V novembri 2021 ma vybrali za cirkevnú vodkyňu. Keďže som bola vo svojich povinnostiach aktívna a moja práca mala nejaké výsledky, bratia a sestry ku mne dosť vzhliadali. Vyšší vodcovia mali o mne tiež vysokú mienku a často sa pýtali na môj stav. Ostatné cirkvi mali potenciálnych príjemcov evanjelia, ktorým mali kázať, a nadriadený pre evanjelium ma navrhol na šírenie evanjelia. Aj sestra, s ktorou som spolupracovala, ma chválila za to, akú mám v takom mladom veku kvalitu. Bola som veľmi šťastná a pomyslela som si: „Hoci vodkyňou ešte nie som dlho, bratia, sestry a vyšší vodcovia ku mne všetci vzhliadajú a aj v ostatných cirkvách vedia, že som schopná pracovať. Zdá sa, že som celkom dobrá v tom, čo robím, a všetci ma musia považovať za vzácny talent.“ Tieto myšlienky ma veľmi tešili a vždy som sa cítila plná energie.

V máji 2022 preložili do našej cirkvi Liu Yun, aby pracovala ako vodkyňa. Keď Liu Yun prišla do našej cirkvi, začala sa zoznamovať so zamestnancami a tiež sledovala postup rôznych úloh. Zistila, že jeden z domov, kde boli uložené knihy, nie je bezpečný a že sa vyskytli určité problémy, ktoré súviseli s porušovaním princípov. Našla tiež niekoho, kto počas zhromaždení vypúšťal neveriace pripomienky, vyrušoval cirkevný život a napriek opakovaným duchovným spoločenstvám to neodčinil. Liu Yun nám pripomenula, že sa musíme naučiť rozlišovať a túto osobu izolovať podľa princípov. Ďalej aktívne podporovala nováčikov, ktorí boli negatívni, slabí a zhromažďovali sa nepravidelne, a ich stavy sa začali postupne zlepšovať. Podarilo sa jej tiež obrátiť niekoľko ľudí. Keď som to videla, cítila som, že Liu Yun je naozaj schopná pracovníčka, ktorá dokáže nájsť a vyriešiť problémy. Zároveň som však v sebe pocítila trpkosť: „Obe sme cirkevné vodkyne, ona však vyriešila niektoré problémy, ktoré som si ja ani nevšimla. Všetci nás určite porovnávajú a myslia si, že Liu Yun je lepšia než ja. Nebude moje postavenie v očiach ostatných trochu klesať?“ Neskôr na stretnutí spolupracovníkov Liu Yun spomenula, ako nedávno podporovala nováčikov. Vyšší vodcovia pri počúvaní súhlasne prikyvovali a spolupracujúci bratia a sestry tiež zaujato počúvali. Videla som, že jej všetci venujú čoraz viac pozornosti. Cítila som sa nepríjemne a trochu opomenutá a premýšľala som: „Na zhromaždeniach som veľa hovorievala o svojich skúsenostných poznatkoch a vodcovia si ma tiež dosť cenili. Teraz všetci zameriavajú svoju pozornosť na Liu Yun. Ak to takto pôjde ďalej, kto mi bude venovať pozornosť alebo ku mne vzhliadať? Nie, musím všetkých presvedčiť, že má nedostatky. To jej trochu vezme vietor z plachiet a schladí ju to a zároveň zabráni tomu, aby k nej všetci vzhliadali. Všetci budú pozornosť znovu venovať mne a zas budem mať svätožiaru.“

Potom som sa pri spolupráci s Liu Yun vedome zameriavala na jej chyby a nedostatky. Zistila som, že sa niekedy predvádza, a chcela som o tomto jej probléme hovoriť. Pravdou však bolo, že na tento nedostatok už upozornili iní a ona ho do istej miery napravila. Aby som sa však chopila tejto príležitosti trochu ju pribrzdiť, urobila som si vnútorný zoznam vecí, ktorými sa chválila, a zapamätala som si ich, aby som v čase, keď jej poskytnem nejaké „usmernenie a pomoc“, mala nevyvrátiteľný základ a ukázala jej, že jej skazená povaha v tejto oblasti je stále veľmi vážna a že sa stále takmer vôbec nezmenila. Takto by sa držala trochu viac pri zemi a ja by som mohla vyniknúť. Neskôr som našla niekoľko tvrdých Božích slov o odhalení a súde, aby som ich na ňu použila. Keď som ich videla, pomyslela som si: „Liu Yun zjavuje len trochu skazenosti a pokúša sa zmeniť. Bude sa vedieť vyrovnať s tým, ak na ňu použijem tieto Božie slová?“ Ale potom som si pomyslela: „Už roky verí v Boha, mala by byť v poriadku. Okrem toho má naozaj tento problém a ak sa stane negatívnou a slabou a jej práca začne upadať, pretože to nedokáže prijať, jednoducho vďaka tomu vyniknem.“ Potom som jednoducho našla nejaké Božie slová o praxi, do ktorej mala vstúpiť, v domnienke, že nikto nebude mať podozrenie na moje skryté motívy. Na druhý deň som počas stretnutia spolupracovníkov počúvala, ako upozorňuje na svoj stav s tým, že v poslednom čase bola zaneprázdnená vonkajšími záležitosťami a nesústredila sa na vstup do života a že hoci nechce kráčať Pavlovou cestou, nemôže si pomôcť – ešte nedohovorila a ja som sa neudržala. Pomyslela som si: „Keďže sa chce sústrediť na vstup do života, môžem túto chvíľu využiť ako príležitosť poukázať na jej problémy a prinútiť ju, aby videla svoje nedostatky. Čo je však dôležitejšie, sú tu všetci vyšší vodcovia, bratia a sestry, takže ak prehovorím, všetci sa dozvedia o jej nedostatkoch a prestanú ju tak obdivovať. A keď všetci uvidia, ako ju dokážem usmerniť a pomôcť jej, budú ma vnímať ako niekoho, kto nesie bremeno. Zabila by som dve muchy jednou ranou!“ S týmto vedomím som zvýšila hlas o niečo viac než zvyčajne a trochu prehnane horlivým tónom som Liu Yun povedala: „Stále hovoríš, že sa chceš sústrediť na vstup do života, ale nemáš konkrétnu cestu praktizovania. Ozaj by si mohla začať tým, že budeš uvažovať nad malými vecami. Zapísala som si niektoré tvoje problémy, ktoré som videla. Môžeš nad nimi trochu uvažovať.“ Počas rozprávania som začala rozkladať svoj list vyratúvajúci spôsoby, akými sa predvádzala. Potom som k nej prehovorila vážnym tónom o tom, aký postoj má Boh k tým, ktorí sa radi predvádzajú, a rozobrala som cestu týchto ľudí a dôsledky kráčania po nej. Následne som jej navrhla niekoľko ciest praktizovania. Keď som toto všetko urobila, Liu Yun vyzerala trochu zahanbene a nesvoja a povedala: „Prijímam, čo si povedala, a potrebujem si vziať nejaký čas na uvažovanie.“ Po jej slovách som sa cítila trochu previnilo a bála som sa, že všetci uvidia, že mám skryté úmysly. Potom som si však pomyslela: „Povedala som pravdu a okrem toho som našla aj niekoľko ciest praktizovania, takže by to nemal byť veľký problém.“ Vyšší vodcovia, bratia a sestry mi to nevyvrátili, takže sa zdalo, že so mnou súhlasia. Pri tejto myšlienke sa mi trochu viac uľavilo.

Keď sme jeden večer o pár dní neskôr s Liu Yun spolu diskutovali o práci, trochu ma ťažila takzvaná pomoc, ktorú som jej poskytla, a spýtala som sa na jej stav. Povedala, že nie je príliš dobrý. Cítila, že skutočnosť, že je veriacou toľko rokov, ale sotva dokáže zmeniť tento aspekt svojej skazenej povahy, rozhodla o tom, že nie je schopná zmeny, a cítila sa naozaj negatívne. Keď som to počula, cítila som sa nepríjemne a pomyslela som si: „Je možné, že to, že som poukázala na jej problém, ju zranilo natoľko, že sa cíti negatívne?“ Potom som použila Božie slová, aby som starostlivo hovorila v duchovnom spoločenstve o ceste k vyriešeniu tohto aspektu jej skazenej povahy. Následne som jej povedala, že sa tomu musí správne postaviť a napraviť svoj stav. Videla som, že to trochu pochopila, čo ma o niečo viac upokojilo. Neskôr som nad sebou uvažovala vo svetle tejto záležitosti a modlila som sa k Bohu. Žiadala som Ho, aby ma viedol k rozpoznaniu mojej vlastnej skazenej povahy. V Božích slovách som si prečítala tieto úryvky: „Niektorí ľudia sa stále boja, že ostatní sú lepší než oni alebo že ich prevyšujú, že ostatní získajú uznanie, zatiaľ čo ich budú prehliadať, čo ich vedie k tomu, aby na ostatných útočili a vylučovali ich. Nie je to príklad závisti talentovaným ľuďom? Nie je to sebecké a opovrhnutiahodné? Aká je to povaha? To je zlomyseľnosť! Tí, ktorí myslia len na svoje vlastné záujmy, uspokojujú len svoje sebecké túžby a nemyslia na ostatných alebo neprihliadajú na záujmy Božieho domu, majú zlú povahu a Boh ich nemiluje.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojej skazenej povahy) „Tretia technika, ktorú antikristi používajú na ovládanie ľudí: vylučujú a útočia na tých, ktorí sa usilujú o pravdu. Niektorí ľudia milujú pozitívne veci, spravodlivosť a svetlo a duchovné spoločenstvo o pravde. Často vyhľadávajú bratov a sestry, ktorí sa usilujú o pravdu a hľadajú ju, aby s nimi hovorili v duchovnom spoločenstve. Antikristovi vrie krv, keď to vidí. Každý, kto sa usiluje o pravdu, je mu ihlou v oku, tŕňom v päte; všetkých, ktorí sa usilujú o pravdu, by chcel podrobovať svojim útokom, vylučovaniu a napádaniu. Samozrejme, antikrist nebude na týchto ľudí útočiť len brutálnou, drsnou taktikou, ktorá je dostatočne očividná na to, aby ju ľudia rozpoznali. Osvojí si spôsob duchovného spoločenstva o pravde a niekoľkými slovami a učeniami bude nad ľuďmi vynášať súdy a útočiť na nich. Vďaka tomu si ľudia myslia, že to, čo robí, je správne a rozumné, že je to užitočné – že na tom, čo robí, nie je nič zlé. Aké sú tieto jeho ‚správne a rozumné‘ metódy? (Cituje Božie slová, aby nad ľuďmi vynášal súd a udrel na nich.) Správne – cituje Božie slová, aby ľudí odhalil a súdil. To je jeho najbežnejšia metóda. Navonok sa tento spôsob vyjadrovania zdá byť spravodlivý, rozumný a celkom správny, ale vo vnútri ich zámerom nie je pomôcť druhým v ich prospech, ale odhaliť ich, vyniesť nad nimi súd, odsúdiť ich a ponížiť. To je presne to, čo chcú dosiahnuť. Problém je teda v ich východisku.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Tretí bod: vylučujú a napádajú tých, ktorí sa usilujú o pravdu) „Verejné potláčanie ľudí, ich vylučovanie, útoky na ľudí a odhaľovanie problémov ľudí zo strany antikristov sú vždy cielené. Niet pochýb o tom, že používajú takéto prostriedky na to, aby sa zamerali na tých, ktorí sa usilujú o pravdu a ktorí ich dokážu rozoznať. Zlomením týchto ľudí docielia posilnenie svojej vlastnej pozície. Takéto útočenie na ľudí a ich vylučovanie má zlomyseľnú prirodzenosť. V ich jazyku a spôsobe reči je badať agresiu: odhaľovanie, odsudzovanie, ohováranie a zlé osočovanie. Dokonca prekrúcajú fakty, hovoria o pozitívnych veciach, akoby boli negatívne, a o negatívnych, akoby boli pozitívne. Takéto prekrúcanie čierneho na biele a zamieňanie správneho s nesprávnym napĺňa cieľ antikristov poraziť ľudí a zničiť ich meno. Aké zmýšľanie vedie k tomuto útoku na odporcov a ich vylúčeniu? Väčšinou to pramení zo závistlivého zmýšľania. V zlomyseľnej povahe so sebou závisť nesie silnú nenávisť; a v dôsledku svojej závistlivosti antikristi útočia na ľudí a vylučujú ich. Ak sú antikristi v takejto situácii odhalení a nahlásení, stratia svoje postavenie a utrpia útok vo svojej mysli, nepodriadia sa ani sa z toho nebudú tešiť a bude pre nich ešte ľahšie vytvoriť si silné zmýšľanie o pomste. Pomsta je druh zmýšľania a tiež druh skazenej povahy. Keď antikristi vidia, že to, čo niekto urobil, im uškodilo, že iní sú schopnejší než oni, alebo že vyjadrenia a návrhy niekoho iného sú lepšie alebo múdrejšie než ich vlastné a všetci s vyjadreniami a návrhmi tohto človeka súhlasia, antikristi cítia, že ich pozícia je ohrozená, v ich srdci sa objaví závisť a nenávisť, a tak útočia a mstia sa. Keď sa antikristi mstia, zvyčajne zasadia svojmu cieľu preventívny úder. Sú iniciatívni v útočení na ľudí a lámaní ľudí, až kým sa druhá strana nepodriadi. Až potom majú pocit, že vypustili paru. Aké sú ďalšie prejavy útočenia na ľudí a ich vylučovania? (Znevažovanie druhých.) Znevažovanie druhých je jedným zo spôsobov, ako sa to prejavuje; bez ohľadu na to, akú dobrú prácu odvedieš, antikristi ťa budú aj tak znevažovať alebo odsudzovať, až kým nebudeš negatívny a slabý a nedokážeš stáť. Potom budú šťastní a dosiahnu svoj cieľ.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Druhý bod: Útočia na odporcov a vylučujú ich) Po prečítaní Božích slov som si uvedomila, že som sa bála, že ostatní sa starajú len o Liu Yun a nevzhliadajú ku mne, preto som ju napadla a vylúčila, a že to bola zlomyseľná povaha. Liu Yun prišla podporiť našu cirkev a nielenže konala určitú skutočnú prácu, ale navyše mi pomáhala aj s mojimi vlastnými povinnosťami. Ja som však nerozmýšľala o tom, ako s ňou harmonicky spolupracovať pri plnení povinností či ochrane cirkevnej práce. Považovala som ju len za hrozbu pre svoje postavenie a mala som strach, že ak to tak pôjde ďalej, nikto ku mne nebude vzhliadať, preto som zámerne vyhľadávala jej nedostatky a potom ich využívala a útočila na ňu pomocou usmernení a pomoci. Hoci to vyzeralo, že jej pomáham pochopiť samu seba, v skutočnosti som len žiarlila na to, že je v každom ohľade lepšia než ja. Chcela som, aby sa po prečítaní Božích slov o odhalení a súde vymedzila a cítila skľúčene, aby tak veľmi nevynikala. Videl som, že moja pomoc Liu Yun bola v skutočnosti len zámienkou, ako na ňu zaútočiť. Žiarlila som na ňu a chcela som ju zraziť na kolená, aby sa cítila negatívne a zostala podo mnou. Konala som rovnako ako antikrist, ktorý napáda a vylučuje tých, ktorí sa usilujú o pravdu, a používa zdanlivo legitímne a rozumné metódy na potlačenie ľudí, čím si upevňuje svoje postavenie v očiach bratov a sestier. Zjavila sa tým zlomyseľná povaha! Konotácie Božích slov vo mne vyvolali pocit, že Boh prechováva odpor a nenávisť voči povahám antikristov a zaplavil ma pocit úzkosti a strachu. Myslela som si, že Boh ma určite bude nenávidieť. Tak som sa k Nemu modlila: „Ó, Všemohúci Bože, chcem sa kajať. Už nechcem útočiť na svojich bratov a sestry ani ich vylučovať. Prosím, zmiluj sa nado mnou a dovoľ mi, aby som vďaka tomuto pravdivo spoznala samu seba.“

Neskôr som si prečítala ďalšie Božie slová, ktoré mi umožnili trochu pochopiť môj problém. Všemohúci Boh hovorí: „Čo je to za povahu, keď človek vidí niekoho, kto je lepší ako on, a snaží sa ho potopiť, šíri o ňom klebety alebo používa opovrhnutiahodné prostriedky, aby ho očiernil a podkopal jeho povesť – dokonca ho pošliapal – s cieľom ochrániť svoje vlastné miesto v mysli ľudí? Nie je to len arogancia a namyslenosť, je to povaha satana, je to zlomyseľná povaha. To, že tento človek dokáže napadnúť a znepriateliť si ľudí, ktorí sú lepší a silnejší ako on, je zákerné a podlé. A to, že sa nezastaví pred ničím, aby ľudí potopil, ukazuje, že je v ňom veľa z diabla! Keďže žije podľa povahy satana, má sklon znevažovať ľudí, snažiť sa ich falošne obviniť a sťažovať im veci. Nie je to vari páchanie zla? A keď takto žije, stále si myslí, že je v poriadku, že je dobrý človek – no keď vidí niekoho lepšieho ako on, má sklon spôsobovať mu problémy a šliapať po ňom. O čo tu ide? Nie sú vari ľudia, ktorí sú schopní páchať takéto zlé skutky, bezohľadní a svojhlaví? Takíto ľudia myslia len na svoje vlastné záujmy, berú do úvahy len svoje vlastné pocity a jediné, čo chcú, je dosiahnuť svoje vlastné túžby, ambície a ciele. Nestarajú sa o to, koľko škôd spôsobujú práci cirkvi, a radšej by obetovali záujmy Božieho domu, aby ochránili svoje postavenie v mysli ľudí a svoju vlastnú povesť. Nie sú takíto ľudia arogantní a samospravodliví, sebeckí a odporní? Takíto ľudia sú nielen arogantní a samospravodliví, ale sú aj mimoriadne sebeckí a odporní. Vôbec neberú ohľad na Božie úmysly. Majú takíto ľudia bohabojné srdce? Vôbec nemajú bohabojné srdce. Preto konajú svojvoľne a robia, čo sa im zachce, bez akéhokoľvek pocitu viny, bez akéhokoľvek strachu, obáv alebo znepokojenia a bez zváženia následkov. Práve to často robia a tak sa vždy správali. Aká je prirodzenosť tohto správania? Mierne povedané, títo ľudia sú príliš žiarliví a majú príliš silnú túžbu po osobnej povesti a postavení; sú príliš nečestní a zákerní. Povedané drsnejšie, podstata problému spočíva v tom, že títo ľudia vôbec nemajú bohabojné srdce. Neboja sa Boha, veria, že sú nanajvýš dôležití, a každý aspekt seba považujú za vyšší, ako je Boh, a vyšší, ako je pravda. V ich srdci Boh nie je hodný zmienky, je bezvýznamný a nemá tam vôbec žiadne postavenie. Môžu tí, ktorí vo svojom srdci nemajú miesto pre Boha a ktorí nemajú bohabojné srdce, uvádzať pravdu do praxe? Rozhodne nie. Keď teda zvyčajne veselo chodia okolo, zamestnávajú sa a vynakladajú dosť veľa energie, čo robia? Títo ľudia dokonca tvrdia, že zanechali všetko, aby sa vydávali Bohu a veľa trpeli, no v skutočnosti je motívom, princípom a cieľom všetkých ich činov ich vlastné postavenie a prestíž a ochrana všetkých ich záujmov. Povedali by ste, že takýto človek je hrozný, alebo nepovedali? Akí ľudia veria v Boha už mnoho rokov, ale nemajú bohabojné srdce? Nie sú arogantní? Nie sú to satani? A ktorým veciam najviac chýba bohabojné srdce? Okrem zvierat sú to zlí ľudia a antikristi, diabli a satanovo plemä. Vôbec neprijímajú pravdu; sú úplne bez bohabojného srdca. Sú schopní akéhokoľvek zla; sú nepriateľmi Boha a nepriateľmi Jeho vyvoleného národa.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Päť podmienok, ktoré treba splniť, aby sme sa vydali na správnu cestu viery v Boha) Pri čítaní Božích slov a ich zosúladení s vlastným správaním som pochopila, že moje vylučovanie a potláčanie ostatných má korene v tom, že mi úplne chýba bohabojné srdce. Všetky moje nápady, myšlienky a skutky slúžili len mojej vlastnej povesti a postaveniu. Pred príchodom Liu Yun som vynikala vo všetkých smeroch, ale keď som videla, ako ma vo všetkých ohľadoch predstihla, začala som žiarliť, nebola som schopná prijať jej prevahu a nechcela som jej dovoliť, aby ma prekonala. Preto som využila skazenosť, ktorú zjavila, a to, že som jej naoko pomáhala, som použila ako zdanlivo legitímny spôsob, ako ju ponížiť, aby všetci videli jej chyby a znovu ma obdivovali. Počas toho som použila Božie slová ako zbraň, aby som na ňu zaútočila. Chcela som v nej vyvolať negatívny pocit a nechuť konať povinnosť, čo by mi umožnilo vyniknúť a ostatným zabránilo vidieť môj opovrhnutiahodný úmysel. Bola som taká zákerná a podlá! Žila som podľa satanských jedov a myslela som si, že cirkev nie je dosť veľká pre nás obe. Nemohla som zniesť, aby ma v cirkvi niekto prevýšil alebo predstihol. Chcela som si naďalej užívať obdiv druhých a držať si miesto v ich srdciach len preto, že som vo svojej práci dosahovala nejaké výsledky. Liu Yun bola schopná pracovníčka, bola efektívna vo svojich povinnostiach a dokázala posúvať dopredu rôzne cirkevné úlohy. Ja som však nepremýšľala o tom, ako s ňou harmonicky spolupracovať pri konaní povinností alebo ochrane cirkevnej práce. Myslela som len na to, aby som ja bola tou, ktorá najviac žiari, a to až do takej miery, že som na Liu Yun zaútočila, aby sa cítila negatívne a aby som seba zveličila. Vôbec som nebrala ohľad na to, či to bude mať vplyv na cirkevnú prácu, a videla som, že vôbec nemám bohabojné srdce. Boh vyžaduje, aby bratia a sestry spolupracovali v službe a plnili si svoje povinnosti srdcom a mysľou ako jeden celok. Keď som však v cirkvi videla niekoho, kto je schopný konať skutočnú prácu a riešiť problémy, myslela som len na to, ako by ma mohla pripraviť o obdiv ostatných, preto som ju vylúčila a potlačila. Cirkev som brala ako miesto, kde môžem predviesť svoje schopnosti, a moje konanie spôsobovalo narušenia a vyrušenia, čo Boh skutočne neznáša! V tichosti som sa pomodlila k Bohu, „Ó, Bože, Tvoje slová súdu, odhalenia, vedenia a zaopatrenia mi umožnili postupne do istej miery pochopiť samu seba a vidím, že honba za povesťou a postavením môže spôsobiť len to, že Ti budem odolávať. Už viac nechcem stáť proti Tebe. Chcem praktizovať podľa Tvojich slov. Prosím, veď ma!“

Potom som si prečítala ďalšie Božie slová: „Ako jeden člen stvoreného ľudstva si musí človek zachovať svoje vlastné postavenie a správať sa slušným spôsobom. Poctivo si chráň to, čo ti Stvoriteľ zveril. Nejednaj proti pravidlám, nerob veci, ktoré presahujú hranice tvojich schopností alebo sú Bohu odporné. Nesnaž sa byť veľkým človekom, nadčlovekom ani veľkolepou osobnosťou a nesnaž sa stať Bohom. Ľudia by nemali túžiť po tom, aby takí boli. Snaha stať sa veľkým alebo nadčlovekom je absurdná. Túžba stať sa Bohom je ešte hanebnejšia, je odporná a opovrhnutiahodná. To, čo je vzácne a čoho by sa mali stvorené bytosti držať viac než čohokoľvek iného, je stať sa pravou stvorenou bytosťou. To je jediný cieľ, o ktorý by mali všetci ľudia usilovať.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I) „Pre všetkých, ktorí vykonávajú povinnosť – bez ohľadu na to, aké hlboké alebo povrchné je ich chápanie pravdy –, najjednoduchší spôsob, ako praktizovať vstup do pravdy-reality, je myslieť na záujmy Božieho domu vo všetkom a vzdať sa svojich sebeckých túžob, osobných zámerov, motívov, pýchy a postavenia. Klásť záujmy Božieho domu na prvé miesto – to je to najmenej, čo by mal človek robiť. Ak niekto, kto vykonáva povinnosť, nedokáže urobiť ani toľko, ako sa potom dá o ňom povedať, že vykonáva svoju povinnosť? To nie je vykonávanie povinnosti. Najprv by si mal myslieť na záujmy Božieho domu, byť ohľaduplný k Božím úmyslom a brať do úvahy prácu cirkvi. Daj tieto veci na prvé miesto; až potom môžeš premýšľať o stabilite svojho postavenia alebo o tom, ako ťa vnímajú ostatní. Nemáte pocit, že je to trochu jednoduchšie, keď to rozdelíte na dva kroky a urobíte určité kompromisy? Ak budeš chvíľu takto praktizovať, pocítiš, že uspokojiť Boha nie je taká ťažká vec. Okrem toho by si mal byť schopný plniť si svoje povinnosti, vykonávať svoje záväzky a povinnosť a odložiť bokom svoje sebecké túžby, úmysly a pohnútky; mal by si brať ohľad na Božie úmysly a na prvé miesto klásť záujmy Božieho domu, dielo cirkvi a povinnosť, ktorú máš vykonávať. Keď to budeš chvíľu zažívať, nadobudneš pocit, že je to dobrý spôsob správania sa. Znamená to žiť priamo a čestne a nebyť podlým, odporným človekom; znamená to žiť spravodlivo a so cťou, a nie byť opovrhnutiahodným, podlým človekom a naničhodníkom. Nadobudneš pocit, že takto by mal človek konať a že to je obraz, ktorý by mal žiť. Postupne bude tvoja túžba po uspokojovaní vlastných záujmov slabnúť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojej skazenej povahy) Vďaka čítaniu Božích slov som pochopila, že Boh od nás vyžaduje, aby sme sa správali svedomito, riadne konali svoje povinnosti a všetko robili pred Ním a prijímali Jeho podrobné skúmanie. Keď vidíme, že nás iní prevyšujú, mali by sme mať bohabojné srdce, viac sa k Nemu modliť, odložiť svoje úsilie o obdiv, povesť a postavenie a najprv zvážiť záujmy Božieho domu a to, ako dobre konať svoje povinnosti a ako sa správať spôsobom, ktorý teší Boha, a potom by sme mali harmonicky spolupracovať s ostatnými, aby sme si plnili svoje povinnosti a uspokojili Boha, a robiť veci, ktoré prospievajú životom našich bratov a sestier. Keď sa budeme takto správať a takto konať, môžeme žiť otvorene a dosiahnuť Božie schválenie. Keď som tieto veci pochopila, prevzala som iniciatívu a otvorila sa Liu Yun a ostatným o skazenosti, ktorú som zjavovala. Bola som pri tom dosť v rozpakoch, preto som sa potichu pomodlila a požiadala Boha, aby mi dodal odvahu. Bratia a sestry sa na mňa po mojom priznaní nepozerali zvrchu a Liu Yun povedala, že vďaka môjmu usmerňovaniu a orezávaniu trochu viac pochopila svoju skazenú povahu. Keď som videla, že Liu Yun dokázala správne čeliť veciam a získať určitý vstup, z celého srdca som ďakovala Bohu. Poďakovala som Mu aj za to, že mi dal príležitosť spoznať samu seba, kajať sa a zmeniť.

O niečo neskôr s nami Liu Yun diskutovala o práci a hovorila o niektorých svojich názoroch na prácu. Pomyslela som si: „Hovoríš tak dobre a veľa, ako mám vyniknúť? Pravdou je, že v niektorých oblastiach tvojej následnej práce ešte sú nedostatky. Musím na ne poukázať, aby naši spolupracovníci videli odchýlky v tvojich nedávnych povinnostiach.“ V tej chvíli som si uvedomila, že som chcela znovu hľadať obdiv ostatných a prekonať Liu Yun. Pomyslela som si na Božie slová o tom, že tí, ktorí sa usilujú o povesť a postavenie, nemajú vôbec bohabojné srdce a že takéto veci robia len zlí ľudia a antikristi. Začala som sa trochu nenávidieť a nechcela som takto pokračovať. Potom som si spomenula na chválospev Božích slov: „Len prijatím Božieho podrobného skúmania môžeš pred Ním žiť.“ Hovorí sa v ňom: „Pred Boha by si mal predložiť všetko, čo robíš, každý svoj čin, každý úmysel a každú reakciu. Dokonca aj tvoj každodenný duchovný život – tvoje modlitby, tvoja blízkosť k Bohu, tvoje jedenie a pitie Božích slov, tvoje duchovné spoločenstvo s bratmi a sestrami a tvoj život v cirkvi – a tvoja služba v spolupráci sa môžu predložiť Bohu na podrobné skúmanie. Práve to ti pomôže dosiahnuť v živote rast.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh zdokonaľuje tých, ktorí sú v súlade s Jeho úmyslami) Potichu som sa pomodlila k Bohu: „Ó, Všemohúci Bože, chcem napraviť svoju túžbu po honbe za povesťou a postavením a prestať súperiť s Liu Yun. Prosím, bdej nad mojím srdcom a ochraňuj ho. Chcem prijať Tvoje podrobné skúmanie.“ Po takejto modlitbe som sa cítila oveľa pokojnejšia. Potom sme diskutovali o tom, ako pokračovať v našich povinnostiach. Hovorili sme v duchovnom spoločenstve vo vzájomnej spolupráci a získali sme určité ciele a smerovanie. Po takomto praktizovaní sa moje srdce cítilo pokojnejšie a jasnejšie a uvedomila som si, že vďaka praktizovaniu podľa Božích slov je komunikácia s ostatnými ľahká a harmonická. Vďaka Všemohúcemu Bohu!