Narodila som sa do pobožnej katolíckej rodiny. Náš kňaz hovorieval, že by sme mali nasledovať Božie prikázania, chodiť na omše, milovať a konať dobro. Hovoril nám, že iba vtedy sme skutočne oddanými veriacimi, a keď príde Pán, vezme nás do nebeského kráľovstva. Často som si opakovala: „Musím vždy poslúchať Boha, aktívne sa podieľať na dobrých skutkoch a dbať na cirkevné pravidlá, aby ma Pán miloval a mal o mne dobrú mienku, a aby ma po svojom návrate požehnal a vzal do svojho kráľovstva.“

Prerušila som svoje vysokoškolské štúdium, aby som mala viac času na dobrovoľnícku prácu v kostole. Ostatní veriaci vyzerali v kostole tak pobožne, modlili sa a chodili na omše, ale mimo kostola fajčili, pili a organizovali divoké večierky. Bola som znechutená a pomyslela si: „Pán nás učí milovať Ho, pomáhať tým, čo sú v núdzi a chrániť sa pred všetkými svetskými pokušeniami. Títo ľudia možno vyzerajú ako oddaní veriaci v Pána, ale v skutočnosti pre Neho vôbec nič nerobia. Všetci túžia a vyhľadávajú svetské rozkoše. Nie je to v rozpore s Pánovými učeniami? Nebudem ako oni. Budem pre Pána konať viac dobrých skutkov, aby som mohla vstúpiť do nebeského kráľovstva, keď príde čas.“

Ale časom som zistila, že ani ja neviem dennodenne dodržiavať Božie prikázania. Vždy, keď som uvidela tých pôžitkárov, ktorí si žili šťastne a slobodne, zatiaľ čo ja som skutočne zápasila s problémami, nemohla som si pomôcť a vinila Boha. Pán nás učí milovať druhých ako seba samých, ale ja som vždy závidela a pohŕdala ľuďmi. Moja rodina ma karhala za chyby, ale ja som sa len vyhovárala a hnevala sa na nich. Pán nás učí, aká dôležitá je pokora a odpúšťanie, ale ja som vo všetkom zlyhala. Cítila som obrovské výčitky a bála sa, že som veriaca iba naoko. Začala som premýšľať: „Prečo neviem prekonať svoje hriechy? Hoci som sa po každom hriechu vyspovedala kňazovi a robila dobré skutky na odčinenie, stále som skončila pri tom istom hriechu. Ako by mohol Boh požehnať moju vieru?“ Ale potom som si spomenula na to, ako náš kňaz hovorieval, že ak sa mu po zhrešení vyspovedáme, bude nám odpustené, a kým pracujeme pre Pána a dôsledne konáme dobré skutky, preukáže nám milosrdenstvo, požehná nás a pustí nás do svojho kráľovstva. Píše sa to v Biblii: „Viedol som dobrý boj, dokončil som svoj beh a zostal som verný. Už teraz na mňa čaká koruna spravodlivosti.“ (2 Tim 4, 7-8) Tie slová mi priniesli útechu. Myslela som si, že pokiaľ budem chodiť na omšu, spovedať sa a pracovať pre Pána, môžem sa dostať do Božieho kráľovstva. Preto som sa zamestnávala dobrými skutkami. Navštevovala som chorých a väzňov, a dobrovoľne som pracovala v sirotinci.

Jedného dňa v roku 2017 som si už zvyčajne šla prečítať novinky na Facebooku, keď som objavila úryvok, ktorý zverejnila sestra Betty. „Hoci mnohí ľudia veria v Boha, len zopár z nich rozumie, čo viera v Boha znamená a čo musia urobiť, aby sa podriadili Božej vôli. … ‚Viera v Boha‘ znamená viera, že Boh existuje. Ide o najjednoduchší koncept, čo sa týka viery v Boha. Viera, že Boh existuje, navyše nie je to isté, ako skutočne v Boha veriť. Je to skôr akýsi druh jednoduchej viery so silnými náboženskými podtónmi. Skutočná viera v Boha znamená toto: Človek na základe viery, že Boh má zvrchovanosť nad všetkým, vníma Jeho slová a Jeho dielo, očisťuje svoju skazenú povahu, uspokojuje Božiu vôľu a spoznáva Ho. Len takúto cestu môžeme nazvať ‚viera v Boha‘. Napriek tomu ľudia často vnímajú vieru v Boha ako jednoduchú a nepodstatnú záležitosť. Ľudia, ktorí veria v Boha takýmto spôsobom, stratili predstavu o tom, čo to znamená veriť v Boha, a hoci môžu veriť až do úplného konca, nikdy nezískajú Boží súhlas, pretože kráčajú po nesprávnej ceste. Aj dnes stále existujú takí, ktorí veria v Boha podľa slov a prázdneho učenia. Nevedia, že im chýba podstata viery v Boha, a nemôžu získať Boží súhlas. Stále sa však k Bohu modlia kvôli požehnaniu v podobe bezpečnosti a dostatku milosti. Zastavme sa, upokojme naše srdcia a položme si otázku: Môže byť viera v Boha skutočne tou najľahšou vecou na zemi? Môže viera v Boha znamenať len prijímanie množstva Božej milosti? Sú ľudia, ktorí veria v Boha bez toho, aby Ho poznali, alebo veria v Boha a napriek tomu Mu odporujú, skutočne schopní uspokojiť Božiu vôľu?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Predslov) Tie slová mi pripadali nesmierne svieže a nové. Zaujali ma hneď ako som ich počula. Nikdy predtým som hlavne nepremýšľala o otázkach na konci tohto úryvku. Pomyslela som si: „Toto je fantastické! Kto je autorom týchto slov? Taký krátky úryvok úplne odhaľuje význam viery v Boha, ako aj to, čo od našej viery očakávame.“ Premýšľala som o týchto slovách a prvýkrát v živote som sa vážne zamyslela nad svojou vierou. Rozmýšľala som o svojich rokoch viery. Zúčastnila som sa mnohých cirkevných aktivít a obradov, bola som aktívna v cirkevnej službe a konala dobré skutky v komunite, a trochu som pre to trpela a zaplatila cenu. Ale robila som to, aby mňa a moju rodinu Boh požehnal a chránil, a predovšetkým, aby som mohla vstúpiť do Božieho kráľovstva. Vždy som si myslela, že je správne sa o to snažiť a že Boh bude s mojou vierou spokojný a že dostanem Jeho sľuby a požehnania. Ale po prečítaní týchto slov som začala lepšie chápať, čo moja viera skutočne znamená. Konala som dobré skutky a odopierala som si, len aby som na oplátku získala požehnania kráľovstva. To ale nie je pravá láska k Bohu. Ako by mohol Boh takú vieru pochváliť? Ale potom som pomyslela na to, ako už vyše dvadsať rokov verím v Pána a stále robím v duchovenstve. Mohli by vari moje obety a všetko trápenie vyjsť nazmar? Čím viac som sa nad tým zamýšľala, tým viac som túžila vidieť, čo má ešte sestra Betty na facebookovej časovej osi, čo by mi pomohlo upratať si myšlienky. Ozvala som sa jej a dali sme si online stretnutie.

Povedala som jej, čo som cítila po prečítaní tých slov: „Betty, páčil sa mi tvoj príspevok. Pochopila som, že verím v Pána, aby som dostala požehnania, čo nie je skutočná láska k Pánu. Je tam však niečo, čomu nerozumiem. V Biblii sa píše: ‚Viedol som dobrý boj, dokončil som svoj beh a zostal som verný. Už teraz na mňa čaká koruna spravodlivosti.‘ (2 Tim 4, 7-8) Môj kňaz nám hovorieva, že ak budeme robiť dobré skutky a záslužnú prácu, Pán nás požehná a budeme môcť vstúpiť do Jeho kráľovstva. Presne to som robila po celé tie roky svojej viery. Pán na to zabudne? Naozaj sa nedostanem do Jeho kráľovstva?“

Sestra Betty mi to napokon vysvetlila: „Vytrvalá, usilovná práca a obeta, ako aj konanie dobrých skutkov pre Pána Ho bude veľmi tešiť a keď sa vráti, privedie nás do svojho kráľovstva. V skutočnosti to povedal Pavol. Pán Ježiš nič také nepovedal a ani Duch Svätý. Tieto slová predstavujú iba Pavlove osobné názory a nie sú tým, čo Pán zamýšľal. Slová človeka nie sú pravdou. Pravdou sú iba Božie slová. Pri otázke vstupu do Božieho kráľovstva musia mať Božie slová jednoducho prednosť. Ak sa budeme riadiť slovami človeka, pravdepodobne sa odchýlime od cesty Pána! Tak kto sa môže dostať do nebeského kráľovstva? Pán Ježiš nám hovorí celkom jasne: ‚Nie každý, kto Mi povie „Pane, Pane“, vstúpi do kráľovstva nebeského, ale len ten, kto plní vôľu Môjho Otca na nebi.‘ (Mt 7, 21) To nám ukazuje, že Boh sa pri otázke vstupu do kráľovstva nerozhoduje podľa toho, koľko toho obetujeme, ale podľa toho, či plníme Jeho vôľu. To znamená, že ak chcú ľudia vstúpiť do kráľovstva, musia sa zbaviť svojej hriešnej prirodzenosti a byť očistení, musia konať podľa Božích slov, skutočne poslúchať Boha, milovať Ho a uctievať. Ak tvrdo pracujeme a veľa obetujeme, no nevieme nasledovať Božie slová, často hrešíme a vzdorujeme Bohu, potom sme zlosynmi. Taký človek sa do kráľovstva nedostane. Všetci tí židovskí farizeji, ktorí odporovali Pánu, slúžili Bohu rok čo rok v chráme a dokonca šírili vieru široko-ďaleko. Veľmi trpeli a draho za to zaplatili. Navonok vyzerali byť Bohu oddaní, ale zaujímali ich iba náboženské rituály. Kázali ľudské tradície a učenia a Božie zákony a prikázania zavrhovali. Ich služba úplne protirečila Božej vôli a odklonili sa od cesty Boha. Keď Pán Ježiš prišiel konať svoje dielo, farizeji sa proti Nemu otvorene postavili v snahe ochrániť svoje postavenia. Divoko Ho odsudzovali a hanobili a snažili sa zabrániť ľuďom v Jeho nasledovaní. Napokon dokonca spolupracovali s rímskou vládou na ukrižovaní Pána Ježiša, čím urazili Božiu povahu a privolali Jeho trest. Toto dokazuje, že aj keď ľudia možno tvrdo pracujú a obetujú sa, v skutočnosti to neznamená, že plnia Božiu vôľu. Ak ľudia nie sú očistení od hriechu, budú hrešiť a odporovať Bohu, aj keď sa Mu vydávajú. A potom sme tu my. Hoci pomáhame ostatným veriacim a pôsobíme ako láskaví a pracovití ľudia, naším cieľom je byť požehnaní a vstúpiť do Božieho kráľovstva. Vždy, keď nás Boh požehná, ďakujeme Mu a velebíme Ho. Keď sme chorí alebo sa stane niečo zlé, obviňujeme Ho a nechápeme, a dokonca Ho možno i zradíme. Bežne sa snažíme na našich obetách a dobrých skutkoch zarobiť, chvastáme sa mierou nášho utrpenia a práce pre Boha, aby nás ostatní obdivovali a zbožňovali, a aby sme získali slávu, zisk a postavenie. Strácame trpezlivosť, keď stretávame ľudí alebo veci, ktoré sa nám nepáčia, nedokážeme dodržiavať Božie slová a tak ďalej. Z tohto vyplýva, že všetky tieto veci nerobíme z lásky k Bohu alebo z túžby Boha uspokojiť, ale uzatvárame s Ním obchody. Len Boha využívame a podvádzame, aby sme uspokojili svoje vlastné ambície. Ako by sme potom mohli byť ľuďmi, ktorí plnia vôľu nebeského Otca? V Biblii sa píše: ‚Buďte svätí, pretože Ja som svätý.‘ (1 Pt 1, 16) Vieme, že Boh je svätý, tak ako by mohol priviesť nás špinavých ľudí do nebeského kráľovstva? Získať Božie uznanie a byť hodnými vstupu do Jeho kráľovstva môžeme len tak, že odvrhneme našu hriešnu prirodzenosť a prestaneme Bohu odporovať.“

Keď som ju počúvala, uvedomila som si: „Predtým som si myslela, že sa do kráľovstva dostanem cez dobré skutky, ale teraz sa zdá, že praktizujem vieru v rozpore s Božou vôľou. Do kráľovstva môžu vstúpiť iba tí, ktorí sa očistili, ale môj problém je, že neviem, ako to dosiahnuť.“ Vyjadrila som sestre Betty svoje myšlienky a obavy.

A ona mi ako odpoveď prečítala niektoré relevantné úseky zo slov Všemohúceho Boha. „Môže byť takým hriešnikom ako ty, ktorý bol práve vykúpený a ešte sa nezmenil, ani ho Boh nezdokonalil, podľa Božieho srdca? Je pravda, že teba, ktorý si ešte stále svojím starým ja, Ježiš zachránil a že sa kvôli Božej spáse nepočítaš za hriešnika, to však nedokazuje, že nie si hriešny a nie si nečistý. Ako môžeš byť svätý, keď si sa nezmenil? V tvojom vnútri ťa trápi nečistota, si sebecký a zlý, no napriek tomu chceš stále zostúpiť s Ježišom – ako by si mohol mať také šťastie! Vo svojej viere v Boha si vynechal jeden krok – bol si len vykúpený, ale nezmenil si sa. Aby si bol podľa Božieho srdca, Boh ťa musí osobne zmeniť a očistiť. Ak si len vykúpený, nebudeš schopný dosiahnuť svätosť. Takto nebudeš oprávnený deliť sa o dobré Božie požehnania, pretože si vynechal jeden krok Božieho diela v podobe riadenia človeka, a to je kľúčový krok k zmene a zdokonaleniu. Ako hriešnik, ktorý bol práve vykúpený, preto nemôžeš priamo zdediť Božie dedičstvo.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O pomenovaniach a totožnosti) „Hoci Ježiš vykonal medzi ľuďmi veľa diela, len dokončil vykúpenie celého ľudstva a stal sa obetou za hriech človeka. Nezbavil človeka celej jeho skazenej povahy. Na to, aby človeka úplne zachránil pred vplyvom satana, nestačilo, aby sa stal obetou za hriech a znášal hriechy človeka. Boh okrem toho musel vykonať väčšie dielo, aby človeka úplne zbavil jeho satansky skazenej povahy. A tak teraz, keď boli človeku odpustené všetky jeho hriechy, sa Boh opäť stal telom, aby človeka priviedol do nového veku a začal dielo napomínania a súdu. Toto dielo priviedlo človeka do vyššej oblasti. Všetci, ktorí sa podrobia Jeho vláde, si budú užívať vyššiu pravdu a dostanú väčšie požehnanie. Budú skutočne žiť vo svetle a získajú pravdu, cestu a život.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Predslov) Sestra Betty potom viedla duchovné spoločenstvo: „Vo Veku milosti Pán Ježiš konal iba dielo vykúpenia. Po tom, ako prijmeme Jeho spásu, sa Mu stačí vyspovedať a oľutovať naše hriechy a bude nám odpustené. Potom sa môžeme tešiť z milostí a požehnaní, ktoré nám udelí. Je pravda, že Pán Ježiš nám odpúšťa hriechy, ale neoslobodí nás od hriešnej prirodzenosti a satanskej povahy. Po tom, ako nás satan skazil, nás začali ovládať skazené povahy ako sú arogancia, klamlivosť, zlo a zatvrdnutosť, a tak si nevieme pomôcť a ďalej hrešíme a odporujeme Bohu. V skutočnosti je naša satanská prirodzenosť koreňom našich hriechov a ak sa jej nezbavíme, nikdy neprestaneme Bohu odporovať a nikdy nebudeme hodní vstupu do kráľovstva. Preto Pán povedal, že sa v posledných dňoch vráti a bude vyjadrovať pravdu, aby vykonal dielo súdu počnúc Božím domom a úplne očistil a zmenil našu satanskú povahu. Až potom môžeme byť oslobodení od hriechu, úplne spasení a získaní Bohom. Je to presne tak, ako Pán prorokoval: ‚Ten, kto Mnou pohŕda a neprijíma Moje slová, má svojho sudcu; slovo, ktoré som povedal, bude ho súdiť v posledný deň.‘ (Jn 12, 48) ‚Mám vám ešte veľa čo povedať, ale teraz to neunesiete. Keď však príde On, Duch pravdy, naučí vás všetkej pravde. Lebo On nebude hovoriť sám zo seba, ale čo bude počuť, to vám povie, a čo má prísť, to vám ukáže.‘ (Jn 16, 12-13) Iba prijatím diela súdu posledných dní navráteného Pána môžeme byť očistení od všetkej skazenosti. Iba vtedy budeme hodní naplnenia Božích sľubov a vstupu do Jeho kráľovstva.“

Duchovné spoločenstvo sestry Betty mi skutočne otvorilo oči. Celé tie roky som hrešila, spovedala sa kňazovi a neúnavne pracovala na dobrých skutkoch, no aj tak som nedokázala prestať hrešiť. Teraz viem, že Pán Ježiš vykonal iba dielo vykúpenia a vierou v Neho sú nám hriechy síce odpustené, ale naša hriešna prirodzenosť zostáva v nás. Preto som žila v bludnom kruhu hriechu a spovedania sa. Jediný spôsob, ako sa očistiť od skazenosti, je prijať dielo súdu posledných dní navráteného Pána. Iba prostredníctvom takého prijatia môžeme skutočne milovať a poslúchať Boha a vstúpiť do Božieho kráľovstva. Tá myšlienka ma veľmi potešila. Mám nádej zbaviť sa hriechu a vstúpiť do kráľovstva!

Nasledujúci deň nám setra Betty prehrala recitáciu s názvom Spasiteľ sa už vrátil na „bielom oblaku“. Neuveriteľne ma to dojalo. Z tých slov som cítila silnú autoritu. Neskôr mi nadšene povedala: „Pán, po ktorom všetci toľko túžime, sa už vrátil, a je to vtelený Všemohúci Boh. Všemohúci Boh vyjadruje mnohé pravdy a začína svoje dielo súdu v Božom dome. To, čo sme včera čítali, ako aj dnešnú recitáciu, vyslovil samotný Všemohúci Boh. Všemohúci Boh prišiel, otvoril sedem pečatí a rozvinul malý zvitok. Odhalil všetky tajomstvá, ktorým sme nikdy nerozumeli, a poskytol nám všetky pravdy, ktoré potrebujeme na svoju úplnú očistu a spásu. Toto napĺňa proroctvo v Zjavení Jána: ‚Ten, kto má uši, nech počúva, čo Duch vraví cirkvám.‘ (Zj 3, 6) Naša schopnosť počuť dnes Boží hlas je vďaka Božiemu vedeniu a všetci sme nesmierne požehnaní!“

Bola som nadšená a unesená, keď som počula, že sa Pán naozaj vrátil. Ukázalo sa, že recitácia, ktorú som počula, a slová, ktoré som čítala deň predtým, boli naozaj Božie slová. Niet divu, že mali takú autoritu! Kto iný by mohol odhaliť tajomstvo týkajúce sa presného návratu Pána? Nikto iný, okrem Boha, by toho nebol schopný. Bola som úplne presvedčená, že tieto slová vyslovil Boh a že sa Pán skutočne vrátil. Cítila som také veľké vzrušenie! Nikdy som si nemyslela, že by som mohla privítať návrat Pána. Bola som taká šťastná! Stále som však mala jednu otázku: „Ako Boh vykonáva dielo súdu na očistenie a úplnú spásu človeka?“

Sestra Betty mi v odpovedi na moju otázku prečítala tento úryvok zo slov Všemohúceho Boha. „Kristus posledných dní používa na učenie človeka rôzne pravdy, aby odhalil jeho podstatu a oddelil od seba jeho slová a skutky. Tieto slová predstavujú rôzne pravdy, napríklad o povinnostiach človeka, o tom, ako by mal človek poslúchať Boha, ako by Mu mal byť oddaný a ako by mal žiť normálnou ľudskou prirodzenosťou, ako aj pravdy o Božej múdrosti, Jeho povahe a tak ďalej. Všetky tieto slová sú zamerané na podstatu človeka a jeho skazenú povahu. Predovšetkým tie slová, ktoré vyjadrujú, ako človek zavrhuje Boha, sa týkajú najmä toho, že človek je stelesnením satana, nepriateľskej sily zameranej proti Bohu. Boh pri súdení človeka neodhalí jeho prirodzenosť len niekoľkými slovami. Odhaľuje ju, zaoberá sa ňou a dlho ju orezáva. Tieto rôzne spôsoby odhaľovania, zaoberania sa a orezávania nemožno nahradiť obyčajnými slovami, ale len pravdou, ktorej je človek doslova zbavený. Len takéto spôsoby môžeme nazývať súdom a len prostredníctvom takéhoto súdu možno človeka skrotiť, úplne ho presvedčiť o Bohu a len takto môže získať skutočné poznatky o Bohu. Vďaka súdu človek spozná pravú tvár Boha a pravdu o svojej vlastnej vzdorovitosti. Vykonávanie súdu človeku umožňuje dôkladne spoznať Božiu vôľu, účel Jeho diela a záhady, ktoré sú pre neho nepochopiteľné. Človek tak zároveň môže rozpoznať a uvedomiť si svoju skazenú podstatu a jej korene a tiež spoznať ohavnosť človeka. Všetko toto má na svedomí súd, pretože podstatou tohto diela je vyjavovať pravdu, cestu a život Boha všetkým, ktorí v Neho veria. To je súd, ktorý vykonáva Boh.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kristus koná dielo súdu prostredníctvom pravdy) Po prečítaní sestra Betty povedala: „V posledných dňoch Všemohúci Boh prostredníctvom svojich slov súdi a očisťuje ľudí. Súdi vzburu a zlo človeka, odhaľuje našu skazenú povahu a prirodzenosť, ktorá odporuje Bohu, súdi a odhaľuje našu túžbu po požehnaní, ale aj našu poškvrnenú vieru, nesprávne názory a rôzne predstavy o Bohu. Ukazuje nám tiež, ako byť úprimní a ako slúžiť v súlade s Jeho vôľou, ako Ho skutočne poslúchať a milovať, ako plniť Jeho vôľu a tak ďalej. Prostredníctvom Božieho napomínania a súdu zistíme, ako nás satan skazil a že naša prefíkanosť, arogancia a zlo majú pôvod v našej satanskej povahe. V tomto sme schopní vidieť Božiu svätú a spravodlivú povahu, ktorá nestrpí žiadne urážky, a začneme sa nenávidieť, cítiť ľútosť a praktizovať pravdu. Potom sa začne naša životná povaha meniť. Každý kúsok toho dosiahneme súdom Božích slov.“ Sestra Betty nám potom vyrozprávala svoje skúsenosti. V minulosti si vo svojej viere myslela, že Pána miluje preto, lebo sa Mu nadšene vydáva, takže sa k Nemu často modlila, aby Ho žiadala o milosť aj požehnanie. Bola pevne presvedčená, že keďže pre Pána trpela, určite ju odmení vstupom do kráľovstva. Potom, ako prijala Božie dielo v posledných dňoch a bola súdená Jeho slovami, zistila, že jej názory na vieru boli nesprávne a poškvrnené, a vtom si uvedomila: Neverila z lásky k Bohu alebo z povinnosti stvorenej bytosti, ale preto, aby uspokojila svoju túžbu po požehnaniach a na oplátku získala požehnania kráľovstva. Využívala Boha a obchodovala s Ním. Myslela si, že je sebecká a bez ľudskej prirodzenosti a plne to oľutovala a nenávidela sa. Začala hľadať pravdu, ako to Boh vyžadoval, a časom sa jej nesprávne názory na vieru napravili. Začala sa meniť aj jej satanská povaha. Pochopila, že jediný spôsob, ako sa skutočne očistiť od svojej skazenosti a poznať samú seba, je prijať súd a napomínanie Božích slov.

Z duchovného spoločenstva sestry Betty som pochopila, aké praktické je, keď Boh vyjadruje pravdu a koná dielo súdu v posledných dňoch, a ako to ľudí vie skutočne zmeniť a očistiť. Zistila som, ako veľmi potrebujeme, aby Boh konal dielo súdu v posledných dňoch a že teraz máme cestu, ako sa oslobodiť od skazenosti. Bola som unesená. Na ďalších stretnutiach mi sestra Betty rozpovedala o tajomstve Božieho vtelenia, o tom, ako si satan nájde spôsob, ako skaziť človeka, o postupe, akým Boh krok za krokom zachraňuje človeka, o pravde Biblie, o osude ľudstva a mnoho iného. Povedala mi pravdy, o ktorých som za vyše dvadsať rokov viery v Boha nikdy nepočula. Pri čítaní slov Všemohúceho Boha som stále viac a viac cítila, že ide o Boží hlas. Iba vtelený Boh je schopný vyjadriť také prenikavo autoritatívne a silné slová. Kto by okrem Boha dokázal odhaliť pravdu o skazenosti ľudstva satanom? Kto iný by nám vedel ukázať omyly v našej viere a zjaviť nám tú správnu cestu? Kto by vedel odhaliť tajomstvá Božieho šesťtisícročného plánu a povedať nám, aký koniec a konečný osud nás čaká? Teraz som presvedčená, že Všemohúci Boh je skutočne navrátený Pán, je to skutočne Kristus posledných dní! Potom som s radosťou prijala dielo Všemohúceho Boha posledných dní. Ďakujem Všemohúcemu Bohu, že ma vybral a zachránil.