Začalo sa to v novembri 2017, keď som bola zvolená za cirkevnú vedúcu. Pri prvých stretnutiach s bratmi a sestrami som sa mohla podeliť o svoje názory a v mojom duchovnom spoločenstve bolo svetlo. Bratia a sestry o mne mali vysokú mienku a správali sa úctivo. Mala som pocit, že si ma vážia a bola som so sebou celkom spokojná. Po nejakom čase som si všimla, že sestra Wendy, s ktorou som robila vo dvojici, so mnou hovorila celkom úprimne a niekedy na moje problémy upozornila priamo, len čo ich spozorovala. Ak som sa napríklad nevenovala bežným záležitostiam cirkvi, upozornila ma a povedala, aby som sa na ne zamerala. Mala som však pocit, že to podrýva moju autoritu, a tak som odvetila, že sa na fungovanie cirkvi odteraz budem sústrediť lepšie, aby o mne ľudia nemali zlú mienku. Ale veľmi sa mi to nedarilo. Boli určité veci, ktoré som buď opomínala, alebo som si s nimi nevedela rady. Neskôr, keď to Wendy spomenula ešte niekoľkokrát, tvrdila som, že sa na to zameriam v budúcnosti, ale v skutočnosti mi hlavou vírilo: „Všetci mi vždy hovorili, že moja povinnosť je bremenom, a predsa ma Wendy takto kritizuje. Zaujímalo by ma, čo si o mne teraz pomyslia ostatní.“ Zdalo sa mi, že Wendy pozorne sleduje moje problémy, že sa na mňa pozerá zvrchu, a tak som mala chuť vyhýbať sa jej. Niekedy, keď sme sa rozprávali o práci a prišla som s nejakým nápadom, Wendy mi rovno povedala, že to nepovažuje za vhodné. Občas bol jej tón nevhodný a stavala ma pred hotovú vec. Mala som pocit, že je až príliš agresívna a neberie ohľad na moju dôstojnosť. Zdalo sa mi, že má chabú ľudskú prirodzenosť a ťažko sa s ňou vychádza. Niekoľkokrát som sa pokúšala s Wendy porozprávať alebo som ju volala niekam sa najesť, keď sme telefonovali, ale neodpovedala ihneď. To ma utvrdilo v tom, že jej chýba ľudská prirodzenosť a je príliš chladná, a o to menej som mala chuť baviť sa s ňou. Mala som oveľa uvoľnenejší vzťah s ďalšími dvoma sestrami. Cítila som, že si ma vážia. Keď sme sa rozprávali o práci alebo o aktuálnych stavoch, hovorili so mnou s rešpektom. Keď mali problémy, často chodili ku mne po radu a zriedka poukazovali na moje chyby. Či sme sa rozprávali alebo riešili prácu, cítila som sa uvoľnene. Čím viac som sa s nimi bavila, tým viac som cítila, že je ťažké vychádzať s Wendy, a tak som sa od nej držala čo najďalej. Je pravda, že som vnímala, že Wendy so mnou spolupracovať chce, pretože ma vyhľadávala, aby so mnou riešila veci. Ja som však vždy len povrchne odpovedala a nechcela som sa s ňou zblížiť, pretože som cítila, že má chabú ľudskú prirodzenosť. Občas mi napadli zlomyseľné myšlienky: „Bolo by lepšie, keby Wendy nebola v našej skupine, potom by nikto nevypichoval moje chyby.“ Spomínam si, že raz, pri výročnej voľbe cirkevného vedúceho, som bedlivo sledovala volebné výsledky Wendy. Pomyslela som si: „S takou chabou ľudskou prirodzenosťou nie je možné, aby bola zvolená.“ Na moje prekvapenie však všetci povedali, že vo svojej povinnosti nesie bremeno a je veľmi zodpovedná. Nik nespomenul, že by mala nejaké do oči bijúce problémy so svojou ľudskou prirodzenosťou. Vyššie vedenie tiež tvrdilo, že Wendy je správna osoba. Bola som z toho zmätená: „Takže nikto Wendy neprekukol? Je taká arogantná a rada odhaľuje slabosti druhých. To je jasný znak slabej ľudskej prirodzenosti.“ Naozaj som s ňou už nechcela spolupracovať, ale keď prišli výsledky, obe sme boli zvolené za vedúce. Bolo mi ťažko, keď som premýšľala, že budem musieť spolupracovať s Wendy. Potom som už len zriedka vyhľadala Wendy, aby sme riešili prácu. Väčšinou to bola ona, kto prišiel za mnou. Ja som naše stretnutia odkladala, ako sa len dalo. Rozprávala som sa s ňou len vtedy, keď sa to už nedalo ďalej odkladať a nemala som chuť otvoriť sa jej a povedať, čo som mala na srdci.

Raz dvaja bratia nahlásili problém s Wendy. Vraj v duchovnom spoločenstve veľmi nehovorí o vstupe do života, ale viac sa sústredí na prácu. Uvedomila som si, že odkedy robím s Wendy, len zriedka hovorí o vstupe do života a počas stretnutí sa aktívne nezapája. Bez toho, aby som sa snažila pochopiť jej aktuálnu situáciu alebo s ňou viesť duchovné spoločenstvo, ihneď som predostrela tento problém dvom diakonom. Tvárila som sa, že chcem len diskutovať o jej probléme, ale v skutočnosti som hovorila: „Wendy je cirkevná vedúca a ak sa sústredí len na prácu a nie duchovné spoločenstvo o pravde pri riešení problémov, potom sa na túto pozíciu nehodí.“ Hovorila som vtedy v záujme svojich osobných pohnútok. Diakoni mi dali za pravdu, že Wendy si neváži vstup do života a nehodí sa za cirkevnú vedúcu. Ešte som im povedala: „Wendy je dosť panovačná a keď rozpráva, neberie ohľad na pocity druhých, čo môže byť obmedzujúce.“ Len čo som to povedala, ozvala sa ďalšia sestra, že Wendy nedávno poukázala na jej nedostatky, a ona sa potom cítila nepríjemne. To ma utvrdilo v tom, že Wendy má problém so svojou ľudskou prirodzenosťou. Ja som potom povedala: „Wendy má slabú ľudskú prirodzenosť a je dosť chladná.“ A uviedla som k tomu pár príkladov. Cítila som sa pri tom trochu previnilo, ale keď som si uvedomila, ako ma Wendy obmedzovala, bola som si istá, že problém je v nej. Potom, čo si títo dvaja diakoni vypočuli moje slová, aj oni usúdili, že Wendy má slabú ľudskú prirodzenosť. Aj oni v súkromí kritizovali Wendy, podobne ako ja. Keď sme mali online stretnutia, a Wendy práve hovorila v duchovnom spoločenstve, my sme si posielali správy o tom, aký biedny bol jej vstup do života a jej duchovné spoločenstvo. Jedného dňa prišla diakonka aj s ďalšou sestrou prebrať môj vtedajší stav. Keď sa ma spýtali, ako pokračuje moja spolupráca s Wendy, povedala som: „Je dosť panovačná, jej tón je nevhodný a občas ma ignoruje, keď sa s ňou rozprávam. Pôsobí dosť chladne a cítim, že ma obmedzuje.“ Tieto dve sestry ma v tom čase nevedeli rozpoznať a povedali, že sa poradia s vyššou vedúcou. Koniec koncov, vzhľadom na to, že Wendy bola cirkevnou vedúcou, všetky jej problémy by mali vplyv na prácu cirkvi. Keď som to počula, pomyslela som si: „Ak by ju vyššia vedúca vymenila, už s ňou nebudem musieť spolupracovať.“ Na druhý deň sme mali stretnutie s vyššou vedúcou, kde som predostrela mnoho problémov s Wendy. Spomenula som jej slabý vstup do života a ľudskú prirodzenosť a ako som sa pri nej cítila obmedzovaná. Aj ďalšie dve sestry pridali svoje postrehy. Vyššia vedúca bola trochu prekvapená, keď to všetko počula. Povedala, že Wendy pozná a nevšimla si, že je taká. Sľúbila, že sa bude touto záležitosťou ďalej zaoberať.

O pár dní ma vyššia vedúca informovala, že podľa toho, ako som pristupovala k Wendy, ako som sa proti nej spriahla a tajne sa pokúsila podkopať jej autoritu, súdila ju a nezohrala pozitívnu úlohu, je jasné, že mám slabú ľudskú prirodzenosť. Vraj nestojí za to rozvíjať ju a z princípu by som mala byť nahradená. Bolo som šokovaná. Nikdy by mi ani nenapadlo, že to dopadne takto. „Spriahla“, „tajne podkopávala“, „súdila“, „slabá ľudská prirodzenosť“, „nehodná rozvíjania“… Tieto slová na mňa pôsobili ako ľadová sprcha. Nemohla som tomu uveriť a už vôbec som nebola ochotná to prijať. Skrátka som nechápala: Už odmalička ma ľudia považovali za dobrého človeka. Ako mi teraz môže tvrdiť, že mám slabú ľudskú prirodzenosť? Azda som zle počula? Proces, ktorý ma odhalil a rozobral, bol ako zlý sen. Bola som strašne zúfalá.

Po svojej výmene som sa nechcela zmieriť s tým, čo sa stalo. Nedokázala som prijať toľkú kritiku mojej ľudskej prirodzenosti. Nepovažovala som sa za takúto osobu a vôbec som sa nad sebou nezamýšľala. Keď som aj hovorila o svojej výmene, vážnosť situácie som zľahčovala. Veď ľudia vždy hovorili, že mám ľudskú prirodzenosť a som milá a chápavá. Myslela som, že to všetko bola len náhoda a neodrážalo to moju skutočnú povahu. Potom moja vedúca niekoľkokrát zvažovala, že mi zverí dôležitú úlohu, ale nakoniec sa rozhodla inak pre moju zlú ľudskú prirodzenosť. Bolo mi z toho hrozne a s plačom som sa obrátila na Boha: „Ó, Bože, skutočne ma už nič nezachráni? Je moja ľudská prirodzenosť naozaj taká zlá? Prosím, veď ma, aby som spoznala samu seba. Som ochotná o tom uvažovať.“ Po modlitbe som natrafila na tento úryvok z Božích slov. „V ktorých záležitostiach svojho každodenného života máte bohabojné srdce? A v ktorých zasa nie? Keď ťa niekto urazí alebo zasiahne do tvojich záujmov, dokážeš ho nenávidieť? A keď niekoho nenávidíš, dokážeš ho potrestať a pomstiť sa mu? (Áno.) Potom si dosť desivý! Ak nemáš bohabojné srdce a dokážeš robiť zlé veci, potom je to s touto tvojou zlomyseľnou povahou príliš vážne! Láska a nenávisť sú veci, ktoré by mali byť súčasťou normálnej ľudskej prirodzenosti, ale musíš jasne rozlišovať medzi tým, čo miluješ, a tým, čo nenávidíš. Vo svojom srdci by si mal milovať Boha, pravdu, pozitívne veci a svojich bratov a sestry, pričom by si mal nenávidieť satana a diablov, negatívne veci, antikristov a zlých ľudí. Ak dokážeš z nenávisti potláčať svojich bratov a sestry a mstiť sa im, je to veľmi desivé a takúto povahu má zlý človek. Niektorí ľudia majú skrátka nenávistné myšlienky a predstavy – zlé predstavy, ale nikdy by neurobili nič zlé. Títo ľudia nie sú zlí, pretože keď sa niečo stane, dokážu hľadať pravdu a v rámci svojho správania a zaoberania sa vecami dbajú na princípy. Pri kontakte s inými ľuďmi od nich nežiadajú viac, než by mali; ak s daným človekom vychádzajú dobre, budú sa s ním naďalej stýkať; ak s ním dobre nevychádzajú, tak sa s ním stýkať nebudú. Sotva to ovplyvní vykonávanie ich povinnosti alebo ich vstup do života. V ich srdci je Boh a majú bohabojné srdce. Nechcú Ho uraziť a boja sa, že sa tak stane. Hoci títo ľudia môžu prechovávať určité nesprávne myšlienky a predstavy, dokážu im vzdorovať a vzdať sa ich. Vo svojom konaní sú zdržanliví a nevyslovia jediné slovo, ktoré by bolo nevhodné alebo by urážalo Boha. Ten, kto takto hovorí a koná, je človekom, ktorý má princípy a praktizuje pravdu. Tvoja osobnosť nemusí byť v súlade s osobnosťou iného človeka a nemusíš ho mať rád, ale keď s ním spolupracuješ, zostaneš nestranný a nebudeš si vylievať frustráciu pri plnení si povinnosti ani si nebudeš vybíjať zlosť na záujmoch Božej rodiny; veci dokážeš riešiť podľa princípov. Čoho je to prejavom? Je to prejavom toho, že máš zásadne bohabojné srdce. Ak máš ešte trochu viac, keď vidíš, že niekto iný má nejaké nedostatky alebo slabosti, potom aj keď ťa urazil alebo je voči tebe zaujatý, stále sa k nemu dokážeš správať slušne a s láskou mu pomáhať. To znamená, že je v tebe láska, že si človek s ľudskou prirodzenosťou, že si niekto, kto je láskavý a dokáže praktizovať pravdu, že si čestný človek, ktorý má pravdy-reality, a že si niekto s bohabojným srdcom. Ak máš ešte stále nízke duchovné postavenie, ale máš vôľu a si ochotný usilovať sa o pravdu a snažiť sa robiť veci podľa princípov a dokážeš sa zaoberať vecami a správať sa k ostatným zásadovo, potom možno tiež povedať, že máš do istej miery bohabojné srdce; to je najzákladnejšie. Ak nedokážeš dosiahnuť ani to a nedokážeš sa ovládať, potom si vo veľkom nebezpečenstve a dosť naháňaš strach. Ak by si získal postavenie, mohol by si ľudí trestať a znepríjemňovať im život; potom by si sa mohol kedykoľvek premeniť na antikrista.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Päť podmienok, ktoré treba splniť, aby sme sa vydali na správnu cestu viery v Boha) Skrze Božie slová som sa naučila, že ľudia, ktorí majú bohabojné srdce, nekonajú ani nehovoria ľahkovážne. Zo strachu, že urazia Boha, nebudú na ľudí útočiť ani ich vylučovať zo spoločnosti, a to ani vtedy, keď ohrozujú ich záujmy. Boh nemá miesto v srdciach tých, ktorí sa Ho neboja, a tak si robia a hovoria, čo sa im zachce. Trestajú a mstia sa každému, kto ohrozuje ich záujmy. Boh hovorí, že toto je povaha zlého človeka. Toto slovné spojenie – povahu zlý človek – ma naozaj zasiahlo. V mysli sa mi vynárala scéna za scénou, ako prebiehali naše stretnutia s Wendy. Hovorila pomerne milo a často mi dávala rady a upozorňovala ma na nedostatky v mojej povinnosti, čo spôsobilo, že som sa cítila ponížene. Z toho som usúdila, že Wendy má slabú ľudskú prirodzenosť a ťažko sa s ňou vychádza. Niekedy, keď Wendy neodpovedala hneď, ako som s ňou hovorila, utvrdilo ma to v tom, že má zlú ľudskú prirodzenosť a ešte viac som ju nemala rada. Keď niekto tvrdil, že sa nezameriava na vstup do života, nebrala som do úvahy kontext a nezohľadnila jej štandardné správanie. Chopila som sa príležitosti a povedala ostatným, že Wendy sa sústreďuje na prácu a nie na vstup do života, a preto sa sa za vedúcu nehodí. Chcela som ich stiahnuť na svoju stranu a vyčleniť Wendy. Keď spätne premýšľam, Wendy bola ako cirkevná vedúca práce s evanjeliom pod veľkým tlakom. Mala veľa práce, ktorú musela sledovať a niekedy ju rozrušilo, keď boli v práci problémy a nedostavili sa výsledky. Tým, že hovorila len o práci a v duchovnom spoločenstve sa nezamerala na princípy pravdy, sa odklonila od povinností. Neznamenalo to, že by na túto službu nebola vhodná. Ale ja som Wendy odsúdila s úmyslom nahradiť ju, aby som s ňou viac nemusela spolupracovať. Nesnažila som sa ju potrestať? Navyše, každý má občas zlú náladu. Kto dokáže byť stále bezstarostný? Wendy bola predsa zaneprázdnená prácou, samozrejme, že nemala čas venovať mi pozornosť, bolo to pochopiteľné. Ale ja som si robila ťažkú hlavu z toho, že ma ignoruje, a došla som k záveru, že má zlú ľudskú prirodzenosť a je príliš chladná. To však nebola pravda. Slepo a nezaslúžene som ju označila nálepkou a odsúdila som ju. Tieto myšlienky som podsúvala aj ďalším sestrám, čo spôsobilo, že mali voči Wendy ešte väčšie predsudky. Nasledovali ma v tom, že ju odsudzovali za jej chrbtom a prestali sa sústrediť na svoje povinnosti. Musela som mať ozaj zlomyseľnú povahu, keď som robila takéto veci. Keď Wendine skutky a slová ohrozovali moje záujmy a povesť, odsúdila som ju, napadla a pomstila sa jej. Pochopila som, že som vo svojom srdci nemala ani najmenší strach z Boha. Ako cirkevná vedúca som nielenže zle spolupracovala s bratmi a sestrami a neplnila si povinnosť v súlade s princípmi, ale dokonca som sa chopila vedenia pri páchaní zla a narúšaní cirkevnej práce. Naozaj som nebola hodná takej dôležitej povinnosti. Predtým som verila, že mám skvelú ľudskú prirodzenosť a že som milá a chápavá. Ale to iba preto, že ostatní neohrozovali moje záujmy. Len čo k tomu došlo, moja zlomyseľná prirodzenosť bola odhalená a ja som dokázala iného človeka súdiť, napadnúť a mstiť sa. Až keď som si to uvedomila, zistila som, že mám zlú ľudskú prirodzenosť. Bola to Božia spravodlivosť, že som bola vymenená, zaslúžila som si takýto osud. Otvorila som sa svojim bratom a sestrám, rozobrala pohnútky stojace za mojimi činmi a podelila sa o svoje úvahy a poznatky o sebe samej. Všetci moji bratia a sestry ma podporili. Povedali: „Tvoja výmena ti dala možnosť spoznať samu seba, a to je dobrá vec!“ Vďaka tejto skúsenosti som lepšie spoznala seba samu a cítila sa menej depresívne. Prijala som, že som bola do určitej miery odhalená. Modlila som sa k Bohu: „Ó, Bože, skutočne som sa dopustila zla. Odteraz sa budem kajať.“ Keď som odhalila svoju skazenú povahu aj ostatným, modlila som sa k Bohu, uvažovala nad sebou, a sústredila sa na priateľskú spoluprácu s ostatnými. Vo svojej službe som tiež začala ešte horlivejšie hľadať a moje dni boli bohaté a naplnené. Po pár dňoch za mnou prišla moja vyššia vedúca a povedala, že v minulosti som bola príliš arogantná, neprijímala som rady od iných a nezaobchádzala s ľuďmi podľa princípu. Avšak po tom, čo ma vymenili, som sa naučila rozjímať nad sebou a spoznávať sa, a tak všetci súhlasili, aby som sa vrátila do svojej funkcie ako vedúca. Bola som veľmi prekvapená, keď som to počula. Nečakala som, že by som ešte niekedy mohla dostať šancu slúžiť ako vedúca. Nedokázala som opísať hĺbku svojho dojatia a vďačnosti k Bohu. Zároveň som veľmi ľutovala všetko, čo som spáchala v minulosti. V srdci som sa modlila k Bohu a rozhodla som sa kajať a nezopakovať chyby z minulosti. Budem dobre spolupracovať s ostatnými a do svojej povinnosti vložím srdce. Neskôr som nad sebou znovu uvažovala: „Prečo som sa nemohla zbaviť svojich predsudkov voči Wendy skôr, ba ešte som ju za jej chrbtom súdila a podkopávala?“ Raz som počas pobožnosti narazila na úryvok z Božích slov, ktorý hovoril: „Antikristi v prvom rade nedokážu prijať, že sú orezávaní. A existujú aj dôvody, prečo to nedokážu prijať. Tým hlavným je, že keď sú orezávaní, majú pocit, že stratili tvár, že prišli o svoju povesť, postavenie a dôstojnosť a že prišli o schopnosť vyjadriť svoj postoj v skupine. Tieto veci majú vplyv v ich srdci: neradi prijímajú, že sú orezávaní, a majú pocit, že ten, kto ich orezáva, ich má na muške a je ich nepriateľom. Takýto postoj zaujímajú antikristi, keď sú orezávaní. Tým si môžete byť istí. Práve pri ich orezávaní sa totiž najviac zjaví, či niekto dokáže prijať pravdu a či je naozaj podriadený. To, že sa antikristi tak bránia orezávaniu, stačí na to, aby sa ukázalo, že majú odpor k pravde a vôbec ju neprijímajú. To je teda podstata problému. Podstatou problému nie je ich pýcha; je ňou neprijatie pravdy. Keď sú antikristi orezávaní, vyžadujú pri tom pekný tón a postoj. Ak je tón vykonávateľa vážny a jeho postoj strohý, antikrist sa bude brániť, bude vzdorovať a rozzúri sa. Nevenuje pozornosť tomu, či to, čo sa v ňom odhaľuje, je správne alebo skutočné, a neuvažuje nad tým, kde urobil chybu alebo či by mal prijať pravdu. Premýšľa len o tom, či jeho márnivosť a pýcha utrpeli úder. Antikristi vôbec nedokážu uznať, že podstupovať orezávanie je pre ľudí nápomocné a že tieto činnosti sú láskavé a prinášajú ľuďom spásu a úžitok. Dokonca to ani nevidia. Nie je to od nich trochu nekritické a nerozumné? Keď teda antikrist čelí orezávaniu, akou povahou prekypuje? Bezpochyby je to povaha, ktorá má odpor k pravde, ale je aj arogantná a neústupčivá. To odhaľuje, že v prirodzenosti-podstate antikristov je mať odpor k pravde a nenávidieť ju.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod: Svoju povinnosť vykonávajú, len aby sa odlíšili a uspokojili svoje vlastné záujmy a ambície; nikdy neprihliadajú na záujmy Božieho domu a dokonca ich zapredajú za vlastnú slávu (Ôsma časť)) Boh zjavuje, že antikristom príliš záleží na ochrane svojho postavenia a povesti a keď čelia orezávaniu a ostatní sa nimi zaoberajú, nerozjímajú nad sebou a vôbec sa nepoznajú. Namiesto toho vzdorujú, popierajú a myslia si, že ostatní sú voči nim zaujatí. Dokonca na ľudí útočia a chcú sa mstiť. Celé toto správanie je prejavom ich povahy, ktorá nenávidí pravdu a má jej až po krk. Použila som zjavenie Božích slov na svoju situáciu a zistila, že odsudzovanie, podkopávanie, útočenie a konanie pomsty voči Wendy boli všetko prejavy mojej povahy antikrista. Keď som spolupracovala s Wendy, často mi dávala rady, upozorňovala na moje nedostatky, ale nezaoberala sa mnou. Nerozjímala som nad tým, či to, čo Wendy hovorí, je pravda. Či som konala zle alebo ako by som sa z toho, čo povedala, mohla poučiť. Namiesto toho som na ňu vždy len zazerala, presvedčená, že je voči mne zaujatá a pozerá sa na mňa zvrchu. Dokonca som dospela k záveru, že má zlú ľudskú prirodzenosť. Vôbec som nerozpoznala svoje problémy. Pôsobila som vtedy ako cirkevná vedúca a rozdelila som si čas, aby som dozrela na bežné záležitosti. Mala som však pocit, že sa v bežných záležitostiach veľmi nevyznám, a nevyhľadala som pomoc ani u iných, ktorí boli v tejto oblasti skúsení. V praktickej práci som zlyhávala a Wendy mala právo ma upozorniť! Keď Wendy upozorňovala na odchýlky v mojej práci a dávala mi rady, iba mi pomáhala zlepšiť sa. Ja som však hľadela len na svoju povesť a postavenie a mala som pocit, že spochybňuje moje schopnosti. Jej pripomienky a pomoc som brala dokonca osobne a snažila som sa vrátiť jej to tým, že som na svoju stranu získavala ostatných. Chcela som, aby spolu so mnou Wendy súdili a vyhýbali sa jej, čo jej ubližovalo. Vytvorila sa tým aj hašterivá atmosféra, ktorá bránila tomu, aby sa všetci mohli sústrediť na svoju povinnosť, čo narúšalo prácu cirkvi. Nehrala som len Satanovu rolu? Naozaj som si zaslúžila prekliatie a trest! Premýšľala som, že medzi typické charakteristiky zlosynov a antikristov, od ktorých sa cirkev vyčistila, patrilo aj to, že nanávideli pravdu a mali jej plné zuby. Nedokázali prijať situácie dané od Boha, obúvali sa do ľudí, ktorí ohrozovali ich záujmy, a mysleli si, že títo ľudia sú voči nim zaujatí. Hľadali chybičky v každom ich skutku, kritizovali ich a vôbec sa nedokázali zamyslieť a získať sebapoznanie, keď im to iní často pripomínali, pomáhali im alebo sa nimi zaoberali a orezávali ich. Ba čo viac! Nenávideli každého, kto sa ich snažil napraviť, útočili naňho a vyčleňovali ho. Vyrušovali ľudí okolo seba, narúšali prácu cirkvi a napokon napáchali toľko zla, že sa cirkev od nich vyčistila. To všetko sú dôsledky neprijatia a odmietania pravdy, takže dostali to, čo si zaslúžili! Keď vezmeme tieto vlastnosti, nesprávala som sa aj ja ako zlosyn a antikrist? Uvedomila som si, že som skutočne skazená a mám úbohú ľudskú prirodzenosť. Bola som vystrašená. Bola som vo veľmi neistej situácii, a ak by som nerobila pokánie, Boh by ma zavrhol a vyhnal. Musela som sa chopiť šance činiť pokánie a čo najviac sa usilovať o pravdu, k situáciám pristupovať s bohabojným srdcom, hľadať pravdu, premýšľať o sebe a spoznávať sa, byť obozretná v tom, ako hovorím, a vo vzťahoch sledovať dobré úmysly. V modlitbe som predstúpila pred Boha s tým, že sa už nebudem správať tak, ako predtým, že som ochotná prijať Boží dohľad a skutočne sa kajať.

Neskôr som narazila na ďalší úryvok Božích slov, ktoré mi pomohli pochopiť, ako súdiť ľudskú prirodzenosť človeka a ako sa stavať k ľuďom, ktorí hovoria otvorene a radia mi. Boh hovorí: „Musíš sa zblížiť s ľuďmi, ktorí k tebe dokážu hovoriť pravdivo; mať po boku takýchto ľudí je pre teba veľkým prínosom. Najmä keď máš okolo seba takých dobrých ľudí, ktorí po zistení, že s tebou nie je niečo v poriadku, majú odvahu ti to vytknúť a odhaliť ťa, môže to zabrániť tomu, aby si zblúdil. Nezáleží im na tom, aké je tvoje postavenie, a hneď ako zistia, že si nejakým svojím konaním porušil pravdu-princípy, vytknú ti to a v prípade potreby ťa odhalia. Iba takíto ľudia sú bezúhonnými ľuďmi, ľuďmi so zmyslom pre spravodlivosť, a bez ohľadu na to, ako ťa odhalia a vytknú ti to, tým všetkým ti pomáhajú, dohliadajú nad tebou a posúvajú ťa vpred. S takýmito ľuďmi sa musíš zblížiť; keď máš po boku takýchto ľudí, ktorí ti pomáhajú, dostávaš sa do relatívne väčšieho bezpečia – práve to znamená mať Božiu ochranu. Mať po svojom boku ľudí, ktorí chápu pravdu a dodržiavajú princípy, pričom na teba každý deň dohliadajú, je veľmi prospešné pre to, aby dobre konal svoju povinnosť a prácu. … Keď urobíš niečo, čo je v rozpore s princípmi, odhalia ťa, povedia ti svoj názor na tvoje problémy a úprimne a čestne poukážu na tvoje problémy a chyby; nebudú sa ti snažiť pomôcť nestratiť tvár a nedajú ti ani šancu vyhnúť sa strápneniu pred množstvom ľudí. Ako by si sa mal správať k takýmto ľuďom? Mal by si ich potrestať, alebo sa s nimi zblížiť? (Zblížiť sa s nimi.) To je správne. Mal by si si otvoriť srdce, spojiť sa s nimi v duchovnom spoločenstve a povedať: ‚Keď ste ma upozornili na ten problém, mali ste pravdu. V tom čase som bol plný márnivosti a myšlienok na postavenie. Mal som pocit, že hoci som bol toľko rokov vodcom, nielenže si sa mi nesnažil pomôcť nestratiť tvár, ale ešte si aj poukázal na moje problémy pred toľkými ľuďmi, a tak som to nemohol prijať. Teraz však vidím, že to, čo som urobil, bolo naozaj v rozpore s princípmi a pravdou a že som to nemal robiť. Čo znamená zastávať pozíciu vodcu? Nie je to jednoducho moja povinnosť? Všetci konáme svoje povinnosti a všetci máme rovnaké postavenie. Jediný rozdiel je v tom, že na mojich pleciach leží trochu viac zodpovednosti, to je všetko. Ak v budúcnosti narazíš na nejaký problém, úprimne mi o tom povedz a medzi nami nebude žiadna osobná zášť. Ak chápeme pravdu rozdielne, potom môžeme byť spolu v duchovnom spoločenstve. V Božom dome a pred Bohom a pravdou budeme zjednotení, nie odcudzení.‘ To je postoj praktizovania a milovania pravdy. Čo by si mal robiť, ak sa chceš zďaleka vyhnúť ceste antikrista? Mal by si sa z vlastnej iniciatívy zblížiť s ľuďmi, ktorí milujú pravdu, sú bezúhonní, môžu poukázať na tvoje problémy, dokážu hovoriť pravdivo a vytknúť ti, keď objavia tvoje problémy, a najmä s takými ľuďmi, ktorí ťa môžu orezávať, keď objavia tvoje problémy – títo ľudia sú pre teba najprospešnejší a mal by si si ich vážiť. Ak takýchto dobrých ľudí vylúčiš a zbavíš sa ich, prídeš o Božiu ochranu a postupne ťa postihne nešťastie. Ak sa zblížiš s dobrými ľuďmi a s ľuďmi, ktorí chápu pravdu, budeš mať pokoj a radosť a budeš môcť predísť nešťastiu; ak sa zblížiš s odpornými ľuďmi, nehanebnými ľuďmi a ľuďmi, ktorí ti lichotia, ocitneš sa v nebezpečenstve. Nielenže ťa ľahko oklamú a podvedú, ale kedykoľvek ťa môže postihnúť nešťastie. Musíš vedieť, akí ľudia ti môžu priniesť najväčší úžitok – sú to takí, ktorí ťa môžu varovať, keď urobíš niečo nesprávne alebo keď sa budeš vyvyšovať a svedčiť o sebe a zavádzať iných. Priblížiť sa k takýmto ľuďom je správna cesta, ktorou sa treba vydať.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Štvrtý bod: Povyšujú sa a svedčia o sebe) Vďaka Božím slovám som si uvedomila, že ľudia so zmyslom pre spravodlivosť, ktorí sa riadia princípom pravdy, dokážu poukázať na problémy alebo nedostatky, ktoré majú ich bratia a sestry, a dokážu sa zaoberať ľuďmi, ktorí svojím konaním porušujú princípy, orezať ich, odhaliť a rozobrať. Títo ľudia majú dobrú ľudskú prirodzenosť a mala by som sa držať pri nich. Niekto je navonok milujúci, dobre vychádza s ľuďmi, nikoho neuráža a je obľúbený. Keď však spozoruje, že sa deje niečo, čo nie je v súlade s princípmi alebo to poškodzuje záujmy cirkvi a rozhodne sa chrániť svoje vzťahy, nepostaví sa, neodhalí a nezastaví problém, potom je sebecký, nečestný a nechráni záujmy Božieho domu. Spomenula som si, ako som vždy súdila ľudskú prirodzenosť ľudí podľa toho, či boli sympatickí a či hovorili spôsobom, ktorý zachovával dôstojnosť iných. Takéto súdenie však nebolo v súlade s pravdou. Uvedomila som si, že Wendy mala právo často poukazovať na moje problémy a nedostatky. Napriek tomu, že Wendy hovorila veľmi priamo, hovorila pravdu a vedela poukázať na moje problémy. Mohlo mi to pomôcť vykonávať moju povinnosť a zlepšiť môj vstup do života. Mala som s ňou tráviť viac času a počúvať jej návrhy. Potom som sa ospravedlnila Wendy. Vedela som, že škoda, ktorú som jej spôsobila, je nezvratná, ale ak by som s ňou opäť mohla pracovať, tešila by som sa z tej príležitosti.

Neskôr som pracovala vo dvojici s bratom Leonardom. Leonard mal dobrú kvalitu a vo svojej povinnosti bol celkom zodpovedný. Keď videl, že sa vo svojej povinnosti odchyľujem, povedal mi to rovno pred ostatnými. Spočiatku, hoci som sa cítila trochu trápne, som jeho kritiku dokázala prijať ako lekciu od Boha. Ale ako čas plynul a takáto situácia sa opakovala, začínala som mať toho dosť. Niekedy ma Leonard kritizoval trochu pohŕdavo a hľadal pochybenia v mojej práci. Cítila som sa trápne, akoby ma prekukol a už som s ním nechcela spolupracovať. Zdal sa mi príliš arogantný a jeho tón hlasu bol neprijateľný. Niekoľkokrát sa mi stalo, že pri rozhovore o našej spolupráci s inými, som chcela Leonarda znevážiť. Ale práve keď som už-už išla niečo povedať, uvedomila som si, že som sa mýlila. V Leonardovej kritike bolo určite veľa vecí, ktoré by som mohla riešiť. A tak som sa pomodlila k Bohu, nastavila sa na dobré úmysly a hľadala, ako spolupracovať s Leonardom tak, aby to bolo v súlade s Božou vôľou. Nemohla som Leonarda súdiť so zlými úmyslami. Neskôr som natrafila na úryvok Božích slov, ktorý mi dosť pomohol. „Keď zistíš, že robíš niečo nesprávne alebo sa u teba zjavuje skazená povaha, no dokážeš sa ľuďom otvoriť a komunikovať s nimi, pomôže to ľuďom okolo teba, aby na teba dohliadli. Prijať dohľad je určite potrebné, ale hlavné je modliť sa k Bohu a spoliehať sa na Neho a zároveň sa podrobovať neustálemu skúmaniu. Najmä keď sa vydáš nesprávnou cestou alebo urobíš niečo zlé, prípadne keď sa chystáš konať alebo o niečom sám rozhodnúť a niekto v tvojej blízkosti to spomenie a upozorní ťa, musíš to prijať, rýchlo sa nad sebou zamyslieť, priznať si chybu a napraviť ju. Môže ťa to uchrániť pred vykročením na cestu antikristov. Ak ti niekto takto pomáha a upozorňuje ťa, nie si chránený bez toho, aby si o tom vedel? Veru si – to je tvoja ochrana.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Náležité plnenie si povinnosti si vyžaduje harmonickú spoluprácu) Božie slová mi pripomenuli, že ak mám po svojom boku niekoho so zmyslom pre spravodlivosť, kto dokáže hovoriť priamo a okamžite poukázať na moje nedostatky, je to forma ochrany. Zabráni mi zísť z cesty a je to prejav Božej lásky. Najlepšie, čo som mohla urobiť, bolo prijať danú situáciu! V tom období som bola spokojná s tým, že som robila len nejakú nepodstatnú prácu. Ale nezvládla som niesť následky pri dôležitej práci, ako je polievanie nováčikov. Leonardove časté upozornenia ma nútili k pragmatickejšiemu prístupu k povinnostiam. Veľa som získala aj z ciest praxe, o ktorých mi Leonard rozprával. Uvedomila som si, že jeho pomoc a rady boli skutočne cenné. Vzhľadom na to, že som nevlastnila pravdu, stále som mala silne skazenú povahu a kedykoľvek som mohla urobiť niečo zlé, to, že na mňa dohliadal Leonard, bolo ozajstnou vzpruhou a zabránilo by mi to v páchaní mnohého zla. Keď som si to uvedomila, cítila som sa pripravená riešiť odchýlky v mojej povinnosti a k Leonardovým radám som mala lepší postoj. Poslala som mu správu: „Odteraz mi, prosím, dajte vedieť, ak si u mňa všimnete nejaký problém. Možno sa budem cítiť trochu trápne, ale pomohlo by mi to.“ Keď sa na to teraz pozerám spätne, Boh mi poslal do života za posledných pár rokov viacerých takýchto ľudí, no ja som sa im vždy chcela vyhnúť, lebo som si myslela, že sa s nimi ťažko vychádza. V skutočnosti som ľudí nevedela odhadnúť. Nevedela som, ako ich vyhodnotiť a ako sa k nim správať, a tak som nevedomky prichádzala o príležitosti učiť sa od svojich spolupracovníkov. Keď ma Boh opäť priviedol do tejto situácie, konečne som pochopila Jeho vôľu, dokázala som sa správať k druhým podľa princípu a cítila som sa oveľa slobodnejšie! Vo svojom srdci vzdávam Bohu vďaku!