list pre Ai Xi

Drahá Ai Xi,

Dlho sme sa nevideli! Ako sa máš? Nevideli sme sa už vyše roka, no mne sa zdá, že si ešte stále živo pamätám, čo sa stalo, keď sme spolu vykonávali povinnosť. Neprijímala som pravdu, a tak som ti ublížila a odcudzili sme sa. Vždy, keď si na to spomeniem, mám výčitky svedomia. Naozaj sa ti chcem ospravedlniť. Píšem ti tento list, aby som ti povedala o svojich úvahách a chápaní.

Mali sme vtedy na starosti prácu na polievaní. A keďže som iba začínala, veľa som o tejto povinnosti nevedela a ty si mi často pomáhala. Dávala si mi rady a pripomienky, keď si videla veci, ktoré som nespravila dobre. Vedela som, že mi tým pomáhaš. Lenže keď už tvojich upozornení bolo viac, cítila som sa nepríjemne. Ľuďom, ktorí konali povinnosť ako polievači, to raz neklapalo a ja som preto musela napísať list, aby som tú situáciu vyriešila. Trochu som nimi pohŕdala a spýtavým tónom som ich pokarhala. Keď si to videla, spýtala si sa ma, na čo som pri písaní toho listu myslela, a na rovinu si poukázala na moje problémy. Tvrdila si, že nebolo správne napísať list takýmto štýlom – že sa správam povýšenecky a v ľuďoch to ľahko vyvolá pocit, že sú obmedzovaní. Povedala si mi, aby som nad sebou uvažovala a list upravila. Aj ja som si uvedomila, že zjavujem arogantnú povahu, no v srdci som sa voči tomu neustále ohradzovala a premýšľala som: „Ako to, že máš problém s každým listom, čo napíšem? Robíš mi týmito rečami hanbu – akoby som nezvládala vyriešiť ani taký jednoduchý problém. Čo ak sa to dozvedia ostatní? Čo si o mne pomyslia?“ V srdci som to nemohla prijať a začala som voči tebe byť zaujatá. Pomyslela som si, že aj ja ťa upozorním, keď u teba v budúcnosti nájdem nejaký problém, aby si si nemyslela, že ma môžeš sekírovať. Raz sa stalo, že niekto, koho poverili ochranou kníh Božieho slova, bol nezodpovedný a postavil sa k tomu lajdácky. A ty si mu napísala list s duchovným spoločenstvom, v ktorom si prísnym tónom rozobrala prirodzenosť a dôsledky takéhoto konania. Razom som tento problém využila a povedala som, že si to nenapísala správne, že si sa správala povýšenecky, že si ľudí karhala a že sa im takéto duchovné spoločenstvo ťažko prijíma. V duchovnom spoločenstve si mi vysvetlila okolnosti, za ktorých môžeme orezávať a za ktorých zas s druhými môžeme byť v duchovnom spoločenstve a pomáhať im. Povedala si, že tento človek všetkému rozumel a bol akurát nezodpovedný, takže sme ho za takýchto podmienok orezať mohli. Vedela som, že si povedala veci, ktoré sú správne a prospievajú práci, no v srdci som to nedokázala prijať. Akoby si vo všetkom mala pravdu a ja som všetko urobila zle, pričom si vo mne neustále hľadala chyby. Zdalo sa, že si v budúcnosti budem musieť dávať väčší pozor, aby som nezjavila žiadnu skazenosť ani nič zlé nepovedala a aby si ma preto neodhalila a nezahanbila. Od toho momentu som sa vo svojej povinnosti stala váhavou a zdržanlivou a ani trochu som sa necítila uvoľnene. Vnútorne som sa cítila veľmi unavená. Keď si videla, ako som vo svojej povinnosti povrchná, obvykle si ma na to upozornila. A keď sa mi nahromadila práca, ktorú som nevybavila včas, vravievala si, že som lenivá, túžim po pohodlí a nenesiem bremeno svojej povinnosti. Vedela som, že hovoríš o mojich problémoch, no v duchu som predsa vždy penila a mala pocit, že tieto problémy neprestajne odhaľuješ. Rozprávala si tak na rovinu a netaktne a nebrala si ohľad na moju hrdosť a pocity, čím si ma dostávala do rozpakov. V srdci som to nemohla prijať. Mohla som akurát odolávať a s pocitom bezmocnosti náhlivo konať svoju povinnosť, aby som sa vyhla tomu, že ma na moje problémy upozorníš znova. No keďže som nehľadala pravdu a neuvažovala nad samou sebou, problémy v mojej povinnosti sa nikdy nevyriešili.

Raz som potom písala list, v ktorom som polievačom oznamovala, že v ich práci treba napraviť isté odchýlky. A hoci som si pri písaní všimla, že sa nevyjadrujem jasne, neunúvala som sa to zmeniť. Pri pohľade na môj list si ma opäť upozornila na moje problémy. Vraj som to nevysvetlila jasne a človek nevedel, čo za problém som to vlastne chcela vyriešiť. Poprosila si ma, aby som to dôkladne zvážila a nebola povrchná, a v duchovnom spoločenstve si mi dopodrobna objasnila, ako ten list napísať. V srdci sa mi znova zachcelo odolávať a pomyslela som si: „Prečo u mňa stále nachádzaš chyby a sťažuješ mi to? Pri písaní listov som ešte nikdy nemala toľko problémov, tak ako to, že si našla toľko vecí, ktoré nie sú v poriadku? Čo ak sa to dozvie vodca alebo bratia a sestry? Čo si o mne pomyslia? Budú si myslieť, že nedokážem vyriešiť ani takéto malé problémy a že ich rozhodnutie poveriť ma prácou na polievaní bola chyba? Už v tejto práci neviem, ako spolupracovať. Neustále odhaľuješ moje slabiny a máš o mne nízku mienku, tak si to skrátka sprav sama. Aj tento list môžeš napísať sama. Cítim sa pri práci s tebou taká obmedzovaná!“ Čím viac som o tom premýšľala, tým rozčúlenejšia som bola a už som dokonca zvažovala, že ti to vrátim: „Ak nám to nebude fungovať, napíšem list, v ktorom vodcovi nahlásim tvoje problémy a navrhnem, že odstúpim. Vodca tak bude vedieť, že moju neochotu spolupracovať nespôsobuje to, že nekonám prácu, ale tvoja priveľká arogancia, a určite ťa oreže. Ak odídem a čosi ovplyvní prácu, bude to tvoj priestupok a ty budeš cítiť vinu a výčitky. No dobre ti tak, keď ma neustále upozorňuješ na moje problémy!“ Vedela som, že by som to nemala robiť, pretože to znamenalo, že nemám ľudskú prirodzenosť, no nemohla som sa tým predsudkom voči tebe ubrániť. A hoci som na zhromaždeniach rozprávala o tom, čo v poslednom čase zjavujem, pre môj úplný nedostatok sebapoznania sa za každým mojím slovom skrývali sťažnosti a obviňovanie, takže si sa cítila obmedzovaná. Keď si sa mi potom prihovorila, cítila som, že si veľmi opatrná. Bála si sa poukazovať na moje problémy pre prípad, že by som to neprijala, a robila si všetko preto, aby tvoje duchovné spoločenstvo bolo taktné. No pretože som sa vôbec nepoznala, pri každej ďalšej zmienke o mojich problémoch som okamžite zmĺkla a prestala som si ťa všímať. Raz som sa s tebou nerozprávala viac ako deň, čo zdržalo prácu, o ktorej sme spolu museli komunikovať. Cítila som sa veľmi stiesnene a ubolene a išla som sa vyplakať do kúpelne. Videla som, ako sa s notebookom presúvaš pracovať do inej izby, a vedela som, že si tiež v zlom stave. V mysli sa mi vtedy vynorili slová „citové týranie“ a cítila som, že ti takýmto správaním spôsobujem bolesť. No nemohla som sa tohto stavu, v ktorom som bola, zbaviť a s plačom a úmyslom napraviť ho som sa modlila k Bohu.

V tom čase som si prečítala niekoľko Božích slov a medzi nimi jeden úryvok, ktorý ma naozaj dojal. Boh hovorí: „Niektorí ľudia vravia: ‚Pred orezaním som mal pocit, že mám cestu, ktorú mám nasledovať, ale po orezaní neviem, čo mám robiť.‘ Čím to je, že po orezaní nevedia, čo majú robiť? Aký to má dôvod? (Keď čelia orezávaniu, neprijímajú pravdu ani sa nepokúšajú spoznať samých seba. Prechovávajú nejaké predstavy a nehľadajú pravdu, aby ich vyriešili. Zostávajú preto bez cesty. Namiesto toho, aby našli príčinu v sebe, tvrdia opak – že práve orezávanie spôsobilo, že stratili cestu). Nie je to obviňovanie? Je to ako povedať: ‚To, čo som urobil, bolo v súlade s princípmi, ale to, že si ma orezal, mi dáva jasne najavo, že mi nedovoľuješ riešiť veci v súlade s princípmi. Tak ako mám v budúcnosti praktizovať?‘ Takto to myslia ľudia, ktorí hovoria takéto veci. Prijímajú orezávanie? Prijímajú skutočnosť, že urobili chyby? (Nie.) Neznamená vlastne toto tvrdenie, že vedia bezohľadne páchať prehrešky, ale keď sú orezaní a požiadaní, aby konali podľa princípov, nevedia, čo majú robiť, a zostanú zmätení? (Áno.) Ako teda robili veci predtým? Keď niekto čelí orezávaniu, nie je to preto, lebo nekonal podľa princípov? (Áno.) Neuvážene páchajú zlé skutky, nehľadajú pravdu a nerobia veci podľa princípov alebo pravidiel Božieho domu, takže sa im dostane orezania. Účelom orezávania je umožniť ľuďom, aby hľadali pravdu a konali podľa princípov, a zabrániť im, aby sa opäť ľahkomyseľne dopúšťali prehreškov. Keď však títo ľudia čelia orezávaniu, hovoria, že už nevedia, ako majú konať alebo ako majú praktizovať – obsahujú tieto slová nejaký prvok sebapoznania? (Nie.) Nemajú v úmysle poznať samých seba ani hľadať pravdu. Namiesto toho naznačujú: ‚Kedysi som konal svoje povinnosti veľmi dobre, ale odkedy si ma orezal, uvrhol si moje myšlienky do zmätku a zmiatol si môj prístup k povinnostiam. Teraz moje myslenie nie je normálne a nie som taký rozhodný a odvážny ako predtým, nie som taký smelý, a to všetko preto, lebo som bol orezaný. Odkedy som bol orezaný, moje srdce je hlboko zranené. Preto musím ostatným povedať, aby boli pri konaní svojich povinností veľmi opatrní. Nesmú zjaviť svoje nedostatky ani sa pošmyknúť; ak sa pošmyknú, budú orezaní a potom sa stanú bojazlivými a stratia tú dravosť, ktorú kedysi mali. Ich odvážny duch sa výrazne otupí a ich mladícka odvaha a túžba dať do toho všetko sa vytratí, takže zostanú pokorne slabošskí, budú sa báť vlastného tieňa a budú mať pocit, že nič, čo robia, nie je správne. Už nebudú cítiť Božiu prítomnosť vo svojom srdci a budú sa cítiť od Neho čoraz vzdialenejší. Dokonca aj modlitby a volania k Bohu sa im budú zdať nezodpovedané. Budú mať pocit, že nemajú tú istú vitalitu, neviazanosť a roztomilosť, a dokonca sa začnú na seba pozerať zvrchu.‘ Sú toto srdečné slová, ktoré hovorí v duchovnom spoločenstve niekto so skúsenosťami? Sú úprimné? Sú pre ľudí poučením alebo im prinášajú úžitok? Nie je to len prekrúcanie faktov? (Áno, tieto slová sú celkom nezmyselné.)“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (17)) Po čítaní Božích slov mi odrazu prišlo na um moje správanie a zjavenia. Vždy som si myslela, že to ja som tá obmedzovaná. Myslela som, že som ešte nikdy predtým nemala toľko problémov s písaním listov, ale teraz s tebou sa ich zdalo byť tak veľa, že som nevedela, ako spolu s tebou ďalej konať túto prácu… Všetky tieto myšlienky boli v skutočnosti skreslené. Pri písaní listov som zjavovala arogantnú povahu a obmedzovala ľudí a pri riešení problémov som bola povrchná, obvykle aj lenivá a vo svojej povinnosti som nemala bremeno. Tým, že si na tieto problémy poukazovala, si preberala zodpovednosť za prácu, pomáhala si mi a dávala si mi možnosť spoznať svoje problémy a včas o nich uvažovať, aby som svoju povinnosť konala v zhode s pravdou-princípmi a pri riešení problémov dosahovala výsledky. Lenže ja som to neprijala. Naopak, verila som, že keď ma upozorňuješ na problémy, aby si ma prinútila zanechať moje zlé spôsoby, cítim sa obmedzovaná, takže som vo svojej povinnosti začala váhať. Listy som už nedokázala písať tak dobre ako predtým a nevedela som, ako vo svojej povinnosti spolupracovať. Usúdila som, že to, ako robím veci, sa zhoduje s pravdou, že ma len nesprávne vedieš a že keby si ma nechala, aby som svoju povinnosť konala tak, ako chcem, tak by som ju konala v poriadku. Pokladala som tvoje patričné vedenie za negatívne a svoje nesprávne spôsoby za dobré. Naozaj som neprijímala pravdu, nevedela som rozlíšiť pozitívne od negatívneho a odmietala som načúvať akémukoľvek rozumu!

V tom čase som veci chápala iba takto povrchne. Pamätáš sa na to? Neskôr sme sa jedna druhej zdôverili a hovorili o svojich stavoch. Povedala si, že si mnou nepohŕdala, že si mi tým nechcela komplikovať život, že keď som si ťa nevšímala, nevedela si, ako so mnou komunikovať, a že ti takéto konanie povinnosti pripadalo naozaj ťažké, takže si s ním dokonca chcela prestať. Musím povedať, že som sa po tých slovách vo vnútri cítila totálne zničená. Nikdy som si neuvedomila, že si sa mojou vinou cítila taká obmedzovaná a ranená. Vždy som si myslela, že je moja ľudská prirodzenosť v poriadku a že by som ani zjavením trošky skazenosti nikoho neobmedzila ani nezranila. Ibaže takto to bolo a musela som sa tomu postaviť a uvažovať nad sebou. V priebehu tých dvoch dní mi pridelili inú povinnosť a ja som odišla s pocitom viny a ľútosti.

Neskôr som hľadala a uvažovala, aby som svojim problémom porozumela. Prečítala som si tieto Božie slová: „Antikristi nedokážu prijať, že sú orezávaní. A existujú aj dôvody, prečo to nedokážu prijať. Tým hlavným je, že keď sú orezávaní, majú pocit, že stratili tvár, že prišli o svoju povesť, postavenie a dôstojnosť a že prišli o schopnosť vyjadriť svoj postoj v skupine. Tieto veci majú vplyv v ich srdci: neradi prijímajú, že sú orezávaní, a majú pocit, že ten, kto ich orezáva, ich má na muške a je ich nepriateľom. Takýto postoj zaujímajú antikristi, keď sú orezávaní. Tým si môžete byť istí. Práve pri ich orezávaní sa totiž najviac zjaví, či niekto dokáže prijať pravdu a či je naozaj podriadený. To, že sa antikristi tak bránia orezávaniu, stačí na to, aby sa ukázalo, že majú odpor k pravde a vôbec ju neprijímajú. To je teda podstata problému. Podstatou problému nie je ich pýcha; je ňou neprijatie pravdy. Keď sú antikristi orezávaní, vyžadujú pri tom pekný tón a postoj. Ak je tón vykonávateľa vážny a jeho postoj strohý, antikrist sa bude brániť, bude vzdorovať a rozzúri sa. Nevenuje pozornosť tomu, či to, čo sa v ňom odhaľuje, je správne alebo skutočné, a neuvažuje nad tým, kde urobil chybu alebo či by mal prijať pravdu. Premýšľa len o tom, či jeho márnivosť a pýcha utrpeli úder. Antikristi vôbec nedokážu uznať, že podstupovať orezávanie je pre ľudí nápomocné a že tieto činnosti sú láskavé a prinášajú ľuďom spásu a úžitok. Dokonca to ani nevidia. Nie je to od nich trochu nekritické a nerozumné? Keď teda antikrist čelí orezávaniu, akou povahou prekypuje? Bezpochyby je to povaha, ktorá má odpor k pravde, ale je aj arogantná a neústupčivá. To odhaľuje, že v prirodzenosti-podstate antikristov je mať odpor k pravde a nenávidieť ju.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Ôsma časť)) Z toho, čo odhalili Božie slová, som pochopila, že keď antikristi stratia tvár, pretože ich ktosi iný vedie, orezáva a pomáha im, nikdy nad svojimi problémami neuvažujú – dokonca ani vtedy, keď vedia, že táto druhá osoba odhaľuje pravdu. Veria, že to ona im strpčuje život, a tak sa jej okrem toho, že k nej cítia nenávisť a odpor, chcú ešte aj pomstiť. Uvidela som, že prirodzenosť antikrista má odpor k pravde a nenávidí ju. Keď som si čítala Božie slová, trochu som porozumela skazenej povahe, ktorú som zjavovala. Spomenula som si, aká som bola povrchná, ako som vo svojej povinnosti nemala bremeno a ako som pri písaní listov nedávala pozor a nevyjadrovala som sa jasne. Upozorňovala si ma na problémy, aby som ich rýchlo napravila, čo by prospelo práci, no ja som si myslela, že mi len strpčuješ život, a odmietala som to prijať, aby som si zachovala tvár. Pripisovala som ti vinu, chcela som ťa skritizovať pred vodcom a ešte som ťa aj ignorovala, čím som ti spôsobila bolesť a zdržala napredovanie práce. Tvoja pomoc vždy bola pozitívna a v súlade s pravdou, takže som ju mala prijať a okamžite všetko napraviť. No ja som sa radšej na tvoju láskavú pomoc pozerala ako na znevažovanie, čo vo mne dokonca vyvolalo odpor, nenávisť a chuť ti to vrátiť. Navonok sa síce zdalo, že neprijímam tvoje vedenie, no v podstate som neprijímala pozitívne veci ani pravdu a bola som s touto pravdou v rozpore. Poukazovalo to na to, že v zásade nie som človekom, ktorý sa podriadil pravde. Nepáčilo sa mi, keď si odhaľovala moju skutočnú situáciu. Milovala som, keď ma ľudia uznávali a chválili. Uvidela som, že vo svojej prirodzenosti som márnivá a podlá a že nemilujem pravdu, ale kráčam po ceste antikrista. Život so skazenou povahou mi prinášal toľko bolesti a nezaslúžila som si nič iné! Spomenula som si na Božie slová: „Keď má človek odpor k pravde, je to nepochybne osudné pre jeho dosiahnutie spásy. Nie je to niečo, čo sa dá alebo nedá odpustiť, nie je to forma správania ani niečo, čo sa v nich letmo zjavuje. Je to prirodzenosť-podstata človeka a Boh je z takýchto ľudí najviac znechutený.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Pre dobré plnenie povinnosti je najdôležitejšie pochopiť pravdu) Pocítila som, ako Boh neznáša a nenávidí tých, ktorí majú odpor k pravde. Dobre som vedela, že tvoje poukazovanie na moje problémy je v súlade s faktami a že sa zhoduje s pravdou-princípmi, no nechcela som to prijať a namiesto toho som to rozpitvávala presne ako pochybovač. Pri takomto konaní sa moja skazenosť nedala vyriešiť a nemohla som svoju povinnosť konať podľa princípov. Akurát som tým spôsobovala straty a stavala prekážky práci cirkvi a Boh ma za to neznášal.

Prečítala som si ďalší úryvok Božích slov a trochu som porozumela satanským jedom, ktoré môžu za to, že neprijímame orezávanie. Boh hovorí: „Čo by si mal robiť, ak niekto neustále upozorňuje na tvoje nedostatky? Možno si povieš: ‚Keď ty budeš kritizovať mňa, budem kritizovať aj ja teba!‘ Je dobré brať si takto jeden druhého na mušku? Je to spôsob, ako by sa ľudia mali správať, konať a zaobchádzať s druhými? (Nie.) Ľudia síce vedia, že by to z hľadiska učenia nemali robiť, ale mnohí ľudia aj tak nedokážu prekonať takéto pokušenia a nástrahy. Možno si nepočul, že by niekto upozorňoval na tvoje nedostatky, vzal si ťa na mušku alebo ťa súdil za tvojím chrbtom – ale keď začuješ, že niekto hovorí takéto veci, nebudeš schopný to uniesť. Srdce ti bude biť rýchlejšie a prejaví sa tvoja horkokrvnosť; povieš: ‚Ako sa ma opovažuješ kritizovať? Ak ku mne budeš nevľúdny, urobím ti zle! Ak budeš upozorňovať na moje nedostatky, nemysli si, že ja nebudem upozorňovať na tvoje boľavé miesta!‘ Iní povedia: ‚Jedno príslovie hovorí: ‚Ak udrieš iných, neudieraj ich do tváre; ak kritizuješ iných, nekritizuj ich nedostatky.‘ Takže ja nebudem kritizovať tvoje nedostatky, ale nájdem si iné spôsoby, ako s tebou zatočiť a ako ťa zraziť na kolená. Uvidíme, kto je silnejší!‘ Sú tieto metódy dobré alebo nie? (Nie.) Takmer u každého človeka – ak zistí, že ho niekto kritizoval, súdil alebo o ňom za jeho chrbtom povedal niečo zlé – bude jeho prvou reakciou hnev. Bude zúriť od hnevu, nebude schopný jesť ani spať – a ak sa mu podarí zaspať, bude nadávať aj v snoch! Jeho impulzívnosť nepozná hraníc! Je to taká maličkosť, a predsa sa cez ňu nedokáže preniesť. Takýto vplyv má na ľudí impulzívnosť, zlé výsledky, ktoré vyplývajú zo skazených pováh. Keď sa skazená povaha stane niekomu životom, kde sa predovšetkým prejaví? Prejavuje sa v tom, že keď sa tento človek stretne s niečím, čo je mu nepríjemné, najprv to ovplyvní jeho pocity a potom u neho prepukne impulzívnosť. A keď sa tak stane, ten človek bude žiť vo svojej impulzívnosti a posudzovať danú záležitosť na základe svojej skazenej povahy. V jeho srdci sa objavia satanove filozofické názory a začne uvažovať o tom, aké spôsoby a prostriedky použije, aby sa pomstil, čím obnaží svoju skazenú povahu. Myšlienky a názory ľudí na riešenie takýchto problémov, spôsoby a prostriedky, ktoré im napadnú, a dokonca aj ich pocity a impulzívnosť, to všetko pochádza zo skazených pováh. Aké sú teda skazené povahy, ktoré sa objavujú v tomto prípade? Prvou je určite zlomyseľnosť, po ktorej nasleduje arogancia, klamstvo, podlosť, neoblomnosť, odpor k pravde a nenávisť voči pravde. Z týchto skazených pováh môže mať arogancia najmenší vplyv. Aké sú teda tie skazené povahy, ktoré sú najviac schopné ovládať pocity a myšlienky človeka a určovať, ako sa nakoniec k tejto záležitosti postaví? Sú to zlomyseľnosť, neoblomnosť, odpor k pravde a nenávisť voči pravde. Tieto skazené povahy spútavajú človeka v smrtiacom zovretí a je zrejmé, že žije v satanovej sieti. Ako vzniká satanova sieť? Nie sú to skazené povahy, ktoré ju vyvolávajú? Tvoje skazené povahy ti utkali najrôznejšie satanské siete. Keď napríklad počuješ, že niekto robí niečo také, ako že ťa súdi, preklína alebo za tvojím chrbtom upozorňuje na tvoje nedostatky, dovolíš satanským filozofiám a skazeným povahám, aby boli tvojím životom a dominovali tvojim myšlienkam, názorom a pocitom, a tak vyvolali sled činov. Tieto skazené činy sú najmä výsledkom toho, že máš satanskú prirodzenosť a povahu. Nech už sú tvoje okolnosti akékoľvek, pokiaľ si spútaný, ovládaný a kontrolovaný satanovou skazenou povahou, všetko, čo žiješ, čo zjavuješ a čo prejavuješ – alebo tvoje pocity, tvoje myšlienky a názory a tvoje spôsoby a prostriedky konania –, je satanské. Všetky tieto veci porušujú pravdu a sú nepriateľské voči Božím slovám a pravde. Čím si vzdialenejší od Božieho slova a pravdy, tým viac ťa ovláda a chytá do svojich sietí satan. Ak sa, naopak, dokážeš vymaniť z pút a kontroly svojich skazených pováh, vzdorovať im, predstúpiť pred Boha a konať a riešiť problémy metódami a princípmi, o ktorých ti hovoria Božie slová, potom sa postupne vymaníš zo satanovej siete. Po vymanení z tejto siete už nebudeš žiť rovnakú starú podobu satanského človeka, ktorý je ovládaný svojimi skazenými povahami, ale podobu nového človeka, ktorý považuje Božie slová za svoj život. Zmení sa celý tvoj spôsob života. Ak však podľahneš pocitom, myšlienkam, názorom a praktikám, ktoré vyvolávajú satanské povahy, potom sa budeš držať litánie satanských filozofií a rôznych techník, ako napríklad: ‚Ak udrieš iných, neudieraj ich do tváre; ak kritizuješ iných, nekritizuj ich nedostatky‘, ‚Pre džentlmena nikdy nie je príliš neskoro na pomstu‘, ‚Lepšie je byť skutočným darebákom ako falošným džentlmenom‘, ‚Kto sa nemstí, nie je muž‘. Tie budú v tvojom srdci a budú diktovať tvoje činy. Ak budeš tieto satanské filozofie považovať za základ svojho konania, zmení sa charakter tvojich činov, budeš konať zlo a odolávať Bohu. Ak budeš považovať tieto negatívne myšlienky a názory za základ svojich činov, je zrejmé, že si sa vzdialil od Božieho učenia a slov a že si upadol do satanovej siete a nemôžeš sa z nej vymaniť.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Čo znamená usilovať sa o pravdu (8)) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že satan ľuďom vštepuje satanské filozofie ako „ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre, a ak ich kritizuješ, nekritizuj ich za ich nedostatky“, „ak ku mne budeš zlý, slušnosť odo mňa nečakaj“ a „oplácam sa ti rovnakou mincou“. Podnecujú ľudí k impulzívnemu konaniu a tvrdia, že to každému, kto škodí ich povesti a záujmom, treba primerane vrátiť. Ľudia sa preto hádajú, napádajú, ubližujú jeden druhému a stávajú sa čoraz krutejšími a zlovestnejšími, až kým neprídu o normálnu ľudskú prirodzenosť. Pochopila som, že som podľa týchto satanských jedov žila v jednom kuse. Keď som počula, že niekto odhaľuje moju skazenosť a problémy, namiesto toho, aby som to pokorne prijala, som radšej zjavila horkokrvnosť a správala som sa k nemu chladne a nepriateľsky. Presne ako vtedy, keď som tvoje vedenie a pomoc považovala za čosi negatívne a na oplátku som sa upla na tvoje problémy, pretože som verila, že tým odhaľuješ moje nedostatky a škodíš mojej povesti a záujmom. Povedala som, že si sa svojím orezávaním, ktoré bolo v súlade s princípmi, správala povýšenecky a ešte som aj chcela, aby ťa vodca orezal a aby si po mojom odstúpení z funkcie cítila výčitky a vinu. Tvárila som sa ako obeť a úmyselne som ťa ignorovala a vyčleňovala. Chcela som ťa tým donútiť, aby si prestala hovoriť o mojich problémoch, a tak aj ochrániť svoju povesť a záujmy. Naozaj som pripomínala rozzúreného medveďa, do ktorého sa nik neodváži rypnúť, bez štipky ľudskej prirodzenosti alebo rozumu! Pri poukazovaní na moje problémy si dokonca musela sledovať, ako sa tvárim, a cítila si sa obmedzovaná, takže si z tejto situácie chcela uniknúť a už svoju povinnosť nekonať. Nakoniec to zdržalo prácu. V čom sa moje konanie podobalo na konanie človeka? Konala som zlo a odolávala som Bohu! Bola som svojím správaním znechutená a v srdci som sa začala nenávidieť. Žila som podľa satanských jedov a stal sa zo mňa arogantný, krutý a sebecký človek. Nielenže som ti ublížila, no spáchala som priestupky a spôsobila som si žiaľ. Naozaj som ubližovala sebe aj ostatným! Spomenula som si na to, ako niektorí antikristi reagujú, keď im bratia a sestry so zmyslom pre spravodlivosť, ktorí sa usilujú o pravdu, dávajú rady a odhaľujú ich činy, ktoré sú v rozpore s pravdou-princípmi. Ovplyvňuje to ich povesť a postavenie a oni preto cítia odpor, odolávajú a od hanby zúria. Prekrúcajú fakty a zvaľujú vinu na bratov a sestry a s cieľom upevniť svoju pozíciu potláčajú a trýznia tých, ktorí majú zmysel pre spravodlivosť. Ich činy ubližujú bratom a sestrám, vyrušujú, narúšajú a ničia cirkevnú prácu a urážajú Božiu povahu, za čo ich nakoniec vypudia z cirkvi. Nebola prirodzenosť môjho správania presne rovnaká? Uvidela som, ako moje správanie a konanie podľa mojej satanskej povahy spôsobovalo, že ma Boh naozaj neznášal, a že ak by som sa nekajala, skôr či neskôr by som sa dopustila zlých vecí, ktoré ničia a vyrušujú cirkevnú prácu, rovnako ako antikristi a zlí ľudia. Urazila by som tým Božiu povahu a On by ma potom vyradil. Bola som naozaj v ohrození! Pri tejto myšlienke som dostala strach a zmocnila sa ma ľútosť a bola som ochotná predstúpiť pred Boha, aby som sa kajala a vyznala.

Potom som začala hľadať cestu praktizovania a zbadala jeden úryvok z Božích slov: „Čo by si mal robiť, ak sa chceš zďaleka vyhnúť ceste antikrista? Mal by si sa z vlastnej iniciatívy zblížiť s ľuďmi, ktorí milujú pravdu, sú bezúhonní, môžu poukázať na tvoje problémy, dokážu hovoriť pravdivo a vytknúť ti, keď objavia tvoje problémy, a najmä s takými ľuďmi, ktorí ťa môžu orezávať, keď objavia tvoje problémy – títo ľudia sú pre teba najprospešnejší a mal by si si ich vážiť. Ak takýchto dobrých ľudí vylúčiš a zbavíš sa ich, prídeš o Božiu ochranu a postupne ťa postihne nešťastie. Ak sa zblížiš s dobrými ľuďmi a s ľuďmi, ktorí chápu pravdu, budeš mať pokoj a radosť a budeš môcť predísť nešťastiu; ak sa zblížiš s odpornými ľuďmi, nehanebnými ľuďmi a ľuďmi, ktorí ti lichotia, ocitneš sa v nebezpečenstve. Nielenže ťa ľahko oklamú a podvedú, ale kedykoľvek ťa môže postihnúť nešťastie. Musíš vedieť, akí ľudia ti môžu priniesť najväčší úžitok – sú to takí, ktorí ťa môžu varovať, keď urobíš niečo nesprávne alebo keď sa budeš vyvyšovať a svedčiť o sebe a zavádzať iných. Priblížiť sa k takýmto ľuďom je správna cesta, ktorou sa treba vydať.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Štvrtý bod: Povyšujú sa a svedčia o sebe) Čítaním Božích slov som našla cestu praktizovania. Mala by som sa tým, ktorí ma vedú a ktorí mi pomáhajú, priblížiť, a nie sa im vyhýbať. Pomyslela som na to, ako si pri upozorňovaní na moje problémy nemala žiadne zlé úmysly. Hoci si niekedy hovorila na rovinu, to, čo si hovorila, bolo vecné a v súlade s princípmi, takže som nemala zareagovať impulzívne. Aj keby som to vtedy nevedela pochopiť alebo prijať, mala som mať srdce, ktoré hľadá pravdu, premýšľať o tom, čo by prospelo práci Božieho domu, a potom to spraviť a minimalizovať problémy a odchýlky. Napadlo mi, ako som vo svojej povinnosti nemala zmysel pre bremeno a pri písaní listov som zvykla vyznieť povýšenecky. Nebrala som do úvahy skutočné ťažkosti ani pocity druhých ľudí a bola som povrchná a nepozorná. Vlastne si mi tým poukazovaním na problémy a odhaľovaním mojich skazených pováh pomáhala uvažovať nad samou sebou a bolo by pre mňa užitočné, keby som vážne a pozorne konala svoju povinnosť a dosahovala výsledky. Mala som sa ti poďakovať a viac prijímať tvoj dohľad a pomoc. Tvoje poukazovanie na moje problémy bolo pozitívne a nebyť toho, že ma obmedzovalo, bez vlastného vedomia by som žila vo svojich skazených povahách, ďalej by som svoju povinnosť konala bez zmyslu pre bremeno, spôsobovala by som straty cirkevnej práci a stala by som sa človekom, ktorému sa nedá veriť a ktorého Boh neznáša. Keď som si to uvedomila, vedome som sa obrátila a vo svojej povinnosti som začala mať väčší zmysel pre bremeno. Keď sa objavili problémy, zameriavala som sa na to, aby som k nim pristupovala bez toho, že sa budem spoliehať na svoju horkokrvnosť či arogantnú povahu, a premýšľala som, ako mať duchovné spoločenstvo, ktoré by prinieslo výsledky. V srdci som sa vďaka takémuto praktizovaniu cítila oveľa vyrovnanejšie a tiež som skutočne pocítila, že človek môže zanechaním povesti, prijímaním pravdy a podriaďovaním sa jej nájsť ozajstnú integritu, dôstojnosť, ľudskú prirodzenosť a rozum. Lebo ak má odpor k pravde, nielenže jej vôbec nerozumie, no nevie ani dobre konať svoju povinnosť a Boh ho za to neznáša. Takéto chovanie z neho robí prízemného a bezcenného človeka.

Vo svojej povinnosti som neskôr pri spolupráci s bratmi a sestrami stále zjavovala tieto skazené povahy a vedome som sa vtedy modlila k Bohu, zriekala samej seba, prijímala vedenie a pomoc druhých a praktizovala vstup. Tieto povahy postupne prestali byť také závažné ako predtým. Cítila som, že prijímanie návrhov druhých ľudí naozaj veľmi pomáha a prospieva práci. V srdci som sa cítila vyrovnaná a slobodná a mala som pocit, že je tento spôsob praktizovania vskutku skvelý. Pri myšlienke na tieto veci cítim veľkú vďačnosť voči Bohu. Nebyť toho, že ma takto zjavil, a súdu a zjavenia v Jeho slovách, vôbec by som sa nespoznala ani neuvidela, že ma satan tak veľmi skazil, že sa moja povaha stala krutou a vybudovala si odpor k pravde. Keď sa niečo dotklo mojich záujmov, vo svojej povinnosti som si vylievala hnev, neprejavovala som Bohu žiadnu podriadenosť a žila som bez akejkoľvek ľudskej podoby. Bola som taká odporná a skazená zlou ľudskou prirodzenosťou, a Boh mi aj tak namiesto toho, aby ma za to vyradil, dal možnosť uvažovať a kajať sa, aby som vedela, ako sa správať. Krôčik po krôčiku ma viedol k porozumeniu a prijímaniu pravdy a ja Mu za to z hĺbky srdca ďakujem. Hoci som ešte stále veľmi skazená a mám veľa nedostatkov, chcem sa usilovať o pravdu a vyriešiť svoju skazenosť. Ďakujem Bohu za Jeho vedenie a spásu!

Nuž, to je nateraz všetko, čo som chcela povedať. Ak si myslíš, že som ešte stále niečo nepochopila, tak mi daj vedieť, pretože by mi to veľmi pomohlo.

S úctou,

Shi Jing

19. septembra 2023