biblii, je zrada Pána. Tak aká pravda a život?“ Nečakane mi v odpovedi na to položil otázku: „Povedal by si, že pravda a život pochádzajú od Boha, alebo z Biblie? Čo nám Pán Ježiš hovoril, keď karhal farizejov? ‚Študujete Písma, lebo sa domnievate, že v nich objavíte večný život, a oni svedčia o Mne. Ale vy neprichádzate ku Mne, aby ste mali život.‘ (Jn 5, 39-40) Vyjadril sa veľmi jasne. Biblia nám o Bohu podáva svedectvo, no nie je sama zdrojom večného života. Hľadať v nej večný život je chyba. Iba Kristus je cesta, pravda a život, a tak len jeho nasledovaním a podriaďovaním sa Jeho dielu a slovám môžeme získať pravdu a večný život.“ Skutočne som nevedel, ako odpovedať, keď som to začul. Cítil som sa zahanbený. Myslel som na to, ako vždy počúval moje kázne. Tak prečo teraz on čosi vysvetľoval mne? Prečo vyvracal moje tvrdenia? Po všetkých tých mojich rokoch čítania Biblie, ako mohli o viere v Pána vedieť viac ako ja?

Hostiteľ: Keď ktosi znalosť Biblie používa len na dosiahnutie svojho, upustenie od ega a pokorné hľadanie sa preňho stávajú ťažkými.

Gu Wenqing: Je to tak. Ja som vtedy reagoval celkom nerozumne. Povedal som: „Je mi jedno, čo tu hovoríš. Každý, kto nečíta Bibliu, pôjde do pekla.“ Ostatní štyria spolupracovníci sa ich potom pokúšali získať podobrotky aj pozlotky, no nech sme skúsili hocičo, Li Zhi a jeho žena boli vo svojej viere vo Všemohúceho Boha neoblomní. Keď som sa vrátil domov, premýšľal som nad tým, čo mi povedal a nad ostatnými ľuďmi, ktorí sa k Východnému blesku pridali. Kedysi som o Biblii vedel viac ako oni a oni vtedy počúvali moje kázne, no stačilo pár dní vo Východnom blesku, a vedeli mi zviazať jazyk niekoľkými slovami. Čo sa to dialo? Bol Východný blesk naozaj tou pravou cestou? Danú myšlienku som však rýchlo zavrhol. Mal som pocit, že to nemôže byť tak; že čokoľvek mimo Biblie znamená zradu Pána, a rozhodol som sa Biblie držať a vyčkať návrat Pána, ktorý ma so sebou vezme do neba.

Hostiteľ: Keď si vtedy videl všetkých tých oddaných ľudí prijať Všemohúceho Boha a viac nehľadieť naspäť, zamyslel si sa nad tým?

Gu Wenqing: Nuž, keby som v tom čase mal srdce, ktoré hľadá Boha alebo je bohabojné, nerobil by som toľko preto, aby som Mu vzdoroval. Sledoval som ako Východný blesk prijíma čoraz viac ľudí a už som ani neprednášal kázne. Iba som nachádzal hromadu materiálov zameraných proti Východnému blesku a hovoril o nich na schôdzach spolupracovníkov či nedeľných bohoslužbách. Rovnako som všetkým hrozil, aby sa neodvážili ani len pozrieť na Východný blesk, a pracoval s vodcami a spolupracovníkmi ostatných cirkví na boji proti nemu. Ak som sa dopočul o niekom, kto sa istého člena cirkvi usiluje obrátiť na vieru vo Východný blesk, ponáhľal som sa za ním, aby som ho vyštval preč. Niekedy som sa bál, že jazda na bicykli potrvá príliš dlho, a tak som sa viezol aj na druhý koniec mesta taxíkom, len aby som ľudí z Východného blesku odohnal. Vtedy som si myslel, že zabezpečujem Pánovu cestu a ochraňujem Jeho stádo, a dokonca som pre to bol ochotný riskovať svoj život. Nevedel som však pochopiť, prečo čím viac proti tomu bojujem, tým viac incidentov sa v cirkvi deje.

Hostiteľ: Incidentov?

Gu Wenqing: Áno. V auguste 1999 počas hromadného krstu niekoľkých ľudí zatkli a odviedli na policajnú stanicu. V auguste 2000 potom počas vykonávania krstu zatkli aj mňa spolu s troma dôležitými spolupracovníkmi. Polícia navyše i prehľadala môj dom a zabavila všetky cirkevné milodary. Kým som bol vo väzbe, iba som premýšľal nad všetkým, čo sa v cirkvi za posledných pár rokov udialo. Dvaja starší členovia, ktorí ma zvykli prizývať k prednášaniu kázní a k evanjelizácii, Jiang Ru a Wu Yong, sa v snahe ochrániť svoje ovečky a odolať Východnému blesku rozhodli svoju cirkev izolovať. Boli to mimoriadne zbožní kresťania, a tak ma šokovalo, keď obaja dostali rakovinu a zomreli hroznou smrťou. A raz v roku 1998, na veľkom stretnutí viac ako 200 kľúčových pracovníkov, jedného z nich odrazu posadol démon, ktorého z neho nikto nedokázal vyhnať, hoci sme sa zaňho všetci modlili. V mysli sa mi odohrával jeden incident za druhým a ja som skrátka nevedel prísť na to, prečo má cirkev toľko problémov. Počas svojich rokov nasledovania Pána som sa vzdal svojej práce aj rodiny, aby som Mu slúžil. V cirkvi som dozeral na všetky možné typy úloh a neúnavne pracoval na bránení Pánovej cesty a ochrane jeho ovečiek. Prečo ma teda Pán nechránil a nežehnal? Prečo som s pribúdajúcim vzdorom voči Východnému blesku čoraz viac trpel? Prečo som bol v neustálom stave úzkosti? Mohol som sa vo Východnom blesku mýliť? Naozaj sa Pán vrátil? Počas svojich siedmich dní vo väzbe som len sotva mohol prižmúriť oko – pociťoval som hlbokú skľúčenosť. Nijako som si nedokázal vysvetliť, čo sa v cirkvi deje, a vtedy som sa modlil k Pánu so slovami: „Pane, v cirkvi sa toho toľko stalo. Čo je tým pravým dôvodom za týmto všetkým? Čo robím zle?“

Keď ma prepustili, všimol som si, že cirkev je čoraz opustenejšia, a lámalo mi to srdce. Vyslovil som ďalšiu modlitbu k Pánu: „Pane! Prečo je táto cirkev v takomto stave? Postavili ju vďaka Tvojej drahocennej krvi, tak prečo ňou pohŕdaš? Ó, Pane, naozaj trpím. Stádo sa pomaly rozptyľuje, a čím viac Východnému blesku vzdorujem, tým viac je v cirkvi nepokojov. Neviem, ako to všetko napraviť a ako cirkev oživiť. Pane, prosím, otvor predo mnou cestu!“ No nech som sa modlil akokoľvek, chaos cirkev neopúšťal. Mojich spolupracovníkov akoby rozptýlil vietor a zo strachu pred väzbou sa skrývali. Cirkev sa zmietala v chaose a návštevnosť stále klesala. Nevedel som, o čom mám kázať, a stredajších a nedeľných kázní som sa desil. Keď som rozprával, bratia a sestry zadriemavali a nemohol som s tým nič spraviť. Nevedel som, za čo sa modliť, a moja viera slabla. Odrazu som si všimol, že mi chýba moje niekdajšie odhodlanie udržať si svoju vieru a lásku k Pánovi, hoci by ich nikto iný nemal. Pomaly som sa prepadal do skazenosti, začal som pozerať televíziu a filmy a dokonca som sa naučil hrať mahjong a poker. Žil som v hriechu a nedokázal som mu uniknúť. Často som sa pristihol, ako stojím vo dverách a zvieram svoju Bibliu, zatiaľ čo ma zoviera pocit hroznej úbohosti a stratenosti. Netušil som, ako pokračovať. Často som kľačal, plakal, volal som k Pánovi a prosil Ho so slovami: „Pane Ježišu, kde len si? Mám pocit, že umieram. Pane, prosím, zachráň ma. A zachráň aj našu cirkev.“

Hostiteľ: Znie to, akoby si sa skutočne ocitol v slepej uličke.

Gu Wenqing: Aj to tak bolo. Potom v roku 2002, v čase mojej najväčšej slabosti, mi zavolal Brat Zhou Zheng z južnej Číny a pozval ma na návštevu na isté náboženské školenie. Keď som to počul, vzdal som Bohu úprimnú vďaku. V tom čase som sa v živote naozaj trápil, a tak som sa celý nedočkavý chcel zhostiť tejto príležitosti, aby som nabral sily. Keď som dorazil, videl som, že sa všetkým darí ešte lepšie, než poslednýkrát, čo som ich videl, pred dvoma rokmi. Ich viera bola silnejšia. Keď ma zbadali, boli plní súcitu a povzbudenia a vyvolávali vo mne pocit, že sme jedna rodina. Skutočne ma to dojalo. Nasledujúci deň sa ma Zhou Zheng spýtal, ako sa mi po všetkých stránkach darí, pričom sa pýtal práve na to, s čím sa trápim. Bez toho, aby som mu čosi zatajoval, som mu rozpovedal o tom, čo sa deje s cirkvou. Keď som skončil, v duchovnom spoločenstve mi povedal: „Nielen tvoja cirkev teraz stráca vitálnosť. Deje sa to v cirkvách všade okolo nás. Viera a láska veriacich chladnú a za svoje hriechy nie sú disciplinovaní. Spolupracovníci nemajú o čom kázať a venujú sa žiarlivým súbojom a vnútorným rozbrojom. A cirkvi sa trieštia, lebo v sebe už dlho nemali Božiu prítomnosť.“ Povedal mi tiež o tom, prečo všetky cirkvi pustnú.

Hostiteľ: Čo konkrétne povedal?

Gu Wenqing: Prečítal mi 8. kapitolu, 11. verš z knihy proroka Amosa. Boh Jahve hovorí: „Hľa, nastávajú dni… zošlem na krajinu hlad, nie hlad po chlebe ani smäd po vode, ale po počúvaní Jahveho slov.“ A potom povedal: „Ako môžeme vidieť, za týmto ‚hladomorom‘ stojí skutočnosť, že ľudia už viac nepraktizujú Božie slová. Rovnako ako vo Veku zákona, keď veľkňazi, zákonníci a farizeji nezachovávali Jahveho zákon, ale len ľudské tradície, a tak prinášali podradné obety, otvorene predávali dobytok a zamieňali peniaze v chráme, meniac ho na brloh zlodejov, ktorý Boh so znechutením opustil. Keď už viac v chráme nebolo Božie dielo, ľudia si robili, čo chceli, za svoje hriechy neboli disciplinovaní a chrám spustol. Hlavným dôvodom bolo, že duchovní vodcovia nedodržiavali Jahveho prikázania a zišli z Pánovej cesty. Ďalším dôvodom však bol aj fakt, že Boh teraz konal novú etapu svojho diela a pôsobenie Ducha Svätého sa presunulo inam. S príchodom Pána Ježiša sa totiž začal Vek milosti mimo chrámu a ľudia, ktorí ho nasledovali, tak mohli byť napojení aj sýti. Kým sa modlili a vyznávali svoje hriechy Pánovi, hriechy im boli odpustené a mohli sa tešiť zo všetkej tej milosti a toho mieru, ktorými ich Pán obdaril. Veľkňazov, zákonníkov a farizejov, ktorí Jeho dielo odmietli prijať a miesto toho Mu odolávali a odsudzovali Ho, ako aj všetkých tých, ktorí trvali na tom, že pôjdu s nimi, však Božie dielo opustilo a odvrhlo a ponechalo temnote a spustošeniu.“

Hostiteľ: Čo si si o tomto výklade pomyslel?

Gu Wenqing: V tej chvíli som mal pocit, že je naozaj osvetlujúci, no bol som tiež zmätený a trápila ma myšlienka: „V Biblii som si to všetko prečítal už nespočetnekrát, tak prečo som na to doteraz takto nenazeral? A všetci tí bratia a sestry sú navyše takí mladí. Ako to, že do tohto problému tak hlboko vidia?“ Zaujímalo ma, ako na to všetko prišli, a tak som pozorne počúval ďalej. Zheng Zhou mi potom povedal: „Tak ako vo Veku zákona, keď začal upadať chrám, tak je aj dnes dôvodom tohto stavu cirkví nová etapa diela, ktorú Boh vykonáva.“ Keď to vyslovil, srdce mi na okamich zastalo a napadlo mi, že by mohli patriť k Východnému blesku. Všetci tvrdili, že to, čo učia, je vskutku prešibané. Čo ak zviedli aj mňa? Zmocnil sa ma pocit nervozity a vnútorného rozporu: mal by som ich vypočuť, alebo nie?

Hostiteľ: Určite si sa rozhodol, že ostaneš.

Gu Wenqing: Správne. V tom čase som chcel len vyriešiť problém v cirkvi. Za celé tie roky mi nikto z tých pastorov ani starších z Číny ani zahraničia nevedel pomôcť – bez ohľadu na to, koľko čítali Bibliu, postili sa či modlili. Cirkev sa naďalej rozpadala. Títo bratia a sestry však boli plní viery a lásky a ich duchovné spoločenstvo prenikalo do podstaty vecí. Nikomu by sa nedarilo tak dobre, keby v nich nepôsobil Duch Svätý a neviedol ich. Pomyslel som si preto, že pokiaľ skrz ich duchovné spoločenstvo nájdem spôsob, ako svoju cirkev oživiť, tak ešte máme nádej. Chcel som sa tej šance chopiť a pomyslel som si, že ak by aj patrili k Východnému blesku, nemusím sa báť, lebo Bibliu poznám a nemôžu ma zviesť z cesty. S touto myšlienkou som potom začal počúvať, pričom som listoval v Biblii, aby som si overil, či sa s ňou to, čo mi hovoria, zhoduje.

Hostiteľ: Ostal si, no stále si bol dosť ostražitý.

Gu Wenqing: Áno. Zhou Zheng pokračoval v duchovnom spoločenstve a čítal z Knihy proroka Amosa 4, 7-8: „Zadržal som pre vás aj dážď, ešte tri mesiace pred žatvou, a zariadil som to tak, že na jedno mesto pršalo, ale na iné nie; na jednu časť pršalo, a tá, na ktorú nepršalo, vyschla. Dve či tri mestá sa potácali k jednému mestu, aby sa napili vody, ale zostali smädné, no napriek tomu ste sa ku Mne neobrátili, riekol Jahve.“ Vysvetlil mi: „Ten verš spomína mesto, kde prší, zatiaľ čo v inom meste je sucho, pričom tento ‚dážď‘ odkazuje na dielo Ducha Svätého. Boh zo všetkých miest berie dielo Ducha Svätého a presúva ho k ľuďom, ktorí Jeho nové dielo prijímajú. Tí, ktorí držia krok a kráčajú v Božích šľapajach, dostanú obživu nových slov Ducha Svätého, ktorý skrz nich bude pôsobiť. No tí, ktorí nové Božie dielo neprijmú, budú v jeho priebehu prirodzene odvrhnutí a budú žiť v temnote.“ V tomto bode jeho duchovného spoločenstva mi to začalo dávať omnoho väčší zmysel. Uvedomil som si, že cirkev je pustá, pretože Boh koná svoje nové dielo a pôsobenie Ducha Svätého sa tak presunulo. Nečudo, že som po všetky tie roky necítil Božiu prítomnosť a tápal v takej duchovnej temnote, akoby som spadol do bezodnej jamy a nemal už ani štipku nádeje. Žil som v totálnej biede. Pri pomyslení na to, že stačí držať krok s Bohom a tešiť sa z diela a vedenia Ducha Svätého, som sa Zhou Zhenga nadšene spýtal: „Ako má človek kráčať v Baránkových šľapajach a získať pôsobenie Ducha Svätého?“ Povedal mi: „V Zjavení Jána je to predpovedané sedemkrát: ‚Kto má uši, ten nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.‘ (Zj, kap. 2 a 3) Toto proroctvo nám hovorí, že Boh v posledných dňoch prehovorí k cirkvám a všetci, čo začujú Boží hlas, budú kráčať po Jeho stopách a zúčastnia sa Baránkovej svadobnej hostiny.“ Potom vytiahol akúsi knihu a pokračoval: „Táto kniha obsahuje slová Ducha Svätého cirkvám. Prečítaj si ju a všetkému porozumieš.“ Vzal som ju a zbadal jej názov: Slovo sa zjavuje v tele. Nebola to kniha Východného blesku? Na chvíľu som ostal ohromený a pomyslel som si: „Celých päť rokov proti nim bojujem hlava-nehlava a nikdy som sa s nimi nestretol tvárou v tvár – až teraz.“ Pomyslel som na všetkých tých bratov a sestry, ktorých od chvíle, keď si vypočuli Východný blesk, nebolo možné presvedčiť o opaku. Bol som taký nervózny. Srdce som mal až v hrdle. Vyriekol som modlitbu: „Pane, prosím, ochráň ma. Nech sa deje čokoľvek, nemôžem sa odchýliť od Biblie, nemôžem sa odchýliť od Tvojej cesty.“ Spýtal som sa: „Ako môže táto kniha obsahovať Božie slová? Všetky Božie slová sú predsa v Biblii a zároveň nič iné Božím slovom nie je. Odklon od Biblie je kacírstvo, je to zrada Pána.“ Už som tam nemohol len tak sedieť. Rozhnevane som vstal a celkom som ich prestal počúvať.

Hostiteľ: Keď si v duchovnom spoločenstve načúval dôvodom, prečo je cirkev v takom spustošenom stave, bolo to pre teba poučné.

Gu Wenqing: Áno, v srdci som vedel, že je to pravda.

Hostiteľ: Keď si ale zistil, že veria vo Všemohúceho Boha, nemohol si už ďalej počúvať.

Gu Wenqing: Presne tak. Bol som voči tomu odolný a mal som aj mnoho predstáv. Keď videli môj vzdor a to, že som prestal počúvať, do jedného si kľakli a v slzách sa za mňa modlili. Prosili Boha, aby ma osvietil a nechal ma uvidieť svoje dielo, a aj keď som stál bokom, počuť ich srdečné modlitby ma dojalo. Premýšľal som nad tým, ako by mohol byť vôbec niekto taký milujúci bez diela Ducha Svätého. Začal som sa vtedy pomaly upokojovať a postupne upúšťať od svojho vzdoru. Po skončení modlitby sa so mnou Zhou Zheng podelil o niektoré svoje skúsenosti. Povedal: „Viem, ako sa cítiš. Zo začiatku som bol presne ako ty a Božiemu dielu posledných dní som odolával. Pridal som sa k pastorom a starším pri ohováraní Cirkvi Všemohúceho Boha a sám som vytváral materiály namierené proti nim. Bratov a sestry som dokonca zastrašoval v snahe zabrániť im vo viere vo Všemohúceho Boha. Spravil som toľko vecí, ktorými som sa Bohu vzpieral a rúhal, pretože som si myslel, že chránim Pánovu cestu a som mu oddaný. Veril som v Boha, no nepoznal som Ho, a bol som skostnatený a arogantný. Keby ma nebol trestal a disciplinoval a keby nebolo Jeho autoritatívnych, no dušu pohladzujúcich slov, nikdy by som sa nebol podriadil.“ Povedal tiež, že si vždy myslel, že všetky Božie slová sú zapísané v Biblii; že Božím slovom nie je nič iné a odklonenie od Biblie sa tak rovná kacírstvu. Potom mi ale prečítal isté slová Všemohúceho Boha, ktoré vysvetľovali, prečo to neobstojí a že sa to vzpiera faktom. Spočiatku som bol skutočne zmätený. Zamýšľal som sa, ako to, že to nie je podložené faktami, no on potom povedal: „Bibliu poznáš dobre, takže by si mal vedieť, že ju ľudia zostavili roky po tom, čo Pán dokončil svoje dielo, a že to znamená, že časť jej obsahu bola vynechaná. Niektoré z Božích slov pochádzajúcich od prorokov v Starom zákone neboli zaznamenané vôbec, no zaradili ich do apokryfov. Napríklad také Ezdrášove proroctvá.“ Spomenul tiež, že vo Veku milosti neboli v Písme zachytené úplne všetky slová a činy Pána Ježiša. Oficiálne konal svoje dielo konal 3,5 roka, a ktovie, koľko toho povedal či koľko kázní v tom období predniesol. Ak by sme vo všetkých štyroch evanjeliách spočítali všetky slová, ktoré sa Pánovi Ježišovi pripisujú, bolo by to len niekoľko hodín Jeho rozprávania. V porovnaní s tým, koľko toho za 3,5 roka musel povedať, je to, ako vidíme, naozaj málo. V evanjeliu podľa Jána sa navyše píše, že: „Je aj mnoho iných vecí, ktoré Ježiš urobil a keby sa mali všetky spísať, myslím, že ani sám svet by nemohol obsiahnuť knihy, ktoré by sa mali napísať.“ (Jn 21, 25) Spýtal sa ma teda, či skutočne môže byť pravda, že nič mimo Biblie nie je slovom Božím – či to je reálne. V Zjavení Jána sa niekoľko ráz predpovedá: „Kto má uši, ten nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.“ (Zj, kap. 2 a 3) Dokazuje to, že Pán chce toho v posledných dňoch povedať cirkvám viac. Ako by tieto slová na posledné dni mohli byť do Biblie vpísané vopred? V Zjavení Jána sa predpovedá, že Baránok otvorí zvitok, ktorý bol zapečatený, pričom len Baránok môže prelomiť jeho pečate. Mohol byť teda obsah tohto zvitku zaznamenaný v Biblii už vtedy? Rozhodne nie. A môže tvrdenie pastorov, že všetky Božie slová sú už v Biblii, obstáť v teste logiky? Nerovná sa toto tvrdenie popieraniu a odmietaniu slov samotného Boha?

Hostiteľ: Na čo si myslel, keď si v duchovnom spoločenstve počul tieto jeho myšlienky?

Gu Wenqing: V tom bode som už bol úplne presvedčený. Vedel som, že to je pravda, že Zjavenie Jána jasne predpovedalo Baránkovo otvorenie zvitku a prelomenie siedmich pečatí, ktoré sa má odohrať v posledných dňoch. Tak ako by ich obsah mohol byť zaznamenaný v Biblii? Uvedomil som si, že keď som trval na tom, že nie je Božích slov, ktoré by neboli v Biblii, mýlil som sa.

Hostiteľ: Pamätám si, že si raz spomenul, že s tebou už počas tvojich pokusov odradiť ľudí od skúmania Východného blesku niektorí z nich v duchovnom spoločenstve zdieľali isté jednoduché myšlienky o tomto všetkom.

Gu Wenqing: Áno, čo-to mi povedali, no bol som príliš arogantný a odmietal počúvať. Zhou Zhengov výklad v duchovnom spoločenstve bol však taký zreteľný. Vysvetlil mi, že Biblia predstavuje len historický záznam Božieho diela; že Starý i Nový zákon zostavili ľudské bytosti po tom, čo Boh dokončil jednu z etáp svojho diela. Boh sa pri práci neriadi Bibliou ani ňou nie je obmedzovaný. Pracuje v súlade s vlastným plánom riadenia a potrebami ľudstva. Keď Pán Ježiš prišiel, vo svojom pôsobení sa nepridŕžal Starého zákona, no prekračoval rámec vtedajšieho Písma a kázal o ceste pokánia, uzdravoval chorých, vyháňal démonov, hovoril ľuďom, nech druhým odpustia sedemdesiatkrát sedem, ako aj, že nemusia svätiť sabat atď., len aby napokon dokonal svoje dielo vykúpenia vlastným ukrižovaním. Nič z toho však v Starom zákone nenájdeme a čosi sa dokonca zdalo byť v rozpore so zákonom v Hebrejskom písme. Ak by sme sa riadili slovami pastorov, že všetko, čo nie je v Písme, je kacírstvo, nezavrhovali by sme tým aj dielo Pána Ježiša? Boh je náš Stvoriteľ a Jeho hojnosť zahŕňa všetko. Mohlo by teda byť pravdou, že je obmedzený konať len dielo zaznamenané v Biblii? Je pravda, že Boh mimo Biblie nemôže konať nové dielo ani vysloviť nové slová? Neurčujeme tým Bohu hranice? Nerúhame sa Mu? Farizeji použili Hebrejské písmo, aby dielo Pána Ježiša zavrhli. Tvrdili, že sa vymyká Písmu, že predstavuje kacírstvo. Popreli a odsúdili pravdy, ktoré vyjadril, a napokon sa spolčili, aby Ho nechali ukrižovať, za čo ich Boh zatratil a potrestal. Teraz prišiel Všemohúci Boh a vyjadril všetky pravdy, ktoré ľudstvo očistia a spasia. Predstavujú slová Ducha Svätého cirkvám a spôsob, akým nám Boh dáva večný život. Ak odmietneme počúvať a hľadať a budeme sa len slepo držať Biblie, odolávať Božiemu dielu i slovám v posledných dňoch a odsudzovať ich, nespravíme tak tú istú chybu ako farizeji? Veď nás Boh odvrhne!

Hostiteľ: Áno, následky sú hrozné.

Gu Wenqing: Veruže sú. Keď som počul jeho duchovné spoločenstvo, vyvolalo to vo mne obavy. A potom mi na um prišlo čosi, čo povedal Pán Ježiš: „Bude odpustené každému, kto sa ozve proti Synovi človeka, no nikomu, kto sa rúha proti Duchu Svätému.“ (Lk 12, 10) Keď som sa nad sebou zamyslel v tomto svetle, uvedomil som si, že ak sú slová Všemohúceho Boha skutočne od Boha, potom sú aj slovami Ducha Svätého, a ak som Jeho dielo a slová nazýval kacírstvom, nerúhal som sa tým voči Duchu Svätému? Ak by to bola pravda, nebolo by mi odpustené ani v tomto svete, ani v tom ďalšom! Vedel som preto, že tomu viac nemôžem oponovať; že musím hľadať a preskúmať to.

Hostiteľ: Takže si celkom zmenil názor.

Gu Wenqing: Áno. Zhou Zheng mi potom prečítal niekoľko pasáží zo slov Všemohúceho Boha. „Mnoho ľudí sa domnieva, že chápať Bibliu a schopnosť vykladať ju je to isté ako nájsť pravú cestu – no je to v skutočnosti naozaj také jednoduché? Nikto nepozná realitu Biblie: nie je ničím iným než historickým záznamom Božieho diela a svedectvom o predchádzajúcich dvoch etapách Božieho diela, neponúka ti pochopenie cieľov Božieho diela. Každý, kto číta Bibliu, vie, že dokumentuje dve etapy Božieho diela počas Veku zákona a Veku milosti. Stará zmluva zachytáva dejiny Izraela a Jahveho diela od čias stvorenia až po koniec Veku zákona. Nová zmluva zaznamenáva Ježišovo dielo na zemi, ktoré je opísané v štyroch evanjeliách, ako aj dielo Pavla – nejde o historické záznamy? Uvádzanie vecí z minulosti ich dnes robí dejinami a bez ohľadu na to, aké pravdivé alebo skutočné môžu byť, zostávajú dejinami. História nemôže reagovať na súčasnosť, lebo Boh sa za dejinami neobzerá! Ak teda poznáš iba Bibliu a nerozumieš ničomu z diela, ktoré Boh zamýšľa dnes vykonať, a ak veríš v Boha, ale nehľadáš dielo Ducha Svätého, potom nechápeš, čo znamená hľadať Boha. Ak čítaš Bibliu, aby si študoval dejiny Izraela, skúmal dejiny Božieho stvorenia celého neba a zeme, potom v Boha neveríš. Ale dnes, keďže veríš v Boha a usiluješ sa o život, keďže sa usiluješ o poznanie Boha a neusiluješ sa o mŕtve slová a učenia alebo pochopenie dejín, musíš hľadať Božiu vôľu dneška a smerovanie diela Ducha Svätého. Keby si bol archeológom, mohol by si čítať Bibliu – ale nie si, si jedným z tých, ktorí veria v Boha, a najlepšie urobíš, ak budeš hľadať Božiu vôľu dneška.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O Biblii (4)) „Ježiš vo svojej dobe viedol Židov a všetkých, ktorí Ho nasledovali, podľa toho, ako v Ňom v tom čase pôsobil Duch Svätý. Nepovažoval Bibliu za základ toho, čo konal, ale hovoril podľa vlastného diela. Nevenoval pozornosť tomu, čo uvádzala Biblia, ani nehľadal v Biblii cestu, ktorou by viedol svojich nasledovníkov. Hneď od chvíle, keď začal konať, šíril cestu pokánia – slovo, o ktorom v proroctvách Starej zmluvy nebolo ani zmienky. Nielenže nekonal podľa Biblie, ale viedol tiež novú cestu a konal nové dielo. Keď kázal, nikdy neodkazoval na Bibliu. Počas Veku zákona nebol nikto nikdy schopný vykonať Jeho zázraky uzdravovania chorých a vyháňania démonov. Rovnako aj Jeho dielo, Jeho učenia, autorita a moc Jeho slov presahovali kohokoľvek vo Veku zákona. Ježiš jednoducho vykonal svoje novšie dielo, a hoci Ho mnohí ľudia pomocou Biblie odsúdili – a dokonca použili Starú zmluvu na Jeho ukrižovanie –, Jeho dielo Starú zmluvu prekonalo. Ak by to tak nebolo, prečo by Ho ľudia pribili na kríž? Nebolo to preto, že sa v Starej zmluve nehovorilo nič o Jeho učení a schopnosti uzdravovať chorých a vyháňať démonov? Vykonal dielo, aby viedol novú cestu, nebol to úmyselný boj proti Biblii či úmyselné opustenie Starej zmluvy. Jednoducho prišiel, aby vykonal svoju službu, aby priniesol nové dielo tým, ktorí po Ňom túžili a hľadali Ho. … Ľuďom sa zdalo, akoby Jeho dielo nemalo žiaden základ a veľa z neho bolo v rozpore so záznamami Starej zmluvy. Nebola to ľudská chyba? Má sa učenie aplikovať na Božie dielo? A musí Boh konať podľa predpovedí prorokov? Čo je väčšie: Boh alebo Biblia? Prečo musí Boh konať podľa Biblie? Je možné, že Boh nemá právo konať nad rámec Biblie? Nemôže sa Boh odvrátiť od Biblie a konať iné skutky? Prečo Ježiš a Jeho učeníci nezachovávali šábes? Ak mal praktizovať s ohľadom na šábes a podľa prikázaní Starej zmluvy, prečo Ježiš po svojom príchode nezachovával šábes, ale namiesto toho umýval nohy, prikrýval hlavu, lámal chlieb a pil víno? Nechýba toto všetko v prikázaniach Starej zmluvy? Ak si Ježiš ctil Starú zmluvu, prečo porušil toto učenie? Mal by si vedieť, čo bolo skôr: Boh, alebo Biblia! Keďže je Pánom šábesu, nemohol by byť aj Pánom Biblie?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O Biblii (1)) Keď som tie slová počul, mal som pocit, že sú skutočne autoritatívne. Za všetky tie roky viery som počul mnoho kázní zahraničných i čínskych duchovných a prečítal niekoľko kníh o spiritualite, no nikdy som nevidel nikoho, kto by Bibliu vysvetlil tak jasne a dôkladne. Naozaj ma to osvietilo. Pochopil som, že Biblia je len historickým záznamom Božieho diela, ktorý prišiel až po tom, čo ho Boh vykonal. Ja som Ho však obmedzoval na rozsah Biblie v domnienke, že by mimo nej nemal konať či vyslovovať akékoľvek nové slová. Bol som taký hlúpy! V tej chvíli som vedel, že slová Všemohúceho Boha skutočne pochádzajú od Boha a že skrz ne prehovára Duch Svätý, takže sa musím pohrúžiť do hľadania, pokiaľ nechcem premeškať svoju šancu privítať Pána a vyčítať si to, keď už bude neskoro. Naliehavo som sa teda začal modliť a prosiť Pána, aby ma viedol.

Hostiteľ: Chvála Bohu! A práve vtedy si na Bibliu začal nazerať správne.

Gu Wenqing: Áno. Stále som však bol aj trochu zmätený. Pán Ježiš jasne predpovedal, že príde na oblaku a vystúpi otvorene pred všetkými ľuďmi, no ja som stále nevidel, že by sa to stalo. Tvrdili, že už sa vrátil, že prišiel v tele a hovoril nové slová. Existovali teda aj biblické proroctvá o Pánovom druhom príchode v tele? Spýtal som sa na to Zhou Zhenga.

Hostiteľ: Čo na to povedal?

Gu Wenqing: Povedal mi, že sú isté biblické proroctvá vyobrazujúce Pána, ako prichádza na oblaku a zjavuje sa všetkým otvorene. Rovnako však vraj existujú aj také, podľa ktorých príde v tajnosti – v tele. Pán Ježiš povedal: „Pozri, prichádzam ako zlodej.“ (Zj 16, 15) „Ako bolo za čias Noema, tak bude aj pri príchode Syna človeka.“ (Mt 24, 37) „Preto buďte aj vy pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete.“ (Mt 24, 44) „Lebo ako blesk, ktorý sa rozžiari z jednej časti pod nebom, svieti na druhú časť pod nebom, tak bude aj Syn človeka v Jeho deň. Ale najprv musí mnoho vytrpieť a byť zavrhnutý od tohto pokolenia.“ (Lk 17, 24-25) Všetky tieto verše spomínajú príchod Syna človeka pričom „Syn človeka“ znamená zrodený z človeka, z mäsa a kostí a s normálnou ľudskou prirodzenosťou. Ak by prišiel vo svojej duchovnej podobe, na oblaku, a zjavil sa všetkým rovnako, každý by pri pohľade Naňho dostal strach, vrhol by sa na zem a klaňal. Kto by sa Ho odvážil neprijať alebo Mu vzdorovať? Trpel by veľa a odmietlo by ho toto pokolenie, keď by sa vrátil? Určite nie. Pán Ježiš predpovedal, že sa vráti dvoma rôznymi spôsobmi. Najprv príde potajme v tele, aby vyjadril pravdy a vykonal dielo súdu, počnúc Božím domom a tým, že vytvorí skupinu víťazov nad katastrofami. A potom, po katastrofách, príde Pán na oblaku a všetkým sa otvorene zjaví. Ak budeme čakať len na Pána Ježiša na oblaku, no neprijmeme Božie dielo a slová, keď príde potajme v tele, Pán nás môže zavrhnúť. Jeho duchovné spoločenstvo pre mňa bolo veľkým prebudením. Uvedomil som si, že Syn človeka sa vzťahuje na vteleného Boha. S ostatnými som v priebehu rokov o týchto veršoch veľa hovoril. Hovoril som im, že Pán príde ako zlodej, a tiež že by mali byť bdelí, modliť sa a čakať na Pána. Nevedel som však, že verše predpovedajú Pánov tajný príchod.

Hostiteľ: Získal si nové porozumenie.

Gu Wenqing: Áno. Vtedy som pochopil, že po všetky tie roky čítania Biblie som vždy videl len jej doslovný význam a nerozumel som skutočnému významu, ktorý skrývajú proroctvá v nej. Potom som Zhou Zhengovi položil ďalšiu otázku. Spýtal som sa ho: „Pán Ježiš bol ukrižovaný, aby sa obetoval za hriechy ľudstva. Vzal na seba naše hriechy. Pretože som veriaci, moje hriechy sú mi odpustené, a keď príde, mal by som byť vzatý priamo do nebeského kráľovstva. Prečo by Boh musel začínať novú etapu diela spásy?“ Na moju otázku odpovedal ďalšou: „Tvrdíš, že sa dostaneš do kráľovstva, pretože ti boli odpustené hriechy. Je to ale vôbec podložené čímkoľvek, čo Pán povedal? On nám len odpustil hriechy. Nikdy nepovedal, že pretože nám boli odpustené, môžeme sa dostať do kráľovstva. To je iba ľudská domnienka. Jeho odpustenie našich hriechov znamená, že nás viac nevidí ako hriešnikov, nie že sme od hriechu aj oslobodení, a už vôbec nie to, že sme čistí alebo že už viac nehrešíme a nevzdorujeme Bohu. A pokiaľ ide o to, kto sa môže dostať do kráľovstva, Pán Ježiš veľmi jasne povedal: ‚Nie každý, kto Mi hovorí: Pane, Pane, vstúpi do nebeského kráľovstva, ale ten, kto plní vôľu Môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Mnohí Mi v ten deň povedia: Pane, Pane, či sme v Tvojom mene neprorokovali, či sme v Tvojom mene nevyháňali démonov a či sme v Tvojom mene neurobili mnoho zázrakov? A vtedy im poviem: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo Mňa vy, ktorí páchate neprávosť.‘ (Mt 7, 21-23) Neboli hriechy odpustené aj tým, ktorí v Pánovom mene prorokovali a vyháňali démonov? Tak prečo by hovoril, že ich nikdy nepoznal, a odsúdil ich ako zlosynov? Tieto slová dokazujú, že všetci, čo žijú v hriechu, hoc by aj slúžili v Pánovom mene, budú napokon odsúdení a sú nehodní Božieho kráľovstva.“ Aby zodpovedal moju otázku, Zhou Zheng mi potom prečítal slová Všemohúceho Boha. „Môže sa taký hriešnik ako ty, ktorý bol práve vykúpený, ešte nebol zmenený a Boh ho nezdokonalil, prispôsobiť Božej vôli? Je pravda, že teba, ktorý si ešte stále svojím starým ja, Ježiš zachránil a že sa kvôli Božej spáse nepočítaš za hriešnika, to však nedokazuje, že nie si hriešny a nie si nečistý. Ako môžeš byť svätý, keď si sa nezmenil? V tvojom vnútri ťa trápi nečistota, si sebecký a zlý, no napriek tomu chceš stále zostúpiť s Ježišom – ako by si mohol mať také šťastie! Vo svojej viere v Boha si vynechal jeden krok – bol si len vykúpený, ale nezmenil si sa. Aby si sa mohol prispôsobiť Božej vôli, Boh ťa musí osobne zmeniť a očistiť. Ak si len vykúpený, nebudeš schopný dosiahnuť svätosť. Takto nebudeš oprávnený deliť sa o dobré Božie požehnania, pretože si vynechal jeden krok Božieho diela v podobe riadenia človeka, a to je kľúčový krok k zmene a zdokonaleniu. Ako hriešnik, ktorý bol práve vykúpený, preto nemôžeš priamo zdediť Božie dedičstvo.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O pomenovaniach a totožnosti) „Hoci Ježiš vykonal medzi ľuďmi veľa diela, len dokončil vykúpenie celého ľudstva a stal sa obetou za hriech človeka. Nezbavil človeka celej jeho skazenej povahy. Na to, aby človeka úplne zachránil pred vplyvom satana, nestačilo, aby sa stal obetou za hriech a znášal hriechy človeka. Boh okrem toho musel vykonať väčšie dielo, aby človeka úplne zbavil jeho satansky skazenej povahy. A tak teraz, keď boli človeku odpustené všetky jeho hriechy, sa Boh opäť stal telom, aby človeka priviedol do nového veku a začal dielo napomínania a súdu. Toto dielo priviedlo človeka do vyššieho sveta. Všetci, ktorí sa podrobia Jeho vláde, si budú užívať vyššiu pravdu a dostanú väčšie požehnanie. Budú skutočne žiť vo svetle a získajú pravdu, cestu a život.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Predslov) „Pred vykúpením človeka v ňom bolo zasiatych už mnoho satanových jedov a po tisícročiach, počas ktorých ho satan skazil, má v sebe zakorenenú prirodzenosť, ktorá odporuje Bohu. Vykúpenie človeka preto nie je nič iné ako prípad vykúpenia, keď sa človek kúpi za vysokú cenu, ale jeho jedovatá prirodzenosť sa z neho neodstráni. Takto poškvrnený človek musí podstúpiť zmenu skôr, než sa stane hodným slúžiť Bohu. Prostredníctvom tohto diela súdu a napomínania človek úplne spozná špinavú a skazenú podstatu vo svojom vnútri a bude sa môcť úplne zmeniť a stať sa čistým. Iba tak sa človek môže stať hodným návratu pred Boží trón. Celé dnešné dielo sa vykonáva tak, aby sa človek očistil a zmenil. Skrze súd a napomínanie slovom, rovnako ako skrze zušľachťovanie, sa môže človek zbaviť svojej skazenosti a očistiť sa. Namiesto toho, aby sa táto etapa diela považovala za etapu spásy, by bolo vhodnejšie povedať, že ide o dielo očisťovania. V skutočnosti je táto etapa podmaňovaním a zároveň druhou etapou v diele spásy.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (4)) V duchovnom spoločenstve potom povedal: „Ako dlhoroční veriaci máme jasno v jednej veci: Keď získame vieru, vo vyznaní sa z hriechov a v kajúcnosti pred Pánom nájdeme odpustenie, hoci hrešíme. Čo však nemôžeme poprieť je, že si nevieme pomôcť a ďalej opakovane klameme a hrešíme. Žijeme v kolobehu, z ktorého nevieme uniknúť – cez deň hrešíme a v noci sa spovedáme.“

Hostiteľ: Presne tak. Pravdou je, že všetci veriaci v Pána žijú v tomto stave.

Gu Wenqing: „Pretože Pán vykonal dielo vykúpenia, ale nie aj dielo súdu a očisty na posledné dni, odpustenie hriechov nás stále nezbavuje hriešnej prirodzenosti. Naša satanská prirodzenosť a satanské povahy ostali nevyriešené, pričom ide o veci, ktoré sú v nás zakorenené omnoho viac ako hriechy samotné. Sú vlastne zdrojom našich hriechov a vzdoru voči Bohu.“ Zhou Zheng uviedol aj niekoľko príkladov a dodal, že keďže sme arogantní, nečestní a podlí a žijeme v súlade s týmito satanskými povahami, naďalej ustavične klameme, podvádzame, sme samoľúbi a radi sa predvádzame. Bojujeme o meno a zisk, sme žiarliví a nenávistní a tvárou v tvár nešťastiu či problémom v domácnosti Boha nechápeme a obviňujeme – dokonca Ho občas popierame a zrádzame. A najmä ak sa Božie dielo nezhoduje s našimi predstavami, odporujeme Mu a svojvoľne Ho odmietame. Aj teraz, keď sa Pán Ježiš vrátil v tele, vyjadril pravdy a koná dielo súdu posledných dní, Ho mnohí dlhoroční veriaci vymedzujú v súlade s vlastnými predstavami, tvrdiac, že by nevyslovil nové slová, ktoré nie sú v Biblii, a neprišiel konať dielo v tele. Nemajú záujem o hľadanie Božieho diela ani o to, aby sa mu podriadili, a chýba im čo i len štipka bázne pred Bohom. Namiesto toho mu len odporujú a odsudzujú ho, čím tvrdohlavo a arogantne idú proti Bohu. Boh je svätý, tak ako by do svojho kráľovstva mohol vpustiť tých, ktorí sa Mu vzpierajú a sú zo satana? V súlade s potrebami ľudstva, s cieľom zbaviť nás hriechu a na základe vykupiteľského diela Pána Ježiša preto koná novú etapu diela a vyjadruje pravdy, ktoré nás majú súdiť a očistiť naše skazené povahy. Všemohúci Boh vo Veku kráľovstva vyjadruje všetky pravdy, ktoré ľudstvo očisťujú a zaisťujú mu spásu. Zjavil všetky tajomstvá svojho plánu riadenia, medzi ktoré patria ciele Jeho plánu riadenia, príbeh stojaci za troma etapami Jeho diela, tajomstvá, ktoré sa skrývajú za vteleniami, ako aj pravda o Biblii a o budúcich konečných osudoch ľudí Odhalil i pravdu o skazenosti ľudstva či koreň našej hriešnosti a vzdoru voči Bohu, čím nám ukázal cestu k zmene našich pováh a ku skutočnému pokániu. Týmto sa napĺňa proroctvo Pána Ježiša: „Mám vám ešte veľa čo povedať, ale teraz to neznesiete. Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy.“ (Jn 16, 12-13) Všemohúci Boh vyjadril tieto pravdy, aby vyriešil problém našej hriešnej prirodzenosti. Všetci tí, ktorí prijmú súd Jeho slov, môžu byť očistení, a Boh ich ochráni v období katastrof, aby mohli vstúpiť do Jeho kráľovstva.

Hostiteľ: Odpovedalo duchovné spoločenstvo Zhou Zhenga na tvoju otázku?

Gu Wenqing: Po tom, čo som si ho vypočul, som tomu rozumel omnoho lepšie. Vo Veku milosti Pán Ježiš dokončil iba dielo vykúpenia a vykúpil ľudí z hriechu. Vek Kráľovstva sa začína, keď Všemohúci Boh vyjadrí pravdy o svojom diele súdu, ktoré má vyriešiť problém našej hriešnej prirodzenosti, očistiť nás a zaistiť nám úplnú spásu od hriechu. Premýšľal som nad tým, ako ma i po všetkých tých rokoch viery stále ovláda hriech. Najmä v posledných rokoch som sa stal ešte skazenejším a klesol na úroveň neveriaceho človeka. Pozeral som televíziu a filmy, hral madžong, flákal som sa a žil som uväznený v hriechu. Uvedomil som si, že naozaj nie som hoden vstupu do Božieho kráľovstva.

Hostiteľ: Spojiť si to všetko s vlastným stavom muselo byť skutočne dojemné a podnetné.

Gu Wenqing: A aj bolo. Keď som sa nad tým zamyslel spätne, to obdobie žitia v hriechu bolo ozaj bolestivé a nevedel som, ako z neho vyviaznuť. Konečne som pochopil, že oslobodiť sa z okov hriechu a nájsť očistu a spásu môžem len tak, že prijmem Božie dielo súdu posledných dní. Uvažoval som nad tým, ako slová Všemohúceho Boha jasne zjavujú koreň nášho cyklu hriechu a spovedí, umožňujú nám nahliadnuť do zákulisia Božieho diela a ukazujú nám cestu k očiste a vstupu do kráľovstva. Iba Boh by svoje dielo mohol vysvetliť tak jasne a iba Boh by ľudstvo mohol spasiť od hriechu. V danej chvíli som si už bol istejší, že slová Všemohúceho Boha predstavujú pravdu a hlas Boží. Nasledujúcich niekoľko dní som deň čo deň s hladom hltal Božie slová a rýchlo naberal istotu, že Všemohúci Boh je navrátený Pán Ježiš.

Hostiteľ: Musel si byť nadšený, že konečne vítaš Pána.

Gu Wenqing: Aj som bol. Zároveň som však bol plný ľútosti. Ani v mojich najdivokejších snoch mi totiž nenapadlo, že ten istý Všemohúci Boh, ktorému som po všetky tie roky vzdoroval a odsudzoval Ho, vlastne môže byť ten Pán Ježiš, po ktorom som túžil, a že to Slovo sa zjavuje v tele, ktoré som zavrhoval, boli Božie slová. Nenávidel som sa za to, že som bol taký hlúpy a slepý a že mi trvalo tak dlho, kým som uvidel svetlo. Zvieral som Slovo sa zjavuje v tele v náručí a vzlykal som.

Hostiteľ: Asi by ti nikdy nenapadlo, že Pána privítaš takýmto spôsobom, je tak?

Gu Wenqing: Áno, bol som tým načisto prekvapený. Nenávidel som sa za to, že hoci som v Boha veril, nepoznal som Ho, bol som arogantný a vzdorovitý a pre vlastné predstavy som Ho vymedzoval, keď som odmietal veriť, že sa vráti konať dielo v tele. Ešte horšie však bolo, že som tiež používal rúhavé materiály a bratov a sestry tak zavádzal, aby som im zabránil v skúmaní Božieho diela posledných dní. Za veci, ktoré som spravil, som si naozaj zaslúžil Božie zatratenie. Namiesto toho, aby so mnou zaobchádzal tak, ako som si za svoje priestupky zaslúžil, ma ale ľutoval a dovolil mi počuť svoj hlas i získať Jeho spásu posledných dní. Jeho láska je naozaj nesmierna!

Následne som s týmito bratmi a sestrami mával pravidelné stretnutia. Všetci tam spoločne spievali chválospevy, velebili Boha a v duchovnom spoločenstve rozjímali nad Božími slovami, a mne tento cirkevný život umožnil znovu nájsť radosť, ktorú so sebou prináša pôsobenie Ducha Svätého, ako aj načerpať pokoj, ktorý zas prichádza s Pánovou prítomnosťou. Spomínam si, že som raz počúval čítanie z Božích slov, ktoré ma naozaj dojalo. „Tentoraz Boh neprichádza vykonať dielo v duchovnom tele, ale v úplne obyčajnom. Okrem toho to nie je iba telo druhého Božieho vtelenia, je to tiež telo, cez ktoré sa Boh vracia k telesnosti. Je to veľmi obyčajné telo. Neuvidíš nič, čo by Ho odlišovalo od ostatných, no môžeš od Neho získať neslýchané pravdy. Toto bezvýznamné telo stelesňuje všetky Božie slová pravdy, vykonáva Božie dielo posledných dní a vyjadruje celú Božiu povahu, aby ju človek pochopil. Či netúžiš uvidieť Boha v nebi? Či netúžiš poznať Boha na nebesiach? Či netúžiš spoznať konečný osud ľudstva? Prezradí ti všetky tieto tajomstvá – tajomstvá, ktoré ti nikto nedokázal povedať, a rozpovie ti všetky pravdy, ktorým nerozumieš. Je tvojou bránou do kráľovstva a tvojím sprievodcom do nového veku. Takéto obyčajné telo skrýva mnoho nevyspytateľných tajomstiev. Jeho skutky sa ti môžu zdať nepochopiteľné, ale celý zámer Jeho diela stačí na to, aby si uvidel, že nie je obyčajným telom, ako sa ľudia domnievajú. Predstavuje Božiu vôľu a opateru, ktorú Boh poskytuje ľuďom v posledných dňoch. Aj keď nepočuješ Jeho slová, ktoré by otriasali nebom a zemou, aj keď neuvidíš Jeho oči ako blčiaci plameň, a aj keď nemôžeš prijať disciplínu Jeho železnej palice, môžeš z Jeho slov počuť, že Boh je nahnevaný, a poznať, že prejavuje ľudstvu súcit. Uvidíš spravodlivú povahu Boha a Jeho múdrosť a navyše si uvedomíš Božiu starosť o celé ľudstvo. V posledných dňoch má Božie dielo umožniť človeku uvidieť Boha na nebesiach žijúceho medzi ľuďmi na zemi a umožniť mu poznať, poslúchať, báť sa a milovať Ho. Pre toto sa druhýkrát vrátil do tela. Aj keď človek dnes vidí Boha rovnakého ako je On sám, Boha s nosom a dvoma očami, všedného Boha, nakoniec vám Boh ukáže, že ak by tento človek neexistoval, nebo a zem by prešli hroznou zmenou. Ak by tento človek nejestvoval, nebesia by potemneli, zem by sa ponorila do chaosu a celé ľudstvo by zasiahli hlad a epidémie. Ukáže vám, že ak by vás v posledných dňoch vtelený Boh nespasil, už dávno by zničil celé ľudstvo v pekle. Ak by toto telo neexistovalo, potom by ste boli naveky arcihriešnikmi a večnými mŕtvolami. Mali by ste vedieť, že ak by toto telo neexistovalo, celé ľudstvo by čelilo neodvratnej katastrofe a nedokázalo by uniknúť ešte prísnejšiemu trestu, ktorý Boh uvalil na ľudstvo v posledných dňoch. Keby sa toto obyčajné telo nenarodilo, všetci by ste prosili o život, ale nemohli by ste ho žiť a modlili by ste sa za smrť, no nemohli by ste zomrieť. Keby toto telo neexistovalo, nezískali by ste pravdu a neprišli by ste dnes pred Boží trón, no Boh by vás za vaše ťažké hriechy potrestal. Vedeli ste, že ak by sa Boh nenavrátil do tela, nikto by nemal šancu na spásu, a keby do tohto tela neprišiel, Boh by už dávno ukončil starý vek? Naďalej odmietate druhé Božie vtelenie? Keďže môžete z tohto obyčajného človeka získať toľko dobrodení, prečo Ho s radosťou neprijmete?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vedel si o tom? Boh vykonal medzi ľuďmi niečo veľké) Pamätám si túto pasáž: „Keby sa toto obyčajné telo nenarodilo, všetci by ste prosili o život, ale nemohli by ste ho žiť a modlili by ste sa za smrť, no nemohli by ste zomrieť. Keby toto telo neexistovalo, nezískali by ste pravdu a neprišli by ste dnes pred Boží trón, no Boh by vás za vaše ťažké hriechy potrestal.“ Počuť to ma naozaj dojalo. Rozpamätal som sa na dni, keď som pri sebe nemal Pána. Cirkev mi vtedy pripadala pustá a viera mojich bratov a sestier slabla. V kázňach všetkým chýbala inšpirácia a v cirkvi vládla závisť a vnútorné rozbroje. Každý žil v hriechu a nikto mu nevedel uniknúť – žili sme ako chodiace mŕtvoly. Slová Všemohúceho Boha ma ale vrátili do života a prinavrátili mi radosť z Boha po mojom boku. A získal som aj isté základné pochopenie Božieho diela. Som si istý, že pokiaľ by sa Boh nevtelil a neprehovoril, aby zjavil tajomstvá Biblie a svojich vtelení, stále by som sa tvrdohlavo pridržiaval svojich predstáv. Ktovie, koľko zla by som sa voči Bohu dopustil. Hodnota Božieho vtelenia je pre nás nevyčísliteľná!

Hostiteľ: Áno. Musel si mať komplikované pocity.

Gu Wenqing: Aj mal. O Pánovom návrate a novom diele, ktoré má vykonať, som počul už pred rokmi, no bol som tvrdohlavo oddaný vlastným predstavám a odmietal hľadať či skúmať. V priebehu tých piatich rokov sa so mnou toľko bratov a sestier podelilo o duchovné spoločenstvo a naliehalo, aby som ho skúmal, a ja som si zapchával uši. Nielenže som dielo odmietal hľadať a skúmať, no tiež som sa mu bránil a odsudzoval ho. Navyše som ostatných zavádzal a stál im v ceste, takže stratili svoju šancu privítať Pána. Mohol som sa vôbec považovať za muža viery? Neodporoval som Bohu presne ako farizeji? Nepribíjal som Ho stále odznova na kríž? Po celé svoje roky viery som sa tešil toľkej Božej milosti, no keď sa Pán vrátil, nespoznal som Ho. Dokonca som celých päť rokov horúčkovito bojoval proti Nemu. Päť rokov som konal takmer neodpustiteľné veci. Som príliš vzdorovitý.

Hostiteľ: Uvidieť zrazu všetky krivdy, ktoré si spôsobil, je nesmierne bolestivé.

Gu Wenqing: Pri pomyslení na svoje nespočetné hriechy som sa po tom, čo som uvidel Božie milosrdenstvo a toleranciu, cítil, akoby som sa pred Jeho tvárou nemal kam skryť. Pevne som zovrel knihu Božích slov, kľakol som si a v slzách som sa začal modliť. Povedal som: „Všemohúci Bože! Ty si ma nikdy neudrel, aj keď som bol vzdorovitý a spurný. Dal si mi šancu kajať sa a ja teraz neviem, ako sa Ti odplatiť za Tvoje milosrdenstvo. Všemohúci Bože, žiadam len toľko, aby som po zvyšok svojich dní mohol odplácať Tvoju lásku, robiť všetko, čo bude v mojich silách, aby som Ti priviedol tých, ktorých som od Teba držal a ktorí ešte neprišli pred Tvoju tvár a späť do Tvojho domu, a prinášať Ti útechu.“ Ešte aj dnes pri pomyslení na dni, keď som vzdoroval Bohu, cítim, akoby mi srdce prebodol nôž. Nasledujúce slová na mňa naozaj zapôsobili: „Sú ľudia, ktorí čítajú Bibliu vo veľkých kostoloch a recitujú ju celý deň, ale ani jeden z nich nechápe účel Božieho diela. Ani jeden z nich nie je schopný spoznať Boha a už vôbec nikto z nich nedokáže byť v súlade s Božou vôľou. Všetci sú to bezcenní, odporní ľudia a každý z nich zvysoka poučuje Boha. Úmyselne sa stavajú proti Bohu, aj keď nesú Jeho zástavu. Tvrdia, že veria v Boha, no aj tak jedia ľudské mäso a pijú ľudskú krv. Všetci títo ľudia sú diabli, ktorí požierajú dušu človeka, vodcovia démonov, ktorí zámerne vyrušujú tých, ktorí sa snažia vykročiť na správnu cestu, a polená pod nohami tých, ktorí hľadajú Boha. Môže sa zdať, že majú ‚zdravú konštitúciu‘, ale ako majú ich nasledovníci vedieť, že nie sú nikto iný ako antikristi, ktorí vedú ľudí k tomu, aby sa stavali proti Bohu? Ako majú ich nasledovníci vedieť, že sú to živí diabli oddaní požieraniu ľudských duší?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Všetci ľudia, ktorí nepoznajú Boha, sa stavajú proti Bohu) Božie slová ma dokonale vystihujú. Bratov a sestry som viedol k nasledovaniu písmen, učenia a predstáv, no nie k nasledovaniu Boha. Bibliu som vyvyšoval nad všetko, no Božiemu dielu posledných dní som odolával, takže sa bratia a sestry, ktorých som zviedol z cesty, nerozumne držali doslovného textu Biblie a Božie dielo posledných dní sa neodvážili prijať. Toto bola ujma, ktorú utrpeli, a nešťastie, ktoré som zavinil. Tak ako sa farizeji držali svojho Písma a Pána dali pribiť na kríž, čím spáchali ohavný hriech, tak som aj ja lipol na Biblii a odmietal dielo Všemohúceho Boha posledných dní, čo sa v zásade rovná opätovnému Božiemu ukrižovaniu. Vlastne som zohrával úlohu novodobého farizeja. A aj keby som zomrel tisíckrát, nikdy by som svoje hriechy nemohol odčiniť.

Hostiteľ: Bude ťa to prenasledovať navždy.

Gu Wenqing: Áno. Jediné, čo teraz chcem, je usilovať sa o pravdu, dobre si plniť svoju povinnosť a zdieľať evanjelium, aby som splatil svoj dlh Bohu.