V decembri 2021 som začala praktizovať kontroly videí. Spočiatku som do učenia a premýšľania vkladala celé srdce. Vždy, keď som narazila na niečo zmätočné, hľadala som riešenia u sestry, ktorá so mnou spolupracovala. Často so mnou tiež diskutovala o problémoch, ktoré našla vo videách. Zakaždým som zhrnula svoje nedostatky a odchýlky, potom som sa snažila vyhľadať príslušné princípy a naučiť sa ich. Počas tímových diskusií o princípoch som pozorne počúvala každého duchovné spoločenstvo a starostlivo premýšľala, aby som napravila svoje nedostatky. Po nejakom čase takéhoto praktizovania som urobila určitý pokrok vo svojich odborných zručnostiach a dokázala som zvládnuť niektoré úlohy. Začala som sa cítiť spokojná a myslela som si, že som pochopila niektoré princípy. Odvtedy som už len zriedkakedy iniciatívne študovala. Počas duchovného spoločenstva o princípoch a diskusiách o problémoch s ostatnými členmi tímu som už nepremýšľala s takou vážnosťou ako predtým, ani som sa nesústredila na zhrnutie problémov v práci. Môj prístup ku konaniu povinnosti sa stal pasívnym.

Spomínam si, že počas istého obdobia boli niektorí bratia a sestry vo svojich povinnostiach nováčikmi a s videami, ktoré odovzdávali, bolo veľa problémov. Musela som s nimi hovoriť v duchovnom spoločenstve a jednému po druhom odpovedať, aby som tieto problémy riešila. V mojom srdci sa objavili nečestné myšlienky: „Ak budem pozorne kontrolovať každé video a hľadať príslušné princípy, aby som s nimi hovorila v duchovnom spoločenstve a odpovedala im, zaberie to veľa času a úsilia. Kedy dokončím spracovanie toľkých videí? Možno by som mala len stručne poukázať na ich problémy a nechať ich, aby sami prišli na to, ako ich vyriešiť. Takto si môžem ušetriť veľa námahy.“ Tak som len poukázala na problémy vo videách a naznačila všeobecný smer, ako urobiť úpravy. Inokedy som skontrolovala nejaké video a objavila v ňom niekoľko problémov. Nebola som si však nimi istá, tak som sa o nich porozprávala so sestrou, ktorá so mnou spolupracovala. Povedala, že žiadne problémy nevidí, ja som však z toho aj tak nemala dobrý pocit. Po chvíli uvažovania som si stále nebola istá, či ide o problémy. Potom som zvažovala, že budem povrchná, a rozmýšľala som: „Možno by som to mala nechať tak, ako to je. Sestra chápe princípy lepšie než ja. Dokonca aj ona hovorí, že je to v poriadku, takže by tam nemali byť žiadne problémy. Nemusím tráviť viac času tým, že o tom budem premýšľať. Okrem toho je to len môj pocit. Čo ak sa v tom mýlim a zdržujem prácu?“ S týmito myšlienkami som prestala premýšľať a hľadať odpoveď. Potom som video jednoducho odovzdala také, aké bolo. O niekoľko dní neskôr náš nadriadený podotkol, že video má problémy a treba ich odstrániť. Následne moji bratia a sestry jeden po druhom hlásili, že sa po prečítaní našich návrhov cítili negatívne. Mysleli si, že vo videách, ktoré vytvorili, bolo príliš veľa problémov a nevedeli, ako ich vyriešiť. Zoči-voči týmto odhaleným problémom som sa cítila úplne bezradná. Spomenula som si však, že ľudí, udalosti a veci, s ktorými sa denne stretávam, usporadúva Boh a sú pod Jeho zvrchovanosťou. S týmito okolnosťami som sa nestretla bez príčiny. Musia z nich pre mňa vyplývať ponaučenia, preto som sa modlila k Bohu a hľadala Jeho vedenie.

Počas pobožnosti som si prečítala tieto úryvky z Božích slov: „Za to, že sa veci riešia tak ľahkovážne a nezodpovedne, môže niečo, čo je v skazenej povahe: ľudia často hovoria o nehanebnosti. Vo všetkých záležitostiach, na ktorých pracujú, robia len do stavu ‚tak približne‘ a ‚dosť blízko‘; je to postoj na štýl ‚možno‘, ‚snáď‘ a ‚štyri z piatich‘; robia veci povrchne, sú spokojní, keď spravia minimum, a sú spokojní, keď zavádzajú, aby dosiahli svoje; brať veci vážne alebo byť dôkladní im pripadá nezmyselné, a už vôbec nevidia zmysel v hľadaní pravdy-princípov. Nie je to vari niečo, čo je súčasťou skazenej povahy? Je to prejav normálnej ľudskej prirodzenosti? Nie je. Je správne nazvať to aroganciou a nazvať to nemravným je tiež úplne priliehavé, ale aby sme to vystihli dokonale, jediné slovo, ktoré postačí, je ‚nehanebnosť‘. Väčšina ľudí má nehanebnosť v sebe, ibaže v rôznej miere. Vo všetkých záležitostiach chcú robiť veci povrchne a nedbanlivo a všetko, čo robia, zaváňa nečestnosťou. Podvádzajú druhých, kde len môžu, hľadajú skratky, kde sa dá, šetria časom, kde to ide. Myslia si: ‚Pokiaľ sa vyhnem zjaveniu, nespôsobím žiadne problémy a nebudem braný na zodpovednosť, môžem sa tým ako-tak pretĺcť. Nemusím odviesť veľmi dobrú prácu, to je príliš veľa problémov!‘ Takíto ľudia sa neučia nič pre dosiahnutie majstrovstva a pri štúdiu sa nesnažia, netrpia ani neplatia cenu. Chcú len zabŕdnuť do témy a potom sa v nej označiť za odborníkov, pričom veria, že sa naučili všetko, čo treba vedieť, a potom sa spoliehajú na to, že sa nejako pretlčú. Nie je to vari postoj, ktorý majú ľudia k iným osobám, udalostiam a veciam? Je to dobrý postoj? Nie je. Jednoducho povedané, je to len také ‚pretĺkanie sa‘. Takáto nehanebnosť je v celom skazenom ľudstve. Ľudia, ktorí majú sklony k podvádzaniu vo svojej ľudskej prirodzenosti, zastávajú názor a postoj, že sa ‚pretlčú‘ cez čokoľvek, čo robia. Sú takíto ľudia schopní riadne konať svoju povinnosť? Nie. Sú schopní robiť veci s princípom? Ešte nepravdepodobnejšie.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Druhá časť)) „Ako možno odlíšiť šľachetných ľudí od podliakov? Jednoducho sa pozrite na ich postoj a konanie týkajúce sa povinností a na to, ako sa správajú k veciam a ako sa zachovajú, keď sa vyskytnú problémy. Ľudia s integritou a dôstojnosťou sú vo svojom konaní dôkladní, svedomití a usilovní a sú ochotní zaplatiť cenu. Ľudia bez integrity a dôstojnosti sú vo svojich činoch nedbalí a lajdácki, vždy vymýšľajú nejaký trik, vždy sa chcú len pretĺkať. Bez ohľadu na to, akú techniku študujú, neučia sa ju usilovne, nie sú schopní sa ju naučiť a bez ohľadu na to, koľko času venujú jej štúdiu, zostávajú úplne nevedomí. Sú to ľudia so slabým charakterom.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Druhá časť)) „Podvádzajú druhých, kde len môžu,“ „bez integrity a dôstojnosti“ a „slabý charakter“ každé jedno slovo v týchto vetách mi prebodávalo srdce. Uvažovala som, ako som sa pri konaní povinnosti správala. Vari nebol môj výkon presne taký, ako ho Boh odhalil? Keď som si všimla, že s videami, ktoré spravili bratia a sestry, bolo veľa problémov, nepremýšľala som, ako im ich pomôcť vyriešiť, ani som ich neviedla k pochopeniu pravdy a vstupu do princípov. Namiesto toho som v prvom rade zvažovala to, ako si ušetriť námahu. Myslela som si, že ak dôkladne skontrolujem každé video a podrobne odpoviem, bude to príliš problematické a bude si to vyžadovať veľa rozmýšľania. Preto som sa o problémoch len stručne zmienila, ale nehovorila som s nimi v duchovnom spoločenstve o princípoch ani som nepoukazovala na praktické riešenia. V dôsledku toho sa bratia a sestry cítili po prečítaní mojich návrhov negatívne. Vari som tým nespôsobila narušenie? Pri kontrole toho druhého videa som mala pocit, že sú s ním určité problémy, ale nechcela som o nich usilovne premýšľať, lebo som si nebola istá. Dokonca som sa sama pred sebou ospravedlňovala v domnienke, že premýšľanie by nemuselo nevyhnutne viesť k nejakým výsledkom. Sestra chápala princípy lepšie než ja. Dokonca aj ona povedala, že je to v poriadku, takže by nemali nastať žiadne väčšie problémy. Skôr než som dospela k záveru, že premýšľanie nemusí viesť k žiadnym výsledkom, som sa skutočne nesnažila hľadať odpoveď. Nebola som proste prefíkaná a neodflákla som to? Naozaj som bola taká nečestná! Tento postoj k mojej povinnosti bol presne taký, ako ho odhalil Boh: „Pokiaľ sa vyhnem zjaveniu, nespôsobím žiadne problémy a nebudem braný na zodpovednosť, môžem sa tým ako-tak pretĺcť. Nemusím odviesť veľmi dobrú prácu, to je príliš veľa problémov!“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Druhá časť)) Tieto slová ma dokonale vystihovali. Každý deň som prežívala bez snáh a premýšľania. Uspokojovalo ma, že sa vyhýbam telesným útrapám a len sa veziem. Nikdy som nebrala ohľad na ťažkosti svojich bratov a sestier ani na to, či je konanie mojej povinnosti týmto spôsobom efektívne. Ak som sa mohla niečím len tak premotať, tak som sa tým proste premotala a neprejavovala som žiadnu vernosť svojej povinnosti. S takýmto postojom som bola úplne nedôveryhodná, tak, ako Boh opisuje, „bez integrity a dôstojnosti“ a „ľudia so slabým charakterom“. Vôbec to nebolo prehnané. Cítila som veľkú úzkosť a mala som výčitky svedomia, tak som sa modlila k Bohu: „Ó, Bože, môj postoj k mojej povinnosti je príliš ľahkovážny a úplne nezodpovedný. Už nechcem žiť tento prízemný život. Chcem vzdorovať svojmu telu, byť usilovná a úprimná a platiť cenu, aby som mohla dobre konať svoju povinnosť.“

Po modlitbe som si prečítala niekoľko Božích slov a lepšie som porozumela Jeho požiadavkám. Boh hovorí: „Pri konaní povinnosti sa človek musí naučiť byť svedomitý, dôsledný, dôkladný a zodpovedný a konať ju pevne uzemneným spôsobom. To znamená, že musí klásť jednu nohu pred druhú. Človek musí vynaložiť všetku svoju silu, aby túto povinnosť konal dobre, až kým nie je spokojný s tým, ako ju vykonal. Ak niekto nerozumie pravde, mal by hľadať princípy a konať podľa nich a Božích požiadaviek; mal by ochotne vynakladať viac úsilia, aby konal svoju povinnosť dobre, a nikdy ju nekonať povrchne. Iba takýmto praktizovaním môže človek pociťovať pokoj v srdci bez toho, aby mal výčitky svedomia.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (5)) Boh od nás vyžaduje, aby sme boli vo svojich povinnostiach pevne ukotvení, zachovávali si svedomitý a zodpovedný postoj vo všetkom, čo robíme, hľadali pravdu-princípy a robili, čo je v našich silách. Uvedomila som si, že už nemôžem byť povrchná. Musela som Božie požiadavky uviesť do praxe, dôkladne skontrolovať každé video a poskytnúť podrobné, na princípoch založené usmernenie k problémom. Hoci by si to vyžadovalo trochu viac telesného utrpenia a rozmýšľania, ak by to viedlo k lepším výsledkom v mojej povinnosti, potom to stálo za to. Keď som potom pokračovala v kontrole a reagovala na problémy svojich bratov a sestier, premýšľala som, ako sa vyjadriť, aby som dosiahla čo najlepšie výsledky. Uplatňovanie tohto prístupu ma príliš neunavovalo a mohla som vstúpiť hlbšie do princípov. Lenže v dôsledku mojej veľmi skazenej povahy a prílišnej túžby po telesnom pohodlí som čeliac zložitým problémom stále pociťovala pokušenie vybrať si ľahkú cestu a byť povrchná.

Raz som si pri kontrole videa všimla, že obsahuje problémy, ktoré bolo náročné riešiť. Pomyslela som si: „Ak predložím návrhy, budem musieť najprv študovať a skúmať, aby som na niečo prišla. To bude otravné. Už len pri pomyslení na to ma bolí hlava! Ak tým strávim všetok ten čas a aj tak na to neprídem, vari to nebude mrhanie úsilím? Zabudni na to. Zatiaľ sa budem sústrediť na iné videá a týmto sa budem zaoberať neskôr, keď budem mať čas.“ Po nejakom čase si naši vodcovia všimli, že efektívnosť našej práce na videách sa zhoršila, a opätovne skontrolovali videá, ktoré bratia a sestry odovzdali za posledné tri mesiace. Zistili, že pomerne veľa videí zostalo nevybavených a že sme sa nimi nezaoberali okamžite alebo sme bratom a sestrám neposkytli usmernenie, aby ich upravili podľa princípov, čo prácu na videách značne zdržalo. Keď som videla tento výsledok, bola som zarazená. Vari to všetko nespôsobil môj nedbanlivý a povrchný prístup k mojej povinnosti? Nedokázala som opísať pocit vo svojom srdci. Bolo to, akoby mi na hruď tlačil kameň, ktorý ma oberal o dych. Neskôr som si prečítala tento úryvok z Božích slov: „To, ako vnímaš Božie poverenia, je mimoriadne dôležité a je to veľmi vážna záležitosť. Ak nedokážeš splniť to, čo Boh ľuďom zveril, potom nie si hoden, aby si žil v Jeho prítomnosti, a mal by si byť potrestaný. Je úplne prirodzené a odôvodnené, že ľudia by mali splniť akékoľvek poverenia, ktoré im Boh zverí. Je to najväčšia ľudská povinnosť a je to rovnako dôležité ako samotné ich životy. Ak Božie poverenia neberieš vážne, zrádzaš Boha tým najvážnejším spôsobom. V tomto si úbohejší ako Judáš a mal by si byť prekliaty.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako spoznať prirodzenosť človeka) Pri čítaní týchto Božích slov som pocítila Božiu spravodlivú povahu. Ak som k svojej povinnosti pristupovala s ležérnym postojom – bola som vždy povrchná a prefíkaná a odflákla som ju – znamenalo to vážnu zradu Boha, nebola by som hodná byť v Božej prítomnosti a zaslúžila by som si prekliatie a trest. Bola som vystrašená a cítila som, že som v nebezpečnej pozícii. Keď som rozmýšľala o tom, že cirkev ma poverila kontrolou videí, nádejala sa, že do tejto práce vložím celé svoje srdce a silu a budem ju konať dobre. Ja som však bola vo svojich povinnostiach prefíkaná a hľadala som spôsoby, ako poľaviť. Keď som sa stretla s problémami, ktoré som nechápala alebo skrze ktoré som nevidela, usilovne som o nich nepremýšľala. Čeliac problémom, ktoré si vyžadovali značné úsilie a rozmýšľanie, som sa skôr rozhodla ušetriť si námahu a odložiť videá bokom, okamžite som neskúmala a neštudovala ani nehľadala príslušné princípy, aby som usmernila ostatných členov tímu. Nesplnila som si svoje záväzky. Moje konanie úplne bránilo práci na videách. Keď si spomeniem na to, keď som sa prvýkrát ujala tejto povinnosti, rozhodla som sa pred Bohom, že si budem vážiť príležitosť konať túto povinnosť a budem verná, aby som splatila Božiu lásku. Ale teraz, keď som sa mohla len tak zviesť, spravila som to bez akéhokoľvek zmyslu pre zodpovednosť. Vari to nebola voči Bohu očividná nečestnosť? Skutočne som Boha sklamala a nebola som dôveryhodná! Keď som o tom rozmýšľala, cítila som ľútosť a sebaobviňovanie a ešte väčší dlh voči Bohu. S plačom som sa modlila k Bohu: „Ó, Bože, moje konanie len prekážalo práci a narúšalo ju. Chcem sa kajať a napraviť svoj postoj k svojej povinnosti. Prosím, veď ma.“

Neskôr som začala premýšľať. Najprv som chcela svoju povinnosť konať dobre, akože to nakoniec dopadlo takto? Pri hľadaní odpovedí som natrafila na tieto úryvky z Božích slov: „Leniví ľudia nedokážu urobiť nič. Aby sme to zhrnuli do dvoch slov, sú to zbytoční ľudia; majú druhoradé postihnutie. Bez ohľadu na to, aká dobrá je kvalita lenivých ľudí, je to len pretvárka; hoci majú dobrú kvalitu, je to nanič. Sú príliš leniví – vedia, čo majú robiť, ale nerobia to, a hoci vedia, že niečo je problém, nehľadajú pravdu, aby ho vyriešili, a hoci vedia, aké útrapy by mali znášať, aby bolo dielo účinné, nie sú ochotní znášať tieto užitočné útrapy – takže nedokážu získať žiadne pravdy a nedokážu vykonávať žiadnu skutočnú prácu. Nechcú znášať útrapy, ktoré by ľudia mali znášať; vedia si len užívať pohodlie, vychutnávať si chvíle radosti a voľna a užívať si slobodný a uvoľnený život. Nie sú zbytoční? Ľudia, ktorí nedokážu znášať útrapy, si nezaslúžia žiť. Tí, ktorí chcú neustále žiť život príživníkov, sú ľudia bez svedomia a rozumu; sú to zvery a takíto ľudia nie sú vhodní ani na vykonávanie práce. Keďže nedokážu znášať útrapy, aj keď vykonávajú prácu, nie sú schopní robiť ju dobre, a ak chcú získať pravdu, nádej, že sa im to podarí, je ešte menšia. Niekto, kto nedokáže trpieť a nemiluje pravdu, je zbytočný človek; nie je spôsobilý ani na vykonávanie práce. Je to zviera bez štipky ľudskej prirodzenosti. Takíto ľudia musia byť vyradení; len to je v súlade s Božími úmyslami.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (8)) „Si spokojný so životom pod vplyvom satana, v pokoji a radosti a s trochou telesného pohodlia? Nie si postavený najnižšie spomedzi všetkých ľudí? Nik nie je hlúpejší než tí, ktorí videli spásu, no neusilujú sa získať ju. Takíto ľudia sa nadmerne oddávajú telu a tešia sa zo satana. Dúfaš, že tvoja viera v Boha nebude zahŕňať žiadne náročné úlohy, utrpenie ani najmenšie ťažkosti. Vždy sa usiluješ o veci, ktoré sú bezcenné, a nepripisuješ žiadnu hodnotu životu. Namiesto toho staviaš svoje vlastné výstredné myšlienky pred pravdu. Si taký bezcenný! Žiješ ako prasa – aký je rozdiel medzi tebou a prasatami či psami? Nie sú všetci, ktorí sa neusilujú o pravdu a namiesto toho milujú telo, iba zvieratá? Nie sú všetci tí mŕtvi bez duší iba chodiacimi mŕtvolami? Koľko slov bolo medzi vami vyslovených? Vykonalo sa medzi vami len malé dielo? Koľko som vám toho poskytol? Tak prečo si to nezískal? Na čo sa chceš sťažovať? Nie je to tak, že si nič nezískal, pretože si príliš zamilovaný do tela? A nie je to preto, lebo tvoje myšlienky sú príliš výstredné? Nie je to preto, lebo si príliš hlúpy? Ak nie si schopný získať tieto požehnania, môžeš viniť Boha za to, že ťa nespasil? … Dávam ti pravú cestu a nič za to nepýtam, ty sa však neusiluješ. Patríš medzi tých, čo veria v Boha? Dávam ti skutočný ľudský život, no ty sa oň neusiluješ. Nelíšiš sa od prasaťa alebo psa? Prasatá sa neusilujú o život človeka, neusilujú sa o očistenie a nechápu, čo je život. Každý deň, keď sa nažerú, jednoducho spia. Dal som ti pravú cestu, ty si ju však nezískal. Máš prázdne ruky. Si ochotný pokračovať v tomto živote, v živote prasaťa? Aký má význam, aby takíto ľudia žili? Tvoj život je opovrhnutiahodný a nehanebný, žiješ v špine a nemravnosti a neusiluješ sa o žiadne ciele. Nie je tvoj život najhanebnejší zo všetkých? Máš tú drzosť pozerať sa na Boha? Ak budeš mať naďalej takéto skúsenosti, nie je pravda, že nič nezískaš? Dostal si pravú cestu, no to, či ju nakoniec získaš, alebo nie, závisí od tvojho osobného úsilia.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznatky o napomínaní a súde) V minulosti Nikdy som samu seba nespájala s pojmami ako „zbytočný človek“ alebo „príživník“ a už vôbec som si nepredstavovala, že v Božích očiach by sa moje správanie mohlo podobať správaniu chodiacej mŕtvoly a že by ma neodlišovalo od prasiat a psov. Toto zistenie bolo smutné a trhalo mi srdce. Božie slová však odhalili presne moje správanie. Za svoj cieľ som považovala pôžitok z telesného pohodlia a vždy som sa snažila žiť ľahký a pohodlný život. Keď som vo svojej povinnosti čelila ťažkostiam, ktoré si odo mňa vyžadovali, aby som sa snažila a platila cenu, uchýlila som sa k ľstivosti a lenivosti. Buď som sa len tak premotala, alebo som ignorovala videá a nechala ich nepovšimnuté. Robila som čokoľvek, čo by mi ušetrilo námahu. Neplnila som si záväzky, čo spôsobilo zdržania v práci. Vari som nebola presne odpadom a parazitom a nežila len na úkor iných? Do tohto stavu som upadla, pretože som bola otrávená a ovplyvnená takými satanskými jedmi ako „užívaj si deň, život je totiž krátky“, „dnešné víno vypi dnes“ a „dopraj si, kým si nažive“. Tieto toxické ideológie ma viedli k tomu, že som svoje telesné pohodlie uprednostňovala pred všetkým ostatným, len aby som nebola vyčerpaná alebo vystresovaná. Pokiaľ ide o to, či som si plnila svoje záväzky a povinnosti, alebo či Boh schvaľuje, ako vykonávam svoju povinnosť, vôbec ma to nezaujímalo. V dôsledku života podľa týchto jedov som bola čoraz sebeckejšia a zdegenerovanejšia, bez akéhokoľvek odhodlania usilovať sa o pozitívne veci. Hoci mi tento prístup uľahčoval život, neviedol k žiadnemu rastu ani zisku. Skôr prekážal v práci, čo viedlo k priestupku. Oddávať sa telesnému pohodliu znamená zničiť sa!

Neskôr ma vybrali za vedúcu tímu. V tom čase dve sestry práve začali praktizovať tvorbu videí. Okrem toho, že som sama robila videá, som musela usmerňovať ich prácu a riadiť celkovú prácu skupiny. Niekedy, keď som videla, že problémy v niektorých videách sú zložité, opäť som premýšľala o skratkách. Pomyslela som si: „Ak budem pri každom probléme hľadať princípy a premýšľať, bude si to vyžadovať veľa rozmýšľania. Kedy vôbec všetky tieto rozpracované úlohy dokončím? Už len pri pomyslení na to sa cítim vyčerpaná. Je to príliš veľa starostí! Možno by som nemala byť taká puntičkárska. Pokiaľ to bude vyzerať prijateľne, malo by to stačiť.“ Uvedomila som si, že opäť hľadám telesné pohodlie. Spomenula som si na Noemov postoj k jeho povinnosti a vyhľadala som si súvisiace Božie slová. Všemohúci Boh hovorí: „Od chvíle, keď Boh zveril Noemovi stavbu archy, si Noe ani na chvíľu nepomyslel: ‚Kedy Boh zničí svet? Kedy mi dá signál, že to urobí?‘ Namiesto premýšľania o týchto veciach si Noe úprimne vzal k srdcu každú vec, ktorú mu Boh povedal, a potom ju uskutočnil. Keď Noe prijal to, čo mu Boh zveril, pustil sa do realizácie a realizovania stavby archy, o ktorej Boh hovoril, ako do tej najdôležitejšej veci v jeho živote, a to bez najmenšieho náznaku nedbalosti. Dni plynuli, roky plynuli, deň za dňom, rok za rokom. Boh na Noema nikdy nedohliadal, nesúril ho, ale Noe po celý tento čas vytrvalo plnil dôležitú úlohu, ktorú mu Boh zveril. Každé slovo a veta, ktoré Boh vyslovil, boli vpísané do Noemovho srdca ako slová vytesané do kamennej dosky. Bez ohľadu na zmeny vo vonkajšom svete, na posmech okolia a na utrpenie, ktoré s tým súviselo, či na ťažkosti, ktoré ho postretli, celý čas vytrvalo pokračoval v tom, čo mu Boh zveril, a nikdy nezúfal ani nepomyslel na to, že by sa vzdal. Božie slová boli vpísané do Noemovho srdca a stali sa jeho každodennou realitou. … V Noemovom srdci boli Božie slová tým najvyšším príkazom, ktorý by mal nasledovať a uskutočniť, a boli jeho celoživotným smerovaním a cieľom. Takže bez ohľadu na to, čo mu Boh povedal, bez ohľadu na to, čo od neho Boh žiadal a čo mu prikázal urobiť, Noe to úplne prijal a vzal si to k srdcu; považoval to za najdôležitejšiu vec vo svojom živote a podľa toho k tomu aj pristupoval. Nielenže na to nezabudol, nielenže si to držal v srdci, ale aj to uskutočnil vo svojom každodennom živote, pričom používal svoj život, aby prijal a vykonal Božie poverenie. Takto, doska po doske, bola archa postavená. Každý Noemov pohyb a každý jeho deň boli zasvätené Božím slovám a prikázaniam. Možno sa zdalo, že Noe nevykonáva žiadnu významnú činnosť, ale v Božích očiach všetko, čo Noe vykonal, dokonca každý krok, ktorý urobil, aby niečo dosiahol, každá práca, ktorú vykonala jeho ruka – to všetko bolo vzácne, zaslúžilo si spomienku a bolo hodné nasledovania týmto ľudstvom.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Exkurz druhý: Ako Noe a Abrahám počúvli Božie slová a podriadili sa Bohu (Prvá časť)) Noemov postoj k jeho povinnosti vo mne vyvolal pocit hanby. Bolo jedno, aké ťažké bolo postaviť archu alebo aké obete si to vyžadovalo, Noe mal na mysli len jeden cieľ: splniť Božie poverenie, aby Ho uspokojil. Aby tento cieľ dosiahol, skutočne znášal útrapy a zaplatil cenu, zhromaždil všetok potrebný materiál a postavil archu kúsok po kúsku pomocou kladiva a dláta, a vytrval 120 rokov. Noemova skúsenosť ma hlboko inšpirovala. Už som viac nemohla hľadať pohodlie a zaobchádzať so svojou povinnosťou povrchne. Musela som sa modliť, spoliehať na Boha a nasledovať Noemov postoj k jeho povinnosti. Bez ohľadu na ťažkosti alebo cenu pri konaní svojej povinnosti som musela urobiť všetko pre to, aby som ju konala. Potom som svoj stav predniesla pred Bohom v modlitbách. Niekedy, keď som v niektorých videách našla veľa problémov, najprv som o nich dôkladne premýšľala pri uplatňovaní princípov a diskutovala o nich so svojou partnerkou a potom som komunikovala s našimi bratmi a sestrami. Keď som čelila zložitým problémom v niektorých videách, namiesto toho, aby som ich ignorovala, som vyhľadávala informácie, aby som sa poučila a hľadala prelomové riešenia. Robila som všetko pre to, aby som s bratmi a sestrami hovorila v duchovnom spoločenstve o cestách k praktizovaniu. Pri riadení celkovej práce som sa tiež snažila čo najlepšie prispôsobiť všetkým aspektom, komunikovala som so svojou partnerkou, aby som riešila všetky odchýlky alebo problémy, na ktoré sme pri práci narazili. Po určitom období vykonávania práce týmto spôsobom sme obe so sestrou dosiahli určitý pokrok. Predtým som niektoré princípy chápala len povrchne. Vďaka duchovnému spoločenstvu s bratmi a sestrami som však do týchto problémov prenikla hlbšie, čo mi pomohlo zlepšiť svoje odborné zručnosti. Pociťovala som aj väčší zmysel pre bremeno vo svojej povinnosti než predtým. Až vtedy som si uvedomila, že prostredníctvom procesu konania našich povinností nás Boh osvecuje a vedie k tomu, aby sme kúsok po kúsku pochopili pravdu-princípy, pričom nám dáva bremená a príležitosti na praktizovanie. Hoci naše telo môže trochu trpieť, v konečnom dôsledku sme to my, kto z toho má úžitok. Bohu vďaka!