V novembri 2021 ma vodkyňa pridelila k sestre Sandre, aby sme spolupracovali na tvorbe obrázkov pre videá. Najprv som strávila veľa času čítaním príslušných princípov a materiálov, aby som si zlepšila technické zručnosti. Zistila som však, že tvorba týchto obrázkov bude náročná a že som to ešte nerobila. Cítila som, že táto práca je naozaj ťažká a že budem potrebovať prax, aby som sa ju pomaly naučila. Začala som teda navrhovať bez toho, aby som sa zamyslela nad princípmi, a Sandra opakovane poukazovala na problémy v mojich obrázkoch. Zoči-voči tejto situácii som nepreskúmala svoje chyby ani nehľadela na svoje nedostatky. Len som sa vymedzila a myslela si: „Chýba mi kvalita a s týmito typmi obrázkov mi to nejde. Praktizujem už nejaký čas, ale stále mám problémy. Zdá sa, že som sa zasekla na tejto úrovni.“ Taktiež som Sandre závidela a obdivovala ju. Mala som pocit, že keďže sa tvorbe obrázkov venuje už roky, je odo mňa lepšia v každom ohľade, má nado mnou jasnú výhodu a do budúcna by som sa mala na ňu viac spoliehať. Odvtedy som sa na ňu pri svojich návrhoch skutočne spoliehala a časti, ktoré som nevedela dobre nakresliť, som jej skrátka odovzdala, aby ich dokončila. Niekedy som po dokončení náčrtu veľmi nerozmýšľala nad tým, či je v súlade s princípmi, a jednoducho som sestru požiadala o jej návrhy. Občas som vo svojich obrázkoch uvidela problémy, ale nechcelo sa mi vynakladať viac úsilia, a tak som ich len podstrčila Sandre. Mala som pocit, že investovať čas do ich vylepšenia je priveľká námaha a že moje zručnosti majú svoje hranice, a keďže v tom bola Sandra lepšia, mala by som počkať, kým ich opraví a vylepší ona. Vždy, keď som videla, ako Sandra upravuje môj obrázok, veľmi som sa tešila, aké je skvelé, že mám na spoluprácu takúto sestru a že mi to šetrí veľa času a námahy.

Neskôr dopyt po obrázkoch stúpol a Sandra navrhla, aby sme sa dizajnu venovali spoločne a zvýšili tým efektivitu. Pri kreslení som však vôbec nemyslela na to, ako odvádzať lepšiu prácu. Bola som skutočne pasívna. Mala som pocit, že v tomto type obrázkov nie som dobrá a že Sandrine sa vydaria lepšie, a tak by som ju mala viac počúvať. Väčšinu času som ich teda robila tak, ako mi Sandra povedala, a keď bola niekedy zaneprázdnená, počkala som na ňu, aby sme ich urobili spolu. Občas som sa snažila vymyslieť najrýchlejší spôsob, ako si osvojiť princípy, zlepšiť svoje zručnosti a kresliť obrázky samostatne, no potom mi napadlo, že by to pre mňa bolo celkom ťažké, a keďže Sandra bola k dispozícii a šlo jej to tak dobre, mala by som ju nechať hrať prvé husle. Nebol dôvod, aby som sa toľko obávala. Vo svojej povinnosti som sa teda naďalej spoliehala na Sandru. Po pár mesiacoch vodkyňa videla, že som nedosiahla veľký pokrok, a tak ma orezala za chýbajúcu iniciatívu a neustále žiadanie pomoci od Sandry, čo malo vplyv na jej prácu. Bolo naozaj nepríjemné počuť, čo vodkyňa povedala. To ona zariadila, aby bola Sandra mojou partnerkou, najmä preto, aby som sa veci čo najrýchlejšie naučila a následne tvorila návrhy samostatne. Ja som sa však stále spoliehala na Sandru a chýbalo mi nasadenie. Praktizovala som už tak dlho, no dosiahla iba nepatrný pokrok. Ako som mohla so svojou povinnosťou takto zaobchádzať? Pomodlila som sa k Bohu a žiadala Ho, aby ma viedol k pochopeniu môjho problému.

Jedna sestra sa so mnou podelila o pár úryvkov Božieho slova: „Často nedokážete odpovedať na otázky o pracovných problémoch. Niektorí z vás ste sa zapojili do práce, ale nikdy ste sa nespýtali, ako práca prebieha, ani ste o tom dôkladne nepremýšľali. Vzhľadom na vašu kvalitu a vedomosti by ste mali vedieť aspoň niečo, pretože všetci sa podieľate na tejto práci. Prečo teda väčšina ľudí nič nepovie? Je možné, že naozaj neviete, čo povedať – že neviete, či sa veci vyvíjajú dobre alebo nie. Má to dva dôvody: jedným z nich je, že ste úplne ľahostajní, nikdy sa o tieto veci nestaráte a vždy ich považujete len za úlohu, ktorú treba dokončiť. Druhým je, že ste nezodpovední a nie ste ochotní sa o tieto veci starať. Ak by vám na tom skutočne záležalo a boli by ste naozaj zapojení, mali by ste na všetko názor a pohľad. Nemať žiadny pohľad ani názor často pochádza z ľahostajnosti a apatie a nepreberania žiadnej zodpovednosti. Nie ste usilovní voči povinností, ktorú vykonávate, nepreberáte žiadnu zodpovednosť a nie ste ochotní zaplatiť cenu ani sa zapojiť. Nerobíte si žiadnu námahu ani nie ste ochotní vynaložiť väčšiu energiu; chcete byť len podriadeným, čo sa nelíši od toho, ako pracuje pre svojho šéfa neverec. Takéto vykonávanie povinnosti sa Bohu nepáči a neteší Ho. Nemôže sa stretnúť s Jeho schválením.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Len čestný človek môže žiť pravú ľudskú podobu) „Keď ľudia konajú povinnosť, vždy si vyberajú ľahkú prácu, takú, ktorá nie je namáhavá a ktorá si nevyžaduje čeliť vonkajším živlom. Je to vyberanie si ľahkých prác a vyhýbanie sa tým ťažkým a je to prejav baženia po telesnom pohodlí. Čo ešte? (Sústavné sťažovanie, keď je ich povinnosť trochu ťažká, trochu únavná, keď za to treba zaplatiť.) (Zaoberanie sa jedlom, oblečením a telesnými pôžitkami.) To všetko sú prejavy baženia po telesnom pohodlí. Keď takí ľudia vidia, že úloha je príliš namáhavá alebo riskantná, podstrčia ju niekomu inému; oni sami robia len nenáročnú prácu a vyhovárajú sa, že sú slabej kvality, že im chýba pracovná schopnosť a nemôžu sa tejto úlohy zhostiť – hoci v skutočnosti je to preto, lebo túžia po telesnom pohodlí. … Sú ľudia, ktorí si užívajú telesné pohodlie, vhodní na konanie povinnosti? Len čo niekto nadhodí tému konania povinnosti alebo hovorí o platení ceny a znášaní utrpenia, stále krútia hlavou. Majú príliš veľa problémov, sú plní sťažností a sú naplnení negativitou. Takíto ľudia sú zbytoční, nemajú kvalifikáciu na konanie svojej povinnosti a mali by byť vyradení. Pokiaľ ide o túžbu po telesnom pohodlí, týmto to uzavrieme.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (2)) Pri premýšľaní o Božom slove som pochopila, že vo svojej povinnosti som za tieto mesiace neurobila žiaden pokrok najmä preto, lebo som bola príliš lenivá a chýbala mi iniciatíva a zodpovednosť. Keď som vo svojej práci narazila na neistoty, nestíšila som sa a nehľadala princípy. Mala som pocit, že premýšľať o nich by si vyžadovalo veľa námahy, a tak som ich prenechala Sandre. Keď mi dala Sandra veľa návrhov k mojej dokončenej práci, neuvažovala som nad nimi ani som nerozpoznala svoje nedostatky, len som sa vyhovárala na svoju chýbajúcu kvalitu a to, že mi táto práca veľmi nejde, a náročné časti som posunula sestre. Boli dokonca aj také časti, kde som videla problémy, ale s ich opravou som sa nezaťažovala. Namiesto toho som konala povrchne a bez záujmu, ulievala sa, bola úlisná a nechávala opravy na Sandru. Mala som pocit, že to ušetrí problémy a zvýši moju efektivitu a ja zabijem dve muchy jednou ranou. S pomyslením, že som neschopná a že mi chýba kvalita, som sa ochotne stala nasledovateľkou. Odvtedy som mala pocit, že keďže som neschopná a Sandra je lepšia než ja, je len prirodzené, aby robila viac, a tak som ju nechala. Robila som, čo som mohla, a v žiadnom prípade som nezaháľala. Prahla som po telesnom pohodlí a bola som zákerná a úlisná. Pomyslela som na nevercov pracujúcich vo vonkajšom svete, ako sa nestarajú o svoje svedomie ani ľudskú prirodzenosť, ani neuvažujú, ako zaplatiť cenu a dobre konať svoju prácu, len sa snažia veci robiť čo najpohodlnejšie a bez námahy, na každom kroku sú nečestní, nikdy nepreberú zodpovednosť. Takýto postoj som mala k svojej povinnosti… chýbala mi svedomitosť a zodpovednosť, neustále som využívala skúsenosti druhých ako výhovorku pre hľadanie pohodlia a neplatenie ceny vo svojej povinnosti. Vždy som hádzala ťažkosti na iných a potom sa schovávala v úzadí a nerobila si z vecí ťažkú hlavu. Bola som naozaj sebecká a nečestná. Vždy som prahla po pohodlí a chýbala mi iniciatíva, preto som so svojimi zručnosťami nikdy nikam nepokročila ani som nezohrávala skutočnú úlohu. Naozaj som nebola hodná tejto práce. Mala som pocit, že som Boha skutočne sklamala. Už som svoju povinnosť nechcela takto konať.

Neskôr som pokračovala v čítaní Božieho slova. „Bez ohľadu na to, akú prácu niektorí ľudia vykonávajú alebo akú povinnosť si plnia, nedokážu v nej uspieť, je to na nich priveľa, nevedia plniť žiadne záväzky ani povinnosti, ktoré by si ľudia mali plniť. Nie sú odpadom? Sú ešte stále hodní toho, aby boli nazývaní ľuďmi? Je s výnimkou prostoduchých a duševne či telesne postihnutých ľudí nažive niekto, kto by si nemal plniť svoje povinnosti a záväzky? Takýto človek však vždy konšpiruje a hrá nečistú hru a nechce si plniť svoje povinnosti; z toho vyplýva, že sa nechce správať ako poriadny človek. Boh mu dal kvalitu a dary, dal mu možnosť byť ľudskou bytosťou, no on to nedokáže využiť pri plnení svojej povinnosti. Nerobí nič, ale všetko si chce užiť. Je taký človek hodný toho, aby sa nazýval ľudskou bytosťou? Bez ohľadu na to, aká práca mu je zverená – či je dôležitá, alebo obyčajná, ťažká, alebo jednoduchá –, vždy je nedbanlivý a povrchný, vždy je lenivý a úlisný. Keď sa vyskytnú problémy, snaží sa zodpovednosť za ne preniesť na iných ľudí; nepreberá žiadnu zodpovednosť a naďalej chce žiť ako parazit. Nie je zbytočným odpadom? Kto v spoločnosti nemusí byť odkázaný na seba, aby prežil? Keď človek dospeje, musí sa o seba postarať sám. Jeho rodičia si svoju povinnosť splnili. Aj keby ho rodičia boli ochotní podporovať, bolo by mu to nepríjemné a mal by vedieť uznať: ‚Moji rodičia svoju úlohu vychovať deti splnili. Som dospelý a zdatný – mal by som byť schopný žiť nezávisle.‘ Nemal by mať dospelý človek aspoň toľko rozumu? Ak má niekto naozaj rozum, nemohol by naďalej žobrať od svojich rodičov; bál by sa výsmechu ostatných a zahanbenia. Má teda lenivý povaľač rozum? (Nie.) Vždy chce niečo zadarmo, nikdy nechce prevziať zodpovednosť, obzerá sa po bezplatnom obede, chce tri riadne jedlá denne – a aby ho niekto obsluhoval a jedlo bolo chutné – bez toho, aby čo i len pohol prstom. Nie je to zmýšľanie parazita? A majú ľudia, ktorí sú parazitmi, svedomie a rozum? Majú dôstojnosť a integritu? Rozhodne nie; sú to všetko príživníci a naničhodníci, zvery bez svedomia a rozumu. Ani jeden z nich nie je spôsobilý na to, aby zostal v Božom dome.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (8)) „Leniví ľudia nedokážu urobiť nič. Sú skrátka len odpadom a nečinnosť ich mrzačí. Bez ohľadu na to, aká dobrá je kvalita lenivých ľudí, je to len pretvárka; ich dobrá kvalita nemá využitie. Je to preto, lebo sú príliš leniví, vedia, čo majú robiť, ale nerobia to; aj keď vedia, že niečo je problém, nehľadajú pravdu, aby ho vyriešili; vedia, aké útrapy by mali znášať, aby bolo dielo účinné, ale nie sú ochotní znášať také cenné utrpenie. V dôsledku toho nezískavajú žiadne pravdy a nevykonávajú žiadne skutočné dielo. Nechcú znášať útrapy, ktoré by ľudia mali znášať; poznajú len baženie po pohodlí, vychutnávanie si chvíľ radosti a voľna a užívanie si slobodného a uvoľneného života. Nie sú zbytoční? Ľudia, ktorí nedokážu znášať útrapy, nie sú spôsobilí na život. Kto chce neustále žiť ako príživník, ten nemá svedomie ani rozum; je to zviera, ten druh zvieraťa, ktoré dokonca nie je schopné ani vykonávať prácu. Keďže nedokážu znášať útrapy, aj keď vykonávajú prácu, výsledky sú biedne, a ak chcú získať pravdu, nádej, že sa im to podarí, je ešte menšia. Človek, ktorý nedokáže trpieť a nemiluje pravdu, je márnotratník, ktorý nie je spôsobilý ani na vykonávanie práce. Je to zviera bez štipky ľudskosti. Nič iné ako vyradenie podobných ľudí nie je v súlade s Božou vôľou.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (8)) Na základe Božieho slova som pochopila, že tí, ktorí stále prahnú po pohodlí, nie sú ochotní platiť cenu, tí, ktorí riadne nedokončia priradenú úlohu a neplnia si svoje záväzky sú v očiach Boha celkom zbytoční. Týmto ľuďom chýba akákoľvek iniciatíva a neustále si užívajú plody práce druhých ľudí. V cirkvi sú to príživnícki paraziti a čaká ich vyradenie. Stále som premýšľala o tom, čo Boh myslel pod pojmami „parazit“ a „odpad“. Pomyslela som na dospelých vo svete nevercov, ktorí stále vyciciavajú peniaze od svojich rodičov. Keď dospejú, nenájdu si prácu a jednoducho si užívajú pomoc svojich rodičov, žijú život, v ktorom sa spoliehajú na milodary, a nevedia, čo to znamená zarábať si na živobytie. Chýba im normálny ľudský rozum. Títo ľudia sú parazitmi. Videla som, že moje správanie sa nijako nelíši od správania týchto nezodpovedných parazitických povaľačov. Cirkev ma poverila tvorbou obrázkov a to bola moja zodpovednosť. Bez ohľadu na to, či bola táto práca ťažká, mala som sa pilne učiť, aby som ju čo najskôr prevzala na seba. Ja som však mala pocit, že tvorba týchto obrázkov je ťažká a nechcela som sa namáhať premýšľaním o nich. Ospravedlňovala som svoju lenivosť, mysliac si, že pomalým hromadením poznatkov si osvojím princípy, a keď sa objavili problémy, nepreskúmala som odchýlky ani som nehľadala princípy. A keď som videla, aká je Sandra skúsená, skutočne som brala jej podporu ako samozrejmosť, prenechávala som jej ťažké veci a čakala na to, ako zozbieram plody jej práce. Dokonca som od nej závisela aj vtedy, keď sme pracovali spolu. Len som ju počúvala a nijako sa nad tým skutočne nezamýšľala. Vo svojej povinnosti som nemala žiaden zmysel pre zodpovednosť a len som sa spoliehala na druhých. Nevkladala som do nej žiadne úsilie a chcela som len zozbierať plody práce iných. Bola som naničhodnica, príživnícky parazit v cirkvi. Bohu som sa naozaj bridila! Keď moja sestra dokončila svoju vlastnú prácu, musela tráviť čas tým, aby mi pomohla s mojou, čo ju zdržiavalo v jej povinnosti. Cítila som sa ešte horšie a previnilejšie. Dokázala som byť taká lenivá preto, lebo ma ovplyvňovali satanské klamy, ako napríklad: „musíš byť k sebe láskavá a naučiť sa mať rada samu seba,“ „opri sa o stromy a užívaj si ich tieň“ a „nespoliehať sa na podporu, keď máš takú možnosť, je hlúpe.“ Tieto satanské myšlienky ma viedli k tomu, aby som dbala len na telo a ešte viac upadala, bola zvrátenejšia a pasívnejšia. Chcela som žať bez toho, aby som siala, a keď bola moja povinnosť trochu ťažšia, nebola som ochotná premýšľať ani platiť cenu. Keď som videla, že je moja partnerka zručnejšia ako ja, proste som jej ťažké veci prenechala, nech nesie záťaž ona. Myslela som si, že je hlúpe nespoliehať sa na dostupnú pomoc. Bola som skutočne prefíkaná a úlisná! I keď ma konanie povinnosti takýmto spôsobom neunavilo, nikdy som v tvorbe obrázkov neurobila žiadny pokrok. Ak by som vo svojej práci dlhodobo nezohrávala veľkú úlohu, skôr či neskôr by ma vyradili. Pri tejto myšlienke som sa cítila naozaj znepokojene. Pomodlila som sa k Bohu: „Bože, vo svojej povinnosti som prahla po pohodlí a chýbala mi iniciatíva. Teraz sa chcem kajať a prijať Tvoje podrobné skúmanie. Ak budem dbať opäť na telo, prosím Ťa, napomeň ma a disciplinuj.“

Pomyslela som na pár predošlých dní, keď Sandra poukázala na nejaké problémy na niekoľkých mojich obrázkoch, pričom mi vysvetlila konkrétne detaily. Vedela som, že tento typ problému mi už kedysi vysvetľovala, no aj napriek tomu som naň celkom zabudla. Cítila som také výčitky svedomia. Vždy, keď som natrafila na niečo, čo sa mi nedarilo urobiť správne, Sandra so mnou trpezlivo hovorila v duchovnom spoločenstve. Keby som sa snažila zapamätať si čo i len trochu a robila si poznámky, rovnaké problémy by sa stále nevynárali. Nikdy som však nevenovala pozornosť uplatňovaniu princípov, iba som sa spoliehala na druhých. Bez ohľadu na to, koľko mi toho ostatní hovorili, nič z toho ku mne nepreniklo, a tak som si stále neosvojila ani len základné princípy. Pri tejto myšlienke som vypracovala jeden dokument, kde som spísala problémy a princípy, na ktoré sa musím pri navrhovaní obrázkov zamerať, aby som si pri ďalšom strete s nejasnosťami vedela sama poradiť. Keď sa objavili problémy, okamžite som ich zaznamenala a posúdila. Vo svojej práci som postupne zaznamenala pokrok.

Neskôr som nad sebou uvažovala. Aké ďalšie veci mi okrem lenivosti ešte bránili v mojej povinnosti? Pri uvažovaní som si prečítala úryvok z Božieho slova: „A na základe čoho ľudia posudzujú úroveň vlastnej spôsobilosti? Na základe toho, koľko rokov vykonávali určitú povinnosť, a toho, koľko skúseností získali, či nie? Ak je to tak, nezačnete postupne uvažovať v zmysle služobnej nadriadenosti? Napríklad istý brat verí v Boha už mnoho rokov a už dlho povinnosť vykonáva, takže je najspôsobilejší hovoriť; istá sestra tu nie je dlho, a hoci má trochu kvality, nemá skúsenosti s vykonávaním tejto povinnosti a v Boha neverí dlho, takže je najmenej spôsobilá hovoriť. Človek, ktorý je najviac spôsobilý hovoriť, si pomyslí: ‚Keďže som služobne nadriadený, znamená to, že vykonávanie mojej povinnosti je na dostatočnej úrovni, moje snaženie dosiahlo svoj vrchol a nie je nič, o čo by som sa mal usilovať alebo do čoho by som mal vstúpiť. Túto povinnosť som vykonal dobre, toto dielo som viac-menej dokončil, Boh by mal byť spokojný.‘ A takto začína byť samoľúby. Naznačuje to, že vstúpil do pravdy-reality? … O čo sa ľudia skutočne usilujú a po akej ceste kráčajú, či skutočne prijímajú pravdu alebo ju opúšťajú, či sa podriaďujú Bohu alebo Mu odolávajú – Boh neustále podrobne skúma všetky tieto veci. Boh pozoruje každú cirkev a každého jednotlivca. Bez ohľadu na to, koľko ľudí v niektorej cirkvi vykonáva nejakú povinnosť alebo nasleduje Boha, v okamihu, keď sa odklonia od Božích slov, v okamihu, keď stratia dielo Ducha Svätého, prestanú zažívať Božie dielo, a tak oni ani povinnosť, ktorú vykonávajú, nemajú žiadne spojenie s Božím dielom a nemajú na ňom žiadny podiel. V takom prípade sa táto cirkev stala náboženskou skupinou. Povedzte Mi, aké sú dôsledky, keď sa nejaká cirkev stane náboženskou skupinou? Nepovedali by ste, že títo ľudia sú vo veľkom nebezpečenstve? Nikdy nehľadajú pravdu, keď čelia problémom, a nekonajú podľa pravdy-princípov, ale podliehajú usporiadaniam a manipuláciám ľudských bytostí. Je dokonca veľa takých, ktorí sa pri vykonávaní svojej povinnosti nikdy nemodlia ani nehľadajú pravdu-princípy; len sa pýtajú druhých, robia to, čo hovoria druhí, a konajú na podnet druhých. Čokoľvek im iní ľudia povedia, aby urobili, tak to urobia. Majú pocit, že modlenie k Bohu o ich problémoch a hľadanie pravdy je hmlisté a ťažké, a preto hľadajú jednoduché, ľahké riešenie. Myslia si, že spoliehať sa na druhých a robiť to, čo hovoria druhí, je ľahké a najrealistickejšie, a tak jednoducho robia to, čo hovoria iní ľudia, pýtajú sa ostatných a robia vo všetkom to, čo povedia. Výsledkom je, že aj po mnohých rokoch viery, keď čelili nejakému problému, ani raz neprišli pred Boha, nemodlili sa a nehľadali Jeho túžby a pravdu, ani potom nedosiahli pochopenie pravdy a nekonali a nesprávali sa podľa Božích úmyslov – nikdy nemali takúto skúsenosť. Naozaj takíto ľudia praktizujú vieru v Boha?“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Človek môže vykročiť na cestu spásy len s bázňou pred Bohom) Keď som premýšľala o Božom slove a uvažovala nad sebou, uvedomila som si, že v sebe prechovávam úctu k služobne starším. Dary, kvalitu a pracovné skúsenosti som považovala za kapitál potrebný pre dobré konanie povinnosti. Myslela som si, že keď ich niekto má, dáva mu to v jeho povinnosti právo na slovo. Keď som teda videla, ako dlho sa Sandra venuje tvorbe obrázkov, aká je skúsená a zručná, závidela som jej a obdivovala ju. Keď sa vyskytli veci, ktoré som nevedela spraviť, nemodlila som sa a nespoľahla sa na Boha, ani som nehľadala a nebrala do úvahy princípy. Veci, ktoré mi nešli, som jej odovzdala, stále som sa na ňu spoliehala. Robila som len to, čo mi povedala. Uvedomila som si, že sa na druhých nespolieham len pri tejto práci. Zakaždým, keď som sa stretla s človekom, ktorý mal väčšiu kvalitu, viac darov, vlôh alebo pracovných skúseností než ja, bezvýhradne som ho uctievala a obdivovala a často som sa na neho spoliehala, až do takej miery, že Boh nemal v mojom srdci žiadne miesto a ja som sa na Neho nikdy nespoliehala ani som nehľadala pravdu, aby som vyriešila problémy, ktorým som čelila. V dôsledku toho som neurobila žiaden pokrok a moja povinnosť nepriniesla nijaké výsledky. Bohu som sa naozaj bridila a nebola som schopná získať dielo Ducha Svätého. Presne ako sa píše v Biblii: „Nech prekliaty je človek, ktorý verí človeku, z tela si spravil oporu a srdcom sa vzdialil od Jahveho.“ (Jer 17, 5) Presne tak, v našej viere by sme si mali ctiť Boha ako veľkého. Najväčšou múdrosťou je spoliehať sa na Boha a vo všetkom k Nemu vzhliadať. Na kvalite, daroch, vlohách, pracovných skúsenostiach ani na rokoch viery, ktoré človek má, nezáleží, pretože tieto veci neznamenajú, že vlastní pravdu. Žiadna stvorená bytosť nie je ani viac, ani menej významná než ostatné. Získať Božie vedenie a konať dobre svoje povinnosti môžeme len vtedy, ak sa budeme spoliehať na Boha, vzhliadať k Nemu a viac hľadať pravdu-princípy.

Neskôr som si prečítala zopár ďalších úryvkov Božieho slova, ktoré mi ukázali cestu, ako dobre konať svoju povinnosť. Všemohúci Boh hovorí: „Predpokladajme, že cirkev ti zariadi prácu a ty povieš: ‚Či už mi tá práca umožní získať pozornosť alebo nie – keďže mi ju dali, urobím ju dobre a prevezmem túto zodpovednosť. Ak mi dali na starosť hosťovanie, dám do toho všetko, aby som to robil dobre; postarám sa o bratov a sestry a urobím všetko, aby bola zaistená bezpečnosť všetkých. Ak ma poveria kázaním evanjelia, vybavím sa pravdou a budem kázať evanjelium s láskou a plniť svoju povinnosť. Ak sa mám učiť cudzí jazyk, budem ho študovať s plným nasadením a tvrdo na tom pracovať; pokúsim sa ho zvládnuť čo najrýchlejšie, do roka či dvoch, aby som mohol svedčiť o Bohu cudzincom. Ak ma požiadajú, aby som písal skúsenostné svedectvá, svedomito sa na to budem pripravovať, nazerať na veci podľa pravdy-princípov a učiť sa o jazyku. Hoci možno nedokážem písať články s krásnou prózou, aspoň budem schopný jasne komunikovať svoje skúsenostné svedectvo, zrozumiteľne hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a vydávať pravdivé svedectvo o Bohu, aby ľudia boli pozdvihnutí a mali z čítania mojich článkov úžitok. Akúkoľvek úlohu mi cirkev pridelí, prijmem ju celým srdcom a silou. Ak niečomu nebudem rozumieť alebo sa objaví problém, budem sa modliť k Bohu, hľadať pravdu, riešiť problémy podľa pravdy-princípov a vykonávať prácu dobre. Nech je moja povinnosť akákoľvek, použijem všetko, čo mám, aby som ju konal dobre a uspokojil Boha. Bez ohľadu na to, čo môžem dosiahnuť, urobím všetko pre to, aby som vzal na plecia zodpovednosť, ktorú mám niesť, a prinajmenšom nepôjdem proti svojmu svedomiu a rozumu, nebudem povrchný, úskočný ani nedbanlivý a nebudem si užívať plody práce iných. Nič, čo urobím, nebude pod normou svedomia.‘ To je minimálna norma ľudského správania a ten, kto koná svoju povinnosť týmto spôsobom, môže byť považovaný za človeka so svedomím a rozumom. Musíš mať aspoň čisté svedomie pri konaní svojej povinnosti, musíš byť aspoň hodný svojich troch jedál denne a nesmieš žiť na úkor iných. Tomu sa hovorí mať zmysel pre zodpovednosť. Či už je tvoja kvalita vysoká alebo nízka a či už rozumieš pravde alebo nie, v každom prípade musíš mať tento postoj: ‚Keďže táto práca bola zverená mne, musím ju brať vážne, musím ju pokladať za moju starosť a musím ju robiť z celého srdca a zo všetkých síl, aby som ju urobil dobre. Čo sa týka toho, či ju dokážem robiť dokonale, nemôžem ponúknuť žiadnu záruku, ale môj postoj je taký, že urobím všetko pre to, aby som ju robil dobre, a určite ju nebudem robiť povrchne. Ak sa v práci objaví problém, potom by som mal prevziať zodpovednosť a uistiť sa, že sa z neho poučím a budem dobre konať svoju povinnosť.‘ To je správny postoj.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov) „Bez ohľadu na to, akú povinnosť vykonávate, musíte do nej vložiť svoje srdce a brať do úvahy Božie úmysly. Len s takýmto spôsobom myslenia môžete svoju povinnosť vykonávať dobre. Bez ohľadu na to, aké ťažkosti sa objavia, môžete sa spoliehať na Boha, modliť sa k Bohu a hľadať pravdu, aby ste ich vyriešili. Ak sa urobia chyby, môžete ich včas napraviť, poučiť sa a vyhnúť sa opakovaniu tých istých chýb. Tí, ktorí vykonávajú svoju povinnosť so správnym spôsobom myslenia, sú svedomití a zodpovední – bez ohľadu na to, akú dôležitú povinnosť vykonávajú, nespôsobia vo svojej práci omeškania.“ (Božie duchovné spoločenstvo) Z Božích slov som pochopila, že práca, ktorú pre nás cirkev pripravuje, je povinnosť, ktorú by sme mali vykonávať a naša zodpovednosť. Skutočne zodpovedný človek vie konať svoju povinnosť svedomito, brať ohľad na Boží úmysel. Takíto ľudia sa bez ohľadu na svoju kvalitu, dary, úroveň zručností, ťažkosti, ktorým čelia, alebo utrpenie, ktoré musia znášať, vedia spoliehať na Boha, aby skutočne zaplatili cenu, prekonali ťažkosti a dali zo seba všetko, aby svoju povinnosť konali dobre. Presne ako Noe, ktorý čelil mnohým ťažkostiam pri stavaní archy. Nielenže musel pripraviť rôzne druhy materiálov a zhromaždiť mnoho tvorov, zároveň žil v dobe, keď ešte nebol rozvinutý priemysel, a tak sa v každej časti svojej práce musel spoľahnúť na vlastnú silu. Musel prejsť mnohými zlyhaniami a veľa vecí prerobiť, k tomu bojoval s fyzickým vyčerpaním a ďalšími vecami. Noe však nikdy nedbal na svoje telo ani nekonal zákerným či úlisným spôsobom, a už vôbec nenanucoval Božie poverenie druhým. Práve naopak, Božie poverenie mal stále na mysli a pri prekonávaní rôznych kríz sa spoliehal na Boha. Po 120 rokoch archu postavil a dokončil Božie poverenie. Noemova podriadenosť a úprimnosť voči Božiemu povereniu ma dojala a zahanbila. Narodila som sa v posledných dňoch a vypočula som si mnoho Božích slov a Boh toho o pravdách o konaní povinnosti povedal veľa. Moja práca nebola taká náročná, ako Noemove stavanie archy, ja som však bola stále zákerná a úlisná. Naozaj mi chýbala ľudská prirodzenosť. Cestu k praktizovaniu som našla v Božom slove. Nemohla som sa skrátka spoliehať na Sandru, vždy, keď som narazila na ťažkosti. Musela som sa modliť k Bohu a hľadať príslušné princípy, aby som tieto ťažkosti zvládla. Keď som do práce vložila srdce, tvorba mojich obrázkov sa stále zlepšovala. Niekedy nemala Sandra takmer žiadne návrhy. Videla som, že skutočne môžem hrať nejakú úlohu a že táto práca nie je taká ťažká, ako som si myslela. V minulosti som sa neobťažovala brať do úvahy princípy a dbala som len na telo a spoliehala sa na druhých, pričom som princípy nikdy nepochopila.

Raz za mnou prišla jedna sestra a povedala, že súrne potrebujú jeden obrázok. Pomyslela som si: „Tento obrázok vyzerá náročne a súrne ho potrebujú, možno ho nespravím dobre. Mala by som to radšej nechať na Sandru.“ Keď som už chcela za ňou zájsť, uvedomila som si, že som chcela dbať na telo a opäť prácu prenechať druhým, a tak som sa rýchlo pomodlila k Bohu a stíšila sa, aby som starostlivo zvážila princípy. Na moje prekvapenie som ho rýchlo dokončila a nespôsobila som v práci omeškanie. Nevyhla som sa povinnosti preto, lebo bola náročná, a v srdci som pocítila veľký pokoj!

Cez túto skúsenosť som zistila, že nech už je úloha akákoľvek, nedá sa zvládnuť iba spoliehaním sa na kvalitu, dary alebo skúsenosti. Kľúčom je hľadať pravdu-princípy. Keď narazíte na ťažkosti, potom, ak sa dokážete vyhnúť dbaniu na telo a prahnutiu po pohodlí, a namiesto toho sa spoľahnete na Boha a budete hľadať pravdu, aby ste ich prekonali a splnili si záväzky, budete môcť získať Božie vedenie a dobre konať svoju povinnosť. Tiež som pochopila, že to, že mi Boh poskytol partnerku, neznamená, že sa na ňu mám spoliehať. Namiesto toho by sme si mali navzájom pomáhať a vzájomne vyrovnávať svoje nedostatky. Keďže Boh dal každému z nás rôzne dary, vlohy a kvality, musíme spolupracovať jedným srdcom a jednou mysľou a oddať sa tomu, aby sme si splnili svoje záväzky!